Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221569
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:2115221569.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140,
zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti
odporkyni A. M., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. XXX, v konaní o zaplatenie 3 153,36 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 2 195,62 eur a úroky z omeškania 8,5 % ročne
zo sumy 1 924,36 eur od 06. 11. 2013 do 11. 08. 2015 a úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1
924,36 eur od 12. 08. 2015 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30,-eur, prvá splátka splatná v

mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, po následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 52,90 eur a náhrada
trov právneho zastúpenia 124,38 eur (spolu 177,28 eur), ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť advokátskej

kancelárii HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným pôvodne Okresnému súdu Trnava dňa 21. 08.
2015, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku 3 153,36 eur ako istinu, úrok z úveru, úrok z
omeškania, poplatky, riadny úrok vo výške 15,9 % ročne z istiny 1 924,36 eur od 12. 08. 2015 do
zaplatenia, úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 2 766,96 eur do zaplatenia, trovy konania a
trovy právneho zastúpenia vyčíslené sumou 310,94 eur. Skutkovo návrh odôvodnil tým, že uzatvoril
s odporkyňou dňa 07. 08. 2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 005120909R, na základe ktorej

boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky. V zmysle Zmluvy sa vyčerpaný a nesplatený úver úročí
pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,9 % ročne. Nakoľko odporkyňa poskytnutý úver nesplácala a
bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri
mesiace, navrhovateľ vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 16. 10. 2013, pričom ku dňu
11. 08. 2015 bol celkový zostatok vyčíslený sumou 3 153,36 eur, pozostávajúcej z istiny 1 924,36 eur,
riadneho úroku v zmysle Zmluvy v sume 811,82 eur, úrokov z omeškania v sume 386,40 eur a poplatkov
v sume 30,78 eur.

Potom, ako Okresný súd Trnava postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 24. 09. 2015, navrhovateľ na výzvu
súdu doplnil dôvody písomného návrhu podaním zo dňa 25. 01. 2016. Čiastku 1 924,36 eur označil za
nezaplatenú časť poskytnutého úveru, k čerpaniu ktorého došlo dňa 07. 08. 2012. Nezaplatené riadneúroky vo výške 811,82 eur boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru za obdobie od 08. 08. 2012 do
11. 08. 2015, pričom základom riadne úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte. Úroky z omeškania
vo výške 386,46 eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach a riadnych úrokoch. Prvýkrát sa odporkyňa

dostala do omeškania s platením splátky a riadnych úrokov splatných k 16. 12. 2012. Nezaplatené
poplatky vo výške 30,78 eur predstavujú súčet dojednaných poplatkov za obdobie od 15. 01. 2013 do
15. 09. 2013. Zároveň k vyjadreniu navrhovateľ pripojil podrobnú špecifikáciu pohľadávky.

Navrhovateľ sa neustanovil na pojednávanie, ktoré vo veci bolo nariadené na deň 03. 03. 2016, pričom

svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s uskutočnením pojednávania aj bez jeho účasti. Súd preto
podľa § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal aj v neprítomnosti navrhovateľa; prihliadol pritom na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Odporkyňa sa nevedela vyjadriť k výške uplatneného nároku. Potvrdila, že navrhovateľ jej poskytol
pôžičku 2 000,-eur, ktorú si zobrala na získanie vodičského oprávnenia. Úver nesplácala v dohodnutých

splátkach z dôvodu, že nemala finančné prostriedky. Uviedla, že si je vedomá dlhu voči navrhovateľovi,
ale tento nemôže splácať vo vyšších splátkach, ako po 20 - 30,-eur mesačne. Dlhodobo je
nezamestnaná, žije so svojim druhom D. Č., s ktorým má syna Y. Č., A.. XX. XX. XXXX. Druh
odporkyne je takisto dlhodobo nezamestnaný. Aj keď je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
nedostáva žiadne dávky z dôvodu, že odporkyňa poberá rodičovský príspevok. Jediným príjmom ich

trojčlennej rodiny je preto rodičovský príspevok a rodinné prídavky na mal. Y., spolu vo výške 226,-
eur. Odporkyňa nespochybnila výšku platieb, ktoré poukázala navrhovateľovi a ktoré tento zaúčtoval na
úhradu jednotlivých položiek tak, ako to vyplýva zo špecifikácie pohľadávky. K jednotlivým položkám
sa však nevedela vyjadriť, uviedla, že tejto špecifikácii nerozumie. Poukázala aj na svoju zlú sociálnu
situáciu, nakoľko okrem pôžičky, ktorú si zobrala u navrhovateľa, zobrala si na svoje meno ešte ďalšie

tri pôžičky, pričom peniaze požičala svojim príbuzným a títo pôžičky nesplácajú tak, ako boli dohodnutí.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa 07. 08. 2012 Zmluvu o
ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005120909R (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie
úverového limitu odporkyni vo výške 2 000,-eur. Výška úrokov z omeškania bola určená pevnou sadzbou

15,9 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov 23,06 eur, celková čiastka, ktorú odporkyňa mala
zaplatiť 3 233,89 eur, priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania Zmluvy bola 21,68 % ročne.
Individuálne bol dojednaný poplatok 40,-eur za poskytnutie úveru, ktorý bol splatný v deň podpisu
Zmluvy, poplatok za vedenie účtu vo výške 2,-eurá mesačne, dojednané bolo aj poistenie úveru a
mesačný poplatok 2,49 eur. Odporkyňa sa zaviazala úver splatiť v 60-tich anuitných splátkach, prvá

anuitná splátka bola splatná dňom 16. 09. 2012 a posledná dňom 16. 08. 2017, pričom tento deň
bol zároveň aj dňom splatnosti úveru. Prvá až predposledná anuitná splátka bola dojednaná vo výške
48,74 eur, posledná anuitná splátka mala byť vypočítaná bankou na základe priebehu splácania úveru.
Mesačne preto odporkyňa sa zaviazala na základe tohto úveru poukazovať navrhovateľovi spolu 53,23
eur (pravidelná splátka úveru 48,74 eur, poplatok za vedenie účtu 2,-eurá a mesačný poplatok za

poistenie úveru 2,49 eur). Navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky 2 000,-eur dňa 07. 08.
2012, pričom odporkyňa zaplatila v dojednanej výške iba prvé tri splátky. Na úhradu splátky splatnej 16.
12. 2012 poukázala len čiastku 40,44 eur, v januári 2013 čiastku 9,97 eur, vo februári 2013 čiastku 6,56
eur a naposledy uhradila v marci 2013 sumu 73,11 eur. Odvtedy už odporkyňa nezaplatila na úhradu
predmetného úveru žiadnu platbu. Písomnou výzvou č. 2 zo dňa 17. 01. 2013 navrhovateľ upozornil

odporkyňu, že dlh k tomuto dňu predstavuje 136,25 eur. Listom zo dňa 17. 10. 2013, odovzdaným na
poštovú prepravu dňa 18. 10. 2013, navrhovateľ oznámil odporkyni, že vyhlásil dňa 16. 10. 2013 celú
svoju pohľadávku voči odporkyni za splatnú. Dlžnú čiastku ku dňu 17. 10. 2013 vyčíslil na 2 226,91 eur,
vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom ku dňu 07. 08. 2012,
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 07. 08. 2012,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“),

Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však

môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

Z obsahu úverovej Zmluvy a z účelu, na ktorý boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky
jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Na vzťahy účastníkov v tomto konaní sa preto
použijú predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka a ZSÚ. Podľa § 261

ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o
spotrebiteľskú Zmluvu, právnu úpravu Obchodného zákonníka je možné použiť iba v prípade, ak je to
pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru dňom 16. 10. 2013, pričom postupoval podľa čl. 9 bod 9.1

Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré boli účinné od 01. 09. 2011. Vzhľadom
na citovanú právnu úpravu, za použitia výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší súd ustálil, že
navrhovateľ bol oprávnený vyzvať odporkyňu na zaplatenie celej pohľadávky (najskôr 17. 03. 2013).
Navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu pohľadávky ku dňu 16. 10. 2013, a potom mu patrí v súlade
s dojednanými podmienkami v úverovej Zmluve nárok na zaplatenie dojednaných splátok za 13

mesiacov. Podľa tvrdenia navrhovateľa, dokumentovaného predloženou špecifikáciou pohľadávky, ku
dňu zosplatnenia predstavoval zostatok nesplatenej istiny poskytnutého úveru čiastku 1 924,36 eur, a
preto v tejto časti súd návrhu vyhovel.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), touto časťou sa spravujú

bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy o úvere.Podľa § 497 Obchod. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchod. zák.
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, navrhovateľ má právo na úroky z úveru len do doby jeho
zosplatnenia. Od nasledujúceho dňa po zosplatnení však už navrhovateľovi nepatria úroky z úveru

dojednané v Zmluve (15,9 % ročne). Zmluvný úrok, ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky,
totiž prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Keďže dňom zosplatnenia sa stal
splatným celý úver, navrhovateľovi už nepatria úroky z úveru od 17. 10. 2013 do zaplatenia (uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18. 09. 2012). Zo špecifikácie predloženej navrhovateľom
vyplýva, že do zosplatnenia, t. j. do 16. 10. 2013, odporkyňa bola povinná zaplatiť dojednané zmluvné

úrokyvyčíslenésumou367,20eur.Zosplátokuhradenýchodporkyňou,navrhovateľzaúčtovalnaúhradu
úrokov z úveru spolu 112,2 eur, a preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi dlžné úroky z
úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 254,98 eur. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z úveru
vo vyššej sume (za obdobie do 11. 08. 2015 navrhovateľ vyčíslil tieto úroky sumou 811,82 eur a úroky
z úveru 15,9 % ročne žiadal priznať aj od 12. 08. 2015 až do zaplatenia), jeho návrh dôvodný nebol.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 01. 02. 2013 (záväzkový vzťah
vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právo na predčasné splatenie úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s ustanovením
§ 565 Obč. zák. mohol navrhovateľ uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil odporcu v lehote nie
kratšej ako 15 dní. Z kontextu tohto ustanovenia vyplýva, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa,
keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má

dôjsť k splatnosti celej pohľadávky s tým, že táto 15-dňová lehota môže začať plynúť najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátky. Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa
17. 10. 2013 zaslal navrhovateľ odporcovi poštou dňa 18. 10. 2013. Nakoľko súdu nebol predložený
doklad o doručení tejto doporučenej zásielky, súd vychádzal z predpokladu jej doručenia dňom 21. 10.
2013 (pondelok). Potom 15-dňová lehota na plnenie v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. uplynula dňom 15.

11. 2013, takže do omeškania sa odporkyňa dostala nasledujúcim dňom, t. j. 06. 11. 2013. K tomuto
dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,5 % ročne a nakoľko úroky
z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, navrhovateľovi by bolo možné
priznať úroky z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne od 17. 10. 2013 do zaplatenia.

Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania do 11. 08. 2015 v kapitalizovanej sume 386,40 eur, ktoré
vypočítal z nedoplatkov na splátkach a riadnych úrokoch a od 12. 08. 2015 do zaplatenia žiadal
priznať úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 766,96 eur. Zo špecifikácie pohľadávky
vyplýva, že odporkyňa sa dostala do omeškania s platením dojednaných mesačných splátok prvýkrát
neuhradením splátky splatnej k 16. 12. 2012. Úroky z omeškania pre nezaplatenie mesačných splátok

však navrhovateľovi patria len do zosplatnenia celej sumy, t. j. do 16. 10. 2013. Potom podľa špecifikácie
pohľadávky, úroky z omeškania za neuhradenie mesačných splátok ku dňu zosplatnenia, predstavovali
spolu 18,60 eur. Z platieb odporkyne navrhovateľ na úhradu týchto úrokov zaúčtoval sumu 2,32 eur,
takže súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z dôvodu riadneho neuhrádzania mesačnýchsplátok za obdobie od 17. 12. 2012 do 16. 10. 2013, sumu 16,28 eur. Po zosplatnení vznikla odporkyni
povinnosť platiť úroky z omeškania 8,5 % ročne. Nakoľko zmluvný úrok, ako odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru a dňom zosplatnenia

sa stal splatným celý úver, navrhovateľovi už nepatria úroky z omeškania z úrokov z úveru, ani z
úrokov z omeškania, priznaných za čas do zosplatnenia úveru. Úroky z úveru, aj úroky z omeškania sú
totiž príslušenstvom pohľadávky a Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi
požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva
pohľadávky (Rc 5/2006). Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru preto nevzniká veriteľovi právo na

úroky z omeškania (R 70/1995). Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, po zosplatnení a po uplynutí
lehoty na plnenie, t. j. od 06. 11. 2013, vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškania 8,5 % ročne z istiny 1 924,36 eur. Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z
mesačných splátok do zosplatnenia úveru vo výške 16,28 eur a po zosplatnení, od 06. 11. 2013 do 11.
08. 2015 úroky z omeškania 8,5 % ročne z istiny 1 924,36 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje
sumu 288,60 eur. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššie úroky z omeškania - ku dňu 11. 08. 2015 tieto

vyčíslil sumou 386,40 eur, bol jeho návrh nedôvodný.

Navrhovateľ žiadal priznať od 12. 08. 2015 úroky z omeškania len vo výške 8,05 % ročne. Nakoľko súd
je týmto návrhom viazaný (§ 81 ods. 1 O. s. p.), súd priznal navrhovateľovi od 12. 08. 2015 do zaplatenia
úroky z omeškania v požadovanej výške 8,05 % ročne, ale len z istiny 1 924,36 eur.

Navrhovateľ žiadal priznať v rámci sumy 3 153,36 eur aj nezaplatené poplatky vo výške 30,78 eur, ktoré
špecifikoval ako poplatky za správu úveru a poistenie smrti a invalidity za obdobie od 15. 01. 2013 do
15. 09. 2013. Zo špecifikácie pohľadávky však vyplýva, že navrhovateľ za toto obdobie zaúčtoval okrem
individuálne dojednaných poplatkov 4,49 eur mesačne (poplatok 2,-eurá za vedenie účtu a 2,49 eur za

poistenie úveru) aj ďalšie poplatky a to za obdobie od 17. 12. 2012 do 16. 01. 2013 spolu vo výške
49,49 eur a za obdobie od 17. 01. 2013 do 16. 02. 2013 vo výške 39,49 eur. Rozdiel medzi týmito
sumamiadojednanýmipoplatkami4,49eur,navrhovateľnešpecifikoval.Vzhľadomktomu,žesajednáo
spotrebiteľskýprávnyvzťah,spoukazomnaustanovenie§53ods.2,3Obč.zák.navrhovateľovinepatria
poplatky, ktoré neboli individuálne dojednané. Pokiaľ akékoľvek poplatky vyplývali zo Všeobecných

obchodných podmienok, príp. zo Sadzobníka, tieto boli jednostranne vypracovaných navrhovateľom
a odporkyňa, ako spotrebiteľka, nemala možnosť ich ovplyvniť, takže vzhľadom na ustanovenie § 53
ods. 1 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Obč. zák. takéto poplatky navrhovateľovi nepatria. Po dobu trvania
zmluvného vzťahu, t. j. do 16. 10. 2013, by preto odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi iba
individuálne dojednané poplatky 58,37 eur (13 mesiacov po 4,49 eur). Navrhovateľ však zaúčtoval

