Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2010

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/258/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200703
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2010:1009200703.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: T..

U. U., bytom Q., I. XX, proti odporcovi: SR - zastúpená Národným bezpečnostným úradom, Bratislava,
Budatínska 30, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 12.5.2009 domáhal náhrady škody voči štátu - Slovenskej
republike zastúpenej Národným bezpečnostným úradom ( ďalej len NBÚ ) a náhrady nemajetkovej
ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím Národného

bezpečnostného úradu v súvislosti s vykonávaním bezpečnostnej previerky navrhovateľa, ktorý bol
príslušníkomPolicajnéhozboru.Navrhovateľuviedol,žeakopríslušníkPolicajnéhozborupotrebovalpre
výkon svojho povolania vykonanie bezpečnostnej previerky a odporca vykonal previerku nezákonným
spôsobom v dôsledku čoho bol navrhovateľ poškodený, diskvalifikovaný v ďalšom zamestnaní. Nemohol
zastávať akúkoľvek funkciu v policajnom zboru v dôsledku čoho sám z policajného zboru odišiel.
Domáhal sa náhrady škody vo výške 40.000,-Eur z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla tým, že prišiel o prácu a nemohol zotrvať v zamestnaní, pretože kolegovia

znevažovali jeho prácu a začali mu podrážať nohy. V priebehu konania svojím podaním navrhovateľ
minimalizoval - upresnil svoj návrh a naďalej trval na náhrade škody 14.752,-Euro ako náhradu za
ušlú mzdu bez úrokov z omeškania a 1.2048,-Euro náhradu nemajetkovej ujmy. Vo zvyšnej časti
súd samostatným uznesením konanie zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu. Navrhovateľ uviedol,
že svoju prácu vykonával vždy svedomite a nikdy nebol počas pracovného pomeru disciplinárne
potrestaný, preto vo vyššej miere pociťoval nezákonné rozhodnutie odporcu. Pred podaním žaloby
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak odporca na jeho žiadosť

nereagoval. Na urgenciu navrhovateľa mu oznámil, že rozhodnutie o prejednaní nároku sa nevydáva,
nárok sa v stanovenej lehote buď uspokojí alebo neuspokojí. Keďže uplynula 6 mesačná lehota na
uspokojenie nároku navrhovateľa a navrhovateľ uspokojený nebol ani čiastočne, domáha sa nároku v
tomto konaní. Navrhovateľ uviedol, že po vydaní rozhodnutia NBÚ o tom, že ho nemožno považovať
za osobu bezpečnostne spoľahlivú, naďalej vykonával na Ministerstve vnútra funkciu ako podpredsedu
poradnej komisie ministra vnútra SR po ukončení bezpečnostnej previerky, nakoľko navrhovateľ sa
stal osobou bezpečnostne nespoľahlivou, nemohol naďalej vykonávať profesne funkciu v ktorej bol

zaradený, pretože nemal oprávnenie na oboznamovanie sa s prísne tajnými skutočnosťami, napriek
tomu zotrval vo svojej funkcií avšak ju vykonával oklieštene, pretože sa nemohol oboznamovať s prísne
tajnými skutočnosťami, robil len veci kde toto oprávnenie nepotreboval a na jeho funkciu zaúčal nového
zástupcu. Nadriadený to akceptovali, neznížili mu dokonca ani plat, nepreradili ho na inú funkciu. Jasnemu však dávali najavo, že by mal odísť. Preradiť na inú funkciu ho nemohli, pretože nebolo kam. Čo
sa týka skutočnosti, že navrhovateľ figuroval v štruktúrach Štátnej bezpečnosti uviedol, že sa jednalo
o rozhodovanie o nás bez nás. Nikto sa ho nepýtal, jednoducho ho tam zaradili. V podstate o tom ani

nevedel. Uviedol, že k 31.12.2005 bol nútený odísť z Policajného zboru, pretože ho nemohli preradiť na
iné miesto, nakoľko aj upratovačka musí mať bezpečnostnú previerku a keďže mal odpracovaných 33
rokov v Policajnom zbore, stal sa poberateľom výsluhového dôchodku. Uviedol, že doteraz si nemôže
nájsť zamestnanie

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením,
že vykonával bezpečnostnú previerku podľa § 16 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 241/2001 o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe žiadosti kancelárie
ministra vnútra SR zo dňa XX.X.XXXX. NBÚ bezpečnostnú previerku vykonal a po vyhodnotení
podkladových materiálov podľa § 26 ods. 2/ Zákona 215/2004 Z.z. vydal rozhodnutie dňa 5.10.2004, keď
zistil, že navrhovateľa nemožno považovať za osobu bezpečnostne spoľahlivú, pretože bola pracovne

zaradená a aktívne vykonávala činnosť v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti. Odporca ďalej uviedol,
že vydal rozhodnutie, že navrhovateľ sa nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami a tým
nebola dotknutá jeho odborná spôsobilosť, ani kvalifikačné predpoklady. Národný bezpečnostný úrad
rozhodnutím len deklaroval záujem štátu na ochrane utajovaných skutočností. Poukázal ďalej na to, že
vydaním osvedčenia je iba jedným s nevyhnutných predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými

skutočnosťami. Skutočnosť, že NBÚ vydá navrhovanej osobe osvedčenie ešte neznamená, že táto
osoba sa môže s utajovanými skutočnosťami oboznamovať. Namietal ďalej skutočnosť, že neexistuje
príčinná skutočnosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorú si navrhovateľ uplatňuje. Poukázal
na to, že škoda by mala vzniknúť následkom nezákonného rozhodnutia, avšak navrhovateľovi žiadna
škoda jeho rozhodnutím nevznikla.

Škodu spočívajúcu v ušlej mzde vyčíslil navrhovateľ na sumu 14.752,-Eur. Uviedol, že dňa X.X.XXXX
odišiel do výsluhového dôchodku, avšak jeho služobný pomer podľa fyzického dôchodkového veku mal
trvať do konca apríla 2008. Preto ročný príjem navrhovateľa v roku 2005 bol 500.045,-Sk čo je v priemere
mesačne 41.670,41,-Sk. Od 1.1.2006 do apríla 2008 je 28 mesiacov. Pri odchode do dôchodku bol

navrhovateľovi vymeraný dôchodok za výsluhu vo výške 25.798,-Sk. Teda rozdiel medzi dôchodkom a
posledným priemerným mesačným príjmom je 15.872,42,-Sk a táto suma keď sa vynásobí 28 mesiacmi
vyjde suma 444.427,76,-Sk t.j. 14.752,29,-Eur. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil na sumu
1.248,-Euro, táto ujma spočíva v poškodení jeho dobrého mena, povesti a neoprávneného zásahu do
jeho práv. Hoci reálne poškodenie jeho osoby bolo vyššie, napriek tomu si uplatnil iba túto sumu.

Odporcanamietaloprávnenosťnárokunavrhovateľa,poukázalnaskutočnosť,ženavrhovateľnavlastnú
žiadosť ukončil služobný pomer v policajnom zbore. Celý nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný
a nepreukázaný. K nároku navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy sa vyjadril tak, že nijakým
spôsobom nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľa.

Súd zistil, že NBÚ vykonal podľa § 16 ods. 2 písm. b/ Zákona 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných
skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bezpečnostnú previerku navrhovateľa na základe
žiadosti kancelárie ministra vnútra SR zo dňa 10.4.2003 NBÚ bezpečnostnú previerku ukončil vydaním
rozhodnutie dňa 5.10.2004 a zistil, že podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 215/2004 Z.z. nemožno navrhovateľa

považovať za osobu bezpečnostne spoľahlivú pretože bola pracovne zaradená a aktívne vykonávala
činnosť v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti. Navrhovateľ teda nesplnil predpoklad na vznik
oprávnenia podľa § 10 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 215/2004 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal
navrhovateľ odvolanie, ktoré Odvolacia komisia zriadená zákonom o ochrane utajovaných skutočností
odvolanie navrhovateľa dňa 13.12.2004 zamietla. Navrhovateľ využil ďalšie právne možnosti a domáhal

sa na Najvyššom súde SR vydania rozhodnutia, ktorým by rozhodnutie odvolacej komisie bolo zrušené.
Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 3Sž 24/2005 rozhodnutie odvolacej komisie zrušil a vrátil na nové
konanie z dôvodu procesnej vady a meritórne rozhodnutie NBÚ nepreskúmaval. Na základe rozsudku
vydaného Najvyšším súdom SR Výbor národnej rady SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, odvolanie
podané navrhovanou osobou - navrhovateľom preskúmal a rozhodnutím zo dňa 7.12.2006 ho zamietol.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 6/2007 zo dňa 27.5.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. e/
O.s.p. bolo zrušené rozhodnutie výboru národnej rady SR ako aj rozhodnutie NBÚ zo dňa 5.10.2004
z dôvodu, že rozhodnutie nemalo byť vydané bez súhlasu navrhovateľa na vykonanie bezpečnostnej
previerky podľa § 215/2004 Z.z. vydané. NBÚ vo veci naďalej konal a na základe žiadosti Ministerstvavnútra SR zo dňa 20.10.2008 vykonávanie bezpečnostnej previerky podľa § 24 ods. 3 Zákona 215/2004
Z.z. zastavil z dôvodu, že navrhovateľ už nebol zamestnancom MV SR t. j. po zrušení rozhodnutí
Najvyšším súdom SR NBÚ vo veci už meritórne nerozhodol.

Podľa§3ods.1písm.a/,b/,c/,d/aods.2Zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúpri
výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci, nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa ods. 1/ sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/, c/, d/, Zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ alebo poverený pracovník policajného zboru; Ministerstvo alebo iný

ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá
patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,
ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného
predpisu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia
smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda

pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto
ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1/, 2/, 3/, Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1/ možno priznať iba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola
škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno
nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na
základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa

nevzťahujúpredpisyosprávnomkonaní,možnonárokuplatniťajvtedyakbolozrušenéprenezákonnosť
príslušným orgánom.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 16 ods. 1/ Zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1/, 2/ Zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi.

Základnou podmienkou konania o náhrade škody je, že škoda skutočne vznikla, je stanovená jej výška,
bola porušená právna povinnosťSúddospelkzáveru,ženavrhovateľoviškodasúvisiacasnezákonnýmrozhodnutím nevznikla.Odporca
nevydal žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo pre nezákonnosť zrušené. Súd dospel k prejednávanej veci
k názoru, že navrhovateľ nebol nijako dotknutý zo strany svojho zamestnávateľa po vydaní rozhodnutia

Národného bezpečnostného úradu, že navrhovateľa nemožno považovať za osobu bezpečnostne
spoľahlivú. Aj po vydaní takéhoto rozhodnutia navrhovateľ zostal v pracovnej pozícií tak ako predtým
a to až do doby kedy sa sám rozhodol požiadať o uvoľnenie zo služobného pomeru. I keď rozhodnutia
Národného bezpečnostného úradu a odvolacej komisie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovateľa boli
následne rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR zrušené, nemožno z toho dôvodiť, že boli zrušené pre

nezákonnosť, pretože boli zrušené z procesných dôvodov. Navrhovateľ v domnení, že rozhodnutie NBÚ
o bezpečnostnej spoľahlivosti jeho osoby bolo zrušené pre nezákonnosť si vypočítal náhradu škody,
ktorá mu vznikla tým, že odišiel do výsluhového dôchodku. Súd však poukazuje na to, že navrhovateľ
odišiel zo služobného pomeru na základe vlastného rozhodnutia teda svojvoľne nie z toho dôvodu,
že by na základe rozhodnutia NBÚ nespĺňal podmienky pre výkon svojej funkcie a preto tvrdenie, že
nebyť rozhodnutia NBÚ by odišiel do výsluhového dôchodku až v roku 2008 je iba jeho tvrdením, ničím

nepodložiteľným. Preto spôsob výpočtu škody resp. ušlého mzdy tak ako si to vypočítal navrhovateľ je
pretotokonanieneprijateľným.Výpočetnemajetkovejujmynijakonavrhovateľnezdôvodnil.Spoukazom
na citované zákonné ustanovenia a skutočnosti vyššie uvádzané, súd dospel k názoru, že navrhovateľ v
konaní nepreukázal, že by vydané rozhodnutie, o ktoré opiera svoj nárok, bolo zrušené pre nezákonnosť
a že by mu v súvislosti s týmto rozhodnutím vznikla škoda. Odporca v konaní o bezpečnostnej previerke

navrhovateľa konečné rozhodnutie vo veci nevydal, konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ už nebol
zamestnancom MV SR. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by mu vznikla škoda v súvislosti s
rozhodnutím vydaným NBÚ a teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Odporca v konaní neurčuje
ani okruh osôb a zoznam funkcií pri výkone ktorých sa môžu osoby oboznamovať s utajovanými
skutočnosťami. Súd ďalej poukazuje, že rozhodnutie NBÚ sa nijako nedotklo pracovného zaradenia

navrhovateľa, tento napriek tomu, že ešte v roku 2004 bolo vydané rozhodnutie NBÚ vykonával svoju
funkciu bezo zmeny až do roku 2006 do doby pokiaľ sa sám nerozhodol ukončiť služobný pomer. Teda
rozhodnutie NBÚ nemalo nijaký vplyv na jeho pracovné zaradenie a mzdové ohodnotenie. Jedným
zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie je zistená nezákonnosť
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Tak isto navrhovateľ nepreukázal, že by mu vznikla v

súvislosti s rozhodnutím NBÚ nemajetková ujma, tak ako ju vyčíslil. Keďže navrhovateľovi nevznikla
žiadna škoda a ani neexistuje nezákonné rozhodnutie na základe ktorého by mu škoda vznikla, súd
rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. podľa ktorého úspešný odporca má právo

na náhradu trov konania, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie.