Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200251
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Motor-Car Bratislava
spol. s r.o., Tuhovská 5, Bratislava,IČO: 35 828 161, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüs & Partners
s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100301/1/1147388/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147394/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147405/2012/5094 zo dňa 27.11.2012

č. 1100301/1/1147411/2012/5094 zo dňa 27.11.2012
č. 1100301/1/1147414/2012/5094 zo dňa 27.11.2012
č. 1100301/1/1147421/2012/5094 zo dňa 27.11.2012
č. 1100301/1/1147426/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147428/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147433/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147435/2012/5094 zo dňa 22.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutia žalovaného:
č. 1100301/1/1147388/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147394/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147405/2012/5094 zo dňa 27.11.2012
č. 1100301/1/1147411/2012/5094 zo dňa 27.11.2012

č. 1100301/1/1147414/2012/5094 zo dňa 27.11.2012
č. 1100301/1/1147421/2012/5094 zo dňa 27.11.2012
č. 1100301/1/1147426/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147428/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147433/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
č. 1100301/1/1147435/2012/5094 zo dňa 22.11.2012
a rozhodnutia správcu dane:

č. 9900403/1/915700/2012/Turl zo dňa 17.04.2012
č. 9900403/1/916097/2012/Turl zo dňa 17.04.2012
č. 9900403/1/916166/2012/Turl zo dňa 17.04.2012
č. 9900403/1/916228/2012/Turl zo dňa 17.04.2012č. 9900403/1/916274/2012/Turl zo dňa 17.04.2012
č. 9900403/1/916305/2012/Turl zo dňa 17.04.2012
č. 9900403/1/916334/2012/Turl zo dňa 17.04.2012

č. 9900403/1/916388/2012/Turl zo dňa 17.04.2012
č. 9900403/1/916423/2012/Turl zo dňa 17.04.2012
č. 9900403/1/916480/2012/Turl zo dňa 17.04.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný všetky uvedené rozhodnutia v napadnutej časti opiera o ust. §

49 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 7 písm. a/ zákona o DPH nemôže platiteľ odpočítať daň z pridanej
hodnoty (ďalej iba DPH) pri kúpe a nájme osobného automobilu kategórie M1. Žalovaný v rozhodnutiach
uvádza, že žalobca môže odpočítať daň pri kúpe iba v prípade ust. § 49 ods. 8 zákona o DPH.

Žalovaný mal preukázané, že v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca uvedené motorové vozidlá
zaradil do svojho majetku a začal ich používať na služobné cesty zamestnancov žalobcu. Vzhľadom

na uvedené, podľa tvrdení žalovaného, začal žalobca vozidlá kúpené za účelom ich ďalšieho predaja
používať na iný účel, čo v zmysle § 49 ods. 9 zákona o DPH spôsobilo na strane žalobcu povinnosť
odviesť daň vo výške odpočítanej dane. Keďže z uvedených vozidiel neboli uplatnené odpisy, mal
žalobca za každé vozidlo vrátiť daň v plnej výške bez úpravy o pomernú časť dane zodpovedajúcu
odpisom. Žalobca pri predaji uvedených motorových vozidiel vyčíslil na odberateľských faktúrach sumu

DPH, preto mu povinnosť priznať a zaplatiť DPH uvedenú na odberateľských faktúrach za predaj vozidiel
vyplynula z úst. § 71 ods. 6 zákona o DPH a nie z dôvodu vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru
v tuzemsku. V zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH podľa ktorého, ak platiteľ vo faktúre o predaji uvedie
vyššiu sumu DPH, ako je povinný platiť podľa zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Žalobca uvádza, že rozhodnutia žalovaného považuje za nesprávne, za nezákonné, vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej interpretácie zákonných ustanovení a smerníc
Európskej únie upravujúcich problematiku úpravy DPH. Napadnutými rozhodnutiami žalobca bol
ukrátený na svojich právach.

Žalobca v žalobe poukazuje na ust. § 2 ods. 1, 3, 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov s tým,
že tieto zásady daňového konania boli zo strany žalovaného ako aj zo strany správcu dane porušené.
Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá má v rámci predmetu podnikania aj činnosti ako sú prenájom
a zapožičiavanie automobilov, leasingová a barterová činnosť a predaj motorových vozidiel nových a
ojazdených všetkého druhu. Žalobca deklaroval v rámci vykonanej daňovej kontroly úmysel a účel kúpi

predmetných vozidiel jedine za účelom ich ďalšieho predaja. Samotný účel, kúpa vozidiel za účelom
ich ďalšieho predaja v súlade s § 49 ods. 8 zákona o DPH bol zo strany žalobcu naplnený a dodržaný,
čo je možné exaktne preukázať tým, že všetky predmetné motorové vozidlá boli žalobcom skutočne
odpredané a dodané konečným odberateľom. Na túto skutočnosť žalovaný v rámci odvolacieho konania
vôbec neprihliadal a v rámci odôvodnenia rozhodnutí sa s ním ani nevysporiadal.

Žalovaný v rozhodnutiach poukázal na to, že na základe predložení záznamov o prevádzke motorových
vozidiel bolo zistené, že vozidlá boli používané aj na iný účel ako je ustanovený v § 49 ods. 8 zákona
o DPH - na služobné cesty zamestnancom žalobcu.

