Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2013

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 31C/111/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208222957
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7208222957.23

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcov: X/ B. W., C..
X.XX.XXXX, S. I. X, I., X/ B. T., C.. X.X.XXXX, S. T. XX, I., X/ I. D., C.. X.X.XXXX, S. I. XX, I., X/ W. O., C..
XX.XX.XXXX, S. O. XX, I., X/ K. I., C.. X.X.XXXX, S. S. XX, I., X/ K. Š., C.. X.X.XXXX, S. R. X, T., A. zast.
JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným X/ S.. X. S., C.. XX.X.XXXX,
S. Ž. XX, I., X/ K. S., C.. X.X.XXXX, S. S. XX, I., X/ B. S., C.. X.X.XXXX, S. Ž. XX, I., všetci zast. JUDr.
Gabrielou Jablonskou, advokátkou, Letná 47, Košice, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že peňažné prostriedky v sume 77,19 €, vedené na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX
v Slovenskej sporiteľni, a.s., p a t r i a do dedičstva po nebohej Magdaléne Sántovej, rod. Kappelovej,
nar. 15.7.1932, zomrelej XX.X.XXXX.

Konanie v časti o určenie, že peňažné prostriedky vrátane úrokov za rok 2002 na účte poručiteľky č.
XXXXXXXX/XXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., patria do dedičstva po poručiteľke B. O., U..
I., H. XX.X.XXXX, súd z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 3.9.2008 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že peňažné prostriedky
vrátane úrokov za rok 2002 na účte poručiteľky č. XXXXXXXX/XXXX a účte č. XXXXXXXXXX/XXXX,
vedených v Slovenskej sporiteľni, a.s. a nehnuteľnosti zapísané na LV č.

13111 Správy katastra Košice, okres Košice II, obec Košice, kat. úz. Terasa ako byt č. 13 nachádzajúci
sa na 3. poschodí bytového domu súp. Č.. XXX C. L. P.. Č.. X A. I., postavený na parc. č. 1653 v
podiele 1-ice, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2577/200000 na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu súp. č. XXX C. L. P.. Č.. X A. I., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2577/200000 na
pozemku parc. č. 1653 zastavaná plocha o výmere 335 m2, patria do dedičstva po nebohej B. O.C.,
U.. I., C.. XX.X.XXXX, H.. Q. XX.X.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že účastníci konania sú dedičmi v I.
dedičskej skupine po poručiteľke, dedičské konanie po nej sa viedlo na Okresnom súde Košice II sp.
zn. 40D/744/2002, skončilo sa vydaním osvedčenia dňa 16.4.2003. V dedičskom konaní boli sporné,
konkrétne ich výška - peňažné prostriedky na vyššie uvedených účtoch poručiteľky vedených v SLSP
a.s., a preto neboli zahrnuté do aktív dedičstva, pričom tieto peňažné prostriedky vrátane úrokov, ktoré
sa pripisujú ku koncu roka, je potrebné zahrnúť do dedičstva po poručiteľke. Navrhli preto vyžiadať od
SLSP, a.s. výpisy z oboch účtov za obdobie roku 2002, zostatok ku dňu 14.6.2002, t.j. ku dňu smrti
poručiteľky a výšku úrokov pripadajúcich na rok 2002. Rovnako v dedičskom konaní boli sporné a neboli

zahrnuté do aktív dedičstva aj nehnuteľnosti, t.j. uvedený byt C. L. X A. I., v podiele 1-ici, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku, z dôvodu,
že v dedičskom konaní im bolo oznámené, že tieto nehnuteľnosti mali byť kúpnou zmluvou prevedené
na žalovaných v l. a 3. rade ako manželov kúpnou zmluvou s poručiteľkou zo dňa 30.4.2002, vklad ktorej
bol povolený 11.6.2002. Žalobcovia vyslovili presvedčenie, že pokiaľ by ich mama zmluvu skutočne
podpísala, určite by im o tom povedala. V súčasnosti svedčí zápis z KN k uvedeným nehnuteľnostiam
v prospech žalovaných 1. a 3. ako manželov. Uvedené nehnuteľnosti navrhli zahrnúť do dedičstva po
poručiteľke, pretože kúpna zmluva z 30.4.2002 je podľa nich neplatná z viacerých dôvodov: podpis
predávajúcej na kúpnej zmluve nepatrí ich matke, lebo jej podpis všetci poznajú. Navrhli ustanoviť znalca
z odboru písmoznalectva na zistenie pravosti podpisu poručiteľky. Kúpna zmluva podľa nich je neplatná
aj z dôvodu, že poručiteľka v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola spôsobilá na právne úkony, lebo trpela
vážnou chorobou, na ktorú nakoniec zomrela a v kombinácii s užívanými liekmi a jej vekom tie mali
za následok, že nemohla byť spôsobilá takúto zmluvu podpísať. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhli
vyžiadať zdravotnú dokumentáciu nebohej od jej ošetrujúcej lekárky. Kúpnu zmluvu napokon považovali
za neplatnú aj z dôvodu rozporu s dobými mravmi, ktorý dôvod v žalobe bližšie neozrejmili.

