Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14P/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200840
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714200840.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. S. L.,

A.. X.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad, dieťa rodičov Y. F., A.. XX.X.XXXX, W. P. XX Y. U. L., A.. XX.XX.XXXX, W. F., D. XXXX/XXX,
v konaní začatom na návrh otca o zmenu úpravy styku takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 15P/82/2013-23 zo dňa 11.9.2013, pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nasledovne:

Otec maloletého dieťaťa U. L. je oprávnený stýkať sa s maloletou S. každú poslednú sobotu v mesiaci

v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.

K stretnutiu v uvedený čas dôjde podľa vzájomnej dohody rodičov v meste Poprad alebo v blízkom okolí.

Obaja rodičia sú navzájom povinní oznámiť si deň vopred, pokiaľ by k realizácii styku nemohlo dôjsť.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca na rozšírenie styku s maloletou S. L.. V predmetnom návrhu
otec uviedol, že naposledy o styku bolo rozhodnuté rozsudkom OS Poprad 15P/82/2013 s tým, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletou každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. v
prítomnosti matky. Svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že na jeho strane ako aj na strane dieťaťa sa vyskytli

nové skutočnosti. Po viacerých stretnutiach s dieťaťom pokladá otec vzťah s maloletou za vynikajúci a
na vysokej úrovni, tento vzťah chce aj naďalej prehlbovať, čo by bolo aj v záujme maloletého dieťaťa.
Otec v návrhu uviedol, že maloletá sama chce, aby ju navštevoval častejšie, aby bol s ňou dlhšie, avšak
matka takémuto styku bráni, čo otec považuje zo strany matky za nevhodný prístup. Zároveň poukázal
aj na to, že tento styk sa nekonal pred domom matky alebo v blízkom okolí, ale tento kontakt musel
prebiehať priamo vo dvore matkinho domu, kde otec mohol stráviť s dieťaťom jednu hodinu.
Na pojednávaniach otec poukazoval na predmetný návrh na možnosť rozšírenia úpravy styku, poukázal

na to, že dieťa je veľmi šťastné, keď za ním príde, smeje sa s ním, je veselá a toto dobre vplýva na
zdravý vývoj dieťaťa. Preto by ju otec chcel brávať aj mimo bydliska alebo aj na rôzne podujatia, výlety
a podobne. Otec ďalej uviedol, že dieťa je aj voči nemu otvorenejšie, vie sa s ním viac porozprávať,
keď matka nie je prítomná, pretože akonáhle matka príde, dieťa je napäté, drží sa jej za ruku a takýtostyk nemôže prebehnúť voľne a slobodne. Dieťaťu by vedel sprostredkovať aj iné aktivity, ale keď príde
na úpravu styku, musí byť len na záhrade rodinného domu. Po vypracovaní znaleckého posudku otec
žiadal, aby styk bol rozšírený tak, aby sa s dieťaťom mohol stýkať každý druhý týždeň v mesiaci v sobotu

po dobu 4 hodín, jedenkrát v mesiaci aby si dieťa mohol brávať k sebe alebo na výlety do Popradu alebo
okolia, ďalej žiadal aby v dňoch narodenín a menín dieťaťa, Vianoc, veľkej noci a dňa detí bol oprávnený
navštíviť dieťa bez ohľadu na to, na aký deň v týždni daný sviatok pripadne a aby vtedy mohol byť s
dieťaťom minimálne jednu hodinu a cez letné prázdniny by sa chcel s dieťaťom stretávať po dobu dvoch
týždňov. V čase podania návrhu otec býval v Inštitúte Krista Veľkňaza v Žakovciach a od 15.7.2015 býva

v F. - P. na ubytovni. Aj na poslednom pojednávaní otec uviedol, že styk keď prebieha za prítomnosti
matky, medzi ním a matkou dochádza ku konfliktom, toto by chcel odstrániť, aby matka pri styku nebola;
v ostatnom trval na podanom návrhu.

Matka vo svojich výpovediach uviedla, že rozšírenie styku nie je vhodné, nakoľko aj počas všetkých
ostatných stykov, ktoré v minulosti priebehali, vždy otec sa arogantne správal voči nej ako matke,

pred dieťaťom sa vyjadruje proti jej osobe a aj z týchto dôvodov matka navrhovala, aby styk naďalej
prebiehal na dvore rodinného domu, kde malo dieťa vytvorené všetky podmienky aj na možnosť
strávenia času s otcom - dieťa malo na dvore hojdačku, detský domček, mali k dispozícii presklenú
terasu, malo tam svoje hračky a otec sa mohol zapojiť do všetkých aktivít a hier, ktoré dieťa sa zvykne
hrávať. Matka ďalej uviedla, že aj v čase, kedy bolo rozhodnuté o úprave styku na jednu hodinu za

jej prítomnosti, bola spolupráca ďalej so psychologičkami a styk prebiehal aj dlhšie ako jednu hodinu
za jej prítomnosti. Dokonca raz boli spolu navštíviť otca v Žakovciach, kde predtým býval. Keď ako
rodičia prestali spolupracovať so psychologičkami približne po troch mesiacoch, styk prebiehal znovu
väčšinou v hádkach, konfliktoch, hlavne medzi ňou a otcom dieťaťa. Počas styku otec riešil v prvom
rade matku, nie maloleté dieťa. Otec dieťaťa pred maloletou vytýkal matke rôzne veci namiesto toho,

aby si budoval vzťah s dieťaťom. Matka poukázala na to, že práve takéto správanie otca vyúsťuje až do
toho, že dieťa s ním nechce ísť a stráca jej dôveru. Matka uviedla, že dieťa musí na styk pripraviť, snaží
sa o to, aby sa dieťa na styk aj tešilo, ale styk nakoniec vždy končí tým, že sa hádajú. Podľa názoru
matky si otec nevybudoval za minulé obdobie taký vzťah s maloletou, ktorý by bol bezproblémový a
kde by aj maloletá s ním mohla stráviť dlhšiu dobu. Čo sa týka záverov znaleckého posudku, s týmto

súhlasí, ale najvhodnejšie by bolo, ak by sa styk realizoval za prítomnosti inej cudzej osoby, ktorá by aj
usmerňovala otca v otázkach jeho správania sa voči dieťaťu, čo by vhodne vplývalo na možnosť úpravy
styku. Na poslednom pojednávaní matka uviedla, že styk stále prebieha podľa posledného rozhodnutia
súdu za jej prítomnosti. Na jej strane a na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov, maloletá s matkou
toho času žije vo X., obývajú 2-izbový byt. Maloletá navštevuje MŠ vo Q. X., kde aj matka pracuje.

Dieťa je v predškolskom ročníku a v budúcom školskom roku nastúpi do ZŠ. Matka uviedla, že zo
strany jej príbuzných resp. iných osôb sa nenašiel nik, kto by bol ochotný prísť na predmetný styk s
otcom maloletého dieťaťa a aby tento mohol prebiehať za prítomnosti cudzej osoby. Zároveň uviedla, že
nakoľko nebývajú v Mlynici, s otcom si vedia dohodnúť miesto stretnutia v Poprade, čo už aj spoločne
realizujú.

Kolízny opatrovník poukázal na výpovede oboch rodičov ako aj na závery znaleckého posudku a
doporučil návrh otca na rozšírenie styku vzhľadom k záverom znaleckého posudku zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s vykonanými dôkazmi,

znaleckým posudkom ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/82/2013-23 zo dňa 11.9.2013 bola schválená
rodičovská dohoda o styku otca s maloletým dieťaťom tak, že tento bol oprávnený stýkať sa s maloletou
každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že k

stretnutiu v uvedený čas dôjde pred bydliskom matky na adrese P.. Na takomto styku sa obaja rodičia
v r.2013 dohodli na základe tých skutočností, že otec dieťaťa bol od r.2010 do r.2013 vo výkone trestu
odňatia slobody, s maloletou sa vôbec nestretával a jednalo sa o prvotné stretnutia otca s maloletým
dieťaťom.

Zo správy UPSVaR Poprad vyplýva, že v čase šetrenia pomerov matka maloletého dieťaťa naďalej
s maloletou žila v obci Mlynica, kde dieťa malo vytvorené všetky podmienky pre riadny a zdravý
vývoj a taktiež okolie rodinného domu zodpovedalo tomu, aby tento styk mohol prebiehať na záhrade
rodinného domu. Otec v tom čase žil v Inštitúte Krista Veľkňaza a styk s maloletou prebiehal predtýmto rodinným domom. Matka uvádzala, že otec nevie komunikovať s dieťaťom, dieťa nerozumie
tomu, čo otec rozpráva, má iný spôsob vyjadrovania a každá debata sa nasmeruje voči matke, otec
moralizuje a vyzdvihuje seba samého. Podľa matky sa otec s dieťaťom nevedel riadne hrať, aj hračky

