Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/79/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210212921
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7210212921.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu X.. J. K., Z..
X.X.XXXX, B. Z. L.F. XX, XXX XX F. H., Č., X. X. XX, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Jurajom
Kulom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Mäsiarska 30, Košice proti žalovanej Š. X., Q.. Q.
J.. H.., D. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Antonom Blahom, advokátom so
sídlom advokátskej kancelárie Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uverejniť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v denníku ŠPORT na
strane 43 nasledovné ospravedlnenie žalobcovi:
Dňa 12.4.2010 v denníku ŠPORT strane 43 sme uverejnili článok s názvom „Páni C. T. K., kto vám dal
právo:“, ktorého autorom bol šéfredaktor denníka Š. I. Q.. V článku sme okrem iného uviedli:
Nie je azda tréner, ktorý prikáže svojmu mužstvu prehrať a ktorý sám počas zápasu robí všetko preto,
aby sa tak stalo, skutočne šašom?“

„K. sa rád hrdí tým, že trénoval aj v bundeslige, no zabúda dodať, že keď ho z Melsungenu po troch
mesiacoch pôsobenia v najvyššej súťaži vyhodili, tamojší priaznivci sa v onen chladný decembrový deň
od radosti kúpali vo fontáne. Časom totiž pochopili, že je to človek malý nielen vzrastom, ale aj duchom,
navyše s mäkkou chrbticou“.
„Apropo, ak by si v bundeslige dovolil to, čo v sobotu v Prešove, hnali by ho stade svinským krokom.“

„Podľa mnohých ohlasov, ktoré sme mali na prešovský podvod v sobotu večer a v priebehu včerajška z
rôznych kútov Európy, K. hrozí, že okrem Prešova si už nikde ani len „neškrtne“.
„Kto už môže mať záujem o človeka, ktorý vo svojej márnomyseľnosti pre malichernosť zapredá vlastné
farby?“
„Kto dal C. T. K. právo takýmto spôsobom pošpiniť meno slávneho klubu s takmer šesťdesiatročnou
tradíciou, za zeleno - biele farby ktorého sa v minulosti bili aj majstri sveta a olympijskí medailisti?“

„Kto im dal právo znemožniť hráčov Tatranu, väčšinou z ktorých sú slušní ľudia s fér vzťahom k športu?“
„Kto im dal právo vziať viacerým mladým chlapcom, ktorí museli v sobotu šaškovať na ihrisku, ilúzie o
čistote športu?“
„Kto im dal právo napľuť do tváre stovkám čestných a verných fanúšikov, ktorí stáli a stoja za Tatranom
v dobrom i zlom?
„A ako sa im môžu pozrieť do očí po tom, čo od nich navyše bez hanby vyberali vstupné na vopred

zrežírovanú frašku?“
„Šťastím pre Tatran je, že on je vďaka veľkým osobnostiam a úspechom ešte spred chmeliarovskej éry
večný, zatiaľ čo C. T. K.Í. skôr či neskôr odídu.“
Tieto uvedené tvrdenia sú nepravdivé za čo sa žalobcovi ospravedlňujeme.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 7 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok 276 eur a na
účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 16.439,63 eur a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaním, doručeným súdu 24.5.2010 domáhal voči žalovanej, aby súd uložil povinnosť
ospravedlniť sa žalobcovi a zaplatiť mu sumu 7.000 eur, ako náhradu nemajetkovej ujmy a nahradiť

trovy konania, a to všetko z dôvodu porušenia jeho osobnostných práv, ktorých sa žalovaná dopustila
tým, že dňa 12.4.2010 v denníku Š., ktorého vydavateľom je žalovaná, bol na str. 43 uverejnený článok s
názvom „Páni C. T. K., kto Vám dal právo“, ktorého autorom bol šéfredaktor denníka Š., I. Q., kde okrem
iného uviedol: „Nie je azda tréner, ktorý prikáže svojmu mužstvu prehrať a ktorý sám počas zápasu robí
všetko preto, aby sa tak stalo, skutočne šašom?“
„K. sa rád hrdí tým, že trénoval aj v bundeslige, no zabúda dodať, že keď ho z Melsungenu po troch

mesiacoch pôsobenia v najvyššej súťaži vyhodili, tamojší priaznivci sa v onen chladný decembrový deň
od radosti kúpali vo fontáne. Časom totiž pochopili, že je to človek malý nielen vzrastom, ale aj duchom,
navyše s mäkkou chrbticou“.
„Apropo, ak by si v bundeslige dovolil to, čo v sobotu v Prešove, hnali by ho stade svinským krokom.“
„Podľa mnohých ohlasov, ktoré sme mali na prešovský podvod v sobotu večer a v priebehu včerajška z

rôznych kútov Európy, K. hrozí, že okrem Prešova si už nikde ani len„neškrtne“.
„Kto už môže mať záujem o človeka, ktorý vo svojej márnomyseľnosti pre malichernosť zapredá vlastné
farby?“
„Kto dal C. T. K. právo takýmto spôsobom pošpiniť meno slávneho klubu s takmer šesťdesiatročnou
tradíciou, za zeleno - biele farby ktorého sa v minulosti bili aj majstri sveta a olympijskí medailisti?“

„Kto im dal právo znemožniť hráčov Tatranu, väčšinou z ktorých sú slušní ľudia s fér vzťahom k športu?“
„Kto im dal právo vziať viacerým mladým chlapcom, ktorí museli v sobotu šaškovať na ihrisku, ilúzie o
čistote športu?“
„Kto im dal právo napľuť do tváre stovkám čestných a verných fanúšikov, ktorí stáli a stoja za Tatranom
v dobrom i zlom?

„A ako sa im môžu pozrieť do očí po tom, čo od nich navyše bez hanby vyberali vstupné na vopred
zrežírovanú frašku?“
„Šťastím pre Tatran je, že on je vďaka veľkým osobnostiam a úspechom ešte spred C. éry večný, zatiaľ
čo C. T. K. skôr či neskôr odídu.“

V strede tohto článku, vo zvýraznenom čiernom poli pisateľ článku uverejnil podtitul Povedzte si svoj
názor s textom „Čo si myslíte o prehre hádzanárov Tatranu Prešov s ŠKP Bratislava, v poslednom kole
základnej časti extraligy?“
Dňa13.4.2010bolvdenníkuŠportnadvojstrane28a29uverejnenýčlánoksnázvomBezcharakternosť,
povýšenectvo, podvod „legálne svinstvo....“ s podtitulom Hide park športu, anketa čitateľov Denníka Š.

o výsledku zápasu extraligy hádzanárov Tatran Prešov - ŠKP Bratislava (37:40), kde sú zverejnené
reakcie čitateľov denníka, ktoré títo zaslali z podnetu pisateľa článku. V príspevku čitatelia uvádzajú:
„Autor vystihol bezcharakternosť a povýšenectvo p. C. T. P. X. K.! Je to úbohé a najmä K. sa prejavil ako
duševný maloroľník, ktorý hanebným spôsobom zariadil, aby športovo bojujúca Považská Bystrica prišla
o play-off“, „To, čo predviedli páni K. T. C. je nehorázna drzosť tak pošpiniť najvyššiu slovenskú súťaž“,

„pošpinili ste meno klubu, ponížili Vašich hráčov a urazili celú slovenskú hádzanársku verejnosť, K., si
malý človek telom aj duchom“, „Prešov by mal byť vylúčený z play-off, pretože neprípustným spôsobom
ovplyvnil regulárnosť súťaže a tréner K. by mal dostať trest a nepôsobiť v tejto funkcii minimálne na
Slovensku, pretože vedome tak povediac pustil zápas súperovi a porušil tak nepísaný morálny trénersky
kódex“, „pripúšťam, že je to profesionál a možno aj dobrý tréner, avšak v l. rade je to bezcharakterný a

zákerný človek, ktorý pošpinil dobré meno Tatranu“, „neviem, ako sa s tým stotožnili hráči, ale páni K.
T. C., ak si myslíte, že ste vyhrali a pomstili ste sa Považanom, tak u normálnych fanúšikov športu ste
prehrali, i keď so svojím svedomím a hrošou kožou vy zrejme nikdy neprehráte“.
Žalobca uviedol, že tvrdenia v článku sú lži a ohováranie a má pocit, že je to robené zákerne.
Uviedol, že autor článku v sebe berie právo vystupovať ako v roli sudcu, či jediného odborníka na

slovenskú hádzanú. Urazil klub, trénera, hráčov a zatiahol do toho aj prezidenta slovenského zväzu
hádzanej. Jeho nazval gašparkom a jeho spolupracovníkov bábkami.
Žalobca potvrdil, že zápas prehrali, avšak pre nich tento zápas nebol podstatný. Na prvom mieste mali
obrovský náskok, čiže vedeli, že do semifinále play-off idú z l. miesta. On ako tréner sa rozhodol, že
bude šetriť najviac vyťažených hráčov, že dá príležitosť tým, ktorí hrávali menej a na iných hernýchpostoch. Bolo to jeho rozhodnutie trénera, ktorý chcel ešte nejaké herné varianty, kombinácie a niečo
nové vyskúšať. Mal na to plné právo a do vedenia zápasu mu nik v klube nehovoril.
Šéfredaktor nepredložil žiadne relevantné dôkazy, aby hráčom zobral ilúzie o čistote športu a že za

prehru si nechali zaplatiť a vopred pripravovali po dohode s Bratislavou podvod.
Uviedol, že Považská Bystrica postrácala body doma, prehrala napr. v Bardejove a prekvapujúco vyhrala
vysoko nad druhým Hlohovcom.
Rovnako ho urazili aj lži a ohovárania po zápase v Považskej Bystrici. Ďalšou lžou je, že v Melsungene
ho po 3 mesiacoch vyhodili. Pravda je taká, že Melsungen pod jeho vedením sa dočkal po 13 rokoch

postupu do najvyššej súťaže v Nemecku. Ako nováčik obsadil šokujúce, 12. miesto. Skončil tam
predčasne, ale nie po 3 mesiacoch, ale po 2,5 roku, pretože do klubu prišiel nový manažér, z ktorého
výberom typológie nových hráčov sa nestotožnil. Z Melsungenu nešiel do Prešova, ale do Karvinej, kde
sa tešil z majstrovského titulu v Českej republike a zo získania Českého pohára.
Zverejnenie článku z 12. apríla 2010, plného nepravdivých údajov, mu autor článku spôsobil ohováraním
vážnu ujmu na dobrej povesti u laickej, hádzanárskej verejnosti. Potvrdil, že je malý postavou, avšak

určite nie malý duchom s mäkkou chrbticou, ako v článku ho autor uráža. Autor článku dáva podnety na
vylúčenie klubu z najvyššej súťaže, a to z dôvodu, že klub po slávnej histórii pokračuje novými úspechmi
aj na medzinárodnej scéne.
Žalovaná zverejneným článkom v denníku, s celoslovenským dosahom, verejne dehonestovala jeho
osobu, čo môže mať za následok nepriaznivé dôsledky na jeho postavení v spoločnosti, na jeho

súkromnom a pracovnom živote. Difamujúce vyjadrenia zo strany žalovanej sú spôsobilé privodiť mu
ujmu na jeho práve na zachovanie ľudskej dôstojnosti, občianskej cti a vážnosti v spoločnosti, v rámci
súkromného ako aj profesijného života a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Rovnako
urážlivo a dehonestujúco sa autor článku vyjadruje o jeho činnostiach, o jeho schopnostiach, dochádza k
vážnemu zásahu do práva na zachovanie vážnosti jeho osoby v očiach nielen spolupracovníkov, hráčov

a celého realizačného teamu jeho súčasného zamestnávateľa. Ujma, spôsobená predmetnými výrokmi
sa pritom môže prejaviť aj v neskoršom čase, v rámci výkonu jeho povolania.
Žalobca poukázal na ust. § 11 OZ, pričom uviedol, že žalovaná svojím článkom zasiahla do jeho
osobnostných práv.
Uviedol, že podľa práva na slobodu prejavu garantovanú v čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, má žalovaná právo

vysloviť svoj osobný, kritický názor, avšak v uvedenom článku prekročila medze prípustnej kritiky, keďže
vo svojom prejave neprezentovala vecnú kritiku, ale použila okrem iného aj osobné urážky, namierené
voči jeho osobe. Žalobca poukázal na judikatúru NS SR 3Cdo 61/2000 a nález Ústavného súdu III US
359/26.
Žalobca žiada, aby sa mu žalovaná za svoje výroky ospravedlnila a rovnako žiada náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, a to vo výške 7.000 eur.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila písomne, podaním zo dňa 16.7.2010, v ktorom namietla
miestnu príslušnosť všeobecného súdu s poukazom na to, že žalobca nie je štátnym príslušníkom SR,
ale Českej republiky, s trvalým pobytom na území ČR, na L. XX, XXX XX, F. H., Č. a podľa § 1 ods. 2 z. č.