V písomnom vyjadrení k žalobe z 30.3.2009 žalovaní v 1.až 3. rade navrhli žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V dedičskom konaní po poručiteľke bolo podľa nich preukázané, že poručiteľka mala z
vecí, ktoré označili žalobcovia, ku dňu smrti vo svojom vlastníctve uvedené vkladné knižky, ako aj
podielové spoluvlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam na LV č. 13111 v podiele 5/8-in, preto ak
žalobcovia sa domáhajú, aby súd určil, že do dedičstva patria tieto veci vo väčšom rozsahu, musia
preukázať naliehavosť právneho záujmu, čo nepreukázali. Pri prostriedkoch na účte súd nemôže
podľa nich skúmať, ako hospodárila poručiteľka so svojimi prostriedkami počas celého roku 2002 a
do dedičstva patrí len tá časť, ktorá bola na účte ku dňu jej smrti, ktorá skutočnosť bola preukázaná
v dedičskom konaní. Pokiaľ ide o prevod polovice nehnuteľnosti a tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy,
dôvod neplatnosti, že nepatrí poručiteľke podpis na kúpnej zmluve podľa žalovaných neobstojí, pretože
pracovník notárskeho úradu osvedčil podpis poručiteľky. Žalobcovia nepreukázali ani tvrdenie, že
poručiteľka nebola spôsobilá na právne úkony a ani tento dôvod sa nezakladá na pravde, nakoľko
poručiteľka nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a navyše v čase po podpise kúpnej zmluvy
z 30.4.2002 od žalobcov v 3. až 6. rade odkúpila ich podiely na
31C/111/2008
tejto nehnuteľnosti a neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu nesvojprávnosti poručiteľky sa
žalobcovia nedovolávali. V žalobe nebola zmienka, z akých dôvodov kúpna zmluva by mala byť uzavretá
v rozpore s dobrými mravmi, preto k tomuto dôvodu sa žalovaní nemohli kvalifikovane vyjadriť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, vyžiadanými a predloženými listinným
dôkazmi, pripojeným spisom OS Košice II zn. XXD/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Z predloženého Osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.5.20012 zn. 40D/1385/01 vydaného W.. M. O.,
notárom v Košiciach v dedičskej veci po poručiteľovi JL. O., H. XX.XX.XXXX súd zistil, že ako dedičia zo
zákona v I. skupine po poručiteľovi vystupovali všetci účastníci tohto konania( s výnimkou žalovaného
v 3. rade) a B.C. O. - matka žalobcov a žalovaných v 1.a 2. rade, ktorí uzavreli dohodu, podľa ktorej
podiel 1-ice nehnuteľnosti v I..Ú.. D., H. C. T. Č.. XXXXX, byt č. 13 aj so spoluvlastníckymi podielmi na
parc.č. 1653 nadobudli (okrem iných nehnuteľných a hnuteľných vecí) každý z nich v rovnakom pomere
k dedičstvu, t.j. po 1/9-ine, t.zn. každý z nich po 1/18 -ine z celku. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť
13.5.2002.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu zn. XXD/XXX/XXXX súd zistil zo zápisnice napísanej 8.4.2013 na
Notárskom úrade JUDr. Q. I., notárky, ktorá prejednávala dedičskú vec po nebohej B. O., že poručiteľka
ako predávajúca uzavrela dňa 30.4.2002 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena s
pozostalou dcérou X. S. a jej manželom B. S. ako kupujúcimi, ktorá zmluva nadobudla účinnosť
11.6.2002 a na základe nej odpredala svoj podiel vo veľkosti 1-ice z celku k nehnuteľnosti na LV č.
13111 k,ú. Terasa. Zároveň sa konštatuje v zápisnici, že na základe Osvedčenia o dedičstve zn. XXD/
XXXX/XX došlo k vyporiadaniu BSM tak, že pozostalá manželka B. O. nadobudla polovicu nehnuteľnosti
na LV č. 13111 k.ú. Terasa a zároveň zdedila po manželovi svoj zákonný podiel vo výške 1/18-iny. V
zápisnici sa ešte uvádza, že 2.6.2002 bola uzavretá kúpna zmluva medzi pozostalými deťmi poručiteľky
(por.), a to žalobcami v 3. až 6. rade ako predávajúcimi a por. B. O. ako kupujúcou, na základe ktorej
odkúpila poručiteľka podiely vo veľkosti 4/18-in z celku, viažuce sa k predmetnej nehnuteľnosti, t.j. bytu

s prísl.. V zápisnici sa následne uvádza, že nakoľko medzi účastníkmi je sporná polovica nehnuteľnosti
na LV 13111 v k.ú Terasa, zostatok na A. Č.. XXXXXXXX/XXXX A. C. B. M.. A. O. X..O.., B. I. A. A.
XXX.- O. M. Ú., Ď. H. C. I. A. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX D. C. B. M. A. O., X..s., MP Košice vo výške
22.317,40 Sk plus úroky, ako aj označené hnuteľné veci, pristúpil notár k súpisu aktív a pasív dedičstva,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a dedičia ich žiadali zaradiť do aktív. Z Osvedčenia o dedičstve
vydaného v tomto konaní dňa 16.4.2003, ktoré v ten istý deň nadobudlo právoplatnosť, je zrejmé, že
účastníci uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva po nebohej B. O. len ohľadom nesporného majetku
po nej a predmetom dedičstva neboli tie veci a v tom rozsahu, ako ich navrhovali žalobcovia určiť do
dedičstva po poručiteľke v predmetnom konaní.