ako napríklad pexeso, obrázkové kocky, pri ktorých dieťa potrebovalo pomoc, otec sa do týchto hier
nezapájal. Medzi ňou a otcom dieťaťa dochádza následne k hádkam pred dieťaťom, ku konfliktom a
nesúhlasí s výchovnými metódami matky. Matka nedôveruje natoľko otcovi, aby dieťa nechala s ním
samotné bez jej prítomnosti, otec matku pred dieťaťom osočuje, ohovára ju a vnucuje jej svoje názory
na život. Otec naopak uvádzal, že vzťah s dieťaťom sa prehlbuje, dieťa má rád, chce s ním stráviť viacej

času sám tak, aby matka nemala dosah na spoločnú prítomnosť a aby si mohol riadne budovať vzťah
s maloletým dieťaťom.

Zo správy z poradenskopsychologického procesu vyplýva, že s oboma rodičmi bol nadviazaný kontakt,
uskutočnili párovú konzultáciu a bola ponúknutá obom rodičom ďalšia spolupráca. Po dobe troch
mesiacov, keď spolupracovali s oboma rodičmi a vrámci ktorej sa uskutočnili 4 párové konzultácie,

bolo doporučené rodičom, aby hlavne eliminovali svoje vzájomné vzťahy pred maloletým dieťaťom.
Obaja rodičia bojujú o moc, najmä otec dieťaťa má tendenciu vracať sa do minulosti a útočiť na
matku, na spoločných stretnutiach vykazuje impulzívne a nestabilné správanie, s výraznou tendenciou
k hádavosti a konfliktom. Ich vzájomné konflikty sa riešia aj cestou polície. Matka dieťaťa sa za otca
hanbí, nedôveruje mu (aj preto, lebo v anamnéze otca sa vyskytol alkoholizmus a väzba za drobné

krádeže) a matka nie je stotožnená s myšlienkou podporovať kontakt otca s dcérou. Potvrdila však, že
otec dieťaťa abstinuje. Vzťahy medzi rodičmi sú veľmi napäté a medzi nimi hrozí konflikt, čo nie je na
prospech dieťaťa. Aj z týchto dôvodov bolo doporučené vo veci znalecké dokazovanie.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že otec je emočne nestabilná osobnosť, nezrelá osobnosť,

kontrola reality je toho času znížená, s adaptačnými ťažkosťami, v správaní je aktívny. Vo vzťahových
väzbách sa prejavuje neosobnosť, v popredí sú egocentrické prejavy a vzťahovačnosť. V prežívaní
sú zaznamenané prejavy afektívnej lability - emočnej instability, významne oslabená je sebakontrola
s agresívnymi tendenciami. Matka je osobnosťou bez výrazných psychopatologických prejavov, so
zachovanou kontrolou reality a miernymi adaptačnými ťažkosťami vo vzťahu ku okoliu ambivalentné

a závislé nastavenie, ovplyvniteľná. Má sklon ku sociálnej naivite, infantilnejšia, zameraná na seba,
s tendenciou ku dominantnému prístupu vo vzťahových väzbách. Vzťah maloletej k matke je silne
pozitívny, citovo sýtený, na matku je emocionálne naviazaná, dieťa vníma matku reálne, objektívne,
vrámci svojich možností. Vzťah maloletej k otcovi je reálne neutrálny, skôr vecný, praktický, voči otcovi
dieťa zaujíma skôr vysnívaný vzťah, ktorý by chcela, aby medzi nimi bol, keďže dieťaťu chýba rola

otca ako taká. Jej postoj k otcovi je skôr zidealizovaný, nestojí na reálnych základoch, ide skôr o
jej túžbu a predstavu. Z postojov a správania otca je neistá a nemá z tohto vzťahu pocit bezpečia.
Znalkyňa tiež poukázala, že v štruktúre osobnosti otca boli zaznamenané odklony od normy smerom ku
psychopatológii. V súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa sa do popredia dostáva najmä jeho emočne
nestabilná osobnosť, jeho psychosociálna nezrelosť a egocentrizmus, nekritickosť voči sebe, evidentné

vzťahovačné nastavenie voči okoliu, sklon k závislému a asociálnemu správaniu a zjavná tendencia ku
impulzívnemu až agresívnemu správaniu bez dostatočného zváženia dôsledkov. Znalkyňa ďalej uviedla,
že maloletá nemá negatívny vzťah ani ku jednému z rodičov. Na otázku akou formou znalkyňa odporúča
realizáciu styku resp. rozšíriť styk otca s maloletou, znalkyňa uviedla, že v popredí otcovho postoja voči
dcére sú jeho nereálne očakávania v realizácii kontaktu s ňou. Otec má záujem stretávať sa s dcérou,

ale nie je si vedomý svojich nepriaznivých stránok osobnosti, chýba mu zodpovednosť a spoľahlivosť
rodiča, nemá objektívnu predstavuje o podmienkach kontaktu, nie je ochotný uvedomiť si, že skutočne
nemá vytvorené dostatočné podmienky na pravidelný a intenzívny kontakt s dieťaťom, nemá spracovaný
rozchod s matkou a svoje negatívne postoje voči matke vedome prenáša na dcéru, nemá reálny pohľad
na svoj vzťah s dcérou a ani do budúcnosti nie je predpoklad, vychádzajúc z popisu osobnosti a postojov

otca, že by sa otcov na dieťa nevhodný vplyv v budúcnosti eliminoval. Znalkyňa uviedla, že kontakt
otca s dieťaťom na niekoľko hodín a bez prítomnosti matky s ohľadom na útly vek dieťaťa by mohol
reálne ohroziť zdravý osobnostný rast dieťaťa. Preto znalkyňa doporučila kontakt dieťaťa s otcom za
prítomnosti matky v mieste jej bydliska, prípadne bez prítomnosti matky, ale v prítomnosti inej cudzej
osoby,napríkladpsychológaalebovpriestorochnejakéhoobčianskehozdruženiaazatýchtopodmienok

by bolo možné uskutočniť styk aj počas 2-4 hodín.

S poukazom na závery znaleckého dokazovania súd oslovil Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach v
súvislosti s možnosťou úpravy styku na ich pôde a za prítomnosti sociálneho pracovníka, ktorý máskúsenosti v oblasti starostlivosti o maloleté deti, ktorý by mohol byť prítomný pri styku. Zo správy
predmetného inštitútu vyplýva, že títo súhlasia s tým, aby stretnutia sa realizovali v areáli inštitútu.
Kontakt s maloletým dieťaťom by prebiehal za prítomnosti sociálnej pracovníčky, ktorá je vedúcou

zariadenia núdzového bývania pre matky s deťmi a má dlhoročné skúsenosti s prácou s maloletými
deťmi. Poukázali aj na možnosť takéhoto stretnutia 2-krát v mesiaci po 2 hodiny. Tento súhlas však by bol
reálny len po dobu, kým sa pán L. bude zdržiavať v zariadení prípadne kým neporuší pravidlá zariadenia.
Ďalšou správou Inštitút Krista Veľkňaza oznámil, že pán L. ukončil pobyt v zariadení dňa 15.7.2015 a
preto nie je možné, aby stretnutia prebiehali v ich areáli.

Zo správy UPSVaR Poprad vyplýva, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca maloletého dieťaťa s
tým, že tento býva na ubytovni. Obýva jednoposteľovú izbu so samostatným príslušenstvom, domácnosť
je vybavená, pozostáva z jednej postele, chladničky a sporáka v kuchynke. Otec pracuje v X. X.
v 4-zmennej prevádzke a jeho čistý príjem predstavuje 500 eur. V takejto domácnosti sú stiesnené
podmienky, nevhodné pre dlhodobejší pobyt maloletého dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že znalkyňa doporučila styk otca s dieťaťom v podstate tak

ako bol doposiaľ za prítomnosti matky v mieste jej bydliska. Pokiaľ by sa jednalo o styk bez prítomnosti
matky, musel by byť za prítomnosti inej vhodnej osoby, kedy by mohol tento styk prebiehať aj po dobu 2-4
hodín. Znalkyňa poukázala na to, že kontakt otca s dieťaťom na niekoľko hodín a bez prítomnosti matky
s ohľadom na útly vek dieťaťa by mohol reálne ohroziť jeho zdravý a osobnostný rast. Dieťa samotné
ešte v tomto veku nedokáže zvážiť, čo je preň dobré a otec nevie reálne posúdiť, čo je objektívne dobré

