Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/258/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200703
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1009200703.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

G. súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr.

U. U., bytom Q., I. XX, proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Národným bezpečnostným
úradom, Bratislava, Budatínska 30, o zaplatenie nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 12.5.2009 domáhal náhrady škody voči štátu - Slovenskej
republike zastúpenej Národným bezpečnostným úradom (ďalej len NBÚ) a náhrady nemajetkovej ujmy v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím Národného bezpečnostného

úradu v súvislosti s vykonávaním bezpečnostnej previerky navrhovateľa, ktorý bol príslušníkom
Policajnéhozboru.Navrhovateľuviedol,žeakopríslušníkPolicajnéhozborupotrebovalprevýkonsvojho
povolania vykonanie bezpečnostnej previerky a odporca vykonal previerku nezákonným spôsobom v
dôsledku čoho bol navrhovateľ poškodený, diskvalifikovaný v ďalšom zamestnaní. Nemohol zastávať
akúkoľvek funkciu v policajnom zboru v dôsledku čoho sám z policajného zboru odišiel. Domáhal sa
náhrady škody vo výške 40.000,- Eur z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
vznikla tým, že prišiel o prácu a nemohol zotrvať v zamestnaní, pretože kolegovia znevažovali jeho prácu

a začali mu podrážať nohy. V priebehu konania svojím podaním navrhovateľ minimalizoval - upresnil svoj
návrhanaďalejtrvalnanáhradeškody14.752,-Eurakonáhraduzaušlúmzdubezúrokovzomeškaniaa
1.248,- Eur náhradu nemajetkovej ujmy. Vo zvyšnej časti súd samostatným uznesením konanie zastavil
v dôsledku späťvzatia návrhu. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 31.5.2010 a návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie a Krajský súd v Bratislave svojim
rozhodnutím č. k. 6Co 301/2010 zo dňa 17.2.2011 rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutej
náhrady škody potvrdil a v časti nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy zrušil a vrátil na
nové konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti nároku navrhovateľa na náhradu škody nadobudol
právoplatnosť dňa 15.3.2011.

V ďalšom konaní súd postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia .

Navrhovateľ trval na podanom návrhu v časti priznania nemajetkovej ujmy vo výške 1.248,- Eur v celom
rozsahu.Uviedol, že bol podrobený bezpečnostnej previerke a odporca ako špecializovaný orgán štátnej
správy na vykonávanie bezpečnostných previerok vydal nesprávne rozhodnutie. Toto rozhodnutie nebol
oprávnený vydať, nemal vôbec konať a napriek tomu, že navrhovateľ podal odvolanie, odporca trval na

svojom rozhodnutí a tým bolo zasiahnuté do práv navrhovateľa, odporca vedome predlžoval protiprávny
stav a navrhovateľovi už nezostávalo nič iné, len skončiť služobný pomer. Po 30. rokoch služobného
pomeru bol úplne diskvalifikovaný, nehodnotný a nepotrebný.. Uviedol, že bol podrobovaný výsluchom
a to takým spôsobom že zhasli svetlo, pustili na neho dva reflektory, púšťali kvílivú hudbu, nevykonávali
previerku v zmysle zákona ale vykonávali ju spôsobom, aký nemá v právnom poriadku SR obdobu

ani oporu. Po 30. rokoch v služobnom pomere u polície a musel odísť do dôchodku. Jednalo sa o
výsluhový dôchodok. Navrhovateľ do previerky pracoval ako podpredseda poradného výboru ministra
vnútra. Na tejto funkcii zotrval až do odchodu zo služobného pomeru. O tom, že bol zaradený na správe
vyšetrovania ŠTB vedeli aj jeho nadriadení. Navrhovateľ to nikdy nezatajoval. Keďže NBÚ vyslovil, že
je nespoľahlivý tak aj jeho nadriadení ho museli považovať za nespoľahlivú osobu. Napriek tomu,
že ho poznali a poznali aj jeho prácu. Užil si od nich všelijakých podrazov, výsmech a nedôveru.

Nebolo to ľahké tam vydržať a jeho práca tým bola dehonestovaná. Výšku nemajetkovej ujmy presne
nešpecifikoval a neoznačil aké dôkazy navrhuje vo veci vykonať ohľadom výšky a vzniku nemajetkovej
ujmy napriek viacerým poučeniam zo strany súdu podľa § 120 O.s.p. Súdu uviedol, že nemajetková
ujma sa vyčísliť nedá ide skôr o to aké má navrhovateľ pocity a tie sa vyčísliť nedajú, sú veľmi vysoké,
napriek tomu si svoje pocity ohodnotil na výšku žalovanej sumy, pretože je človek skromný a nenáročný.

Uviedol, že bolo by nespravodlivé a nezákonné keby táto vec skončila bez zadosťučinenia, pretože v
danomprípadesajednalooflagrantnéažcynicképorušeniezákonazostranyNBÚ. V konanínenavrhol
vykonať žiadne dôkazy, nijako svoju ujmu nepreukazoval. Tiež nepreukázal, že by si nemohol nájsť
zamestnanie z dôvodu, že nedostal bezpečnostnú previerku a ani na preukázanie psychickej traumy
a narušenie rodinných vzťahov nenavrhol žiaden dôkaz.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, poukázal na to, že tunajší súd nemá právomoc skúmať zákonnosť
alebo nezákonnosť rozhodnutia o bezpečnostnej previerke, pretože o tom už rozhodol Najvyšší súd SR,
ktorý má na to právomoc. Navrhovateľ uviedol, že mu vznikla škoda a nemajetková ujma tým, že bol
v zamestnaní degradovaný avšak odporca má za to, že degradovaný nebol, pretože vykonával svoju

funkcie aj po rozhodnutí NBÚ a to až do doby keď sa rozhodol odísť na vlastnú žiadosť do výsluhového
dôchodku. Mal za to, že navrhovateľ by sa mal domáhať náhrady nemajetkovej ujmy vtedy, keby mu
vznikla v súvislosti s tým, že by bolo konané proti jeho integrite a znižovaniu dôstojnosti a jeho cti, avšak
v danom prípade odporca nijako nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľa. V konaní nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy.

