Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13P/431/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807208490
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3807208490.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou vo veci starostlivosti o maloletého U. U.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. E. XXXX/XX, Z. Z., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza - OSV, dieťa rodičov matky: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX,
U., zast. JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Šumperská 27/3 a otca: C.. U.
U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. Z., B. E. XXXX/XX, o návrhu otca o zmenu výchovného prostredia
maloletéhodieťaťaaurčeniavyživovacejpovinnostimatkyaoúpravustykumatkysmaloletýmdieťaťom,
takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. P 95/99-11 z 20.4.1999 tak, že maloletého U. U., nar.

XX.X.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorého oprávnením i povinnosťou je maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka dieťaťa E. B., nar. X.X.XXXX je povinná počnúc dňom 5.12.2008 platiť na výživu maloletého
U. sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je
povinná platiť k rukám otca dieťaťa, mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred, čím
dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13P 226/2007-10 z 30.5.2007.

Nedoplatok z titulu určenia vyživovacej povinnosti matke za obdobie od 5.12.2008 do 28.2.2013 spolu
vo výške 753,59 eur, je matka dieťaťa povinná zaplatiť k rukám otca dieťaťa, v mesačných splátkach
po 15,-eur, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade
nezaplatenia dvoch splátok.

Upravuje styk matky s maloletým U., a to tak, že matka dieťaťa je oprávnená stretávať sa s maloletým
U. každú sobotu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca dieťaťa a

každú nedeľu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca dieťaťa s tým,
že matka si dieťa vyzdvihne pred bytom otca v stanovený čas a dieťa vráti otcovi späť v stanovený čas,
opäť pred jeho bytom.

Otec dieťaťa je povinný dieťa na styk s matkou pripraviť a styk matke s dieťaťom umožniť.

Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Otec dieťaťa sa pôvodne podaným návrhom z 6.7.2007, ktorý bol doručený súdu 9.7.2007, v konaní
vedenom na tun. súde pod číslom 16P 18/2007, domáhal zmeny rozhodnutia súdu o výchovnom
prostredí maloletých detí, a to M. U., nar. XX.X.XXXX a U. U., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
otca s odôvodnením, že s matkou dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od apríla 2007, kedy si našlanového priateľa a odišla do podnájmu v P., pričom deťom venuje minimálnu starostlivosť. V júli 2007
sa plánuje presťahovať za svojím priateľom na východ republiky do U. a chce zobrať so sebou i
maloleté deti. Uviedol, že má o deti starosť, pretože nevie, do akého prostredia idú, nepoznajú priateľa

matky, pričom on už s nimi žije v spoločnej domácnosti od ich narodenia. Zároveň v podaní z 6.7.2007
navrhol vydať i predbežné opatrenie, ktorý návrh upresnil na pojednávaní konanom dňa 16.7.2007
tak, aby súd rozhodol o tom, že matka detí je povinná obe deti mu odovzdať do jeho starostlivosti. O
návrhu otca o vydanie PO rozhodol súd uznesením č.k. 16P 18/2007-16 z 16.7.2007, ktorým návrh
otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 9.8.2007. Následne súd uznesením č.k. 16P 18/2007-30 z 9.11.2007 preniesol svoju príslušnosť
na Okresný súd v Michalovciach z dôvodu, že matka detí začala bývať i s maloletými deťmi v obvode
uvedeného súdu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.1.2008.

Predmetná vec sa začala na Okresnom súde v Michalovciach viesť pod č.k. 14P 26/2008, v ktorom
konaní na pojednávaní konanom dňa 31.3.2008 otec detí upresnil návrh o zmenu výchovného prostredia

maloletých detí a navrhol, aby súd zmenil predošlé rozhodnutie a zveril maloletú M. a maloletého U.
do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného po 702,- SK mesačne, počnúc od
právoplatnosti rozsudku a upravil styk matky s maloletými deťmi, každý párny týždeň v mesiaci od piatku
od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. v mieste trvalého pobytu detí a počas letných prázdnin od 15.7.
do 31.7.

Matka dieťaťa s podaným návrhom spočiatku nesúhlasila. Po vykonanom znaleckom dokazovaní a
najmä výsluchu maloletého U. dňa 21.11.2012 súdom, uviedla, že rešpektuje vôľu syna žiť s otcom, a
preto súhlasila s jeho zverením otcovi dieťaťa. Výživné z jej strany navrhla určiť len v minimálnej výške,
a to s prihliadnutím k tomu, že je poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi. Jej styk s maloletým navrhla

upraviť v rozsahu ako bolo určené predbežným opatrením v konaní č. 13P 243/20009, resp. v rozsahu
ako uzná za vhodné súd.
Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa po vykonanom znaleckom dokazovaní s prihliadnutím na vek
dieťaťaajehovôľužiťsotcomdieťaťa,navrhlapodanémunávrhuotcavyhovieť,rozhodnutieovýživnom
a o úprave styku ponechala na úvahe súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, pripojenými nižšie uvedenými spismi súdov
a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pripojených spisov tunajšieho súdu 13P 226/2007, v ktorom je pripojený i spis P 95/99 mal súd
preukázané,žerozsudkomOSPrievidzač.k.P95/99-11z20.4.1999bolaschválenárodičovskádohoda,

v zmysle ktorej maloletý U., nar. XX.X.XXXX zostal aj naďalej vo výchove a opatere matky a otec dieťaťa
sa počnúc dňom 27.2.1999 zaviazal platiť na výživu maloletého U. mesačne sumou 800,- Sk. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.4.1999. Z rozsudku OS Prievidza č.k. 13P 226/2007-10 z
30.5.2007 mal súd preukázané, že uvedeným rozsudkom súd schválil uzavretú rodičovskú dohodu, v
zmysle ktorej sa otec dieťaťa zaviazal platiť na výživu maloletého U. zvýšené výživné, a to vo výške

1500,- Sk s účinnosťou od 1.6.2007. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.6.2007.
Z pripojeného spisu OS Michalovce č.k. 4P 34/2008 mal súd preukázané, že dňa 28.1.2008 otec dieťaťa
doručil uvedenému súdu návrh na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletej M. a maloletého
U., teda aby súd zmenil rozsudok OS Prievidza č.k. P 95/1999-11 z 20.4.1999, tak že deti zverí do
starostlivosti otca, a aby súd matku dieťaťa zaviazal platiť na výživu maloletej M. 500,- Sk mesačne, na

výživu maloletého U. 300,- Sk mesačne, počnúc dňom právoplatnosti uvedeného rozsudku, a aby súd
upravil styk matky s maloletými deťmi v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. a cez letné
prázdniny v čase od 15.7. do 31.7. Zároveň navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, aby matka
odovzdala maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Následne súd v tom konaní uznesením č.k. 4P
34/2008-30 z 6.3.2008 návrh otca o vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol, a to s

odôvodnením, že v danom prípade nebolo otcom nijakým spôsobom preukázané, že je vážne ohrozené
zdravie a život maloletých detí, pričom až po vykonaní ďalšieho dokazovania bude možné kvalifikovane
rozhodnúť o návrhu otca vo veci samej. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.3.2008.
Súd v konaní č.k. 14P 26/2008 na pojednávaní konanom 31.3.2008 uznesením rozhodol, že spája na
spoločné konanie návrh otca vedený pod spis. značkou 14P 26/2008 a návrh otca vedený pod spis.

