Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218266
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114218266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľky: T. J., nar.

XX.XX.XXXX, G. XX, P., zastúpená: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31,
Trnava, proti odporcovi: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, P., o zaplatenie 1.550,156 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 1.550,16 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.550,16 eura od 01.01.2012 do zaplatenia, a to do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 286,30
eura a náhradu iných trov konania v sume 93,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 02.07.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2014, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.550,156
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.550,156 eura od 01.01.2012 do
zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť jej trovy konania.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca ako dlžník a navrhovateľka ako veriteľ spolu
uzavreli v júli roku 2007 ústnu zmluvu o pôžičke. Na základe uvedenej zmluvy a jej následných ústnych
dodatkov požičala navrhovateľka odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa jej odporca zaviazal vrátiť
do 31.12.2011. Časť poskytnutých peňažných prostriedkov spolu vo výške 1.550,156 eura (46.700,-
Sk) vložila navrhovateľka na účet odporcu v banke. Dohodnutá pôžička bola bezúročná a odporca sa
poskytnuté peňažné prostriedky zaviazal navrhovateľke vrátiť v dohodnutej lehote. Odporca si svoju
zmluvnú povinnosť nesplnil a požičané peňažné prostriedky navrhovateľke do dňa spísania návrhu

nevrátil, a to ani čiastočne. Napriek tomu, že bol odporca na vrátenie dlžnej sumy navrhovateľkou
opakovanevyzvaný,dlžnúsumuuhradiťodmietol.Ztohtodôvodusanavrhovateľkaobrátilanaprávneho
zástupcu, ktorý odporcu na vrátenie dlžnej sumy vyzval Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
25.02.2014. Na výzvu odporca reagoval, pričom svoj dlh voči navrhovateľke poprel a dlžnú sumu
navrhovateľke neuhradil. Navrhovateľka požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania odôvodnila
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 17.10.2014 s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, k tomuto
sa písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 15.01.2015 odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, prednesom právneho zástupcu navrhovateľky,
oboznámením sa s Návrhom zo dňa 02.07.2014, Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.02.2014,
listom odporcu zo dňa 07.03.2014, potvrdeniami o vkladoch na účet č.l. 7 - 15, vyjadrením navrhovateľky

zo dňa 13.01.2015, výpismi z SMS-správ, Čestným prehlásením o pravdivosti údajov zo dňa 09.01.2015,
Vyjadrením Kataríny Hladíkovej zo dňa 09.01.2015, lekárskou správou zo dňa 04.07.2014, Potvrdením
OO PZ zo dňa 24.02.2014, potvrdením o vklade vo výške 6.700,- Sk, Výpisom z účtu Istrobanky zo dňa
31.08.2007, Vyjadrením navrhovateľky zo dňa 13.01.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Z potvrdení o vkladoch na účet č.l. 7 - 15 súd zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. vložila
navrhovateľka dňa 13.07.2007 sumu 5.000,00 Sk, dňa 18.07.2007 sumu 3.000,00 Sk, dňa 11.09.2007
sumu 6.000,00 Sk, dňa 05.10.2007 sumu 16.800,00 Sk, dňa 29.02.2008 sumu 2.000,00 Sk, dňa
25.03.2008 sumu 4.000,00 Sk, dňa 26.03.2008 sumu 1.200,00 Sk, dňa 31.03.2008 sumu 2.000,00 Sk,
a dňa 16.08.2007 vložila na uvedený účet sumu 6.700,00 Sk iná osoba ako navrhovateľka.

Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.02.2014 vyplýva, že ňou právny zástupca navrhovateľky
vyzýva odporcu na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 3.000,00 eur, ktoré peňažné prostriedky mala
navrhovateľka požičať odporcovi na základe ústnej zmluvy o pôžičke.

Z listu odporcu zo dňa 07.03.2014 vyplýva, že ním odporca reaguje na výzvu právneho zástupcu
navrhovateľky zo dňa 25.02.2014, pričom sa vyjadruje v tom zmysle, že navrhovateľka si vymýšľa nejaké
umelo vytvorené obvinenia o nejakom neexistujúcom finančnom dlhu.

Z výpisov z SMS-správ vyplýva, že tieto boli odoslané z telefónneho čísla XXXX XXX XXX..

Vo Vyjadrení T. Y., dcéry navrhovateľky, zo dňa 09.01.2015 sa uvádza, že navrhovateľka a odporca boli
veľmi blízki priatelia takmer štyri a pol roka, t.j. od r. 2005 do konca roku 2010, pričom matka T. Y. v roku
2007 až 2008 odporcovi požičiavala peniaze po častiach v konečnej výške 3.000,00 eur.

Odporca pri výsluchu účastníka konania na pojednávaní uviedol, že uznáva, že účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, . je jeho účtom. Ak je v potvrdeniach z banky uvádzané, že na tento účet vložila
navrhovateľka uvedené sumy, toto nespochybňuje. Nemá si to však ako preveriť, pretože účet bol asi
pred rokom alebo dvomi zrušený. Ďalej uviedol, že uznáva, že sumy boli zaslané na jeho účet z titulu
pôžičky. On sumy, ktoré boli zaslané na jeho účet, vrátil. Čo je dlžný, to vrátil. Doklad o tomto žiadny

nemá, pretože nepredpokladal, že to skončí na súde. K vyjadreniu dcéry navrhovateľky odporca uviedol,
že si nepamätá, že by pri uzatváraní zmluvy o pôžičke bola prítomná dcéra navrhovateľky. Neskôr
v priebehu pojednávania uviedol, že nie všetky sumy, ktoré mu boli zaslané na účet, boli za účelom
pôžičky, nevie to však špecifikovať, ktoré sumy boli zaslané ako pôžička, a ktoré za iným účelom. Na
otázku, aký mal byť účel týchto iných súm, odporca uviedol, že ten, že navrhovateľka nemala platobnú

kartu. K splatnosti uviedol, že s navrhovateľkou sa dohodol, že jej peniaze, ktoré mu požičala, vráti
do 31.12.2011. Pokiaľ ide o SMS-správy, ktoré sú obsiahnuté v spise, tieto zasielal on navrhovateľke.
Konkrétne si pamätá, že jej posielal SMS-správu č. 2; k ostatným správam sa nevie vyjadriť. S vysokou
pravdepodobnosťou mal mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX. Odporca momentálne podniká na
živnosť, jeho príjem je asi 1.000,- eur mesačne. Viac sa k veci nevedel vyjadriť. Na otázku právneho

zástupcu navrhovateľky, že ak vo svojom liste zo dňa 07.03.2014 odporca uvádzal, že si navrhovateľka
vymýšľa obvinenia o nejakom neexistujúcom finančnom dlhu, myslel tým, že peňažné prostriedky vrátil
pred 07.03.2014, odporca odpovedal áno, a dodal, že v čase, keď písal list, považoval všetko za
vyrovnané.Právomzáverečnejrečisaodporcavyjadril,žepovažujenárokynavrhovateľkyzavyrovnané.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom v čase vzniku omeškania),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je v plnom rozsahu dôvodný.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa
druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho

istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný.
Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak
písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie
vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho
vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne

dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou,
preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a
povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno a preukázala dôvodnosť ňou uplatneného nároku.
Navrhovateľka si žalovaný nárok uplatnila voči odporcovi titulom niekoľkých pôžičiek, ktoré uskutočnila
v prospech odporcu v rokoch 2007 až 2008. Medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k uzavretiu
ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorých navrhovateľka ako veriteľ prenechala odporcovi ako

dlžníkovi peniaze, postupne v sumách 5.000,00 Sk (13.07.2007), 3.000,00 Sk (18.07.2007), 6.700,00 Sk
(16.08.2007), 6.000,00 Sk (11.09.2007), 16.800,00 Sk (05.10.2007), 2.000,00 Sk (29.02.2008), 4.000,00
Sk (25.03.2008), 1.200,00 Sk (26.03.2008), 2.000,00 Sk (31.03.2008), teda v celkovej výške 46.700,00
Sk (1.550,16 eura) a odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľke požičané peniaze do 31.12.2011.