pre dieťa.
V prípade, ak by otec naďalej ostal bývať v Inštitúte Krista Veľkňaza, súd by rozhodol o úprave styku
za prítomnosti sociálnej pracovníčky tohto zariadenia 2-krát v mesiaci po dve hodiny. Nakoľko však
na strane otca došlo k zmene a tento si zabezpečil samostatné bývanie na ubytovni, súd musel ďalej
prispôsobiť možnosti úpravy styku aj týmto podmienkam. Zo strany príbuzných či už na strane matky

alebo na strane otca ani jeden z rodičov nenavrhol a nenašiel vhodnú osobu, ktorá by pri styku mohla byť
prítomná a ktorá by usmerňovala tento styk a mala objektívny pohľad na danú vec. Preto súd naďalej aj s
poukazom na závery znaleckého dokazovania ponechal tento styk za prítomnosti matky. V tomto smere
súd jednoznačne dáva do pozornosti oboch rodičov, že pokiaľ skutočne majú záujem na zdravom vývoji
maloletého dieťaťa, aby eliminovali svoje vzájomné konfliktné vzťahy, aby pred dieťaťom sa vzájomne

neosočovali a aby otec počas styku venoval všetku svoju pozornosť maloletému dieťaťu tak, aby si s ním
mohol riadne budovať vzťah. V meste Poprad je dostatok možností aj na to, aby tento styk otec strávil
hrou s maloletým dieťaťom v niektorých detských centrách, kde matka by síce bola fyzicky prítomná,
avšak nie priamo pri styku otca s maloletým dieťaťom, mohla by ponechať priestor otcovi a maloletej stým, aby bola v blízkosti v prípade akejkoľvek potreby dieťaťa. Zároveň čo sa týka miesta styku, došlo
k ďalšej zmene, keďže matka sa s maloletým dieťaťom a svojím plnoletým synom presťahovala do 2-
izbového bytu vo X. a teda už nebýva v P. a bolo potrebné zmeniť styk aj v tomto bode. Z výpovede

oboch rodičov na poslednom pojednávaní bolo zrejmé, že matka sa už aj otcovi prispôsobila a styk sa
realizoval v Poprade. Preto v tomto smere súd ponechal na vzájomnej dohode rodičov, kde sa bude tento
styk realizovať. V tomto smere majú možnosť využiť nákupné centrá, detské ihriská alebo športoviská,
prípadne aj iné formy vzájomného stretnutia.
S poukazom na závery znaleckého dokazovania ako aj možnosti realizácie tohto styku v prevyšujúcej

častisúdnávrhotcatýkajúcejsamožnostistretávaniapočassviatkov,prázdninzamietol,keďžeznalkyňa
rozšírenejší priebeh styku neodporučila.

Podľa § 148 O.s.p. má štát podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada
trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd uznesením č.k. 14P/27/2014-69 zo dňa 21.10.2014 nariadil znalecké dokazovanie znalcom v
odborepsychológia,odvetvieklinickápsychológiadetíaznaleckýmdokazovanímpoverilznalkyňuPhDr.
Karin Štiffelovú, miesto výkonu činnosti Spišská Nová Ves.
Uznesením č.k. 14P/27/2014-95 zo dňa 12.2.2015 súd priznal PhDr. Karin Štiffelovej odmenu za výkon

znaleckej činnosti vo výške 431,60 eur. Zároveň upravil učtáreň súdu, aby táto odmena bola vyplatená
v celkovej výške z rozpočtových prostriedkov súdu na účet znalca.

Uznesením č.k. 14P/27/2014-67 zo dňa 21.10.2014 súd priznal matke oslobodenie od súdnych
poplatkov. Uznesením č.k. 14P/27/2014-68 zo dňa 21.10.2014 súd priznal otcovi oslobodenie od

súdnych poplatkov.

V predmetnom prípade sa jedná o konanie nesporové, kde nie je možné vychádzať zo zásady úspechu
v konaní, nakoľko v týchto konaniach je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Štát má právo na náhradu
proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu; súd musí skúmať, či u niektorého z účastníkov nie

sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže u oboch rodičov boli splnené podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov a nie je v ich možnostiach uhradiť trovy znaleckého dokazovania
tak, aby pritom nebolo ohrozené zabezpečenie ich základných životných potrieb a potrieb maloletej,
súd žiadneho z účastníkov nezaviazal náhradou trov štátu, ktoré v konaní platil za vykonané znalecké
dokazovanie.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu
o maloletých, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho
sa dovolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí,
ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie.