Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/238/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223225
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112223225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej

veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: XX XXX XXX, v
konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti
odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 17. 09. 2012 sa domáhal od odporcu náhrady škody a
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci, vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami oboch účastníkov konania, úradným
záznamom zo dňa 13. 11. 2013 a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ vo svojom písomnom návrhu tvrdil, že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasl. Zák. č. 233/1995 Z. z. požiadal
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla neplnením záväzkov,
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Navrhovateľ vo svojom návrhu toto exekučné konanie identifikoval menom a priezviskom dlžníka
(povinného) ako K. N., s dátumom narodenia dlžníka (povinného) 02. 04. 1975. Navrhovateľ tvrdil, že
po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej veci č. Y..

Navrhovateľďalejvnávrhutvrdil,žeexekučnýsúdrozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie až dňa 21. 03. 2012, pričom konanie malo začať dňa 30. 09. 2009.

Napriek tomu, že konanie podľa tvrdenia navrhovateľa malo začať až dňa 30. 09. 2009 navrhovateľ
uvádzal, že už dňa 02. 07. 2009 a dňa 23. 09. 2009 spísal a podal žiadosť o informácie o stave konania,
kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času.Takéto žiadosti podľa tvrdenia navrhovateľa podal dňa 13. 11. 2009, 25. 02. 2010, 30. 08. 2010, 23. 11.
2010 a 25. 05. 2011.

Vzhľadom k tomu, že exekučný súd podľa tvrdenia navrhovateľa nerozhodol o návrhu v zákonom
stanovenej lehote, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala sa ani
spolupráca s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný pre rozhodnutie
o návrhu.

Navrhovateľ z uvedeného videl nesprávny úradný postup a požadoval od odporcu náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ si uplatnil majetkovú škodu vo výške 125,- Eur, ktorá
pozostávala z nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovania vo veci správy a vymáhanie
pohľadávky. Za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, z nákladov na udržiavanie a správu informačného systému a z nákladov na

administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu.

Navrhovateľ ďalej požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil vo výške 55,- Eur za každý
mesiac omeškania. Celkovo 1 665,13 Eur.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom ho považoval za zmätočný, keďže v ňom nie
sú uvedené jednotlivé spisové značky príslušných exekučných konaní a uviedol, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takáto právomoc je zverená
iba predsedovi súdu, resp. Ústavnému súdu SR.

Odporca ďalej uviedol, že nárok na náhradu škody predpokladá preukázanie nesprávneho úradného
postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Uviedol, že tieto náležitosti zo strany
navrhovateľa nie sú v konaní preukázané. Vzhľadom k tomu, že Okresnému súdu Banská Bystrica
sa nepodarilo identifikovať napádané exekučné konanie tak, ako ho označil navrhovateľ, teda menom
povinného, resp. dátumom jeho narodenia a číslom exekučnej veci, vedenej u súdneho exekútora, súd

uznesením zo dňa 07. 12. 2012 vyzval navrhovateľa, aby označil číslo súdneho konania, na základe
ktorého si uplatňuje náhradu škody. Takéto uznesenie právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 17.
01. 2013.

Zároveň navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 19. 12. 2012 doplnil rovnopis podaného návrhu s

tým, že uviedol, že v tomto podaní zasiela 1 vyhotovenie žaloby na plnenie o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy a zároveň upozorňuje na chybu v písaní, ktorá sa vyskytla v jeho podaniach agendy
„Np“. Chyba spočíva v nesprávne uvedenom dátume narodenia povinného, na strane č. 2 ako 09. 03.
1976, pričom správne uvedený dátum narodenia povinného je uvedený v žalobnom petite na strane č. 7.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ číslo súdneho konania, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jeho práva na
konanie bez zbytočných prieťahov a to nesprávnym úradným postupom, vyzval súd navrhovateľa listom
zo dňa 09. 08. 2013, aby oznámil číslo tohto súdneho konania. Takáto výzva bola doručená právnemu
zástupcovi navrhovateľa dňa 15. 08. 2013. Zároveň bola určená 7 - dňová lehota na takéto oznámenie.

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľa na takúto výzvu nereagoval, súd opätovne zaslal
výzvu dňa 03. 09. 2013 s určením 7 - dňovej lehoty na oznámení čísla súdneho konania, v ktorom malo
dôjsť ku vzniku škody. Takúto výzvu prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 06. 09. 2013 a opätovne
v určenej lehote na takúto výzvu nereagoval.

Na základe uvedeného potom súd urgoval opätovne o oznámenie čísla súdneho konania, v ktorom malo
dôjsť podľa tvrdenia navrhovateľa ku škode svojim listom zo dňa 23. 09. 2013, ktoré bolo doručené
právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 26. 09. 2013, na ktorú opätovne nereagoval.

Súd ďalej vykonal dokazovanie úradným záznamom spísaným v kancelárii predsedu Okresného súdu

Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2013, z ktorého vyplýva, že lustráciou súdnych konaní za obdobie od
augusta roku 2000, kedy bola zavedená elektronická podateľňa. Ku dnešnému dňu bolo zistené, že
na Okresnom súde Banská Bystrica nie je evidované žiadne živé, t. j. právoplatne neskončené, ani
právoplatne skončené exekučné konanie vo veci oprávneného - navrhovateľa, proti povinnému K. N.,U.. XX. XX. XXXX. Lustráciou v správnom registri tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 26. 11. 2010
bola predsedovi tunajšieho súdu predložená sťažnosť na prieťahy v konaní spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. v exekučných veciach (evidovaná pod E.. XXXX/XXXX), medzi ktorými bolo aj exekučné konanie

medzi vyššie uvedenými účastníkmi, vedené u súdneho exekútora pod č. EX/9641/2009. V odpovedi
na uvedenú sťažnosť vtedy predseda súdu sťažovali oznámil, že exekučné konanie vo veci povinného
K. N. na Okresnom súde Banská Bystrica zaevidované nie je. Z uvedeného úradného záznamu ďalej
vyplýva, že okrem tejto sťažnosti nie je v správnom registri v rokoch 2009, 2010 a 2011 evidované žiadne
iné podanie, ktorým by spoločnosť navrhovateľa žiadala predsedu súdu o preskúmanie zákonného

postupu súdu, prípadne sťažnosti na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny úradný postup súdu
v exekučnom konaní proti povinnému K. N. evidovaného u súdneho exekútora pod č. Y..

Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Súd na základe uvedeného potom konštatuje, že navrhovateľ vo svojom návrhu nepreukázal také
konanie orgánu verejnej moci, za ktoré by zodpovedal odporca pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Súd vo veci vykonal dôkladnú lustráciu exekučného konania, ktoré navrhovateľ
označil vo svojom návrhu len menom povinného, dátumom jeho narodenia a číslom, pod ktorým sa

viedol u súdneho exekútora. Z uvedených identifikačných údajov však je možné konštatovať, že takéto
exekučné konanie sa na Okresnom súde Banská Bystrica nevedie. Zároveň súd konštatuje, že pokiaľ
navrhovateľ sám označoval dátum narodenia údajného povinného dňom 02. 04. 1975 a v priebehu
konania svojim podaním zo dňa 11. 12. 2012, doručeným súdu dňa 19. 12. 2012 upozorňuje na
nesprávny dátum narodenia uvedeného povinného na strane č. 2 ako 09. 03. 1976, čo je teda iný dátum

narodenia, ako je uvedený na strane č. 2 v návrhu, pričom správny dátum narodenia povinného má byť
uvedený v žalobnom petite na strane č. 7, pričom na strane č. 7 uvedeného návrhu sa žalobný petit
nenachádza, ani sa tam nenachádza žiaden iný dátum či už 02. 04. 1975, resp. 09. 03. 1976. Je pravdou,
že na strane č. 8 je opätovne uvedený dátum narodenia povinného, avšak tento je totožný s dátumom
tak, ako sa nachádza na čísle strany 2, teda 02. 04. 1975.

Súd zároveň konštatuje, že nie je preukázané ani tvrdenie navrhovateľa o tom, že exekučné konanie
malozačaťdňa30.09.2009,pričomnavrhovateľtvrdí,žeuždňa02.07.2009,resp.23.09.2009podával
žiadosti o podanie informácie o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím
času a požadoval nielen oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie

prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Teda podľa
tvrdenia navrhovateľa mal podávať takéto žiadosti ešte predtým, než konanie exekučné vôbec začalo.

Zároveň z úradného záznamu je preukázané, že žiadna takáto sťažnosť zo strany navrhovateľa tak,
ako ich tento označil vo svojom písomnom návrhu podaná nebola, pričom dátumovo najbližšie je snáď

sťažnosť, ktorú mal navrhovateľ podať dňa 23. 11. 2010, pričom na Okresnom súde Banská Bystrica
evidovaná sťažnosť je len zo dňa 26. 11. 2010, v rámci ktorej už vtedy bolo navrhovateľovi oznámené,
že takéto exekučné konanie sa na Okresnom súde Banská Bystrica nevedie.

Na základe uvedeného sa súd snažil odstrániť tento nedostatok niekoľkými výzvami navrhovateľovi, aby

tento presne špecifikoval číslo súdneho konania, pod ktorým sa exekučná vec má viesť tak, aby mohol
preskúmať nárok navrhovateľa na náhradu škody.

Na takéto výzvy a to aj formou urgencie navrhovateľ žiadnym spôsobom nereagoval a to napriek tomu,
že súd poskytol dostatočný časový priestor na predloženie takejto informácie.

Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol jedno zo základných dôkazných
tvrdení v konaní o tom, akým súdnym konaním malo dôjsť ku škode na jeho strane. Toto súdne konanie
ani neoznačil a ani neposkytol dôkaz o tom, že takéto súdne konanie v skutočnosti na Okresnom súde
Banská Bystrica aj prebieha.

Na základe uvedeného potom súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, pretože navrhovateľ
neosvedčil ani základné skutkové okolnosti tvrdenej náhrady škody.Pokiaľ navrhovateľ žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti voči
rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, súd takémuto návrhu na prerušenie konania z dôvodu
rozhodovania Ústavného súdu SR o tejto otázke nevyhovel, pretože sa nejedná o dôvody, pre ktoré

súd v zmysle § 109 ods. 1 O.s.p. je povinný obligátorne prerušiť konanie. Súd môže konanie prerušiť z
dôvodov uvedených v § 109 ods. 2, písm. c/ O.s.p., ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V danej súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR pod č. I.ÚS 21/00 v súvislosti s

rozhodnutímKrajskéhosúduvBanskejBystrici,vkonanípodč.k.XXCo/XXX/XXXX-435,podľaktorého
nie je dôvodom na prerušenie v zmysle § 109 ods. 2, písm. c/ O.s.p. tá skutočnosť, že prebieha konanie
na ústavnom súde o porušenie základných práv postupom, ktorý sa týkal rozhodovania o námietke
zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného
súdu a prerušené konanie by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez
zbytočných prieťahov.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľ
úspešný v konaní nebol, odporca si náhradu trov nevyčíslil a zo spisu mu takéto trovy konania
nevyplývali, a preto súd rozhodol v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo
postup okresného súdu nesprávny, čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť
v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.