Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/218/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2100899961
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2100899961.27

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Zlaticou Javorovou v právnej veci navrhovateľov:
1. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X., S.. L. XXXX/XX,
2. Ľ. O., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X., S.. L. XXXX/XX,
5. M.. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. - Y., Č.. I.. XX, X.Č. H.,
proti odporcom:
1. M.. A. U., nar. X.XX.XXXX, bytom H.-Z., S.. X. D. Č.. XXX/X,
2. D. U., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H.-Z., S.. X. D. Č.. XXX/X,
obaja odporcovia zastúpení advokátom: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o návrhu na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade a odporcov v 1. a 2.
rade k nehnuteľnostiam v katastrálnom území X., obec X., okres X., zapísaným Správou katastra X. na
liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1162
m2 a rodinný dom (meštiansky dom) súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX a v
y p o r i a d a v a sa tak, že nehnuteľnosti sa v celosti prikazujú do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov odporcov v 1. a 2. rade.

Odporcovia v 1.a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu
91 500 eur, navrhovateľovi v 1. rade sumu 45 750 eur, navrhovateľovi v 5. rade sumu 45 750 eur, ako
náhradu za ich podiely, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov v
širšom zmysle z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 5. rade (navrhovateľ v 3. Z. O., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom X., L. XXX/XX,
a navrhovateľka v 4. rade O. O., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X., U. X, sú ešte stále účastníkmi
konania v časti o trovách konania a trovách štátu, viď nižšie) sa návrhom zo dňa 27.7.2000 (doručeným
súdu dňa 31.7.2000) domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným v kat. území X., LV č. XXXX, parcela číslo XXX, zastavaná plocha vo výmere 1162 m2, dom
s. č. XXX, tak, že súd prikáže 1 domu navrhovateľom v 1. a 2. rade, 1 domu navrhovateľovi v 5. rade a 1
domu navrhovateľom v 3. a 4. rade. Dôvodili, že uvedená nehnuteľnosť je rodinným majetkom rodiny O.
asi 150 rokov, niekoľko generácií rodiny v nehnuteľnosti bývalo, žilo a podnikalo a v čase podania návrhu
v nej bývali navrhovateľ v 5. rade v 3-izbovom zrekonštruovanom byte a navrhovatelia v 3. a 4. rade ako

manželia v 2-izbovom zrekonštruovanom byte, v časti nehnuteľnosti je obchod s príslušnými skladmi
(obchody mali členovia rodiny v tejto nehnuteľnosti otvorené v r. 1920-1952) od r. 1991, spoločnosť O.
N. H. existuje doposiaľ a má sídlo v tejto nehnuteľnosti, navrhovatelia v 1. a 2. rade majú v nehnuteľnosti
garáž, kde sústavne parkujú s motorovým vozidlom. V roku 1992 v súvislosti s rekonštrukciou časti domu
odporkyňa v 2. rade poskytla pôžičku na opravu domu v sume 30 000 Sk (celú rekonštrukciu domu v r.
1992-1998 hradila rodina O.), v nasledujúcom období poskytli odporcovia rodine O. pôžičku 862 450 Sk
(z dôvodu, že ich dcéra bola manželkou navrhovateľa v 5. rade), aby bolo možné vyplatiť vtedajšieho
ustupujúceho spoluvlastníka domu rodinu Y., ktorá pôžička mala byť odporcom vrátená do 1.8.1996,
avšak rodine O. sa z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí nepodarilo vrátiť pôžičku v dohodnutej
mesačnej splátke a preto hodnota pôžičky 862 450 Sk bola odporcom vrátená prevodom - prepisom 1
domu, s čím odporcovia súhlasili a takto sa stali v r. 1995 spoluvlastníkmi polovice nehnuteľnosti, v ktorej
nikdy nebývali, nikdy ju neužívali, nikdy ju po odkúpení nezrekonštruovali, podieľali sa iba na úžitkoch
preberaním nájomného. Dňa 21.7.2000 odporcovia písomne oznámili navrhovateľom, že navrhujú zrušiť
spoluvlastníctvo s tým, že celú nehnuteľnosť prevezmú a navrhovateľom vyplatia spolu 948 695 Sk.
Navrhovatelia uviedli, že z hľadiska narušených vzťahov medzi účastníkmi je dôvodné, aby došlo k
zrušeniu spoluvlastníctva celej nehnuteľnosti a majú o nehnuteľnosť vážny a bytostný záujem, boli
ochotní odporcami ponúknutú čiastku vo výške 948 695 Sk po podpise zmluvy okamžite vyplatiť. Mali
za to, že je morálne, aby celú nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva tie osoby, ktoré sú na jej užívanie
životne odkázané a v minulosti sa pričinili o jej zveľadenie. Navrhovatelia sú schopní zabezpečiť jej
riadne a hospodárne využitie. Odporcovia majú svoj rodinný dom, postavený na H., takže nie sú na túto
nehnuteľnosť odkázaní. Navrhovatelia mali za to, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, navrhli, aby
im celá nehnuteľnosť pripadla tak ako v roku 1995, konkrétne tak ako je vyššie uvedené s tým, že by
boli odporcom zaviazaní zaplatiť navrhovatelia v 1. a 2. rade sumu 474 347,50 Sk, navrhovatelia v 3.
a 4. rade sumu 237 173,75 Sk a navrhovateľ v 5. rade sumu 237 173,75 Sk, keď vychádzali z hodnoty
nehnuteľností vyčíslenej sumou 1 724 900 Sk na základe znaleckého posudku M.. H..

Odporcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 31.5.2001 (doručenom súdu dňa
4.6.2001) uviedli, že navrhovatelia predložili súdu v návrhu výpočet užívateľov nehnuteľnosti v minulom
storočí, opomenuli však uviesť, že v dome býva a užíva trojizbový byt na základe nájomnej zmluvy k
bytu dcéra odporcov U. spolu s dvomi maloletými deťmi, ktoré sú zároveň vnúčatami navrhovateľov v
1. a 2. rade a odporcov, do septembra 1999 spolu s nimi byt užíval ako otec mal. detí aj navrhovateľ
v 5. rade, keď sa z domu odsťahoval a nasledoval inú ženu, s ktorou nadviazal trvalú známosť;
v dome bývajú aj navrhovatelia v 3. a 4. rade s rodinou a nehnuteľnosť tiež užívajú v nájomnom
vzťahu aj manželia Č.. Od času keď sa odporcovia stali podielovými spoluvlastníkmi t.j. od r. 1995
sa v nehnuteľnosti nevykonávala žiadna rekonštrukcia, okrem bežnej údržby domu. Protirečením
navrhovateľov je tvrdenie, že náklady na rekonštrukciu znášala rodina O., keď naproti tomu na odkúpenie
vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti si museli požičať od odporcov a pôžičku neboli spôsobilí riadne
a včas splatiť. Navrhovatelia aj v súčasnosti majú voči odporcom iný nemalý dlh a odporcovia sa
domnievajú, že majú aj dlhy voči tretím osobám, ktoré rovnako nie sú spôsobilí splatiť, preto odporcovia
dedukujú, že navrhovatelia mienia po získaní spoluvlastníckeho podielu odporcov nehnuteľnosti predať
a tak získať prostriedky na zaplatenie dlhov, z čoho vyplýva, že tvrdenie o zaplatení čiastky 948
695 Sk po podpise zmluvy je spochybniteľné. Nehnuteľnosť je v zlom technickom stave, vyžaduje
náročné investície na rekonštrukciu, aby nedochádzalo k jej ďalšiemu znehodnocovaniu, potrebnými
investičnými prostriedkami navrhovatelia nedisponujú, naproti tomu odporcovia sú spôsobilí z vlastných
prostriedkov vyplatiť spoluvlastnícky podiel jednotlivým spoluvlastníkom a finančne zabezpečiť potrebnú
rekonštrukciu nehnuteľnosti tak, aby tvorila dôstojnú súčasť tejto historickej časti mesta X.. Preto podali
odporcovia na tunajšom súde návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním
veci, ktorý je vedený pod sp. zn. 17C/366/00, v ktorom navrhli aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania a prikázal ho za náhradu do výlučného vlastníctva manželov odporcov. Navrhli
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam zrušiť a nehnuteľnosti
prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov, ktorým bude uložené zaplatiť navrhovateľom
primeranú náhradu podľa ich spoluvlastníckych podielov zo sumy určenej súdom.

V podaní zo dňa 26.1.2002 navrhovatelia v 1. až 5. rade uviedli, že ich rodina v dome žije od roku
1907, navrhovateľ v 1. a 5. rade sa v dome narodili, navrhovatelia v 1. a 2. rade v dome bývali do r.
1972 a hodlajú sa do tohto domu presťahovať, aktuálne v dome bývajú navrhovatelia v 3. a 4. rade
spolu s deťmi a navrhovateľ v 5. rade v zrekonštruovaných bytoch nákladom 800 000 Sk, nebytové
priestory boli zrekonštruované nákladom 200 000 Sk, do I. etapy rekonštrukčných prác v roku 1992-1994

navrhovatelia vložili svoje úspory 1 000 000 Sk, celú rekonštrukciu hradila rodina O.. Navrhovatelia
zveľaďujú dom stavebnými úpravami, ktoré financujú, po odkúpení celej nehnuteľnosti dokončia opravy
a rekonštrukcie, na úpravu domu je už zabezpečená aj projektová dokumentácia, k čomu je potrebné
aby vlastnili celú nehnuteľnosť. Zopakovali, že pôžička 862 450 Sk bola odporcom kompenzovaná
prepisom 1 domu.

V podaní zo dňa 16.4.2002 už navrhovatelia v 1. až 5. rade uviedli, že odporcovia im zo sumy 862 450
Sk za prepis 1 domu sprostredkovane cez svoju dcéru M.. U. O. zaplatili len sumu 750 000 Sk, čím sa
úmyselne bezdôvodne obohatili a z hľadiska odporcov ide o nezákonný čin. Predložili kúpnu zmluvu (z r.
1995) aj zmluvu o pôžičke(z r. 1994), spísané do notárskych zápisníc (viď nižšie), list navrhovateľov v 1.
a 2. rade z r. 2002 adresovaný katastrálnemu odboru OÚ Trnava, v ktorom žiadali o zrušenie rozhodnutia
o povolení vkladu a odpoveď Správy katastra X. z roku 2002, podľa ktorej proti rozhodnutiu, ktorým sa
vklad povoľuje nemožno podať opravný prostriedok. Ďalej predložili list zo dňa 2.4.2002 navrhovateľmi
v 1. a 2. rade adresovaný Okresnej prokuratúre v Trnave, z ktorého vyplýva, že 13.12.1994 obdržali
vkladnú knižku s obnosom 750 000 Sk od M.. U. O. a zvyšná suma 112 450 Sk mala byť ako ich
pôžička poskytnutá do spoločnosti O. N. H. s.r.o. a neskôr im vrátená, čo však mala na polícii účtovníčka
spoločnosti, ich bývalá nevesta M.. U. O. poprieť a čo žiadali navrhovatelia vyšetriť, nakoľko ak táto
suma nebola zaevidovaná ako vstup do spoločnosti, jedná sa o bezdôvodné obohatenie, ktorého sa
dopustili odporcovia a osoba, ktorej sumu 862 450 Sk dňa 8.12.1994 poslali do Trnavy.

V písomnom podaní zo dňa 10.2.2003 (doručenom súdu 13.2.2003) upravili navrhovatelia v 1. až 5. rade
návrh tak, že žiadali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1. až 5. rade a odporcov
v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území X., vedených Katastrálnym úradom v
X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, ako parc. č. XXX -zast. plocha o výmere 1 162 m2 a dom s. č.
XXX na nej stojaci, a navrhli nehnuteľnosti prikázať do podielového spoluvlastníctva navrhovateľom, a
to navrhovateľom v 1. a 2. rade v spoluvlastníckom podiele 2/4 do BSM, navrhovateľom v 3. a 4. rade
v spoluvlastníckom podiele 1 do BSM a navrhovateľovi v 5. rade v spoluvlastníckom podiele 1. Ďalej
navrhli, aby boli navrhovatelia v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade ako náhradu ich
spoluvlastníckeho podielu čiastku 431 225 Sk, navrhovatelia v 3. a 4. rade aby boli zaviazaní odporcom v
1. a 2. rade zaplatiť ako náhradu ich spoluvlastníckeho podielu čiastku 215 225 Sk, navrhovateľ v 5. rade
aby bol zaviazaný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade ako náhradu ich spoluvlastníckeho podielu čiastku
215 225 Sk. Táto zmena návrhu bola súdom pripustená uznesením na pojednávaní dňa 4.3.2003, v
prítomnosti všetkých účastníkov konania aj ich právnych zástupcov.