Z predloženej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 30.4.2002 medzi
B. O. ako predávajúcou a B. S. X. X. S. ako manželmi - kupujúcimi, vyplýva z článku I . predmet
zmluvy, kde sa uvádza, že smrťou manžela predávajúcej zaniklo BSM a predávajúca sa stala podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v k.ú. Terasa, evidované na T. XXXXX

a ktoré tvoria predmet predaja a kúpy. Jedná sa o byt č. 13 v podiele 1-ice z celku, ktorý sa nachádza na
3. poschodí bytového domu súp. č. XXX C. L. P.. Č.. X A. I., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach domu a pozemku a tieto nehnuteľnosti predávajúca predala svojej dcére a zaťovi
(žalovaným v 1. a 3. rade) do ich BSM. V časti III. zmluvy sa uvádza, že predmetnú nehnuteľnosť
ohodnotil znalec Y.. K. N. na sumu 229.390.- Sk ako celok, t.j. polovica ohodnocovaných nehnuteľností
činí 114.695.- Sk. Ďalej v zmluve v čl. III sa uvádza, že z dôvodu doterajšej nutnej starostlivosti o
predávajúcu, ktorú kupujúci vykonávali bezplatne, sa predávajúca a kupujúci dohodli na kúpnej cene
vo výške 15.000.- Sk a túto kupujúci vyplatili predávajúcej v hotovosti pred podpísaním tejto zmluvy,
čo potvrdila predávajúca svojim podpisom. Zmluvné strany sa ďalej dohodli v čl. IV. zmluvy na zriadení
vecného bremena -práve predávajúcej na doživotné a bezplatné užívanie celého predmetu predaja a
kúpy, z vďačnosti kupujúcich, ktorí touto zmluvou nadobudli predmetné nehnuteľnosti nie za trhovú cenu,
ale za cenu náležitú ich vzájomnému vzťahu. V rámci ostatných dojednaní v článku V. zmluvy sa uvádza,
že z vďačnosti kupujúcich voči predávajúcej sa týmto kupujúci zároveň zaväzujú vykonávať doživotnú
opateru predávajúcej- oprávnenej z vecného bremena. V záverečných ustanoveniach zmluvy zhodne
prehlásili zmluvné strany, že si zmluvu pred podpísaním prečítali, že bola uzavretá po vzájomnom
prejednaní podľa ich práva a slobodnej vôle, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok,
na znak čoho ju so súhlasom s jej obsahom vlastnoručne podpísali. Podľa knihy osvedčenia pravosti
podpisov č. OI/736/02 osvedčila pravosť podpisu predávajúcej zamestnankyňa poverená notárkou W..
W. X.. Správa katastra Košice II povolila vklad tejto zmluvy 11.6.2002 pod č. V XXX/XXXX.

Podľa ust. §80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Procesnou podmienkou prípustnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm.c/ O.s.p i v
posudzovanom prípade, v ktorom ide o určovaciu žalobu s určením, že označené veci patria do dedičstva
po por. B. O., H..XX.X.XXXX, W. preto preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, teda na to, čoho sa žalobca
domáha v konaní a súvisí s vyriešením otázky, či sa požadovaným určením môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a neistoty v tvrdenom právnom vzťahu. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny
záujem je daný najmä vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny
vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo ak by jeho právne postavenie bez tohto určenia sa stalo neistým.

Súd po posúdení tejto otázky dospel k záveru, že u žalobcov je daný naliehavý právny záujem na tejto
určovacej žalobe, lebo sa týka ich právneho postavenia ako dedičov a týmto rozhodnutím sa odstráni
spornosť práva a ich neistota v právnom vzťahu v dedičskej veci po por. B. O..

Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré
musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi a pod.)
a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, rozpor so
zákonom). Súd preskúmaval zmluvu zo všetkých
hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na to, že žalobcovia namietali v samotnej žalobe, že podpis predávajúcej na uvedenej kúpnej
zmluve nepatrí ich matke B. O. X. C. P. H. C. M. M. W. M., O. C. A. A. P. H. Q. XX.X.XXXX H. Q. H. B..
X. C. z odboru Písmoznalectva, odvetvie Ručné písmo. Znalkyňa predložila súdu 14.12.2009 znalecký
posudok č. 40/2009, ktorého účelom bolo písmoznaleckou expertízou zistiť, či B. O., H.. XX.X.XXXX
W. pisateľkou podpisu na kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 30.4.2002. Zo
záveru tohto znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že sporný podpis obsiahnutý na kúpnej zmluve
a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 30.4.2002 je nesporne pravým podpisom M. B. O., H..
XX.X.XXXX.

Nakoľko nebol preukázaný tento namietaný dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2002, súd
nariadil uznesením z 25.1.2010 znalecké dokazovanie B.. I. B., znalcom z odboru Zdravotníctva
a farmácie, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, aby na základe zdravotnej
dokumentácie a listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu, posúdil zdravotný stav por. B. O. a zodpovedal
na položené otázky v súvislosti s namietaným dôvodom neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. či
poručiteľka konala v čase spísania uvedenej zmluvy v duševnej poruche, či bola následkom jej choroby
v takom psychickom stave, že nebola schopná posúdiť, akú zmluvu a za akým účelom uzavrela a
či chápala jej zmysel. Znalec predložil súdu 13.1.2012 znalecký posudok č. 254/2011 M., v ktorom
vychádzal a opieral sa jednak o vyjadrenia zúčastnených v súdnom spise a z dostupnej zdravotnej
dokumentácie por. Poukázal na vyjadrenia žalobcov 1, 2, 4 a 6, ako aj žalovanej v l. rade, kde žalobkyňa
v l. rade si myslela, že kúpnu zmluvu z 30.4.2002 jej nebohá matka nepodpísala vzhľadom na jej
nepriaznivý zdravotný stav a liečbu rakoviny, kedy brala morfium proti bolesti, žalobkyňa v 6. rade
poukázala na stavy matky, kedy ju nevnímala pre bolesti, žalobca v 4. rade tiež tvrdil, že matka bola
v zlom stave po operácii, avšak tak, ako aj žalobkyňa v 2. rade, nevedeli sa vyjadriť k tomu, či matka
vedela podpísať kúpnu zmluvu. Žalovaná v l. rade poprela tvrdenie, aby ich matka brala v čase spísania
zmluvy morfium, lebo až 3 dni pred smrťou jej ho lekári dali a poukázala na rozpornosť výpovede
sestry Emy v tom, že matka vraj nevedela udržať ani lyžičku, a nieto ešte pero a že pila polievku
z pohára, čo podľa žalovanej je omnoho ťažšie. Taktiež poukázala na skutočnosť, že v júni 2002
matka ešte odkupovala dedičské podiely k bytu od žalobcov v 3. až 6. rade, ktoré mali po otcovi,
kedy bolo schopná podpísať tento prevod, ešte si podľa žalobkyne v 6. rade zobrala okuliare a sama
podpísala kúpnu zmluvu so žalobcami v 3. až 6. rade. Znalec vo svojom posudku konštatoval, že nebohá
poručiteľka nebola počas svojho života vyšetrovaná, ani liečená psychiatrom, liečila sa len pre telesné
ochorenia, v zdravotnej dokumentácii, ktorú mal znalec k dispozícii, neboli uvedené žiadne patické
symptómy zo strany psychických funkcií a preto podľa znalca nebolo možné preukázať, aby poručiteľka
v čase spísania kúpnej zmluvy 30.4.2002 trpela závažnou duševnou poruchou v zmysle psychózy, ani
duševnou poruchou podmienenou organickým poškodením mozgu, teda takou psychickou poruchou,
ktorá by mohla podstatným spôsobom ovplyvňovať jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase
spísania kúpnej zmluvy. Inak by to muselo byť zaznamenané v jej zdravotnej dokumentácii. Z toho
aspektu je možné hodnotiť jej vôľu ako skutočnú, keďže nemala znížené kognitívne schopnosti, aby
nemohla prejaviť svoju vôľu vážne a slobodne. Ani jedným z ošetrujúcich lekárov nebola poručiteľke
diagnostikovaná duševná porucha, ktorá by jej psychické schopnosti výrazne alternovala, preto v závere
znalec
v analýze zdravotnej dokumentácie poručiteľky konštatoval, že v čase spísania zmluvy 30.4.2002
nemala významne narušené psychické funkcie, bola schopná slobodne sa rozhodnúť a domyslieť
dôsledky právneho aktu.