z platieb odporkyne na úhradu poplatkov spolu 99,59 eur, a preto navrhovateľovi nepatria poplatky
uplatnené vo výške 30,78 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom navrhovateľovi z uplatneného nároku patrí neuhradená
istina úveru 1 924,36 eur, dlžné úroky z úveru do zosplatnenia vo výške 254,98 eur, dlžné úroky

z omeškania do zosplatnenia 16,28 eur, čo je spolu 2 195,62 eur. Navrhovateľovi patri aj úroky z
omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne zo sumy 1 924,36 eur od 06. 11. 2013 do 11. 08. 2015 a od
12. 08. 2015 do zaplatenia, úroky z omeškania z istiny 1 924,36 eur v uplatnenej výške 8,05 % ročne. V
časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyšší nárok, tento dôvodný nebol, a preto vo zvyšku súd návrh
navrhovateľa zamietol.

Podľa § 160 od s. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vypočutím odporkyne mal súd preukázané, že táto je nemajetná, nemá žiadne úspory a jej jediným
zdrojom príjmu ja materský príspevok spolu s rodinnými prídavkami vo výške 226,- eur mesačne.
Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Y. Č., pričom otec dieťaťa je takisto
dlhodobo nezamestnaný. Za tejto sociálnej situácie súd povolil odporkyni na zaplatenie dlžnej istiny

spolu s úrokmi z omeškania mesačné splátky po 30,-eur s tým, že prvá splátka bude splatná do konca
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Za predpokladu, že odporkyňa povolené
splátky nedodrží, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celá dlžná suma naraz.Navrhovateľ si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením
súdneho poplatku 115,-eur a náhradu trov právneho zastúpenia, vyčíslených advokátskou kanceláriou
vo výške 466,64 eur. Vzhľadom na výsledok konania, súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. náhradu

trov pomerne rozdelil. Priznaním sumy 2 195,62 eur súd vyhovel uplatnenému nároku (3 153,36
eur) v rozsahu 70 %. Po započítaní neúspechu navrhovateľa rovnajúcemu sa 30 %-tám, súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 40 %.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 115,-eur, z čoho 40 % predstavuje 52,90

eur. V konaní bol navrhovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorej patrí podľa § 10 od s. 1 v
spojení s 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) odmena za každý úkon právnej služby vo výške 121,17 eur.
Súd priznal advokátskej kancelárii odmenu za 2 úkony právnej služby, ktoré boli účelne vykonané
advokátskou kanceláriou a to prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom zo dňa 31. 07. 2015
a vypracovanie písomného návrhu dňa 13. 08. 2015. Súd nepriznal advokátskej kancelárii odmenu za

písomné podanie zo dňa 25. 01. 2016, nakoľko týmto podaním navrhovateľ, zastúpený advokátskou
kanceláriou,navýzvusúduibadoplnildôvodyalistinnédôkazy,ktorémalibyťobsiahnutéužvpôvodnom
návrhu. Za 2 úkony právnej služby vykonané advokátkou kanceláriou patrí zároveň podľa § 16 ods. 3
vyhlášky paušálna náhrada po 8,39 eur, teda 16,78 eur. Advokátska kancelária je platiteľom dane z
pridanej hodnoty, a preto podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa odmena a náhrady spolu vo výške 259,12 eur

zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o 51,82 eur, na čiastku 310,94 eur. Vzhľadom na výsledok konania, súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 40 %, čo je 124,38 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. priznanú náhradu trov konania spolu vo výške 177,28 eur je odporkyňa
povinná zaplatiť advokátskej kancelárii. S prihliadnutím na sociálnu situáciu odporkyne, súd jej povolil

dlhšiu lehotu splatnosti a to 3 mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.