Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812203535
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812203535.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľov: 1/ F.

I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, obaja právne zast.
JUDr. Miroslav Sládek, advokát, ul. Červeného kríža 66/20, Námestovo, proti odporkyniam: 1/ W. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 1, právne zast. JUDr. Ján Vajda, advokát, Hviezdoslavovo námestie č. 201,
Námestovo, 2/ B. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, 3/ Y. I., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX, 4/ E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na X. XXXX/X, T. O., 5/ B. W., rod. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. č. 1, 6/ O. C., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. 1, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a .

II. Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť odporkyni 1/ trovy konania vo výške 20,90 Eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 560,66 Eur, ich zaplatením na účet právneho zástupcu odporkyne 1/
JUDr. Jána Vajdu, advokáta, Hviezdoslavovo námestie č. 201, Námestovo, vedený v W. W. SA, pobočka
zahraničnej banky mW., č.ú.: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Odporkyniam 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ náhradu trov konania voči navrhovateľom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodným návrhom navrhovatelia 1/ a 2/ žiadali určiť, že rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele
č. XXX/X k.ú. Q. zapísaný na LV č. XXXX pod B1 na odporkyňu 1/, patrí do dedičstva po Y. W., ktorý
zomrel dňa 14.02.1987, naposledy bytom Q. č. 1. J., že odporkyňa 1/ predmetný rodinný dom nadobudla
darovacou zmluvou v roku XXXX od svojej matky M. W., ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva ako
výlučná vlastníčka na základe oznámenia Obce Q. z XX.XX.XXXX. Oznámenie obce však vychádza zo
zavádzajúcich údajov, pretože výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX vo Q. bol manžel M. W.

Y. W., ktorému dom darovali jeho rodičia. M. W. preto nemohla previesť rodinný dom na odporkyňu 1/.
Rodinný dom v čase smrti menovaného nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, pri prejednaní dedičstva
tento majetok dedičia neuviedli a preto nebol ani pojatý do dedičstva po ňom v konaní sp. zn. D 243/87.
Dedičmi poručiteľa boli v čase jeho smrti manželka M. W., zomrelá v roku 2011 a poručiteľove deti, t.j.
navrhovateľ 2/ a odporkyne 1/ až 4/ s tým, že navrhovateľ 1/ je vnukom poručiteľa ako syn jeho nežijúcej
dcéry P. I., rod. W., zomrelej 15.04.2001. Naliehavý právny záujem navrhovatelia odvodzovali z toho,
že bez požadovaného určenia by nebolo možné uskutočniť dedičské konanie a potvrdiť nadobudnutie

dedičstva k rodinnému domu.

Po pripustení zmeny návrhu a pripustení vstupu do konania odporkýň 5/ a 6/ uznesením zo dňa
12.12.2012, č.k. 8C/63/2012-44 žiadali navrhovatelia 1/ a 2/ určiť, že rodinný dom súp. č. XX postavenýna parcele č. XXX/X k.ú. Q. zapísaný na LV č. XXXX pod B1 na odporkyňu 1/, patrí v podiele 6/7 do
dedičstva po poručiteľovi Y. W., ktorý zomrel dňa 14.02.1987, naposledy bytom Q. č. 1 a v podiele 1/7
do dedičstva po poručiteľke M. W., rod. U., ktorá zomrela dňa 30.03.2011, naposledy bytom Q. č. 1.

Veľkosť podielov patriacich do dedičstva odvodzovali od toho, že Y. W. mal 6 detí a siedmou dedičkou
bola jeho manželka M. W..

Odporkyne 1/ až 6/ so žalobným návrhom nesúhlasili a požadovali jeho zamietnutie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, spisom Správy katastra
Námestovo č. V 200/05 a dedičskými spismi po P. I., M. W. a Y. W. ako aj výsluchmi účastníkov konania
a svedkov a zistil nasledovné:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporu v tom, že ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. č. XX
postaveného na parcele č. XXX/X k.ú. Q. a vedeného na LV č. XXXX je v katastri nehnuteľností zapísaná

odporkyňa 1/, ktorá ho nadobudla darom od svojej matky M. W. darovacou zmluvou zo dňa 13.01.2005.
Darovacia zmluva bola zavkladovaná Správou katastra Námestovo dňa 23.03.2005 pod č. V 200/2005.

M.vá bola ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. č. XX zapísaná do katastra nehnuteľností na
podklade listu E. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým obec oznamovala katastrálnemu úradu, že stavba

rodinného domu súp. č. XX v obci Q. bola ukončená v roku 1959 a rodinnému domu bolo pridelené súp.
č. XX. Oznámenie uvádza, že staviteľom rodinného domu bola M. W., ktorá je aj vlastníčkou tejto stavby
postavenej na pozemku KN parcela č. XXX/X k.ú. Q..

Podľa oznámenia Správy katastra Námestovo zo dňa 10.09.2013 bol pozemok C-KN parc. č. XXX/X k.ú.

Q. (na ktorom je postavený rodinný dom súp. č. XX) súčasťou pôvodnej C-KN parcely č. XXX zapísanej
na LV č. XX k.ú. Q. ako stav identický s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXX z PK protokolu č.
XXX k.ú. Q., avšak podľa zrovnávacieho zostavenia parciel C-KN parcela č. XXX zodpovedala časti pk
parcely č. XXX z pk protokolu č. XXX k.ú. Q. a pk parcele č. XXX zapísanej v pk protokole č. XX k.ú. Q..

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 243/87 zo dňa 27.03.1987 po Y. W.,
zomrelom XX.XX.XXXX vyplynulo, že na základe dohody dedičov sa preberateľkou 1 rodinného domu
pop. č. 1 vo Q. s príslušenstvom a pk parcely č. XXX k.ú. Q. stala odporkyňa 1/. Ostatné dedičstvo
vrátane nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX parc. č. XXX zast. plocha o výmere 918 m2 v časti A na
meno poručiteľa v 1/6 predtým v protokole č. XXX r.č. X parc. č. XXX prebral navrhovateľ 2/, ktorý je v

súčasnosti v tomto podiele vedený ako spoluvlastník aj na liste vlastníctva č. XX k.ú. Q. (č.l. 152 spisu).
Okrem neho sú na tomto liste vlastníctva ako spoluvlastníci vedení S. F. s podielom 1/3, U. W. a E. O.
po 1/6 a odporkyňa 1/ v podiele 1/6. Súčasne je z odôvodnenia dedičského rozhodnutia zrejmé, že Y.
W. zomrel bez zanechania závetu, zostala po ňom manželka M. W., rod. U. a deti W. W., P. I., rod. W.,
B. N., rod. W., Y. I., rod. W., E. W. a U. W., ktorí sú dedičmi zo zákona v prvej skupine po 1/7. Súčasne

zo zápisnice zo dňa 27.03.1987 v dedičskom spise po Y. W. vyplýva, že sa dedičského pojednávania
zúčastnili manželka poručiteľa M. W., odporkyňa 1/ a to aj ako zástupkyňa matky navrhovateľa 1/ P. I.
a zástupkyňa odporkýň 2/ a 3/ a ďalej odporkyňa 4/ ako aj navrhovateľ 2/. Sporný dom do dedičstva
zahrnutý nebol, pričom dedičia sa vzdali odvolania voči rozhodnutiu o dedičstve.

Navrhovateľ1/vosvojejvýpovediuviedol,žespornýrodinnýdomsúp.č.XX.bolpostavenýešteniekedy
pred rokom 1910. Ide o najstarší murovaný dom vo Q. a staval ho ešte starý otec navrhovateľa 2/ U.
W.. Dom potom zdedil Y. W. tým, že v ňom zostal bývať, lebo U. W. postavil každému zo svojich detí
samostatný dom. Y. W. býval v spornom dome s manželkou M. W. dokiaľ si nepostavil nový rodinný
dom súp. č. 1, ktorý neskôr zdedila odporkyňa 1/. Starý dom súp. č. 79 už mal byť zbúraný, na čo bolo

navrhovateľovi2/vydanéajbúraciepovolenieavyplatenáčiastka6.000,-Kčsalepočasesanavrhovateľ
2/ rozhodol, že bude stavať v záhrade a starý dom si ako neobývaný ponechal na stavebný materiál.
Neskôr sa dohodol s navrhovateľom 2/, že dom zrekonštruuje a odporkyňa 1/ mu navrhla, keďže bol v
tom čase v rozvodovom konaní a navrhovateľ 2/ mal exekúciu z podnikania, aby dom dali na súpisné
číslo a aby bol napísaný na M. W. a keď skončia jeho rozvodové problémy, tak si dom prepíše na seba.

On teda napísal dom na M. W., manželku svojho deda Y. W., dom prerobil, pristavil ešte časť do dvora
navrhovateľa 2/ a prevádzkoval tam bar. Vložil do prestavby okolo 15.000,- Eur a svoju prácu. X. matku
M. W. však zmanipulovali a dom prepísala na odporkyňu 1/.Navrhovateľ 2/ uviedol, že sa v spornom dome súp. č. XX narodil. Dom patril jeho otcovi Y. W., ktorému
ho asi daroval jeho otec U. W., ktorý ho aj postavil. Dom má okolo sto rokov a ide o najstarší dom vo Q..
Viac krát zopakoval, že dom patrí iba jemu, pretože on ho mal búrať, na čo dostal 6.000,- Kčs a búracie

povolenie a v konečnom dôsledku býva na dvore, kde sa dom nachádza. Nemal však kde uskladniť
náradie v súvislosti so stavbou svojho domu, ktorý postavil na záhrade a preto dom nezbúral. Doklad o
svojom vlastníctve nikdy nemal a nevidel ani doklad o tom, žeby vlastníkom domu bol jeho otec Y. W..
Nevedel uviesť, či vlastníčkou domu bola aj jeho matka M. W.. V rámci rodiny sa bavili o tom, že ten,
kto zostane doma, toho dom je. Vyjadril sa tiež, že dom zdedil.

Odporkyňa 1/ rovnako uviedla, že v starom dome súp. č. XX sa narodila a vyrástla. Dom patril jej otcovi
Y. W., ktorý ho určite nadobudol po svojom otcovi, ale sa nič nezapisovalo. Dom potom patril jej matke
M. W., lebo sa tak s otcom dohodli. Potom ako otec postavil nový dom súp. č. 1, odsťahoval sa tam a po
smrti otcovho nevlastného brata Q. W. a jeho manželky P., ktorí tiež bývali v starom dome, zostal dom
neobývaný. Nevedela uviesť, kto dom postavil a prečo nebol predmetom dedičského konania po otcovi.

Odporkyňa 2/ uviedla, že sporný dom patril matke, lebo ich všetkých opatrovala a otec vždy hovoril, že
to bude dom mamy. Po otcovi Y. W. si majetok rozdelili. Dom patril otcovi, ktorý ho mal od svojho otca
a matka ho získala tak, že bola jeho manželkou.

Odporkyňa 3/ uviedla, že v predmetnom dome vyrástla. Patril matke, ktorej ho dal jej manžel Y. W., ktorý
ho mal od svojho otca. Rodičia žili spolu a mali deti, čo automaticky znamenalo, že ten dom jej daroval.

Odporkyňa 4/ súhlasila s výpoveďami odporkýň 1/ až 3/. Rodinný dom súp. č. 7X patril ich matke M. W.,
ktorá ho mala od svojho manžela Y. W., ktorý ho zas mal od svojho otca. Nevedela uviesť, kedy otec

predmetný dom svojej manželke daroval.

Odporkyňa 5/ uviedla, že tiež bývala v predmetnom dome od narodenia spolu s odporkyňou 1/, ktorá je
jej matkou a so starou matkou M. W.. Spolu s nimi tam bývali aj P. W. s manželom Q. W.. Dedko Y. W. ich
v dome cez deň navštevoval, lebo býval v rodinnom dome súp. č. 1, ktorý si postavil ako nový a pamätá

si, že dedko vždy hovoril, že je to babkin dom. Uviedla, že dom súp. č. XX určite stavali rodičia Y. W..

Odporkyňa 6/ sa vzhľadom na svoj vek k veci vyjadriť nevedela, no vyjadrila názor, že zato ako sa
navrhovateľ 2/ správal k svojim rodičom, by mu určite nič nedali.

Svedok U. W., ktorý je príbuzným účastníkov a býva v susedstve sporného domu uviedol, že rodinný
dom patril jeho dedovi U. W., ktorý ho postavil so svojou manželkou P.. Mali jedného syna Q. W.. Po
smrti manželky sa dedo U. W. oženil druhý krát a mal troch synov U., E., Y. a dcéru P.. Nevedel uviesť
komu patril rodinný dom po smrti deda U. W., no bývali v dome všetci súrodenci Q., U., E., Y. a P., ktorí
si postupne stavali domy a časom sa z toho starého domu odsťahovali. Ostal tam bývať iba najmladší Y.

W.. F. si aj on postavil nový dom a sporný dom zostal prázdny. Svedok nevedel uviesť a ani sa nezaujímal
o to, ako sa s domom podelili. Nevie, či si na dom robili nároky aj súrodenci Y. W., ale zrejme áno, keď
dom zostal tam, tak si asi robili nároky. Jeho otec U. W. ale nikdy nepovedal, že je to aj ich dom, povedal
iba to, že to bola aj ich záhrada a preto išiel o dva - tri metre ďalej do ich bývalej záhrady. Jeho otec si
nárok na dom nerobil, lebo dedo mu postavil dom vedľa.

Súd vo veci vypočul F. Q., ktorý je v súčasnosti starostom Obce Q.. Vypovedal, že za jeho funkčného
obdobia nebolo vydané žiadne rozhodnutie na búranie sporného domu, pričom starostom je 7 rokov. Ak
bolo také rozhodnutie vydané, bolo to za jeho predchodcu C. C., ktorý bol ešte predsedom bývalého
národného výboru a ktorý funkciu starostu vykonával 20 rokov. Uviedol, že navrhovateľ 1/ bol asi v

roku 2010 alebo 2011 na obecnom úrade a chcel nahliadnuť do spisov, čo mu bolo aj umožnené, no
predmetné rozhodnutie ani v archíve, v ktorom sa zdržali dve až tri hodiny, nebolo nájdené. Nemá
vedomosť o tom, žeby sa predmetné búracie povolenie v archíve obce nachádzalo, prípadne, že by sa
v ich archíve nachádzali doklady ohľadne vlastníctva sporného domu. Svedok vyslovil názor, že také
rozhodnutie neexistuje, pretože na obecnom úrade majú veci v zákonnom poriadku. Uviedol, že sa deň

pred výsluchom rozprával so svojím otcom F. Q. starším, ktorý sa narodil v roku 1935 a pýtal sa ho, v
ktorom roku mohla byť postavená stavba, ktorá je predmetom sporu. Otec mu povedal, že ešte keď bol
chlapcom, dom už vtedy stál a bol tam nejaký obchod. Svedok tiež uviedol, že ako starosta riešil spor
medzi navrhovateľom 2/ a odporkyňou 1/ a v súvislosti s tým sa stretol s M. W., s ktorou v prítomnostisvedkov viedol rozhovor, z ktorého mu vyplynulo, že sa jej dotklo, že v dome je diskotéka a vyhráva tam
hudba, nakoľko sporný dom bol jej, mala k nemu vzťah a trápilo ju, že sa z domu stal takýto podnik.

Vzhľadom na výpoveď starostu obce súd nevidel dôvod, aby žiadal od Obce Q. búracie povolenie, ktoré
podľa tvrdenia navrhovateľa 2/ malo byť vydané na jeho meno, keďže svedok sa jednoznačne vyjadril,
že takýmto rozhodnutím vo svojom archíve nedisponujú a navyše predmetné rozhodnutie malo byť
podľa výpovede navrhovateľa 2/ vydané vtedajším príslušným úradom v T. O.. Z rovnakého dôvodu súd
nepovažovalzapotrebnévypočuťanisvedkaC.C.,ktorýmalvminulostizastávaťfunkciupredseduMNV

vo Q.. V konečnom dôsledku, aj keby sa preukázalo, že skutočne došlo k vydaniu búracieho povolenia
ohľadne sporného domu na meno navrhovateľa 2/, nemal by tento dôkaz žiaden význam vo vzťahu k
navrhovateľmi požadovanému určeniu, že sporný dom patrí sčasti do dedičstva po Y. W. a sčasti do
dedičstva po M. W..

Z dosiaľ uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ sa navrhovatelia 1/ a 2/ podaným návrhom domáhali

určenia, že predmetný rodinný dom súp. č. XX patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch v
príslušných spoluvlastníckych podieloch, zaťažovalo ich dôkazné bremeno o tom, že Y. bol ku dňu
svojej smrti dňa 14.02.1987 podielovým spoluvlastníkom domu v podiele 6/7 a M. W. bola ku dňu
svojej smrti dňa 30.03.2011 spoluvlastníčkou v podiele 1/7. Vyslovenie takéhoto záveru súdom potom
ale samozrejme bolo podmienené tým, že menovaní museli nadobudnúť tieto spoluvlastnícke podiely

k spornému domu na základe určitého právneho titulu, s ktorým právny poriadok v danom okamihu
spájal vznik (spolu)vlastníckeho práva u menovaných. Totiž podľa v súčasnosti platného ust. § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vlastníctvo veci (a rovnako aj podielové spoluvlastníctvo v
zmysle § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka) nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením,rozhodnutímštátnehoorgánualebonazákladeinýchskutočnostístanovenýchzákonom.Tieto

spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva sú tradičnými spôsobmi nadobudnutia vlastníctva už od doby
uhorského obyčajového práva platného na území Slovenskej republiky do 01.01.1951, neskôr podľa §
111 a nasl. stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a následne podľa § 133 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v období od 01.04.1964 až 31.12.1991 v modifikovanej
podobe ohľadne osobného vlastníctva.

Z výpovedí účastníkov a nepriamo i svedka F. Q. možno vyvodiť v zásade spoľahlivý záver o tom, že
sporný dom v súčasnosti so súp. č. XX bol postavený v presne nezistenom čase niekedy začiatkom
20. storočia. To nespochybňovali ani odporkyne, kedy najmä odporkyne 2/ až 4/ výslovne uviedli, že
dom mal získať ich otec Y. W. narodený XX.XX.XXXX ešte od svojho otca, ktorým bol U. W. a ktorý

podľa výpovede svedka (tiež) U. W. sporný dom postavil so svojou prvou manželkou P.. Naproti tomu
navrhovatelia za staviteľa domu označili iba U. W.. Zostalo preto otáznym kto vlastne bol staviteľom
sporného rodinného domu, či to bol iba U. W. sám alebo aj spolu so svojou vtedajšou manželkou a kto
sa teda stal vlastníkom v tom čase novopostaveného domu. V tomto smere totiž zo žiadneho ďalšieho
vykonaného dôkazu priamo nevyplýva v tom čase aktuálny vlastnícky vzťah k domu. Z konania ďalej

vyplynulo, že U. W. bol ženatý dvakrát. S prvou manželkou P. O. mal syna Q. W., ktorého manželkou
bola P. T. a títo boli bezdetní a v spornom dome aj dožili. S druhou manželkou P. rod. Q. mal U. W. štyri
deti - E., U., P. a Y., ktorý bol právnym predchodcom účastníkov konania a manželom M. W., rod. U.
Zo sporného domu postupne odišli všetky deti U. W. z druhého manželstva okrem Y. W., ktorý potom
odišiel bývať do novopostaveného domu súp. č. 1, kam potom odišla bývať aj jeho manželka M. W.

spolu s odporkyňou 1/ a deťmi. Sporný dom zostal neobývaný. Následne podľa tvrdenia navrhovateľa 1/
sporný dom so súhlasom navrhovateľa 2/ zrekonštruoval a zriadil v ňom prevádzku baru, pričom dom za
súčinnosti odporkyne 1/ dostal súpisné číslo a na tom podklade bola do katastra nehnuteľností zapísaná
ako jeho vlastníčka M. W., ktorá dom potom darovala odporkyni 1/.

S prihliadnutím na v zásade zhodné výpovede odporkýň i navrhovateľa 1/ by bolo možné za nespornú
skutočnosť považovať to, že vlastníkom sporného domu bol v minulosti právny predchodca účastníkov Y.
W.. Na druhej strane však nielen odporkyne ale ani samotní navrhovatelia konzistentne nevedeli uviesť
z akého dôvodu považovali Y. W. za vlastníka sporného domu, čo vo vzájomnom súvise s ostatnými
vykonanými dôkazmi bránilo súdu osvojiť si túto skutočnosť ako nespornú (§ 153 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku), navyše ak ešte navrhovateľ 2/ viackrát uviedol, že vlastníkom sporného domu je
on. Táto pochybnosť sa v konaní potvrdila, pretože z vykonaných dôkazov nevyplynul žiaden právny
titul, na základe ktorého by sa Y. W. mal stať v minulosti vlastníkom sporného domu po svojich rodičoch
U. a P. keď títo okrem neho mali ďalšie tri deti a navyše U. W. mal ešte ďalšieho syna. Tu všetciúčastníci konania vychádzali iba zo samotného faktu, že Y. W. ako jeden z potomkov zostal v dome
bývať, čím sa nevyhnutne musel stať aj jeho vlastníkom. Avšak samotná skutočnosť, že Y. W. zostal v
dome bývať neznamená, že tým aj platne nadobudol vlastnícke právo k domu. V konaní v tomto smere

nebol preukázaný žiaden právny titul v zmysle už hore citovaných ustanovení príslušnej dobovej právnej
úpravy, s ktorým by bol spojený vznik vlastníckeho práva u menovaného. Súdu nebola predložená
žiadna darovacia zmluva, predmetom ktorej by bolo darovanie sporného domu Y. W. jeho rodičmi (či
jedným z nich) a ani dedičské rozhodnutie po rodičoch menovaného, podľa ktorého by sa tento stal
preberateľom sporného rodinného domu. Z kúpnej zmluvy (č.l. 94) predloženej navrhovateľmi zo dňa

05.10.1939tiežnevyplýva,žebydošlokprevoduspornéhodomunaY.W.jehorodičmi(čijednýmznich),
pretože táto zmluva uzavretá medzi U. W. ako predávajúcim a Y. W. ako kupujúcim sa týkala prevodu
spoluvlastníckeho podielu 1 k nehnuteľnostiam v pk protokole č. XX k.ú. Q., v ktorom síce pod r.č. 7
bol vedený pod parc. č. XXX dom popisné číslo XX s dvorom a roľou, no z identifikácie parciel zo dňa
XX.XX.XXXX vyplynulo, že z pk parcely č. XXX z pk protokolu č. XX boli vytvorené C-KN parcely XXX/X,
XaXač.XXX/Xa2,pričomnaparceleč.XXX/XsanachádzapráveneskôrY.W.novopostavenýrodinný

dom súp. č. 1. A. tomu sporný dom súp. č. XX je na parcele, ktorá je časťou pôvodnej pk parcely č. XXX z
protokolu č. XXX k.ú. Q.. Pokiaľ teda nebol v konaní preukázaný žiaden právny titul, na základe ktorého
by sa mal Y. W. stať vlastníkom sporného domu, súd považoval za zbytočné vykonávať dokazovanie
dedičskými spismi po jeho súrodencoch ako to navrhoval právny zástupca odporkyne 1/ a vypočutím
svedka U. U., ktorého výsluch navrhli cestou právneho zástupcu navrhovatelia. Súd teda nemal v konaní

preukázané, že vlastníkom sporného domu bol ku dňu svojej smrti Y. W. v podiele 6/7, v dôsledku čoho
by mal byť radený do dedičstva po ňom. Navrhovatelia žiadali určiť, že do dedičstva po menovanom
patrí spoluvlastnícky podiel 6/7 k domu, no ani po otázkach súdu neuviedli, na základe akej právnej
skutočnosti sa Y. W. mal stať spoluvlastníkom domu práve v podiele 6/7. A už vôbec navrhovatelia v
konaní nezdôvodnili ako mala nadobudnúť svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 M. W.. Pretože súd

nemal preukázané, že menovaní boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi, presnejšie spoluvlastníkmi sporného
domu, žalobný návrh navrhovateľov zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuvzhľadomnaúspech
odporkýň v konaní, ktoré tak majú nárok na náhradu trov konania voči neúspešným navrhovateľom.

Odporkyni 1/ súd priznal náhradu trov konania vo výške 20,90 Eur pozostávajúcej z nákladov na
vyhotovenie kópií zo súdneho spisu v čiastke 7,40 Eur a nákladov na vyhotovenie kópií dokladov zo
štátneho archívu v čiastke 13,50 Eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné riadne
uplatnené a súčasne účelne vynaložené úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 30.06.2012 v čiastke 58,69 Eur (pri základe určenom podľa § 9
ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len
„vyhláška“)) + 7,63 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),
- písomné vyjadrenie zo dňa 07.09.2012 k žalobnému návrhu v čiastke 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný
paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 15.10.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v čiastke
14,67 Eur (1/4 zo sumy 58,69 Eur podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) + 7,63 Eur režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 05.11.2012 v čiastke 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 03.06.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 17.06.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,

- písomné stanovisko zo dňa 21.07.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 26.08.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 23.09.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,
čo spolu predstavuje čiastku 560,66 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. sú navrhovatelia 1/ a 2/ povinní
prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne 1/. Súd nepriznal náhradu trov

právneho zastúpenia za odvolanie voči uzneseniu zo dňa 12.12.2012, nakoľko odvolanie odporkyne
1/ bolo odmietnuté, teda neúspešné a tiež nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za písomné
návrhy na vykonanie dokazovania, keď tieto mohli byť súdu predložené priamo na predchádzajúcich
pojednávaniach, či prednesené priamo do zápisnice na pojednávaní.

Odporkyniam 2/ až 6/ súd náhradu trov konania nepriznal, pretože síce vyhlásil výrok, ktorým im
prisúdil náhradu trov konania vo výške, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku, avšak
keď odporkyne trovy konania nevyčíslili a zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú, súd nebol viazaný
vyhláseným výrokom o trovách konania (§ 151 ods. 2 O.s.p.)Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne v siedmych vyhotoveniach na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v siedmych rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa
(§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.