Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9Cb/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615201219
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615201219.5

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa : DUCHO, s.r.o., so sídlom Mostová 22, 034
01 Ružomberok, IČO : 36 393 738, právne zastúpený právnickou osobou SKLEGAL s.r.o., so sídlom
Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO : 35 973 161, proti odporcovi : Geodetický a kartografický ústav
Bratislava, so sídlom Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO : 17 316 219, právne zastúpený právnickou
osobou Gritters a spol., s.r.o., so sídlom Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré

Mesto, IČO : 36 856 941, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 18.2.2015 na tunajší - Okresný súd

LiptovskýMikulášprotiodporcovinávrhnazačatiekonaniazodňa16.2.2015ovypratanienehnuteľností,
a to stavby „Dielne“ súpisné číslo 4269, postavenej C-KN parcele číslo 5378/21, spolu s pozemkami :
C-KN parcelou číslo 5378/21, o výmere 2665 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcelou číslo
5378/45, o výmere 3342 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie R. V., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie R. V., a to ako stavba „Dielne“ súpisné
číslo 4269, postavenej na C-KN parcele číslo 5378/21, spolu s pozemkami : C-KN parcelou číslo
5378/21, o výmere 2665 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcelou číslo 5378/45, o výmere 3342
m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcelou číslo 5378/213, o výmere 17 m2, zastavané plochy
a nádvoria.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa 2.12.2008 uzavrel s obchodnou spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 44 374 551, písomnú Dohodu
s práve Nehnuteľností, obsahom ktorej bolo oprávnenie správcu dať nehnuteľnosti do nájmu odporcovi.

Obchodná spoločnosť ARMAGEDON, s.r.o. ako prenajímateľ dňa 17.12.2008 uzavrela s odporcom ako

nájomcom písomnú Zmluvu o nájme, v znení dodatku číslo 1 zo dňa 1.6.2009, dodatku číslo 2 zo dňa
31.3.2010, dodatku číslo 3 zo dňa 13.9.2010, dodatku číslo 4 zo dňa 21.12.2010, predmetom ktorého
nájmu boli nehnuteľnosti zapísané toho času už na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie R.
V., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako stavba so súpisným číslo 4269, postavená na
C-KN parcele číslo 5378/21, spolu s pozemkami : C-KN parcelou číslo 5378/21, o výmere 2665 m2,
zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcelou číslo 5378/45, o výmere 3342 m2, zastavané plochy a

nádvoria. Účelom samotného nájmu bolo a aj je podľa nájomnej zmluvy zriadenie a prevádzkovanieCentrálneho registratúrneho strediska, ako aj zabezpečovanie úloh kapitoly ÚGKK SR a obslužných
činností.

Dňa 19.1.2015 prenajímateľ doručil odporcovi odstúpenie od nájomnej zmluvy s lehotou na vypratanie
troch dní odo dňa doručenia odstúpenia, čím došlo k zániku právneho titulu, na základe ktorého odporca
užíval nehnuteľnosti. Keďže odporca nehnuteľnosti nevypratal, navrhovateľ ako vlastník nehnuteľností
podal na súd návrh na vypratanie nehnuteľností.

Po začatí prvého pojednávania vo veci samej navrhovateľ písomným podaním zo dňa 9.11.2015,
doručeným súdu dňa 12.11.2015 (č.l.107) vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť s
odôvodnením, že medzi účastníkmi nie je sporná povinnosť odporcu sa vypratať, čím potom odpadol
predmet sporu, ako aj to, že medzi obidvoma účastníci konania v súčasnosti prebiehajú mimosúdne
rokovania.

Vzhľadom na to, že vo veci už bolo vykonané pojednávanie vo veci samej, potom podľa § 96 ods.3
O.s.p. bol k účinnému späťvzatiu návrhu na začatie konania potrebný aj súhlas odporcu.

Na písomnú výzvu súdu zo dňa 16.11.2015 odporca písomným podaním zo dňa 20.11.2015, doručeným
súdu dňa 24.11.2015 (č.l.129) súdu oznámil, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania z

troch dôvodov, a to : 1. že navrhovateľ naďalej odporcovi bráni vypratať sa z budovy, čoho dôkazom
je žiadosť odporcu zo dňa 22.6.2015, zo dňa 3.7.2015, aby mu umožnil vstup do budovy za účelom
vypratania sa, čo mu bolo zo strany navrhovateľa odopreté, a to i napriek tomu, že navrhovateľ
neustále aj pred súdom deklaruje, že odporcovi nijakým spôsobom nebráni vypratať sa, 2. doba
vypratania určená navrhovateľom na tri dni je z pohľadu odporcu nezrealizovateľná, nakoľko v budove

sú uložené listiny v rámci správy Centrálneho elektronického registratúrneho strediska, pričom samotná
demontáž napr. rotomatov si vyžaduje istý časový priestor, podľa odporcu odhadom asi pol roka, 3.
charakter vecí nachádzajúcich sa v budove je veľkého významu, nakoľko ide o listiny, ktoré sú súčasťou
Centrálneho elektronického registratúrneho strediska, ktoré má v správe a v zodpovednosti odporca,
pričom navrhovateľ ako vlastník budovy mu neumožňuje prístup k týmto listinám, t.j. ich skenovanie,

manipuláciu za účelom plnenia si svojich povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych
predpisov, najmä za účelom poskytovania údajov z nich. Odporca súčasne uviedol, že vo veci sa
doposiaľ nič nezmenilo, preto aj žiada vo veci nariadiť predbežné opatrenie.

Podľa § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku : Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku : Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Podľa § 96 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku : Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu
na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť až po začatí prvého
pojednávanie vo veci samej, potom bol k účinnému späťvzatiu návrhu podľa citovanej právnej úpravy
potrebný aj súhlas odporcu, ktorý tento súhlas neudelil, čo odôvodnil vo svojom písomnom podaní zo

dňa 20.11.2015.

Za tejto situácie je súd podľa citovanej právnej úpravy povinný rozhodnúť o tom, či pripustí späťvzatie
návrhu na začatie konania urobené navrhovateľom alebo tak neurobí vzhľadom na vážne dôvody, pre
ktoré bol daný nesúhlas odporcom.

Z procesného hľadiska je potrebné uviesť, že pri návrhových konaniach, akým je aj toto sporové konanie,
sa konanie začína dňom podania návrhu na súd (§ 79 ods.1 O.s.p.). Konanie sa teda začína tým, keď
subjekt, ktorý takýto návrh podáva, ho doručí súdu. Tento subjekt, ktorý svojím návrhom iniciuje začatiekonania je navrhovateľ (žalobca). Navrhovateľ má teda oproti subjektu (odporcovi, žalovanému), voči
ktorému sa podáva návrh (žaloba), postavenie tzv. dominus litis. Teda navrhovateľ v zásade určuje, čo
bude predmetom konania, ako aj to koho za svoju protistranu v konaní označí za odporcu bez ohľadu

na možný právny úspech vo veci. Procesné oprávnenie navrhovateľa disponovať svojím návrhom na
začatie konania vo forme jeho účinného späťvzatia nie je neobmedzené, ale je limitované skutočnosťou,
či vo veci bolo vykonané pojednávanie vo veci samej, alebo ešte k prejednaniu veci samej nedošlo.
Ak už začal súd konať o veci samej a vykonal pojednávanie vo veci, potom podľa § 96 ods.2 O.s.p.
je k účinnému späťvzatiu návrhu na začatie konania s dôsledkom jeho zastavenia potrebný aj súhlas

protistrany konania, t.j. odporcu (žalovaného). Súd konanie zastaví za tejto situácie vtedy, ak s tým
súhlasí odporca, v opačnom prípade súd musí rozhodnúť, či v konaní bude pokračovať, alebo ho
predsa len zastaví. K nezastaveniu konania pre späťvzatie návrhu navrhovateľom musí byť splnená
aj tá zákonná podmienka, že tu existujú vážne dôvody, ktoré odôvodňujú, aby sa konanie nezastavilo,
práve naopak, aby sa ďalej v konaní pokračoval a o veci aj meritórne rozhodlo. Aj keď vážne dôvody
nie sú nijakým taxatívnym spôsobom zákonom určené, je preto posudzovať každý súdny prípad prísne

individuálne, pritom vziať na zreteľ jednotlivé okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, ako aj
možné dôsledky, ktoré vyplynú zo zastavenia konania nielen pre navrhovateľa, ale aj pre odporcu, teda
akýdôsledokbudemaťzastaveniekonaniaprevšetkýchúčastníkovkonaniaakozainteresovanýchstrán
konania. Rovnako bude potrebné prihliadnuť na mieru prípadného ohrozenia práv a právom chránených
záujmov, najmä odporcu.

Preskúmanímvecisúdzistil,ževpriebehusúdnehokonanianazákladepísomnýchvyjadreníúčastníkov
konania, ale najmä ich ústnych výpovedí na pojednávaniach súdu konaných dňa 27.7.2015 a 28.9.2015
bolo súdom konštatované, že medzi účastníkmi konania nie je sporná otázka povinnosti odporcu sa
vypratať z označených nehnuteľností, ani to, že odporca nemá právny titul na užívanie nehnuteľností,

avšak sporným medzi nimi je doba vypratania sa odporcu z nehnuteľností (najmä z predmetnej budovy),
bránenie zo strany navrhovateľa, aby sa odporca vypratal, ako aj platnosť, či neplatnosť nájomnej
zmluvy.
Práve rozdielny postoj k veci a odlišné tvrdenia účastníkov konania sú v tom, že odporca má záujem sa
vypratať z budovy vo vlastníctve navrhovateľa, avšak nie je možné tak urobiť v lehote troch dní ako to

požaduje navrhovateľ, pričom odporca za primeranú lehotu na vypratanie považuje polroka vzhľadom na
to, že v budove sa nachádzajú listiny, ktoré má v zmysle právnych predpisov a iných noriem v správe a
je povinný zabezpečiť ich ochranu a sprístupnenie iným oprávneným subjektom za splnenia zákonných
podmienok. Odporca oproti tvrdeniam navrhovateľa poukazuje na to, že mu nebolo doposiaľ umožnené
vstúpiť do budovy k predmetným listinám za účelom plnenia si zákonných povinností, a to i napriek

tomu, že navrhovateľ bol odporcom listom zo dňa 22.6.2015, zo dňa 3.7.2015 požiadaný o sprístupnenie
budovy, čo však navrhovateľ doposiaľ neurobil, keďže od 3.11.2015 bol odporca, resp. ním poverená
bezpečnostná strážna služba, povinný na výzvu navrhovateľa opustiť priestory budovy, pričom kľúče od
budovy boli navrhovateľovi odovzdané dňa 22.5.2015.

Oboznámením sa s tvrdeniami a dôkazmi, ako aj výpoveďami samotných účastníkov konania možno
konštatovať, že na strane odporcu neexistujú tak vážne dôvody, pre ktoré by súd nemal konanie z
dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania urobeného navrhovateľom zastaviť. Dôvody označené
za vážne odporcom o tom, že mu navrhovateľ už dlhšiu dobu bráni sa z predmetnej budovy vypratať,
hoci sám deklaruje pred súdom opak, ako aj neprimeraná doba vypratania nehnuteľností stanovená

navrhovateľom v rozsahu troch dní, či samotná povaha vecí, za akým účelom prebieha samotný nájom,
nie sú tak vážnym ohrozením práv odporcu, pre ktoré by súd mal pokračovať v konaní a o merite
veci aj rozhodnúť. Už súd v priebehu konania účastníkom prítomným na pojednávaní naznačil, že
navrhovateľ je vlastníkom stavby, ktorá je predmetom nájmu, ktorú nájomnú zmluvu uzavrel odporca s
tretím subjektom ako prenajímateľom, a teda by sa minimálne musela rozhodovať prejudiciálna otázka

platnosti, či neplatnosti nájomnej zmluvy, teda otázka titulu, ktorý zakladá vôbec možnosť vypratania
nehnuteľností. Nespokojnosť odporcu spočívajúca v prístupe k listinám, ktoré má v správe, a ktorých
sprístupnenie pre oprávnené subjekty má povinnosť zabezpečiť sama osebe ešte nezakladá dôvod, aby
mal súd v konaní o vypratanie nehnuteľností pokračovať. Navyše odporcom uvádzané dôvody sú aj
predmetom jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi účastníkmi konania nie je sporný

základ sporu, a to ten, že odporca sa má vypratať, ale sporná je len doba, t.j. kedy tak má urobiť a za aký
dlhý čas. Z tohto dôvodu preto nemožno upierať procesné právo navrhovateľovi ako „pánovi sporu“ vziať
svoj návrh späť, pričom zastavením konania nevznikne odporcovi neprimeraná a ani žiadna ujma. Pokiaľ
však odporca má obavy o vydanie vecí ním vnesených v rámci nájmu do predmetnej stavby, potommu žiadna okolnosť nebráni, aby sám návrhom inicioval začatie konania o vydanie týchto vecí. Súd po
zohľadnení všetkých okolností tohto prípadu so všetkými možnými jeho dopadmi na práva účastníkov
konania vyhodnotil dôvody odporcu pre nezastavenie konanie za nedostatočné a nie dôvodné z pohľadu

ich vážnosti na to, aby sa v konaní ďalej pokračovalo, preto v zmysle citovanej právnej úpravy súd
pripustil zastavenie konania.
O trovách konania súd rozhodne s poukazom na § 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia o
veci samej práve z dôvodu, aby sa najskôr ustálila dôvodnosť alebo nedôvodnosť zastavenia konania
o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku : V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.