zn. 4P 34/2008 s tým, že spoločné konanie bude vedené pod spis. zn. 14P 26/2008. Súd následne do
zápisnice z 16.4.2008 (č.l. 77 - 81) vypočul maloletú M. U., kedy sa maloletá vyjadrila, že má oboch
rodičov rovnako rada, ale radšej by bola u matky. Zároveň uviedla, že maminho priateľa nemá rada, a
to preto, že matku by chcel stále len pre seba a ona spolu s bratom sa cítia odhodení. Povedala, žemaloletý U. každému rozpráva, že chce ísť bývať k otcovi. V závere uviedla, že si myslí, že bude lepšie,
keď ostanú všetci traja spolu s matkou, t.j. i s bratom, keďže ona chce ostať s matkou a za žiadnych
okolností nechce ísť k otcovi. Maloletý U. pri výsluchu pred súdom dňa 16.4.2008 (č.l. 83-86) uviedol, že

matka sa o neho dobre stará, že matkinho priateľa nemá rád, lebo mu robí napriek, zároveň uviedol, že
pokiaľ si má vybrať a koho má viacej rád, s kým by chcel žiť tak uviedol, že otca, lebo je dobrý, kupuje
mu viacej darčekov ako matka. Zároveň uviedol, že sa chce stretávať s matkou od piatku do nedele a
počas letných prázdnin.
Následne súd uznesením č.k. 14P 26/2008 - 93 z 6.6.2008 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou

z odboru psychológia PhDr. V. D., bytom U., za účelom, aby posúdila citové väzby detí k rodičom,
osobnostné predpoklady rodičov k výchove detí a ich vzájomné vzťahy, a či by eventuálna oddelená
výchova maloletého U. a M. otcom a matkou, by mohla mať vplyv na duševný vývoj maloletých detí
prípadne rozvoj ich osobnosti. V liste z 9.10.2008 otec dieťaťa zástupkyni matky detí oznámil, že v
septembri 2008 syna riadne prihlásil do školy v B. a odhlásil zo školy v U., pričom matka bráni synovi
U. v povinnej školskej dochádzke.

Podaním z 10.11.2008 znalkyňa P.. V. D. oznámila súdu, že volala rodičov maloletých detí, matka sa
na znalecké vyšetrenie dostavila, otec sa opakovane ospravedlnil prostredníctvom zástupkyne. Uviedla,
že vyšetrenie syna U. je nerealizovateľné, otec ho doteraz matke nevrátil aj keď ho má ona zvereného
do jej osobnej starostlivosti. Tým, že nechodí na predvolanie otec, nepríde ani syn, požiadala preto súd
o usmernenie. Súd uznesením 14P 26/2008 z 25.11.2008 uložil otcovi dieťaťa poriadkovú pokutu vo

výške 1000,-Sk, ktoré rozhodnutie bolo uznesením KS v Košiciach č.k. 7 CoP 369/2008 z 9.3.2009 v
celom rozsahu potvrdené.
Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 13P 423/2008, ktorý je trvalo pripojený k spisu 13P 663/2008 mal súd
preukázané, že dňa 29.7.2008 otec dieťaťa doručil Okresnému súdu Prievidza návrh o nariadenie
predbežného opatrenia o zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, zároveň aby

matka dieťaťa bola zaviazaná prispievať na výživu detí a aby súd upravil styk matky s maloletými deťmi.
O uvedenom návrhu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 13P 423/2008-21 z 5.8.2008, ktorým návrh
otca o nariadenie PO zamietol, a to z dôvodu, že nie je dostatočne osvedčená podmienka okamžitej a
dočasnej úpravy právnych pomerov dieťaťa. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 5CoP 57/2008-37 z 8.10.2008.

Dňa 24.11.2008 otec dieťaťa doručil OS Prievidza v konaní 13P 663/2008 opätovne návrh o nariadenie
PO, ktorým navrhol, aby mu maloletý U. bol zverený do osobnej starostlivosti a matka zaviazaná platiť
na jeho výživu mesačne sumu 738,- Sk a zároveň aby bol upravený styk matky s maloletým U., o
ktorom návrhu rozhodol OS Prievidza uznesením č.k. 13P 663/2008-30 z 1.12.2008 tak, že maloletého
U. zveril dočasne do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Michalovciach pod

č.k. 14P 26/2008 do osobnej starostlivosti otca a vo zvyšnej časti konanie o návrhu otca zastavil.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 5.12.2008 a právoplatnosť dňa 19.3.2009 v spojení
s uznesením KS v Trenčíne č.k. 4CoP 10/2009-67 z 24.2.2009, ktorým bolo uvedené uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdené. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že zo správy ÚPSVaR v
Prievidzi, od psychológa U.. U. I. z 27.11.2008 vyplýva, že maloletý je pretrvávajúcou nedoriešenou

situáciou vystavený pokračujúcej traumatizácii detskej osobnosti. Maloletý U. žije v neustálom strachu
a hrozbe, kedy si pre neho niekto príde a násilím ho odvezie do U.. Maloletý vykazuje symptómy
začínajúcej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa prejavuje poruchami spánku a sociálnou
izoláciou, zníženým sebavedomím, nechutenstvom, depresívnymi tendenciami, pričom maloletý U.
naďalej prezentuje záujem ostať u otca, na základe čoho dospel súd k záveru, že otec osvedčil

potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletého U.. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva,
že maloletý U. mal stráviť prázdniny u otca do 20.7.2008 na základe dohody s matkou, po tomto termíne
otec maloletého matke nevrátil a požiadal o nariadenie PO.
Následne v konaní č. 14P 26/2008 vedenom na Okresnom súde v U. zástupkyňa otca doručila súdu
26.3.2009 návrh na prenesenie miestnej príslušnosti súdu na OS Prievidza. Súd následne uznesením

č.k. 14P 26/2008 - 208 z 4.6.2009 rozhodol tak, že konanie týkajúce sa nebohej maloletej M. U., zomrelej
XX.X.XXXX, zastavil a ohľadom veci týkajúcej sa maloletého U. preniesol svoju príslušnosť na Okresný
súd v Prievidzi na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2009.
Na tunajšom súde sa následne predmetná vec začala viesť od 27.7.2009 pod číslom konania 13P
431/2009. Následne tunajší súd uznesením č.k. 13P 431/2009- 220 z 28.9.2009 rozhodol tak, že uvoľnil

P.. V. D. z vypracovania znaleckého posudku a vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z obdobu
psychológia, pričom za znalca ustanovil P.. U. R., so sídlom v K. nad B. s tým, že úlohou znalkyne
bude po preštudovaní spisu, výsluchu dieťaťa, rodičov dieťaťa a priateľa matky zodpovedať na otázky,
aký je v súčasnej dobe telesný a duševný vývin maloletého dieťaťa, aké citové vzťahy má maloletý kusvojim rodičom a priateľovi matky, aké je správanie maloletého v prítomnosti otca bez účasti matky a
naopak, ktorý z účastníkov - otec či matka spôsobom svojho života, názormi na výchovu, osobnostnými
a morálnymi vlastnosťami dáva lepšiu záruku, že sa dokáže riadne postarať o maloleté dieťa a ako

upravený styk druhého rodiča s maloletým bude v záujme ďalšieho telesného a duševného vývoja
dieťaťa. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.10.2009.
Z uznesenia KS v Košiciach, č.k. 7CoP 39/2009-60 z 28.9.2009 mal súd preukázané, že citovaným
rozhodnutím bolo zmenené uznesenie OS v Michalovciach č..k 12Em 1/2008-23 z 20.11.2008, ktorým
bolo nariadené odňatie maloletého U. U. otcovi a odovzdanie matke E. B. a návrh na výkon rozhodnutia

odňatím maloletého dieťaťa bol zamietnutý, a to s poukazom na vydané predbežné opatrenie v konaní
13P 663/2008 z 1.12.2008 Okresným súdom Prievidza.

Otec dieťaťa doručil tunajšiemu súdu 19.10.2009 námietky voči súdom pribratému znalcovi P.. R. , o
ktorých námietkach rozhodol súd uznesením č.k. 13P 431/2009-224 z 20.10.2009 tak, že návrh otca na
zmenu znalca zamietol. Znalkyňa P.. R. v podaní doručenom súdu 12.5.2010 oznámila súdu, že na tretí

termín boli pozvaní rodičia, pričom boli oboznámení s priebehom vyšetrenia, ktoré štandardne prebieha
najprv spoločne so všetkými prítomnými, a potom každý rodič je sám s dieťaťom a následne individuálne
vyšetrí každého účastníka. Po tejto informácii otec maloletého hlasno prehlásil, že si odmieta sadnúť k
stolu spoločne s vrahyňou jeho dcéry. Za tým nasledovali ďalšie obvinenia a hrubé osočovania osoby
matky, ktoré otec produkoval s patričným afektívnym doprovodom. Otec si vyhradzoval podmienky, že

vyšetreniu sa podrobí len bez prítomnosti matky dieťaťa, po upozornení znalkyne jeho nekompetentnosti
dávať si podmienky k vyšetreniu dodal, že teda odmieta vyšetrenie, čo aj osobne potvrdil. Na základe
vyjadrenia otca syn tiež odmietol vyšetrenie. Znalkyňa uviedla, že teatrálne a afektívne vystupovanie
otca sa javilo ako účelové chtiac zabrániť vyšetreniu seba a maloletého osamote aj v prítomnosti matky.
Následne početnými písomnými podaniami súdu otec dieťaťa podával sťažnosti voči psychologickému

vyšetreniu znalkyňou P.. R., opakovane sa na predvolanie znalkyne i s maloletým nedostavoval, pričom
predkladal znalkyni i súdu potvrdenia od lekárky U.. R. M. z dôvodu navrátenia psychickej traumy po
psychologickom vyšetrení v K. nad B. u maloletého dieťaťa. V písomnom podaní z 23.5.2011 znalkyňa
P.. R. oznámila súdu, že otec dieťaťa sa s maloletým opakovane na vyšetrenie k nej nedostavil, pričom
predložil potvrdenie od U.. M., ktorá nedoporučuje v záujme zachovania zdravia maloletému U. do

budúcnostiopakovanevykonávaťznaleckévýsluchyavyšetreniamaloletéhoU.,zdôvoduopakovaného
poškodzovania zdravia a frustrácie maloletého a konštatovanie lekárky, že maloletý počas návštevy
lekára trvalo odmieta odborné vyšetrenia. V tej súvislosti znalkyňa P.. R. súdu oznámila, že znalecké
dokazovanieniejevypočúvanieadovolísitvrdiť,žepsychologickévyšetrenieprebiehabezakéhokoľvek
traumatizovania, než mnohokrát vyšetrenie u pediatra. Zároveň vyjadrila pochybnosti o pozitívnej a

nemanipulatívnej príprave maloletého dospelými na vyšetrenia u psychológa.
Následne v konaní znalkyňa P.. R. podala súdu znalecký posudok č. 3/2011 z 26.9.2011, v ktorom na
otázku, aký je v súčasnej dobe telesný a duševný vývoj maloletého dieťaťa, uviedla, že neodpovedá,
nakoľko dieťa neabsolvovalo vyšetrenie, na otázku, aké citové vzťahy má maloletý ku svojim rodičom
a k priateľovi matky E. U. a naopak uviedla, že vzťah otca k maloletému je naplnený potrebou

materiálneho zabezpečenia dieťaťa, otec udáva odmietanie matky maloletým, čo však počas prvého
stretnutia s obidvomi rodičmi a maloletým nebolo spozorované. Dieťa javilo skôr znaky ustráchanosti,
podľa znalkyne jeho vzťah ku matke je veľkou mierou ovplyvnený negatívnymi vyjadreniami o matke
aj v prítomnosti maloletého U.. Vzťah matky k maloletému U. je viac citovo pozitívne podfarbený s
jednoduchou potrebou naplnenia materskej role s prejavmi lásky a starostlivosti. Na otázku, aké je

správanie sa maloletého v prítomnosti rodičov, znalkyňa neodpovedala, nakoľko maloletý neabsolvoval
vyšetrenie. Na otázku, ktorý z účastníkov, či otec alebo matka, svojím spôsobom života, názormi
na výchovu, osobnostnými a morálnymi vlastnosťami dáva lepšiu záruku pre starostlivosť o dieťa,
uviedla, že otec disponuje materiálnou vybavenosťou, avšak nespĺňa podmienky dostatočného citového
obohacovania a rozvoja u maloletého. Vzhľadom na otcovo správanie počas prvého stretnutia za účelom

vyšetrení a na jeho dominantnú povahu a manipulačné tendencie hodnotí toto správanie ako účelové
vedenie maloletého proti matke. Matka je schopná obohacovania citového života maloletého, schopná
prejavovať pozitívne city, ako aj schopná prispôsobiť sa prirodzeným potrebám dieťaťa, najmä v citovej
sfére. Na otázku ako navrhuje upraviť styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, uviedla, že vzhľadom
k tomu, že otec má väčšie možnosti materiálneho zabezpečenia syna a matka má väčšie predpoklady

napĺňať a obohacovať citovú sféru dieťaťa, doporučuje kontakt matky s maloletým každý druhý celý
víkend a polovicu prázdnin a sviatkov. Po znovunadobudnutí pozitívneho vzťahu maloletého ku matke,
kvalitu ktorého nemala možnosť posúdiť, predlžovať pobyt u nej. Podľa nej je však potrebná vzájomná
komunikácia rodičov, u matky bez strachu z otca dieťaťa a u otca bez slovných osočovaní a útokov vočimatke. V závere uviedla, že v záujme objektívneho posúdenia vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom, by
bolo vhodné izolovať dieťa na určitý čas od obidvoch rodičov v ústavnom zariadení bez manipulatívnych
vplyvov a prípadného nátlaku na dieťa. Na strane 11 uvedeného znaleckého posudku znalkyňa tiež

uviedla, že otec dieťaťa je schopný starostlivosti o maloletého syna za súčinnosti výchovného vplyvu
matky maloletého, ktorá je schopná a ochotná saturovať citové potreby dieťaťa, a tak rozvíjať citovú
stránku, ktorá je bázou všestranného rozvoja jedinca.
Z pripojeného spisu tun. súdu č.k. 13P 243/2009 mal súd preukázané, že v uvedenom konaní sa
matka dieťaťa návrhom doručeným súdu 7.5.2009 domáhala jej úpravy styku s maloletým dieťaťom a

za tým účelom navrhla nariadiť i predbežné opatrenie, o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením č.k.
13P 243/2009-36 z 5.6.2009 tak, že upravil styk matky dieťaťa s maloletým, a to každú sobotu v párnom
týždni v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom týždni od 9.00 hod. do 11.00 hod.,
a to za prítomnosti otca dieťaťa. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 17CoP 61/2009-53 z 2.9.2009 uvedené uznesenie okresného súdu zmenil tak, že matka dieťaťa je
oprávnená stretávať sa s maloletým U. každú sobotu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 16.00

hod. bez prítomnosti otca s tým, že dieťa si vyzdvihne pred bytom otca v stanovený čas a vráti dieťa
otcovi späť v stanovený čas pred jeho bytom s tým, že otec je povinný dieťa na styk pripraviť a styk
matke s dieťaťom umožniť. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2009.
Podaním z 18.2.2010 otec dieťaťa v predmetnom konaní 13P 431/2009 podal návrh o vydanie
predbežného opatrenia, aby súd nariadil matke platiť výživné voči maloletému v nevyhnutnej miere,

teda minimálne výživné. O uvedenom návrhu rozhodol súd uznesením č.k. 13P 431/2009 z 2.5.2011
tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil matke dieťaťa platiť výživné v nevyhnutnej miere
pre maloletého U., a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca dieťaťa, mesačne vždy vopred, do 20. dňa v mesiaci a v
prevyšujúcej časti návrh na nariadenie PO zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo následne uznesením KS

v Trenčíne č.k. 17CoP 59/2011-78 z 28.6.2011 v celom rozsahu potvrdené a prvostupňové rozhodnutie
teda nadobudlo právoplatnosť 19.7.2011 a vykonateľnosť 14.7.2011.
Zo záznamu zo šetrenia pomerov v rodine a vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom,
vypracovanom kolíznym opatrovníkom dňa 27.10.2011, mal súd preukázané, že otec dieťaťa pri šetrení
uviedol, že v jeho bytovej situácii u neho nenastala žiadna zmena, naďalej býva sám s maloletým U. v

rodinnom dome v B., maloletý U. navštevuje 7. ročník ZŠ v B., kde dosahuje dobré výsledky, výchovné
problémy s ním nemá. Pri pohovore s maloletým bol v kancelárii prítomný aj otec maloletého, pričom
maloletý uviedol, že v škole mu to ide dobre, navštevuje gymnastický krúžok, chodí do športovej školy,
kde je zameranie aj na gymnastiku. Okrem toho hráva futbal, v stredu a v piatok chodí na tréningy, cez
víkend hrávajú zápasy. V utorky chodieva na plaváreň, stravuje sa v škole. Ďalej uviedol, že s matkou

sa v súčasnej dobe nechce stretávať, nevie vysvetliť prečo, naďalej chce bývať u otca, je mu tam dobre.
Uviedol, že na 100% chce bývať v B. a na 120% chce bývať u otca.
Zástupkyňa otca sa k znaleckému posudku vyjadrila v podaní z 27.2.2012, v ktorom uviedla, že s
obsahom ZP ani s jeho záverom otec maloletého nesúhlasí. To, že sa otec dieťaťa odmietol podrobiť
spoločnému vyšetreniu za prítomnosti matky dieťaťa, malo svoje dôvody, ktoré sa odohrali v minulosti.

Otec maloletého vyčíta matke nedostatočnú starostlivosť a nezáujem o maloletú M., ich dcéru, ktorá
chodievala v nočných hodinách na rôzne miesta do pohostinstiev a požívala alkoholické nápoje, napriek
tomu, že navštevovala strednú školu, a ktorá sa ešte pred tragickým úmrtím netajila tým, že chce ísť
bývať k otcovi do B.. Otec maloletého má pochybnosti o objektívnosti ZP, hlavne v časti týkajúcej sa
hodnotenia jeho osoby a povahových vlastností. Závery znalkyne týkajúce sa jeho osobnosti, by si podľa

jej názoru vyžadovali dlhodobejšie lekárske pozorovanie. Poukázala na správu od U.. I. z 25.7.2008,
v ktorej menovaná uviedla, že maloletý emocionálne stráda v prostredí matky a E. U., jeho náhradný
otec, nesaturuje citové potreby maloletého. Zo správy z ÚPSVaR vyplýva, že matka sa nedokázala
správať k synovi spontánne, nenadviazala s ním žiadny telesný kontakt, bolo potrebné korigovať jej
otázkysmerovanémaloletému.Nazákladeviacerýchvyšetrenínatomtoreferátebolodoporučenézveriť

predbežne do osobnej starostlivosti otca. Maloletý U. od začiatku konania vo veci, t.j. ešte v čase, keď žil
s matkou a nebol pod bezprostredným vplyvom otca, prezentoval názor, že chce bývať u otca a u otca
mu je dobre. Uviedla, že znalkyňa nedopovedala na otázky vyčerpávajúco, vzťah otca k maloletému
zhodnotila len stroho. Zástupkyňa otca uviedla, že otec maloletého nebránil v minulosti ani nemá záujem
brániťmaloletémuvstykusmatkou.Uviedla,žeotecmaloletéhonesúhlasísnázoromznalkyne vzávere

posudku o vhodnosti izolovať dieťa v ústavnom zariadení, preto navrhla, aby súd vypočul maloletého
bez prítomnosti rodičov maloletého, len za prítomnosti kolízneho opatrovníka a vypočuť znalkyňu P.. R.
na pojednávaní.Zástupkyňa matky k podanému ZP uviedla, že sa stotožňuje so zistením znalca, predovšetkým pokiaľ
ide o skutočnosť konštatovanú v priebehu vyšetrenia, kedy dáva na zváženie vhodnosť výchovného
prostredia, v akom sa maloletý aktuálne nachádza. I keď predstava umiestnenia maloletého, aj keď

len na nevyhnutnú dobu v ústavnom zariadení je pre ňu ako matku veľmi traumatizujúca, domnieva sa
však, že s ohľadom na zdravý psychický a citový vývoj dieťaťa do budúcna by takéto posúdenie bolo
na prospech dieťaťa.

Následne sa otec dieťaťa na súdom vytýčené termíny pojednávania v dňoch 15.3.2012,

5.4.2012, 13.9.2012, 10.12.2012 a 7.2.2013 opakovane nedostavoval, opakovane namietal zaujatosť
prejednávajúceho sudcu JUDr. Jarmily Schromovej a dňa 5.4.2012 doručil tun. súdu i žiadosť
o zmenu miestnej príslušnosti konania súdu, o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením č.k. 13P
431/2009-336 z 5.4.2012, ktorým návrh otca na prenesenie miestnej príslušnosti na OS Martin, zamietol,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením KS v Trenčíne č.k. 19CoP
54/2012-353 z 4.6.2012, ktorý uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zároveň uznesením KS

v Trenčíne č.k. 19CoP 56/2012-358 z 4.6.2012 bolo potvrdené prvostupňové uznesenie súdu 13P
431/2009-307 z 19.3.2012, ktorým bola otcovi dieťaťa uložená poriadková pokuta vo výške 150,- eur
z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie bez ospravedlnenia. V súvislosti so vznesenou námietkou
zaujatosti voči prejednávajúcemu sudcovi zo strany otca dieťaťa, krajský súd zaujal stanovisko v
podaní z 4.6.2012, v ktorom uviedol, že otec dieťaťa vyslovuje námietku zaujatosti zákonnej sudkyne

z titulu okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, pričom na takúto
námietku súd v zmysle § 14 ods. 3, § 15a ods. 5 O.s.p. súd neprihliada a spis sa v takom prípade
nadriadenému súdu nepredkladá. Keďže otec dieťaťa neuviedol vážne okolnosti, pre ktoré sa nemohol
zúčastniť na uvedených pojednávaniach, súd v uvedených dňoch vec pojednával a následne rozhodol
v neprítomnosti otca dieťaťa, a to v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..

V súvislosti s neúčasťou na pojednávaní konanom dňa 13.9.2012 otec dieťaťa predložil ospravedlnenie,
potvrdenie od lekárky U.. R. M., že otec dieťaťa bol s maloletým U. na ošetrení v ich ambulancii v dňoch
12.9.2012 a 13.9.2012 celý deň. Z oznámenia od K. školy v B. z 24.9.2012 mal súd preukázané, že
maloletý U. sa v dňoch 12.9. a 14.9.2012 zúčastnil školského vyučovania, nevymeškal vyučovanie, čo

potvrdila i triedna učiteľka menovaného U.. U. dňa 17.9.2012, o čom svedčí úradný záznam na č.l. 388
spisu.

Nakoľko sa otec dieťaťa opakovane na stanovené termíny pojednávania nedostavoval a opakovane
neumožnil súdom pribratej znalkyni ani súdu výsluch maloletého dieťaťa, súd na deň 21.11.2012 stanovil

výsluch maloletého dieťaťa v prítomnosti kolízneho opatrovníka i súdom pribratej znalkyne P.. U. R., bez
prítomnosti rodičov dieťaťa, v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p., o čom bola spísaná zápisnica z 21.11.2012,
ktorá sa nachádza na č.l. 446 - 452 spisu, kedy maloletý U. bez akýchkoľvek výhrad prejavil ochotu
rozprávať sa a vyjadriť sa ohľadom starostlivosti otca o neho a o jeho vzťahu s matkou. Maloletý pri
výsluchu uviedol, že s otcom sa mu žije veľmi dobre, je s ním sranda, pomáha mu s učením, kupuje mu

veci do školy, niekedy aj hračky. Potvrdil, že otec sa mu vo voľnom čase venuje, chodievajú na kúpaliská,
k jeho sestre. Uviedol, že v škole má v súčasnosti výsledky veľmi zlé, lebo sa neučieva. Učieva sa len
na niektoré hodiny. Spolu s otcom sa venujú futbalu. Maloletý uviedol, že s otcovou sestrou má veľmi
dobrý vzťah, s nikým iným z rodiny otca sa už nestretávajú. Uviedol, že s matkou sa stretol asi pred
rokom, kedy sa matka chcela s ním stretnúť, on však s ňou nešiel. Ako dôvod uviedol, že sa jej bojí,

doplnil, že keď s ňou žil v U., matka ho bíjavala, bila ho remeňom, Uviedol, že si myslí, že dával matke
podnet na to, aby ho bila. Napríklad keď chcel ísť za kamarátmi, ona ho nepustila a on napriek tomu
išiel von, potom ho zbila. Uviedol, že matka ho bíjavala približne 2-3 krát za mesiac. Ohľadom sestry
uviedol, že matka s jeho sestrou nemali žiadne konflikty. Na otázku, či by sa chcel stretávať s matkou
resp. u nej bývať, maloletý uviedol, že nie, a to z dôvodu, že sa jej bojí. Otca charakterizoval ako veľmi

dobrého človeka, ktorý pomáha ľuďom, je srandovný, pracovitý, ambiciózny a k nemu je veľmi dobrý.
Na adresu matky uviedol, že je zlá. V období, keď s matkou žil, podľa maloletého mal vzťahy s matkou
veľmi dobré, tiež ju mal rád, ale ako ho začala biť, potom ju neznášal. To obdobie, keď ju neznášal, trvalo
dosť dlho. Uviedol, že mu tiež vadilo, že matka mala frajera, chodievala von, neskoro sa vracala domov
a on bol sám doma. Samého ho nechávala do 23.00 hod. približne raz do týždňa, nič iné mu na matke

už nevadilo. Na otázku, či v súčasnosti má rád svoju matku, uviedol, že nie. Na otázku, či maloletého
otec ovplyvňuje proti matke, maloletý uviedol, že vôbec. Na otázku, či sa otec negatívne vyjadruje na
adresu matky pred maloletým, tento uviedol, že nie, nikdy. Na otázku, či v minulosti matka ovplyvňovala
maloletého, uviedol, že nie. Uviedol, že dosť často chodieva k sestre otca do Z. Z., a to i 5x do týždňa.Otec veľa píše na súdy, preto on dosť času trávi u jeho sestry. Na otázku, či chce byť zverený otcovi a či
s ním chce žiť i naďalej, maloletý uviedol, že áno, ocina má radšej ako maminu. Zároveň uviedol, že sa
nechce stretávať s matkou, lebo sa jej bojí. Uviedol, že keď dostane zlú známku, otec na neho kričí, keď

dostane jednotky, teší sa a pochváli ho. Maloletý uviedol, že keď býval s matkou v U., bol tam i priateľ
matky E. U., s ktorým on nemal dobré vzťahy, on ho tiež bíjaval. Uviedol, že niekedy na to mal dôvod,
niekedy nie. Maloletý pri výsluchu potvrdil, že v období, keď bol štrajk učiteľov v septembri 2012, vtedy
bol zdravý, v deň štrajku, kedy mali voľno v škole, bol doma. Na otázku, či keby matka maloletého za
ním prišla a chcela by sa s ním stretnúť, či by za ňou išiel, uviedol, že nie. Na otázku sudcu, či matka

voči maloletému nikdy neprejavovala citovú náklonnosť, ak áno, akým spôsobom, maloletý uviedol, že
si nepamätá žiadne prejavy lásky z jej strany, a to napríklad, že by ho pobozkala, objala, nečítala mu
ani rozprávky. Zároveň uviedol, že otec voči nemu prejavuje citovú náklonnosť, keď napríklad dostane
jednotku, tak ho postíska, tiež keď mu s niečím pomôže. Na otázku , či by chcel žiť s matkou, keby ho
matka nebila, bola by na neho veľmi dobrá, uviedol, že možno hej, nechce to však vyskúšať, už sa mu
nechce. Uviedol, že má rád otcovu sestru, ktorá má podobnú povahu ako ocino, ona voči nemu prejavuje

lásku i citovú náklonnosť. Maloletý uviedol, že sa nechce s matkou stretávať ani v prípade, že by to bolo
v prítomnosti otca. Na otázku, či jeho sestra M. chodievala rada k otcovi, maloletý uviedol, že áno, otec
nikdy nebil ani ju. Na otázku, či M. nechcela ostať bývať u otca, maloletý uviedol, že M. povedala, že ak
ju ešte raz mama oklame, že aj ona sa vráti k otcovi. Sestra otca jej vtedy na to povedala, že matka Ťa
už 100-krát oklamala a oklame Ťa znovu. Nevedel sa vyjadriť ohľadom čoho matka klamala sestru.

Z doplnenia znaleckého posudku č. 3/2011 vypracovanom znalkyňou P.. U. R. z 3.12.2012 mal súd
preukázané, že telesný a duševný vývoj u maloletého zodpovedá veku, v psychickom vývoji pozorované
znaky citovej deprivácie pri absencii matkinej starostlivosti a kontaktu s ňou a pri občasnej nesúhlasnosti
s názormi a postojmi otca, s nemožnosťou oponovania alebo inak navonok prejavovať svoj nesúhlas.

Vzťah k otcovi hodnotí maloletý ako dobrý, s otcom si rozumie, stará sa o neho, kupuje mu, čo potrebuje,
chodí na športové aktivity, je lepší ako matka. Matku hodnotí ako zlú, lebo sa jej bojí, pretože ho bila. V
súčasnosti maloletý nevylučuje kontakt s matkou, čo vylučuje, že by maloletý zanevrel na ňu, tento vzťah
je poznačený iba hnevom na matku. Tento hnev je vyprovokovaný negatívnym vzťahom a nebrzdenými
negatívnymi a urážlivými vyjadreniami otca voči matke, znalkyňa vážne negatívne či traumatizujúce

zážitky a skúsenosti spôsobené matkou u maloletého nezaznamenala a ani maloletý okrem vyššie
uvedených iné neuviedol. Stereotypne opakované odmietanie matky slovami bojím sa jej, lebo ma bila,
sa javí ako naučené, ovplyvnené otcovými negatívnymi postojmi k ukončenému spolužitiu s matkou
maloletého. Správanie maloletého pri výsluchu zhodnotila bez účasti otca aj matky ako uvoľnené, bez
prejavov strachu, pretože sa vyšetrenie realizovalo v prostrední známom maloletému a bez účasti

obidvoch rodičov, čo sa jej javilo ako nezávislé, neovplyvňované v žiadnom smere. V textovej časti
záveru ZP na strane 4 znalkyňa uviedla, že vzhľadom k tomu, že sa maloletá osobnosť nachádza v
období učenia sa, preberania vzorca správania k opačnému pohlaviu a spolužitiu partnerov, javí sa
potreba kontaktu s matkou. Cez vzťah s matkou sa u maloletého vytvára vzťah k budúcej partnerke
v dospelosti, od ktorého bude závisieť forma a kvalita jeho spolužitia v partnerstve. Aktuálne maloletý

odmieta kontakt s matkou, čo je ovplyvnené otcovými negatívnymi vyjadreniami voči matke, ktorú pred
maloletým nazval vrahyňou a prostitútkou. Znalkyňa tiež uviedla, že je vhodné nenútiť maloletého k
stretnutiam s matkou, je vhodné ponechať stretnutia na jeho chcení, čo aktuálne maloletý odmieta,
avšak nevylučuje kontakt s matkou v budúcnosti. V závere uviedla, že otázky č. 4 a 5 boli zodpovedané
v znaleckom posudku č. 3/2011 z 29.9.2011.

Matka dieťaťa na pojednávaní dňa 15.3.2012 uviedla, že maloletý U. býva u svojho otca od júla 2008,
kedy súhlasila s tým, aby maloletý išiel na prázdniny k otcovi, následne jej ho otec dieťaťa už nevrátil.
Potom, čo rozhodol súd koncom roka 2008 predbežným opatrením o zverení dieťaťa otcovi, išla za
maloletým niekedy v roku 2009 po úmrtí dcéry, ktorá zomrela v marci 2009. Maloletý syn U. jej vtedy

povedal, že nechce ísť s ňou, ani sa s ňou stretnúť. Uviedla, že následne po smrti dcéry prestala bojovať
o syna, za synom už nechodila, pretože by to bolo zbytočné, otec by jej ho nedal. Až následne v období
od mája do septembra 2010 začala bývať v B., kedy počas doby, keď mala upravený styk so synom,
v sobotu v párnom týždni, išla za synom, tento jej však pri bráničke vždy povedal, že sa s ňou nechce
stretnúť a styk sa nerealizoval. Takto bola za ním vtedy približne šesťkrát. Z výsluchu matky ďalej súd

zistil, že s bývalým priateľom E. U. sa matka rozišla približne v roku 2008. Krátko potom si našla iného
priateľaL.Y.,bytomU.,ktorývobdobíroku2010,keďbývalavB.,bolnamisiivzahraničí.DoU.savrátila
v septembri 2010, kde žila s uvedeným priateľom v prenajatom byte, s ktorým od apríla 2011 bývajú u
jeho rodičov v rodinnom dome v U.. Matka uviedla, že od septembra 2010 maloletého Mária nevidelaani nešla za maloletým. Keď v súčasnosti napísala otcovi dieťaťa, že príde za synom, nikto nebol doma.
Uviedla, že v telefonickom kontakte so synom bola len do roku 2008, potom mu otec vymenil kartu.
Z výsluchu matky dieťaťa ďalej súd zistil, že výživné na syna začala platiť až na základe vydaného

predbežného opatrenia v konaní 13P 431/2009, a to vo výške 25,38 eur, ktoré prvýkrát zaplatila v máji
2011 a potom pravidelne v každom mesiaci. Ku svojim pomerom uviedla, že v období od 9.7.2008 do
9.11.2008 bola zamestnaná v spoločnosti Z., a.s. U., kde podľa nej zarábala približne 400,- eur mesačne
v čistom. Následne bola evidovaná na úrade práce. Následne po smrti dcéry bola PN, v lete 2009
pracovala u C.. P. , kde robila chyžnú v penzióne. Od 1.11.2009 sa zamestnala v spoločnosti X., a.s. M.,

kde pracovala do 12.2.2010, od februára 2010 do októbra 2010 bola PN, mala problémy s chrbticou a
nebola na tom psychicky dobre i z dôvodu úmrtia dcéry. V súčasnosti je evidovaná na úrade práce v B.
od 13.2.2010 až doposiaľ, od júla 2011 požiadala o vyplácanie dávok v hmotnej núdzi, ktoré jej vyplácajú
vo výške 62,50 eur až doposiaľ. Uviedla, že v lete 2008 až do marca 2009 bývala s oboma deťmi v
dvojizbovom byte v nájme v U., kde platila nájomné plus inkasné poplatky spolu vo výške 200,-eur. Po
úmrtí dcéry odišla bývať k sestre do B. po dobu dvoch mesiacov. Od júla 2009 bývala v nájme v garsónke

v U., a to približne polroka, kde mesačne hradila nájomné plus inkasné poplatky spolu 140,- eur, od
novembra 2009 do mája 2010 bývala v jednoizbovom byte, kde platila mesačne nájomné plus inkasné
poplatky spoluvovýške220,-eurmesačne.Vobdobíodmájadoseptembra2010,keďbývalavB.,mala
v prenájme jednoizbový byt, za ktorý mesačne platila spolu 220,- eur. Keď sa v septembri 2010 vrátila
do U., začala bývať spolu s priateľom v dvojizbovom byte, kde mesačne hradili nájomné plus inkasné

poplatky spolu vo výške 7500,- Sk, byt prevažne platil priateľ, keďže bola bez príjmu. V uvedenom
byte bývali do apríla 2011, kedy sa spolu i s priateľom U. Y. presťahovala k jeho rodičom, kde bývajú
až doposiaľ. U rodičov majú samostatné bývanie na poschodí ich domu, rodičom priateľa prispieva na
inkasné poplatky sumou 60,- eur. Finančne jej pomáha priateľ, ktorý bol na misii v zahraničí.Uviedla,
že maloletý U. nepozná jej terajšieho priateľa, tento vzťah s priateľom ona hodnotí ako perspektívny.

Uviedla, že pokiaľ sa maloletý v prítomnosti nestranných osôb úprimne a neovplyvnene vyjadrí, že chce
bývať s otcom, bude rešpektovať jeho rozhodnutie a nebude o neho ďalej bojovať v tomto konaní.
Zo správy zo K. školy U. cesta B. z 30.3.2012 mal súd preukázané, že maloletý U. bol v školskom roku
2011/2012 žiakom 7.A triedy. Do školy chodí pravidelne, zbytočne nevymeškáva, na vyučovaní pracuje
podľa svojich schopností, domáca príprava nie je pravidelná, nie je vždy na požadovanej úrovni. Mal

obdobie, kedy pristupoval k učeniu ľahostajne a vtedy sa jeho prospech výrazne zhoršil. Je však stále
pod dohľadom otca, vtedy dochádza k zlepšeniu. Je to priemerný žiak s možnosťami lepších výsledkov.
Maloletý sa v škole správa slušne, nemal zníženú známku zo správania, do školy chodí včas, čisto
oblečený a upravený, desiaty si pravidelne nosí do školy, stravuje sa v školskej jedálni. Otec sa zaujíma
o prospech a správanie maloletého U., pravidelne sa zúčastňuje rodičovských združení. Matku dieťaťa

triedna učiteľka nepozná, o prospech a správanie U. sa nezaujíma. Ani raz neiniciovala stretnutie s nimi,
neprišla na rodičovské združenie, nezaujímala sa o prospech a správanie svojho syna.
Z kópie klasifikačného záznamu maloletého U. k 21.11.2012 od ZŠ v B. mal súd preukázané, že maloletý
mal k uvedenému dňu zo slovenského jazyka známky 5,4,1,2, z anglického jazyka 5,5,5,2, z matematiky
deväť pätiek a jednu štvorku, z informatiky 5,2, z chémie 5,5, z biológie 5, z dejepisu 5, z geografie

3,3,2,4, z etickej výchovy, výchovy umením, telesnej výchovy, jednotky a dvojky.
Zo mzdového listu za rok 2008 od C.. U. X. v U. mal súd preukázané, že matka dieťaťa bola u neho
zamestnaná od 28.1.2008 do 28.3.2008, pričom v uvedenom období za mesiace február, marec mala
priemerný mesačný zárobok vo výške 7268,50 Sk. Z potvrdenia od spoločnosti Z., a.s. so sídlom v V.
z 23.3.2012 mal súd preukázané, že v období júl 2008 až november 2008 matka dieťaťa zarábala v

priemere mesačne 8801,- Sk. Z potvrdenia od Sociálnej poisťovne z 9.3.2012 mal súd preukázané,
že matka dieťaťa v období od novembra 2008 do júna 2009 poberala nemocenskú dávku vo výške
približne 169,- eur mesačne, v období od februára 2010 do októbra 2010 nemocenské dávky vo výške
približne 171,80 eur mesačne. Z potvrdenia od C.. P. P. z 28.8.2012 mal súd preukázané, že matka
dieťaťa bola u neho zamestnaná v období od 9.7.2009 do 31.8.2009 ako chyžná, kedy zarobila v

priemere mesačne 244,05 eur mesačne. Zo mzdového listu od spol. X., a.s. M. za roky 2009, 2010 mal
súd preukázané, že matka dieťaťa bola u nich zamestnaná na dohodu o vykonaní práce v období od
28.10.2009do31.10.2009avriadnompracovnompomereod1.11.2009do12.2.2010,kdevmesiacoch,
keď odpracovala celý mesiac, zarábala v priemere 251,30 eur mesačne v čistom. Z potvrdenia od
spoločnosti X., a.s. M. z 3.10.2011 mal súd preukázané, že matka dieťaťa mala s uvedenou spol.

uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 30.4.2010, tento pracovný pomer bol ukončený dohodou
o rozviazaní pracovného pomeru k 12.2.2010, ktorú navrhol zamestnávateľ z dôvodu neplnenia si
pracovných povinností menovanej, t.j. neskorých príchodov do práce a neprispôsobivosť. Z potvrdenia
ÚPSVaR Prievidza z 28.8.2012 mal súd preukázané, že matka dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačovo zamestnanie od 13.2.2010 a evidencia doposiaľ trvá. Z potvrdenia od uvedeného úradu z 28.8.2012
mal súd preukázané, že matka dieťaťa poberá dávku a príspevok k dávke v hmotnej núdzi vo výške
62,50 eur od 1.7.2011 až do doby trvania podmienok. Matka dieťaťa pri výsluchu pred súdom 13.9.2012

uviedla, že so synom naďalej nie je v kontakte, jej priateľ L. Y. sa vrátil z misie v júni 2012, bývajú naďalej
u jeho rodičov, stavajú rodinný dom. Uviedla, že je v súčasnosti s priateľom tehotná, je na rizikovom
tehotenstve. Predpokladaný termín pôrodu má 1.4.2013.

Z výsluchu svedkyne L. M., sestry matky dieťaťa súd zistil, že s maloletým U. sa vídava v škole, kde

chodí i jej dcéra G., posledné tri roky sa maloletý U. s ňou už nerozpráva, vždy sa jej vyhýba. Podľa nej
mu otec zakázal, aby sa s ňou rozprával. Potvrdila, že dňa 12.9.2012 bol U. v škole.

Z poštových poukážok doložených matkou dieťaťa, ktoré sa nachádzajú na č.l. 432 až 434 a 501 spisu
mal súd preukázané, že matka dieťaťa v mesiaci máj 2011 zaplatila výživné vo výške 25,36 eur, v
mesiacoch jún až december 2011 7 x po 25,38 eur, v období január až marec 2012 sumu 3x po 25,38

eur, v apríli, máji 2012 sumu 2 x po 25,99 eur, v apríli 2012 ešte zaplatila i 6,50 eur, v období jún až
august 2012 zaplatila sumu 3 x po 26,- eur, v období september až november 2012 sumu 4x po 26,65
eur. Zástupkyňa matky pri výsluchu pred súdom uviedla, že matka dieťaťa zaplatila i výživné v decembri
2012 a v januári 2013 , a to 2 x po 26,65 eur, teda v období od mája 2011 do decembra 2012 zaplatila
matka dieťaťa spolu výživné 522,24 eur a za január 2013 sumu 26,65 eur.

Z potvrdenia od spoločnosti I., a.s. /predtým O. chemické závody a.s./ so sídlom O. z 30.11.2012 mal súd
preukázané, že otec dieťaťa bol zamestnaný v ich spoločnosti od 1.2.1996 do 3.2.2012, pracovný pomer
bol skončený dohodou k 3.2.2012, odstupné vyplatené menovanému nebolo. Z pracovného posudku
uvedeného zamestnávateľaz30.11.2012malsúdpreukázané,žepočastrvaniauvedenéhopracovného
pomeru otec dieťaťa vykonával svoju prácu zodpovedne, patril k výkonnejším riadiacim pracovníkom,

vzhľadom na svoju funkciu a odborné schopnosti zvládal aj plnenie náročných úloh v oblasti požiarnej
prevencie a represie. Zo mzdového listu otca dieťaťa od O., a.s. O. za obdobie od 1.2.2007 do 31.1.2008
mal súd preukázané, že v tomto období zarábal v priemere 28.580,-Sk mesačne v čistom. Zo mzdových
listov otca dieťaťa od uvedenej spoločnosti za roky 2008 až 2012 mal súd preukázané, že otec dieťaťa
mal v roku 2008 priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 945,26 eur, za rok 2009 vo výške 830,16

eur, za rok 2010 vo výške 770,07 eur, za rok 2011 vo výške 859,72 eur a za mesiac január a február
2012 mu bolo vyplatené spolu 14.138,94 eur. Z potvrdenia od Sociálnej poisťovne z 27.12.2012 mal
súd preukázané, že otcovi dieťaťa boli v období od 4.2.2012 do augusta 2012 vyplácané dávky v
nezamestnanosti v priemere vo výške 572,82 eur mesačne. Zo správy od Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny U., pracovisko Z. Z., z 21.1.2013 mal súd preukázané, že otec dieťaťa je poberateľom

dávky a príspevku v hmotnej núdzi od 1.10.2012 vo výške 198,85 eur mesačne, evidovaný je v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 4.2.2012 až doposiaľ.
Podľa § 36 ods.1 Zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu
nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa
nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,

ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú
primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods.1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Rozhodujúc o návrhu otca o zmenu výchovného prostredia maloletého U., vychádzajúc zo zásady v
zmysle § 154 ods. 1 O.s.p., že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, dospel súd
k záveru, že návrh otca o zmenu výchovného prostredia maloletého Mária je dôvodný. Z výsledkov
vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že maloletý U. už i v čase, keď býval so svojou matkou,a to do júla 2008, prejavoval záujem žiť u otca. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že maloletý
býva u otca od júla 2008, kedy mu maloletý bol následne i zverený predbežným opatrením, a to
uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P 663/2008-30 z 1.12.2008, ktoré rozhodnutie nadobudlo

vykonateľnosť dňa 5.12.2008 . Vzhľadom k tomu, že maloletý sa v nasledujúcom období až do
súčasnosti stretol so svojou matkou iba párkrát, a to v roku 2009, kedy sa pred matkou vyjadril, že sa s
ňou nechce stretávať, a teda matka dieťaťa a maloletý U. nie sú absolútne v žiadnom kontakte po dobu
vyše štyroch rokov, s prihliadnutím ku skutočnosti, že maloletý naďalej v súčasnosti prejavuje záujem
žiť u otca, pričom zo strany súdu neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany otca /

okrem zhoršeného prospechu maloletého v škole/, s prihliadnutím i na stanovisko matky, ktorá uviedla,
že rešpektuje vôľu maloletého žiť s otcom, súd rozhodol o zmene výchovného prostredia maloletého tak,
že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, a teda zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu, a to
rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. P 95/99-11 z 20.4.1999. Súd pri otázke zverenia vychádzal i zo
záverov vypracovaného znaleckého posudku P.. U. R. z 26.9.2011 i z doplnenia k znaleckému posudku
z 3.12.2012, ktorá okrem iného v doplnení k ZP uviedla, že v súčasnosti nie je vhodné nútiť maloletého

k stretnutiam s matkou, je vhodné ponechať prípadné stretnutie na jeho chcení, čo aktuálne maloletý
odmieta, avšak nevylučuje kontakt s matkou v budúcnosti, a ktorá znalkyňa v pôvodnom znaleckom
posudku uviedla, že otec dieťaťa je schopný starostlivosti o maloletého syna za súčinnosti výchovného
vplyvu matky maloletého, ktorá je schopná a ochotná saturovať citové potreby dieťaťa, a tak rozvíjať
citovú stránku, ktorá je bázou všestranného rozvoja jedinca. V tej súvislosti súd pripomína otcovi i názor