Súd po vykonaní dokazovania v predmetnej veci vydal rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
18.9.2008 č. k. 12C/218/2000-487, ktorým odmietol podanie - návrh navrhovateľov na vydanie
predbežného opatrenia; zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti s. č. XXX s
príslušenstvom a pozemkov v k. ú. X., zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. XXX, zast. plocha vo výmere
1162 m2 tak, že nehnuteľnosť prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov; odporcov v 1.
a 2. rade zaviazal spoločne zaplatiť na podiel navrhovateľov - navrhovateľovi v 1. a 2. rade každému
čiastku 1.525.000,- Sk, navrhovateľom v 3. a 4. rade každému čiastku 200.000,- Sk, navrhovateľovi v
5. rade 200.000,- Sk, všetko do troch dní; ďalej rozhodol, že účastníci sú povinní zaplatiť na účet
tunajšieho súdu trovy štátu každý vo výške 2.900 Sk, do troch dní; ďalej že odporcovia v 1. a 2. rade
sú povinní na účet tunajšieho súdu zaplatiť sumu 500.000,- Sk, do troch dní; účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.
Voči tomuto rozsudku (okrem časti ktorou bol odmietnutý návrh navrhovateľov na vydanie predbežného
opatrenia) podali včas odvolanie navrhovatelia v 3. a 4. rade a následne prostredníctvom novej právnej
zástupkyne aj navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2008 č. k.12C/218/2000-509 súd uložil odporcovi v
3. rade Z. O. a odporkyni v 4. rade O. O., aby v lehote 10 dní zaplatili spoločne a nerozdielne súdny
poplatok za odvolanie, ktorý je 500 000 Sk. Voči tomuto uzneseniu podali včas odvolanie navrhovatelia
v 3. a 4. rade.

Odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.6.2009 č. k. 10Co/51/2009-556,
10Co/52/2009, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo veci samej, trov konania a
uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomným podaním zo dňa 28.9.2009 (doručeným súdu dňa 29.9.2009) vzal navrhovateľ v 3. rade návrh
na začatie konania späť. Písomným podaním zo dňa 29.9.2009 (doručeným súdu dňa 30.9.2009) vzala
návrh späť aj navrhovateľka v 4. rade.

Navrhovatelia v 1., 2., a 5. rade v písomnom podaní zo dňa 21.10.2009 (súdu doručené 22.10.2009)
zmenili návrh tak, ako je to uvedené vo výroku nižšie uvedeného uznesenia Okresného súdu Trnava zo
dňa 29.12.2009 č. k. 12C/218/2000-649 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo
dňa 10.2.2010 č.k. 12C/218/2000-684.

Odporcovia v 1. a 2. rade oznámili súdu podaním zo dňa 11.11.2009 (súdu doručené 13.11.2009), že
súhlasia so späťvzatím návrhu navrhovateľmi v 3. a 4. rade za predpokladu, že títo budú zaviazaní
uhradiť trovy konania včítane trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslili nasledovne: trovy právneho
zastúpenia v sume 10 969 eur a trovy konania v sume 331,94 eur.

V podaní zo dňa 23.11.2009 (súdu doručené 25.11.2009) odporcovia v 1. a 2. rade upresnili, že súhlasia
so späťvzatím návrhu navrhovateľmi v 3. a 4. rade za predpokladu, že títo budú zaviazaní zaplatiť trovy
konania, nakoľko podľa ust. §146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Na výzvu súdu, aby oznámili ako navrhujú rozhodnúť o trovách konania, navrhovateľ v 3. rade v podaní
zo dňa 13.11.2009 (súdu doručené 18.11.2009) položil súdu niekoľko otázok s tým, že o odpoveď žiada
do 14 dní a až potom dá súdu odpoveď ako navrhuje rozhodnúť o trovách konania, navrhovateľka v 4.
rade na výzvu súdu, ktorú prevzala 2.11.2009 doposiaľ nereagovala.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 29.12.2009 č. k. 12C/218/2000-649 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.2.2010 č.k. 12C/218/2000-684, I. súd konanie o návrhu
navrhovateľov v 3. a 4. rade zastavil, II. pripustil zmenu návrhu: “Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo
účastníkov E. O., rodeného O., nar. XX.X.XXXX a Ľ. O., rodenej E., nar. XX.X.XXXX v podiele vo výške
1 vzhľadom k celku v BSM, E. O., rodeného O., nar. XX.X.XXXX, v podiele ?-iny vzhľadom k celku, M..
E. O., rodeného O., narodeného XX.X.XXXX v podiele vo výške ?-iny vzhľadom k celku a M.. A. U.,
rodeného U., nar. X.XX.XXXX a D. U., rod. H., narodenej XX.X.XXXX v podiele 2/4 vzhľadom k celku v
BSM k nehnuteľnosti, v katastrálnom území X., obec X., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, Správy
katastra X., ako parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1162 m2 a rodinný dom s.
č. XXX, postavený na parcele číslo č. XXX. Súd prikazuje nehnuteľnosti v katastrálnom území X., obec
X., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Správy katastra X., ako parcela č. XXX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1162 m2 a rodinný dom , súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX do podielového
spoluvlastníctva E. O., rodeného O., nar. XX.X.XXXX a Ľ. O., rodenej E., nar. XX.X.XXXX v podiele 1-
iny vzhľadom k celku do BSM, E. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX v podiele 1-iny, vzhľadom k celku a M..
E. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX v podiele 1-iny, vzhľadom k celku. E. O. a Ľ. O. sú povinní solidárne
zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu za podiel 50 620,73 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku,
E. O. je povinný zaplatiť odporcom v 1 a 2. rade náhradu za podiel v sume 25 310,36 eur do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. M.. E. O. je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu za podiel v sume
25 310,36 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia sú povinní zaplatiť trovy štátu a trovy
právneho zastupovania na OS a KS v Trnave.“; s tým, že III. vo vzťahu navrhovateľov v 3. a 4. rade a
odporcov v 1. a 2. rade o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Voči tomuto uzneseniu v časti zastavenia konania a trov konania podal odvolanie navrhovateľ v 3. rade,
v časti trov konania aj odporcovia. Odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 4.4.2011
č. k. 10Co/185/2010-729 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, nižšie označenými
listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C
40/1993, 17C 366/2000, 26C/126/2005 a v nich obsiahnutými listinnými dôkazmi, výsluchmi účastníkov,
a znaleckými posudkami a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z výmeru Povereníctva priemyslu a obchodu zo dňa 18.7.1950 č. 321-143/10-50, týkajúceho sa
predmetu: Z. O. N. H., veľkoobchod, Trnava - zrušenie kumulatívnej národnej správy, vyplýva, že
uvedený podnik bol vyhláškou ministra vnútorného obchodu č. 365/49 II. diel Úř.1. znárodnený a jeho

majetková podstata bola v rozsahu znárodnenia vyhláškou č. 2129/49 Úř. 1 II. diel, začlenená do
Veľkodistribučného podniku, družstva s r.o., v dôsledku toho pominuli dôvody uvalenia národnej správy,
preto bol uvedeným výmerom zrušený výmer zo dňa 24.5.1948, ako aj výmery tento pozmeňujúce zo
dňa 4.8.1948 a 17.1.1949 o uvalení resp. pozmenení kumulatívnej národnej správy do podniku firmy a
v dôsledku toho členov kumulatívnej národnej správy z funkcie boli odvolaní.

Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní dňa 11.2.2003 uviedol, že rekonštrukcia predmetnej nehnuteľnosti,
ktorú hradil on v sume 1 000 000 Sk nie je započítaná v znaleckom posudku M.. H., takto sa dohodol
so svojou sestrou, ďalej sa s ňou dohodol v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
11C 40/1993, že jej zaplatí za predaj spoluvlastníckeho podielu sumu 1 000 000 Sk. V predmetnej
nehnuteľnosti býval do r. 1972, momentálne býva v 3-izbovom byte na L. S. J. X., teda má vyriešenú
bytovú otázku, chce sa však nasťahovať do spornej nehnuteľnosti - domu, je odkázaný na užívanie
domu, pretože tam má garáž, pivnicu, robí si tam víno, chce sa do bytu v spornej nehnuteľnosti
nasťahovať a vyplýva to aj zo závete jeho otca, že tento dom bude patriť rodine O.. V dome má sídlo
spoločnosť Lackovich a syn s.r.o., spoločníkmi ktorej sú navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade, v súčasnosti
nepodnikajú, činnosť nevykonávajú z dôvodu konania jeho bývalej nevesty M.. U. O., na ktorú je podané
trestné oznámenie. Na opravu a ďalšiu rekonštrukciu domu má zabezpečené peniaze, pretože má
ponuku na odkúpenie jeho bytu na L. za 1 200 000 Sk a má aj ďalšie finančné prostriedky a keby
súd jeho návrhu vyhovel, hneď by dal opraviť dom a nasťahoval by sa do opraveného bytu v dome
kde sa narodil, obnovil by činnosť spoločnosti, už má na to plány, chcel by pôsobiť aj v pivniciach.
Na pojednávaní dňa 1.7.2011 k otázke reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti uviedol, že podľa jeho
názoru nie je dom reálne deliteľný na dve rovnaké polovice, má však za to, že pozemok je reálne
deliteľný, reálne rozdelenie pozemku navrhoval odporcom mimosúdne zmierom, ktorý im poslala jeho
bývalá právna zástupkyňa JUDr. Caková. K znaleckému posudku M.. C. sa nechcel vyjadriť, nakoľko
on jeho vykonanie nenavrhoval. Má za to že, reálna deľba je možná spôsobom aký bol uvedený pri
mimosúdnom rokovaní s odporcami a to tak, že dom s. č. XXX s pozemkom pod domom o výmere cca
659 m2, ktorá časť by sa odčlenila z parcely č. XXX geometrickým plánom, by patrila do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľov podľa výšky spolupodielov, a zvyšná časť parc. č. XXX o výmere cca
503 m2 do podielového spoluvlastníctva odporcov. Iným spôsobom deľba nie je možná, dajú sa deliť
iba pozemky. Na základe uvedeného preto súhlasil s posudkom M.. Z. ktorý v posudku uviedol, že
nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a súhlasil aj s cenou. V spornej nehnuteľnosti sú 3 byty, jeden
byt užíva navrhovateľ v 1.rade s manželkou, ale len tak, že tam majú veci, nebývajú v ňom, nakoľko v
tejto časti je nehnuteľnosť veľmi staticky narušená a majú obavu sa tam nasťahovať, v tomto byte sa
navrhovateľ v 1. rade narodil a býval tam 25-28 rokov. V druhom byte býval jeho syn M.. E. O. s vtedajšou
manželkou U., ktorá je dcérou odporcov, momentálne tam nebýva on ani ona, syn M.. E. O. tam nebýva,
nakoľko nemá kľúče od tohto bytu, tento byt zrekonštruovali navrhovatelia v 1. 2. a 5. rade, momentálne
je neobývaný. V treťom byte žije jeho syn Z.Y. O. - pôvodný navrhovateľ v 3. rade so svojimi deťmi - mal.
T. a mal. D., ktoré mu boli zverené do výchovy. Ďalej má v dome sídlo obchodná spoločnosť Lackovich
a syn s.r.o., Múzejné nám., Trnava, ktorá má 1 kanceláriu. Ďalej sa nachádzajú v dome 2 nebytové
priestory, z ktorých jeden je neužívaný, nedá užívať z dôvodu zlého technického stavu, a v druhom
nebytovom priestore je nájomkyňa p. P., ktorá má uzavretá zmluvu aj s navrhovateľmi aj s odporcami.
V ďalšej časti budovy bývala v 2-izbovom byte s kuchyňou p. Č., už tam nebýva, pretože zomrela,
jej syn I.. Č. neodovzdal navrhovateľom kľúče. Tento byt je neobývateľný, nakoľko susedia zámerne
zhodili krov. Na pojednávaní dňa 27.2.2012 uviedol, že žiada, aby bol doplnený znalecký posudok na
súčasnú trhovú cenu nehnuteľnosti, pričom je potrebné zohľadniť, že ide o pamiatkový dom, ktorý má
v súčasnosti závady, je aj staticky narušený a v tomto roku sa musí vykonať jeho oprava, nariadil to
Mestský úrad aj Krajský pamiatkový úrad. Navrhovatelia majú záujem o prikázanie nehnuteľnosti do
ich vlastníctva, a to z toho dôvodu, že majú záujem tam bývať nielen navrhovatelia v 1. a 2.rade, ale
aj ich synovia a ich deti. Reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná, avšak je možné rozdeliť pozemok,
ktorý navrhol prikázať odporcom. Na pojednávaní dňa 12.9.2012 uviedol na otázku odporcov, že sa
mu cena podľa doplnku ZP nezdá vysoká, cenu nech určí súd, nechcel sa vyjadriť k tomu akú cenu
na vyplatenie podielov odporcov navrhuje, ani k tomu, či podľa posudku pôvodného alebo doplnku.
Ďalej uviedol, že ak by sa odporcovia chceli s navrhovateľmi dohodnúť (čo sa nechcú) dala by sa
nehnuteľnosť reálne rozdeliť, môžu si nechať zadnú časť, ktorú on považuje za stavebný pozemok. Na
pojednávaní dňa 24.10. 2012 nesúhlasil s reálnym rozdelením nehnuteľnosti, tak ako to navrhol M.. C.,
teda nechcel prevziať pamiatkovú budovu a polovicu pozemku v prípade reálnej deľby, žiadal prikázať
celú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v podieloch uvedených v podaní zo
dňa 11.10.2012. Spolu s manželkou vlastnia 3 izbový byt o výmere 82 m2, ktorý má hodnotu vyše 80.000

