Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/62/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010177
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4615010177.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miroslavy Šúlekovej a
prísediacich členov senátu Evy Gutwaldovej a MVDr. Emila Pargáča v trestnej veci proti obž. V. M. a
spol. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalované :

1/ V. M. , rod. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., C. XXXX/X, zamestnaná, rozvedená, na
slobode,

2/ Ing. Z. K. , rod. P., nar. XX.XX.XXXX vo M. F., okres C., trvale bytom C., B. XXXX/X, starobná
dôchodkyňa, vydatá, na slobode,

s ú v i n n é , ž e :
1/ obž. V. M. dňa 22.02.2007 v Topoľčanoch, v pobočke Všeobecnej úverovej banky a.s. v objekte HM
Tesco na ulici M. Benku č. 4590/1A, bez vedomia vtedajšieho manžela Q. M., narodeného XX.XX.XXXX,
zomrelého dňa XX.XX.XXXX, uzatvorila na jeho meno zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru číslo
XXXXXXXXXXXXXXX a v jeho mene zriadila dňa 22.02.2007 účet číslo XXXXXXXXXX, na ktorý bol
úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 Eur) poukázaný, v pobočke banky predložila jeho osobné doklady
a sfalšovala jeho podpis na zmluve, o úvere ho neinformovala, peniaze z účtu postupne vybrala a použila
na doposiaľ nezistené účely a úver nesplatila, čím poškodenej spoločnosti EOS Slovensko Investament
LC, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, ktorá sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
stala vlastníkom pohľadávky VÚB a.s. Bratislava, spôsobila škodu vo výške 6.638,78 Eur,
2/ obž. Ing. Z. K. ako pracovníčka Všeobecnej úverovej banky a.s. Bratislava, ktorá spisovala žiadosť
o poskytnutie úveru a následne aj zmluvu o spotrebnom úvere číslo XXXXXXXXXXXXXXX dňa
22.02.2007 v Topoľčanoch v pobočke Všeobecnej úverovej banky, a.s. v objekte HM Tesco na ulici M.
Benku č. 4590/1A, umožnila obvinenej V. M. podpísať úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXXXXXXX v
mene jej vtedajšieho manžela Q. M., narodeného XX.XX.XXXX a zomrelého dňa XX.XX.XXXX, ktorý
o uzatvorení úverovej zmluvy na jeho meno nevedel a nebol prítomný pri podpisovaní zmluvy a takto
umožnila obvinenej V. M. vylákať od Všeobecnej úverovej banky a.s. Bratislava úver vo výške 200.000,-
Sk (6.638,78 Eur),

t e d a :

obž. V. M. v bode 1/ rozsudku

vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a tak mu spôsobila väčšiu škodu,

obž. Ing. Z. K. v bode 2/ rozsudku

ako zamestnanec, oprávnený konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu o kom
vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a spôsobila týmto činom väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l i :

obž. V. M. v bode 1) rozsudku

zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona,

obž. Ing. Z. K. v bode 2) rozsudku

zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 2, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona,

Z a t o s a i m u k l a d á :

Obž. V. M. :

Podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona súd jej
výkon trestu podmienečne odkladá a súčasne jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno g/ Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť, ktorá
je súčasťou probačného dohľadu a ktorá spočíva v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu.

Obž. Ing. Z. K. :

Podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona súd jej
výkon trestu podmienečne odkladá a súčasne jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno g/ Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť, ktorá
je súčasťou probačného dohľadu a ktorá spočíva v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka
5, SK-85101 Bratislava, IČO: 35724803 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch podala na tunajšom súde dňa 8.7.2015 obžalobu na
obv. V. M. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a na obv. Ing.
Z. K. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorý mali spáchať
na skutkovom základe uvedenom v bode 1/ (obž. M.) a v bode 2/ (obž. Ing. K.) obžaloby sp. zn. Pv
585/13/4406.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov V. K., V. V., Mgr. T.
M., R. E., prečítaním výpovede splnomocnenej zástupkyne poškodenej strany EOS KSI Slovensko s.r.o.
J. X. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov znalkyne z odboru písmoznalectvo Mgr.
Aleny Najšlovej, prečítaním a oboznámením ostatného spisového materiálu, najmä listinných dôkazov
o poskytnutom úvere, výpisov z účtov, úmrtného listu Q. M. a rozhodnutí z dedičského konania po ňom,
správ o jeho zamestnaní, správ o povesti obžalovaných a odpisov z registra trestov.
Obidve obžalované urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sú nevinné zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe.
Obžalovaná V. M. uviedla, že keď si v roku 2007 brali predmetný úver, bola v banke určite aj s manželom,
pretože aj keď vtedy pracoval v Čechách, hocikedy prišiel domov na Slovensko a zrejme aj on doniesol
potvrdenie o príjme od zamestnávateľa v Kladne. Úver si vzali po vzájomnej dohode, pretože potrebovali
vyplatiť? iné dlžoby. Pri uzatváraní úverovej zmluvy boli vtedy v banke pani Ing. K. a pani K., ktoré
predtým nepoznala, sedeli v jednej miestnosti, ale nepamätá sa, či aj za jedným stolom alebo vedľa
seba. Takisto si nepamätá, či zmluvu podpísala za manžela, ale je to možné, pretože on mal slabší
zrak, bola tma. Aj v minulosti sa stalo, že podpisovala niečo za manžela. K znaleckému posudku, ktorý
potvrdil, že pisateľkou podpisu Q. M. je ona, sa nevyjadrila.
Obžalovaná Ing. Z. K. uviedla, že v roku 2007 bola zamestnaná vo VÚB, a.s. a pri vybavovaní
žiadostí o poskytnutie úveru musel klient predložiť? potvrdenie o príjme od zamestnávateľa a dva
doklady totožnosti a to občiansky preukaz a nejaký ďalší doklad, buď vodičský preukaz alebo kartu
poistenca. Následne vec zadala do systému, vytlačila potrebné doklady, ktoré museli klienti podpísať?
a oskenovanú podpísanú žiadosť? o úver odoslala do Bratislavy na schválenie. V tomto prípade
realizovala predmetnú zmluvu o úvere, kde Q. M. bol dlžník a obž. M. spoludlžníčka. Pána M. predtým
nepoznala, pani M. poznala z videnia ako klientku. Obidvaja manželia sa dostavili dňa 2.2.2007 osobne
do pobočky banky v OD Tesco a priniesli potvrdenia od zamestnávateľov, prefotila ich občianske
preukazy a karty poistencov, následne znovu prišli dňa 19.2.2007, lebo zrejme ten prvýkrát nemali všetky
potrebné doklady, p. M. vlastnoručne podpísal žiadosť? o úver, ktorý preskenovaný odoslala na ústredie
banky do Bratislavy na schválenie. Obžalovaná trvala na tom, že obidvaja manželia boli v banke, aj
že pred ňou potrebné doklady podpisovali, pripustila však aj tú možnosť, že zmluvu mohla za p. M.
podpísať? p. M. v čase, keď ona išla fotiť? doklady. Pokiaľ je na zmluve uvedené aj meno pani K., ona
bola poverená z hlavnej banky podpisovaním dokladov na druhom mieste, ale do samotného procesu
uzatvárania zmluvy nevstupovala.
Svedkyňa V. K. uviedla, že podpisuje za VÚB a.s. pobočka Topoľčany úverové zmluvy, ktoré spracujú
kolegovia, pretože za banku musia byť? na zmluve dva podpisy a jej podpis je na prvom mieste. Pokiaľ v
tomto prípade je jej meno a podpis v kolónke, v ktorej sa uvádza, že zaviazaní vlastnoručne podpísali túto
listinu pred ňou, kolegyňa Ing. K. sa zrejme pomýlila, pretože ona tento úver vybavovala, v skutočnosti
tam mala byť? uvedená ona. Nepamätala sa, či manželia M. podpisovali zmluvu pred ňou, ani či boli
obidvaja v banke. Nestalo sa jej, že by za banku podpísala zmluvu, ak by v banke neboli prítomní súčasne
všetci žiadatelia o úver a všimla by si v prípade, ak by o úver žiadali manželia, že by bol prítomný len
jeden z nich.
Svedok V. V. uviedol, že v roku 2007 pracoval na pozícii riaditeľa VÚB, a.s. pobočka Topoľčany, priamo
pri uzatváraní predmetnej zmluvy s manželmi M. nebol prítomný, vyjadril sa všeobecne k postupu banky
pri uzatváraní úverových zmlúv a po nahliadnutí do spornej zmluvy uviedol, že z nej nevie vyčítať, kto
ju spracoval, ale ak to bola Ing. K., mala podľa pravidiel VÚB a.s. ona overiť? totožnosť? žiadateľa
aj spolužiadateľa o úver a overiť? ich podpisy. Za banku zmluvu podpisujú podľa interných predpisov