Na základe znaleckého dokazovania súd nezistil žalobcami tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 30.4.2002- nedostatok vážnosti vôle poručiteľky, ako aj jej nespôsobilosť zmluvu uzavrieť, pretože
nesporne zo znaleckých posudkov bolo preukázané, že napadnutú kúpnu zmluvu z 30.4.2002 podpísala
osobne poručiteľka B. O. a tiež to, že bola schopná v čase uzavretia zmluvy slobodne sa rozhodnúť
a chápať zmysel inštitútu predmetnej zmluvy, t.j. vlastným konaním posúdiť význam právneho vzťahu
účastníkov kúpnej zmluvy, prejavila svoju skutočnú vôľu, pretože ani následkom vážnej choroby, ktorou
trpela, nebola v takom stave, aby to narušilo jej spôsobilosť na tento právny úkon. Aj keď žalobcovia
tvrdili, že poručiteľka bola podľa ich názoru duševne nespôsobilá v čase podpisu zmluvy na právne
úkony, lebo trpela vážnou chorobou a choroba v kombinácii s liekmi a jej vekom mala za následok
neplatnosť zmluvy, podľa posúdenia znalca bola poručiteľka duševne zdravá, schopná realizovať právny
akt. Prvé dva tvrdené dôvody, pre ktoré žalobcovia považovali kúpnu zmluvu z 30.4.2002 za neplatnú a
navrhovali zahrnúť do dedičstva po poručiteľke aj predmetný byt, neboli v konaní preukázané.

Kúpnu zmluvu z 30.4.2002 považovali žalobcovia za neplatnú aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. V
priebehu konania tento dôvod neplatnosti zmluvy každý zo žalobcov zdôvodňoval inak. Žalobkyňa v l.
rade tvrdila, že o kúpnej zmluve žalobcovia vôbec nevedeli, dozvedeli sa to až v dedičskom konaní, že
poručiteľka by to oznámila sestre Katke, ktorá za ňou chodila častejšie. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala,
že svoju matku navštevovala, keď sa dozvedela, že je chorá, že matka jej hovorila o dvoch vkladných
knižkách, na jednej bolo 40.000.- Sk na pohreb a ostatné finančné prostriedky že rozdelí všetkým
deťom rovnakým dielom. Matka sa podľa nej bála sestry X.. Ž. v 3. rade mala vedomosť o finančných
prostriedkov od poručiteľky, ktorá tvrdila, že vedela by z nich žiť do konca života, ale v dedičskom
konaní neboli preukázané vkladné knižky, iba výpis z banky. Tvrdila, že matku navštevovala 3 mesiace
pred smrťou každý deň od rána až do 16. hod., ale matka nespomenula pred ňou úmysel previesť
podiel bytu na niekoho, pričom o finančných prostriedkoch sa vyjadrovala, že každého z detí vyplatí.
Potvrdila, že dedičské podiely po otcovi k bytu prevádzali na poručiteľku okrem nej aj žalobcovia v 4.
až 6. rade za sumu 33.333.- Sk začiatkom júna 2002 a keďže ani jedno z detí nechcelo ísť k nej bývať,
tak ich matka vyplatila. Žalobkyňa v 5. rade mala od rodičov vedomosť, že na vkladných knižkách sú
finančné prostriedky v takom množstve, že do konca života nemusia robiť, ale nevedela o tom, aby
matka previedla byt na žalovaných v l. a 3. rade. Žalobkyňa v 6. rade tvrdila, že navštevovala svoju
matku 3 mesiace pred jej smrťou, že matka jej nespomínala prevod bytu na žalovaných v l. a 3. rade,
ale pri rozhovore jej povedala o prevode peňazí z vkladnej knižky otca na jej vkladnú knižku, aj že napíše
papieriky, kde každému určí jeho podiel, čo však nestihla urobiť. Tesne pred smrťou matky začiatkom
júna 2002 bola podľa nej matka schopná podpísať zmluvu o prevode podielov k bytu so žalobcami,
sama si zobrala okuliare a podpísala sa. Tvrdila, že matka sa bála žalovanej v l. rade kvôli vyhrážkam,
že ju dá do ústavu. Kúpnu zmluvu v apríli 2002 matka podľa nej nepodpísala, lebo jej povedala len to,
že všetkých rozdelí rovnako, pričom neuviedla sumu na vkladnej knižke.

Z výsluchu žalovanej v l. rade pred súdom vyplynulo, že kúpnu zmluvu o predaji polovice bytu uzavreli
s manželom a poručiteľkou 30.4.2002 a začiatkom júna 2002 urobila
matka ďalší právny úkon, keď odkúpila dedičské podiely od žalobcov po otcovi. Rodičia ju s manželom
požiadali po svadbe, aby sa k nim nasťahovali, pretože aj pred svadbou sa o nich starala a nebolo účelné
dochádzať k nim. Vzhľadom na túto starostlivosť matka na nich previedla podiel na nehnuteľnosti za
symbolickú cenu 15.000.- Sk, čo potvrdil aj žalovaný v 3. rade. K vkladným knižkám uviedla, že na
jednej bol zostatok 100.- Sk s úrokmi, na druhej bola suma 22.317,40 Sk s úrokmi, z ktorej ona vybrala v
deň smrti matky 20.000.- Sk na zabezpečenie jej pohrebu. Potvrdila, že žalobkyňa v 3. rade pred smrťou
matky 3 mesiace dochádzala k nim každý deň okrem víkendov. Poukázala na rozpor vo výpovedi sestry
Emy, ktorá na jednej strane tvrdila, že matka nevládala ani držať lyžičku v čase uzavretia kúpnej zmluvy
30.4.2002, ale následne v júni 2002 vedela si zobrať okuliare a podpísať ďalšiu zmluvu. Aj žalovaná v
2. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že kúpnu zmluvu z 30.4.2002 podpísala osobne poručiteľka, keďže
bola prítomná pri tomto úkone. Matka jej od začiatku hovorila, že byt dá tomu, kto sa o ňu zo súrodencov
postará. Ostatných súrodencov s touto skutočnosťou neoboznamovala, lebo nikto sa jej na nič nepýtal
v tejto súvislosti. Tiež poukázala na rozpor v tvrdení žalobcov v tom, že v apríli 2002 matka podľa nich
nebola spôsobilá podpísať zmluvu, ale v júni, t.j. o 2 mesiace neskôr tesne pred smrťou podľa nich mala
podpisovať ďalšiu zmluvu a bola spôsobilá robiť takéto úkony.

Z predloženého výpisu z Katastra nehnuteľností, Správy katastra Košice v k.ú. Terasa, H. T. Č.. XXXXX
zo dňa 27.3.2007 je zrejmé, že ako spoluvlastníci bytu č. 13 na 3. poschodí v obytnom dome Ondavská
1 v Košiciach boli evidovaní všetci účastníci konania, pričom žalovaný v l. a 3. rade mali spoluvlastnícky
podiel 1-ice. Z výpisu z KN, Správy katastra Košice zo dňa 26.11.2008 z LV č. 13111 k tej istej
nehnuteľnosti vyplýva, že v súčasnosti sú žalovaní v l. a 3. rade evidovaní ako spoluvlastníci podielu
v rozsah 1/1, pričom titulom nadobudnutia je uvedená dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva V 11752/07 zo 14.11.2007.

Slovenská sporiteľňa, a.s., Ústredie v Bratislave na výzvu súdu oznámila a predložila výpis z VK č.
0082496408/0900 ku dňu smrti 14.6.2002 poručiteľky B. O. s tým, že zostatok je vo výške 100.- Sk a
na VK č. XXXXXXXXXX/XXXX zostatok 0.- Sk. Banka súčasne oznámila, že bankový systém nie je
schopný vyčísliť úroky ku dňu smrti poručiteľky.

Žalobcovia vzhľadom na vyjadrenia ich nebohej matky, že na účtoch mala pomerne vysokú sumu
peňazí, žiadali opätovne súd, aby vyžiadal výpisy z jej účtov za celý rok 2002. Poukázali na kúpnu cenu
v kúpnej zmluve z 30.4.2002, ktorá bola stanovená podľa nich nie z dôvodu starostlivosti o predávajúcu,

nakoľko kupujúci vykonávali starostlivosť o matku bezplatne, čo bolo ich morálnou povinnosťou, pričom
neboli jediní, kto sa o ňu staral. Považovali preto za rozpor s dobrými mravmi, že si nechali žalovaní
v 1. a 3. rade za svoju starostlivosť zaplatiť sumu 99.305.- Sk (po odpočte 15.000.- Sk z ceny určenej
znalcom 114695 Sk). Mali za to, že pokiaľ by sa im poručiteľka chcela odvďačiť za ich starostlivosť, podiel
na nehnuteľnosti by im darovala a nepredávala ho. Takýto úmysel podľa ich vedomostí ale nikdy nemala.
Žalovaná v l. rade podľa nich kalkulovala s tým, že pokiaľ by bola obdarovaná, hodnota daru by sa jej
započítala v rámci dedičského konania. Využila tak ťaživú situáciu poručiteľky, ktorá trpela smrteľnou
chorobou, aby sa na úkor poručiteľky a rovnako aj na ich úkor obohatili. Na základe záverov znaleckých
posudkov netrvali na dôvodoch, o ktoré opierali neplatnosť kúpnej zmluvy z 30.4.2002. Zotrvali na tom,
že kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a jednak z dôvodu, že obchádza zákon, lebo
uzavreli kúpnu zmluvu namiesto darovacej zmluvy, kde kúpna cena je 15.000.- Sk a tá nezodpovedá
trhovej hodnote tohto bytu, čím obišli ust. zákona v rámci dedenia. Kupujúci využili
zdravotný stav a tieseň poručiteľky, ktorá bola odkázaná na ich starostlivosť a primäli ju podpísať zmluvu
za absolútne nevýhodných podmienok, kedy kúpna cena predstavovala 10 % zo znaleckého ocenenia.

Súd právne posúdil prejednávanu vec najmä podľa týchto zákonných ustanovení.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka ( OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust.§ 37 ods.1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa ust.§ 38 ods.2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju
robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust.§ 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust.§ 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust.460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust.§ 461 ods.1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania musia spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré
sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu. Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne
spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny
ohľadne konkrétneho druhu spoločenských vzťahov, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého,
teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov takýchto spoločenských
vzťahov. K posudzovaniu z hľadiska dobrých mravov dochádza obvykle v určitom konkrétnom okruhu
spoločenských vzťahov, teda určité normy dobrých mravov sa spravidla vzťahujú na konkrétny a do
značnej miery určitý okruh spoločenských vzťahov. Z hľadiska práva a dôsledkov, ktoré právny poriadok
spája so súladom, či nesúladom s dobrými mravmi, je podstatný názor súdu, rozhodujúceho v konkrétnej
právnej veci.

Za zásadné súd považoval v danom prípade posúdiť vyváženosť práv a povinností konkrétneho
účastníka právneho vzťahu, t.j. primeranosť rozsahu práv konkrétneho účastníka k právam ostatných
účastníkov navzájom tak, aby rozsah práv jedného z účastníkov nebol na úkor iného účastníka a
spravodlivé usporiadanie príslušných vzťahov.

V konaní súd zisťoval skutkový stav aj z výsluchu účastníkov konania, ktorí mali rozdielne názory
na starostlivosť o poručiteľku. Za preukázané súd považoval zo zhodných tvrdení, že dlhodobú a
všestrannú starostlivosť o ich matku vykonávala žalovaná v 1. rade s manželom- žalovaným v 3. rade,
ktorí nepochybne viedli spoločnú domácnosť s poručiteľkou v byte na Ondavskej 1 v Košiciach viac ako
3 roky pred jej smrťou a poskytli opateru obom rodičom v zdraví, ale aj v chorobe. Súd neprihliadol na
tvrdenie žalobcov, že

žalovaná v 1. rade nechutne varila, že sa vyhrážala matke ústavom a preto sa jej bála, pretože z
ďalších vykonaných dôkazov - výsluchu žalovaných a svedkov vyšiel najavo v konaní opak, a to, že
žalovaní v 1. a 3. rade počas viacerých rokov nielen v období choroby poručiteľky B. O., ale aj otca,
zabezpečovali rodičom nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj všetky domáce práce, na čom sa podieľala
aj žalovaná v 2. rade, čím bola oslabená vierohodnosť tvrdení žalobcov. Žalovaní popreli ich tvrdenia, že
sa matka sťažovala na jedlo, že sa bála žalovanej v 1. rade. pretože bola precízna žena a len jej dovolila
zabezpečovať jej hygienu a ošetrovať ju v súvislosti s rakovinou hrubého čreva. Z výsluchu žalovaných
a svedkov vyšlo najavo aj to, že ostatné deti matku len navštevovali po operácii a v skutočnosti jej
žiadnu pomoc neposkytovali, aj keď dcéra Katarína posledné 3 mesiace pred jej smrťou trávila u matky
a robila jej spoločnosť takmer celý deň. Za tejto rodinnej situácie možno dospieť logicky len k záveru,
že takéto počínanie žalovaných v 1. a 3. rade, nebolo v rozpore s dobrými mravmi, keď podstatným
a rozhodujúcim spôsobom za pomoci žalovanej v 2. rade sa podieľali na starostlivosti o poručiteľku
vo vážnom zdravotnom stave, ktorý si vyžadoval zvýšenú starostlivosť a opateru, aj v období pred
operáciami obom rodičom poskytli opateru, ktorá vyplývala z ich úcty a dobrých vzťahov k rodičom a toto
hodnotila rovnako aj poručiteľka, ak sa rozhodla svoj majetok ešte za života ponechať tomu, kto sa o ňu
najviac staral a s tým vedomím aj uzavrela so žalovanými v 1. a 3. rade kúpnu zmluvu dňa 30.4.2002, aj
darovacie zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade. Neboli v konaní preukázané žiadne okolnosti, ktoré by
boli nejakým spôsobom nútili poručiteľku predať podiel na byte žalovaným za tak nízku kúpnu cenu a
dôvod účastníci kúpnej zmluvy aj výslovne v čl. III. bod 2 zmluvy označili. Tvrdenie žalobcov, že primäli
por. k takému úkonu a zneužili jej zdravotný stav, zostalo v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Z
toho dôvodu nemožno prevod tejto nehnuteľnosti považovať za špekulatívny alebo za rozpore s dobrými
mravmi, ktorý by mal za následok neplatnosť kúpnej zmluvy.

Žalovaní v 1. až 3. rade konali v súlade so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi
morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi blízkymi ľuďmi, keď sa roky starali o starých
a chorých rodičov v čase, keď to najviac potrebovali. Aj žalovaná v 2.rade absolvovala s matkou
vyšetrenia alebo ostala s ňou doma, keď bolo potrebné, aj keď bola zamestnaná, čo ostatní súrodenci
nezabezpečovali, o poručiteľku nejavili záujem vôbec, ani o jej zdravotný stav, že musela mať špeciálnu
diétu po odňatí viacerých orgánov, len ju navštevovali, s výnimkou dcéry Kataríny, ktorá však poskytla
poručiteľke opateru v neporovnateľnom rozsahu so žalovanými. Žalovaná v 2. rade poprela tvrdenie
sestier I., K. X. B., že mali záujem vziať matku k sebe, nakoľko matka by sa jej o tom zmienila a podľa nej
u sestry Katy na to ani neboli bytové podmienky, matka s vážnou diagnózou potrebovala kľud, ktorý by
tam nemala, ako aj u Evy, kde by prežívala veľké stresy kvôli manželovi alkoholikovi a k Magde by nešla
bývať, pretože 20 rokov sa nekontaktovala a nenavštevovala rodičov. Potvrdila pred súdom, že sestra
Anna sa najviac s manželom starali o rodičov, aj o chorého brata Jozefa, ktorý na mamino želanie nešiel
do ústavu, vybavila mu byt a preto sa aj matka rozhodla prepísať byt na nich. Priznala, že ona takú
výpomoc nedávala matke, ako Anna s manželom, preto aj prejavila súhlas pred matkou s jej rozhodnutím
ponechať byt Anne s manželom a darovať finančné prostriedky Anne, i jej a ostatným nedať nič z
dôvodu, že sestry ju navštevujú len z vypočítavosti, pričom matka už nevládala počúvať ich problémy.
Matka vedela, že na Annu sa môže spoľahnúť a dôverovala jej a ak sa bála, tak len toho, že odíde s
manželom do svojho bytu a nebude sa mať kto o ňu postarať. Aj žalovaný v 3. rade poprel tvrdenia
žalobkýň o ukladaní potravín do mrazničky a zamykanie pred svokrou, ktorá pred ním neprejavila žiadnu
nespokojnosť so starostlivosťou o ňu, ktorú jej poskytovali s manželkou, ale sa zmienila, že ten, kto sa
o ňu postará, tomu dá
31C/111/2008
svoj majetok. Slobodne sa aj tak rozhodla, že darovala finančné prostriedky dcéram Anke a Erike a
jemu s manželkou podiel k bytu, v ktorom spoločne žili. O postoji poručiteľky k účastníkom konania a
o ich vzájomných vzťahoch vypovedali aj svedkovia, ktorých výpovede súd nepovažoval za pochybné
alebo nevierohodné, lebo k tomu nemal preukázateľný dôvod. Predložené prehlásenia dlhoročných
susedov poručiteľky Pavla Krištofíka a Zuzany Leškovej zo dňa 24.7.2012, aj ich výpovede svedčili o
prejavoch vôle poručiteľky o tom, že z toľkých detí sa zaujímali o poručiteľku len dcéry Anna a Erika,
preto sa im chcela odvďačiť a ostatné deti jej nepomáhali a nezaujímali sa o ňu. Svedkyňa Lešková
potvrdila, že žalobkyne v 3. a 5. rade prišli za ňou po smrti ich matky podpísať petíciu proti sestre Anne,
ale túto svedkyňa nepodpísala. Svedkyňa B. S.- svokra žalovanej v 2. rade pred súdom vypovedala,
že navštevovala pani O. viackrát v čase, keď už bola chorá a tá sa jej zmienila, že obidve dievčatá
Anna, aj Erika sa o ňu dobre starajú aj so zaťom Milošom, nevyjadrila nespokojnosť so starostlivosťou,
pričom o iných deťoch sa jej vôbec nezmienila. Svedkyňa B. R., suseda pani Sántovej vypovedala, že
nenavštevovala rodinu O., preto nemala vedomosť o ich spolužití, ale veľmi často videla ju s dcérou

Annou, ktorá s ňou chodila na prechádzky a z toho usúdila, že majú pekný vzťah a že sa stará o matku.
Často stretávala aj dcéru Eriku, ako ide na návštevu k matke a ostatných súrodencov nevidela. K ich
starostlivosti sa konkrétne už vyjadriť nevedela, len z rozprávania inej susedky Y. B. A., Ž. A. Č. O. X.
S., ako vozí mamičku k lekárovi.

Súd po zhodnotení vykonaných dôkazov, a to všetkých jednotlivo, ako aj ich vzájomnej súvislosti v
zmysle § 132 O.s.p. dospel k tomu záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie
tvrdenia, že kúpna zmluva, ktorú uzavrela poručiteľka 30.4.2002 so žalovanými v l. a 3. rade je neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi. Súd preskúmaval kúpnu zmluvu zo všetkých hľadísk a nezistil žiaden
dôvod absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, ktorý by nastal bez ďalšieho zo zákona. Ako bolo
preukázané znaleckým dokazovaním poručiteľka ako predávajúca vlastnoručne zmluvu podpísala a išlo
o prejav jej slobodnej a skutočnej vôle. Zmluva spĺňa náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti a obsahuje
všetky podstatné náležitosti, ktoré sú potrebné pre jej platnosť. Je v nej vymedzený jasne predmet
predaja, aj kúpna cena, pričom výška kúpnej ceny je riadne odôvodnená vďakou zo strany predávajúcej
voči kupujúcim, čiže je prejavom ich slobodnej vôle, kedy sa zmluvné strany zhodli na dôvode, na základe
ktorého znížili kúpnu cenu, čo je jasne uvedené. Z výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že
bolo slobodné rozhodnutie predávajúcej, ktorá mala právo disponovať so svojim majetkom za života,
nebola pozbavená na právne úkony, ani duševne chorá, ak sa rozhodla odplatným právnym úkonom
(na rozdiel od darovania, ktoré je bezodplatným právnym úkonom), previesť na svoju dcéru zo zaťom
časť bytu ako prejav vďačnosti za ich starostlivosť. Podľa názoru súdu v kúpnej zmluve z 30.4.2002
neabsentujú také dojednania ako náležitosti zmluvy, ktoré by robili právny úkon neplatným. Súd sa
nestotožnil s dôvodmi uvádzanými žalobcami pre neplatnosť kúpnej zmluvy. Za právne bezvýznamné v
danom prípade považoval tvrdenia žalobcov o tom, že nebohá matka im nespomínala, aby mienila byt
previesť na žalovaných v l. a 3. rade. Súd poznamenáva, že aj keď pred uskutočnením tohto právneho
úkonu mohla mať vôľu poručiteľka rozdeliť všetkým svojim deťom majetok, mohla svoje rozhodnutie
zmeniť pod vplyvom životných okolností a svoj zámer nerealizovať, ako k tomu aj došlo, keď sa slobodne
rozhodla, že byt ponechá dcére Anne a manželom, lebo tí jej poskytovali dlhodobo a dennodenne pomoc
a starostlivosť v zdraví, aj v chorobe, nakoľko trpela vážnymi diagnózami, bola odkázaná na pomoc
iných osôb a pri tejto starostlivosti im pomáhala najviac žalovaná v 2. rade. Tvrdenia žalobcov o
tom, že poručiteľka prejavila nespokojnosť so
31C/111/2008
stravou žalovanej v l. rade, okrem toho, že je rovnako právne bezvýznamné, nebolo podľa názoru
súdu preukázané, lebo ich tvrdenie bolo spochybnené tvrdením žalovaných v 1. až 3. rade a nepriamo
aj svedkami, z ktorých žiaden nemal vedomosť o akomkoľvek prejave nespokojnosti poručiteľky so
starostlivosťou zo strany žalovaných. Práve naopak, výslovne poručiteľka prejavila pred svedkami
spokojnosť, ako sa o ňu dcéry Anna, Erika a zať Miloš starajú a prejav jej vďačnosti potvrdzuje
skutočnosť, že darovala týmto dcéram( nie ostatným deťom) finančné prostriedky a ponechala byt
dcére Anne s manželom, ktorí s ňou dlhoročne žili v spoločnej domácnosti a logicky jej poskytli aj
najviac opatery. Od žiadneho zo žalobcov poručiteľka pomoc ani nevyžadovala, čo svedčí o tom, že jej
poskytovanie zo strany žalovaných v l. až 3. rade bolo dostatočné a žalobcovia, aj keď poručiteľku
navštevovali sporadicky, najviac žalobkyňa v 3. rade, bolo to len za účelom návštevy.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že dňa 30.4.2002 došlo medzi
poručiteľkou B. O. ako predávajúcou a žalovanými v l. a 3. rade ako kupujúcimi k uzavretiu platnej kúpnej
zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňom 11.6.2002. Z uvedeného je zrejmé,
že poručiteľka B. O. ku dňu smrti 14.6.2002 nebola už vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na T. Č..
XXXXX A. I..Ú. D., D..W.. M. S. C. L. Č.. X A. I. v podiele vo veľkosti 1-ice z celku, ktorý odpredala kúpnou
zmluvou z 30.4.2002 žalovaným v l. a 3. rade do ich BSM, z tohto právneho dôvodu nebolo možné
v rámci tohto konania určiť, že do dedičstva patrí označený podiel tejto nehnuteľnosti. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol, pretože predmetom dedičstva nemôže byť majetok, ktorý už
poručiteľ okamihom jeho smrti nevlastnil.

Slovenská sporiteľňa a.s. na výzvu súdu doplnila oznámenie ohľadom vkladných knižiek, ktoré boli
predmetom konania s tým, že B. O. ku dňu 14.6.2002 nemala zriadené žiadne iné účty, okrem uvedených
dvoch vkladných knižiek, pričom Anna Bacharová je majiteľkou na VK č. 82496408/0900, vedenej ako
spoločný vklad. Predložila súdu aj výpočet ročného úroku z týchto knižiek v r. 2002.

Vzhľadom na to, že žalobcovia vzali počas konania žalobu späť v časti o určenie zostatku na VK č.
82496408/0900 ku dňu smrti poručiteľky a žalovaní s týmto späťvzatím súhlasili, súd v tejto časti v zmysle
ust. § 96 dos. 1,2 O.,s.p. konanie zastavil a zaoberal sa len výškou zostatku peňažných prostriedkov na
VK č. XXXXXXXXX/XXXX A. O. O., X..O.., I. Q. O. B. O., D..W.. I. XX.X.XXXX.

Z predloženej správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 3.5.2013 je zrejmé, že zostatok na tejto VK ku
dňu 14.6.2002 po výbere sumy 20.000.- Sk v tento deň na pohreb poručiteľky bol vo výške 2.317.- Sk a po
pripísaní úroku ku dňu 14.6.2002 v sume 11,91 Sk a odpočítaní dane z úroku v sume 4.- Sk zostatok na
tejto VK predstavuje spolu sumu 77,19 €. Tento zostatok podľa predloženej správy Slovenskej sporiteľne
a.s. bol evidovaný na meno poručiteľky B. O. (ku ktorému má dispozičné právo X. S.), nesporne patrí do
dedičstva po neb. M. B. O.. Z uvedených dôvodov súd v tejto časti žalobe vyhovel a určil, že peňažné
prostriedky na tejto VK patria do dedičstva po poručiteľke.

Súd o trovách konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 1,3 O.s.p., keďže v danom prípade išlo
o väčší počet účastníkov, viac nárokov uplatnených v konaní a podľa výsledku konania ide o pomerný
úspech účastníkov vo veci, pričom účastníci trovy konania

nevyčíslili v čase rozhodovania súdu, preto súd ponechal rozhodnutie o trovách konania na samostatné
uznesenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.
V odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 5. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.