Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/128/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201234
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201234.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: NIKA spol. s r.o.,
Ružová dolina 6, Bratislava, zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, AK Horná 27, Banská Bystrica,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6242-52886/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/226/6242-52886/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011 a
rozhodnutie Daňového úradu Považská Bystrica dodatočný platobný výmer č. 670/230/52424/10/Sek
zo dňa 16.12.2010 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 297,88 Eur do troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/226/6242-52886/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým žalovaný
potvrdil platobný výmer č. 670/230/52424/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým bol žalobcovi podľa § 44
ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyrubený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za obdobie júl 2008 v sume XXX.XXX,XX Eur.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a vecne nesprávne. Rozhodnutie
je pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov nepreskúmateľné a skutkové závery žalovaného sú
vyvodené v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov ako i v rozpore s dôkazmi ich vzájomnej súvislosti
následkom čoho je nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca namieta, že nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním protokolu o daňovej

kontrole v predmetnej veci, pretože žalobca neporozumel poučeniu. Má tiež za to, že boli porušené jeho
práva na vyjadrenie sa k protokolu. Dňa 14.12.2010 na úkone prejednania protokolu u správcu dane mu
bol priamo doručený dodatok protokolu, ktorý je súčasťou protokolu a teda mu mal byť doručený spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k nemu a na jeho prerokovanie. Namietal, že neprebehlo prvostupňové daňové
konanie. Daňová kontrola ako taká totiž nie je daňovým konaním, keďže sa v nej nerozhoduje o právach
a povinnostiach daňových subjektov. Až ukončením daňovej kontroly môže začať vyrubovacie konanie.

Je teda vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej a aby za daňové
vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane a to vydanie prvostupňového
rozhodnutia.
Má za to, že mu boli odňaté základné procesné oprávnenia a to právo na postup zachovávajúci práva
a právom chránené záujmy a právo účinnej súčinnosti a bolo mu znemožnené preukázať skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane. Tvrdí, že žalovaný do svojho rozhodnutia prebral

dôkazy z ktorých správca dane vychádzal ako by boli súčasťou daňovej kontroly, napriek tomu, že tieto
neboli riadne vykonané. Ide o rôzne listinné dôkazy najme výpovede svedka T. R.. Žalobca poukazujena porušenie povinnosti mlčanlivosti správcom dane tým, že doslovne opisuje dôkazy vykonané v inom
konaní. Odvolávať sa na skutočnosť, že pri absencii úpravy procesného postupu pri výsluchu svedka
treba postupovať analogicky podľa trestného poriadku čo sa v žalobcovom prípade nestalo a správca

dane neumožnil svedkom najprv súvisle vypovedať všetko čo o veci vedia. Má za to, že výpoveď svedka
R. i z obsahového hľadiska je irelevantná, pretože tento nevedel čo je predmetom výsluchu a jeho
výpoveď je zmätočná, obsahujúca vzájomne si odporujúce tvrdenia. S odberateľom - spoločnosťou
Beimpex s.r.o. Zlín, ČR mal dodatkom ku kúpnej zmluve dohodnuté, že prepravu zabezpečuje kupujúci,
keďže tovar musel byť prepravovaný mraziarenskými návesmi, ktorým žalobca nedisponoval. Žalovaný

v rozpore so skutkovým stavom vôbec neuvádza obsah dodacích listov o odovzdaní a prevzatí tovaru
na ktorý vždy holografne a vlastným podpisom prepravca - vodič p. F. písomne potvrdil prevzatie tovaru
a dokladov k tomuto dokladu. Žalobca predložil písomne prehlásenie o prepravení tovaru odberateľom
do iného členského štátu EÚ podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorým odberateľ potvrdil prepravu i
prevzatie tovaru. Ide o priamy dôkaz preukazujúci odovzdanie tovaru kupujúcemu prostredníctvom jeho
prepravcu a tým i preukazujúci dodanie tovaru žalobcovi od jeho dodávateľa.

Žalobca ďalej uvádza, že svedkyne pani H. a pani Y. boli vypočuté až v odvolacom konaní, čím bolo
porušené právo žalobcu na úzku súčinnosť so správcom konania. Žalovaný spochybňuje pravdivosť
svedkyne H. tým, že pri výsluchu jej mal šepkať konateľ spoločnosti a tým ju navádzať na výpoveď,
avšak podľa žalobcu konateľ šepkal svedkyni s jej výpoveďou nesúvisiace skutočnosti. Žalovaný ako
i správca dane v súvislosti s výpoveďou svedkyni H. zamlčal protokoly senzorických skúšok, ktoré

vykonala pracovníčka laboratória p. A. zo vzoriek, ktoré jej odovzdala p. H.. Žalobca uvádza, že tieto
dôkazy správcovi dane predložil. Podľa žalobcovho názoru je úplne nedôvodné zaoberať sa otázkou, či
pán J. bol splnomocnený alebo poverený konať za spoločnosť F. s.r.o., pretože ide o vnútornú otázku
spoločnosti, ktorá nemá vplyv na posúdenie podstatných skutočností pre správne určenie a vyrubenie
daní. Na tento účel je rozhodujúce, že tovar bol žalobcovi fyzicky dodaný a tento ho následne predal.

Žalobca má za to, že jeho tvrdenia boli preukázané nie len jeho výpoveďami ale aj výpoveďami svedkov
F., J. a U. a listinnými dôkazmi predloženými pánom F. ako aj dokladmi o zaplatení tovaru v hotovosti
alebo bezhotovostným prevodom. V odvolacom konaní potvrdili uskutočnenie dodania tovaru svedkyne
H. a Y.. Tvrdí, že riadne dodanie tovaru preukázal čo naopak daňové orgány nepredložili žiaden dôkaz
opaku.

Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.08.2011 žalovaný uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.
670/320/51933/2010/Va zo dňa 14.12.2010, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu

za účasti zamestnancov správcu dane, konateľa žalobcu a právneho zástupcu vyplýva, že všetky
osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli poučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo
a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Pripomína, že je povinný dbať, aby skutočnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Spoločnosť Zeotop, s.r.o. mala prepravovať tovar, ktorý bol predmetom daňovej

kontroly, z čoho vyplýva, že preverované skutočnosti súviseli s daňovou kontrolou. Dodatok k protokolu
nenahrádza už doručený prerokovaný protokol. Daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k protokolu
a nie k dodatku. To, že k dodatku sa nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa § 15 ods. 10 prvej a
druhej vety zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva aj z ust. § 15 ods. 5 písm. c/ a ods. 6 písm. e/ uvedeného
zákona, nakoľko v zmysle týchto ustanovení je zákonná lehota na predloženie vyjadrenia k protokolu

z daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo i povinnosť predkladať správcovi
dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly a túto lehotu nemožno ani predĺžiť ani odpustiť
ich zmeškanie.
Žalobca predložil v zákonnej lehote vyjadrenie k protokolu č. 670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010
a správca dane v zmysle platných právnych predpisov vyhodnotil vyjadrenia žalobcu k protokolu,

zaznamenal ich v dodatku k protokolu, ktorý je súčasťou prerokovaného a doručeného protokolu. Vo
vyrubovacom konaní nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly
za plnej účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha
správcu dane ako výsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane
preskúmavané v odvolacom konaní obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a

informácie na základe akých predpisov správca dane rozhodoval. Platiteľ v priebehu daňovej kontroly
nebol obmedzený vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho práva a v práve na úzku
súčinnosť. Žalovaný zdôrazňuje, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti, ak tieto nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.Čo sa týka porušenia daňového tajomstva, takúto námietku by mohla účinne podať iba poškodená
strana. Žalobca je účastníkom daňového konania a ako taký je v zmysle zákonných predpisov viazaný
mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojim obsahom sú

daňovým tajomstvom. Vypočutie svedka T. R. považoval správca dane za dôležité, nakoľko práve on bol
v čase uskutočňovania sporných obchodov jediným konateľom spoločnosti F., s.r.o., avšak z vyjadrení
žalobcu ako aj z vyjadrení iných svedkov vyplýva, že žalobca pri uvedených obchodoch jednal s Y. J.
(ktorý bol konateľom spoločnosti F., s.r.o. v období 01.01.2006 až 30.10.2006) a R. V., pričom nebolo
preukázané, či títo boli splnomocnení za spoločnosť konať. Tvrdenie svedka Y. J., že mal plnú moc na

zastupovanie spoločnosti, ktorú mu dal Mgr. T. F., je v rozpore s výpoveďou svedka Y.. T. F.. Výpoveď
tohto svedka namieta žalobca ako zbytočnú, avšak správca dane ho predvolal z dôvodu, že jeho meno
uviedol svedok J.. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že p. J. nebol oprávnený konať za spoločnosť,
nakoľko nebol jej konateľom a ani nikým splnomocnený na jej zastupovanie.
A. namieta, že výpoveď svedka F. jednoznačne potvrdila prepravu sporného tovaru, čo však nie je
pravda. Svedok sa vo svojej výpovedi nezmienil, že tovar, ktorý prepravoval od spoločnosti F. , s.r.o.

najskôr dopravil do areálu žalobcu, kde bol prevzatý p. K.. V., resp. p. H., ktorá mala odoberať z tovaru
vzorky. Čo sa týka medzinárodných nákladných listov ani tieto nepreukazujú, že by bol spoločnosti
Nika, spol. s r.o. dodaný tovar od spoločnosti Bundáš, s.r.o., nakoľko neobsahujú predpísané náležitosti.
Vyplýva z nich len to, že odosielateľom kuracích pŕs je spoločnosti Bundáš, s.r.o. (zmienka o spoločnosti
Nika, spol. s r.o. na nich nie je), dopravu pre spoločnosť Beimpex, s.r.o. mal vykonať prepravca Zeotop,

s.r.o. a miestom vykládky by mali byť Kunovice. Uvádza tiež, že p. U. potvrdila len to, že vystavovala
doklady, ale pri obchodoch nebola. Nemôže teda ani preukázať reálne dodanie preverovaného tovaru.
Ani výpovede p. H. a p. Y. jednoznačne nepreukázali, že sporný tovar bol žalobcovi skutočne
dodaný dodávateľom Bundáš, s.r.o. Svedkyňa H. bola počas výpovede ovplyvňovaná konateľom
žalobcu, nevedela, či odoberala vzorky schladeného alebo mrazeného mäsa. Svedkyňa Y. len vystavila

výdavkové pokladničné doklady a vyplatila z pokladne platby za dodaný tovar p. J. a p. L.. Žalovaný
zdôrazňuje, že žalobca dal podnet na vypočutie svedkýň H. a Y. až v odvolacom konaní. Uvádza
tiež, že on ani správca dane nemá vedomosť o protokoloch senzorických skúšok, ktoré mala vykonať
pracovníčka laboratória p. A.. E. na jednom z dodacích listov, ktoré sú súčasťou faktúr vystavených pre
spoločnosť Beimpex, s.r.o. nie je podpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka toho, kto vydal dodací list

v mene spoločnosti Nika, spol. s r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka Beimpex, s.r.o. a podpis).
Okrem prehlásenia o prepravení tovaru k faktúre č. XXXXXX nie je ani v jednom prípade uvedené meno
vodiča. Zároveň p. F. uviedol aj to, že podpisy na prepravovaných dokladoch, t.j. aj na dodacích listoch
a prehláseniach o preprave tovaru nie sú jeho a spoločnosť Beimpex, s.r.o. nemala takú formu pečiatky
aká je na týchto dokladoch.

Platiteľ DPH dodanie tovaru do iného členského štátu musí preukázať nielen kópiou faktúr, ale v tomto
prípade prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia
a písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského
štátu. Žalovaný tiež zdôrazňuje, že nadobudnutie tovaru v Českej republike nebolo spoločnosťou
Beimpex, s.r.o. ani priznané, teda ani daň odvedená nebola. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje,

aby súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného zo dňa 06.05.2011 č. I/226/6242-52886/2011/990600-r a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa platobný výmer č. 670/230/52424/10/Sek zo dňa 16.12.2010 bolo potrebné zrušiť podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko konanie trpí takými vadami, ktoré môžu mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Považská Bystrica
vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Nika, spol. s r.o., Nová 135, Považská Bystrica, daňovú
kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010 a dodatok k
protokolu zo dňa 30.11.2010. Protokol vrátane jeho dodatku bol so splnomocneným zástupcom platiteľa
dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 14.12.2010. Na základe výsledkov zistených

vykonanoudaňovoukontrolouDaňovýúradPovažskáBystricavyrubilplatiteľovidanezpridanejhodnoty
rozdiel dane za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume X.XXX.XXX,- Sk dodatočným platobným výmerom,
nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní
podanom dňa 25.11.2008.Daňovou kontrolou správca dane zistil, že platiteľ porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na
§ 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. FV08/028-č.FV08/030, č. S

spolu vo výške X.XXX.XXX,- Sk za dodávku tovaru od dodávateľa Bundáš, s.r.o., Súvoz 1, Trenčín,
nakoľko nebolo preukázané, že mu uvedený tovar táto spoločnosť dodala. Platiteľ zároveň porušil
§ 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že neodviedol DPH vo výške X.XXX.XXX,- Sk z odberateľských
faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX za dodávku tovaru
vystavených pre odberateľa Beimpex, s.r.o. Zlín, nakoľko v zmysle § 43 zákona o DPH nepreukázal

intrakomunitárne dodanie deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Na základe
protokolu o daňovej kontrole vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/
Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume
XXX.XXX,XX Eur. Platiteľ dane prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa 18.01.2011
proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a dňa 12.02.2011 doplnenie odvolania. O tomto odvolaní

rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/226/6242-52886/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to dodatočný platobný výmer zo dňa 16.12.2010, ktoré
obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie na základe akých dôkazov
správca dane rozhodol. Konanie správcu dane prebiehalo v súlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992
Zb. Keďže platiteľ dane s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na tunajší súd žalobu o preskúmanie

oboch rozhodnutí správnych orgánov.
Ďalej sa administratívnom spise nachádzajú faktúry tovaru, zápisnice o ústnom pojednávaní, protokol o
vykonanej kontrole zo dňa 22.09.2010, dodatok k tomuto protokol, vyjadrenia platiteľa dane - žalobcu,
výpovede svedkov ako aj ďalšie listinné dôkazy.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho

orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa ods. 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou
faktúry a
a/ prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravovaným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby

za tovar.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru podľa
§ 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane.Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa§ 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane
protokol o daňovej kontrole, ktorý doručí podľa § 17 kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou
na jeho vyjadrenie a prerokovanie protokolu o daňovej kontrole; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu o daňovej kontrole, pričom prerokovanie protokolu o daňovej kontrole sa môže uskutočniť až

po uplynutí na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový
subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole najneskôr do 8 pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Ak sa daňový subjekt zo závažných dôvodov v deň určený vo výzve nemôže
zúčastniť prerokovania protokolu o daňovej kontrole je povinný si na tento účel určiť zástupcu. Správca
dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu protokol o daň
vej kontrole opraviť alebo vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu najneskôr v deň jeho prerokovania s

kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o
daňovejkontroleskontrolovanýmdaňovýmsubjektomalebojehozástupcom.Dňomnasledujúcimpodni
prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu

o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2 ).

Konajúcisúdpopreskúmaníspisovéhomateriáluaadministratívnehospisužalovanéhodospelkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť
podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko konanie trpí takými vadami, ktoré môžu mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane Daňový úrad Považská Bystrica
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2008. Protokol z daňovej kontroly č.
670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010 a dodatok k protokolu zo dňa 30.11.2010 boli prerokované
so žalovaným dňa 14.12.2010. O prerokovaní protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,

v ktorej štatutárny zástupca ako i právny zástupca uviedli, že poučeniu o zachovaní daňového tajomstva
neporozumeli z dôvodu, že zamestnanci správcu dane z dôvodu ich mlčanlivosti im ho nesmú oznámiť
a tak sa ho nemôžu ani dozvedieť a daňové tajomstvo žalovaného je v jeho dispozícii. Taktiež namietal,
že dodatok k protokolu je neoddeliteľnou súčasťou protokolu a neobsahuje zákonom ustanovené
náležitosti. Následne správca dane vydal rozhodnutie dodatočný platobný výmer č. 670/230/52424/10/

Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume
XXX.XXX,XX Eur a určil mu povinnosť zaplatiť túto sumu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje
rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že daňový subjekt hodnoverne nepreukázal správcovi dane, že
tovar bol dodaný na územie členského štátu EÚ, pričom je povinnosťou daňového subjektu to preukázať
napríklad medzinárodnými prepravnými dokladmi, prípadne potvrdením od príjemcu tovaru, prípadne

inými dokladmi.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č.
I/226/6242-52886/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane. K
námietke žalobcu o neukončení daňovej kontroly tým, že nebol riadne poučený žalovaný uviedol, že
správca dane postupoval v súlade so zákonom, ktorý mu určuje povinnosť poučiť účastníkov konania.