dvaja zamestnanci, pričom kolónku : zaviazaní vlastnoručne podpísali túto zmluvu - podpisuje ten
zamestnanec, ktorý úver vybavuje.
Svedok Mgr. T. M. uviedol, že po smrti svojho otca Q. M. sa od jeho sestry R. E. dozvedel, že otec si
mal v roku 2007 vziať? nejaký úver, pri prejednávaní dedičstva toto jeho druhá manželka, obž. V. M.,
vôbec nespomenula, keď sa jej neskôr na ten úver pýtal povedala, že nech úver splácajú aj dedičia. Na
jeho pochybnosť? o tom, že otec si vzal úver obžalovaná reagovala tak, že už to bolo dávno, už sa nič
nepreukáže a z tejto jej reakcie usúdil, že otec pri uzatváraní úverovej zmluvy nebol. Aj otcova sestra
p. E. mu povedala, že otec asi 7-8 mesiacov pred smrťou dostal listovú zásielku ohľadom predmetného
úveru a vyjadril sa tak, že o ňom absolútne nič nevie. Na základe zistených skutočností podal trestné
oznámenie.
Svedkyňa R. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2010 jej brat Q. M. povedal, že dostal od
spoločnosti Intrum Justitia výzvu na zaplatenie úveru, ktorý mu mala poskytnúť? VÚB vo výške 200.000,-
Sk, pričom on si nie je vedomý, že by si nejaký úver bral. Kontaktovala obžalovanú M., vtedy boli ešte
s jej bratom manželia a pýtala sa jej, čo o tom vie, obžalovaná to nevedela vysvetliť? a sľúbila jej, že
donesie predmetnú úverovú zmluvu, čo však neurobila napriek tomu, že svedkyňa ju kvôli tomu ešte
asi trikrát kontaktovala. Zmluvu napokon bratovi poslala spoločnosť? Intrum Justitia koncom novembra
2010 a keď ju brat videl reagoval tak, že na zmluve v žiadnom prípade nie je jeho podpis. Brat potom v
decembri 2010 zomrel a obž. M. sa v dedičskom konaní o tomto úvere vôbec nezmienila. Brat týždeň
predtým, než mal uzavrieť predmetnú zmluvu nastúpil do zamestnania v Českej republike v Kladne a
chodil domov asi po 2-3 týždňoch.
Splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany EOS KSI Slovensko s.r.o. v prípravnom konaní uviedla,
že ich spoločnosť je aktuálnym majiteľom pohľadávky voči Q. M., ktorá mu vznikla z titulu nesplácania
úveru, ktorý mu bol v roku 2007 poskytnutý VÚB, a.s. a ktorá túto pohľadávku postúpila poškodenej
strane na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Za poškodenú stranu uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 12.768,72 eur.
Zo znaleckých posudkov znalkyne z odboru písmoznalectvo Mgr. Aleny Najšlovej č. 4/2014 zo dňa
31.1.2013 a dodatku k nemu zo dňa 11.7.2014 a č. 25/2014 zo dňa 17.7.2014 vyplýva, že podpisy na
Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 22.2.2007, žiadosti o flexipôžičku zo dňa 19.2.2007
a dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 22.2.2007 nie sú pravými podpismi Q. M.,
pisateľkou týchto sporných podpisov je V. M..
Uvedené písomnosti boli na hlavnom pojednávaní oboznámené ako listinné dôkazy.
Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 15.2.2007 medzi zamestnávateľom ESA, s.r.o. Kladno a Q. M., nar.
X.X.XXXX ako zamestnancom vyplýva, že v tento deň Q. M. nastúpil do práce ako vodič s miestom
výkonu práce Divišov. Podľa oznámenia zamestnávateľa nemal p. M. dňa 22.2.2007 dovolenku ani nebol
práceneschopný. Ďalšie údaje im nie sú známe, pretože od toho času došlo na dispečingu v F. k výmene
počítačov aj zamestnancov.
Z úmrtného listu matričného úradu Mesta Topoľčany vyplýva, že Q. M., nar. X.X.XXXX zomrel v
Topoľčanoch dňa XX.XX.XXXX.
Dedičské konanie po ňom bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7D/85/2010 a bolo zastavené
pre nemajetnosť poručiteľa a nepatrný majetok bol vydaný p. R. E. ako vystrojiteľke pohrebu. Keďže
následne bolo zistené, že poručiteľ vlastnil bežný účet v Tatra banke a.s. a v tej istej banke mal aj
termínovaný účet a v správcovskej dôchodcovskej spoločnosti ING Tatry-Sympatia a.s. mal vedený
osobný účet so zostatkom, súd v novom konaní vedenom pod sp. zn. 11D/331/2011 prejednal znovu
toto novoobjavené dedičstvo a uznesením tej istej spisovej značky zo dňa 25.11.2011 rozhodol o určení
všeobecnej ceny dedičstva sumou 15.357028 eur, ktorá je aj čistou cenou dedičstva a potvrdil, že ku dňu
smrti poručiteľ vlastnil v Tatra banke a.s. bežný účet so zostatkom vo výške 4.929.53 eur, termínovaný
účet so zostatkom 10.000 eur a zostatok na osobnom účte z titulu zmluvy o doplnkovom dôchodkovom
sporení s ING Tatry - Sympatia, d.d.s., a.s. vo výške 427,75 eur. Uvedené dedičstvo nadobudli deti
poručiteľa Mgr. T. M., mal. V. M., Mgr. J. F. a Q. M. každý v podiele 1. Na tunajšom súde bolo vedené
pod spisovou značkou 4C/73/2014 občianske súdne konanie v právnej veci navrhovateľa V. M. proti
odporkyni R. E. o zaplatenie 2.982 eur z dôvodu, že táto suma predstavuje jeho podiel z dedičstva po
neb. otcovi Q. M., ide o peniaze na účtoch, ktoré odporkyňa vybrala a doposiaľ mu jeho dedičský podiel
nevyplatila. Okresný súd Topoľčany návrhu vyhovel, rozsudkom zo dňa 7.11.2014 zaviazal odporkyňu
na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 9Co/1100/2014 zo dňa 10.9.2015 jeho rozsudok potvrdil s tým,
že odporkyni povolil žalovanú sumu splatiť v mesačných splátkach po 250 eur.
Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že
vina obidvoch obžalovaných bola vykonanými dôkazmi preukázaná, hoci oni spáchanie trestnej činnosti

popierali a vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že skutky sa stali tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
Spáchanie skutku v bode 1/ rozsudku bolo obžalovanej V. M. preukázané najmä listinnými dôkazmi a to
zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 22.2.2007, žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 19.2.2007
a dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 22.2.2007, ktoré v skutočnosti nepodpísal jej
vtedajší manžel Q. M. ako dlžník, ale zaňho tieto doklady podpísala práve obžalovaná, ktorá je na zmluve
uvedená ako spoludlžník, čo bolo nad všetky pochybnosti dokázané znaleckými posudkami z odboru
písmoznalectva. Nepriamo bola obžalovaná zo spáchania skutku usvedčená tiež výpoveďou svedkyne
R. E., ktorá uviedla, že jej brat, neb. Q. M. nemal žiadnu vedomosť o tom, že si mal vziať predmetný
úver, navyše v tom čase bol prvý týždeň zamestnaný v Českej republike, odkiaľ sa domov vracal v
dvoj až trojtýždňových intervaloch a listinným dôkazom - oznámením jeho vtedajšieho zamestnávateľa
bolo preukázané, že v deň uzavretia úverovej zmluvy nemal voľno ani nebol práceneschopný. Z týchto
dôkazov možno usudzovať, že neb. Q. M. ani nebol fyzicky prítomný v banke v deň uzavretia zmluvy. O
tom, že nebohý nemal vedomosť o úvere svedčí aj jeho list zaslaný spoločnosti Intrum Justitia s.r.o. zo
dňa 28.5.2010, v ktorom uvádza, že nevie o žiadnom dlhu, pretože si žiaden úver z VÚB a.s. nebral.
Všetky vyššie uvedené dôkazy v ich súhrne usvedčujú obžalovanú V. M. zo spáchania skutku v bode 1/
rozsudku, tieto dôkazy si vzájomne neodporujú, sú vo vzájomnej logickej súvislosti a bolo nimi dokázané,
že obžalovaná v mene jej vtedajšieho manžela Q. M. a bez jeho vedomia požiadala Všeobecnú úverovú
banku, a.s., v jej pobočke v OD Tesco Topoľčany o poskytnutie úveru vo výške 200.000,- Sk, predložila v
mene manžela všetky potrebné doklady, najmä doklad o totožnosti - občiansky preukaz a kartu poistenca
a potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od zamestnávateľa PSJ Hydrotranzit Bratislava, v ktorom sú
uvedené príjmy Q. M. za mesiace október, november a december 2006, pričom v čase uzatvárania
úverovej zmluvy /22.2.2007/ u tohto zamestnávateľa už nebol zamestnaný, jeho zamestnávateľom bola
od 15.2.2007 spoločnosť ESA s.r.o. Kladno, Česká republika. Poskytnutý úver obžalovaná použila pre
svoju potrebu, riadne ho nesplácala a tento nie je doposiaľ splatený.
Týmto svojím konaním obžalovaná naplnila všetky zákonné znaky zločinu úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pretože vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobila väčšiu škodu. Čo sa týka zavinenia,
obžalovaná konala minimálne v nepriamom úmysle, teda vedela, že svojím konaním môže porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, v tomto prípade je to ochrana vlastníckeho práva, a pre
prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.
Obžalovaná Ing. Z. K. bola zo spáchania skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku takisto predovšetkým
listinnými dôkazmi a to predmetnou zmluvou o úvere, ako aj výsledkami znaleckého dokazovania z
odboru písmoznalectva. Obžalovaná Ing. K. vo svojej výpovedi priznala, že ona za banku spracovávala
predmetný úver a tvrdila, že obaja manželia M. boli prítomní v banke, aj že pred ňou zmluvu podpísali. V
priebehu výsluchu na hlavnom pojednávaní pripustila tú možnosť, že za pána M. zmluvu mohla podpísať
obžalovaná M. v čase, keď ona išla prefocovať doklady. Ako bolo vyššie uvedené a odôvodnené,
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Q. M. vtedy v banke nebol, keďže pracoval v Čechách,
čo bolo preukázané výpoveďou svedkyne E., ako aj potvrdením vtedajšieho zamestnávateľa pána
M. a znaleckými posudkami z odboru písmoznalectvo bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že
predmetnú úverovú zmluvu nepodpísal ako dlžník Q. M., ale pisateľkou jeho podpisu bola obžalovaná M..
Čo sa týka nezrovnalostí, týkajúcich sa dvoch podpisov pracovníčok banky, ako ich namietala obhajoba,
teda že v kolónke , kde je uvedené meno osoby - pracovníka banky, pred ktorým klienti zmluvu podpísali,
v tomto prípade V. K., toto bolo vysvetlené a pochybnosti odstránené výpoveďou svedkyne K., ktorá
uviedla, že v tejto kolónke mala byť v skutočnosti uvedená a podpísaná obžalovaná Ing. K., keďže tá
úver spracovávala, v tomto smere došlo k pochybeniu, súd však nemal pochybnosť, že za VÚB zmluvu
spracovala a podpísala práve obžalovaná Ing. K., keďže okrem svedkyne K. to potvrdila aj ona samotná.
Výsledky vykonaného dokazovania najmä tá skutočnosť, že neb. Q. M. nepodpísal predmetnú úverovú
zmluvu, teda usvedčujú obž. Ing. K. z toho, že nepovedala pravdu, ak tvrdila, že obaja účastníci zmluvy
na strane dlžníkov , teda obž. M. aj neb. Q. M. vlastnoručne pred ňou zmluvu podpísali. Obž. Ing. K.
teda tým, že umožnila obž. V. M. ako zamestnanec oprávnený konať za toho, kto úver poskytuje - v
tomto prípade Všeobecnej úverovej banky, a.s., získať jej úver, hoci vedela o nej, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie a spôsobila týmto činom väčšiu škodu, naplnila všetky zákonné znaky zločinu
úverového podvodu podľa § 222 odsek 2 , odsek 3 písm. a/ Trestného zákona. Čo sa týka zavinenia,
obžalovaná konala v nepriamom úmysle, teda vedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť
záujem chránený Trestným zákonom, v tomto prípade je to ochrana vlastníckeho práva, a pre prípad,
že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.

Výšku škody súd stanovil na sumu 6.638,78 Eur, keďže v tejto sume (pôvodne išlo o sumu 200.000,-
Sk) bol neoprávnene poskytnutý úver a v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona väčšou škodou sa
rozumie škoda dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266,- Eur.
Obžalovaná V. M. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená, v evidencii priestupkov má jeden
záznam o spáchanom priestupku na úseku dopravy, ktorý spáchala 16.01.2014 porušením zákazu
v jazdu, za čo jej Mestská polícia Topoľčany uložila v blokovom konaní pokutu vo výške 10,- Eur.
Zamestnávateľom je hodnotená kladne, podľa odpisu z RT sa na ňu hľadí, ako by nebola odsúdená.
Obž. Ing. Z. K. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená, doposiaľ nebola súdne trestaná, ani
nespáchala žiaden priestupok, v súčasnosti je poberateľkou starobného dôchodku.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností.
U obž. V. M. nezistil žiadnu poľahčujúcu ( v zmysle § 36 Tr. zák.) ani priťažujúcu (v zmysle § 37 Tr.
zák.) okolnosť, a preto u nej je pomer a miera poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnaká, preto
neprichádzala do úvahy úprava dolnej resp. hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa
§ 38 odsek 3 alebo odsek 4 Trestného zákona a súd tejto obžalovanej ukladal trest v rozpätí zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.
U obž. Ing. Z. K. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaním trestného čimu viedla
riadny život. Priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. súd nezistil žiadnu. V tomto prípade prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, preto sa podľa § 38 odsek 3 znižuje zákonom ustanovená horná hranica
trestnej sadzby o jednu tretinu.
S prihliadnutím na všetky skutočnosti, na ktoré súd pri určení druhu trestu a jeho výmery je povinný
prihliadať, uložil obidvom obžalovaným tresty odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby vo výmere tri roky, ktorého výkon im podmienečne odložil na skúšobnú dobu za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad ich správaním v skúšobnej dobe. Obž. M. uložil skúšobnú
dobu v trvaní dva roky a obž. Ing. K. v trvaní jedného roka.
Súčasťou probačného dohľadu u oboch obžalovaných je súdom uložená povinnosť spočívajúca v
príkaze, aby sa obžalované podrobili v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Takto uložené tresty zabezpečia ochranu spoločnosti tým, že zabránia obžalovaným v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvoria podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestnej činnosti.
Poškodená strana EOS KSI Slovensko , s.r.o., si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, avšak
na rozhodnutie o jej nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, najmä zisťovaním aktuálnej
dlžnej sumy, výšky úrokov z omeškania, lehotami začiatku omeškania a podobne, ktoré však presahuje
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, preto súd poškodenú stranu s jej nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.