Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/214/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211208715
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6211208715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci žalobcu I. K., nar.

XX. XX. XXXX, súkromného podnikateľa, bytom J., V.Ň. T. X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie SNP 1/A, Veľký Krtíš, proti žalovanému Slovenskej
republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie
1.315,66 Eur istiny, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.176,64 Eur, a to v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 78 % potrebných na účelné bránenie
jeho práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
1.315,66 Eur istiny a nahradiť mu trovy konania, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
svojej žalobe žalobca uviedol, že vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ Veľký Krtíš dňa

21. 10. 2001 pod sp. zn. ČVS:OUV-242/VK-2002 začal voči nemu trestné stíhanie vo veci trestného
činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona. Neskôr sa celé vyšetrovanie v dôsledku
reorganizačných zmien úradu vyšetrovania viedlo na Okresnom riaditeľstve PZ Lučenec, úrad justičnej
a kriminálnej polície Lučenec pod sp. zn. ČVS:ORP-34/2-OVK-LC-2004. Následne uznesením zo dňa
29. 03. 2004 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa
§ 148 ods. 3 Trestného zákona. Vyšetrovanie bolo ukončené 16. 02. 2006 a okresný prokurátor vo
Veľkom Krtíši pod sp. zn. Pv 640/02-200 dňa 23. 03. 2006 podal naňho obžalobu pre trestný čin

skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. za
skutok opísaný v žalobe. V predmetnej veci Okresný súd vo Veľkom Krtíši v konaní vedenom pod sp.
zn. 8T/21/2006 vydal voči nemu trestný rozkaz zo dňa 31. 05. 2007, ktorým ho uznal za vinného z
trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 Trestného zákona v znení účinnom do 01. 01.
2006. Proti trestnému rozkazu podal odpor, v dôsledku čoho bolo nariadené pojednávanie. Okresný súd
vo Veľkom Krtíši po vyhodnotení vykonaných dôkazov rozsudkom zo dňa 16. 07. 2008 rozhodol tak,
že ho podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby zo skutku, pre ktorý bolo vznesené

obvinenie a bola podaná obžaloba s tým, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným
činom, čím bolo jednoznačne prezentované, že trestné stíhanie voči nemu bolo vedené neodôvodnene.
Ďalej uviedol, že na základe odvolania Okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši konal Krajský súd v
Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 5To/320/2008, ktorý na verejnom zasadnutí odvolanieprokurátora zamietol. Krajský súd po preskúmaní právnosti napadnutého rozhodnutia a po preskúmaní
konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a podľa §
321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 285 písm. e/ Tr. por.

ho oslobodil spod obžaloby z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného
do 31. 12. 2005, pretože trestnosť činu zanikla, keďže ešte pred začatím trestného stíhania škodlivý
následok v celom rozsahu napravil. Ďalej uviedol, že tým, že bol bezdôvodne postavený pred súd, mu
vznikla škoda spočívajúca v nákladoch na obhajobu, keďže si realizoval svoje zákonné ústavné právo
a pre celé trestné konanie si zvolil obhajcu. Celkové náklady, ktoré musel vynaložiť na svojho obhajcu

predstavujú 1.315,66 Eur, ktoré mu obhajca vyúčtoval podľa tarifných položiek advokátskeho tarifu, a
to zákona č. 655/2004 Z. z. Poukázal na to, že náhradu škody si uplatňuje podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Ďalej uviedol, že dňa 18. 12. 2009 podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky návrh na
predbežné prerokovanie jeho nároku podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. Jeho nárok uspokojený nebol.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Mcdo/15/2009. Na pojednávaní

sa žalobca pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že on je toho názoru, že mu vznikla
škoda v dôsledku toho, že bol neoprávnene stíhaný.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobcovi bola spôsobená škoda v rámci série
nezákonných rozhodnutí, ktoré boli vydané orgánmi činnými v trestnom konaní. Pokiaľ žalovaný uviedol,

že takéto rozhodnutia neboli zrušené, poukázal na platnú judikatúru Najvyššieho súdu, v ktorej je
uvedené, že pokiaľ je aj obžalovaný oslobodený spod obžaloby, možno to považovať za nezákonné
rozhodnutie.Pokiaľprebiehalovyšetrovanietouskutočnosťou,čibolidaňovénedoplatkyuhradenéalebo
nie, sa mal zaoberať vyšetrovateľ a keď tomu tak bolo v čase, keď bolo vznesené obvinenie, toto už
nemalo byť vznesené, pretože v tom čase už nebol spáchaný trestný čin.

Poverený pracovník žalovaného na pojednávaní uviedol, že podaná žaloba je nedôvodná. Zdôraznil tú
skutočnosť, že nebolo preukázané vydanie nezákonného rozhodnutia tak, ako to má na mysli zákon
č. 58/1969 Zb. Pokiaľ ide o činnosť orgánov činných v trestnom konaní, tieto postupovali v zmysle
Trestnéhoporiadku.Ďalejuviedol,žepoukazujenaplatnújudikatúru,ktorásazaoberátouskutočnosťou,

z akého dôvodu bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Ďalej uviedol, že žalobca si zvolil do konania
obhajcu, pričom tento mal poukázať na tú skutočnosť, že došlo k zaplateniu daňových nedoplatkov, a
tým, že tak neurobil, nesplnil si všeobecnú preventívnu povinnosť a vec sa nemusela dostať do takého
štádia, keď už bola podaná obžaloba.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s faktúrou za odmeny a výdavky za
advokátske úkony, uznesením zo dňa 29. 03. 2004 ČVS: ORP-34/2-OVK-LC-2004, Trestným rozkazom
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 31. 05. 2007 č. k. 8T/ 21/2006-1666, obžalobou Okresnej
prokuratúryvoVeľkomKrtíšizodňa 23.03.2006Pv640/02-200,rozsudkomOkresnéhosúduvoVeľkom
Krtíši zo dňa 16. júla 2008 č. k. 8T/ 21/2006-1719, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09. 02. 2012 č. k.

2C/214/2011-32, vyjadrením žalovaného zo dňa 29. 02. 2012, podaním právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 03. 04. 2012 a k nemu pripojeným listinným dokladom, a to predbežným prerokovaním nároku na
náhrady škody zo dňa 18. 12. 2009, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku - odstúpenie žiadosti
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15. októbra 2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhrady škody - zaslanie odpovede Ministerstva vnútra SR zo dňa 10. 12. 2010, fotokópiami príjmových

pokladničných dokladov, a to zo dňa 06. 04. 2004 č. P 43/04, zo dňa 22. 06. 2007 P 56/07, zo dňa 05.
08. 2009 P 117/09, zo dňa 10. 09. 2009 P 138/09, podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.
05. 2012, ako aj pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8T/21/2006.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že uznesením Okresného úradu justičnej

polície Policajného zboru Veľký Krtíš zo dňa 21. 10. 2002 ČVS: OUV-242-VK-22 bolo začaté trestné
stíhanie za trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona, pretože doposiaľ
neustálený zamestnanec združenia Novomax DaD, združenie podnikateľov Bušince, Lučenská 96 okres
Veľký Krtíš v sídle združenia v Bušinciach, za obdobie od 01. 04. 1997 do 01. 07. 1999 zatajil finančné
príjmy z predaja mäsových výrobkov jednotlivým odberateľom v celkovej sume asi 824.098,- Sk, z tejto

sumy neodviedol daň z príjmov fyzických osôb v zmysle zákona č. 286/1992 Zb. a daň z pridanej hodnoty
v zmysle zákona č. 289/1995 Z. z. a tak pre Slovenskú republiku v zastúpení Daňového úradu Veľký
Krtíš spôsobil škodu vo výške asi 102.784,- Sk na dani z príjmov fyzických osôb a škodu vo výške
asi 46.674,- Sk na dani z pridanej hodnoty. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, úradujustičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec zo dňa 29. 03. 2004 ČVS: ORP-34/2-OVK-LC-2004, ČVS:
OUV-242/VK-2002 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi ako obvinenému za trestný čin skrátenia
dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona. Žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu JUDr. Vladimíra Zvaru, ktorému udelil plnomocenstvo dňa 06. 04. 2004, podal voči tomuto
uzneseniu sťažnosť, ktorá bola doručená OR PZ v Lučenci, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v
Lučenci dňa 13. 04. 2004. V sťažnosti žalobca uviedol, že namieta, že ku skráteniu dane malo dôjsť
v rokoch 1997, 1998 a 1999, pričom z uznesenia nevyplýva, v znení ktorých zmien Trestného zákona
posudzuje vyšetrovateľ jeho skutok a namieta preukázanie úmyselného zavinenia vo vzťahu k skutkovej

podstate dane, ako aj poistného. Ďalej žalobca v sťažnosti uviedol, že pôsobil ako podnikajúca fyzická
osoba v združení NOVOMAX Bušince a ďalším spoločníkom v združení bol C. K.. K vyčísleniu daňového
nedoplatku v zmysle daňovej kontroly došlo na základe nepriznania príjmov za predaj ich produktov.
Uvedené príjmy v rokoch 1997, 1998, 1999 však nedošli na bankový účet a neboli ani zaúčtované v
pokladni ako platby v hotovosti, pretože povinného subjekty ich neodviedli združeniu a ani jemu. V
dôsledku toho v prvotnej účtovnej evidencii u nich všetky príjmy uvedené v daňovej kontrole vykazovali

ako nedoplatky, resp. nezaplatené faktúry, resp. uvedené faktúry vôbec neboli vykazované v knihe
odoslaných faktúr, teda kópie týchto faktúr neboli predkladané do evidencie. On ako spoločník nemal na
starosti expedíciu a distribúciu výrobkov a nevystavoval ani faktúry. Ďalej uviedol, že on nikdy neprišiel
do kontaktu s uvedenými peniazmi a preto si ich nezaradil ako príjmy, ktoré ovplyvňujú daň. Je na
vyšetrovateľovi, aby podrobne skúmal u jednotlivých platcov, komu sumy, ktoré boli jemu zaradené do

príjmov, boli poukázané. Poprel, že by o týchto príjmoch mal vedomosť, a to či už osobne alebo na
základe peňažného denníka, ktorý sa viedol pre celé združenie. Ďalej uviedol, že tým je podľa názoru
vylúčené úmyselné zavinenie z jeho strany vo vzťahu k nezaplateniu dane. Pokiaľ nebude preskúmaná a
preukázanáotázkaúmyselnéhozavineniajehoosobynaskrátenídanepovažujevznesenieobvineniaza
predčasné. Uznesením zo dňa 15. 04. 2004 sp. zn. Pv 640/02-78 JUDr. Valéria Králiková, námestníčka

okresného prokurátora zamietla sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú. V odôvodnení uznesenia uviedla, že
po skúmaní predloženého vyšetrovacieho spisu zistila, že znalec W.. J. doposiaľ nevypracoval doplnok k
znaleckému posudku, tak ako ho vyšetrovateľ žiadal, dokazovanie nie je ukončené. Ďalej uviedla, že na
základe predložených listinných dôkazov, ako aj výsluchov svedkov má za preukázané, že vyšetrovateľ
postupoval v súlade s ustanovením § 163 ods. 1 Tr. por. keď vzniesol obvinenie I. K. a skutok kvalifikoval

ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z. z.
Dňa 28. 02. 2006 pod ČVS: ORP-34/2-OVK-LC-2004 bol podaný návrh na podanie obžaloby. Okresný
prokurátor vo Veľkom Krtíši podal obžalobu na žalobcu dňa 23. 03. 2006 pod sp. zn. Pv 640/02-200.
Okresný súd vo Veľkom Krtíši dňa 31. mája 2007 pod č. k. 8T/21/2006-1666 vydal trestný rozkaz,
ktorým uznal žalobcu za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 Tr. zák. v znení

účinnom do 01. 01. 2006. Podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 148 ods. 2 Tr. zák. ho odsúdil na
trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s tým, že podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. sa
mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu dvoch rokov. Proti tomuto trestnému rozkazu
podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že on v súčasnosti nedlhuje
príslušnému daňovému úradu žiadne nedoplatky na daniach s tým, že tieto uhradil dňa 01. 07. 2003,

teda ešte pred tým, ako bolo proti nemu vznesené obvinenie. Rozsudkom zo dňa 16. júla 2008 č. k.
8T/21/2006-1719 Okresný súd vo Veľkom Krtíši žalobcu podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod
obžaloby. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obžalovaný svojím konaním nenaplnil skutkovú
podstatu trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z. z.
Pre naplnenie skutkovej podstaty, z hľadiska subjektívnej stránky je však potrebné preukázať úmyselné

zavinenie. Zo strany obžalovaného táto forma zavinenia však nebola preukázaná, nakoľko vykonanými
dôkazmi nie je možné spoľahlivo vyvrátiť obhajobu obžalovaného, že pri podaní daňového priznania
vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii a ktoré boli riadne zaúčtované a zo strany jeho spoločníka C.
K. mu všetky doklady neboli dodané. Vzhľadom na pochybnosti, ktoré nie je možné spoľahlivo odstrániť,
dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je trestným činom a preto

obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto rozsudku okresný
prokurátor vo Veľkom Krtíši podal odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 24.
marca 2009 sp. zn. 5To/320/2008 zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, obžalovaného I. K.
podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods.
1, 3 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že trestné

stíhanie proti obžalovanému I. K. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 3 Tr.
zák. účinného do 31. 12. 2005 bolo začaté 29. 03. 2004. Z výpisu účtu obžalovaného vyplynulo, že 01.
07. 2003 Daňovému úradu vo Veľkom Krtíši uhradil sumu 240.351,- Sk. Svedkyňa Agáta Husárová,
pracovníčka Daňového úradu vo Veľkom Krtíši potvrdila, že obžalovaný za roky 1997, 1998 a 1999na základe dodatočných platobných výmerov zaplatil rozdiely dane aj s pokutou, a tak vo vzťahu k
daňovému úradu nemá žiadne podlžnosti. Ďalej krajský súd uviedol, že bolo jednoznačne preukázané,
že obžalovaný dobrovoľne, ešte predtým, ako bolo proti nemu začaté trestné stíhanie, všetky dane

Daňovému úradu vo Veľkom Krtíši zaplatil, a tým boli aj u neho splnené podmienky účinnej ľútosti v
zmysle § 66 Tr. zák. podľa písm. a/ citovaného ustanovenia. Ďalej krajský súd uviedol, že trestné stíhanie
proti obvinenému C. K. pre trestný čin podľa § 148 ods. 1, 3 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak,
že za roky 1997, 1998 a 1999 ako daňovník skrátil daň v sume 244.108,95 Sk ku škode Slovenskej
republiky, zastavil s poukazom na ustanovenia § 66 písm. b/ Tr. zák., t. j., že zanikla trestnosť činu, keďže

obvinený už 29. 06. 2001 podal trestné oznámenie na obžalovaného I. K., teda použitie účinnej ľútosti
u obžalovaného I. K. bolo namieste. Krajský súd uviedol, že obžalovaného I.L. K. podľa § 285 písm. e/
Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože trestnosť činu zanikla, keďže obžalovaný ešte pred začatím
trestného stíhania škodlivý následok v celom rozsahu napravil. Aj zo správy Daňového úradu vo Veľkom
Krtíši zo dňa 15. 03. 2004 (zv. IV. č. l. 1028) vyplýva, že na základe daňovej kontroly na dani z príjmov
fyzických osôb vznikol rozdiel dane za zdaňovacie obdobie rok 1997 v sume 94.039,- Sk, splatné 03.

07. 2003, zaplatené 01. 07. 2003, za rok 1998 v sume 1.560,- Sk, splatné 18. 02. 2002, zaplatené 04.
02. 2003, rok 1998 v sume 145.252,- Sk, splatné 04. 07. 2003, zaplatené 01. 07. 2003 (opakovaná
kontrola), za rok 1999 v sume 1.060,- Sk, splatné 04. 07. 2003, zaplatené 01. 07. 2003 (opakovaná
kontrola), na dani z pridanej hodnoty vznikol rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 1999 v sume
23.397,- Sk, splatné 29. 12. 2003, zaplatené 12. 12. 2003, z toho zvýšenie dane v sume 3.510,- Sk,

splatné 29. 12. 2003, zaplatené 23. 01. 2004. Ako to uviedol v odvolaní svojho rozhodnutia aj krajský
súd, Agáta Husárová, pracovníčka Daňového úradu vo Veľkom Krtíši potvrdila, že I. K. k dnešnému dňu
už nemá žiadne podlžnosti (zv. I. č. l. 219). Žalobca podaním zo dňa 18. 12. 2009 požiadal Ministerstvo
spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR
listom zo dňa 15. 10. 2010 žalobcovi oznámilo, že jeho žiadosť odstúpilo Ministerstvu vnútra SR.

Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 10. 12. 2010 žalobcovi oznámilo, že ním uplatnený nárok považuje
na nedôvodný a z uvedeného dôvodu mu nie je možné vyhovieť.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré

boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa ustanovenia § 1, 2, 3, 4, 9 vety prvej, druhej, desať zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupom,štátzodpovedá

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na

túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Právo na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmajútí,ktorísúúčastníkmikonaniaabolipoškodenínezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť. Nárok na

náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre
nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody
viazaný. Ako výnimku z ustanovenia ods. 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo
na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené. Nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo
treste, je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom, alebo miestnym ľudovým
súdom, je ústredným orgánom ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán,
ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov

odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Mal nesporne
preukázané, že žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním zo dňa 18.
12. 2009 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky jeho žiadosť odstúpilo na vybaveniu Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na
to, že nárok žalobcu nebol uspokojený v lehote šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, tento sa
domáhal priznania nároku na súde. Aj keď žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje svoj nárok v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. s prihliadnutím na to, že sa jedná o rozhodnutia, ktoré boli vydané za účinnosti
zákona č. 58/1969 Zb. v zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.,

je potrebné postupovať podľa doterajšieho predpisu, t. j. zákona č. 58/1969 Zb. a ústredným orgánom
je ministerstvo spravodlivosti. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nemalo byť vznesené
obvinenie proti žalobcovi, nakoľko tento nedoplatky na dani z príjmov fyzických osôb uhradil 01. 07.
2003 a na dani z pridanej hodnoty 23. 01. 2004. Žalobca proti vzneseniu obvinenia podal sťažnosť. O
tejto sťažnosti rozhodovala námestníčka okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši, ktorá sťažnosť ako
nedôvodnú zamietla. Pokiaľ poverený pracovník žalovaného uvádzal, že právny zástupca žalobcu v

sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia neuviedol tú skutočnosť, že žalobca žalovanú sumu
zaplatil, podľa názoru súdu táto skutočnosť je nepodstatná, podstatné je to, že takáto sťažnosť podaná
bola. Ako súd vyššie v rozsudku uviedol, v spise sa nachádzajú listinné doklady o tom, že žalobca
nedoplatky na dani z príjmov fyzických osôb, ako aj na dani z pridanej hodnoty uhradil, pričom túto
skutočnosťpotvrdilaajvypočutásvedkyňaS.Y..Akbolirozporyvovýpovediachsvedkov,stýmitosamali

orgány činné v trestnom konaní vysporiadať. Je teda nepochybné, že zo strany vyšetrovateľa nemalo
byť vznesené obvinenie, nemal byť podaný návrh na podanie obžaloby a taktiež nemala byť ani podaná
obžaloba zo strany prokuratúry. Následne bol žalobca spod obžaloby oslobodený, najprv Okresným
súdom vo Veľkom Krtíši v zmysle § 285 písm. b/ Trestného poriadku s tým, že skutok nie je trestným
činom. Krajský súd v Banskej Bystrici prvostupňový rozsudok zrušil, oslobodil žalobcu spod obžaloby, a

to podľa § 285 e Trestného poriadku s tým, že trestnosť zanikla s tým, že je potrebné aplikovať účinnú
ľútosť v zmysle § 66a Trestného poriadku s tým, že žalobca škodlivý následok napravil ešte pred začatím
trestného stíhania. Aj keď v predmetnej veci žiadne rozhodnutie nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť,
s prihliadnutím na judikatúru k zákonu č. 58/1969 Zb., ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené
alebo kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo

na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (1Cdo/53/1993-1CZ6/90). Takéto právo
nemá len ten, kto si obvinenie sám zavinil a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu
bolo zastavené trestné stíhanie len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný, alebo
že mu bola udelená milosť, alebo že bol trestný čin amnestovaný. V prejednávanej veci o takýto prípad
nešlo. Žalobca si zvolil obhajcu, ktorý ho zastupoval počas celého trestného konania, pričom ide o jeho

ústavné právo na právnu pomoc v zmysle Článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je nesporné ,že
došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, ktorý musel vynaložiť finančné prostriedky na trovy obhajoby a
tieto by vynaložiť nemusel, pokiaľ by nebol trestne stíhaný. Žalobca preukázal listinnými dokladmi /čl.
70 - 71 spisu/, že Advokátskej kancelárii JUDr. Vladimíra Zvaru zaplatil sumu 1.315,66 Eur. Obhajca
žalobcu JUDr. Vladimír Zvara si vyčíslil trovy obhajoby nasledovne: 06. 04. 2004 - prevzatie a príprava

obhajoby 2.720,- Sk, 08. 04. 2004 - sťažnosť proti vzneseniu obvinenia 2.720,- Sk, 18. 01. 2006 - účasť
pri výsluchu obvineného + konfrontácia trvanie od 14.45 h do 17.45 h, 16. 02. 2006 - oboznámenie
sa s výsledkami vyšetrovania 2.048,- Sk, 2 x 100,- Sk režijný paušál, 3 x 163,- Sk režijný paušál, od
01. 05. 2006 platca DPH 19 %, 22. 06. 2007 - odpor proti trestnému rozkazu 2.228,- Sk, 24. 09. 2007 -
obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.228,- Sk, 21. 11. 2007 obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.228,-

Sk, 23. 01. 2008 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.398,- Sk, 27. 02. 2008 - obhajoba pri hlavnom
pojednávaní 2.398,- Sk, 09. 06. 2008 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.398,- Sk, 16. 07. 2008 -
obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.398,- Sk, 19 % DPH - 3.092,- Sk, 3 x 178,- Sk režijný paušál,
4 x 190,- Sk režijný paušál, 24. 03. 2009 - obhajoba pri verejnom zasadnutí a odvolanie 86,93 Eur, 19
% DPH - 16,52 Eur, 6,95 Eur režijný paušál, strata času 24. 03. 2009 - Veľký Krtíš - Banská Bystrica

6 polhodín x 11,59 Eur - 69,54 Eur, cestovné z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť 2 x 86 km =
172 km, 1 km = 0,18 + PHM 6,2 l/km x 1,09 Eur : 100 = 0,18 + 0,067 = 0,247 x 172 = 42,48, teda celkom
1.315,66 Eur. Pokiaľ ide o vyčíslené trovy obhajoby, pokiaľ ide o účasť obhajcu pri výsluchu obvineného
a konfrontáciu dňa 18. 01. 2006, zo zápisnice vyplýva, že táto trvala od 14.45 h do 15.40 h, takže
prináleží obhajcovi len polovica z tejto sumy, za obhajobu pri hlavnom pojednávaní dňa 27. 02. 2008

išlo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednávania veci, takže obhajcovi prináleží len jedna
štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. suma 599,50 Eur a v dôsledku toho došlo aj k 19 % úprave
DPH, ktorá činí 2.750,72 Eur. Ostatné úkony boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. s tým,že správny dátum obhajoby pri hlavnom pojednávaní má byť 26. 09. 2007 nie 24. 09. 2007. Súd teda
priznal žalobcovi celkom sumu 1.176,64 Eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak má
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech vo výške 89 %, odporca vo výške 11%,
teda po odpočítaní úspechu odporcu má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 78 %. Súd o
trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p. s tým, že o výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením, a to po právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).