Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201011
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Rožňava, Katastrálny odbor, so sídlom Jarná 2, Rožňava, za účasti: E. M., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. A.
XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 1179-Ge zo dňa 27.06.2014,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 1179-Ge z 27.06.2014.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 1179-Ge zo dňa 27.06.2014 podľa ust. § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len "Katastrálny zákon") zamietol návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 194/2014-RAČ uzavretej medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a E. M. ako záložcom (ďalej len "záložná zmluva"). Predmetom

záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P. zapísané na liste vlastníctva
č. XXX a v katastrálnom území Č. A. zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX,
XXXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná
vzhľadom na to, že nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom zmluvy o úvere, pokiaľ ide o výšku
úveru a jeho príslušenstva a predmetom zálohu, pokiaľ ide o jeho hodnotu. Ako vyplýva z čl. II. záložnej

zmluvy, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 702702029 zo dňa 23.04.2013, t.
j. na vrátenie istiny úveru spolu s jej príslušenstvom. Je teda nepochybné, že hodnota nehnuteľností,
ktoré sú predmetom zálohu, je ďaleko väčšia ako je výška plnenia dlžníka - záložcu. Tým sa výrazne v
neprospech záložcu zasahuje do jeho práv a zároveň sa to prieči dobrým mravom.

Odporca ďalej posudzoval Dohodu o splnomocnení uzavretú dňa 23.04.2013 medzi záložcom ako

splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené predsedom H. E., ako
splnomocnencom. Túto dohodu posúdil podľa ust. § 22, § 23, § 31 ods. 1 a 4, § 37 a § 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 30 ods. 5 písm. d) a § 31 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiamv platnom znení a uviedol, že Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom E. M.
a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor
záujmov medzi splnomocniteľom a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zmysle

ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka
v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej
zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech
záložného veriteľa do katastra nehnuteľností.

Neplatnosť právneho úkonu vidí aj v skutočnosti, že Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme
predtlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ -
účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje
pochybnosť o osobe splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom
a ako to vyplýva z obsahu dohody, má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti
úveru v budúcnosti. Neplatnosť právneho úkonu je aj v skutočnosti, že právny úkon je určitý iba vtedy,

keď tento nie je rozporný čo do svojho obsahu, alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Z obsahu dohody vyplýva, že splnomocnenec má podľa tejto dohody obhajovať práva veriteľa voči
splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení
robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu.

Konanie záložného veriteľa vyhodnotil odporca vo svojom rozhodnutí ako konanie obmedzujúce a
porušujúce rovnaké právne postavenie účastníkov občiansko-právnych vzťahov v zmysle ust. § 2 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako konanie zasahujúce vo výraznej miere do právneho
postavenia záložcu E. M. v jej neprospech a ako konanie ohrozujúce a porušujúce dobré mravy.

Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému,
na čo musí odporca pri povoľovaní vkladu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností prihliadať.
Keďže v tomto prípade neboli splnené podmienky na vklad z už vyššie uvedených dôvodov, zamietol
odporca v súlade s ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona predmetný návrh na vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca
preskúmavané rozhodnutie zo dňa 27.06.2014 zrušil a jeho návrhu na povolenie vkladu záložného práva

vyhovel. V prípade, že mu nevyhovie, navrhol vec predložiť súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazal odporcu nahradiť trovy konania.

V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, čo pre ňu vyplýva
z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stavaplnomocenstvosplnomocniteľaudelenésplnomocnencovinesprávneprávneposúdila,nazáklade
čoho vydala nezákonné rozhodnutie. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, avšak
takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa ust.

§ 47 ods. 3 Správneho poriadku.

K otázke možného rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že
rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je
zrejmé, že predložené plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a

jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná
námietka je teda čo do právneho posúdenie nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového
stavu.

V závere odvolania konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a
včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil
zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2014 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Účastník konania sa k opravnému prostriedku

nevyjadril.

Pojednávanie súdu sa konalo dňa 24.10.2014 v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu a účastníka
konania, a to aj napriek včasnému predvolaniu na pojednávanie. Navrhovateľ v písomnom podaní zo

dňa 30.09.2014 vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd teda v súlade s ust. § 250g
ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania.

Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa

s opravným prostriedkom navrhovateľa, s písomným vyjadrením a administratívnym spisom odporcu a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom E. M. Zmluvu o

úvere č. 702702029 dňa 23.04.2013, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo
výške 1.000,- Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver aj s príslušenstvom vrátiť. Dlžník zároveň
Dohodou o splnomocnení zo dňa 23.04.2013 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom

vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení
je podpísaná dlžníkom E. M. ako splnomocniteľom dňa 23.04.2013 a H. E., predsedom občianskeho
združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 23.04.2013.

Dňa 07.05.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 194/2014-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe Zmluvy o úvere č. 702702029 zo dňa 23.04.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ust. § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(ust. § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (ust. § 31 ods.
3 Katastrálneho zákona).Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (ust. § 28 a nasl.

Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie),jepovinnosťousprávykatastrarozhodujúcejopovolenívkladuvecnéhoprávaskúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná Dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom E. M. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník
teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca záložným

veriteľom v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene
dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť,
aby si dlžník E. M. vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v
konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a
sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné si zvoliť

zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností
v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Taktiež skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová
zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním Dohody o

splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia Dohody o splnomocnení v
znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Za takejto situácie občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť

záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp, ktoré súd
vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011), ide o dobrovoľné združenie
fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach

pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil
ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní
úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy konania nevznikli.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta

v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v
sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.