Uzavretie ústnych zmlúv o pôžičke s vyššie uvedeným obsahom mal súd za preukázané jednak z
vyjadrení navrhovateľky, ako aj z výpovede odporcu urobenej na pojednávaní, a rovnako zo skutočnosti,
že bolo preukázané vloženie súm v celkovej výške 46.700,00 Sk (1.550,16 eura) na účet patriaci
odporcovi. Sám odporca na pojednávaní uviedol, že účet, na ktorý boli sumy navrhovateľkou vložené,
bol jeho účtom, a sumy boli vložené na jeho účet z titulu pôžičky, pričom peniaze sa zaviazal vrátiť do

31.12.2011. Dôkazom o uzavretí ústnych zmlúv o pôžičke sú aj výpisy z SMS-správ, ktoré preukázateľne
zaslal navrhovateľke odporca, nakoľko tento jednoznačne uznal zaslanie SMS-správy č. 2, z ktorej
vyplýva telefónne číslo, z ktorého bola správa č. 2 zaslaná, pričom z rovnakého čísla boli zaslané aj
ostatné správy, ktoré telefónne číslo odporca ani nerozporoval. Z textu SMS-správ je zrejmé, že sa
týkajú peňažných pôžičiek. Pokiaľ ide o vloženie sumy 6.700,00 Sk dňa 16.08.2007 inou osobou ako

navrhovateľkou, súd má za to, že táto osoba označená navrhovateľkou ako R. E. konala v zastúpení
navrhovateľky, čo vyplýva z jednotlivých na seba nadväzujúcich dôkazov, a síce z SMS-správy č.
4 (požiadavka odporcu na sumu 6.700,00 Sk), z výpisu z účtu navrhovateľky v Istrobanke zo dňa31.08.2007, ako aj zo skutočnosti, že navrhovateľka má vôbec k dispozícii uvedené potvrdenie o vklade
zo dňa 16.08.2007.

Neskoršie tvrdenie odporcu urobené na pojednávaní, ktorým spochybňoval vloženie všetkých
uvedených súm na jeho účet z titulu pôžičky, súd považoval za účelové. Odporca sa nevedel spoľahlivo
vyjadriť ani k tomu, ktoré sumy boli navrhovateľkou vložené na jeho účet za iným účelom ako z
titulu pôžičky, ani k tomu, za akým iným účelom sa tak malo stať. Vysvetlenie odporcu, že tak malo
byť z dôvodu, že navrhovateľka nemala platobnú kartu, súd považuje za nepresvedčivé. Účelovosť

neskoršieho tvrdenia odporcu o tom, že nie pri všetkých vkladoch išlo o pôžičku, má súd za preukázanú
aj zo skutočnosti, že keď odporca reagoval na výzvu právneho zástupcu navrhovateľky, ktorým bol
vyzvaný na vrátenie pôžičky v celkovej výške 3.000,00 eur (90.378,00 Sk), reagoval v liste zo dňa
07.03.2014 tak, že ide o „neexistujúci finančný dlh“. K tomuto sa odporca bližšie vyjadril na pojednávaní,
kedy uviedol, že tým myslel, že pred 07.03.2014 (kedy písal list) peňažné prostriedky vrátil a všetko
považoval za vyrovnané. V liste sa pritom nijako nezmienil o tom, že by v celkovej sume (v prípade

výzvy na rozdiel od návrhu dokonca v sume 3.000,00 eur) nemalo ísť o pôžičku, ale aj o iný účel
peňažných prostriedkov. Rovnako sa v tomto zmysle nevyjadril ani vtedy, keď bol na vyjadrenie sa k
návrhu písomne vyzvaný súdom, pričom návrh aj s prílohami mu boli preukázateľne doručené už dňa
17.10.2014. Spochybňovať účel vložených peňažných prostriedkov začal až na pojednávaní, aj to až po
tom, čo najskôr pri svojom prvom prednese uznal, že sumy boli zaslané na jeho účet z titulu pôžičky,

a keďže mu bol doručený návrh aj s prílohami v dostatočnom predstihu, musel mať vedomosť o tom,
aká konečná suma (pozostávajúca z akých čiastkových súm) je predmetom konania. Súd mal vzhľadom
k uvedenému za dostatočne preukázané, že všetky peňažné prostriedky vložené navrhovateľkou na
účet odporcu, boli poskytnuté ako sumy pôžičiek. Odporcom menenej argumentácii súd neuveril a jeho
neskoršie tvrdenie „aj inom účele“ vložených peňazí považoval za účelové a ničím nepodložené.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že sumy zaslané na jeho účet navrhovateľke vrátil, išlo o jeho tvrdenie,
ktoré bolo potrebné podložiť dôkazom. Odporca však o vrátení (a to ani časti) peňažných prostriedkov
nepredložil žiaden dôkaz, ani vykonanie žiadneho dôkazu nenavrhol, keď zároveň uviedol, že doklad o
tomto žiadny nemá, pričom bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP.

Súd zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a z takéhoto
zhodnotenia mal za jednoznačne preukázané, že v rokoch 2007 až 2008 navrhovateľka postupne
požičala odporcovi peňažné prostriedky v celkovej sume 46.700,00 Sk (1.550,16 eura) pri povinnosti
odporcu ich vrátiť do 31.12.2011, pričom odporcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že uvedené

peňažné prostriedky navrhovateľke vrátil.

Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí. Ak odporca tvrdil, že požičané peňažné prostriedky navrhovateľke vrátil, bolo

jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Keďže
takéto dôkazy napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP ani neoznačil ani nepredložil, súd nemohol jeho
tvrdenie o vrátení peňazí považovať za preukázané. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn.
5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť

rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola
nepravdivá.“.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k tomu záveru, že medzi navrhovateľkou ako veriteľkou
a odporcom ako dlžníkom boli v rokoch 2007 až 2008 uzatvorené zmluvy o pôžičke ústnou formou,
na základe ktorých navrhovateľka postupne prenechala odporcovi peniaze v celkovej sume 46.700,00
Sk (1.550,16 eura), ktoré však odporca v dohodnutej lehote splatnosti, t.j. do 31.12.2011 nevrátil. Z

uvedeného dôvodu považoval súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu za dôvodný a odporcu zaviazal
na zaplatenie sumy 1.550,16 eura (s použitím matematického zaokrúhlenia z dôvodu vykonateľnosti,
keď zároveň suma 46.700,00 Sk = 1.550,16 eura).Odporca tým, že svoj dlh z pôžičky, ktorý mal voči navrhovateľke, v dohodnutej lehote splatnosti
nezaplatil, dostal sa do omeškania so sumou 1.550,16 eura od 01.01.2012 (t.j. nasledujúci deň po
splatnosti). Súd preto navrhovateľke priznal aj úrok z omeškania z uvedenej sumy, nakoľko bol uplatnený

v súlade s vykonávacím predpisom. Ku dňu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu bola výška
základnej úrokovej sadzby 1 %. Navrhovateľka tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9 % (8 + 1 %) ročne z dlžnej sumy 1.550,16 eura od 01.01.2012 do zaplatenia.

Z dôvodu vyššej sumy, na zaplatenie ktorej zaviazal súd odporcu, určil mu v rozsudku dlhšiu lehotu na

splnenie povinnosti v súlade s § 160 ods. 1 OSP, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota je
určená za účelom zadováženia potrebnej sumy na splnenie povinnosti napr. vybavením úveru.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1
OSP, keď plne úspešnej navrhovateľke priznal proti odporcovi právo na plnú náhradu trov konania, a to
náhradutrovprávnehozastúpeniavsume286,30euraza3úkonyprávnejslužbyá71,37eura(prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 02.07.2014, účasť na pojednávaní dňa
15.01.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 2x režijný paušál á 8,04 eura a 1x režijný paušál á

8,39 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., spolu 238,58 eura; celkom trovy právneho zastúpenia
vovýške286,30euravrátane20%DPH(právnyzástupcanavrhovateľapreukázal,žejeplatiteľomDPH),
a náhradu iných trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 93,00 eur, ktorú náhradu trov
konania je odporca v zmysle § 149 ods. 1 OSP povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu za odmenu za úkon právnej služby „písomné podanie protistrane -
výzva na zaplatenie“ vo výške 71,37 eura vrátane režijného paušálu, nakoľko sa jedná o výzvu urobenú
predzačatímkonania,tedanejednásaotrovyvzniknuténavrhovateľkevpriebehuobčianskehosúdneho
konania od podania návrhu do právoplatného skončenia veci.

Súd tiež nepriznal náhradu za odmenu za úkon právnej služby „písomné podanie na súd - vyjadrenie na
výzvy súdu“, vo výške 71,37 eura vrátane režijného paušálu, nakoľko tieto trovy nepovažoval za účelne
vynaložené, nakoľko skutočnosti a dôkazy uvádzané vo vyjadrení zo dňa 13.01.2015 mohli (a aj mali)
byť súčasťou návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.