48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je cudzincom každý, kto nie
je štátnym občanom SR. Povolenie na prechodný pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území SR
a na cesty do zahraničia na naspäť na územie SR v čase, na aký mu bolo policajným útvarom udelené
povolenie na prechodný pobyt. Žalobca potvrdil, podaním zo dňa 24.5.2010, že žije v ČR. Z uvedeného
dôvodu namietal nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice II.

K žalobnému návrhu sa vyjadrila, že predmetný článok s názvom „Páni C. T. K., kto Vám dal právo“,
s poukazom na článok zo dňa 13.4.2010 s názvom Bezcharakternosť, povýšenectvo, podvod „legálne
svinstvo“...boli uverejnené ako reakcia na prekvapivú prehru hádzanárskeho klubu Tatranu Prešov, ktorý
pred dotknutým zápasom neprehral doma 34 zápasov po sebe, a neprehral 28 zápasov v extra lige.
Je prekvapivé, že podľahol klubu ŠKP Bratislava, ktorý pred týmto vystúpením prehral s Prešovom 20

ligových zápasov po sebe.
Žalobný návrh je preto potrebné vnímať v intenciách celej športovej verejnej mienky a danej situácie.
Rétorika športových redaktorov je tvrdšia a údernejšia, lebo predstavuje priamu reakciu na športový
zážitok. Šport je svetoznámym fenoménom, ktorý je plný emócií, či už pozitívnych alebo negatívnych.
L. Š. je športovým denníkom, ktorý každý deň prináša informácie zo sveta športu.

Cieľom článku bolo vysloviť svoj názor a viesť dialóg na úrovni médií, hráčov, trénerov a verejnosti. Aj
kritika, spomenutá v predmetnom článku, má za cieľ posúvať kvalitatívne slovenský šport a hádzanú na
stále vyššiu úroveň. Otázky, použité v článku nie sú skutkovými tvrdeniami, ale hodnotiacimi názormi
a rečníckymi otázkami, ktoré majú v čitateľoch povzbudiť premýšľanie nad spôsobom dodržiavaniapravidiel fair-play. Ide o výrazové prvky, ktoré autor môže použiť v záujme dramatizácie diela.
Autor článku postupoval v súlade s právom na slobodu prejavu a nijakým spôsobom nezasiahol do
osobnostných práv žalobcu.

Žalovaná poukázala na čl. 26 Ústavy SR, odsek 1, 2 a uviedla, že Ústava v citovanom článku nezaručuje
len slobodu tlače alebo masmédií, slobodu prejavu a právo prijímať a vyhľadávať a rozširovať idey a
informácie sa zaručuje každému jednotlivcovi, ako jeho základné právo ale slobodou prejavu sa človeku
umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky alebo závery. Poukázala na Nález ÚS SR,
spis. zn. US 28/96 z 12.5.1997, Stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý uviedol, že sloboda

prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti s obmedzeniami, vyplývajúcimi z čl.
10 ods. 2 európskeho dohovoru sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané
priaznivo, alebo ktoré sú pokladané za neškodné, alebo sa k nim zastáva ľahostajný postoj, ale aj na
také, ktoré urážajú, šokujú či znepokojujú.
Uviedla, že podľa rozsudku NS SR 3Cdo 61/2000 je konštatované, že kritiku v zásade nemožno
považovať za zásah do práv, chránených ust. § 11 a nasl. OZ. Kritika spoločenských javov je nielen

dovolená, ale aj potrebná. Treba zároveň uviesť, že v rámci kritiky podľa okolností a povahy konkrétneho
prípadu možno pripustiť mieru zveličovania, ironizovania, či použitia relatívne ostrejších výrazov, ktoré
by mohli byť za iných okolností považované za urážlivé.
Rovnako nález ÚS SR, II US 152/08 z 15.12.2009 uvádza, že pri kritike platí z princípu demokracie,
vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú“.

V reakcii na článok, zverejnený v denníku Šport 13.4.2010, na str. 28, s názvom Bezcharakternosť,
povýšenectvo, podvod „legálne svinstvo“...... sú uverejnené názory čitateľov denníka Š., ktorými
reagovali na možnosť využiť svoje Ústavou SR zaručené právo na slobodu prejavu. Uviedla, že v tomto
článku bol rovnako zverejnený názor čitateľa, keď bolo konštatované, že „sa nestačí čudovať, súhlasí
s Prešovom a jeho výberom slabšieho súpera. Aj hokejový Martin si vybral Skalicu a tisíce ľudí prišlo o

peniaze a nikto nič nepovedal. To isté sa stalo, keď Švédi hrali s Dánmi na MS, celý svet sa na to pozeral
a vtedy sa ostré články nepísali. Pána Q. si budem aj naďalej vážiť ako redaktora, ale možno za takých
5 rokov bude jeho pohľad na túto vec iný“, „Prešov si mohol zo svojej pozície vybrať semifinálového
súpera. Stále sa hovorí (hlavne v hokeji), že nevieme taktizovať“. „X. Q. si myslí, že takéto veci sa dejú
len na Slovensku, no takto to funguje všade na svete, tak nech si uvedomí a nepíše také články“. „Chcel

by som odkázať p. Q., nech v tej „nepoškvrnenej“ Bratislave, kde je šport čistý, toľko nevyplakávajú
ale nech pohnú zadkami a raz možno budú aj oni v Bratislave mať športový klub, ktorý vypráši, aj bez
pomoci rozhodcov, celú konkurenciu na Slovensku“. „Tatran je najlepší a na Slovensku nemá súpera.
Ak by bola Považská Bystrica dobrá, nemusela by sa do posledného kola spoliehať na to, ako sa skončí
zápas Prešov - ŠKP Bratislava. Prešov má právo vybrať si súpera do play-off, neporušil tým žiadne

pravidlo. Nesnažme sa tento klub pošpiniť, ale ostatní by sa mali snažiť kvalitatívne sa mu priblížiť, aby
vzrástla konkurencia v extralige“.
Uviedla, že podľa zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 žalobca sa so žalovanou, za účelom uplatnenia
týchto vyššie spomenutých práv, t.j. práva na odpoveď a práva na opravu nespojil, nekontaktoval

ho a nijakým spôsobom neprejavil záujem na uplatnenie svojho práva. Je možné sa domnievať,
že skutočnou motiváciou žalobcu na podanie žalobného návrhu nebolo morálne zadosťučinenie, ale
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá má ale výsostne subsidiárne uplatnenie a relevantná, len
keď nepostačuje morálna satisfakcia. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi uplatnenými v súlade
s ust. § 118a ods. 1 O.s.p., a to denníkom Šport z pondelka 12.4.2010, denníkom Šport z utorka
13.4.2010, nálezom Ústavného súdu II US 152/2008-52, DVD nosičom, listom E. T. zo dňa 16.6.2010,
ospravedlnením Mestských športových klubov Považská Bystrica, s.r.o. z 3.11.2010, listom zo dňa

17.4.2010, článkom z denníka Š. zo štvrtka, 8.4.2010, 16.12.2008, článkom E. do konca sezóny príde
K. z 12.12.2008, trénerskou zmluvou č. 1/2008, zmluvou o dielo a dodatkom č. 1 k zmluve o dielo,
dodatkom č. 2 k zmluve o dielo, dodatkom č. 3 k zmluve o dielo a výsluchom svedkov L. A., D.. J. K.,
D.. F. X. T. E. T., a zistil skutkový stav prejednávanej veci.

Súd rozhodoval v prejednávanej veci po tom, ako vyhodnotil, že podľa ust. § 37 z. č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom, podľa ktorého, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc
slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej
republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok, má právomoc vo veci konať.Miestne príslušným všeobecným súdom je v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm o/ O. s. p. v znení platnom
do 31.12.2011, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má
žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti. Z dôvodu preskúmania príslušnosti

súd vyzval žalobcu na preukázanie, kde má bydlisko. Žalobca v podaní doručenom súdu prehlásil, že sa
dlhodobo zdržiava a preberá poštu na adrese Pokroku 10 v Košiciach, kde býva u svojich rodičov a kde
má zároveň zriadený aj prechodný pobyt. Žalobca predložil súdu v kópii potvrdenie cudzineckej polície
policajného zboru SR č. R.- X.- C.- A. - XX/XXXX I. L. X.XX.XXXX, z ktorého vyplynulo, že žalobca má
registrovaný trvalý pobyt občana Európskeho hospodárskeho priestoru od 11.3.2009 do 11.3.2014 a v

súčasnosti sa zdržiava na adrese X. XXX/XX A. - I.. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru,
že miestne príslušným je Okresný súd Košice II, na ktorý žalobca podal žalobu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná zverejnila v denníku Š. 12.4.2010, na str. č. 43 článok
„X. C. T. K., kto Vám dal právo“, ktorý napísal šéfredaktor I. Q.. Na tento článok bola reakcia čitateľov
denníka Š. v utorok, 13.4.2010 zverejnená na str. 28 - 29.

Článok 12.4.2010 bol zverejnený po tom ako v hádzanárskej súťaži prehral v sobotu, 10.4.2010 Tatran
Prešov s ŠKP Bratislava (37:40). Tento výsledok znamenal, že v semifinále play-off sa stretli: Prešov -
ŠKP Bratislava, Hlohovec - Nové Zámky. Rovnako nespornou bola tá skutočnosť, že po prehre Prešova
sa Považská Bystrica, Košice a Bardejov do play-off nedostali a skončili so súťažou.
V tom čase Tatran Prešov trénoval žalobca podľa Trénerskej zmluvy č. 1/2008 (č.l. 94) bola uzatvorená

medzi Tatranom Prešov, spol. s r.o. a X.. J. K.. Zmluva bola doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 27.1.2009
a podľa zmluvy o dielo, uzatvorenej podľa § 536 a nasl. OZ, medzi Tatranom Prešov, spol. s r.o.
a RT Progres, s.r.o., zastúpenej X.. J. K., konateľom je zrejmé, že tá bola uzatvorená na výkon
špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry, tréner hádzanej, licencia A. Zmluva bola doplnená
dodatkom č. 1 zo dňa 3.2.2010 a dodatkom č. 2 zo dňa 31.3.2010 a dodatkom č. 3 zo dňa 25.3.2011.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetným článkom bol napadnutý ako človek, boli dotknuté
jeho práva ako človeka, žalovaná v článku trikrát klamala a klamstvá, ktoré v článku uviedla, sa ho dotkli.
Prvé klamstvo bolo, keď žalovaná v článku uviedla, že sa rozhorčený a do špiku kosti urazený K. otočil
na podpätku s tým, že do miestností, v ktorej sa schádzajú aj hlupáci viac nevstúpi.

Druhé klamstvo bolo, že po 3 mesiacoch pôsobenia v najvyššej súťaži ho tamojší priaznivci vyhodili a
v onen chladný decembrový deň sa od radosti kúpali vo fontáne. Je to klamstvo, keďže v Melsungene
pôsobil, keď družstvo bolo v 2. lige. Za jeho pôsobenia sa dostali do 1. ligy, odohral tam celú sezónu,
obsadili 12. miesto a v 2. sezóne odišiel po šiestich mesiacoch. Ide o podsúvanie skreslených informácií
verejnosti, týkajúcich sa jeho osoby ako človeka, aj ako trénera. Nevie, odkiaľ žalovaná zobrala

informáciu, že sa priaznivci v decembri kúpali vo fontáne. V Melsungene trénoval od 1.6.2004 do
1.12.2006, kde bol hlavným trénerom klubu MT Melsungen. V sezóne 2004/2005 postúpil do najvyššej
súťaže v Nemecku a v sezóne 2006/2007 bol uvoľnený po vyjadrení iných názorov na typológiu nových
hráčov.
Tretie klamstvo bolo, keď uviedla, že po odchode z z bundesligy išiel trénovať do Prešova, pričom v

sezóne 2007/2008 trénoval HCD Karviná, vyhral s týmto družstvom titul českého majstra a získal Český
pohár. V sezóne 2008/2009 bol hlavným trénerom Tatranu Prešov. P. Q. mal snahu klamať o jeho osobe,
ako o človeku, ale aj ako o úspešnom trénerovi.
Vyjadrenia v článku sú hrubo urážlivé, keď žalovaná uvádza, že ho hnali svinským krokom. Ďalej uviedla,
že spáchal podvod a K. hrozí, že okrem Prešova si už nikde, ani len „neškrtne“.

Uviedol, že po zverejnení tohto klamlivého článku, ktorý mal dosah nielen na území našej republiky, ale
aj za hranicami, sa článok dotkol jeho dobrej povesti nielen medzi laickou verejnosťou ale aj odbornou
verejnosťou, o čom svedčia predložené listinné dôkazy.
V tom čase mal rozjednané rôzne veci a uvažoval ísť opäť ako tréner do športového klubu v Karvinej.
Rovnako mal jednania so Sokol Poruba a reakcia na tento článok bola podobná.

Článkom bola nabúraná jeho dôstojnosť, dobré meno medzi laickou a odbornou verejnosťou, ale aj
účasti rodinných príslušníkov.
Dotklo sa ho vyjadrenie v článku, kde je uvedené, že vďaka svojej márnomyseľnosti, pre malichernosť
zapredávlastnéfarby.KtodalC.T.K.Í.právotakýmtospôsobompošpiniťmenoslávnehoklubu,stakmer
60 ročnou tradíciou, Kto dal právo znemožniť hráčov Tatranu, väčšina z ktorých sú slušní ľudia s fér

vzťahom k športu.
Autor článku podsúva verejnosti informácie, s takýmto niečím sa on zmieriť nemieni, s tým, že zapredal
vlastné farby. V článku je uvedené, že je šťastím pre Tatran, že vďaka veľkým osobnostiam a úspechom
ešte spred chmeliarovskej éry večným, zatiaľ čo C. T. K., skôr či neskôr odídu.On je verejne známou osobou, kontaktuje sa s rôznymi známymi zo zahraničia, s kolegami v Maďarsku,
v Kolíne, sú to všetko inteligentní ľudia a títo o tomto článku s ním nerozprávali.
Žalobca udáva, že rovnako ho urazili vyjadrenia, že časom pochopili, že je to človek malý nielen

vzrastom, ale aj duchom, navyše s mäkkou chrbticou. Ide o priamy útok na jeho osobu.
Článok zasiahol aj v jeho rodine, keď mu brat nebral asi týždeň telefóny, nechcel s ním o tom rozprávať.
Určitý dopad to malo aj na vzťah s jeho manželkou a zasiahol aj družstvo a dlho musel riešiť tieto
vzťahy. Jeho rodičia, keďže sú starší, domnievajú sa, že to, čo je napísané, je pravda. Toto si museli
následne vysvetliť.

Uviedol, že práve tento článok a táto udalosť spôsobila to, že sa nedohodol na predĺžení zmluvy v
Prešove a k 30.5.2011 končí.

Žalovaná, v zastúpení konateľa I. Q. uviedla, že proti ŠKP Bratislava nenastúpilo len 5 hráčov zo
základného kádra. Aj takto oslabený káder vyhral nad ŠKP Bratislava, s rozdielom 17 gólov, takže
vyjadrenie p. K., že mu chýbalo v základnej zostave 5 - 6 hráčov neobstojí, pretože v spomínanom

zápase vyhral s chýbajúcimi 8 hráčmi. Čo sa týka samotného článku, tak po jeho zverejnení mal
množstvo telefonátov s dotazom, že čo sa stalo. Uviedol, že informácie, ktoré v článku napísal si overil
a napísal ich tak, ako bol informovaný. Čo sa týka druhého tvrdenia, došlo k faktografickej chybe a je
pravdou, že z bundesligy p. K. pôsobil ešte v Karvinej a až následne začal pôsobiť v Prešove. Rovnako
faktografickouchybouuviedol,žezMelsungenuhovyhodilipo3mesiacoch.Vskutočnostitobolopotom,

ako družstvo skončilo na 15. mieste po 3 vyhrách a 12 prehrách. S p. K. bol rozviazaný kontrakt, pričom
v športovej terminológii sa bežne používa výraz, že bol vyhodený.
Výsledok, ktorý Tatran Prešov dosiahol s ŠKP Bratislava bol prekvapivý a cítil potrebu o tom napísať
článok. K článku pripojil aj svoj vlastný názor a ide o komentovanú glosu. Výraz, že p. K. je malý nielen
vzrastom, ale aj duchom, navyše s mäkkou chrbticou je hodnotiaci názor, ktorý bolo potrebné uviesť k

dokresleniu zápasu a jeho výsledku. To, že hodnotil žalobcu ako trénera a súčasne ako človeka, jedno
s druhým súvisí. Ako tréner bol oprávnený zvoliť taktiku, v normálnych, bežných športových kluboch
to funguje tak, že taktiku určuje tréner. Domnieva sa, že touto taktikou však cieľom Tatranu nebolo
vybrať si súpera do ďalších zápasov. Absolútne je neprípustné tvrdenie, aby tento článok mal nejaký
súvis s voľbami, resp. predvolebnou kampaňou, ktorá v októbri 2010 mala zvoliť nového prezidenta

Slovenského zväzu hádzanej.

Z výpovede svedka, L. A. (kolega žalobcovho brata), na ktorú súd prihliadal, keďže žalobca v čase
l. pojednávania nevedel, že L. A. sa vie k tejto veci vyjadriť, o tom mu rozprával až náhodne, keď
sa na tréningu stretol s D.. J. K., takže ho ako svedka nevedel označiť najneskôr do konca prvého

pojednávania.
L. A. uviedol, že so žalobcom mali pripravené aktivity, mali usporiadať kemp pre mládež pri mori. Išlo
o hádzanársky kemp v Hercegovine. Po zverejnení tohto článku sa tento kemp nekonal. Brat žalobcu
bol na žalobcu nahnevaný a povedal, že s ním nechce mať nič spoločné. Ohlas na článok zaznamenali
aj vo firme svedka, keď komunikovali so zákazníkmi a tí komentovali útoky voči p. K.i. On osobne tomu

neveril, avšak brat p. K. ho presviedčal, že to nie sú hocijaké bulvárne noviny a niečo na tom pravdy
musí byť, pretože určite informácie v tomto článku boli overené. On osobne prerušil vzťahy so žalobcom
kvôli bratovi žalobcu, ktorý nepríjemnosti z tohto článku priamo zažíval.

Z výpovede svedka, D.. J. K. (brat žalobcu) vyplynulo, že denník Š. press pozná. Vzťah k bratovi je

momentálne trochu narušený, a to zrejme kvôli udalostiam, ktoré sa odohrali. O hádzanú sa zaujímal,
rozprával o nej s veľa ľuďmi, bol hrdý na to, že jeho brat trénuje práve taký klub, aký bol v Prešove. Po
zverejnení článku mu veľa ľudí volalo a pýtalo sa ho, čo sa vlastne v Prešove udialo. Bol prekvapený,
čo bolo v článku napísané. V súvislosti s týmto článkom musel čeliť rôznym otázkam, ktoré mu boli
položené. Nikdy predtým takýto článok o trénerovi nečítal, bolo tam napísané, že je to človek bez

chrbtovej kosti a pod.. Článok na neho zapôsobil nehorázne, väčšinou o bratovi čítal len samé dobré
veci a článok pôsobil dehonestujúco na jeho celkovú prácu. Brat mu bližšie vysvetlil niektoré okolnosti,
poukázal na to, že hráči nie sú kone, niektorí ťahajú 80 zápasov v porovnaní s inými, ktorí hrali 30
zápasov. S bratom sa postupne prestal stýkať a vyhýba sa mu.
Potvrdil, že s bratom pripravovali kemp pri mori a keď tento článok vyšiel, tak celý tento zámer ukončili,

pretože nebolo vhodné, aby sa tento kemp realizoval. V súčasnej dobe sa s bratom stretáva náhodou,
u rodičov, cielene sa však nestretávajú.Uviedol, že známi majú poznámky, či aj on je taký, ako brat, bez chrbtovej kosti, alebo zosmiešňujúco
sa niekto k nemu postavia, či aj on je taký malý. Na športovú udalosť tento článok reagoval zvláštne,
netradičným spôsobom.

Svedok, D.. F. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v prvej chvíli, keď si článok prečítal, bol v šoku. Hlavný
dôvod bol ten, že so žalobcom bol v jednaní, mal záujem, aby trénoval v ich klube. Tento záujem bol
dlhodobý, pretože mali spolu skúsenosti a chceli pokračovať vo chvíli, keď žalobca skončí angažmán
v Prešove.

Článok ovplyvnil nielen jeho, ale aj jeho partnerov, ktorí rozhodovali o angažmáne p. K. v ich klube.
Potom, ako sa článok v denníku Š. objavil, boli nútení jednania s p. K. ukončiť. Uviedol, že p. K. pozná
dlhé roky a článku veľmi neveril, keď si ho dôkladne prečítal, spojil si súvislosti a skúsenosti s 20 ročnej
práce v pozícii manažéra a bolo mu jasné, že to, čo on predviedol v pozícii trénera, mal na to plné
právo. Článok preberali nielen v klube, s kolegami, s trénermi, ale aj so sponzormi a inými klubmi a inými
funkcionármi. Jednalo sa o kauzu, ktorá bola známa i v Českej republike. Vzťah následne ochladol, v

ďalšej sezóne prešiel do ďalšieho klubu a v tomto klube mal majiteľ záujem o angažovanie p. K..
Uviedol, že hráči s pôsobením žalobcu v ich klube boli spokojní, takže ponuku žalobcovi pravidelne
opakovali.
Uviedol, že z pozície manažéra klubu celých 20 rokov úvodné jednania o prijatí trénera viedol on a
následne sa k tomu pripojovalo celé vedenie klubu. O tejto iniciatíve klubu vedel aj prezident klubu.

Svedok sa domnieva, že článok poškodil žalobcu a nevie sa vyjadriť, či niekedy v budúcnosti nastanú
také súhry okolností, aby angažmán s p. K. bolo dohodnuté. Predpokladá, že na 3 roky nebude v ich
klube šanca angažovať nového trénera, príp. žalobcu. Má vedomosti o tom, že žalobca v súčasnej dobe
trénuje mužov v Karvinej.
Po zverejnení článku reakcie boli v dvoch okruhoch. Prvý bol potom, ako článok vyšiel preberal sa,

každý bol z toho svojím spôsobom v šoku, nedokázali si to úplne zaradiť a nevedeli, čo si majú o článku
myslieť. Keď sa to následne preberalo, tak v podstate každý, normálne uvažujúci človek v športe si
musel povedať, že nie je nič, čo by žalobca spravil zle a do zápasu postaviť také mužstvo a takú zostavu,
akú on uzná na vhodnú. Poukázal na konanie trénerky českého družstva v basketbale, keď sa trénerka
v televízii obhajovala, že má právo postaviť hráčky tak, ako uzná za vhodné a robiť všetko preto, aby

smerovala ku konečnému úspechu celého družstva.

Z výpovede svedka, D.. E. T. vyplynulo, že článok na neho zapôsobil negatívne, v športe sa pohybuje už
dlhšiu dobu, obsah článku nehodnotil, ale má za to, že medzi nimi bol nejaký spor. Článok vyznel dosť
negatívne, v neprospech K. a sám uvažoval, či ho chce angažovať. Svedok uviedol, že v inkriminovanej

dobe, v r. 2010 mal ponuky a so žalobcom jednal p. X.. Po tomto článku sa zmenil jeho vzťah k p. K. a
prostredníctvom D.. X. žalobcovi odkázal, že o jeho angažovanie nemajú záujem.

Z listu E. T., (č.l. 65) súd zistil, že autor listu, ako manažér klubu Sokol Poruba oznámil žalobcovi, že na
základe toho, čo sa deje v súčasnej dobe okolo jeho osoby, konkrétne záležitosti, vyplývajúce z článku

v Denníku Š. dňa 12.4.2010, sa vo vedení klubu rozhodlo prerušiť konania o jeho prípadnom angažmán
v našom družstve žien. V Ostrave, 16.6.2010.

Z listinného dôkazu (č.l. 66), listu Mestských športových klubov Považská Bystrica, s.r.o., adresované
Tatranu Prešov, spol. s r.o., p. J. K., zo dňa 3.11.2010 súd zistil, že v mene hádzanárskeho oddielu MŠK

Považská Bystrica, sa týmto ospravedlnili J. K. za nešportové správanie v priestoroch VIP miestností
športovej haly MŠK, po zápase extraligy dňa 20.3.2010.

Z listu zo dňa 17.4.2010 (č.l. 67) súd zistil, že žalobcovi autor uvádza, že nie sú najlepšie chvíle
pokračovať v začatých jednaniach navrhuje, aby v kľude počkali, až sa to dorieši. Podpis nečitateľný.

Z DVD nosiča súd, že žalobca reagoval na článok v rádiu Hornet.

Súd posudzoval prejednávaný spor podľa príslušných ustanovení z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), Ústavy SR č. 460/1992 Zb., Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

dojednaný v Ríme 4. novembra 1950 uverejnený ako oznámenie pod č. 209/1992 Zb., z. č. 167/2008
Z. z. o periodickej tlači.Podľa ust. § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľaust.§13ods.1OZ,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ust. § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ust. § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa Ústavy SR čl. 19 ods. 1, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa Ústavy SR čl. 19 ods. 2, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa Ústavy SR čl. 19 ods. 3, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa Ústavy SR čl. 26 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa Ústavy SR čl. 26 ods. 2, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie
bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore
rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv č. 209/1992 Zb. čl. 10 ods. 1, každý má právo na slobodu
prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky
bezzasahovaniaštátnychorgánovabezohľadunahranice.Tentočlánoknebráništátom,abyvyžadovali
udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv č. 209/1992 Zb. čl. 10 ods. 2, výkon týchto slobôd, pretože
zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam
alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme
národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo
zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Článok 10 ods. 1, dohovoru jednoznačne ako prioritné preferuje právo na slobodu prejavu a ods. 2,
tohto článku slobodu prejavu obmedzuje tým, že výkon práva na slobodu prejavu zahŕňa aj povinnosť

a zodpovednosť. Súčasne toto ustanovenie pripúšťa možnosť, aby výkon tohto práva podliehal
takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám za predpokladu, že tak hovorí zákon a
je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti z dôvodov v dohovore uvedených.

Podľa z. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači ust. § 7 ods. 1, ak periodická tlač alebo agentúrne

spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne
určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ
periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.

Podľa z. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači ust. § 7 ods. 2, žiadosť o uverejnenie opravy sa musí doručiť

vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo
zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie, inak právo na
opravu zaniká.Podľa z. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači § 8 ods. 1, ak periodická tlač alebo agentúrne
spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa
dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby,

na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede.
Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; uverejnením
odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu.

Predmetom konania je ochrana osobnostných práv žalobcu a to najmä občianskej cti, ľudskej

dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti v rámci súkromného a profesijného života a ohrozenie postavenia
a uplatnenia žalobcu v spoločnosti, ktorých porušenia sa mala dopustiť žalovaná tak, že zverejnila v
denníku Š. článok s názvom „X.Á. C. T. K., kto vám dal právo?“

S poukazom na judikát 3Cdo/61/2010 súd udáva, že žalobca ako tréner hádzanárov je povinný zniesť
určitý stupeň kritiky a rovnako musí si byť vedomý, že musí zniesť v tejto súvislosti určitú mieru irónie aj

voči svojej osobe, pretože ho možno hodnotiť ako osobu verejného záujmu. Pre aplikačnú prax majú
mimoriadny význam aj rozhodnutia Európskej komisie pre ľudské práva v Štrasburgu. Vychádzajúc
práve z jej rozhodnutí, je žiaduce pri posudzovaní vzájomnej vyváženosti práva na slobodu prejavu a
ostatných osobnostných práv v konklúzii práv na pravdivé informácie diferencovať poskytovanie
ochrany "súkromným fyzickým osobám" a fyzickým osobám verejne činným.

Aj napriek tomu žalovaná, na ktorú sa vzťahuje realizácia práva na slobodu prejavu a práva na
informácie, realizáciou tohto svojho práva nesmie zverejňovať informácie nepravdivé, skresľujúce,
neúplné a zavádzajúce.
Žalovaná zverejneným článkom poskytla širokej verejnosti informácie, ktoré neboli pravdivé. Táto

skutočnosť vyplynula priamo z výpovede žalovanej prostredníctvom jej šéfredaktora, keď uviedol, že
došlo k faktografickej chybe a v článku údaje o pôsobení žalobcu v bundeslige a jeho následnom
pôsobení v Prešove zverejnil tak, ako bol informovaný. Rovnako aj o incidente, ktorý sa mal stať v vo VIP
priestoroch v Považskej Bystrici. Okrem toho, že žalovaná neopísala pravdivo rozhodujúce skutky, celý
skutkový dej opísala takým spôsobom, že čitateľovi neumožňuje z jeho opisu urobiť si vlastný úsudok.

Článok vôbec nedáva možnosť uvažovať na postupom trénera, či nešlo z jeho strany o hernú taktiku,
ale navodzuje u čitateľa pocit, že tréner zápas predal, keď sa vyjadruje, že „zapredal vlastné farby“,
„pošpinil meno Tatranu Prešov“.
Žalovaná neuviedla z akých skutočností vyplynulo tvrdenie, že žalobca prikázal mužstvu prehrať,
neoznačila žiadnych svedkov, nepredložila žiadne dôkazy.

Žalovaná neuviedla v článku, že družstvo Tatrana Prešov malo v tabuľke istú pozíciu a že v zápase si
zahrali aj ostatní hráči resp. neuviedla, že mohlo ísť zo strany Tatrana Prešov o taktiku pred play-off
súťažou, ktorá nie je zakázaná a tréner, ktorý má záujem o družstvo a dobré postavenie družstva takéto
niečo v záujme družstva použije.
Je pravdou, že článok navádza čitateľov, aby sa vyjadrili, avšak majú sa vyjadriť k tvrdeniam, ktoré sú

nepravdivé a žalovaná v konaní žiadnym dôkazom nepreukázala dôvodnosť a pravdivosť tvrdení, že
žalobca sa dopustil podvodu alebo zapredania vlastných farieb. Dokonca nepreukázala, aby žalobca sa
dopustil nejakej chyby vyplývajúcej z trénerskeho postu žalobcu.
V rámci kritiky možno za určitých okolností pripustiť zveličovanie alebo ironizovanie avšak len na
pravdivom základe. Súd je toho názoru, že už aj samotná táto skutočnosť je spôsobilá zasiahnuť do

osobnostných práv žalobcu.
Žalovaná sa použitými slovnými prostriedkami vyjadruje k žalobcovi nie len ako trénerovi ale aj ako k
človeku, fyzickej osobe, ktoré žalobcu nie len urážajú ale aj zosmiešňujú a ponižujú. Sú to vyjadrenia „o
mäkkej chrbtici“ o tom, že žalobca „je malý nie len vzrastom ale aj duchom“, resp. keď žalobcu nazýva
„šašom“. Žalovaná týmto spôsobom zasiahla aj do vnútornej integrity žalobcu. Takýto zásah je spôsobilý

u zasiahnutej osoby trvať individuálne i neobmedzený čas.
Žalovaná výrazným spôsobom prekročila svoje práva a výrazným spôsobom zasiahla do osobnostných
práv žalobcu a to do jeho cti a ľudskej dôstojnosti.
Intenzitatohtozásahujeotovýraznejšiaaväčšia,žežalobcuzasiahlavrodinnomživote,medzipriateľmi
a najmä v profesijnom živote (výpovede svedkov D.. E. T. „. T. Q. K. R. Z. I., D.. F. X. „jednania s K.

sme museli ukončiť“).
Súd prijal a hodnotil dôkaz predložený žalovanou Potvrdenie HCB Karviná, X. O., že zo žalobcom sa
vôbec na jar 2010 nekontaktovali. Tento dôkaz však nevyvracia tvrdenie svedka X., že v prvotných
jednaniach bol oprávnený so žalobcom konať svedok.Dokazovaním súd dospel k záveru, že článok a výroky v ňom uvedené sú spôsobilé porušiť a zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú ospravedlniť

sa žalobcovi a to spôsobom zverenia ospravedlnenia v denníku Š. do 30 od právoplatnosti rozsudku.

Súd považoval za preukázané aj nárok na uplatnenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorý stanovuje
nutnosť kumulatívneho plnenia podmienok:
že zásah je neoprávnený, zásah je objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie

osobnostných práv fyzickej osoby, žalobcu zaťažuje dôkazná povinnosť preukázať príčinnú súvislosť
medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou nemajetkovou ujmou, morálna satisfakcia sa javí ako
nedostačujúca a dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere.
Zásah do osobnostných práv žalobcu bol vykonaný v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý
má širokú popularitu, o článku sa dozvedeli známi a kolegovia aj zo zahraničia, minimálne z Českej
republiky, žalobcu tento článok zasiahol aj v rodinnom živote, ako to vyplynulo z výpovede brata žalobcu.

Zásah žalovanej bol spojený so znížením vážnosti a dôstojnosti žalobcu v spoločnosti a zakladá nárok
žalobcu domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o priznaní finančnej náhrady vo výške 7.000,- eur, ktorá
je uplatnená v minimálnej miere s poukazom na široký zásah do žalobcových práv, ktoré žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výpočtový základ podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.:

- výška výpočtového základu na rok 2010 - 721,48 eur
- výška výpočtového základu na rok 2011 - 741,00 eur
- výška výpočtového základu na rok 2012 - 763 eur
Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon podľa § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2044 Z.z., je vo
výške ...........................................................................................................................2.000 eur

I. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkony
1. 22.4.2010 prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom......................2.000 eur
2. 24.5.2010 žaloba vo veci samej .......................................................................2.000 eur
3. 14.12.2010 vyjadrenie vo veci samej ...............................................................2.000 eur
4. 1.3.2011 zastúpenie na meritórnom pojednávaní 10.30 - 13.00 hod. ...........2.000 eur

5. 19.4.2011 zastúpenie na meritórnom pojednávaní 12.30 - 13.55 hod. ........2.000 eur
6. 21.6.2011 zastúpenie na meritórnom pojednávaní 12.00 - 12.45 hod. .........2.000 eur
7. 13.9.2011 výsluch svedka: Ing. M. Pelech, OS Ostrava 9.20 - 10.10 hod...... 2.000 eur
8. 21.2.2012 zastúpenie na meritórnom pojednávaní 13.00 - 15.00 hod. ..........2.000 eur
Odmena advokáta spolu (bez režijných paušálov) (8x2000)......................................16.000 eur

II. režijný paušál
- za úkony vykonané od 1.1.2010 do 31.12.2010 - 3 x 7,21 eur .......................21,63 eur
- za úkony vykonané od 1.1.2011 do 31.12.2011 - 4 x 7,41 eur .......................29,64 eur
- za úkon, vykonaný po 1.1.2012 - 1 x 7,63 eur ........................................ .....7,63 eur
Režijné paušály spolu ................................................................................................ 58,90 eur

III. náhrada cestovného
Cesta vykonaná dňa 13.9.2011 z Košíc do Ostravy a späť - výsluch svedka D.. F. X. na Okresnom súde
Ostrava v čase 9.20 - 10.10 hod., 722 km

základná náhrada za 1 km - 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km - 10,4 l, cena za 1 liter paliva - 1,452 eur
Náhrada cestovného ..................................................................................................109,03 eur
IV. náhrada za stratu času (čas strávený cestou na miesto výsluchu a späť)
§ 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- Cesta vykonaná dňa 13.9.2011 z Košíc do Ostravy a späť (cesta tam 5 ho. 15 min.)

- 22 začatých polhodín
- 12,35 eur x 22 polhodín ................................................................................271,70 eur
Náhrada za stratu času ..............................................................................................271,70 eur
trovy právneho zastúpenia spolu ....................................................................... . 16.439,63 eurŽalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok 276 eur a na účet
právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 16.439,63 eur č. ú. XXXXX/XXXX vedený v OTP
Banka Slovensko a. s. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O.
s.p.ods.1vodvolanípoprivšeobecnýchnáležitostiachpodľa§42ods.3O.s.p.jepotrebnéuviesť,proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa
písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

podľapísm.e)doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.