prezentovaný znalkyňou v uvedenom doplnení k znaleckému posudku, s ktorým sa súd v celom rozsahu
stotožňuje, a to že maloletý sa v súčasnosti nachádza v období učenia sa, preberania vzorca správania
k opačnému pohlaviu a spolužitiu partnerov, preto je i podľa názoru súdu potrebný kontakt maloletého
s matkou. Cez vzťah s matkou sa u maloletého vytvára jeho vzťah k budúcej partnerke v dospelosti, od
ktorého bude závisieť forma a kvalita jeho spolužitia v partnerstve, preto je potrebné, aby otec dieťaťa

nebránil v kontakte syna s matkou, neovplyvňoval ho svojimi negatívnymi postojmi voči matke a umožnil,
aby sa medzi maloletým a jeho matkou vybudoval opätovný vzťah, ktorý je predovšetkým pre maloletého
veľmi dôležitý.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bol maloletý vyššie uvedeným predbežným opatrením, a to

uznesením OS Prievidza č.k. 13P 663/2008-30 z 1.12.2008 zverený do osobnej starostlivosti otca, ktoré
rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 5.12.2008, súd dospel k záveru, že počnúc uvedeným dňom
je potrebné určiť i vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému dieťaťu vzhľadom k tomu, že matka
dieťaťa uviedla, že vyživovaciu povinnosť voči nemu si začala plniť až počnúc mesiacom máj 2011,
teda po tom, čo bola k vyživovacej povinnosti voči maloletému zaviazaná predbežným opatrením, a to

uznesením OS Prievidza č.k. 13P 431/2009 z 2.5.2011 . S prihliadnutím ku skutočnosti, že matka dieťaťa
v období od novembra 2008 do júna 2009 poberala len nemocenské dávky vo výške približne 169,- eur
mesačne, v období leta 2009 zarábala ako chyžná v priemere 244,05 eur mesačne, v období od konca
októbra2009dofebruára2010zarábalavpriemere251,30eurmesačne,pričomvnasledujúcomobdobí,
a to od februára 2010 do októbra 2010 poberala opätovne nemocenské dávky vo výške približne 171,80

eur mesačne, a keďže následne je v období od 13.2.2010 až doposiaľ evidovaná na úrade práce a v
súčasnosti od 1.7.2011 poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne i s prihliadnutím
k výdavkom, ktoré mala v súvislosti s bývaním a krytím základných životných potrieb, dospel súd k
záveru, že v jej schopnostiach a možnostiach za uvedené obdobie i v súčasnosti, je platiť minimálne
výživné, preto súd o jej vyživovacej povinnosti rozhodol v minimálnom rozsahu, a to v zmysle § 62 ods.

3 Zákona o rodina v platnom znení. V tej súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že otec dieťaťa
bol v rokoch 2008 až do 3.2.2012 riadne zamestnaný, kedy zarábal v rozpätí od 830,- eur do 945,- eur v
priemeremesačnevčistom,pričompriskončenípracovnéhopomeruk3.2.2012mubolovyplatenéspolu
14.138,94 eur, v nasledujúcom období poberal dávky v nezamestnanosti v priemere vo výške 572,82
eur mesačne a v súčasnosti je poberateľom dávky a príspevku v hmotnej núdzi od 1.10.2012 vo výške

198,85 eur mesačne, z čoho vyplýva, že otec dieťaťa má dostatočný príjem na krytie ostatných potrieb
maloletého dieťaťa a v jeho schopnostiach je zabezpečiť riadnu výživu i krytie ostatných potrieb mal.
dieťaťa. V súvislosti s určením rozsahu vyživovacej povinnosti matke súd poukazuje i na skutočnosť, že
otec dieťaťa opakovane v návrhoch navrhol určiť vyživovaciu povinnosť matke v rozsahu minimálneho
výživného.

Vzhľadom k tomu, že súd zaviazal k vyživovacej povinnosti matku spätne od 5.12.2008, a to v rozsahu
minimálnehovýživného,súdzároveňurčilnedoplatoknatomtovýživnom,atozamesiacdecember2008
vo výške 21,34 eur, t.j. 27 dní x 23,81 Sk /738,- Sk minimálne výživné deleno 31 dní/, čo predstavuje642,80 Sk a v prepočte 21,34 eur, za obdobie január až jún 2009 6 x minimálne výživné po 24,50 eur, čo
predstavuje 147,- eur, za obdobie júl až december 2009 6 x minimálne výživné 25,36 eur, čo predstavuje
152,16 eur, za obdobie január až jún 2010 6x 25,36 eur minimálne výživné , čo predstavuje 152,16

eur, za obdobie júl až december 2010 6 x minimálne výživné 25,38 eur, čo predstavuje 152,28 eur, za
január až apríl 2011 4 x minimálne výživné 25,38 eur, čo predstavuje 101,52 eur a spolu potom za roky
2009, 2010 až do konca apríla 2011 sumu 705,18 eur. V nasledujúcom období máj, jún 2011 mala matka
zaplatiť minimálne výživné 2 x po 25,38 eur a v období júl až december 2011 6 x minimálne výživné 26,-
eur, čo predstavuje spolu za obdobie máj až december 2011 sumu 206,76 eur, za obdobie január až jún

2012 mala zaplatiť 6 x minimálne výživné 26,- eur a za obdobie júl až december 2012 6 x minimálne
výživné 26,65 eur, t.j. za rok 2012 spolu 315,90 eur a v roku 2013 mala zaplatiť za január, február 2 x
minimálne výživné 26,65 eur, t.j. za obdobie máj 2011 až december 2012 mala zaplatiť spolu 522,66
eur. Z doložených listinných dôkazov, a to fotokópii poštových poukážok vyplýva, že matka dieťaťa v
období máj 2011 až december 2011 zaplatila spolu 203,02 eur, v roku 2012 zaplatila spolu 319,22 eur,
t.j. za uvedené obdobie spolu 522,24 eur, pričom keďže v zmysle vyššie uvedeného mala v období

máj 2011 až december 2012 zaplatiť spolu 522,66 eur, nedoplatok za uvedené obdobie na výživnom u
nej predstavuje 0,42 eur. K uvedenému nedoplatku súd pripočítal nedoplatok za február 2013 vo výške
26,65 eur, nedoplatok na výživnom za obdobie január 2009 až apríl 2011 vo výške 705,18 eur (v zmysle
vyššie uvedeného) a nedoplatok za 27 dní v mesiaci december 2008 vo výške 21,34 eur, čo predstavuje
celkový nedoplatok vo výške 753,59 eur. Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku i skutočnosť, že matka

dieťaťa je v súčasnosti poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, súd povolil matke
dieťaťa, a to v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť uvedený dlh v splátkach po 15,- eur, a to pod stratou
výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok.

Súdnazákladenávrhuotcarozhodolioúpravestykumatkysmaloletýmdieťaťompričompovykonanom

dokazovaní dospel súd k záveru, že v súčasnosti vzhľadom k tomu, že matka dieťaťa sa s maloletým
dieťaťom nevidela po dobu viac ako troch rokov, ako i s prihliadnutím ku skutočnosti, že maloletý matku
v súčasnosti odmieta, súd dospel k záveru, že je v záujme predovšetkým maloletého dieťaťa, aby bol
upravený styk s jeho matkou, a to v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V
prípade, ak dôjde k obnoveniu vzťahov medzi matkou a maloletým dieťaťom, matke dieťaťa nebude nič

brániť, aby podala návrh o rozšírenie úpravy styku s maloletým dieťaťom. V súčasnej dobe je podľa
názoru súdu rozsah úpravy styku matky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, postačujúci,
a preto súd rozhodol o styku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že obaja rodičia dieťaťa sú v súčasnosti len poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, o

trovách štátu z titulu vyplateného znalečného, rozhodol súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štátu
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.