Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113219926.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: K. N., H.. XX.XX.XXXX,

C. S. H. N., T. Ľ. X, právne zastúpená: JUDr. Peter Rak, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 13
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904 so sídlom Košice, Garbiarska 2,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., IČO: 47 231 785 so sídlom Košice,
Rastislavova 68 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/2221/2012 zo dňa 19.01.2012,

žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za trovy právneho zastúpenia vo výške 279,89

Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 03.07.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/2221/2012 z 19.01.2012 a zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 28.02.2008 poistnú
zmluvu č. 447400001 s dohodnutými mesačnými splátkami poistného vo výške pôvodne 406,- Sk a
s dátumom konca poistenia 29.02.2023. Žalovaný dňa 11.07.2009 oznámil žalobcovi, že z dôvodu
údajného nedoplatku na poistnom ruší ku dňu 30.05.2009 predmetnú poistnú zmluvu a zároveň oznámil,
že žalobca nemá pozdĺžnosti voči žalovanému keď uviedol „k úhrade: 0,00 Eur“. Žalobca tak považoval

vzťahy medzi účastníkmi poistnej zmluvy za vysporiadané. Až rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice
sp.zn. 3C/2221/2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 148,51 Eur ako náhradu
nákladov za odmenu sprostredkovateľa o ktorom konaní žalovaný nebol upovedomený až do dňa, keď
mu bol doručený rozhodcovský rozsudok. Nároky žalovaného žalobca neuznáva, necíti sa byť viazaný
Všeobecnými poistnými podmienkami, ani rozhodcovskou doložkou. Nie je mu tiež známe, o aký nárok
sa jedná a akým spôsobom dospel žalovaný k sume 148,51 Eur podľa vydaného rozhodcovského
rozsudku. Ustanovenie čl. XV. Všeobecných poistných podmienok žalovaného považuje žalobca v

zmysle ust. § 53 ods. 4 psím. r/ za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 neplatná.

Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 09.07.2013 č.k. 15C 180/2013-16 odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto konania a uznesenie v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co 177/2013-52 nadobudlo právoplatnosť 20.11.2013.

Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom 21.02.2014 predovšetkým namietal nesplnenie si

poplatkovej povinnosti žalobcu s odôvodnením, že predmetné konanie je konaním osobitným, ktoré
má byť spoplatnené. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcom podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný
s poukázaním na ust. §§ 35 a 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne a taxatívne
stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť. Žalovaný tiež poukázal nazohľadnenie čl. 19 Smernice 93/13/EHS v posudzovanom prípade, podľa ktorého zmluvné podmienky
v poistných zmluvách hodnoteniu zmluvných podmienok v zmysle tejto Smernice nepodliehajú, pretože
zahŕňajú poistné riziko pri výpočte poistného. Vychádzajúc zo znenia ust. § 53 ods. 4 OZ a jeho

formulácie, čo je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách toto normuje neplatnosť len ako
následok neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nevymedzuje pojem neprijateľnej podmienky. Formuláciu
predmetného ustanovenia považuje žalobca za nesprávnu v dôsledku chybného prekladu Smernice a
chybnej transpozície do Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalovaná nemusela podpísať a v takom prípade

by nebol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Dôkazom je aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta,
ktorého podpísanie predchádzalo uzavretiu poistnej zmluvy a poukazuje na to, že klient bol poučený o
možnostiach riešenia sporov v rozhodcovskom konaní a nežiadal iné vysvetlenie. Nie v neposlednom
rade je potrebné zdôrazniť koncepciu priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa a v tej súvislosti
aj skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky, vizuálne a právne
oddeliteľný, je stručný a zrozumiteľný bez toho, aby mohol spotrebiteľa zavádzať, pričom na znak vôle

a súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom, priezviskom, miestom, dátumom, číslom
občianskeho preukazu a osobitným podpisom žalobcu vzťahujúcim sa k týmto dojednaniam. Žalobcovi
bola daná možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie aj v poistných podmienkach (bod 7, časť XVII,
odsek 11b). Vzhľadom na to má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a
nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V neposlednom rade poukazuje žalovaný aj na pasivitu

žalobcu, ktorý v rozhodcovskom konaní nevyužil zákonné inštitúty a preto svoju vlastnú pasivitu sa
snaží prekryť údajným porušením práv, čo však nemôže byť na ťarchu žalovaného. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní, čo je obdobou konania o vydanie platobného rozkazu a
žalobkyňa sa rovnako mohla brániť podaním odporu proti rozhodcovskému rozsudku. Žalovaný vo
vyjadreníargumentáciupodložilajodkazomnarôznesúdnerozhodnutia,čiužKrajskéhosúduvPrešove

(10CoE 48/2011 zo dňa 27.10.2011, 10CoE 51/2011 zo dňa 27.10.2011), Krajského súdu v Banskej
Bystrici (16CoE 212/2012 zo dňa 22.08.2012, 13CoE 176/2011 zo dňa 14.06.2011, 13CoE 231/2011 zo
dňa 15.08.2011, 17CoE 209/2012 zo dňa 30.01.2013, 14CoE 172/2010-51 zo dňa 31.08.2010) a pod..

Na pojednávaní 26.06.2014 súd odročil pojednávanie a vytýčil nový termín súdneho pojednávania

na 30.10.2014, čo zobrali právni zástupcovia účastníkov konania na vedomie. Podaním doručeným
súdu 15.10.2014 požiadal právny zástupca žalovaného o odročenie termínu súdneho pojednávania
z dôvodu kolízie pojednávaní. Súd túto argumentáciu pre odročenie pojednávania nepovažoval za
dôvodnú a vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu za žalovaného. Dôvodnosť
žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností,

z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a pokiaľ
uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná,
zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. V danom prípade mohol súd I. stupňa
dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli
v žiadosti uvedené bez doloženia relevantných listín o tom, že tieto dôvody skutočne existujú, a že

kolidujúce pojednávania boli vytýčené v termíne skoršom ako predmetné pojednávanie vo veci samej
(tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že o termíne súdneho pojednávania mal žalovaný vedomosť
od 26.06.2014, pričom ospravedlnenie z dôvodu kolízie zaslal až 15.10.2014, a to bez doloženia
dokladov preukazujúcich relevanciu tvrdených skutočností). Ďalej súd je toho názoru, že kolízia termínov
pojednávaní nie je tým vážnym dôvodom pre odročenie súdneho pojednávania vo význame ust. §

101 ods. 2 O.s.p., čo podporuje aj názor vyslovený v rozhodnutí NS SR 1Cdo 115/2011 „Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pravidlo, podľa ktorého by len v závislosti od
predmetu konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčeného pojednávania, alebo iných skutočností malo v
prípade kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným (neplatí žiadne pravidlo tzv. „predstihu“ v prípade
kolízie pojednávaní na dvoch rôznych súdov.“ , resp. nález I. ÚS SR 68/98 „Kolízia dvoch pojednávaní

toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom
uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Radoslava Pekára,
poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami a osobitnými zmluvnými

dojednaniami, spisom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/2221/2012, záznamom o požiadavkách a
potrebách klienta, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Dňa 28.02.2008 uzatvoril žalobca poistnú zmluvu so žalovaným v prospech poisteného Matúša Viktora,
poistná doba mala trvať od 29.02.2008 do 29.02.2023, teda predpokladaných 15 rokov.

Z predloženého spisového materiálu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/2221/2012 súd zistil, že dňa
04.01.2012 bol Arbitrážnemu súdu doručený návrh na začatie konania o zaplatenie 148,51 Eur voči
žalovanému K. N. ako osobitná pohľadávka, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených na
uzavretie poistenia, ktoré zaniklo dňa 29.05.2008 v dobe do troch rokov od uzavretia. Dňa 19.01.2012
vydal Arbitrážny súd Košice rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/2221/2012, ktorým uložil Stanislavovi

Viktorovi povinnosť v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 148,51 Eur a trovy rozhodcovského konania 276,- Eur, alebo aby v tej istej lehote podal
odpor na súde. Rozsudok bol žalobcovi doručený 26.06.2013.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky (ďalej VPP), ktoré podpísala žalobkyňa dňa
13.01.2008aosobitnézmluvnédojednanieč.1/2007podpísanéžalobkyňoutiež13.01.2008suvedením

čísla OP (občianskeho preukazu).

V čl. XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie, kde v bode 1 sa uvádza, že „poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom“. V bode 2 sa uvádza, že „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú

osobu zriadením alebo výberom Špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi Stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok“.
V závere poistných podmienok sú osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č.

XXXXXXXXXX, v ktorých sa v bode 2 uvádza, že „poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja
spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku.

V časti XVII VPP v bode 7a sa uvádza, že „s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný
provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a
poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške výplatnej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy,

ktorá sa vyporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená,
alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola,
pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči
poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom. Žalobcom
uplatnená pohľadávka v rozhodcovskom konaní voči G. H. (/žalobkyni v tomto konaní) je uplatňovaná

práve na základe čl. XVII VPP.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že poistnú zmluvu uzatváral so sprostredkovateľom poistenia, ktorým je
jeho príbuzný švagor Q. S. za účasti manželky. Pre zrušenie zmluvy, ktorá bola uzatváraná v prospech
syna sa rozhodli potom, ako usúdili, že majú uzatvorených viacero zmlúv a aj to, že spoločnosť Rapid life

nemá dobrú mienku. Na okolnosti uzatvárania zmluvy si žalobca s poukázaním na časový odstup veľmi
nepamätal, avšak podpísal to, čo mu doporučil obchodný zástupca. Spomenul, že zmluvy sú zvyčajne
písané drobným písmom rovnako ako iné dojednania, tak to niekedy ani nečíta. V tomto prípade s
spoľahol na to, že zmluvu uzatvára s osobou v príbuzenskom pomere. Na otázku položenú súdom, či bol
žalobca oboznámený s tým, že prípadný spor medzi ním a žalovaným môže prejednávať rozhodcovský

súd tento uviedol, že o ničom takom upovedomený nebol. Nepoznal termín „arbitrážny súd“, vôbec nikdy
o tom nepočul. Oboznámil sa s tým až potom, ako mu došli listiny a začal sa o vec zaujímať.

Súd vypočul svedka Q. S., ktorý potvrdil príbuzenský pomer so žalobcom a uviedol, že mal samozrejme
záujem ponúknuť mu dobrý produkt a pomôcť. Poistné podmienky žalobcovi nevysvetľoval, tieto boli

súčasťou zmluvy a mal ich k dispozícii. Svedok si už nespomenul, či bol žalobcovi daný priestor na
oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami, prípadne sa zmluva podpisovala hneď s poukázaním na
časový odstup. Uviedol, že ani on nečítal všeobecné poistné podmienky a ani nemá o nich vedomosť
o tom, čo bolo predmetom osobitného zmluvného dojednania a oboznámil sa s tým až v súčasnosti,keď aj on je účastníkom súdneho konania. Na otázku súdu o čom teda klientov poučoval uviedol, že o
poistke samotnej, o výške splátok poistného a iné detaily týkajúce sa uzatváranej zmluvy neposkytoval.
Na otázku významu pojmu „arbitrážny, rozhodcovský súd“ uviedol, že už vie o čo sa jedná, pretože je

účastný konania ako žalobca voči totožnému žalovanému.

Z listiny o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4474000001 súd zistil, že obsahuje
údaje o sprostredkovateľovi poistenia, o požiadavkách a potrebách klienta a predtlačený text o riešení
prípadných sťažností, kde sa uvádza: „V prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania

poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok poisťovne
platných od 01.01.2007 (XV. časť).“

Na základ zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej „OZ“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3,4,5 OZ,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia
kompatibilné so Zmluvou v oblasti riadenej touto smernicou za účelom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že poistná zmluva uzatvorená medzi

účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle úpravy v ust. § 52 a násl. OZ. V predmetnom
konaní sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ako žalobca nemal
možnosť riadne sa pred súdom vyjadriť v konaní o zaplatenie dlžnej čiastky o existencii ktorej ani
nemal vedomosť. Súd v konaní posudzoval, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných
zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. S poukázaním a ust. § 52 a násl. OZ je nesporné,

že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v čl. XV VPP s názvom Rozhodcovské konanie a aj v osobitných dojednaniach,
je súčasťou dlhého, neprehľadného textu písaného malými písmenami a vychádzajúc z ust. § 53 ods.
2 OZ. O individuálne dojednanie ide vtedy, ak spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvnýchpodmienok, čo rozhodne nie je tento prípad. Ak je text už vopred napísaný na predtlačenom formulári,
má spotrebiteľ len ťažko možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob prípadného riešenia sporu a núti ho v prípade, že k

sporu dôjde, podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Obrana žalovaného spočíva v tom, že ak
by spotrebiteľ (žalobca) nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednanie, nevzťahovala by sa naňho
rozhodcovská doložka. S takouto argumentáciou nie je možné súhlasiť, pretože súčasťou poistnej
zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky (VPP) a v prípade ak by aj žalobca rozhodcovskú doložku
v osobitných dojednaniach nepodpísal, stále by platil text obsiahnutý v čl. XV VPP. Keďže VPP sú

súčasťou poistnej zmluvy, tvoria jej zákonnú súčasť v zmysle ust. 788 ods. 3 OZ. Napriek tvrdeniam
žalovaného, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, vychádzajúc z úpravy obsiahnutej
v ust. § 53 ods. 2, 3 OZ, v prípade pochybností preukazuje individuálne dojednanie zmluvnej podmienky
dodávateľ. Žalovaným predložený záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve
podpísaný sprostredkovateľkou poistenia a žalobcom, z ktorého mal súd usudzovať vedomosť žalobcu
o inštitúte rozhodcovského konania súd vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko predmetná listina

len konštatuje, že „v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na
ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania“. Z uvedeného však nijak nevyplýva,
žeby uvedená listina obsahovala dostatok informácií pre klienta o tom, čo inštitút rozhodcovského
konania predstavuje. V neposlednom rade aj z výpovede tak žalobcu, ako aj sprostredkovateľa poistenia
nepochybne vyplýva, že ani jedna z nich nemali vedomosť o tom, čo rozhodcovské konanie je a čím sa

odlišuje od konania pred všeobecným súdom.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl.
V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v ustanovení § 53

OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli
vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo
členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok
aj širšie ako odporúča smernica (čl. 8 smernice). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu
nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (napr. slovo
„najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. Za kritérium
neprijateľnej podmienky sa považuje také podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej
zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.nerovnováha musí byť

v neprospech spotrebiteľa.

Z pohľadu súdu bolo postavenie žalobcu ako spotrebiteľa v danom prípade žalovaným výrazne
znevýhodnené, pretože aj keď žalobca ako spotrebiteľ síce mala možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a a štátnym súdom, ale ak by podľa doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh

dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
„vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený
celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach,

Štandardné zmluvy)

Pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci súd poukazuje na vyslovené právne závery Najvyšším súdom
SR v rozhodnutí sp.zn. 6Ncdo/9/12, 6Cdo/1/12, 6Cdo/3/13, 6ECdo/7/13, keď v rozhodnutí 6Ncdo/9/12
uvádza: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,

aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučne riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená“.Z rozhodnutia NS SR 6Cdo/1/12 vyplýva, že rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,

keďžesavnejvýslovneuvádzalo,žejejsúčasťousúakopredtlačenýformulárVPPpreživotnépoistenie,
a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Súd nespochybňuje, že je možné akceptovať rozhodcovské konanie aj v spotrebiteľských veciach,
avšak za predpokladu, že bol zachovaný proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom naopak je nekalou obchodnou praktikou v zmysle
ust. § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predovšetkým konanie s odbornou
starostlivosťou sa vyžaduje od dodávateľa a je jeho povinnosťou nepoužívať neprijateľné podmienky a
v prípade používanie poznať dôsledky ich používania. Dodávateľ nemôže počítať s tým, že pred súdom

vymôže plnenie z nekalej podmienky.

Súd dáva do pozornosti spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia KS v
Prešove, podľa ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na exekúciu. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.

O tom, že praktiky žalovaného znevýhodňovali postavenie klienta ako spotrebiteľa nemal súd vážnejšie
pochybnosti už s poukázaním na to, že spotrebiteľ inú možnosť ako podpísať rozhodcovskú doložku

nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. O tom, že žalovaný neinformoval spotrebiteľa o charaktere
a dôsledkoch rozhodcovského konania súd tiež nemá pochybnosti a táto skutočnosť je mu známa
nielen z tohto konania, ale aj z iných právnych vecí, ktoré prejednával. O rozhodcovskej doložke,
o rozhodcovskom konaní a rozhodcovskom rozsudku nemali žiadnu vedomosť nielen klienti ako
spotrebitelia, ale ani obchodní zástupcovia, ktorí v mene žalovaného poistné zmluvy uzatvárali.

O znevýhodnenom postavení spotrebiteľa svedčí aj to, že spor medzi účastníkmi konania by
riešil rozhodcovský súd, ale aj to, že tento rozhodcovský súd vyberá sám žalovaný, resp. tento
kreuje. Rozhodcovské konanie ako také jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti konaniu pred
všeobecným súdom. Jedná sa či už o spoplatnenie možnosti nariadiť pojednávanie za poplatok 36,-
Eur, na prípravu pojednávania, ale aj na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená

mimoriadne krátka 5-dňová lehota. Spotrebiteľ navyše musí platiť správne náklady a v prípade
procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto úkonu zaplatenie poplatku.

Nakoľko v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne
z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu, zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok v
súlade s výrokom rozsudku.

K žalovaným prezentovaným právnym názorom a námietkam o povinnosti zakomponovať v
žalobnom petite zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je potrebné uviesť, že takýto záver

nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Argumentácia o nepodaní odporu voči rozhodcovskému
rozsudku je z pohľadu súdu irelevantná, pretože v tomto konaní súd skúma zákonnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému
za trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb.:- hodnotu 1 úkonu = 1/13 výpočtového základu za rok 2014 a 61,87 Eur,
- 4 x úkon (04.02.2014 prevzatie a prípravy zastúpenia - § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/
cit. vyhlášky, 24.06.2014 vyjadrenie vo veci - § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a ods. 1, písm. a/, 26.06.2014

účasť na pojednávaní bez pojednávania veci - § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a ods. 4 a 31.10.2014 účasť
na pojednávaní - § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 a ods. 1, písm. a/ = 61,87 x 3 + 15,47 Eur = 201,08 Eur,
- režijný paušál 4 x 8,04 Eur = 32,16 Eur,
- DPH 20 % - zo základu 201,08 Eur + 32,16 Eur = 233,24 Eur = 46,65 Eur

Náhrada trov konania, ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi predstavuje celkom 279,89 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.