Žalobca poukazuje na to, že za akým účelom žalobca uvedené motorové vozidlá prihlásil do evidencie

motorových vozidiel a zaradil do majetku. V rámci podnikateľskej činnosti žalobcu, najmä pri
predaji vozidiel odberateľom, dochádza k požiadavkám odberateľom o možnosť reálneho odskúšania
(vykonania jazdy) vozidla. Vzhľadom na ust. § 21 ods. 2 zákona č. 752/2004 Z.z. všetky uvedené
motorové vozidlá prihlásil do evidencie vozidiel a zaradil ich do svojho majetku. Všetky následné jazdy,
ktoré boli s uvedenými vozidlami vykonané (ako služobné cesty) boli vykonané za účelom predvádzania

toho ktorého vozidla jeho prípadnému záujemcovi. Žalobca uvádza, že takýmto konaním nemohlo a ani
nedošlo k zmene účelu vzťahujúceho sa k uvedeným vozidlám a to účelu predaja vozidiel konečnému
spotrebiteľovi. Žalobca nemohol ani inak postupovať, ako vozidlá prihlásiť do evidencie, zaradiť ich do
svojho majetku a užívať na služobné účely.

Žalobca uvádza, že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane a
dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Preto splnenie
dikcie jedného právneho predpisu nemôže byť posúdené tak, že tým istým konaním došlo aj k porušeniuiného právneho predpisu. Žalobca postupoval v súlade s § 49 ods. 8 zákona o DPH, uskutočnil pri kúpe
vozidiel (pri vstupe) odpočítanie DPH. Následne pri predaji týchto vozidiel žalobca na odberateľských
faktúrach uviedol DPH, priznal ju a odviedol, čím došlo k zachovaniu zásady neutrality DPH.

Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že zmenil účel použitia vozidiel - na predvádzacie jazdy,
preto podľa § 49 ods. 7 písm. a/ zákona o DPH nemá nárok na odpočítanie dane. Pri následnom predaji
vozidiel mal žalobca uplatniť postup podľa § 42 zákona o DPH, podľa ktorého oslobodené od dane je v
dodanie vozidla, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7 zákona o

DPH až takýmto postupom by bola zachovaná neutralita DPH.

Žalobca poukazuje ďalej na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/19/2010 a tiež odkazuje na Smernicu
Rady č. 77/388/EHS a Smernicu č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, v zmysle ktorej došlo
k novelizácie pôvodného zákona o DPH s účinnosťou od 01.01.2010 a následne s účinnosťou od
01.01.2012. V zmysle uvedených noviel možno konštatovať, že išlo o zosúladenie o vnútroštátnej úpravy

s úpravou Európskeho spoločenstva pri odpočítaní dane u osobných automobilov určených na kúpu
platiteľov, ktorého obchodnou činnosťou je kúpa osobných automobilov za účelom ich ďalšieho predaja.
V zmysle § 49 ods. 8 zákona o DPH účinného od 01.01.2010, vylúčenie odpočítania dane podľa ods.
7 písm. a/ a b/ neplatí, ak je osobný automobil určený na ďalší predaj platiteľom, ktorého obchodnou
činnosťou je predaj osobných automobilov. Žalobca poukazuje na dôvodovú správu k ust. § 49 ods.

8 vládneho návrhu zákona č. 471/2009 Z.z. sa uvádza, že návrh umožňuje odpočítanie dane nielen
pri kúpe, ale aj pri nájme osobných automobilov, ktoré sú určené na ďalší predaj, ak táto činnosť je
obchodnou činnosťou platiteľa dane.

Ďalšou etapou aproximácie slovenského právneho poriadku s právom európskych spoločenstiev bola

ďalšia novelizácia pôvodného zákona o DPH (zák. č. 563/2009 Z.z.), ktorým sa obmedzenie odpočítania
zúžilo iba na tovary a služby na účely pohostenia, zábavy.

Žalobca uvádza, že vzhľadom na uvedené možno jednoznačne konštatovať, že zámerom zákonodarcu
bolo zabezpečenie zásady neutrality DPH prostredníctvom možnosti odpočítania DPH pri vstupe (kúpe

tovaru), bez akéhokoľvek obmedzenia platiteľa dane. Rovnaký zámer presadzuje aj právo európskych
spoločenstiev. Žalobca má za to, že aplikácia práva a jeho následná interpretácia zo strany príslušného
správcu dane a žalovaného vo svetle žalobcom uvedených skutočností neobstojí a je protichodná
samotnému účelu právnej úpravy DPH. Tvrdosť pôvodného zákona o možnosti odpočtu DPH žalovaný
interpretovalajnapriektomu,žektomunebolisplnenézákonnépredpoklady.Žalobcanezmenilpôvodný

účel, za ktorým nadobudol uvedené motorové vozidlá, teda účel i ďalšieho predaja. Aj napriek týmto
skutočnostiam, žalovaný interpretoval právnu normu v rozpore s jej zamýšľaným účelom a v rozpore s
oprávnenými záujmami žalobcu a v rozpore so skutočným obsahom dotknutých právnych úkonov.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania

ustanovení zákona o DPH v znení platnom v rozhodných obdobiach roku 2008 za zdaňovacie obdobie
február až august, október až december 2008 a o jej výsledku vyhotovil protokol zo dňa 15.03.2012 a
na základe písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.03.2012 správca dane vypracoval k uvedenému
protokolu dodatok. Protokol s dodatkom správca dane so žalobcom prerokoval a bol doručený žalobcovi
dňa 03.04.2012. Správca dane po doručení protokolu žalobcovi vydal napadnuté platobné výmery proti

ktorým obdržal odvolanie, ktoré žalovaný napadnutými rozhodnutiami potvrdil.

Žalovaný uvádza, že žalobca napáda v jednotlivých žalovaných rozhodnutiach len zistenia a dorub v
súvislosti s porušením ust. § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8 zákona o DPH, ktoré v obdobiach
február, marec, august, október, november a december 2008 bolo jediným zisteným porušením zákon o

DPH a v obdobiach apríl, máj, jún a júl 2008 bolo zistením č. 1 Ostatné porušenia zákona o DPH zistené
a uvedené v rozhodnutiach, žalobca akceptoval tieto zistenia a touto žalobou ich nenapadá a preto sa
žalovaný k nim ani nevyjadruje.

Žalovaný uvádza, že sporným v tomto prípade je uplatňovanie DPH pri obchodovaní s osobnými

motorovými vozidlami v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2008.

Kontrolou predložených faktúr, kariet dlhodobého majetku, zaraďovacích protokolov investičného
majetku, skladových kariet vozidiel a ostatných dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie v roku2008 správca dane pri daňovej kontrole zistil porušenie ust. § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8
zákona o DPH, ktoré sa týkali osobných automobilov nakúpených faktúrami (55 osobných motorových
vozidiel), ktoré sú podrobne uvedené v žalovaných rozhodnutiach a tiež vymenované aj žalobcom v

žalobe.

Zo skutočností zistených v daňovej kontrole vyplynulo, že žalobca, ktorého hlavnou činnosťou
podnikania bol nákup, predaj a prenájom motorových vozidiel, uvedené motorové vozidlá nakúpil za
účelom ich ďalšieho predaja, resp. nájmu a podľa úst. § 49 ods. 8 zákona o DPH mohol pri ich kúpe

odpočítať daň. Uvedené osobné motorové vozidlá následne žalobca prihlásil do evidencie vozidiel,
boli im vydané osvedčenia o evidencii s priradením evidenčných číslom a zaradil ich do majetku
spoločnosti. Z predložených záznamov o prevádzke motorových vozidiel za jednotlivé kontrolované
zdaňovacie obdobia roku 2008 bolo zistené, že uvedené osobné motorové vozidlá v počte 55 kusov
boli v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2008, ako je podrobne v napadnutých rozhodnutiach
uvedené, používané zamestnancami žalobcu na služobné cesty.

Takto zistený skutkový stav bol východiskom pre prijaté závery daňových orgánov, nebol žalobcom
spochybnený v daňovej kontrole, v odvolacom konaní ani v tejto žalobe.

Žalobca tým, že uvedené motorové vozidlá, z ktorých si v zmysle § 49 ods. 8 zákona o DPH pri

nákupe uplatnil odpočítanie DPH, použil na iný účel ako je ďalší predaj, resp. nájom, vznikla mu v
zmysle § 49 ods. 9 zákona o DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2008 pri týchto vozidlách
povinnosť odviesť daň vo výške odpočítanej dane. Z uvedených vozidiel nebol uplatnený opis, preto mal
žalobca vrátiť daň za uvedené vozidlá v plnej výške bez úpravy o pomernú časť dane zodpovedajúcu
odpisom. Keďže žalobca tak nepostupoval a pri zmene účelu použitia osobných motorových vozidiel

daň vo výške odpočítanie dane pri nákupe pri jednotlivých vozidiel neodviedol, porušil tým ust. § 49
ods. 9 v súvislosti s ust. § 49 ods. 7 zákona o DPH, ktoré zakazovalo odpočítanie dane pri kúpe
alebo nájme osobných vozidiel. Podľa názoru žalovaného bol žalobca povinný v zmysle § 49 ods. 9
zákona o DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2008 odviesť DPH, ktorá sa stala predmetom
vyrubených rozdielov dane za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia v roku 2008, teda o ktorú

správca dane žalobcovi za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2008 znížil sumu odpočítania dane v
riadku 19 daňového priznania a ktoré napáda žalobca touto žalobou.

Žalovaný uvádza, že z uvedenými kontrolnými zisteniami bol žalobca počas daňovej kontroly
oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 01.12.2011, ale k zisteniam neuviedol žiadne námietky, ani

nepredložil žiadne vyjadrenie. Dňa 28.03.2012 sa žalobca vyjadril k protokolu k daňovej kontrole zo dňa
15.03.2012, v ktorom k zistením pochybeniam uviedol, že nespochybňuje zistenia uvedené v časti „II.
Výsledky kontroly“, ktoré boli spôsobené nesprávnou interpretáciou zákona a bez vedomého úmyslu
krátenia dane. Správca dane písomné vyjadrenie k protokolu vyhodnotil k dodatku k protokolu, v ktorom
uviedol, že pri predaji osobných motorových vozidiel v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach mal byť

platiteľom uplatnený postup podľa § 42 zákona o DPH, t.j. malo byť uplatnené oslobodenie od dane pri
dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň.

Na základe výsledkov daňovej kontroly v súvislosti s porušením ust. § 49 ods. 9 v nadväznosti na §
49 ods. 8 zákona o DPH správca dane žalobcovi za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2008 znížil

sumu odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania a vyrubil rozdiel dane. Žalovaný v odvolacom
konaní dospel k záveru, že napadnuté dodatočné platobné výmery správcu dane sú vydané v súlade so
zákonom. Žalovaný v odvolacom konaní dospel tiež k záveru, že podľa zistení daňovej kontroly žalobca
uvedené osobné motorové vozidlá nakúpil za účelom ďalšieho predaja alebo nájmu a v súlade s úst. §
49 ods. 8 zákona o DPH odpočítal daň pri ich kúpe. Následne predmetné vozidlá prihlásil do evidencie

vozidiel, boli im priradené evidenčné čísla, zaradil ich do svojho majetku a ako preukazujú predložené
záznamy o prevádzke uvedených motorových vozidiel za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia
roku 2008, boli predmetné vozidlá používané zamestnancami žalobcu na služobné cesty, teda boli
používané v rámci jeho podnikateľskej činnosti a bežnej prevádzky. Žalovaný nespochybnil skutočnosť,
že predvádzacím vozidlám musí byť pridelené evidenčné číslo vozidlá, aby ich bolo možné klientom

predviesť na cestnej komunikácie. Faktom ale je, ako preukazujú žalobcom ku kontrole predložené
záznamy o prevádzke motorových vozidiel, že jednotlivé vozidlá boli v jednotlivých kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach roku 2008 používané na iný účel ako na predaj, alebo nájom vozidla a to na
služobné cesty zamestnancom. Toto zistenie vzhľadom na znenie ust. § 49 ods. 7, 8, 9 zákona o DPHje zásadné pre uplatňovanie DPH pri týchto sporných vozidlách. Momentom prvého použitia osobných
vozidiel na iný účel ako predaj alebo nájom vozidla bol žalobca v zmysle § 49 ods. 9 zákona o DPH
povinnývuvedenomzdaňovacomobdobíodviesťdaň,ktorúsiodpočítalpodľa§49ods.8zákonaoDPH

pri nákupe týchto vozidiel. Pre účely DPH nie je podstatné, či používal sporné osobné motorové vozidlá
žalobca na bežné prevádzkové potreby spoločnosti alebo na predvádzacie jazdy, pretože podstatné je,
že išlo o iný účel použitia osobného motorového vozidla, ako predpokladá ust. § 49 ods. 8 zákona o
DPH - predaj alebo nájom osobného vozidla. Uvedené vozidlá boli využívané žalobcom na účely jeho
podnikania aj takéto využitie nakúpených vozidiel nezodpovedá účelu, ktorý má na mysli ust. § 49 ods.

8 zákona o DPH. Teda pre uplatnenie odpočítania dane pri nákupe vozidla predajcom nie je postačujúci
len prvotný úmysel ale je podstatné to, ako je osobné motorové vozidlo platiteľom, ktorého predmetom
podnikania je predaj alebo nájom osobného vozidla v skutočnosti použité a pokiaľ je osobné vozidlo
použité na iný účel ako je jeho predaj alebo nájom, potom to znamená, že boli použité na iný účel ako
predpokladá ust. § 49 ods. 8 zákona o DPH a musí pôvodne odpočítanú daň platiteľ v zmysle § 49 ods.
9 zákona o DPH odviesť, t.j. vrátiť.

K námietke žalobcu ohľadne odkazu na Smernicu Rady č. 77/388/ES a Smernicu č. 2006/112/ES
žalovaný uvádza, že predmetom daňovej kontroly u žalobcu bolo uplatňovanie ustanovení zákona o
DPH v zdaňovacích obdobiach roku 2008 a poukazuje na znenie ust. § 49 ods. 7, 8, 9 zákona o DPH
v znení platnom do 31.12.2008.

Článok 177 Smernice Rady č. 206/112/ES zo dňa 28.11.2006, na ktorú poukazuje žalobca hovorí: „Po
porade s Výborom pre DPH môže každý členský štát z dôvodov konjukturálneho cyklu úplne alebo
čiastočne vylúčiť všetok alebo niektorý investičný majetok alebo iný tovar zo systému odpočítania dane“.

Zuvedenéhovyplýva,žeust.§49ods.7písm.a/ab/,ods.8a9zákonaoDPHtedavobdobírozhodnom
prekontrolovanézdaňovacieobdobieroku2008,niejevrozporesoSmernicouEU.ZákonoDPHstriktne
určuje podmienky na odpočítanie dane, dodržaním ktorých je platiteľ dane v príslušných zdaňovacích
obdobiach viazaný. Preto následné zmeny zákona o DPH platné od 01.01.2010 a od 01.01.2012,
na ktoré poukazuje žalobca a ktorých aplikácie sa v tomto prípade dovoláva, nemôžu mať vplyv na

uplatňovanie DPH v zdaňovacích obdobiach v roku 2008. Preto pri uplatňovaní DPH za zdaňovacie
obdobie roku 2008 bol žalobca ako platiteľ dane povinný postupovať podľa ustanovení zákona o DPH
platného do 31.12.2008 a tak isto daňové orgány pri kontrole uplatňovania DPH za zdaňovacie obdobie
roku 2008 u žalobcu museli aplikovať ustanovenie zákona o DPH v znení platnom do 31.12.2008.
Vzhľadom na uvedené žiada žalovaný, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konania,
ktoré mu predchádzali na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia
žalovaného ako aj postup v konaní boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkom konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutia správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutých
rozhodnutí.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané

v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí (§ 247 a nasl. O.s.p.).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje

oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňový subjekt si splnil svoje povinnosti stanovené
príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a
poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom
konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale súčasne povinné zachovávať práva

a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania
predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť

záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je
síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjem
štátneho rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubovaní
daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci
svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa

§ 1 zák. č. 1/1993 Z.z. zverejnené v Zbierke zákonov.

Podľa § 2 ods. 1, 3, 6 zák. č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zák. č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 49 ods. 7 písm. a/, 8, 9 zák. č. 222/2004 v znení platnom do 31.12.2008, platiteľ nemôže
odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona
rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1.
Platiteľ, ktorý kupuje osobné automobily, a to formou zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c/ na účely ich
ďalšieho predaja alebo nájmu, a kúpa a predaj osobných automobilov a nájom osobných automobilov

je predmetom podnikania platiteľa, môže odpočítať daň pri ich kúpe, ako aj pri kúpe tovaru tvoriaceho
ich príslušenstvo vrátane montáže.
Ak platiteľ použije osobný automobil na iný účel, ako je ustanovené v odseku 8, je povinný odviesť daň
vo výške odpočítanej dane, a to v zdaňovacom období, v ktorom osobný automobil prvýkrát použil na
iný účel; ak je osobný automobil predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu, zníži platiteľ odvod

dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom.

Podľa§2ods.5písm.a/vyhl.č.116/1997Z.z.,dokategórieMpatrímotorovévozidlourčenénaprepravu
sediacich osôb a ich batožín, ktoré má najviac deväť miest na sedenie vrátane miesta pre vodiča a
celkovú hmotnosť neprevyšujúcu 3,5 t a ktorého priestor nie je väčší ako priestor na prepravu osôb

(kategória M1). Priestor, ktorý vznikne dočasným sklopením sedadiel, nie je považovaný za batožinový
priestor.Úlohou súdu bolo zistiť, či daňové orgány pri vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie február
až august a október až december 2008, žalobca pri obchodovaní s osobnými motorovými vozidlami
postupoval v súlade so zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008 Z.z., či zo strany žalobcu

došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 9 v nadväznosti na ust. § 49 ods. 7 zákona o DPH

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že správca dane začal dňa 11.04.2011 u žalobcu
kontrolu DPH na dodržiavanie ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie február až
august 2008 a október až december 2008 v zmysle Oznámenia o výkone daňovej kontroly č.j.:

500/322/5727/11/Turl zo dňa 11.03.2011. Kontrolou predložených faktúr, kariet dlhodobého majetku,
zaraďovacích protokolov investičného majetku, skladových kariet vozidiel, predložených záznamov o
prevádzke motorových vozidiel a ostatných účtovných dokladov za zdaniteľné obchody vyčíslil správca
dane celkový rozdiel DPH za uvedené zdaňovacie obdobie rozdiel DPH vo výške 523.389,78 eur.
Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č.j.: 9900403/1/489195/2012, ktorý bol vypracovaný dňa
15.03.2012, bol so zvoleným zástupcom daňového subjektu prerokovaný dňa 03.04.2012. Daňový

subjekt podal správcovi dane písomné vyjadrenie k Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 15.03.2012 a
na jeho základe bol vypracovaný Dodatok k Protokolu zo dňa 02.04.2012. Daňový subjekt v písomnom
vyjadrení k Protokolu uviedol, že „nespochybňuje zistenia uvedené v časti II. Výsledky kontroly, ktoré
boli spôsobené nesprávnou interpretáciou zákona a bez vedomého úmyslu krátenia dane.“
Súd zistil zo žaloby, že žalobca napáda jednotlivé rozhodnutia žalovaného v žalobe takto:

1/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147388/2012/5094 zo dňa 22.11.2012, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/915700/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume XX.XXX,XX eur
žalobca napádal v celom rozsahu a namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8
zákona o DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:

- č. 2008200418 o dňa 11.02.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ C 180 v
sume 9XX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2080100850 zo dňa 26.02.2008 za nové osobné motorové vozidlo Kia, Typ Ceed v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 2008200270 zo dňa 30.01.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ C 320 CDI

4 Matic v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 10713730 zo dňa 26.10.2007 za nové osobné motorové vozidlo Honda, Typ Jazz v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 10800530 zo dňa 23.01.2008 za nové osobné motorové vozidlo Honda, Typ Civic 5DR v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,.

- č. 2070105516 zo dňa 19.12.2007 za nové osobné motorové vozidlo Kia, Typ Ceed v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH.
Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku a od februára 2008 používané na služobné účely,
vozidlá teda používal žalobca aj na iný účel ako je ust. v § 49 ods. 8 zákona o DPH. Na základe zistených

skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2008 sumu odpočítania dane
v riadku 19 daňového priznania o sumu XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur), ktorá sa stala predmetom
vyrubeného rozdielu dane.

2/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147394/2012/5094 zo dňa 22.11.2012, ktorým potvrdil

dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916097/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume XX.XXX,XX eur
žalobca napádal v celom rozsahu a namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8
zákona o DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:
- č. 2008200529 zo dňa 18.02.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ C 220 CDI

v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008200675 zo dňa 27.02.2008 za nové osobné motorové vozidlo Jeep, Typ Compass v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 2008200672 zo dňa 27.02.2008 za nové osobné motorové vozidlo Jeep, Typ Cherokee v sume
X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,

.- č. 2008200603 zo dňa 22.02.2008 za nové osobné motorové vozidlo Chrysler, Typ Grand Voyager v
sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH.
Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od marca 2008 používané na služobnéúčely, vozidlá teda používal žalobca na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o DPH. Na
základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2008 sumu
odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania o sumu XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur), ktorá sa

stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.

3/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147405/2012/5094 zo dňa 27.11.2012, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916166/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume XX.XXX,XX eur

žalobca napádal v rozsahu odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania, ktorá bola znížená o
sumu XXX.XXX,XX SKK (XX.XXX,XX eur) a namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49
ods. 8 zákona o DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:
- č. 2008200926 zo dňa 25.03.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ C 320 v
sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008201092 zo dňa 02.04.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes- Benz, Typ E 280 CDI

4Matic v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008201061 zo dňa 31.03.2008 za nové motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ S 500 4 Matic v
sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 2080101454 zo dňa 31.03.2008 za nové osobné motorové vozidlo KIA, Typ Rio 1.4 Športy v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,

- č. 2008200898 zo dňa 20.03.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ Nitro 2,8
v sume XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 2008201281 zo dňa 16.04.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ
WRANGLER 2,8 CRD v sume XXX.XXX,XX Sk s DPH.
Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do

evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od apríla 2008 používané na služobné
účely, vozidlá teda používal žalobca aj na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o DPH. Na
základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2008 sumu
odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania o sumu X,XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur), ktorá
sa stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.

4/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147411/2012/5094 zo dňa 27.11.2012, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916228/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume XX.XXX,XX eur
žalobca napádal v rozsahu odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania, ktorá bola znížená o sumu

XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur) a namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8
zákona o DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:
- č. 2008201768 zo dňa 21.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ CLS 350
CGI v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008201586 zo dňa 09.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ SLK 280

CGI v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH.
Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od mája 2008 používané na služobné
účely, vozidlá teda používal žalobca aj na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o DPH.
Na základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2008 sumu

odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania v bode 1/ o sumu 6XX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur),
ktorá sa stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.

5/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147414/2012/5094 zo dňa 27.11.2012, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916274/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane

vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume XXX.XXX,XX eur
žalobca napádal v rozsahu odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania, ktorá bola znížená o sumu
X.XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur) a . namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods.
8 zákona o DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:
- č. 2080102187 zo dňa 13.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo KIA, Typ Sorento v sume

X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008201860 zo dňa 28.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo DODGE, Typ Caliber v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,- č. 2008201859 zo dňa 28.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo DODGE, Typ Caliber v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 2008201900 zo dňa 29.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ C 200 CDI

v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 2008201988 zo dňa 06.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ C 200 CDI
v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 10804792 zo dňa 06.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo HONDA, Typ Accord Sedan v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,

- č. 10804772 zo dňa 06.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo HONDA, Typ Accord Sedan v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008202136 zo dňa 19.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ C 320 CDI
v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008202137 zo dňa 19.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ A 180 DCI
v sume XXX.XXX,XX Sk s DPH,

- č. 2008201688 zo dňa 15.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ E 300
Bluetec v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008202213 zo dňa 25.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ A 180 CDI
v sume XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2007203882 zo dňa 17.08.2007 za nové osobné vozidlo Mercedes - Benz, Typ C 220 CDI v sume

X.XXX.XXX,XX Sk s DPH.
. Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uvádza, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od júna 2008 používané na služobné
účely, vozidlá teda používal žalobca aj na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o DPH.
Na základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2008 sumu

odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania o sumu X,XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur), ktorá
sa stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.

6/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147421/2012/5094 zo dňa 27.11.2012, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916305/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane

vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume XX.XXX,XX eur, v
rozsahu odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania, ktorá bola znížená o sumu X.XXX.XXX,XX
Sk (XX.XXX,XX eur) namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8 zákona o DPH sa
týka osobných automobilov nakúpených faktúrami:
- č. 2080102421 zo dňa 22.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo KIA, Typ Ceed v sume 476.284,00

Sk s DPH,
- č. 2008202218 zo dňa 25.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo DODGE, Typ Caliber, v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 10806230 zo dňa 20.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo HONDa, Typ Accord v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,

- č. 2008202396 zo dňa 03.07.2008 za nové motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ A 150 v sume
5XX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008202424 zo dňa 03.07.2008 za nové motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ A 150 v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,.
- č. 2080103182 zo dňa 30.06.2008 za nové osobné motorové vozidlo KIA, Typ Ceed v sume

XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2007205205 zo dňa 12.11.2007 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ C 200 CDI
v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.- č. 2006203883 zo dňa 16.10.2006 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ R 350 v
sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH.

Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od júla 2008 používané na služobné
účely, vozidlá teda používal žalobca aj na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o DPH.
Na základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2008 sumu
odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania o X.XXX.XXX,XX SKK (XX.XXX,XX eur), . ktorá sa

stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.

7/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147426/2012/5094 zo dňa 22.11.2012, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916334/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca danevyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 38.053,97 eur
napádal v celom rozsahu a namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8 zákona o
DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:

- č. 2008202541 zo dňa 15.07.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ A 180 CDI
v sume XXX. XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008200674 zo dňa 27.02.2008 za nové osobné motorové vozidlo Jeep, Typ Patriot v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008202849 zo dňa 05.08.2008 za nové osobné motorové vozidlo Dodge, Typ JOURNEY v sume

XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008202904 zo dňa 07.08.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ E 220 CDI
v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2006203871 zo dňa 06.10.2006 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ E 320 CDI
4M v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 10714530 zo dňa 15.11.2007 za nové osobné motorové vozidlo Honda, Typ LEGEND v sume

X.XXX.XXX,XX Sk s DPH.
Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od augusta 2008 používané na služobné
účely, vozidlá teda používal žalobca aj na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o DPH. Na
základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2008 sumu

odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania o sumu X.XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XXeur), ktorá sa
stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.

8/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147428/2012/5094 zo dňa 22.11.2012, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916388/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane

vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 20.099,68 eur
žalobca napádal v celom rozsahu a namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8
zákona o DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:
- č. 2008201857 zo dňa 28.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo Dodge, Typ Calibre v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,

- č. 2080101645 zo dňa 10.04.2008 za nové osobné motorové vozidlo KIA, Typ Picantol v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008203665 zo dňa 03.10.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz, Typ C 320 CDI
4Matic v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2006205650 zo dňa 29.12.2006 za nové osobné motorové vozidlo Jeep, Typ Compass v sume

XXX.XXX,XX Sk s DPH,
.-č.2080104380zodňa30.09.2008zanovéosobnémotorovévozidloKIA,TypCeedvsume440.312,00
Sk s DPH.
Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od októbra 2008 používané na služobné

účely, vozidlá teda používal žalobca aj na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o DPH. Na
základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2008 sumu
odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania o sumu XXX.XXX,XX SKK (XX.XXX,XX eur), ktorá sa
stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.
9/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147433/2012/5094 zo dňa 22.11.2012, ktorým potvrdil

dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916423/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane
vyrubil dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 9.967,00 eur žalobca
napádal v celom rozsahu a namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8 zákona o
DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:
- č. 2008204078 zo dňa 27.10.2008 za nové osobné motorové vozidlo Chrysler, Typ Grand Voyvager

v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2080104899 zo dňa 05.11.2008 za nové osobné motorové vozidlo KIA, Typ Ceed v sume
XXX.XXX,XX Sk s DPH.
Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od novembra 2008 používané na

služobné účely, vozidlá teda používal žalobca aj na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o
DPH. Na základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november
2008 sumu odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania o sumu XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur).,
ktorá sa stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.10/ rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1147435/2012/5094 zo dňa 22.11.2012, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/916480/2012/Turl zo dňa 17.04.2012, ktorým správca dane

vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume XX.XXX,X8 eur
žalobca napádal v celom rozsahu a namietané porušenie § 49 ods. 9 v nadväznosti na § 49 ods. 8
zákona o DPH týka sa osobných automobilov nakúpených faktúrami:
- č. 2080105083 zo dňa 20.11.2008 za nové osobné motorové vozidlo KIA, Typ Sorento v sume
X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,.

- č. 2008204949 zo dňa 03.12.2008 za nové osobné motorové vozidlo JEEP, Typ Wrangler Ultimated
v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008200710 zo dňa 29.02.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes- Benz, Typ C 220 CDI
v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH,
- č. 2008201911 zo dňa 30.05.2008 za nové osobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, Typ C 220 CDI
v sume X.XXX.XXX,XX Sk s DPH.

Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že nakúpené vozidlá boli prihlásené do
evidencie motorových vozidiel, zaradené do majetku žalobcu a od decembra 2008 používané na
služobné účely, vozidlá teda používal žaloba aj na iný účel ako je ustanovené v § 49 ods. 8 zákona o
DPH. Na základe zistených skutočností správca dane znížil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december
2008 sumu odpočítania dane v riadku 19 daňového priznania o sumu XXX.XXX,XX Sk (25.463,48 eur),

ktorá sa stala predmetom vyrubeného rozdielu dane.

Žalobca v žalobe uviedol, že zo strany daňových orgánov došlo k porušeniu § 2 ods. 1, 3 zákona
o správe daní ako aj nesprávnej interpretácii a aplikácii právnych noriem. Žalobca zakúpil všetky
uvedené osobné motorové vozidlá za účelom ich ďalšieho predaja konečnému odberateľovi, pretože

žalobca má v predmete činnosti okrem iného aj prenájom a zapožičiavanie automobilov, leasingová a
barterováčinnosťapredajmotorovýchvozidielnovýchaojazdenýchvšetkéhodruhu.Žalobcadeklaroval
v rámci vykonanej daňovej kontroly úmysel a účel kúpy uvedených motorových vozidiel jedine za
účelom ich ďalšieho predaja a tento bol naplnený a dodržaný, všetky osobné motorové vozidlá boli
žalobcom odpredané a dodané konečným odberateľom. Žalobca tvrdí, že prihlásenie do evidencie

motorových vozidiel a zaradenie do svojho majetku urobil preto, že zo strany odberateľov dochádza k
požiadavke odskúšania osobného motorového vozidla, všetky následné jazdy boli uvedenými osobnými
motorovými vozidlami vykonané iba za účelom predvádzania tých ktorých osobných motorových
vozidiel ich prípadným záujemcom. Žalobca poukazuje v žalobe na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/19/2010 a na Smernicu Rady č. 77/388/EHS a Smernicu č. 2006/112/ES a následnú

novelizáciu zákona o DPH s účinnosťou od 01.01.2010 (zák. č. 471/2009 Z.z.) a následne s účinnosťou
od 01.01.2012 (zák. č. 563/2009 Z.z.), ktorými došlo k zosúladeniu vnútroštátnej úpravy s úpravou
Európskeho spoločenstva pri odpočítaní dane u osobných automobilov určených na kúpu platiteľom,
ktorého obchodnou činnosťou je kúpa osobných automobilov za účelom ich predaja.

Súd k uvedeným tvrdeniam žalobcu uvádza, že žalobcovou hlavnou činnosťou podnikania je nákup,
predaj a prenájom osobných motorových vozidiel. Uvedené motorové vozidlá následne prihlásil do
evidencie vozidiel a boli im vydané osvedčenia o evidencii s prideleným evidenčným číslom a zaradil ich
do svojho majetku. Z predložených záznamov o prevádzke osobných motorových vozidiel za jednotlivé
kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2008, daňové orgány zistili, že uvedené osobné motorové

vozidlá boli v týchto zdaňovacích obdobiach roku 2008, používané zamestnancami daňového subjektu
na služobné cesty. Preto momentom prvého použitia osobného motorového vozidla na iný účel ako
predaj alebo nájom vozidiel, bol žalobca v zmysle § 49 ods. 9 zákona o DPH povinný v v uvedených
zdaňovacích obdobiach odviesť dane, ktoré si odpočítal podľa § 49 ods. 8 zákona o DPH pri nákupe
týchto osobných motorových vozidiel.

Daňová kontrola u žalobcu bola zameraná na dodržiavanie zákona o DPH v znení platnom v období
roku 2008 a v tom čase bolo v platnosti ust. § 49 ods. 7 písm. a/, § 49 ods. 8, 9 zákona o DPH, v
zmysle ktorého bol žalobca povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane, a to v zdaňovacom období,
v ktorom osobný automobil po prvýkrát použil na iný účel.

Súduvádza,žeprizmeneprávnehopredpisu,prípadnezrušenípredpisuanahradeníhonovýmprávnym
predpisom, právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa v čase
platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnostiktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. Preto námietky žalobcu ohľadne
novelizácie zákona o DPH k 01.01.2010 a 01.01.2012 súd nezohľadnil.

Súd poukazuje na znenie čl. 177 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 ktorý znie: „Po porade s
Výborom pre DPH môže každý členský štát z dôvodov konjunkturálneho cyklu úplne alebo čiastočne
vylúčiť všetko alebo niektorý investičný majetok alebo iný tovar zo systému dane. S cieľom zachovať
rovnaké podmienky hospodárskej súťaže môžu členské štáty namiesto toho, aby odmietli oslobodenie
od dane, zdaniť tovar, ktorý zdaniteľná osoba sama vyrobila, kúpila v Spoločenstve alebo doviezla, a to

tak, aby zdanenie neprevýšilo sumu DPH, ktorá by bola uplatnená na nadobudnutie podobného tovaru.“

Z uvedeného znenia čl. 177 Smernice Rady vyplýva, že ustanovenia § 49 ods. 7 písm. a/, ods. 8, 9
zákona o DPH v znení platnom v roku 2008, teda v kontrolovanom období roku 2008, nie je v rozpore
s touto Smernicou.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob
vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia
obsahujú dostatok relevantných dôvodov, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v

daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane a žalovaný dôsledne postupovali podľa zákona o správe
daní, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty
vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s
hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom
konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu.

Podľanázorusúdu,správcadaneatiežžalovanývovecipostupovalivsúladesazákonomapri skúmaní
podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav veci a vec správne
právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobia. Správne orgány
pritom postupovali v súlade s § 49 ods. 7 písm. a/, 8, 9 zákona o DPH, preto súd žalobu žalobcu zamietol

podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal
náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.