Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202376
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114202376.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: S. K., R.
XX.X.XXXX, D.: XXX XX A. U. XXX, o zaplatenie 309,05 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu iných trov konania vo výške 18,50 eur, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.1.2014 doručeným súdu dňa 28.1.2014 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 309,05 eur spolu s úrokom z
omeškania zo splátok za obdobie od 21.2.2010 do 20.8.2010 vo výške 6,90 eur a ročným úrokom z
omeškania 9 % zo sumy 309,05 eur od 21.8.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 17Ro/27/2014-23 zo dňa
20.2.2014, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v súlade s
ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku došlo k zrušeniu vydaného platobného

rozkazu v plnom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s návrhom zo dňa 10.1.2014,
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 7.10.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.4.2015, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o splátkovom úvere č. 0284187195 zo dňa 7.9.2005,
so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.9.2011,
so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.9.2011, s Prílohou č. 1 k Zmluve o

postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.9.2011, s Pokusom o zmier zo dňa
20.12.2013, platobnou históriou odporcu, výpisom z úverového účtu odporcu, ako aj oboznámením sa s
ostatnými listinnými dokladmi a obsahom celého spisového materiálu, keď v súlade s ustanovením §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa
a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi na základe Zmluvy

o splátkovom úvere č. 0284187195 zo dňa 7.9.2005 peňažné prostriedky. Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa v znení ich dodatkov.
Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ poukazoval na to, že zmluva oúvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne
vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do

úvahyanipriposudzovaníotázokpremlčania,keďževšeobecnáprávnaúpravapremlčaniajeobsiahnutá
v obchodnom práve, v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. V otázke premlčania je
potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Do 31.12.2007 sa ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.časti

Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a
neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.9.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom
bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nesplateného úveru postúpená na navrhovateľa. Pohľadávka
navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.507,75 eur, ktorá

pozostávala z istiny 1.871,44 eur, riadneho úroku 315,67 eur, úroku z omeškania 320,64 eur a ostatného
príslušenstva 0 eur. Sumu 320,64 eur predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní
neuplatňuje. Podľa Zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver 1.659,70 eur, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,15 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Navrhovateľ si
v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.2.2010 do 20.8.2010 v počte 7 a celkovej výške

309,05 eur. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si zároveň
uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 44,15 eur od 21.2.2010 do 20.8.2010 v sume 1,96 eur,
vo výške 9 % zo sumy 44,15 eur od 21.3.2010 do 20.8.2010 v sume 1,65 eur, vo výške 9 % zo sumy
44,15 eur od 21.4.2010 do 20.8.2010 v sume 1,32 eur, vo výške 9 % zo sumy 44,15 eur od 21.5.2010
do 20.8.2010 v sume 0,99 eur, vo výške 9 % zo sumy 44,15 eur od 21.6.2010 do 20.8.2010 v sume

0,65 eur, vo výške 9 % zo sumy 44,15 eur od 21.7.2010 do 20.8.2010 v sume 0,33 eur a vo výške 9
% zo sumy 309,05 eur od 21.8.2010 do zaplatenia. Odporca ku dňu podania návrhu túto pohľadávku
navrhovateľa neuhradil, preto navrhovateľ žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Odporca v podanom odpore vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, uviedol, že uzavretá

zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a malo by sa na ňu vzťahovať premlčanie 3 roky podľa Občianskeho
zákonníka. Žiadal preto, aby súd návrh zamietol.

Knámietkepremlčaniavznesenejodporcomnavrhovateľvpodanízodňa7.10.2014uviedol,ževdanom
prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ,

preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka,
citoval pritom na ustanovenia § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 zo da 27.3.2013.

V ďalšom svojom vyjadrení zo dňa 29.4.2015 navrhovateľ predložil presnú písomnú špecifikáciu

postúpenej istiny v sume 1.871,44 eur a úroku vo výške 315,67 eur. Uviedol, že podľa zmluvy postupca
poskytol odporcovi úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške
44,15 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje iba splátky úveru splatné
od 20.2.2010 do 20.8.2010 v počte 7 a celkovej výške 309,05 eur, zvyšné splátky úveru si neuplatňuje.
Predložil tiež písomný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 9,45 %. Zároveň uviedol,

že v predmetnej veci nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Úver sa stal automaticky splatným
dňom konečnej splatnosti úveru 20.8.2010. K tomuto vyjadreniu navrhovateľ pripojil platobnú históriu
odporcu a výpis z úverového účtu odporcu.

Odporca v konaní zopakoval, že má za to, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná. Splátky úveru

splácal ako mohol, momentálne má zložitú rodinnú situáciu, v čistom dostal iba 620 eur, jeho manželka
má alzheimera, on sám je chorý, dcéra študuje, nemá jej z čoho zaplatiť stužkovú.

Predmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 309,05 eur spolu s úrokom z
omeškania zo splátok za obdobie od 21.2.2010 do 20.8.2010 vo výške 6,90 eur a ročným úrokom z

omeškania 9 % zo sumy 309,05 eur od 21.8.2010 do zaplatenia.Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie
sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v
mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa
zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania (2).

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvoreniazmluvy,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťodtohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa
7.9.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284187195, na základe ktorej zmluvy obchodná spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava poskytla odporcovi

úver vo výške 1.659,70 eur (pôvodne 50.000,-Sk) s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 17,30 % ročne.
Odporca sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v splátkach vo výške 44,15 eur (pôvodne
1.330,-Sk)sdátumomsplatnostiprvejmesačnejsplátkydňa20.10.2005adátumomposlednejmesačnej
splátkydňa20.8.2010.NeoddeliteľnousúčasťouzmluvyboliVšeobecnéobchodnépodmienkyprávneho
predchodcu navrhovateľa. Odporca poskytnutý úver riadne nesplácal. Dňa 28.9.2011 uzavreli obchodná

spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava ako
postupca a navrhovateľ ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE, predmetom
ktorej zmluvy o postúpení pohľadávok bolo mimo iného i postúpenie peňažnej pohľadávky vo výške
2.507,75 eur voči odporcovi zo Zmluvy o splátkovom úvere. Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi
postúpenie pohľadávky oznámila listom zo dňa 28.9.2011. Navrhovateľ pred podaním návrhu na súd,

odporcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy listom - Pokus o zmier zo dňa 20.12.2013. Napriek tomu
odporca pohľadávku navrhovateľa neuhradil.

Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa v trojročnej premlčacej dobe v
zmysle Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poukazoval na to, že právny vzťah účastníkov Zmluvy o

splátkovom úvere je absolútnym obchodom, na ktorý treba aplikovať premlčanie v zmysle Obchodného
zákonníka, teda štvorročnú premlčaciu dobu. Návrhom si uplatňuje iba splátky úveru splatné od
20.2.2010 do 20.8.2010 v počte 7 a celkovej výške 309,05 eur, keď v predmetnej veci nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru a úver sa stal splatným dňom konečnej splatnosti úveru dňa 20.8.2010.

Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o splátkovom úvere je od svojho
vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen v
zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže Zmluva o splátkovom úvere je tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

Zmluvy o splátkovom úvere) a zároveň obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151653,
so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava pri uzatváraní Zmluvy o splátkovom úvere vystupovala ako veriteľ
s poukazom na predmet jej podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom obsah
zmluvy bol daný veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase
uzavretia predmetnej Zmluvy (zo dňa 7.9.2005), zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka výslovne nespadala.
Zgramatickéhovýkladuustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007

by bolo možné dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana
spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka,
takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné
rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom
č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/

EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl.
1 ods. 1 smernice, účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správneopatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako
zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať

aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/
EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená
zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené
smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo

157/2012zodňa5.2.2013).Zmluvaosplátkovomúvere jepretovzhľadomnasvojupovahuapostavenie
zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho
zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka), pretože špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil zaplatenie iba splátky úveru splatné od 20.2.2010 do 20.8.2010 v
počte 7 a celkovej výške 309,05 eur spolu s príslušenstvom (t. j. úrokom z omeškania). Odporca
v konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Súd sa preto v prvom rade zaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku. Navrhovateľ uvádzal, že v danom prípade nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru. Úver sa stal automaticky splatným dňom konečnej splatnosti úveru

20.8.2010.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo

samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale
subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo
strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až

do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Odporca vzniesol námietku premlčania vychádzajúc zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa

Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ argumentoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom
a odporcom je spotrebiteľským úverom, avšak je absolútnym obchodom, vzhľadom na čo je potrebné aj
na otázku premlčania aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

V prejednávanej veci, je však potrebné uviesť, že prednosť majú ustanovenia právneho poriadku, ktoré

sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a 101
Občianskeho zákonníka. Zmluva o splátkovom úvere č. 0284187195 zo dňa 7.9.2005 je jednoznačne
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to v súlade s už vyššie uvedeným,
vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy. Na predmetnú
spotrebiteľskú zmluvu tak vo vzťahu k premlčaniu dopadá právna úprava občianskeho práva.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinné
od 1.1.2008, teda platné v čase splatnosti uplatnených splátok úveru, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie

§ 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu
právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú
stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu
premlčania, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že

samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a odporcom je tzv. absolútnym obchodno -
záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý
môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý nepochybne je
spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá
je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného, na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom
zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní
použitia pre neho priaznivejšej úpravy.

Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách už potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013).

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakýchinštitútovsúkromnéhopráva(premlčania),jedôvodnéaplikovaťprávnuúpravuoobčianskych
právach a nie podnikateľské právo, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva
takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na zaplatenie splátok úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené

právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol.“
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j.

keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú
dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal
dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou,
právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v
danom prípade nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ale úver zanikol uplynutím dohodnutej
doby. Účastníci sa dohodli na splácaní úveru v mesačných splátkach vo výške 44,15 eur splatných vždy
k 20. dňu v mesiaci. V tomto prípade si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie splátok úveru splatných od

20.2.2010 do 20.8.2010, teda všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť pri splátke splatnej
dňa 20.2.2010 dňa 21.2.2010 a uplynula dňa 21.2.2013 (štvrtok), pri splátke splatnej dňa 20.3.2010
začala plynúť dňa 21.3.2010 a uplynula dňa 21.3.2013 (štvrtok), pri splátke splatnej dňa 20.4.2010
začala plynúť dňa 21.4.2010 a uplynula dňa 22.4.2013 (pondelok), nakoľko posledný deň premlčacej
doby, teda deň 21.4.2013, pripadol na nedeľu, a preto je jej posledným dňom najbližší nasledujúci

pracovný deň, pri splátke splatnej dňa 20.5.2010 začala plynúť dňa 21.5.2010 a uplynula dňa 21.5.2013
(utorok), pri splátke splatnej dňa 20.6.2010 začala plynúť dňa 21.6.2010 a uplynula dňa 21.6.2013
(piatok), pri splátke splatnej dňa 20.7.2010 začala plynúť dňa 21.7.2010 a uplynula dňa 22.7.2013
(pondelok), nakoľko posledný deň premlčacej doby, teda deň 21.7.2013, pripadol na nedeľu, a preto je
jej posledným dňom najbližší nasledujúci pracovný deň, pri splátke splatnej dňa 20.8.2010 začala plynúť

dňa 21.8.2010 a uplynula dňa 21.8.2013 (štvrtok). V súdenom prípade si navrhovateľ svoje právo na
zaplatenie sumy 309,05 eur s príslušenstvom, ako splátok splatných od 20.2.2010 do 20.8.2010, voči
odporcovi uplatnil na súde dňa 28.1.2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby, odo dňa
splatnosti jednotlivých splátok. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže
tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok

sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Vychádzajúczuvedenýchskutočnostípovažovalsúdnároknavrhovateľanazaplateniesumy309,05eur
s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na súde zjavne po uplynutí trojročnejpremlčacej doby až dňa 28.1.2014. Nakoľko súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný,
uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie, bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa, keďže premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať, v dôsledku zániku

vynútiteľnosti subjektívneho práva. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok
navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný, a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu iných trov konania v sume 16,50 eur, čo predstavuje

náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdunaKrajskýsúdvTrnave.Podanieodvolaniaodporcombyvšakboloneúčinné,pretožesaodvolania
vzdal, do zápisnice na súde, po vyhlásení tohto rozsudku.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.