Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/475/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225604
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115225604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: X.. S. W.,

narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, T., proti odporkyni: X.. S. W., rodená B., narodená X.X.XXXX,
bytom J. XXXX/XX, T., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa 5.6.1982 na Mestskom úrade v Trnave
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, vo zväzku 38, ročník 1982, na strane 198 pod
poradovým číslom 218 r o z v á d z a .

II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 10. 2015 domáha rozvodu manželstva

s odporkyňou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu najmä návrhom navrhovateľa, sobášnym listom, s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, žijúci v platnom manželstve.

Manželstvo uzavreli dňa 5. 6. 1982, po ročnej známosti, z dôvodu lásky. Posledným spoločným
bydliskom účastníkov bola Trnava, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku
daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod ich manželstva.

Navrhovateľ uviedol, manželstvo fungovalo do roku 1986. Postupné odcudzenie nastalo po narodení
dcéry K., boli hádky, ktoré sa týkali všetkého. Rok potom s odporkyňou nemohli intímne žiť z dôvodu jej
zdravotných problémov, a ohrozenia jej života. Od počatia dcéry E. spolu intímne nežijú a po narodení

dcéry E. už s odporkyňou nechcel nič mať. V tom období začal svojpomocne stavať rodinný dom, kde
sa realizoval, tým pádom, neboli hádky, keď chodieval domov len spávať. Hádky plynú z toho, že s
odporkyňou majú rozdielne povahy, mali rozdielne predstavy o tom, čo je potrebné, čo nie, aj o dome.
Počas manželstva mal priateľky, s ktorými mal intímny styk. Odporkyňa sa o tom dozvedela asi pred
štyrmi-piatimi rokmi od predchádzajúcej priateľky, ktorá žiarlila na novú priateľku a povedala jej o tom.
Odporkyňa mu postupne prestala variť, prať, piecť, začal to robiť sám. Následne sa odsťahovala zo
spálne, odišla na iné poschodie, rozdelili si dom stenou a každý má svoju vlastnú časť, časť je spoločná

ako pivnica. Začal tráviť Vianoce sám a začal si hľadať známosť. Súčasnú priateľku má asi rok a pol,
plánuje s ňou spoločnú budúcnosť. Odporkyni o tom nehovoril, ale asi niečo tuší, zdržuje sa u priateľky.
Od roku 2013 spoločne nehospodária. K odporkyni nič necíti. O obnovenie manželského spolužitia nemázáujem. Stretnutiam s odporkyňou sa vyhýbal, aby nedochádzalo k hádkam a výbuchom. Víkendy trávi
u priateľky a inom dome. Naposledy bol na dome pred dvoma týždňami na dve hodiny.

Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí z dôvodu, že je to jednostranný názor navrhovateľa.
Manželstvo fungovalo do roku 2004, keď predtým nedochádzalo k stretom, keďže navrhovateľ
prišiel domov večer zo stavby. Vedela, že navrhovateľ má kladný vzťah k ženám, ale o žiadnych
mimomanželských známostiach v tej dobe nevedela, ešte mu dôverovala. V roku 2010-2011 sa
dozvedela, že navrhovateľ má priateľku, ale do očí sa k žiadnym priateľkám nepriznal. Odporcu vídavala

s inými ženami. Pýtala sa na to, bolo to zdrojom hádok. Opakovalo sa to pravidelne, dostávala
informácie od známych. Snažila sa to s navrhovateľom riešiť, ale on to popieral. Ďalším zdrojom
hádok bolo aj to, že navrhovateľ si prestal plniť povinnosti aj vo firme, začal si užívať. Vadilo jej, že
navrhovateľa vídavala s inými ženami, že mal priateľky. Riešila to tak, že mu prestala robiť servis,
aby sa spamätal a vrátil sa k rodine. Navrhovateľ sa nespamätal. Chcela sa k nemu priblížiť, čo
neakceptoval.. Tri roky spoločne nehospodária. Majú rozdelený dom, navrhovateľ si ponechal prízemie

domu, odporkyňa s deťmi sú na poschodí. Osem rokov intímne nežijú. Aj predtým intímny život fungoval
sporadicky, keď sa snažila, ale navrhovateľ už nebol ochotný. Vie, že v súčasnosti má navrhovateľ
priateľku, ale nie od neho. K navrhovateľovi cíti neutrálno. Má za to, že vždy je šanca na obnovenie
manželského spolužitia. Navrhovateľovi povedala, že je ochotná súhlasiť s rozvodom, keď si vyrovná
všetky podlžnosti. Naposledy sa videli koncom leta. V podstate o navrhovateľovi nič nevie, odmieta s

ňou komunikovať.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, ods. 1 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia,ods.2súdprváveta
zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na
ne prihliada, ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k
rozvodu manželstva účastníkov. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že z manželstva
ku dňu rozhodovania súdu nepochádzajú maloleté deti. Ďalej, že vzťahy v manželstve sú tak
hlboko a vážne rozvrátené, že manželstvo účastníkov viac rokov neplní žiadnu zo svojich funkcií

a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na jednoznačný odmietaný postoj navrhovateľa
nereálny. Zo zhodných vyjadrení účastníkov vyplynulo, že počas manželstva sa hádali, predmetom
hádok boli rozdielne predstavy o fungovaní manželstva, názorové rozdiely, záujem navrhovateľa o
ženy a jeho mimomanželské známosti, správanie sa navrhovateľa, predstavy o intímnom živote.
Odporkyňa potvrdila, že s navrhovateľom intímne nežijú osem rokov, keď navrhovateľ uviedol, že už od

narodenia dcéry E. v roku 1996 intímny život nefungoval, pričom snahu odporkyne o opätovné zblíženie
neakceptoval. Odporkyňa potvrdila, že navrhovateľ mal počas manželstva známosti s inými ženami, čo
jej vadilo. Vedela o jeho mimomanželských známostiach, a vie aj o súčasnej priateľke navrhovateľa.
Zhodne uviedli, že tri roky spoločne nehospodária, už ku dňu rozhodovania súdu majú rozdelený dom,
okrem sietí, na časť, ktorú obýva navrhovateľ a čas, ktorú obýva odporkyňa s dospelými deťmi. Účastníci

spolu vôbec nekomunikujú, keď naposledy sa videli v lete 2015. Navrhovateľka napriek tomu, že s
návrhomnesúhlasí,apodľajejvyjadreniamázáujemoobnoveniemanželskéhospolužitia,súduuviedla,
že súhlas s rozvodom podmienila vyrovnaním dlhov zo strany navrhovateľa. Súd má za to, že žiadneho
z manželov nemožno nútiť k obnoveniu manželského spolužitia a to ani v prípade, ak druhý z manželov
s rozvodom nesúhlasí. Ďalšie trvanie iba formálneho manželstva, nie je v spoločenskom záujme a podľa

názoru súdu ani v záujme samotných účastníkov konania.Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva súd stanovil povahové rozdiely a názorové nezhody, rozdielne
predstavy o intímnom živote, mimomanželské známosti navrhovateľa, odcudzenie navrhovateľa,
nezáujem navrhovateľa o obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na
ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v

zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých
sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných
skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec
prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorým odôvodňoval svoj návrh. Keďže
vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci

samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania
ani zo samotného návrhu navrhovateľa. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním
považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto
uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity
účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s

prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil
a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto
postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.

Podľa ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však
môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery
účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď nezistil iný
dôvod na rozhodnutie o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.