.

Súd zistil, že NBÚ vykonal podľa § 16 ods. 2 písm. b/ Zákona 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných

skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bezpečnostnú previerku navrhovateľa na základe
žiadosti kancelárie ministra vnútra SR zo dňa 10.04.2003 NBÚ bezpečnostnú previerku ukončil vydaním
rozhodnutie dňa 05.10.2004 a zistil, že podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 215/2004 Z.z. nemožno
navrhovateľa považovať za osobu bezpečnostne spoľahlivú, pretože bola pracovne zaradená a aktívne
vykonávala činnosť v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti. Navrhovateľ teda nesplnil predpoklad na

vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 215/2004 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal
navrhovateľ odvolanie, ktoré Odvolacia komisia zriadená zákonom o ochrane utajovaných skutočností
odvolanie navrhovateľa dňa 13.12.2004 zamietla. Navrhovateľ využil ďalšie právne možnosti a domáhal
sa na Najvyššom súde SR vydania rozhodnutia, ktorým by rozhodnutie odvolacej komisie bolo zrušené.
Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 3Sž 24/2005 rozhodnutie odvolacej komisie zrušil a vrátil na nové

konanie z dôvodu procesnej vady a meritórne rozhodnutie NBÚ nepreskúmaval. Na základe rozsudku
vydaného Najvyšším súdom SR Výbor národnej rady SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, odvolanie
podané navrhovanou osobou - navrhovateľom preskúmal a rozhodnutím zo dňa 07.12.2006 ho zamietol.
Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 6/2007 zo dňa 27.05.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. e/O.s.p. bolo zrušené rozhodnutie výboru národnej rady SR ako aj rozhodnutie NBÚ zo dňa 05.10.2004
z dôvodu, že rozhodnutie nemalo byť vydané bez súhlasu navrhovateľa na vykonanie bezpečnostnej
previerky podľa § 215/2004 Z.z. vydané. NBÚ vo veci naďalej konal a na základe žiadosti Ministerstva

vnútra SR zo dňa 20.10.2008 vykonávanie bezpečnostnej previerky podľa § 24 ods. 3 Zákona 215/2004
Z.z. zastavil z dôvodu, že navrhovateľ už nebol zamestnancom MV SR t. j. po zrušení rozhodnutí
Najvyšším súdom SR NBÚ vo veci už meritórne nerozhodol.

Podľa § 17 ods. 1/, 2/ Zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súddospelvprejednávanejveciknázoru,ženavrhovateľnebolnijakodotknutýnasvojichosobnostných
právach zo strany svojho zamestnávateľa po vydaní rozhodnutia národného bezpečnostného úradu,

že ho nemožno považovať za osobu bezpečnostne spoľahlivú. Aj po vydaní takéhoto rozhodnutia
navrhovateľ zostal v pracovnej pozícií tak ako predtým a to až do doby kedy sa sám rozhodol požiadať
o uvoľnenie zo služobného pomeru a odísť do výsluhového dôchodku. Výšku a spôsob výpočtu
nemajetkovej ujmy navrhovateľ nijako nezdôvodnil. Sám uviedol, že nemajetková ujma sa v jeho
prípade ani vyčísliť nedá a sumu, ktorú požadoval si určil sám, pritom nevedel určiť z čoho pozostáva.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a skutočnosti vyššie uvádzané, súd dospel k názoru, že
navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by vydané rozhodnutie, o ktoré opiera svoj nárok mu spôsobilo
nemajetkovú ujmu alebo ujmu na jeho osobnostných právach.. Odporca v konaní o bezpečnostnej
previerke navrhovateľa konečné rozhodnutie vo veci nevydal, konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ
užnebolzamestnancomMVSR.Navrhovateľvkonanínepreukázal,žebymuvzniklaškodavsúvislostis

rozhodnutímvydanýmNBÚatedavkonaníneuniesoldôkaznébremeno.Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
na to, že povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je
povinnosťou účastníkov konania, ktorá je im všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods.1 O.s.p. Ide o
povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Táto povinnosť
sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom

konania. V prípade, že ju účastník konania splní, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej
skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Teda navrhovateľ má v sporovom konaní určitú zodpovednosť
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Právo navrhovať dôkazy má každý účastník konania od jeho začiatku až po vyhlásenie uznesenia o

skončení dokazovania. Súd nie je povinný vykonávať dôkazy ak ich účastník konania nenavrhne
(s výnimkou ust.
§ 120 ods.2 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy, ktoré nenavrhnú účastníci konania najmä vtedy, ak také
dôkazyvyplynúzdoterajšiehopriebehukonania,avšak ichvykonaniejepodmienenéichvýnimočnosťou
a nevyhnutnosťou pre rozhodnutie. Predovšetkým ide o také dôkazy, ktorých vykonanie je nevyhnutné

pre právne posúdenie veci, avšak v tomto konaní sa o taký prípad nejedná. Z týchto dôvodov súd návrh
navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. podľa ktorého úspešný odporca má právo
na náhradu trov konania, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil a v konaní, ani v odvolacom

konaní, mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie.