Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Cb/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911203163
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7911203163.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: W.. G. T., bytom P.,

Ľ. D. Č.. X proti odporcovi: Mesto Trebišov, Trebišov, M. R. Štefánika 862, zastúpený advokátom JUDr.
Juraj Fűzer, Advokátska kancelária Trebišov, M. R. Štefánika 1256/22 o zaplatenie 6.122,31€ t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ pôvodne žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre neho 11.362,95€ s 9%
ročným úrokom z omeškania od 12.2.2010 až do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.

Právoplatným rozsudkom zo dňa 29.10.2010, č.k. 12Cb/20/2010-173 súd zamietol návrh navrhovateľa v
časti o zaplatenie 5.240,66€ s 9% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2010 a vec o nároku na zaplatenie
6.122,31€ a úrokov z omeškania z tejto sumy súd vylúčil na samostatné konanie.

Predmetom tohto konania je teda návrh navrhovateľa proti odporcovi o zaplatenie sumy 6.122,31€ s
9% ročným úrokom z omeškania od 12.2.2010 až do zaplatenia. Návrh navrhovateľ odôvodňuje tým,
že právny predchodca odporcu a po právnom nástupníctve ani odporca, nesplnili riadne a včas svoju

povinnosť poskytnúť mu plnenie zo záväzkového obchodného vzťahu a pre nedostatok prostriedkov
musel tieto zabezpečiť úvermi z bánk, pričom výška úrokov z úverov a poplatkov za poskytnutie
úverov predstavuje sumu 6.122,31€. Podľa navrhovateľa odporca mu spôsobil škodu tým, že zavineným
porušením povinnosti riadne a včas splatiť svoj dlh voči nemu, vznikla mu majetková ujma vo výške
6.122,31€.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorým súd pôvodne

vo veci rozhodol uviedol, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa odporcu niet žiadnej príčinnej
súvislosti medzi neplnením predmetného záväzku zo strany odporcu a škodou, ktorú si navrhovateľ
uplatňuje. Uviedol, že je nepredstaviteľné, aby navrhovateľ svoju privátnu finančnú situáciu spájal len
s týmto jedným peňažným nárokom. Skutočnosť, že navrhovateľ nesplácal riadne a včas svoje dlhy
voči svojim veriteľom, nemôže byť pripísané na zodpovednosť odporcu. Odporca sa ďalej bráni tým,
že navrhovateľ predmetnú pohľadávku voči nemu nadobudol od pôvodných veriteľov svojich právnych
predchodcov ako rizikovú pohľadávku, pričom riziko jej vecnej časovej vymožiteľnosti bolo zohľadnené

aj v tom, že cena za postúpené pohľadávky predstavovala len časť jej nominálnej hodnoty a podľa
odporcu z toho vyplýva, že navrhovateľ si bol plne vedomý rizika spojeného s kúpou takejto pohľadávky.
Tvrdí, že ak by navrhovateľ postupoval v súlade so starostlivosťou riadneho hospodára, tak by nemohol
otázku svojej finančnej situácie v plnom rozsahu robiť závislou výlučne od splnenia dotknutej pohľadávky voči odporcovi. V ďalšom svojom podaní zo 7.10.2010 odporca vzniesol námietku premlčanosti nároku
navrhovateľa na náhradu škody. Podľa tvrdenia odporcu v tomto podaní ustanovenie § 398 Obchodného
zákonníka upravuje plynutie premlčacej doby odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel, alebo mohol

dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, lehota sa však končí najneskôr uplynutím
10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinností. Podľa odporcu z vyššie uvedeného vyplýva, že
subjektívna premlčacia doba v danom prípade je 4 roky, pričom táto plynie maximálne v rámci plynutia
objektívnej 10-ročnej premlčacej doby. Poukázal zároveň na ustanovenie § 400 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Odporca na pojednávaní dňa 15.4.2011 svoje stanovisko vo vzťahu k návrhu navrhovateľa ďalej
odôvodnil tým, že nárok navrhovateľa na vymáhanie pohľadávok voči odporcovi a predtým ešte proti
právnemu nástupcovi odporcu vznikol v čase, keď uzavrel s pôvodnými veriteľmi odporcu zmluvu o
postúpení týchto pohľadávok proti odporcovi. Tvrdí, že išlo o postúpenie pohľadávok na navrhovateľa
v čase, keď boli právoplatné a vykonateľné platobné rozkazy, ktorými bol právny predchodca odporcu

zaviazaný uhradiť pre právneho predchodcu navrhovateľa pohľadávky, ktoré navrhovateľ od svojho
právneho predchodcu proti právnemu predchodcovi odporcu získal odkúpením. Odporca tvrdí, že
navrhovateľmalkdispozíciiprávoplatnéavykonateľnéplatobnérozkazyužpredrokom2008anebránila
mu žiadna prekážka v tom, aby nároky voči Mestu Trebišov, prípadne predtým proti jeho právnemu
predchodcovi vymáhal v exekučnom konaní. Uviedol, že tieto nároky ešte pred prevodom svojich

pohľadávok mohli v exekučnom konaní vymáhať aj jeho právni predchodcovia. Podľa odporcu, ak by
navrhovateľ alebo jeho právni predchodcovia uplatnili v exekučnom konaní voči odporcovi alebo jeho
právnym predchodcom nároky na vymoženie týchto pohľadávok, tieto pohľadávky by boli vymožené
určite pred rokom 2006 a preto nemôže navrhovateľ uplatňovať nároky na náhradu škody za úroky z
úveru, ktoré mu vznikli v roku 2006 až 2008.

Odporca ďalej vo svojom podaní z 10.6.2011 označenom ako vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa
uviedol:

„Žalobca nadobudol pohľadávky voči Mestskému podniku služieb, štátny podnik v likvidácii Trebišov

titulom postúpenia pohľadávok od veriteľov Ferona Slovakia, a.s., Rempo, š.p. v likvidácii Bratislava.
Pohľadávky nadobudol na istine a jeho právni predchodcovia si voči Mestskému podniku služieb, š.p.
v likvidácii Trebišov neuplatnili v súdnom konaní príslušenstvo pohľadávky, t.j. poplatok z omeškania
0,05% v zmysle § 378 Hospodárskeho zákonníka č. 109/64 Zb.. Rovnako ani žalobca si neuplatnil
poplatok z omeškania 0,05% voči Mestskému podniku služieb, š.p. v likvidácii Trebišov, prípadne voči

Mestu Trebišov. Poplatok z omeškania je škodou a ujmou, ktorá veriteľovi vznikla. Ak veriteľ si túto
škodu na poplatku zo omeškania neuplatnil, nemôže ju v súčasnom období žalobca žiadať ako škodu
v zmysle §§ 367 a 373 a násl. Obch. zákonníka. Žalobca a jeho právni predchodcovia sa zbavili
možnosti vymáhania poplatku z omeškania a v súčasnej dobe ich nárok podľa odporcu je premlčaný,
čo si spôsobili sami. “

Medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ zmluvu o postúpení pohľadávok z 8.9.1996 nadobudol
od vtedajšieho veriteľa Ferona Slovakia, a.s., odštepný závod Košice, pohľadávky voči Mestskému
podniku služieb, štátny podnik v likvidácii Trebišov vo výške 1.016.756,97 Sk. Rovnako nie je sporné,
že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2002 nadobudol navrhovateľ pohľadávku pôvodného

veriteľa Rempo, štátny podnik v likvidácii Bratislava proti Mestskému podniku služieb, štátny podnik v
likvidácii Trebišov vo výške 801.132,- Sk.

Dňa 28.4.2004 podal navrhovateľ na Okresnom súde v Trebišove proti odporcovi žalobu a žiadal, aby
súd uložil odporcovi prevziať záväzky zrušeného Mestského podniku, štátny podnik v likvidácii, obecný

podnik Trebišov do výšky prevzatého majetku. Konanie o tejto žalobe sa viedlo pod sp. zn. 6C/156/2004.
Rozsudkom zo dňa 15.12.2008, č.k. 6C/156/2004-2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.2.2009 uložil
súd odporcovi prevziať protokolárne záväzky zrušeného Mestského podniku služieb, štátny podnik v
likvidácii,sosídlomTrebišov,zodpovedajúcejvýškepohľadávkynavrhovateľapostúpenejodpôvodného
veriteľa Ferona Košice v hodnote 1.016.757,- Sk a od pôvodného veriteľa Rempo Bratislava v hodnote

801.132,- Sk. Zároveň týmto rozsudkom uložil odporcovi povinnosť organizačne ukončiť likvidáciu
Mestského podniku služieb v likvidácii so sídlom Trebišov, vrátane podania návrhu na výmaz z
Obchodného registra a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo spisu Okresného súdu Trebišov 6C/156/2004.

Žalobou zo dňa 2.11.1998 podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.11.1998 uplatnil navrhovateľ

nárok proti vtedajšiemu Mestskému podniku služieb, štátny podnik v likvidácii Trebišov na zaplatenie
sumy 1.016.756,97 Sk. Krajský súd v Košiciach dňa 29.12.1998 postúpil veci ako miestne a vecne
príslušnému Okresnému súdu Trebišov a konanie o tomto nároku navrhovateľa sa viedlo na Okresnom
súde Trebišov pod sp. zn. 9C/26/1999. Navrhovateľ sa domáhal úhrady pohľadávok, ktoré získal na
základe zmluvy o postúpení a prevzatí pohľadávok od Ferony Slovakia, a.s., odštepný závod Košice.

Okresný súd v Trebišove uznesením zo dňa 4.10.1999, č.k. 9C/26/1999-56 zastavil konanie o nároku
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 74.103,67 Sk a vec o zaplatenie 942.653,30 Sk vylúčil na
samostatné konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.10.1999. O vylúčenom nároku sa
viedlo konanie na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 9C/11/2000. Zo spisu 9C/11/2000 súd zistil, že
rozsudkom dňa 3.3.2000 bola žaloba navrhovateľa zamietnutá a keďže odvolanie podal navrhovateľ
oneskorene proti rozsudku, uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 16.8.2000, č.k. 11Co/134/00-40

bolo jeho odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu z 3.3.2000 odmietnuté.

Navrhovateľuplatňujeakonároknanáhraduškodyvovýške6.122,31€tým,ževobdobíod23.3.2007do
20.2.2009 bol nútený zaťažiť sa úvermi, aby bol vôbec schopný uhrádzať svoje záväzky. Úroky z úverov
a poplatky za poskytnutie úverov, za vedenie účtov, za omeškanie so splátkami, ako aj náklady súvisiace

s poistným predstavujú podľa navrhovateľa a podľa jeho špecifikácie sumu 6.122,31€. Tieto výdavky
navrhovateľ kvalifikuje ako škodu, ktorú mu spôsobil odporca tým, že pred 23.3.2007 nesplnil odporca
svoju povinnosť vyrovnať svoje dlhy voči nemu. Inak by všetky svoje finančné záväzky navrhovateľ podľa
vlastného tvrdenia uspokojil z prostriedkov, ktoré mu bol povinný odporca uhradiť. Navrhovateľ v návrhu
na začatie konania špecifikoval výšku škody týmto výpočtom:

a) úver Flexi pôžička vo výške 2.987,45€ od 23.3.2007 do 20.2.2009
zaplatené úroky...........................................................626,91€
poplatok za poskytnutie úveru..................1.800,-Sk....59,15€
poplatok za vedenie účtu.............................. 1,83x23=42,09€

Spolu ..........................................................................728,15€

b) úver Flexi pôžička vo výške 995,82€ od 14.1.2008 do 19.3.2009
zaplatené úroky ........................................................127,51€
poplatok za poskytnutie úveru ...........1.000,- Sk........33,19€

poplatok za vedenie účtu .............................1,83x14=25,62€
Spolu.........................................................................186,32€
Celkom poplatky za úvery Flexi pôžička od VUB.......914,47€

c) úhrada trov za omeškanie splátky záväzkov navrhovateľa voči banke VÚB, a.s. Bratislava, pobočka

Trenčín
úhrada vkladom v hotovosti zo dňa 20.10.2008 vo výške 650,- Sk......21,60€
úhrada vkladom v hotovosti zo dňa 26.11.2008 vo výške 650,- Sk......21,60€
úhrada vkladom v hotovosti zo dňa 13.1.2009 vo výške.......................21,60€
úhrada vkladom v hotovosti zo dňa 22.1.2009 vo výške.......................21,60€

Spolu ..................................................................................................228,60€
Celkom za položky a + b + c = 728,15 + 914,47 + 228,60 = 1.871,22€

d) výdavky spojené s poskytnutím hypotekárneho úveru poskytnutého Ľudovou bankou za obdobie od
18.8.2008 do 20.11.2009:

uhradené úroky ...............................................................3.958,97€
poistné za rok 2008..................................4.000,- Sk..........146,05€
poistné za rok 2009............................................................146,05€
Spolu ...............................................................................4.251,07€

Spolu súčet súm 1.871,22€ a 4.251,07€ je 6.122,29Eur.

Navrhovateľ odôvodnil použitie úverových zdrojov tým, že na základe rozhodnutia súdu vo veci
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva mu bola uložená povinnosť vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel druhému spoluvlastníkovi 1.400.000,- Sk a tiež úhradu nákladov, ktorým bol
zaviazaný v exekučných konania, v ktorých sa proti nemu viedli exekúcie.

Po zamietnutí návrhu v časti zaplatenia 5.240,66€ vo veci 12Cb/20/2010 súd výzvou zo 14.2.2011,
č.k. 12Cb/20/2011-185 vyzval navrhovateľa okrem iného, aby oznámil, z akého zdroja mal príjmy v
rokoch 2007 až 2008, z ktorých uhrádzal úvery špecifikované v návrhu na začatie konania, kde predložil
špecifikáciu všetkých platieb, ktoré poukázal na úhradu uvedených úverov a pôžičiek z uvedením výšky
každej platby a ako aj označenia príjemcu platby. Rovnako ho vyzval, aby oznámil ako naložil so sumou

320.643,- Sk, ktorú podľa jeho podania z 1.7.2010 mu uhradila DrevoIndustria Žilina v roku 2005. Súd
totiž zisťoval, z akého zdroja a v akej výške mal v uvedenom období navrhovateľ príjmy, ktoré mu
dovoľovali nielen uhrádzať náklady na zabezpečenie bežných životných potrieb a na bývanie, ale aj
na splácanie úverov a s nimi súvisiacich úrokov a poplatkov. Týmto mal navrhovateľ preukázať svoje
tvrdenie uvedené v návrhu na začatie konania, že bol nútený pre nedostatok iných príjmov získať
prostriedky na úhradu svojich vlastných záväzkov z úverových zdrojov.

V podaní z 28.2.2011 na výzvu súdu zo 14.2.2011 navrhovateľ vôbec neodpovedal na vyššie uvedené
otázky a obmedzil sa iba na vysvetlenie, v čom spočíva protiprávnosť konania odporcu, v čom spočíva
vznik škody a v čom spočíva príčinná súvislosť medzi omeškaním odporcu s úhradou dlhu a vzniknutou
škodou.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 12.10.2011, č.k. 3Cob/158/2011-66 bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.4.2011, č.k. 12Cb/6/2011-31, ktorým súd zamietol žalobu
navrhovateľa o zaplatenie 6.122,31€ s príslušenstvom. V dôvodoch rozsudku odvolacieho súdu sa
okrem iného uvádza:

„Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu škody, spôsobenej mu oneskoreným splnením
záväzkov odporcu, vyplývajúcich mu z oneskoreného zaplatenia súm, na zaplatenie ktorých bol
právny predchodca odporcu zaviazaný v platobných rozkazoch. Platobné rozkazy navrhovateľ v žalobe
nešpecifikoval, avšak vychádzajúc z rozsudku súdu prvého stupňa, jedná sa o platobné rozkazy

a rozsudky vydané Krajským súdom v Košiciach vo veciach navrhovateľa Ferona š.p. Košice proti
odporcovi Mestský podnik služieb, štátny podnik v likvidácii, Trebišov, ktoré navrhovateľ nadobudol na
základe zmlúv o postúpení pohľadávok, a ktoré boli vedené pod sp.zn. 1Rob/204/1994, 1Rob/203/1994,
3Rob/202/1994, 2Rob/201/1994, 2Rob/204/1994, 3Rob/204/1994, 2Cb/1612/1991, 1Cb/11606/1992,
1Rob/33845/1992, 16Rob/33705/1992, 16Rob/33710/1992, 16Rob/33715/1992, 16Rob/33714/1992,

16Rob/33713/1992, 16Rob/33712/1992, 16Rob/33711/1992, 16Rob/33704/1992, 16Rob/33708/1992,
6Rob/9932/1992, 1Rob/24583/1992, 16Cb/5656/1993. Mesto Trebišov, ako odporca v tomto konaní, je
právnym nástupcom odporcu v uvedených konaniach, a to Mestského podniku služieb, štátny podnik v
likvidácii, Trebišov a odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením nástupníctva Mesta Trebišov.

Vychádzajúc z uvedených spisových značiek /spisy neboli predložené/, nie je vylúčené, že sa jedná o
právne vzťahy, ktoré medzi pôvodnými účastníkmi konania vznikli do 1.1.1992.

Podľa § 763 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka „Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré
vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z

nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv
uzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte,
zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto
zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom. (2) Podľa doterajších
predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti

tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú
doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona“.

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z
hospodárskych a iných zmlúv uzavretých pred 1.1.1992, sa spravujú doterajšími predpismi a podľa

doterajších predpisov, sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty pre uplatnenie práv, aj keď začnú
plynúť po účinnosti Obchodného zákonníka. Nárok na náhradu škody vyplývajúci z omeškania so splnením povinnosti zaplatiť cenu za poskytnuté
plnenie, je nárokom zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv, a teda
ak sa takýto nárok vzťahuje k záväzkom vzniknutým do 1.1.1992, tak je potrebné ho posúdiť podľa

Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 so zohľadnením aj úpravy uvedenej v § 147 ods. 3, podľa ktorej
na náhradu škody sa započítavajú majetkové sankcie, ktoré boli zaplatené za nesplnenie povinností,
ktorých porušením bola škoda spôsobená.

Aj podľa právnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku, nárok na náhradu škodu sa viaže na

porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu upraveného v Obchodnom zákonníku alebo povinnosti
uvedenej v Obchodnom zákonníku. Právnym základom takéhoto nároku preto nie je platobný rozkaz ani
rozsudok súdu. Tieto iba preukazujú, že určitá povinnosť existuje, a nie je potrebné ju už dokazovať. V
prejednávanejvecirozhodnutiamisúdovbolopreukázané,žeprávnypredchodcaodporcumalzurčitého
právneho vzťahu povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa určité sumy.

Pokiaľ súd prvého stupňa v rozhodnutí poukázal na znenie § 415 a § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd uvádza, že sa jedná o všeobecnú právnu úpravu prevenčnej a zakročovacej povinnosti,
ktorá platí aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov, a preto námietka navrhovateľa voči odkazu súdu
prvéhostupňanauvedenéustanovenia,niejedôvodná.Okremtoho preobchodnoprávnevzťahy okrem
uvedenej úpravy platí aj prísnejšia úprava uvedená v ustanoveniach § 377 a § 384 Obchodného

zákonníka.

Okrem toho odporca v priebehu konania uplatnil námietku premlčania práva, ktorú súd prvého stupňa v
napadnutom rozsudku vôbec právne neposúdil. Ak by uvedenú námietku posudzoval iba odvolací súd,
bola by tým porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania a najmä by účastníkovi konania bolo

odňaté právo konať pred súdom, nakoľko námietky proti takémuto posúdeniu práva by nemal možnosť
v odvolacom konaní uplatniť.“

Vzhľadom k záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu ohľadne použitia hmotného práva súd
zisťoval, ktoré pohľadávky, ktoré postúpením získal navrhovateľ vznikli do 31.12.1991 a ktoré po

1.1.1992. Z právneho názoru odvolacieho súdu totiž jednoznačne vyplýva, že na navrhovateľom
uplatnené nároky z pohľadávok vzniknutých do 31.12.1991 je potrebné pri rozhodovacej činnosti
súdu aplikovať ustanovenia Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 účinného do 31.12.1991 a na
nároky vzniknuté z pohľadávok, ktoré vznikli po 1.1.1992 aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka. Hospodársky zákonník č. 109/1964 totiž bol účinný do 31.12.1991, kedy účinnosť stratil a

Obchodný zákonník je účinný od 1.1.1992.

Po1.1.1992vzniklitietopohľadávky,ktorézískalnavrhovateľpostúpenímodpôvodnéhoveriteľaFerona,
a.s., odštepný závod Košice:

1/pohľadávka z faktúry č. 500546 zo záväzku z 11.2.1992, splatná 27.2.1992 v sume 13.550,99 Sk;
2/ pohľadávka z faktúry č. 100593 zo záväzku z 3.2.1992, splatná 19.2.1992 v sume 86.212,73 Sk;
3/ pohľadávka z faktúry č. 100578 zo záväzku z 3.2.1992, splatná 19.2.1992 v sume 17.861,16 Sk;
4/ pohľadávka z faktúry č. 500425 zo záväzku z 31.1.1992, splatná 19.2.1992 v sume 6.175,76 Sk;
5/ pohľadávka z faktúry č. 500310 zo záväzku z 24.1.1992, splatná 11.2.1992 v sume 7.677,26 Sk;

6/ pohľadávka z faktúry č. 200352 zo záväzku z 31.1.1992, splatná 14.2.1992 v sume 27.938,43 Sk;
7/ pohľadávka z faktúry č. 200170 zo záväzku z 11.2.1992, splatná 11.2.1992 v sume 9.741,65 Sk;
8/ pohľadávka z faktúry č. 200247 zo záväzku z 28.2.1992, splatná 28.2.1992 v sume 15.787,32 Sk;
9/ pohľadávka z faktúry č. 100780 zo záväzku z 3.2.1992, splatná 27.2.1992 v sume 66.499,57 Sk;
10/ pohľadávka z faktúry č. 100669 zo záväzku z 31.1.1992, splatná 24.2.1992 v sume 119.559,23 Sk;

11/ pohľadávka z faktúry č. 800218 zo záväzku z 16.1.1992, splatná 4.2.1992 v sume 4.730,56 Sk.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že celková výška pohľadávok, ktoré získal navrhovateľ postúpením od
Ferony, a.s., ktoré vznikli po 1.1.1992 bola 375.734,48 Sk a ostatné pohľadávky vznikli do 31.12.1991.

Tieto skutočnosti súd zistil zo spisov Krajského súdu v Košiciach č. 11Cb/11606/92, 16Rob/33705/92,
16Rob/33711/92, 16Rob/33714/92, 16Rob/33715/92, 1Rob/33845/92, 1Rob/33837/92. O tom, že všetky ostatné pohľadávky, ktoré v zozname uvádza navrhovateľ vznikli
pred 1.1.1992 súd zistil z týchto spisov. Ide o spisy Krajského súdu v Košiciach
č. 16Rob/33704/92, 16Rob/33708/92, 16Rob/33710/92, 16Rob/33711/92, 16Rob/33/712/92,

16Rob/33713/92, 16Rob/33714/92, 16Rob/33715/92, 1Cb/8011/93, 1Rob/33837/92, 15 Rob/33700/92
a ďalej zo spisov Okresného súdu Trebišov 2Rob/204/1994, 3Rob/204/94, 3Rob/202/94, 2Rob/201/94.

Navrhovateľ získal od pôvodného veriteľa Rempo Bratislava postúpením tieto pohľadávky, ktoré vznikli
po 1.1.1992:

1/ pohľadávka z faktúry č. 275466 zo záväzku z 18.1.1992, splatná 5.2.1992 v sume 59.195,- Sk;
2/ pohľadávka z faktúry č. 274242 zo záväzku z 14.1.1992, splatná 1.2.1992 v sume 8.004,- Sk;
3/ pohľadávka z faktúry č. 972545 zo záväzku z 22.7.1992, splatná 29.7.1992 v sume 1.385,- Sk.

Pohľadávky, ktoré vznikli po 1.1.1992 postúpené na navrhovateľa z pôvodného veriteľa Rempo Trebišov
predstavujú sumu 68.584,- Sk.

Tieto skutočnosti súd zistil zo spisov Krajského súdu v Košiciach č. 18Rob/2135/92 a 17Rob/1438/92
a zo spisov Okresného súdu Trebišov 2Rob/362/96. Všetky ostatné pohľadávky vznikli pred 1.1.1992
a tieto skutočnosti súd zistil zo spisov Krajského súdu v Košiciach č. 9Rob/41899/92, Rob/32944/92,
16Rob/43666/92, 9Rob/44209/92, 10Rob/3542/92, 10Cb/7288/93, 8Rob/1588/92, 6Rob/5815/92,

3Rob/2289/92, 17Rob/885/92, 17Rob/884/92, 17Rob/83/92, 18Rob/2135/92, 19Rob/804/92,
10Rob/3593/92 a zo spisov Okresného súdu Trebišov 2Rob/362/96, 2Rob/417/94, 3Rob/417/94,
3Rob/362/94, 1Rob/363/94, 1Rob/708/94, 1Rob/768/94, 2Rob/362/94 a 1Rob/362/94.

V konaní nie je sporné, že navrhovateľ uplatňuje nároky na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť z

titulu omeškania so splnením dlhu, teda s plnením záväzkov-pohľadávok, ktoré vznikli pred 1. januárom
1992 a pohľadávok, ktoré vznikli po 1.1.1992.

Poukazujúc na ustanovenie § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka ako je vyššie citované, právne vzťahy,
ktoré vznikli do začiatku účinnosti Obchodného zákonníka ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie

záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv, ktoré boli uzavreté pred dňom účinnosti, t.j. po 1.1.1992 sa
spravujú doterajšími predpismi, teda Hospodárskym zákonníkom č. 109/1964.

Podľa § 145 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 organizácia, ktorá inej
organizácii spôsobila škodu porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti je povinná škodu nahradiť.

Podľa § 145 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 organizácia sa zodpovednosti
zbaví ak preukáže, že škode nemohla zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej
požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť poukazom nato, že plnila opatrenia orgánov
hospodárskeho riadenia.

Podľa § 147 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 nahrádza sa to, o čo sa
majetok poškodenej organizácie škodnou udalosťou zmenšil /skutočná škoda/ a čo by bola poškodená
organizácia dosiahla, keby nebola nastala škodná udalosť /ušlý zisk/. Pri porušení záväzku sa však
nenahrádza škoda, ktorú organizácia čo škodu spôsobila nemohla pri vzniku záväzku predvídať ako

obvyklý následok takéhoto porušenia.

Podľa § 147 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 na náhradu škody sa
započítavajú majetkové sankcie, ktoré boli zaplatené za nesplnenie povinností, ktorých porušením bola
škoda spôsobená.

Podľa § 141 Hospodárskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 ak povinná organizácia riadne nesplní
svoju povinnosť, môže oprávnená organizácia od nej požadovať dojednaná majetkovú sankciu, a ak nie
je dojednaná, majetkovú sankciu podľa tohto zákona alebo iného právneho predpisu, ak je pre tento
prípad ustanovená.

Podľa § 130 Hospodárskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 majetkové právo, ktoré nebolo
uplatnené v ustanovenej dobe na príslušnom orgáne sa premlčuje. Podľa § 131 citovaného zákona na premlčanie prihliadne príslušný orgán len vtedy, ak povinný právny
subjekt uplatní námietku premlčania, ak sa námietka premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo
priznať. Nepriznanie práva z toho dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu.

Podľa § 131a citovaného zákona pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je premlčacia lehota 3-ročná
a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz. Pri právach, ktoré sa musia uplatniť najprv u
povinného subjektu, plynie premlčacia lehota odo dňa, kedy si právo takto uplatnilo.

Podľa § 131b ods. 2 citovaného zákona premlčacia lehota práva na náhradu škody je 2 roky a začína
plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu
škody sa však premlčí najneskôr za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Toto
platí obdobne o premlčacej lehote práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh

navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že odporca a jeho právny predchodca
neplnili peňažné záväzky, ktoré vznikli medzi právnymi predchodcami účastníkov pred 1.1.1992. Súd
tak rozhodol z dôvodu, že nárok navrhovateľa je v tomto prípade premlčaný.

Podľa § 131b ods. 2 Hospodárskeho zákonníka účinného do 31.1.1991 bolo totiž povinnosťou právnych

predchodcov navrhovateľa a navrhovateľa uplatniť právo na náhradu škody do 10-tich rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Nie je sporné medzi účastníkmi a konštatuje to aj súd,
že udalosť, z ktorej škoda vznikla je omeškanie právneho predchodcu odporcu splnením peňažného
záväzku. Podľa § 138 ods. 1 je organizácia v omeškaní, ak nesplní svoju povinnosť v ustanovenej dobe.

Podľa faktúr označených navrhovateľom, z ktorých záväzky vznikli do 31.12.1991, splatnosti týchto
faktúr nastali v roku 1991 a u niektorých najneskôr v roku 1992. U každej z faktúr, ktorými boli
fakturované pohľadávky vzniknuté do 31.12.1991, bola stanovená doba splatnosti a k omeškaniu
právneho predchodcu odporcu došlo na ďalší deň nasledujúci po dni, ktorý právni predchodcovia
navrhovateľa stanovili ako deň splatnosti. Všetky uvedené faktúry, teda aj pohľadávky sa stali splatné v

roku 1991 a niektoré v roku 1992 a teda udalosťou, ktorá zakladá právo na náhradu škody je prvý deň
omeškania so splatením peňažného záväzku. Keďže k prvým dňom omeškania dochádzalo výlučne v
rokoch 1991 a 1992, 10-ročná premlčacia lehota podľa § 131b ods. 2 uplynula najneskôr v roku 2001 a
2002. Ak teda podľa vyššie citovaných ustanovení Hospodárskeho zákonníka došlo k majetkovej ujme
oprávnenej osoby z dôvodu, že povinná osoba nesplnila svoj peňažný záväzok po viac ako 10 rokov,

nárok na túto majetkovú ujmu už po uplynutí 10-ročnej lehoty uplatniť nemožno, pretože je premlčaný.
Keďže sa odporca premlčania dovolal, súd návrh navrhovateľa v tej časti zamietol. Navrhovateľ totiž
uplatnil nárok na náhradu škody na súde až 12.2.2010.

Súd poznamenáva, že odporca ani jeho právni predchodca neuhradili pre navrhovateľa, ani pre jeho

právnych predchodcov žiadne majetkové sankcie za neuhradenie pohľadávok do lehoty ich splatnosti a
preto ani nemožno v tejto veci zo strany odporcu považovať obranu podľa § 147 ods. 3 Hospodárskeho
zákonníka účinného do 31.12.1991 za dôvodnú.

Pokiaľ ide o právnu úpravu premlčania nárokov na náhradu škody za porušenie povinnosti zo

záväzkových vzťahov po 1.1.1992 platia ustanovenia Obchodného zákonníka.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína
premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto
práv ustanovená osobitná úprava.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa § 400 Obchodného zákonníka zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti, v ktorej sa domáhal náhrady škody za nesplnenie záväzkov,
ktoré vznikli právnemu predchodcovi odporcu po 1.1.1992. Z vyššie uvedených súdnych spisov súd

zistil, že všetky tieto záväzky boli splatné v roku 1992 a aj v tomto prípade platí zásada, že 10-ročná
premlčacia lehota podľa § 398 začína plynúť odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti. K porušeniu
povinnosti zo strany právneho predchodcu odporcu, teda k neplneniu peňažných záväzkov došlo v roku
1992, pretože v tomto roku sa dostal právny predchodca odporcu ako dlžník do omeškania. Keďže 10-
ročná premlčacia lehota tak uplynula v roku 2002 u záväzkov, ktoré vznikli po 1.1.1992; navrhovateľ

podal návrh na začatie konania až 12.2.2010, teda po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty. Na nároky
vzniknuté po uplynutí 10-ročnej lehoty preto nemožno prihliadnuť.

Súd ďalej poukazuje nato, že aj za predpokladu, že by nedošlo k premlčaniu nárokov navrhovateľa na
náhradu škody, súd jeho nárok na náhradu škody hodnotí ako nedôvodný.

Navrhovateľ nepreukázal, že by uhradené úroky z úverov, úroky z omeškania so splátkami úverov,
poplatky spojené so získaním úverov ako aj poistné za poistenie pre prípad nesplácania úverov mohli
byť kvalifikované ako škoda, ktorá mu vznikla. Navrhovateľ správne uvádza v návrhu na začatie konania,
že nárok na náhradu škody v takomto prípade podľa § 373 Obchodného zákonníka vzniká len, ak s

ohľadom na všetky skutočnosti je veriteľ ako podnikateľ „nútený“ z dôvodu splnenia svojich záväzkov
zabezpečiť ich plnenie z úverového zdroja, pretože nemá k dispozícii také finančné a majetkové hodnoty,
ktorými by mohol svoje záväzky voči iným osobám splniť. Úroky z úverov, poplatky súvisiace so získaním
úverovakoajinévýdavkyniesúvovšeobecnostimajetkovouujmou,tedaškodou,alezáväzkomdlžníka,
ktoré mu vyplýva z úverovej zmluvy. Ako škodu možno tieto výdavky kvalifikovať v uvedenej veci iba

za predpokladu, že navrhovateľ ako veriteľ preukáže, že jeho zdroj príjmu a majetkové aktíva v čase
vzniku úverovej zmluvy mu nedovoľovali uhrádzať jeho záväzky voči iným subjektom. Je nepochybné,
že navrhovateľ v čase uzavretia úverových zmlúv vyššie uvedených a v čase, keď plnil záväzky z týchto
zmlúv, musel mať zdroj príjmu, pretože uhrádzal náklady na zabezpečenie vlastných životných potrieb,
náklady na bývanie a z určitých zdrojov príjmu musel uhrádzať aj pôžičku a úvery, ktoré v návrhu

špecifikoval. Navrhovateľ však na výzvu súdu odmietol uviesť zdroj svojich príjmov, ich výšku, prípadne
iné majetkové hodnoty, z ktorých by mohol uhrádzať svoje záväzky voči iným subjektom. Skutočnosť,
že osoba uhrádza svoje záväzky voči iným subjektom z prostriedkov získaných úverom ešte sama o
sebe neznamená, že táto osoba nemá možnosť tieto záväzky uhrádzať aj z iných zdrojov. V niektorých
prípadoch, ak sú úvery výhodné, je výhodnejšie pre dlžníka uhrádzať svoje záväzky z takýchto úverov

ako použiť na úhradu záväzkov voľné finančné zdroje alebo prostriedky z takého speňaženia hmotného
majetku, ktoré by neohrozilo či už podnikateľskú alebo inú súkromnú činnosť a postavenie dlžníka. Súd
v tejto súvislosti pripomína, že navrhovateľ sa vyhol vysvetleniu, akým spôsobom naložil so sumou 320.643,- Sk, ktorú mu uhradila DrevoIndustria Žilina v roku 2005, hoci bol na toto súdom písomne
vyzvaný.

Povinnosťou navrhovateľa je preukázať vznik škody a to takým spôsobom, ktorý by nevyvolával žiadne
pochybnosti o tom, že ním uvádzané úverové zdroje a pôžička boli jediným možným spôsobom úhrady
jeho záväzkov voči iným subjektom predtým, než prostriedky získal z pôžičiek a úverových zdrojov a
rovnako aj v čase po získaní týchto prostriedkov. Keďže navrhovateľ takýmto spôsobom vznik škody
nepreukázal, súd jeho návrh zamietol.

Súd sa stotožňuje aj s dôvodnosťou tvrdenia odporcu, že navrhovateľ mohol voči odporcovi mu
pohľadávky, ktoré získal zmluvou o ich postúpení v roku 1996 vymáhať od odporcu bezprostredne
potom, čo dňa 18.9.1996 uzavrel zmluvu s Feronou, a.s., Košice o postúpení týchto pohľadávok. Súd v
tomto smere poukazuje na dôvody právoplatného rozsudku Okresného súdu Trebišov z 15.12.2008, č.k.
6C/156/2004-205, v ktorom na strane 6 súd uvádza: „Prechod majetku z Mestského podniku služieb,

štátny podnik Trebišov na Mesto Trebišov vyplýva priamo zo zákona a teda aj prechod záväzkov do
výšky prevzatého majetku a to na základe zákona č. 138/1991 Zb.z. účinného od 1.5.1991 o majetku
obcí. Okamih prevzatia majetku nastal už dňom založenia obecného podniku Mestom Trebišov. Obecný
podnik žiaden majetok nikdy nevlastnil, ale mu bol daný do správy Mestom Trebišov a následne pri jeho
zrušení odobratý uznesením č. 88/1991 zo dňa 17.12.1991.“

Sám navrhovateľ v žalobe zo dňa 22.4.2004 vo veci 6C/156/2004 Okresného súdu Trebišov uvádza, že
odporca Mesto Trebišov zodpovedá za záväzky Mestského podniku služieb, štátny podnik v likvidácii
do výšky prevzatého majetku. Skutočnosť, že od 28.4.2004 podal navrhovateľ proti odporcovi Mesto
Trebišov návrh na splnenie zákonnej povinnosti prevziať záväzky zrušeného Mestského podniku

služieb Trebišov, štátny podnik v likvidácii a skutočnosť, že Okresný súd Trebišov rozsudkom zo
dňa 15.12.2008, č.k. 6C/156/2004-205, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.2.2009 aj tomuto návrhu
navrhovateľa vyhovel, neznamená, že toto rozhodnutie súdu bolo právnou podmienkou k tomu, aby si
navrhovateľ mohol uplatniť v exekučnom konaní nároky voči odporcovi Mestu Trebišov. Navrhovateľ
ničím nepreukázal, ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by vymáhanie jeho záväzkov

voči odporcovi v exekučnom konaní, na základe právoplatných súdnych rozhodnutí od roku 1996 bolo
viazané právne na podmienku prevzatia dokumentácie Mestského podniku služieb Trebišov, štátny
podnik v likvidácii Mestom Trebišov a na výmaz Mestského podniku služieb Trebišov, štátny podnik
v likvidácii z obchodného registra. Odporca totiž dobrovoľne plnil navrhovateľovi svoje záväzky aj
bez toho, aby bol podaný návrh na výmaz z obchodného registra u subjektu Mestský podnik služieb

Trebišov, štátny podnik v likvidácii. Podstatná je skutočnosť, že uznesením Mestského zastupiteľstva v
Trebišove zo dňa 3.6.1992, č. 55/1992 bol Mestský podnik služieb, štátny podnik Trebišov zrušený a
týmto okamihom došlo k prechodu záväzkov na odporcu.

Ak navrhovateľ neuplatnil svoje právo na vymoženie svojich pohľadávok od roku 1996 do roku

2007 formou exekúcie proti Mestu Trebišov, hoci mu v tom nebránila žiadna skutková ani právna
neodstrániteľná prekážka jeho tvrdenia o tom, že odporca si dobrovoľne nesplnil svoje povinnosti mu
spôsobil škodu, nie sú dôvodné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v platnej právnej úprave.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Navrhovateľ mal k dispozícii vykonateľné súdne rozhodnutia, ktorými od roku 1996 mohol v exekúcii
vymáhať nároky proti odporcovi. Nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by takýto postup zvoliť nemohol.
Skutočnosť, že v týchto rozhodnutiach je ako povinná osoba vedená Mestský podnik služieb Trebišov,

štátny podnik v likvidácii, nebránila tomu, aby navrhovateľ podal exekučný návrh proti Mestu Trebišov a
to práve z dôvodov, ktoré sám uvádza v konaní vo veci sp.zn. 6C/156/2004. Záväzky Mestského podniku
služieb, štátny podnik v likvidácii, Trebišov sa totiž prešli na Mesto Trebišov dňom zrušenia tohto podniku
a skutočnosť, či Mesto Trebišov prevzalo alebo neprevzalo dokumentáciu od Mestského podniku služieb
Trebišov, štátny podnik v likvidácii, alebo či tento bola alebo nebol vymazaný z obchodného registra v

tomto smere nie je rozhodujúca. V tomto prípade okamih prechodu právnej povinnosti splniť záväzky
pôvodného Mestského podniku služieb, štátny podnik v likvidácii, Trebišov prešli na Mesto Trebišov
zrušením tohto podniku dňa 3.6.1992 a preto v roku 1996 po tom, čo nadobudol platne pohľadávky
navrhovateľ,moholichuplatňovaťvočiMestuTrebišov.Súdpoukazujenaskutočnosť,žeMestoTrebišov
potom, čo vo veci 6C/156/2004 súd právoplatne rozhodol, si splnilo záväzky voči navrhovateľovi a to aj
napriek tomu, že Mestský podnik služieb, štátny podnik v likvidácii Trebišov ešte ani v tom čase nebol

vymazaný z obchodného registra.

Navrhovateľ si teda nepočínal tak, aby mu nevznikla škoda a aj keby vznik škody preukázal, nárok na
jej náhradu by mu nevznikol z vyššie uvedených dôvodov.

Keďže v priebehu konania došlo k zmenám v osobách právnych zástupcov odporcu, súd o trovách
konania účastníkov rozhodne až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej, keďže procesný postup pri
zisťovaní výšky trov právneho zastúpenia odporcu je z časového hľadiska náročný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3

vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 2. 2017. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.