Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/82/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010233.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti odsúdenému D. N. pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v
spojení s ustanovením § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. a iné, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 17. februára 2016 prejednal sťažnosť odsúdeného D. N. podanú proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. augusta 2015, sp.zn.3Nt/6/2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného D. N. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.1.2009, sp.zn.2T/200/2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.1.2009 bol obžalovaný D. N. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spojení s ustanovením § 139 ods.
1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a použitia elektronického
platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 194
ods. 3, § 41 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 51 ods. 1 Tr. zák. mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu
nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená v trvaní 5 rokov. Uznesením Okresného
súdu Prievidza sp.zn.2T/200/2008 zo dňa 16.3.2012 bolo podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. vyslovené, že
odsúdený D. N. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, neosvedčil a
trest odňatia slobody v trvaní 3 roky vykoná. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 29.4.2015 bol doručený okresnému súdu návrh odsúdeného D. N. na povolenie obnovy konania vo
veci Okresného súdu Prievidza sp.zn.2T/200/2008. Návrh podal v súvislosti s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2012, sp.zn.PL.US/106/2011, týkajúci sa ustanovenia §
41 ods. 2 Tr. zák. časti za bodkočiarkou.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 3. augusta 2015, sp.zn.3Nt/6/2015 zamietol podľa § 399
ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného D. N. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Prievidza
sp.zn.2T/200/2008, ktorý bol doručený súdu dňa 29.4.2015, nakoľko súd nezistil podmienky obnovy
konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Uvedené uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko odsúdený po jeho vyhlásení
voči nemu na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia písomne
nezdôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 5. októbra 2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. februára

2016 podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného D. N. nie je dôvodná.

Na základe preskúmania postupu okresného súdu, predchádzajúcemu vydaniu napadnutého uznesenia
podľa § 192 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku krajský súd dospel k záveru, že okresný súd procesne
správne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s §
402 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Vzhľadom na citované ustanovenie krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania (§
393 a nasl. Tr. por.) je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného
rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme
nie sú správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní
neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže
správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych
predpisov, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v
ktorých bol správne zistený skutkový stav veci, avšak malo dôjsť k nesprávnemu výkladu právnych
noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný
mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl. Tr. por.).

Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa §
394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk. Prvým hľadiskom
je to, či ide o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti
alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým
mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky
prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na prvú otázku.

Z hľadiska posúdenia v návrhu na obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov je rozhodné,
že musí isť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní, neznáme,
neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti
alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu
novotvrdenej skutočnosti alebo novonavrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo
na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na
doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného, podľa dlhodobo
ustálenej súdnej praxe, teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže, teda nemá
právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v
tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či
rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy
nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa
súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov,
prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď. napr. R 35/1988, R 6/1997).

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
okresného súdu, na obsah ktorého týmto krajský súd odkazuje, obsahuje všeobecné právne závery,
ktoré sú v úplnom súlade s vyššie uvedenými, súdnou praxou ustálenými právnymi závermi. Okresný
súd v súlade s týmito právnymi závermi k dôvodu povolenia obnovy konania uvedeného v návrhu
odsúdeného založenom na strate účinnosti tzv. asperačnej zásady správne poukázal na
stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013. Podľa uvedeného
stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ustanovenie § 41b zákona č.38/1993Z.z. v

spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS/106/2011 nepoužije, ak bolo použité
ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2
Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012. V pôvodnom konaní v uvedenej trestnej veci bol podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody odsúdenému mimoriadne znížený na výmeru
3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podľa § 51
ods. 2 Tr. zák. v trvaní 5 rokov. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený sa nemôže na základe tohto dôvodu
úspešne domáhať povolenia obnovy konania.

Okresný súd teda správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre
povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti,
ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. V
napadnutom uznesení vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nepovažoval podaný návrh
za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval. Konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na
riešenie otázky, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a takého charakteru, aký
predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výrokom o vine a treste. V danom prípade tomu
tak nie je, preto okresný súd správne rozhodol, keď návrh ako nedôvodný zamietol, pretože odsúdeným
uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazov a skutočností, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní)
neznáme a ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho
rozsudku. Krajský súd sa so záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil, preto nepovažoval
námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne,
preto sťažnosť odsúdeného D. N. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.