K námietke týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k dodatku protokolu uviedol, že dodatok k protokolu
je súčasťou protokolu, tento však nenahrádza už doručený a prerokovaný protokol a preto dodatok
nemá ani evidenčné číslo. Z tohto dôvodu sa ani nevzťahujú na dodatok k protokolu ust. § 15 ods.
10 a ani ďalšie procesné ustanovenia. Tým považoval túto námietku žalobcu za neodôvodnenú. Za
neodôvodnené považoval i námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnosti postupu pri dokazovaní s tým, že

dokazovanie prebiehalo v súlade so zákonom a dôkazy boli vyhodnotené správne. Žalobca nepreukázal
skutočnosti vyžadované zákonom pre priznanie DPH.
Podľa zistenia konajúceho súdu v tejto veci spornou otázkou, či daňová kontrola riadne skončila
vzhľadom na žalobcom namietané skutočnosti. Žalobca namietal, že daňová kontrola riadne neskončila,
pretože štatutárny zástupca ani ich právny zástupca neboli riadne poučení. Neskončenie daňovej

kontroly zdôvodnil i tým, že nemal možnosť vyjadriť sa k dodatku k protokolu o daňovej kontrole, ktorý
podľa neho je neoddeliteľnou súčasťou protokolu o daňovej kontrole a tak sa vzťahuje i tento dodatok
právna úprava týkajúca sa protokolu o daňovej kontrole.Čl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyobsahujeústavnépravidlo,vrámciktoréhokaždýorgánverejnej
moci vrátane štátnych orgánov sám (autonómne) určuje nielen to, aký druh právnej úpravy použije pri
rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu, v súlade s princípom právneho štátu,

ktorý je vyjadrením v citovanom článku ústavy. Ústavný príkaz, ktorý je obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 ústavy, je
súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento ústavný príkaz
rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu. Uvedené ústavné pravidlo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na
ochranu základných práv a slobôd, ktorú poskytujú orgány verejnej moci v rozsahu svojich kompetencií
vrátane základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom
pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a
dbá o tom, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti
(m.m. IV. ÚS X/XX, 1. ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XX). Výklad relevantných právnych noriem nemôže byť
taký formalistický, aby sa s ním v konečnom dôsledku zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj
zabránilo v postupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnej štáte v žiadnom prípade

pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.
Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania
uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených
prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne
pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS X/XX, II. ÚS XXX/XX). Len

objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená
možnosť úvahy orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov
zisťovania skutkového stavu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj
odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade s
procesnými predpismi.

V daňovom konaní (aj v daňovej kontrole) platí zásada zákonnosti, ktorá vyplýva z ust. čl. 1 ods. 1
Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako i z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov. V súvislosti s touto zásadou, podľa ktorej musia verejné orgány konať len v
súlade so zákonom, tak ako to ustanovuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, úzko súvisí i zásada enumeratívnosti
verejnoprávnych pretenzií (výpočtu nárokovateľných oprávnení), podľa ktorej daňové orgány nemôžu

vo svojej činnosti konať svojvoľne, ale svoju právomoc môžu využívať len na dosiahnutie účelu zákona,
ktorým mu kompetencia bola zverená, a v rozsahu a spôsobom akým mu to zákon dovoľuje. Daňové
orgány musia teda starostlivo a dôsledne dbať na dodržiavanie právomoci, teda na to, či konkrétny úkon
môže byť vykonaný a ako môže byť vykonaný.
V súlade s citovanými zásadami sú daňové orgány povinné dbať nielen na záujmy štátu, ale i na

zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb v zmysle §
2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. Daňové orgány nemajú vystupovať v roli akéhosi ochrancu štátnej
pokladne, ktorého cieľom je naplnenie štátneho rozpočtu za akúkoľvek cenu, ale mal by byť objektívnym
rozhodcom pri stanovovaní výšky a výbere daní.
Správca dane ani žalovaný sa však týmito zásadami v tejto veci neriadili.

Správca dane pri prerokovaní protokolu o daňovej kontrole poučil zúčastnené osoby o povinnosti
mlčanlivosti a možných následkoch porušenia tejto povinnosti. Tento postup správcu dane vychádzal z
ust. § 23 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. Krajský súd však konštatuje, s poukazom na uvedenú ustálenú
judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov sa musí
vychádzať zo zmysle a účelu konkrétnej právnej normy, pričom výklad právnej normy nemôže byť

formalistický tak, aby bol v podstate zmarený cieľ, ktorý konkrétne právne ustanovenie sleduje. Poučenie
zúčastnených osôb je takým procesným úkonom, ktorý v nadväznosti na uvedené musí byť pre
všetkých zúčastnených určitý, jasný a zrozumiteľný, Je preto povinnosťou daňového orgánu, aby v
prípade nejasnosti alebo neporozumenia zo strany poučených osôb, bol tento úkon riadne vysvetlený s
prihliadnutímnaokolnostiúkonu.Vtomtoprípadepoučenéosobynamietali,žepoučeniuneporozumelia

uviedli i dôvody. Správca dane však bez akéhokoľvek vysvetlenia v konaní pokračoval. Touto námietkou
sa nezaoberalo ani prvostupňové rozhodnutie. Námietkou sa prvýkrát zaoberal, na základe odvolania,
až žalovaný vo svojom rozhodnutí a dospel k záveru, že správca dane nepochybil, pretože postupoval
v súlade s ust. § 23 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., ktorý mu takúto povinnosť určuje. Žalovaný však
až vo svojom stanovisku k žalobe zo dňa 31.08.2011 uvádza k tejto námietke podrobnejšie dôvody a

konštatuje, že ak poučené osoby poučeniu neporozumeli a správca dane im vysvetlenie neposkytol,
nemá to vplyv na skutočnosť, že protokol o daňovej kontrole bol riadne prerokovaný. S takýmto názorom
žalovaného nemožno súhlasiť, pretože daňový subjekt i zúčastnené osoby majú stanovené práva vo
forme oprávnení, ktoré sú už zvýhodnené pri tvorbe samotnej právnej normy, keď ju vydáva štátny orgán.Tiež je zvýhodnený pri výklade aplikácií tejto normy, keď ju aplikuje štátny orgán. Je preto nevyhnutné,
aby štátny orgán dôsledne dbal na dodržiavanie práv účastníkov konania, pričom nestačí dodržiavať
tieto práva len formálne, ale i reálne. Bolo preto povinnosťou správcu dane vysvetliť poučeným osobám

obsah poučenia vzhľadom na obsah námietok tak, aby poučeniu riadne porozumeli. Nestačí pritom len
poukázať na konkrétne ustanovenie zákona. Z tohto dôvodu ide o tak závažné porušenie zákonných
povinností správcu dane, a to najmä s prihliadnutím na možné trestnoprávne následky, že tento
nezákonný postup správcu dane neumožňoval ďalej zákonne postupovať pri prerokovaní protokolu o
daňovej kontrole.

Pokiaľ sa týka námietky žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa k dodatku k protokolu s poukazom, že toto
právo mu vyplýva z právneho režimu týkajúceho sa protokolu, keďže je jeho súčasťou, žalovaný zaujal
stanovisko, že na dodatok k protokolu sa právna úprava upravujúca vyjadrenie sa k protokolu z daňovej
kontroly nevzťahuje S takýmto záverom žalovaného nemožno súhlasiť.
Podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v čl. 6 Dohody o ľudských právach a
základných slobodách koncept spravodlivého procesu zahrňuje tiež právo na kontradiktórne konanie,

podľa ktorého účastníci musia mať príležitosť zahrňuje tiež právo na obhájenie svojich názorov a
nárokov, ale musia byť možnosť sa k nim vyjadriť (napr. Rozsudok ESĽP vo veci Nideröst - Huber
vo Švajčiarsku zo dňa 18.02.1997, Reports 1997-I, s. 108 § 24 a rozsudok vo veci Mantovanelli proti
Francúzsku zo dňa 18.03.1997).
Podľa názoru krajského súdu, keďže v zmysle § 15 ods. 10 posledná veta zák. č. 511/1992 Zb. je

dodatok k protokolu súčasťou protokolu, vzťahuje sa právna úprava i na dodatok k protokolu, pokiaľ
sa týka práva daňového subjektu vyjadriť sa k protokolu. Táto skutočnosť vyplýva i z toho, že protokol
o daňovej kontrole je dôkazom, ako ktorýkoľvek iný dôkaz, a takým istým dôkazom je i dodatok k
protokolu. Žalovaný v podstate ani nespochybňuje, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu o
daňovej kontrole, avšak neobstojí argument žalovaného, že dôkazom toho, že sa naň nevzťahujú

ustanovenia o možnosti vyjadriť sa k protokolu je, že dodatok nemá samostatné číslo konania. Takýto
argument je právne irelevantný. Je nepochybné, že je jedným zo základných práv daňového subjektu
vyjadriť sa ku každému vykonávanému dôkazu tak, ako to určuje ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ak pred
prerokovanímprotokolukdaňovejkontroleneboloumožnenéžalobcovivyjadriťsakdodatkukprotokolu,
ide o závažné procesné porušenie nielen základného ústavného práva, ale ide i o nezákonný postup

správcu dane v rozpore ust. § 2 ods. 1, 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb.
Uvedené porušenia základných práv daňového subjektu správcom dane je takým nezákonným
postupom, ktorý bráni zákonnému ukončeniu daňovej kontroly. Ak daňová kontrola nebola riadne
ukončená nebola splnená podmienka stanovený ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. a nemohlo začať
vyrubovacie konanie podľa § 44 ods. 1 cit. zákona.

V uvedených súvislostiach i vzhľadom na námietku žalobcu, že sa neuskutočnilo prvostupňové
vyrubovacie konanie krajský súd zistil, že podľa správcu dane mala byť v tomto prípade daňová kontrola
ukončená dňa 14.12.2010 prerokovaním protokolu o daňovej kontrole. Nasledujúci deň, t.j. 15.12.2010,
začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 ods. 1 s poukazom na ust. § 15 ods. 13 a ods. 16 zák. č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov. Nasledujúci deň, t.j. 16.12.2010, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.

Už z toho je zrejmé, že prvostupňové konanie sa neuskutočnilo, a tým nebola žalobcovi daná ani
možnosť brániť sa a obhajovať svoje názory, príp. navrhovať ďalšie dokazovanie na preukázanie ním
tvrdených skutočností. Tým ide o porušenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ale i
základných zásad daňového konania podľa § 2 ods. 1, 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb., teda práva na zákonný
postup správcu dane, práva na úzku spoluprácu a súčinnosť daňového subjektu a správcu dane, ako i

práva navrhovať dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam subjektu a správcu dane, ako i práva
navrhovať dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v daňovej kontrole i v daňovom konaní.
Ostatnými námietkami týkajúcimi sa ďalšieho priebehu postupu v daňovej kontrole ako i vykonávaním a
hodnotením dôkazov sa krajský súd nezaoberal vzhľadom na procesnoprávne vady, ktoré namietaným
skutočnostiam predchádzali.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že správca dane porušil základné práva
a povinnosti žalobcu pri prerokovaní protokolu, dôsledkom čoho je, že tento nezákonný postup má
za následok nezákonnosť skončenia daňovej kontroly a nezákonnosť i následne vydaných rozhodnutí
správcu dane i žalovaného, čiže ide o také závažné vady konania, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, a tak podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a

súčasne zrušil i prvostupňové rozhodnutie, keďže mu predchádzalo konanie, ktoré trpí takými závažnými
vadami, ktoré môžu mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradutrovkonaniavovýške297,88Eur,ktorépozostávajúztrovprávnehozastúpeniaadvokátomza3
úkony.Jedenúkon57,-Eur,spolu171,-Eur(prevzatie,príprava,spísaniežaloby,účasťnapojednávaní),

3x režijný paušál a 7,41 Eur, spolu 22,23 Eur + 20 % DPH v sume 38,65 Eur a zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 66,- Eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.