Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Er/8/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307200192
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Zorvanová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4307200192.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Trnavská cesta 37 proti povinnému: S. A., R.. XX.XX.XXXX, D. T. X, XXX XX Q., o vymoženie
sumy 1.541,53 eura (46.440,-Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/8/2007
z a s t a v u j e.

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi
trovy exekúcie vo výške 132,33 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár so sídlom P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, požiadal súd o vydanie
poverenia na vykonanie 1.541,53 eura (46.440,-Sk) s príslušenstvom. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 21.08.2006 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Uvedeným

exekučným titulom rozhodca zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 1.541,53 eura (46.440,-
Sk) s príslušenstvom a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený podal dňa 23.11.2010 na súd návrh na zmenu exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a navrhol
poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

- 2 - 14Er/8/2007

Podľaprvejvety§57ods.1písm.g/zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z odôvodnenia predmetného exekučného titulu vyplýva, že žalobca- oprávnený a žalovaný - povinný
uzavreli dňa 01.08.2005 Zmluvu o úvere. Žalovaný si svoju povinnosť vplývajúcu zo záväzkového
vzťahu riadne nesplnil. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej
doložky dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výkladalebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Na základe uvedeného
žalobca - oprávnený doručil Stálemu rozhodcovskému súdu písomný návrh na začatie rozhodcovského

konania zo dňa 26.07.2006. Tento rozhodol a priznal oprávnenému hore špecifikované plnenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č.233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Tunajší súd ex offo skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul v predmetnom konaní sú v súlade so zákonom a zistil, že exekučný titul, na základe ktorého sa
vedie exekúcia na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/8/2007 nie je v súlade so zákonom, nakoľko
exekučný titul má vady z materiálnej stránky.

Súd má povinnosť v každom štádiu konania skúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok tak zo
stránky formálnej ako aj materiálnej. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul, v danom prípade
rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku
a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má splnené všetky
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či

rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
účinný do 10.06.2010 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

- 3 - 14Er/8/2007

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia s
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1.smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

môžu byť považované za nekalé.

- 4 - 14Er/8/2007

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Súd preskúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil

nasledovný skutkový stav:

Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 01.08.2005 zmluvu o úvere. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.
a ) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade je veriteľ - oprávnený podnikateľom

(podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný je spotrebiteľ
v súlade s § 52, ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a § 3, ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve - vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza

v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Zmluvy uzatvárané medzi dodávateľom a spotrebiteľom sú výslovne upravené právnymi normami

upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a podmienky dohodnuté v týchto zmluvách je potrebné upravovať
v súlade s ustanovenia spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním. Takýto výklad je aj v súlade so
smernicou Rady Európskej únie č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to
najmä článkom 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Uvedená smernica bola
prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník
a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj
ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné

Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory

- 5 - 14Er/8/2007

vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky
„nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný
súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný - zákonný súd spotrebiteľa. V

rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Je
namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci
rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle
Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Zámerom

zákonodarcu v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne
orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné s ohľadom na to, že rozhodcovský súd
je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné
s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na
úroveň orgánom disponujúcich verejnou mocou .

V danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou práve samotná rozhodcovská doložka,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve a znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým

Všeobecným obchodným podmienkam( ďalej len VOP), resp. rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý.

S poukazom na vyššie uvedené ide o neprijateľné podmienky v predmetnej zmluve o úvere, ktoré
spôsobujú hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy a sú teda

neplatné pre rozpor so zákonom a to konkrétne § 53, odsek 1, odsek 4, písmeno k) a odsekom
5 Občianskeho zákonníka a okrem toho sú aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3
Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497
a nasl. Obchodného zákonníka č.513/1991Zb.z. a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa §
261, odsek 3, písm. c) Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať
výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa
jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie

uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o
spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom
a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3, odsek 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. ( ďalej len OZ ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

-6- 14Er/8/2007Podľa § 3 odsek 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv
z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich

dohodou.

Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53, odsek 4, písmeno k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj

záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53, odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V prílohe Smernice Rady Európskej únie, v bode 1, písmeno e) je stanovené, že: Nekalá podmienka
uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Takýto postup a chápanie v exekučných konaniach na základe rozhodcovských rozsudkov pri

spotrebiteľských právnych vzťahov vyplýva aj z judikatúry súdov Európskej únie, napríklad rozsudok
Súdneho dvora, v prípade Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, číslo :
C-40/08.
Uvedené ustanovenia sa totiž použijú vždy ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom
- dlžníkom a veriteľom. Treba pritom zdôrazniť, že tieto právne normy o spotrebiteľských právnych

vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi
normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.

Nakoľko súd zistil rozpor exekučného titulu, ktorým je v danej veci rozhodcovský rozsudok, so zákonom,
súd zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora a exekučné konanie zastavil tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

- 7 - 14Er/8/2007

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa §-u 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa §-u 203 ods. 1 cit. zákona., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.Súdny exekútor v podaní zo dňa 10.02.2011 si uplatnil trovy exekúcie vo výške 148,26 eura (vrátane
20 % DPH) za výkon exekučnej činnosti, pozostávajúce z hodinovej odmeny za nasledovné úkony
exekučnej činnosti - žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, príprava podkladov

na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopr.
inšpektorát, mestský úrad, register obyvateľov SR, podnet súdneho exekútora na povolenie odkladu
exekúcie a zastavenie exekúcie v časti, vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia - 6 hodín x 7,97
eura (vrátane 20% DPH), z paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti podľa § 15 odsek 1 písmena
a), b), c), d), g), j) cit. vyhlášky - 5 x 3,98 eura (vrátane 20% DPH), z náhrady hotových výdavkov -

poštovné vo výške 22,07 eura, spotrebný materiál vo výške 3,02 eura, cestovné (Šaľa - Levice a späť
80 km - súpis hnuteľných vecí dňa 27.02.2007, 160 km x 0,26 eura + 20% DPH) vo výške 49,92 eura
a z náhrady za stratu času podľa § 23 cit. vyhlášky - súpis mimo exekútorského úradu a čas strávený
na ceste do tohto miesta a späť (Šaľa - Levice 80 min, Levice 30 min, Levice - Šaľa 80 min) - 7 x 0,79
eura (vrátane 20% DPH), t.j. všetko spolu 148,26 eura.

Súd má preskúmaním exekútorom uplatnených trov za to, že nie je možné priznať hodinovú odmenu:
za žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko ide o úkon, ktorý sa pri jeho odmeňovaní subsumuje pod
ustanovenie § 15 odsek 1 písmena a ) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov, teda ako úkon smerujúci k získaniu poverenia, hodinovú
odmenu za žiadosti o poskytnutie súčinnosti nakoľko ide o úkony, ktoré sa pri jeho odmeňovaní

subsumujú pod ustanovenia § 15 ods. 1 písm. g) a j) EP - zisťovanie bydliska a majetku povinného.

Súd je presvedčený, že úkony exekučnej činnosti vymedzené v ustanovení § 15 vyhlášky č. 288/1995
Z. z. sú odmeňované výlučne paušálnou odmenou a nie je teda žiadny dôvod priznať exekútorovi
hodinovú odmenu aj za tieto úkony exekučnej činnosti; došlo by k bezdôvodnému a najmä duplicitnému

odmeňovaniu jedného úkonu paušálnou aj hodinovou odmenou.

Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu za vyhotovenie špecifikácie
trov exekúcie - 3 hodiny a 40 min = 4 x 7,97 eura t. j. spolu 31,89 eura po zaokrúhlení, paušálnu odmenu
tak ako bola exekútorom uplatnená, teda vo výške

-8- 14Er/8/2007

19,90 eura, náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov (poštovné - 22,07 eura, spotrebný
materiál - 3,02 eura, cestovné - 49,92 eura) a náhradu za stratu času vo výške 5,53 eura, spolu trovy
exekúcie po zaokrúhlení 132,32 eura ( vrátane 20% DPH ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
trovyexekučnéhokonaniavovýške132,32eura,trovypovinnéhonaúčetprávnehozástupcupovinného,
v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 O. s. p.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Okresný súd Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť;

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.