Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114238505.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 1, Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanému: P. D., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX A. č. XX, v konaní o zaplatenie 908,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia poplatkov vo výške 198,77 Eur, z a s t a
v u j e.

Žalovanému sa v súvislosti s čiastočným zastavením konania náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 908,28 Eur :
s vyčíslenými zmluvnými úrokmi vo výške 55,55 Eur,
s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 6,67 Eur,
s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 908,28 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 263,83 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 54,- Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.12.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny
908,28 Eur, úrokov 55,55 Eur, úrokov z omeškania 6,67 Eur, poplatkov 198,77 Eur, úroku vo výške 17,90

% z istiny od 21.11.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny a
nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. DPBZ 02/320/12, na základe ktorej
žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 2.500,- Eur, dlžník sa zaviazal
platiť dlh v anuitných splátkach, celý do 20.5.2015. Pre neplnenie zo strany dlžníka veriteľ listom zo dňa
21.10.2014 vyzval dlžníka na predčasné splatenie dojednaného úveru.

Žalovaný sa k veci nevyjadril, aj keď na vyjadrenie bol vyzývaný.

Podaním zo dňa 25.2.2015 žalobca bližšie skutkovo odôvodnil žalobu platobnou históriou úveru a

úkonmi veriteľa, zároveň svoj žalobný návrh v časti poplatkov 198,77 Eur vzal späť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p.: Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti,
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p.: Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 veta prvá O.s.p.: Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd pri aplikácii § 96 O.s.p. rozhodol o zastavení konania v
požadovanej časti tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Išlo o čiastočné

späťvzatie pred začatím pojednávania, preto skúmanie prípadného nesúhlasu žalovaného s čiastočným
späťvzatím by bolo nadbytočné.
Pri danom priebehu konania žalovanému osobitne v zastavenej časti konania trovy konania nevznikli,
preto aj keď za toto čiastočné zastavenie procesne zodpovedá žalobca podľa cit. ust. § 146 ods. 2 OSP,
súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd v konaní pokračoval zohľadňujúc čiastočné späťvzatie žaloby, keď podľa vyhodnotenia súdu by

neprávoplatné rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania nemalo byť prekážkou rozhodnutia o celom
dovtedajšom predmete sporu, naopak odročenie a nariadenie nového pojednávania k zvyšku sporu by
bolo nehospodárne, preto súd rozhodol popri čiastočnom späťvzatí aj vo veci samej.

Súd vo veci dňa 17.6.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane
podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje
1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je
potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

Z listinných dôkazov mal súd zistené :

Žalobca ako banka, a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 5.6.2012 Zmluvu o úvere „Optimum pôžička“
č. 02/320/12 (č.l. 5 spisu), na základe ktorej banka prevodom na účet poskytla dlžníkovi úver vo výške
2.500,- Eur s úrokom vo výške 17,9 %, so spracovateľským poplatkom 0,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal
splatiť s poplatkom za správu úveru 1,99 Eur mesačne, v 36 splátkach jednotlivo vo výške 89,92 Eur
mesačne splatných v 20. deň kalendárneho mesiaca.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvu o úvere z 29.4.2013 boli Všeobecné obchodné podmienky banky, ako
aj Obchodné podmienky pre úvery občanom, ktoré sa dlžník zaviazal dodržiavať s ďalším odkazom na
Sadzobníky poplatkov banky (č.l. 32 spisu), osobitne upomienka sa spoplatňuje sumou 15,- Eur a výzva
sumou 30,- Eur.

Podľa platobnej histórie (č.l. 29 spisu) bol žalovanému úver vo výške 2.500,- Eur na účet poskytnutý,
veriteľ účtoval istinu, úrok a od omeškania dlžníka aj úrok z omeškania.

Dvanástimi upomienkami od 25.9.2013 do 25.8.2014 banka vyzvala dlžníka na zaplatenie splátky,
napokonlistomzodňa21.10.2014(spoluč.l.33-45spisu)vyhlásilapredčasnúsplatnosťúveruavyzvala
dlžníka na zaplatenie vyčísleného dlhu.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ): Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno

dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)

1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: Výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne
dôvodný. Záväzkovo-právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe písomne
uzatvorenej Zmluvu o úvere zo dňa 5.6.2012. Súd na daný vzťah aplikoval cit. ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka - zmluva o úvere, zároveň išlo o spotrebiteľský úver, ktorý bol aj podľa cit. ust. 1
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý práve vo forme úveru podľa Obchodného zákonníka. Predmetná

zmluva jasne zakotvovala aj náležitosti podľa tohto osobitného zákona, z informatívnych ustanovení
osobitne obsahovala informáciu veriteľa o RPMN tejto zmluvy vo výške 21,7 %, ktorá vierohodne
zodpovedná záväzným častiam zmluvy - úroku a dojednaným poplatkom. Na základe uvedenej zmluvy
žalovaný čerpal peňažné prostriedky, bol povinný splácať takto poskytnutý úver spolu s úrokom a s
poplatkom za správu úveru podľa hlavného dojednania zmluvy. Žalovaný si svoje splatné záväzky

splácať úver riadne neplnil, žalobca tak po splatnosti celého dlhu má právo požadovať od žalovaného
splatenie celej dlžnej sumy aj s úrokmi.

Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 908,28 Eur, úrokov 55,55 Eur, úrokov z omeškania 6,67

Eur, poplatkov 198,77 Eur, úroku vo výške 17,90 % z istiny 908,28 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, tento súd priznal v danom momente vyhlasovania rozsudku
zo základu 263,83 Eur, každopádne od 21.11.2014 do zaplatenia, lebo poskytnutie úveru nebolo
skutkovo namietané. Je namieste dodať, že v časti súčtu istiny a zmluvného úroku je uplatnené
plnenie do predpokladanej výšky podľa týchto hlavných ustanovení predmetnej zmluvy o úvere. Je

príznačné, že ďalšie splácanie by bolo vecou dôkazného bremena dlžníka, preto vo výške dlžného
plnenia vyčísleného konečnou sumou pri procesnej pasivite žalovaného sa súd riadi vyčíslením žalobcu.
Základom zmluvného úroku je podľa názoru súdu samotná istina, základom úroku z omeškania je vo
všeobecnosti podľa názoru súdu dlžná suma, tvorená istinou aj zmluvným príslušenstvom pohľadávky,nedochádza tak k „zloženiu úrokov“ ako jedného príslušenstva, kde by jeho vyčíslená časť bola
základom pre rast toho istého príslušenstva v ďalšom čase. Sadzbu úroku z omeškania podľa cit. ust.
§ 517 ods. 1 OZ v spojení s cit. ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd v danom momente

vyhlasovania rozsudku priznal v znení účinnom do 31.1.2013.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere pritom vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy

aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných

ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53
ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho
súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola

absolútneneplatná.Osobitnesúdzvažovalprávožalobcunazaplateniepôvodneuplatnenýchpoplatkov,
pokiaľ by mali vyplývať zo zmluvných dojednaní, ale každopádne vo výslednom predmete po čiastočnom
zastavení tohto konania súd plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok nezaznamenal.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), keď v konaní po čiastočnom zastavení tohto
konania bol úplne úspešný žalobca. Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej miere
odôvodnenej zaplateným súdnym poplatkom 54,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

V Žiline ,
dňa 29. júna 2015

Mgr. Dušan Chamula
samosudca

Za správnosť: Slávka Surovková