Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711217998
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711217998.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa W.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. W. XXXX/X, X., zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom
T.G.Masaryka14/A,Lučenec,protiodporcoviDETVATRANS-Šufliarsky,s.r.o.,sosídlomZáhradná10,
Detva, IČO: 36 745 194, zast. URBÁNI & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého
17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 5.400,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 500,- Eur spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 500,- Eur od 29.10.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.797,91 Eur na účet
URBÁNI & Partners s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2011, doplneným dňa 06.02.2012, sa navrhovateľka
domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 5.400,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne
z dlžnej sumy od 29.10.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom vydania bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Návrh odôvodnila tým, že potom čo navrhovateľku obvinili
z krádeže v spoločnosti V. Š.-F. Š.U. v sume 600,-Eur a zároveň u odporcu v sume 5.000,-Eur, v zlom
citovom rozpoložení vybrala finančné prostriedky vo výške 6.000,-Eur a odovzdala ich F. Š. W.. ako

spolumajiteľke a konateľke odporcu, pričom z uvedenej sumy bola suma 5.400,-Eur určená pre odporcu
a suma 600,-Eur bola určená pre spol. V. Š.-F. Š. - právny nástupca. Poskytnuté plnenia boli plnením
bez právneho dôvodu. Navrhovateľka vyzvala odporcu na vrátenie finančných prostriedkov listom zo
dňa 27.09.2011. Následne vykonala i pokus o mimosúdnu pokonávku listom zo dňa 20.10.2011, v ktorej
lehota na plnenie bola určená do 28.10.2011.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že

navrhovateľka vedomá si následkov svojho konania dobrovoľne bez nátlaku vrátila odporcovi peňažné
prostriedky, ktoré sú predmetom sporu a ktoré odcudzila odporcovi. Nepreukázala, že by sa odporca
na jej úkor obohatil.

Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 12C/53/2012-90 zo dňa 05.09.2012 tak, že návrh
navrhovateľky zamietol a uložil jej nahradiť odporcovi trovy konania. Na odvolanie navrhovateľky sa

vecou zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý následne uznesením č.k. 12Co/30/2013-124 zo
dňa 31.10.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil
okresnému súdu v ďalšom konaní dôsledne zistiť skutkový stav vo veci aj vzhľadom na identifikáciua konkretizáciu titulu bezdôvodného obohatenia, všetky zistené a vykonané dôkazy vyhodnotiť vo
vzájomných súvislostiach a v súlade s § 132 O.s.p., a následne vychádzajúc z výsledkov vykonaného
dokazovania vec právne a posúdiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd vo veci v zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie na zistenie
skutkového stavu oboznámením sa s výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, výsluchom
svedkov,aoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiobsiahnutýmivspise,azistilnasledovnýskutkovýstav:

Navrhovateľka dňa 13.09.2011 po tom, čo bola zo strany majiteľov odporcu obvinená z krádeže
peňažných prostriedkov vybrala z účtu v banke finančnú hotovosť vo výške 6.000,-Eur a túto odovzdala
na prevádzke odporcu s tým, že peniaze položila na stôl a uviedla, že sa jedná o peniaze, ktoré mala
podľa majiteľov odporcu odcudziť z prevádzky odporcu a z predajne stavebnín V. Š., F. Š. - právny
nástupca, IČO: 34320890, s miestom podnikania: XXXXX X., W..L..Š. T. N. X (jedná sa o živnosť
prevádzkovanú F. Š. M..).

Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že voči dotknutým subjektom sa krádeže nedopustila, jej
konanie, odovzdanie sumy 6.000,-Eur, bolo vyvolané zlým psychickým rozpoložením spôsobeným
emočnou labilitou, ktorou trpí. Poskytnuté plnenie bolo plnením bez právneho dôvodu. Podľa tvrdenia
navrhovateľky zo sumy 6.000,-Eur bola suma 5.400,-Eur určená pre odporcu a suma 600,-Eur bola

určená pre stavebniny V. Š., F. Š. - právny nástupca. Vo vzťahu k sume 600,-Eur je voči navrhovateľke
vedené aj trestné stíhanie.

Odporca v priebehu konania trval na tom, že v danom prípade nešlo o bezdôvodné obohatenie
plnením bez právneho dôvodu. Navrhovateľka prejavila jasný úmysel odškodniť oba dotknuté subjekty

a vrátiť finančné prostriedky, z odcudzenia ktorých bola podozrivá. Odporca spochybnil svoju pasívnu
legitimáciu v danej veci. Poukázal na to, že vykonaným svedeckým dokazovaním bolo preukázané,
že odporcovi vznikla škoda 500,-Eur. Podľa jeho názoru navrhovateľka finančnú hotovosť 6.000,-
Eur nepoukázala konkrétnej osobe, preto odporca nie je pasívne legitimovaným. Takisto poukázal na
udalosti, ktoré nasledovali, a to rozviazanie pracovného pomeru navrhovateľky s odporcom dohodou o

skončení pracovného pomeru a v tejto súvislosti uviedol, že je nelogické, aby osoba plne spôsobilá na
právne úkony odovzdala inej osobe sumu 6.000,-Eur bez právneho dôvodu a následne si neuplatnila
žiadny nárok pri skončení pracovného pomeru s touto osobou.

K udalostiam zo dňa 13.09.2011 zo svedeckej výpovede F. Š. M.., nar. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že

dňa 13.09.2011 spolu s dcérou obvinili navrhovateľku z krádeže finančnej hotovosti. V ten istý deň
navrhovateľka do prevádzky odporcu priniesla peniaze v sume 6.000,-Eur, ktoré položila na stôl a
odišla. Podľa svedkyne navrhovateľka sumu vracala stavebninám V. Š., F. Š. - právny nástupca.
Suma 5.400,-Eur bola zaúčtovaná ako príjem stavebnín, nakoľko približne v tejto výške podľa
svedkyne navrhovateľka spôsobila stavebninám škodu. Finančná hotovosť odovzdaná navrhovateľkou

sa nachádza na súkromnom účte svedkyne, avšak už nie v plnej výške.

Zo svedeckej výpovede F. Š. ml., nar. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že dňa 13.09.2011 spolu s matkou F. Š.
st., nar. XX.XX.XXXX, obvinili navrhovateľku z krádeže finančnej hotovosti, a to v sume 600,-Eur, ktoré
mala v ten deň odcudziť z obálky na predajni stavebnín, ako aj z krádeže ďalšej finančnej hotovosti

v minulosti. Následne svedkyňa spolu s matkou konfrontovali navrhovateľku na prevádzke odporcu,
kde navrhovateľka pracovala. Táto po obvinení odišla do banky, kde vybrala sumu 6.000,-Eur a túto
sumu následne položila na stôl v prevádzke odporcu. Následne navrhovateľke prišlo nevoľno, preto jej
zavolali záchranku a zároveň aj políciu. Svedkyňa uviedla, že stavebninám vznikla v dôsledku krádeží
škoda približne 4.000,-Eur až 5.000,-Eur. Odporcovi vznikla škoda 500,-Eur, išlo o finančnú hotovosť,

ktorá zmizla v máji 2011 z prevádzky odporcu. Po incidente zo dňa 13.09.2011 bola finančná hotovosť
6.000,-Eur uložená v obálke, následne z tejto sumy bolo 500,-Eur vložených v hotovosti na účet odporcu,
nakoľko odporca vykazoval manko a bolo ho potrebné vyrovnať.

Svedok O. W., nar. XX.XX.XXXX, k udalostiam zo dňa 13.09.2011 uviedol, že bol svedkom toho,

ako navrhovateľka v ten deň doniesla na prevádzku odporcu peňažnú hotovosť v sume 6.000,-Eur.
Navrhovateľka túto sumu položila na stôl, pričom svedok nadobudol presvedčenie, že peniaze sú určené
pre F. Š. st..Súd ďalej vo vzťahu k obvineniu navrhovateľky z krádeže zistil, že dňa 13.09.2011 F. Š., I.. XX.XX.XXXX,
ako majiteľka stavebnín V. Š., F. Š. - právny nástupca podala voči navrhovateľke trestné oznámenie;
predmetom trestného oznámenia boli viaceré krádeže, ktorých sa mala navrhovateľka dopustiť voči

odporcovi ako aj voči predajni stavebnín V. Š., F. Š. - právny nástupca. Na základe trestného oznámenia
uznesením ČVS: T.-XXXX/DT-E.-XXXX zo dňa 18.04.2012 bolo voči navrhovateľke začaté trestné
stíhanie za prečin Krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že
dňa 13.09.2011 v čase okolo 10.30 hod. vošla do predajne stavebnín V. Š., F. Š. - právny nástupca a
odcudzila finančnú hotovosť v sume 600,-Eur, čím stavebninám spôsobila škodu vo výške 600,-Eur.

Navrhovateľka bola zamestnancom odporcu, pracovala na pozícii administratívny pracovník. Jej
pracovný pomer bol skončený Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.09.2011 bez
uvedenia dôvodu.

Súd zistil, že súbežne s týmto konaním je na tunajšom súde vedené konanie pod sp.zn. XC/XX/XXXX

o návrhu navrhovateľky voči odporcovi stavebninám V. Š., F. Š. - právny nástupca o zaplatenie 600,-
Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Súd konanie
uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 09.01.2013 prerušil do právoplatného skončenia veci XT/XXX/
XXXX, kde sa rieši otázka či sa navrhovateľka dopustila alebo nedopustila krádeže sumy 600,-Eur vo
vzťahu k stavebninám V. Š., F. Š. - právny nástupca.

Podľa § 226 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor sa koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je osobitný druh občianskoprávneho záväzkového vzťahu,
k vzniku ktorého je potrebná existencia určitých predpokladov a/ vznik bezdôvodného obohatenia

(majetkového prospechu) vyjadriteľného v peniazoch na strane určitej osoby (obohateného), b/ vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého), pričom táto
majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu (majetkovému prospechu) na
strane obohateného.

V ustanovení § 451 ods. 1 O.z. je bezdôvodné obohatenie predovšetkým charakterizované ako záväzok,
z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a naproti
tomu vzniká i právo toho, na ktorého úkor došlo k obohateniu, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý
zo subjektov tohto záväzku obohatil. Zároveň je však bezdôvodné obohatenie v ustanovení § 451
ods. 2 O.z. charakterizované ako majetkový prospech získaný plnením 1/ bez právneho dôvodu, 2/ na

základeneplatnéhoprávnehoúkonu(absolútnealeborelatívneneplatného),3/zprávnehodôvodu,ktorý
odpadol, 4/ z nepoctivých zdrojov.Navrhovateľka v predmetnom súdnom konaní sa voči odporcovi domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Ide o prvú formu bezdôvodného obohatenia vymedzenú v §
451 ods. 2 O.z.. V prípade majetkového prospechu, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu ide

o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala
právna skutočnosť, najmä zmluva či iný právny úkon, na základe ktorej sa spravidla plní.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka dňa 13.09.2011, po tom čom
bola obvinená z krádeže finančnej hotovosti vo vzťahu k odporcovi a stavebninám V. Š.U., F. Š. - právny

nástupca (ďalej len „stavebniny“), v sídle odporcu odovzdala (položením na stôl) zo svojich úspor sumu
6.000,-Eur, ako náhradu za peniaze, ktoré mala odcudziť. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,
že v čase odovzdania peňazí navrhovateľka výslovne neprejavila svoju vôľu, aká suma zo sumy 6.000,-
Eur prináleží odporcovi a aká suma stavebninám. Predmetná suma zostala uložená v obálke, z ktorej
bola následne F. Š.U. ml. odobratá suma 500,-Eur a táto suma bola vložená na účet odporcu z dôvodu
vykázaného manka. Vo vzťahu k zvyšku sumy, t.j. 5.500,-Eur, nebolo preukázané, že táto sa stala

príjmom odporcu, naopak svedeckými výpoveďami bolo deklarované, že zvyšok sa považoval za príjem
stavebnín, čo podporuje aj skutočnosť, že vo vzťahu k stavebninám svedkovia tvrdili vznik škody vo
väčšej výške ako tá, ktorá mala vzniknúť odporcovi. Táto suma sa má nachádzať na súkromnom účte F.
Š. st.. V tejto súvislosti súd dodáva, že výpovede jednotlivých svedkov navrhnutých odporcom považoval
za vierohodné, v konečnom dôsledku tieto ani neboli spochybnené zo strany navrhovateľky, a teda súd

nemal dôvod neprihliadnuť na tieto výpovede.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný ani
zistený právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľka plnila sumu 6.000,-Eur. Ak odporca tvrdil, že
navrhovateľkamuuvedenýmkonanímnahrádzalaškodu,nepreukázalaninetvrdilakýmtitulom,atedači

na základe občianskoprávnej zodpovednosti alebo pracovnoprávnej zodpovednosti, alebo z iného titulu.
V dôsledku uvedeného potom súd nemohol posúdiť, či vznikli predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti
navrhovateľky (existencia protiprávneho úkonu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody) a na to nadväzujúca povinnosť navrhovateľky nahradiť vzniknutú škodu. V
prejednávanej veci navyše vo vzťahu k odporcovi nemožno hovoriť ani o trestnoprávnej zodpovednosti,

keď odporca voči navrhovateľke nepodal trestné oznámenie. Odporca v predmetnom konaní svoje
tvrdenia o tom, že navrhovateľka sa mala voči nemu dopustiť protiprávneho konania nijako nepreukázal.
Rovnako tak čo sa týka aj spôsobenej škody, ktorá mu mala vzniknúť, túto odporca riadne nevyčíslil a
vychádzajúc z výpovede zamestnancov odporcu nemal v záujme ani túto škodu riadne vyčísliť. V konaní
nebola preukázaná akákoľvek forma zodpovednostného vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom.

Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, avšak
len čiastočne. Navrhovateľka si voči odporcovi uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia sumu 5.400,-
Eur, súd však vykonaným dokazovaním nemal za to, že navrhovateľke voči odporcovi vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške. Navrhovateľka odôvodnila výšku uplatnenej sumy

tým, že pri odovzdávaní peňazí mienila sumu 5.400,-Eur pre odporcu a zvyšnú sumu 600,-Eur pre
stavebniny. Uvedené tvrdenie však súd vyhodnotil ako tendenčné, nakoľko v konaní bolo svedeckými
výpoveďami preukázané, že navrhovateľka pri odovzdaní peňazí neuviedla, komu patrí aká suma, a
tieto položila len na stôl. Súd v danom prípade nadobudol presvedčenie, že navrhovateľka si voči
odporcovi uplatnila sumu vo výške 5.400,-Eur len z toho dôvodu, že vo vzťahu k zvyšnej sume 600,-Eur

sa mala dopustiť ich krádeže a v zmysle uznesenia o začatí trestného stíhania mala túto sumu odcudziť
stavebninám. V dôsledku uvedeného si potom voči stavebninám uplatnila nárok na zaplatenie sumy
600,-Eur a voči odporcovi na zaplatenie 5.400,-Eur, čo spolu predstavuje sumu 6.000,-Eur. Nakoľko
však vykonaným dokazovaním súd zistil, že následne z odovzdanej sumy 6.000,-Eur bola suma 500,-
Eur (z dôvodu vykázaného manka) vložená na účet odporcu, súd posúdil túto sumu ako majetkový

prospech, o ktorý sa obohatil odporca na úkor navrhovateľky. Súd pri uvedenom prihliadol na výpoveď F.
Š. ml., ktorú vyhodnotil za dôveryhodnú, pričom navrhovateľka túto výpoveď nespochybnila. Ohľadom
zvyšku navrhovateľkou odovzdanej sumy však podľa názoru súdu (už ako konštatoval vyššie) nebolo
preukázané, že táto sa stala príjmom odporcu, naopak svedeckými výpoveďami bolo deklarované, že
zvyšok bol považovaný za príjem stavebnín, čo podporuje aj skutočnosť, že vo vzťahu k stavebninám

svedkovia tvrdili vznik škody vo väčšej výške ako tá, ktorá mala vzniknúť odporcovi.

Súd záverom dodáva, že sa nezaoberal tým, či navrhovateľka plnila v prospech odporcu a stavebnín
dobromyseľne, resp. či toto jej konanie viedlo k ústupku zo strany odporcu a k ukončeniu jej pracovnéhopomeru dohodou namiesto výpovede, keď súd bol toho názoru, že tieto skutočnosti neboli relevantné
pre právne posúdenie prejednávanej veci.

Na základe vyššie uvedeného súd potom návrhu navrhovateľky v sume 500,-Eur vyhovel a vo zvyšku
jej návrh ako nedôvodný zamietol.

Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd s poukazom na ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., zároveň priznal

navrhovateľke voči odporcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa 29.10.2011, t.j. odo
dňa nasledujúceho po dni, do ktorého mohol odporca v zmysle pokusu o mimosúdnu pokonávku zo
dňa 20.10.2011 vrátiť navrhovateľke uplatnený nárok. Vzhľadom na to, že v čase vzniku omeškania,
t.j. 29.10.2011 bol úrok z omeškania určený vo výške 9,5% ročne, súd priznal navrhovateľke úrok z
omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 29.10.2011 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Odporca bol v podstatnej miere úspešný, neúspešný v nepatrnej časti, vzniklo mu právo na náhradu
trov konania. Trovy konania pozostávajú z prevzatia a prípravy, vyjadrenia zo dňa 16.03.2012, porada
s klientom dňa 27.03.2012, účasť na pojednávaní 28.03.2012, porada s klientom 05.06.2012, účasť
na pojednávaní 06.06.2012, písomné podanie z 11.06.2012, porada s klientom 04.09.2012, účasť na

pojednávaní 05.09.2012 - 9x á 190,89 Eur + 9x režijný paušál á 7,63 Eur, porada s klientom 23.01.2015,
účasť na pojednávaní 27.01.2015 - 2x á 190,89 Eur + 2x režijný paušál á 8,39 Eur + náhradu za stratu
času za účasť na pojednávaniach 28.03.2012, 06.06.2012, 05.09.2012, 27.01.2015 - 3x á 25,44 Eur + 1x
á 27,96 Eur + cestovné za účasť na pojednávaniach osobným autom Škoda octavia BB dňa 28.03.2012
pri cene pohonných hmôt 1,134 Eur, 06.06.2012 pri cene pohonných hmôt 1,197 Eur, 05.09.2012 pri

cene pohonných hmôt 1,197 Eur a 27.01.2015 pri cene pohonných hmôt 1,195 Eur, pri vzdialenosti z
Banskej Bystrice do Zvolena a späť 2x 22 km, pri priemernej spotrebe osobného motorového vozidla
4,7 l/100 km a náhrady za opotrebenie 0,183 Eur/km. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi
trovy konania 2.331,59 Eur navýšené o 20 %-nú DPH 446,32 Eur, v celkovej výške 2.797,91 Eur na
účet právneho zástupcu odporcu URBÁNI & Partners, s.r.o., vedený v G. Z., a.s., pobočka Z. Z., č.

účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Trovy sú priznané v súlade s
Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O. s. p.).