Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/11/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899645
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5808899645.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci žalobcov 1/ Urbárski
spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 185, Tvrdošín, 2/ C.. C.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, Z., žalobcovia 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Ivetou Brindzovou,
advokátkou so sídlom Stefánikova 813, Púchov, proti žalovaným 1/ Žiarec, poľnohospodárske družstvo,
so sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, právne zastúpenému JUDr. Petrom Machajom, advokátom so
sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, 2/ AKORD, a.s., so sídlom Miestneho priemyslu 571, Námestovo,
IČO: 00 191 230, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského
1718, Dolný Kubín, 3/ LADCE Betón, s.r.o., so sídlom Dolnozemská 13, Bratislava, IČO: 31 333 389,
právne zastúpenému JUDr. Mariánom Karáskom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 601, Ladce, v
konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca 1/ sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 01.07.1997 (vedenou pod
sp. zn. 9C/481/1997) domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi
žalovanými 1/ a 2/, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti parc. KN č. XXXX/XX, orná pôda o výmere
XXXX m2, ostatná pôda o výmere XX m2, vytvorená GP č. XXX/XX/LS/G zo dňa XX.XX.XXXX, k.ú.
Z., a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že predmetnou kúpnou zmluvou predal žalovaný 1/
KN parcelu č. XXXX/XX orná pôda vo výmere XXXX mX a ostatná pôda vo výmere XX m2, ktoré boli
vytvorené z častí parcely pkn č. XXXX a XXXX, zapísaných v pkn protokole č. 1, kat. úz. Z., kupujúcemu,
žalovanému 2/, a to aj napriek tomu, že zo strany predávajúceho nebol predložený žiaden doklad o
vlastníctve nehnuteľností, pretože tieto boli stále vedené na skutočného vlastníka, právneho predchodcu
žalobcu Bývalých urbarialistov obce Z.. Takýto postup je v rozpore s ochranou vlastníckych práv, a teda
nielen v rozpore s ustanovením § 37 OZ, ale aj § 39 OZ, pretože napadnutý právny úkon svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom, a preto je od začiatku neplatný.
Naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti zmluvy, ktorá je predmetom tejto žaloby, preukazuje
skutočnosťou, že bolo neoprávnene nakladané s nehnuteľnosťami, vlastnícky prislúchajúcimi žalobcovi.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe (č.l. 27) uviedol, že je nevyvrátiteľné, že družstvo odpredalo pozemky,
ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom. Toto vlastníctvo družstvo získalo po jeho založení v roku XXXX v
zmysle zákona č. 81/1949 Zb. Zápis o vlastníctve v pkn protokole č. 1, k.ú. Z., na pôvodných vlastníkov,
Bývalých urbárskych spolumajiteľov mesta Z., ktorým žalobca svoju žalobu dôvodí, nemá na následné
vlastníctvo v družstve žiadny vplyv, pretože túto nehnuteľnosť družstvo získalo do svojho vlastníctva
v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. Rozhodnutím odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
rady ONV v Z. č. pôd. XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX prešli uvedené nehnuteľnosti do vlastníctva
právneho predchodcu JRD Tvrdošín. Na základe výmeru bývalého ONV v Z. č. XXX/XXXX sa Spolok

bývalých urbarialistov na základe výmery zmenil na JRD v Z.. V zmysle zákona č. 330/1991 Zb.
ustanovenia § 42a, bodu 2 na uvedenú nehnuteľnosť vlastnícke právo družstva zostalo zachované,
pretože v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 229/1991 Zb. pozemok bol po prechode do vlastníctva
družstva zastavaný. Z uvedeného dôvodu na tento pozemok sa nevzťahovalo ustanovenie zákona o
reštitúcii a pôvodným vlastníkom bola v zmysle zákona na ich požiadanie vypočítaná finančná náhrada.
Na základe právoplatného rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995 zo
dňa 24.01.1995, vykonateľného dňa 13.02.1995, a ukončených pozemkových úprav - zjednodušeného
registra pôdnych skutočností, družstvo sa stalo vlastníkom urbárskych pasienkov na základe LV XXXX v
k.ú. Z. v podiele XXXXXX/XXXXXX, čo predstavuje viac ako X/X-nové vlastníctvo. Tento list vlastníctva
je v zmysle katastrálneho zákona pre všetky strany záväzný. Konštatovanie žalobcu, že zápis do listu
vlastníctva nie je titulom vlastníctva, ale len evidenčným úkonom, nemá v ničom právnu oporu. Žalovaný
tiež poukázal na nedostatok naliehaného právneho záujmu na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy,
pretože ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, mal podať určovaciu žalobu. Sú tiež
toho názoru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný pre podanie takejto žaloby. Na základe uvedených
skutočností navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému 1/ náhradu trov konania.
Žalovaný 2/ sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa XX.XX.XXXX (doručenka na č.l. 25) písomne
nevyjadril, na pojednávaní dňa 04.12.2012 sa pripojil k argumentom uvádzaným žalovaným 1/ a
poukázal tiež na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9C/481/1997 zo dňa 09.11.2005 bol pripustený vstup
C.. C. X. do konania ako žalobcu 2/.
V súlade s § 18a, § 18b zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a
o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov došlo v danej
veci k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo. Od
1.1.2008 sa teda na konanie stal príslušným Okresný súd Námestovo, na ktorom je daná vec vedená
pod sp. zn. 3C/11/2008.
Uznesením zo dňa 10.09.2013 súd pripustil vstup žalovaného 3/ do konania ako aj zmenu návrhu, v
zmysle ktorej sa žalobcovia popri pôvodnom návrhu (v upravenom znení) domáhali určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, vedenej na Správe katastra Tvrdošín
pod č. V 1510/2008, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku KNC parc. č. XXXX/
XX, zapásanému na LV č. XXXX, k.ú. Z. a určenia, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom pozemku KNC
parc. č. XXXX/XX, ktorý bol geometrickým plánom č. XXX/XX/LS/G zo dňa XX.XX.XXXX vytvorený z
pkn parc. č. XXXX a XXXX, k.ú. Z..
Žalobný návrh voči žalovanému 3/ žalobcovia odôvodnili tým, že po podaní návrhu na vyslovenie
neplatnosti kúpnej zmluvy č. V 447/95, uzavretej žalovanými 1/, 2/, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku KNC parc. č. XXXX/XX, ktorý bol vytvorený z pkn parc. č. XXXX a
XXXX, k.ú. Z., previedol žalovaný 2/ vlastnícke právo ku M. parc. č. XXXX/XX na nového vlastníka,
a to spoločnosť LADCE Betón, s.r.o., na základe kúpnej zmluvy č. X. Kúpna zmluva uzatvorená
medzi žalovanými 1/, 2/ je od počiatku absolútne neplatná s poukazom na ust. § 5 ods. 3 zák. č.
229/1991 Zb. Neplatnosť prvotného prevodu potom spôsobuje absolútnu neplatnosť všetkých ďalších
prevodov. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 348/08, z ktorého vyplýva, že
PD Žiarec sa nikdy nestal vlastníkom urbárskych pasienkov, sa žalobca domáha negatórnym petitom
určenia, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom sporného pozemku, ktorý je predmetom konania. Pokiaľ súd
vysloví neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/, 2/, ako i kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou LADCE Betón, s.r.o., môže dôjsť k obnove vlastníckeho práva
niekdajších urbárnikov, resp. ich právnych nástupcov, jedine určením, že PD Žiarec nie je vlastníkom
tohto pozemku. Berúc do úvahy prebiehajúce reštitučné konanie k urbárskym pozemkom, ktoré nie
je do dnešného dňa právoplatne ukončené, sa práve určením, že vlastníkom sporného pozemku nie
je PD Žiarec, môže tento pozemok stať súčasťou reštitučného konania a príslušný správny orgán
môže o ňom rozhodovať. Na takomto určení má žalobca naliehavý právny záujem, pretože iba takýmto
určením dôjde k obnove vlastníckych práv pôvodných urbárnikov. Žalovaný 1/ tvrdí, že oprávnenie
nakladať s predmetným pozemkom odvodzoval z rozhodnutia č. Pôd 520/1958 zo dňa 10.03.1958.
Podľa rozhodnutia NS SR č.k. 8 Sžo/13/2010 však toto rozhodnutie nespĺňa náležitosti v zmysle § 42
ods. 2 Katastrálneho zákona, teda nie je spôsobilou prílohou k návrhu na vklad vlastníckeho práva.
Žalovaný 1/ nepreukázal oprávnenie nakladať s predmetným pozemkom, a tento previedol napriek
výslovnému zákazu uvedenému v § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. Jeho argumentácia, že malo ísť
o zastavaný pozemok neobstojí, čo skonštatovali aj súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach. Pokiaľ
nie je právoplatne ukončené reštitučné konanie, nemôže samotný žalovaný 1/ rozhodnúť, že z dôvodu
zastavanosti pozemku tento aj tak nebude v rámci reštitúcií vydaný oprávneným osobám, a preto s ním

môže disponovať. V tomto konaní je nesporné, že pozemok KNC parc. č. XXXX/XX bol vytvorený z
pkn parcely č. XXXX a XXXX, k.ú. Z.. Rozhodnutie Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. 194-1-
B1/1995 zo dňa XX.XX.XXXX., ktorým sa rozhodovalo aj o pkn parcele č. XXXX a XXXX, a ktorým z
dôvodu zastavanosti neboli oprávneným osobám - podielnikom spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov,
pozemkové spoločenstvo Z., tieto pozemky vydané, bolo zrušené mimo odvolacieho konania, a teda nie
je právoplatné. O týchto pozemkoch nie je v reštitučnom konaní dodnes právoplatne rozhodnuté, preto
sa na ne jednoznačne vzťahuje ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb., ktorý akýkoľvek prevod vlastníckeho
práva z povinnej osoby na tretiu osobu považuje za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca svoju
aktívnu legitimáciu na podanie tohto návrhu odvodzuje z ust. § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého výbor pozemkového spoločenstva koná za členov
spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti
alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania
spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
Žalovaný 3/ sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 12.09.2013 (doručenka na č.l. 336 pv), písomne
nevyjadril.
Podaním zo dňa 16.09.2013, doručeným súdu dňa 20.09.2013 (č.l. 429), potom čo súd rozhodol o
pripustení zmeny žalobného návrhu zo dňa 29.07.2013 (č.l. 328) zobrali žalobcovia návrh na pripustenie
zmeny žaloby zo dňa 29.07.2013 späť a žiadali, aby súd pripustil zmenu návrhu a určil, že žalobca 1/ je
vlastníkom pozemku KNC parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, v časti,
ktorá bola vytvorená z pkn parcely č. XXXX a XXXX, zapísaných v pkn vl. X, pre kat. územie Z. a v
prípade, že sa súd nestotožní s argumentáciou žalobcu 1/ ohľadne jeho vlastníckeho práva, určil, že
podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti sú členovia pozemkového spoločenstva Urbárski
spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Z., so sídlom 027 44 Tvrdošín, Trojičné námestie 185, IČO:
17 057 302, uvedení v zozname, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Návrh odôvodnili tým,
že nakoľko sa javí ako sporná otázka, v prospech koho svedčí vlastníctvo urbárskych pozemkov, a to
konkrétne aj pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, domáhajú sa podanou žalobou viacerých
alternatívnych návrhov tak, aby súd určil, ktorý zo subjektov je oprávnený domáhať sa vlastníckeho
práva k predmetu konania. Žalobca 1/ tvrdí, že on je vlastníkom predmetných pozemkov s poukazom
na historické fakty a súvislosti týkajúce sa urbárskeho majetku v Z. a na vývoj urbárskeho práva na
Slovensku všeobecne. Za základný právny podklad dokazujúci vlastníctvo je treba považovať rok 1890,
ktorý je zapísaný v zmysle vtedy platných zákonov. Túto skutočnosť potvrdzuje PKV č. X Z. a PKV
XXX X. (D.), kde vlastníctvo je zapísané na útvar Bývalých urbárskych spolumajiteľov mesta Z.. Tento
spoločný majetok tohto útvaru bol zadefinovaný aj podielmi, ktoré súd zaznamenané v jednotlivých
PKV fyzických osôb len ako príslušný podiel na spoločnom majetku, z čoho vyplýva, že nešlo o
konkrétne vlastníctvo nehnuteľností, ale len o určitý podiel na vlastníctve subjektu práva, ktorý vždy
patril vlastnícky útvaru Bývalých urbárnikov mesta Z.. Spoločnú nehnuteľnosť mohol vlastniť takýto útvar,
pričom členovia mali v pozemkovej knihe zapísaný len určitý podiel s odkazom na spoločný majetok.
Urbár v Z. bol lesným urbárom, ktorú skutočnosť nedokazujú len zápisy v PKV, ale aj Stanovy tohto
spoločenstva, ktoré boli vypracované v zmysle zák. č. XIX/XXXX, ktoré v čl. 1. § 1 potvrdzujú, že
bývalý urbársky majetok je nedeliteľný, spoločne používaný lesný majetok na vedenie hospodárskych
záležitostí. Zo zápisu pkn vl. č. 1 a zároveň Stanov útvaru jednoznačne vyplýva, že bývalý urbársky
majetok je nedeliteľný, spoločne používaný lesný majetok a na vedenie jeho hospodárskych záležitostí
sa vzťahujú tieto stanovy. To znamená, že išlo o nedielne vlastníctvo bývalých urbárnikov, ktorého
súčasťou neboli len lesné, ale aj pasienkové príslušnosti. Urbárske spoločenstvá "spravujúce" spoločné
lesné pozemky boli zrušené zákonom č. 2/1958 Zb., pričom urbárske nehnuteľnosti boli odovzdané
obhospodarovateľom (nie vlastníkom), ktorými mohli byť krajské správy lesov alebo družstvá. Žalobca
1/ je jednoznačným právnym nástupcom zrušeného útvaru, pretože jeho činnosť bola obnovená
už v roku 1991, a tento útvar bol založený v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 185/95 Zb.,
pretože vždy išlo o lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti,
na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbárnikov a
boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona. Od roku 1990 do r. 1995 urbár vyvíjal svoju činnosť
v zmysle platných stanov, ktoré boli odvodené od pôvodných stanov z roku 1906 a zabezpečoval
činnosť na spoločnej nehnuteľnosti, t.j. na vlastníctve tohto urbárskeho útvaru. Zo stanov žalobcu 1/
jednoznačne vyplýva, že cieľom tohto združenia bolo obnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv
bývalých urbárskych spolumajiteľov mesta Z. a ich právnych nástupcov k predmetu vlastníctva, ktoré
boli zrušené zákonom č. 2/1958 Zb. Na základe uvedeného žalobca 1/ tvrdí, že je právnym nástupcom
zrušeného útvaru bývalých urbarialistov v Z., ktorý bol vlastníkom pkn parcely č. XXXX a XXXX, z

ktorých boli vytvorené pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. V prípade, že sa súd nestotožní s
argumentáciou žalobcu 1/ ohľadne jeho vlastníckeho práva, v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013
Z.z. o pozemkových spoločenstvách je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, ktorou sa domáha
určenia, že členovia pozemkového spoločenstva Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo
Z., sú vlastníkmi pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Výbor pozemkového spoločenstva je
štatutárnym orgánom žalobcu 1/, ktorému týmto zákonným ustanovením bolo udelené oprávnenie konať
za členov pozemkového spoločenstva vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam,
ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, čo je práve prípad určovania vlastníckeho
práva. Takýmto určením sa sporné nehnuteľnosti stanú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je v
nedielnom spoluvlastníctve členov pozemkového spoločenstva. Na takomto určení má žalobca 1/ aj
naliehavý právny záujem, pretože v prípade takéhoto určenia môže byť vykonaný aj zápis do katastra
nehnuteľností v prospech všetkých členov pozemkového spoločenstva na základe zoznamu, ktorý bude
tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Členom pozemkového spoločenstva je aj žalobca 2/, ktorý tvrdí,
že je týmto spôsobom podielovým spoluvlastníkom predmetu tohto konania, pričom jeho záujmy háji aj
žalobca 1/, tak ako ostatných členov pozemkového spoločenstva.
Súd o návrhu žalobcov na zmenu návrhu zo dňa 16.09.2013, doručenom v originály dňa 20.09.2013,
rozhodol na pojednávaní dňa 23.10.2013 tak, že zmenu návrhu nepripustil. Žalobcovia sa navrhovaným
zmeneným návrhom domáhali alternatívne určenia, že vlastníkom pozemku KNC parc. č. XXXX/XX je
buď žalobca 1/, t.j. pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou,
alebo členovia pozemkového spoločenstva Urbárski spolumajitelia pozemkové spoločenstvo Z..
Vzhľadom na to, že zákon síce pripúšťa alternatívny návrh, tento sa však má týkať uplatneného nároku,
t.j. petitu návrhu, nie subjektu právnych vzťahov (účastníkov konania), nebolo možné návrhu žalobcov
vyhovieť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na konflikt záujmov v prípade požadovaných určení,
keď vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam sa domáha jednak žalobca 1/ ako spoločenstvo, právnická
osoba so samostatnou právnou subjektivitou, v mene ktorej koná výbor a zároveň výbor koná aj za
členov pozemkového spoločenstva, ktorých určenia vlastníctva sa domáha alternatívne. Vzhľadom
na rozdielne záujmy pozemkového spoločenstva ako osoby so samostatnou právnou subjektivitou a
jednotlivých členov pozemkového spoločenstva, pokiaľ ide o určenie vlastníctva, nie je možné, aby
všetkých zastupoval, resp. za nich konal, ten istý orgán (výbor). K návrhu na pripustenie zmeny návrhu
zároveň nebol pripojený zoznam členov pozemkového spoločenstva, ktorý má byť neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku, z ktorého by boli zrejmé podiely jednotlivých spoluvlastníkov (v prípade druhého
požadovaného výroku). Zo zoznamu osôb, ktoré mali byť členmi pozemkového spoločenstva, ktorý bol
predložený žalobcami v predchádzajúcom priebehu konania ako príloha zmluvy o poz. spoločenstve
(č.l. 353-365), je zároveň zrejmé, že pri niektorých spoluvlastníkoch absentuje ich bližšie označenie
dátumom narodenia, bydliskom, a pod., z čoho možno usudzovať na záver, že v prípade niektorých
členov môže ísť o neznáme osoby (napr. por. č. 23 - V. K. (č.l. 353), por. č. XXX - Y. X. (č.l. 354 pv) a
pod.), a teda nezistených vlastníkov. I keď v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách výbor koná za členov spoločenstva, nie je tomu tak v prípade členov spoločenstva podľa
§ 10 ods. 1, 2 zákona, ktorých zastupuje fond. Za tieto osoby teda výbor nie je oprávnený podať návrh na
určenie vlastníckeho práva, a už vôbec nie žalobca 2/ ako fyzická osoba. Nakoľko v prípade pripustenia
zmeny návrhu žiadanej žalobcami 1/, 2/, by bolo potrebné jednak odstraňovať nedostatky návrhu, čo nie
je v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania, a jednak vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie vo vzťahu
k zmenenému návrhu, súd zmenu návrhu nepripustil, keď žalobcovia, vzhľadom na to, že vlastnícke
právo nepodlieha premlčaniu, majú zároveň, za splnenia zákonných predpokladov, kedykoľvek možnosť
podať riadnu žalobu o určenie vlastníckeho práva.
Na tom istom pojednávaní však súd následne pripustil zmenu v časti druhého požadovaného výroku,
ktorou žalobcovia reagovali na oboznámenú kúpnu zmluvu medzi žalovanými 2/ a 3/, tak, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, vedená na Správe katastra Z. pod č. X., v časti,
v ktorej žalovaný 2/ ako predávajúci prevádzal na žalovaného 3/ ako kupujúceho pozemky KNC parc. č.
XXXX/XX/X o výmere XXXX m2, k.ú. Z. a M. parc. č. XXXX/XX/X o výmere XX m2, k.ú. Z., je neplatná.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa XX.XX.XXXX (Okresný súd Dolný Kubín), 12.09.2005 (Okresný
súd Dolný Kubín), 09.11.2005 (Okresný súd Dolný Kubín), 24.07.2013 a 23.10.2013, na ktorom vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/ a žalovaného (Okresný súd Dolný Kubín dňa 12.09.2005) a
oboznámením listinných dôkazov.
C.. C. X. ako predseda výboru žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 12.09.2005 uviedol, že je oprávnený
konať za žalobcu a je oprávnený za neho konať aj na základe osobitných splnomocnení priamo od
jednotlivých vlastníkov. Uviedol, že žalovaný 1/ nemal právo predať ich pozemky, či už boli ako fyzické
osoby alebo ako pozemkové spoločenstvo. V období, keď predstavenstvo žalovaného 1/ schvaľovalo

predaj pozemku podľa tejto kúpnej zmluvy, boli už obidva pozemky vydané im na základe rozhodnutia
pozemkového úradu z roku XXXX, toto rozhodnutie bolo zrušené až v roku XXXX. Z geometrického
plánu vyplýva, že táto plocha zastavaná nebola. Považuje za nespravodlivé, že družstvo predáva ich
pozemky a ako náhradu za to by im mali vyplatiť len halierové vyrovnania, keď oni za to utŕžili oveľa
hodnotnejšiu kúpnu cenu.
Žalovaný 1/ uviedol, že podľa neho je nepochybné, že družstvo sa stalo riadnym vlastníkom týchto
pozemkov momentom svojho vzniku, odvolávajúc sa na zákon č. 81/1949 Zb. V roku 1995 pristúpili
k predaju týchto dvoch pozemkov, odvolávajúc sa na ustanovenie § 42a zákona č. 330/1991 Zb.,
keďže obidva pozemky sa podľa ich názoru nemohli vydať, lebo boli zastavané. Žiaden súd zatiaľ
nerozhodol, že žalovaný 1/ nie je riadnym vlastníkom týchto nehnuteľností, resp. že ním nebol. Poukázal
na skutočnosť, že v dohode o zriadení osobného užívania z roku 1988, ktorú podpisoval predseda
žalobcu 1/ je uvádzané, že žalovaný 1/ je vlastníkom uvedených nehnuteľností. Predávané pozemky
boli už v tom čase zastavané.
Súd na pojednávaní dňa 23.10.2013, po zmene príslušnosti súdu, účastníkom konania a ich právnym
zástupcom oznámil, že vzhľadom na zmenu príslušnosti súdu ako aj zmenu zákonného sudcu, budú
opätovne oboznámené všetky dovtedy vykonané dôkazy a prednesy účastníkov s tým, že súd bude
skúmať i otázku naliehavého právneho záujmu vzhľadom na žalobný návrh, pri ktorom ide o určovaciu
žalobu.
Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobca (žalobca 2/, ktorý zároveň konal v mene žalobcu 1/)
uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že je to jeho, patrí to urbárskym
spolumajiteľom a on je podielnikom, nakoľko je nález Ústavného súdu SR, v ktorom je jasne určené, že
ide o reštitučný nárok a má byť vrátené tomu, komu boli pozemky zobraté už v roku 1959, čiže zákonom
49/1959 Zb. Y. nemalo právo tieto pozemky predať a do roku 1990 ani nepredávalo. Boli prípady, keď boli
pozemky vyvlastnené alebo boli dané do osobného užívania, avšak muselo to byť v rámci zákonných
postupov. Musí sa to preto vrátiť tomu komu to patrilo. Toto je špecifický urbár, v iných urbároch to
bolo písané na fyzické osoby, avšak v tomto prípade v pozemkovej knihe, ktorá je jediným právnym
podkladom v tejto dobe, je vedený subjekt urbárski spolumajitelia.
Súd za účelom zistenia, či je daný naliehavý právny záujem okrem výsluchu žalobcov oboznámil i listinné
dôkazy navrhnuté a predložené tak žalobcami, ako aj žalovanými. Mimo iných súd oboznámil kúpnu
zmluvu uzavretú medzi žalovanými 1/, 2/ dňa 22.03.1995 (č.l. 3-4), geometrický plán (č.l. 5-8), kópiu
PK protokolu č. 1, k.ú. Z. (č.l. 9-14), rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-
B1/1995 (č.l. 15-18), výmer ONV, odboru pôdohospodárskeho č. 193/1957 (č.l. 28), rozhodnutie odboru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ONV v Z. č. P.. XXX/XXXX (č.l. 30), oznámenie Krajského
úradu v Žiline o výsledku prešetrenia postupu OÚ PPLH Z. (č.l. 31-33), uplatnenie náhrady za pozemky
(č.l. 39), rozhodnutie Pozemkového úradu Y. M. č. R 194-1/1993 (č.l. 47-52), rozhodnutie Pozemkového
úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995 (č.l. 92-95), uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti (č.l.
104-105, 110-111, 112-113), žiadosť - výzvu o vydanie pozemkov (č.l. 117), výpis z registra pozemkových
spoločenstiev (č.l. 178), doplnenie odvolania žalobcu 1/ proti Rozhodnutiam Obvodného pozemkového
úradu v O. č. OPÚ-2005/00046 zo dňa 09.05.2005 a zo dňa 17.06.2005 (č.l. 187-196), výpis uznesenia
výboru Urbárskych spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín zo dňa 22.08.2013 (č.l. 344-345),
návrh na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev (č.l. 346-369), kúpnu zmluvu medzi
žalovaným 2/ a žalovaným 3/ zo dňa 28.08.2008 (č.l. 479-485), ako aj ďalší obsah spisu. Pokiaľ ide
o návrh žalobcov na doplnenie dokazovania identifikáciou parciel, tento súd zamietol vzhľadom na to,
že vykonanie tohto dôkazu, jednak vo vzťahu k požadovaným žalobným petitom, ako aj vzhľadom na
už vykonané dokazovanie, nebolo v danom štádiu konania pre rozhodnutie súdu potrebné. Na základe
vykonaného dokazovania potom súd zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné
právne závery:
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej O.s.p.) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.
V prejednávanej veci bola podaná žaloba o I. určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovanými 1/, 2/, vedenej na Správe katastra Z. pod č. V 447/95, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku KNC parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 orná pôda a XX m2 ostatné
plochy, k.ú. Z., II. určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 2/, 3/, vedenej na
Správe katastra Z. pod č. V 1510/2008, v časti, v ktorej žalovaný 2/ ako predávajúci prevádzal na
žalovaného 3/ ako kupujúceho pozemky KNC parc. č. XXXX/XX/X o výmere XXXX m2, k.ú. Z. a M. parc.
č. XXXX/XX/X o výmere XX m2, k.ú. Z., a III. určenie, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom pozemku KNC
parc. č. XXXX/XX, ktorý bol geometrickým plánom č. XXX/XX/LS/G zo dňa XX.XX.XXXX vytvorený z

pkn parc. č. XXXX a XXXX, k.ú. Z.. Vo všetkých bodoch teda ide o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p.,
ktorú považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva
je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcov. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby.
V zmysle ustálenej judikatúry ak sa vyslovením neplatnosti má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu
k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe o určenie neplatnosti zmluvy zásadne
daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie
neplatnosti zmluvy nemusí totiž znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku
zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu
mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, príp. ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak
súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym
rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou
otázka, komu nehnuteľnosť patrí (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/112/2004, 3Cdo/98/2004, 1Cdo/91/2006). V danom prípade, vzhľadom na vyjadrenia žalobcov 1/,
2/ je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy sa základný spor, t.j. otázka vlastníctva nehnuteľností, ktoré
boli predmetom napadnutých kúpnych zmlúv, nevyrieši.
Pokiaľ ide o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovanými 1/, 2/ a následne
žalovanými 2/, 3/, žalobcovia naliehavosť právneho záujmu vyvodzovali zo skutočnosti, že im
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáhajú, patria. V prípade
vyslovenia neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv sa však otázka vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam nevyrieši. Z jednotlivých podaní žalobcov totiž vyplýva, že je sporné komu predmetné
nehnuteľnosti patria. Z podaní žalobcu 1/ (viď napr. doplnenie odvolania proti Rozhodnutiam Obvodného
pozemkového úradu v Námestove č. OPÚ-2005/00046 zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX č.l. 187-196
s poukazom na špecifický charakter spoločenstva Bývalých urbarialistov mesta Z.) ako aj samotného
návrhu na pripustenie zmeny návrhu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 429), ktorému súd nevyhovel, je zrejmé,
že samotný žalobcovia nemajú ustálenú otázku vlastníckeho práva, keďže z uvedených podaní vyplýva,
že žalobca 1/ (t.j. pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba s právnou subjektivitou) sa považuje za
vlastníka predmetných nehnuteľností a žiada určiť vlastnícke právo k nim vo svoj prospech, ale zároveň
ráta s možnosťou, že vlastníkom nehnuteľností nie je pozemkové spoločenstvo ako také, t.j. žalobca
1/, ale týmito sú jednotliví podieloví spoluvlastníci. Je teda zrejmé, že pokiaľ ide o žalobcov, vyslovením
neplatnosti predmetných zmlúv sa nevyrieši otázka kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností
(žalobca 1/, jednotliví členovia pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Z. alebo žalovaný
1/, či iný subjekt práva).
Okrem neplatnosti kúpnych zmlúv sa žalobcovia domáhali i určenia, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom
pozemku KNC parc. č. XXXX/XX, ktorý bol geometrickým plánom č. 321/94/LS/G zo dňa XX.XX.XXXX
vytvorený z pkn parc. č. XXXX a XXXX, k.ú. Z., avšak ani na takomto určení nie je daný naliehavý právny
záujem žalobcov. Je zrejmé, že v prípade vyhovenia žalobnému návrhu sa rovnako neodstráni neisté
postavenie žalobcov v tom kto je skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorým by mohla
byť aj iná osoba, nielen účastníci konania. V danom prípade právnu neistotou vo vzťahu k vlastníctvu
predmetných pozemkov možno odstrániť výlučne pozitívnou určovacou žalobou, t.j. žalobou o určenie
vlastníckeho práva. Pokiaľ teda žalobcovia majú zato, že im svedčí vlastnícke právo, je potrebné tohto sa
domáhať práve pozitívnou určovacou žalobou. V tejto súvislosti si však žalobcovi, najmä však žalobca 1/,
budú musieť ujasniť otázku vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, vo vzťahu k vlastníctvu pozemkovým
spoločenstvom ako právnickej osoby s právnou subjektivitou alebo vlastníctvu jednotlivých členov
pozemkového spoločenstva. K otázke vlastníctva urbárskych nehnuteľností sa pritom už vyjadrovali
viaceré súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach (mimo iných i Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. II.
ÚS XXX/XXXX, na ktorý poukazovali samotní žalobcovia). V danom prípade bude tiež potrebné ustáliť, či
sa na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom kúpnych zmlúv napadnutých žalobou, ktorých vlastníctva sa
žalobcovia v podstate domáhajú, vzťahujú alebo nevzťahujú reštitučné predpisy (zákon č. 229/1991 Zb.,
v tejto súvislosti viď rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/130/2007), vzhľadom na skutočnosť,
že nároky k predmetným nehnuteľnostiam boli uplatnené v reštitučnom konaní, avšak žalobcovia na
druhej strane tvrdia, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ v zmysle zákona

č. 84/1949 Zb. nikdy neprešlo. V prípade podania určovacej žaloby za členov spoločenstva výborom
spoločenstva v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách súd zároveň
opakovane dáva do pozornosti ustanovenie § 10 ods. 1, 2 citovaného zákona.
Vzhľadom na to, že v danom prípade by vyriešenie otázky platnosti či neplatnosti právneho úkonu -
kúpnych zmlúv napadnutých žalobou, ako aj konštatovanie, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom sporných
nehnuteľností, neznamenalo úplné vyriešenie sporu, t.j. vyriešenie otázky kto je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, z ktorého dôvodu by sa právne postavenie žalobcov nezmenilo, dospel súd k záveru, že
žalobcovia na požadovanom určení neosvedčili naliehavý právny záujem. Z uvedeného dôvodu potom
súd žalobu, bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, zamietol. Pokiaľ žalobca 1/ či žalobca 2/ majú zato,
že sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi, sporných nehnuteľností, majú možnosť, pokiaľ tomu nebudú
brániť zákonné prekážky, domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva pozitívnou určovacou žalobou,
pričom v konaní o takomto určení sa potom otázka neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv bude riešiť
prejudiciálne (ako predbežná otázka).
Vo vzťahu k trovám konania súd, vzhľadom na vyšší počet účastníkov konania, ako aj opakované zmeny
žalobného návrhu vo vzťahu k uplatneným nárokom, s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. o
trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).