eur, ktorý sú ochotní hneď predať a peniaze použiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti, stavebný projekt majú
už pripravený. O tom, čo vložili do rekonštrukcie spornej nehnuteľnosti sú všetky doklady v spise, žiadal,
aby sa na to prihliadlo. Rekonštrukčné práce, ktoré previedli na spornej nehnuteľnosti predtým ako
sa stali spoluvlastníkmi odporcovia podľa posudku M.. H. neboli zahrnuté do kúpnej ceny. Spoločnosť
Lackovich a syn, spol. s.r.o. Trnava momentálne nevykonáva podnikateľskú činnosť, nakoľko bola
rozkradnutá účtovníčkou a rieši sa to na OS Trnava, keď sa to vyrieši činnosť spoločnosti obnovia. Podľa
jeho názoru odporcovia neinvestovali do nehnuteľnosti nič. Navrhovatelia sa snažia získať peniaze
všetkými možnými spôsobmi, lebo potrebujú na rozdiel od odporcov spornú nehnuteľnosť. On má
len tie peniaze čo si zarobil, privatizéri a bývalí komunisti majú väčšie peniaze. Na pojednávaní dňa
6.11.2012 uviedol, že keď investoval do nehnuteľnosti do prerábky bytov synov, aj celej nehnuteľnosti,
nikto sa nepýtal odkiaľ zobral peniaze, boli to peniaze rodiny O.. Podľa neho navrhovatelia preukázali
solventnosť a v prípade ak sa im prikáže celá vec do 3 dní budú mať odporcovia peniaze na účte.
Vlastnia s navrhovateľkou v 2. rade byt, ktorý si dal oceniť, hociktorá realitná kancelária ho hneď odkúpi,
môžu ho predať a peniaze investovať do predmetných nehnuteľností, bývať by mohli v byte M.. E. O.
v spornej nehnuteľnosti, ktorý je v dobrom stave. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania je
momentálne užívaná takto: jeden byt užíva syn Z. s 2 deťmi, ktoré má zverené do výchovy, inak v
sporných nehnuteľnostiach nebýva nikto. V nájme je tam pani P., ktorá tam prevádzkuje pohostinstvo,
iný nájomca tam nie je. Má tam sídlo spoločnosť Lackovich a syn, spol. s.r.o., táto spoločnosť užívala
sklad, kde boli aj kancelárie. Navrhovatelia majú finančných prostriedkov dosť, majú aj chatu v L. A.,
ktorú môžu ihneď predať, vlastníkom chaty je navrhovateľka v 2. rade a navrhovateľ v 5. rade, podľa
mňa patrí celej rodine O.. Bol oslobodený spod obžaloby rozsudkom OS Trnava zo dňa 22.10.2008 č.k.
5T/4/2006, z čoho podľa navrhovateľa v 1. rade vyplýva, že odporca v 1. rade nehovoril pravdu, keď
tvrdil, že je navrhovateľ v 1. rade právoplatne odsúdený. Prikázanie nehnuteľnosti ich rodine je pre nich
životne dôležité, on nechce riešiť vnúčatá, o ktoré sa starajú ich rodičia, on sa stará o seba a o ostatných
navrhovateľov.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla na pojednávaní dňa 4.3.2003, že 1 domu do roku 1990 patrila D. E.
a druhá 1 jej svokrovi I. O.. Od D. E.A. odkúpili jej podiel navrhovatelia v 1. a 2. rade spoločne so
švagrinou a švagrom Y.Ý.. Keď v roku 1991 zomrel svokor, zdedil navrhovateľ 1 domu a jeho sestra
D. Y. tiež 1 domu. V súčasnosti navrhovateľka v 2. rade vlastní ? nehnuteľnosti, finančné prostriedky
na kúpu aj rekonštrukciu domu má pripravené, predajú byt na L. S. za 1 100 000 Sk, náhradné
bývanie majú zabezpečené prechodne u syna Z.. Sporná nehnuteľnosť je v havarijnom stave, do jej
rekonštrukcie v období od roku 1991 do roku 2003 rodina O. investovala 1 000 000 Sk, ako dôkaz
majú znalecký posudok M.. H., kde je presne popísané koľko stála rekonštrukcia, jej hodnota však nie
je zahrnutá v kúpnej zmluve s odporcami, ktorí navrhovateľom doposiaľ nedoplatili sumu 112 450 Sk
z pôžičky 862 450 Sk. Navrhovateľ v 3. rade do bytu investoval 50 000 Sk, odporcovia od r. 1995
neinvestovali do spornej nehnuteľnosti ani korunu. Nájomné dávali na spoločný účet (príjem z nájmu
je 384 000 Sk ročne), z ktorého účtu odporca v 1. rade ukradol dňa 12.10.1999 sumu 250 000
Sk, navrhovatelia podali ohľadom toho žalobu na súd. Náklady na odpratanie vedľajších stavieb boli
100 000 Sk, neuviedla kedy boli vynaložené. Odporcovia majú na H. rodinný dom s dvomi bytovými
jednotkami, byt v Y., stavený pozemok na H.. Navrhovateľka sa v spornej nehnuteľnosti narobila ako
otrok, chce tam dožiť aj so všetkými 4 vnúčatami. Firma Lackovich a syn podnikala 8 rokov, v súčasnosti
nevyvíja činnosť. Na pojednávaní dňa 1.7.2011 uviedla, že pozemok ani dom nie sú reálne deliteľné,
toto už podľa nej bolo ustálené v právoplatnom rozsudku tunajšieho súdu v r. 1995 sudcom M. D..
Poukázala na znalecký posudok M.. H., ktorý bol vypracovaný pre účely tohto konania a na to, že aj
M.. Z. uviedol, že reálna deľba nie je možná. Ďalej poukázala na to, že vyhoveli podmienke Krajského
súdu a pokúsili sa o dohodu, keď navrhli odporcom, že si môžu nechať zadnú časť pozemku a oni
si nechajú dom, bolo to na podnet Krajského súdu, urobili to preto, aby nedošlo k smrteľnému úrazu,
navrhovateľka v 2. rade odmieta zodpovedať za to, že raz tam niekoho zabije. Na otázku súdu, aby
navrhovateľka v 2. rade vysvetlila prečo nepovažuje to keď navrhuje aby si odporcovia nechali pozemok
za domom a navrhovatelia dom za reálnu deľbu, navrhovateľka uviedla, že súd nerozumie čo je reálna
deľba, reálna deľba v tomto súdnom spore môže byť len taká, že nehnuteľnosti sú rozdelené presne
na 1 a iná reálna deľba nie je možná. Navrhovateľka v 2. rade poprela obvinenie odporkyne v 2.
rade, že sa jej vyhrážala zabitím. Na pojednávaní dňa 24.10.2012 uviedla, že nie je ochotná prevziať
pamiatkovú budovu a polovicu pozemku ani jedným zo spôsobov reálnej deľby navrhnutej M.. C.. Žiada
prikázanie celej nehnuteľnosti navrhovateľom vo výške podielov, ako uviedli v ich písomnom podaní.
Dňa 6.11.2012 uviedla, že na jej podiel pripadá suma 92.000 eur, jej podielnicky podiel predstavuje sumu
47.000 eur. Finančné prostriedky má pripravené a do 3 dní ich vyplatia odporcom. Napriek tomu, že

namietali doplnok znaleckého posudku ako nadhodnotený a nezákonný, tak s týmto doplnkom súhlasia
s tým, že navrhovatelia preukázali solventnosť vo výške podľa tohto doplnku na odkúpenie polovice
nehnuteľnosti. Obaja navrhovatelia mali za to, že rozdiel medzi znaleckými posudkami resp. medzi
posudkom a kontrolným znaleckým posudkom môže byť iba 10% a podľa doplnku posudku M.. Z. bola
cena navýšená o 180%. Vytkli znalcovi aj to že ocenil sklad č. I, ktorý Mesto Trnava nariadilo zbúrať a
podľa pamiatkového úradu predstavujú náklady na jeho odstránenie a novo vybudovanie sumu 5000
eur (neuviedli ako by mal znalec zohľadniť uvedené rozhodnutie ani prečo by mal zohľadňovať sumu
za budúcu výstavbu plotu).

Navrhovatelia v 3. a 4. rade (ktorí sú už t.č. účastníkmi konania iba v časti o trovách konania) na
pojednávaní dňa 2.12.2003 uviedli, že sú manželia (poznámka súdu - medzičasom bolo ich manželstvo
rozvedené), v máji 1995 sa nasťahovali do 2-izbového bytu na poschodí spornej nehnuteľnosti, ktorý
im nájomnou zmluvou prenajal navrhovateľ v 1. rade, nájomné dohodnuté nebolo, v byte bývajú spolu
s dvomi deťmi.

Navrhovateľ v 5. rade na pojednávaní dňa 4.3.2003 uviedol, že spoluvlastnícky podiel ? na spornej
nehnuteľnosti získal darom od rodičov v roku 1995. V dome sa narodil, prežil tam prvé roky života,
trávil tam u starých rodičov každé prázdniny, po skočení vysokej školy mu rodičia prenajali a následne aj
darovali bytovú jednotku v tejto nehnuteľnosti. V roku 1991 začala po 40 rokoch rozsiahla rekonštrukcia,
ktorá sa týkala nebytových priestorov na prízemí o výmere 260 m2 (rekonštrukcia prebiehala v r.
1991-1995), začal opravovať 3-izbový byt na 1. poschodí nehnuteľnosti. Celú rekonštrukciu financovala
jeho rodina sumou 800 000 Sk, do jeho bytu sa investovalo 600 000 Sk z finančných prostriedkov jeho
rodičov a z jeho úspor a bol zrekonštruovaný v rokoch 1991-1993, v januári 1992 sa prvý krát oženil,
manželka sa prisťahovala do Trnavy v decembri 1992, manželstvo bolo rozvedené koncom augusta
2000, do bytu mal prístup do apríla 2001, kedy jeho bývalá manželka vymenila zámok. Druhý krát sa
oženil v máji 2002, nemá vyriešenú bytovú otázku, na predmetnú nehnuteľnosť je odkázaný a má k
nej citový vzťah. Peniaze na vyplatenie odporcov má v hotovosti a má aj stavebné sporenie. Polovica
nájomného za predmetnú nehnuteľnosť ide odporcom a polovica navrhovateľom. Odporcovia sa stali
spoluvlastníkmi v r. 1995, kedy už rekonštrukcie bytových priestorov boli ukončené, prebiehali ešte
rekonštrukcie nebytových priestorov po odchode f. C., ktorá odišla a priestory nechala zdevastované,
a to z finančných prostriedkov spoločnosti Lackovich a syn, v r. 1995-2000 prebiehali exteriérové
práce, búracie práce, fyzicky to robila rodina navrhovateľov a finančne to išlo zo spoločnosti O. N. H.,
odporcovia sa nepodieľali fyzicky ani finančne na týchto prácach. Na pojednávaní dňa 1.7.2011 uviedol,
že každý si pod pojmom reálna deliteľnosť predstavuje niečo iné, preto on uvádza, že podľa neho nie sú
sporné nehnuteľnosti deliteľné, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť tvoria obývané aj neobývané priestory,
zastavaný aj nezastavaný pozemok, všetky byty majú spoločné inžinierske siete a on má za to, že
na to aby bola nehnuteľnosť reálne deliteľná, musel by mať každý byt samostatný vchod a inžinierske
siete. Jedna časť budovy je pamiatková, jedna časť nie je pamiatková. Má za to, že nie je možné
oddelenie inžinierskych sietí pre každý byt zvlášť. Ani pozemky sa nedajú reálne rozdeliť, pozemok má
síce jedno parcelné číslo, ale niektoré časti sú zastavané, niektoré nezastavané. Vzhľadom k tomu, že
nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná nevyjadril sa, či je ochotný znášať náklady reálneho rozdelenia. Má
pripravené peniaze na vyplatenie odporcov z jeho podielu. V predmetnej nehnuteľnosti býval v jednom
z bytov, išlo o 3-izbový byt a býval tam od narodenia do r. 1972, kedy sa s rodičmi (navrhovateľmi v
1. a 2. rade) presťahoval do bytu na L. S.., znovu sa vrátil do bytu v spornej nehnuteľnosti v r. 1991,
v r. 1992 sa oženil, s pomocou rodičov byt v r. 1991-1992 zrekonštruoval, jeho manželka sa do neho
nasťahovala až v r. 1993 aj s dieťaťom. Potom byt nerekonštruovali a bývali tam do r. 2000, kedy sa
rozviedli. On v r. 2000 z bytu odišiel, spoločné veci nechal v byte, majetok z BSM si s bývalou manželkou
nevyporiadal, bývalá manželka s deťmi bývala v byte do r. 2008 alebo 2009, potom sa presťahovala
do Bratislavy, kde má nehnuteľnosť a ich byt v spornej nehnuteľnosti zostal prázdny, on k nemu nemá
prístup, nevie aké sa v ňom nachádzajú veci. O tento byt má záujem, chce ho užívať, odišiel z bytu sám,
ale chodil za deťmi a nesúhlasil s tým, že bývalá manželka vymenila zámky na byte, kľúča sa dožadoval
v priestupkovom konaní, ktoré bolo zastavené s tým, aby sa s bývalou manželkou dohodol. Obchodná
spoločnosť Lackovich a syn vykonávala aktívnu obchodnú činnosť a mala tam aj sídlo a priestory na
podnikanie v r. 1991 - 2000, mali tam obchod s rozličným tovarom, potraviny a kaviareň. V budúcnosti
by chceli v týchto obchodných priestoroch podnikať a obnoviť spoločnosť, ktorá formálne stále existuje.
Potvrdil, že v nehnuteľnosti v jednom byte býva brat Z. s 2 deťmi, ďalší byt je neobývaný a tiež je
neobývaný byt p. Č., ktorý je v havarijnom stave, v nebytových priestoroch p. P. vykonáva pohostinskú
činnosť. Na pojednávaní dňa 12.9.2012 žiadal prikázať nehnuteľnosti navrhovateľom za cenu, aká bola v

1. rozsudku, ktorú nenamietali ani odporcovia. Dňa 24.10.2012 uviedol, že žiada prikázať nehnuteľnosti
strane navrhovateľov v podieloch, tak ako uviedli v ich podaní. Pripravoval solventnosť v r. 2008 a keďže
nebolo v tomto roku rozhodnuté a uplynula lehota na čerpanie flexi hypotéky, tak ju s terajšou manželkou
dňa 8.9.2010 vypovedal, nečerpal úver. Poukázal na skutočnosť, že odporcovia majú peniaze na
flexi vkladoch, pri ktorých je nejaká výpovedná lehota a určite by nemali peniaze k dispozícii hneď.
Spoločnosť Lackovich a syn, spol. s.r.o. Trnava nevykonáva podnikateľskú činnosť, daňové priznanie
za túto spoločnosť nebolo podané už niekoľko rokov. Dňa 6.11.2012 predložil Zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej flexi hypotéky, uzavretú dňa 5.11.2012 medzi VÚB, a.s. a navrhovateľom v 5. rade a
jeho manželkou, vrátene prílohy - základné podmienky úveru. Mal za to, že navrhovatelia preukázali
solventnosť 3 spôsobmi, predložili zmluvu o vkladovom účte a výpis zo Slovenskej sporiteľne, a.s., z
ktorých je zrejmé, že na účte má sumu 50.000 eur, ďalej predložil zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexi
hypotéky, v zmysle ktorej môže čerpať úver 120.000 eur, ďalej predložili potvrdenie Prima banky, a.s.
z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka v 2. rade má na účte v uvedenej banke sumu 20.000 eur, čo
spolu predstavuje 190.000 eur. Tieto peniaze sú ich spoločné a z týchto peňazí chcú vyplatiť náhradu za
spoluvlastnícky podiel odporcom, v prípade ak im budú prikázané celé nehnuteľnosti. Rodine O. patrí
predmetná nehnuteľnosť už 5 generácií, za bývalého režimu patrila starému otcovi, len v nej nemohol
podnikať. Tento nehnuteľnosť udržiaval v stave schopnom užívania. V tomto dome sa narodil on aj jeho
otec, sú na nehnuteľnosť citovo naviazaný, po revolúcii ich rodina začala s rekonštrukciou nehnuteľností
a to nebytových priestorov na prízemí a dvoch bytov na poschodí. Tieto rekonštrukcie prebiehali v r.
1990 - 1995, v tomto istom období tu začala vykonávať činnosť aj obchodná spoločnosť Lackovich a syn,
spol. s.r.o. V treťom byte bývala jeho stará matka, tento nebol rekonštruovaný. Rekonštruované byty boli
užívané ním a jeho bratom a ich rodinami. V r. 1995 sa stali spoluvlastníkmi odporcovia v 1. a 2. rade,
ktorí uviedli, že do kúpy sa veľmi netlačili. V r. 1995-1999 boli nehnuteľnosti riadne užívané, ako byty
tak aj nebytové priestory. Jeho stará matka sa odsťahovala do Bratislavy, jej byt zostal voľný. Poukázal
na rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci 18C/324/2000-179 a 26C/126/2005-266, z ktorých je zrejmé to
čo tvrdí a to, že odporcovia roztrhli rodinné a spoluvlastnícke vzťahy navrhovateľov a odporcov tým, že
v októbri 1999 vybrali sumu 510.000 Sk z jeho účtu, ku ktorému mali dispozičné práva a tiež tým, že
na neho podali civilnú žalobu o zaplatenie 313.000 Sk, v oboch týchto konaniach bola úspešná strana
navrhovateľov. Týmto svojim konaním im zabránili užívať ich finančné prostriedky po dobu 6-11 rokov.
Solventnosť navrhovatelia preukázali, čo sa týka sumy 50.000 eur uviedol, že tieto sa nachádzajú na jeho
termínovanom vklade na jeho meno a môže s nimi disponovať a sú pripravené na vyplatenie odporcov.
Čestne vyhlásil, že hovorí pravdu a chce poukázať na to, že v prípade prikázania nehnuteľností finančné
prostriedky, ktoré zabezpečil budú poukázané odporcom, a to podľa výšky podielov navrhovateľov. Jeho
terajšia manželka súhlasí s tým, že sa z úveru vyplatia náhrady spoluvlastníckych podielov odporcov.
Navrhovatelia sú pripravení nehnuteľnosť komplexne zrekonštruovať a ďalej užívať tak, aby im prinášala
výnosy. Odporcovia uvádzali, že chcú nehnuteľnosti pre vnúčatá, ktoré sú jeho deťmi, ale tieto sú
jeho dedičmi v prvom rade, takže odporcovia môžu ušetriť peniaze. K otázke širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sa nechcel vyjadrovať. Spoločnosť Lackovich a syn, spol. s.r.o. Trnava
momentálne nevykonáva podnikateľskú činnosť, daňové priznanie za túto spoločnosť nebolo podané
už niekoľko rokov.

Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 2.12.2003 uviedol, že v roku 1994 ho požiadali navrhovatelia v 1. a
5. rade o poskytnutie pôžičky na vyplatenie 50% podielu v sporných nehnuteľnostiach, mal pochybnosti o
ich schopnosti splácať pôžičku, súhlasil až na druhý krát, keďže jeho dcéra bola manželkou navrhovateľa
v 5. rade a tiež preto aby sa tam neprevádzkovalo to čo sa tam prevádzkovala a malo to zlý vplyv na
deti. Dňa 9.12.1994 bola spísaná u notára zmluva o budúcej kúpnej zmluve a zmluva o pôžičke 862
450 Sk s tým, že pôžička bude splatená 3 dni po podpise, bola však splatená už deň pred jej podpisom.
Hoci úroková miera bola v tom čase 20-22%, poskytol pôžičku bezúročne. K splácaniu pôžičky nedošlo,
14.3.1995 napísali navrhovatelia v 1. a 2. rade notárovi, že pôžičku vo výške 862 450 Sk prijali, ale nie sú
schopní ju splácať, aby teda konal v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, následne bola 31.3.1995 uzavretá
kúpna zmluva, v katastri nehnuteľností bol vklad zaevidovaný 5.4.1995, odvtedy sú s odporkyňou
v 2. rade spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v podiele 1 vzhľadom k celku. Dňa 1.7.1995 bola
spísaná prvá nájomná zmluva medzi majiteľmi nehnuteľnosti a spoločnosťou Lackovich a syn, znela
na 20 000 Sk mesačne, podnikanie tejto spoločnosti nešlo. Dňa 1.4.1996 bola uzavretá zmluva s p.
X. o prenájme priestorov na podnikanie, postupne sa robili ďalšie zmluvy na prenajatie priestorov v
prízemí nehnuteľnosti, na začiatku bolo dohodnuté, že peniaze z nájmu bude spravovať navrhovateľ v
5. rade, ktorý bude predkladať polročne vyúčtovanie, toto sa však nedialo, v roku 2000 došlo k zrušeniu
dohody a každý poberá nájomné z prenájmu priestorov podľa výšky podielu v nehnuteľnosti. Nájomníci,

ktorí bývajú v bytoch sa starajú o svoje byty, o nehnuteľnosť ako celok sa nestará nikto, odporcovia v
nehnuteľnosti nikdy nebývali, od roku 1993 tam býva ich dcéra, t. č. aj s 2 maloletými deťmi. Odporca
ďalej uviedol, že býva s manželkou a synom v rodinnom dome, má finančné prostriedky aby mohol
vyplatiť navrhovateľov, ako aj na rekonštrukciu nehnuteľnosti, solventnosť vie preukázať, chcú sa stať s
manželkou výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, nakoľko v nej chcú zabezpečiť bývanie dcére a vnúčatám
a sami sa sem plánujú presťahovať po rekonštrukcii, keďže odporca tu má rodisko. Od roku 1995 má
vedomosť iba o investíciách, ktoré išli do priestorov, ktoré sa užívajú na podnikanie, kde je záložňa.
Keď chcel odporca potom čo sa stal spoluvlastníkom niečo robiť na sporných nehnuteľnostiach, bola
volaná polícia. Obracal sa na pamiatkový ústav a stavebný úrad, opravil strechu, rýnu, chcel opraviť
aj okná, bolo mu to zakázané. Pôžička bola poukázaná na vkladnú knižku navrhovateľa v 5. rade. Na
pojednávaní dňa 1.7.2011 uviedol, že reálna deľba by bola možná, ale len dohodou, navrhovatelia nie
sú ochotní sa dohodnúť, žiadajú reálnu deľbu iba podľa ich predstáv a podľa ich predstáv pre odporcu v
1. rade nie je možná. Navrhuje prikázanie celej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva odporcov,
tak ako rozhodol súd (v prvom rozsudku v predmetnej veci, poznámka súdu), s tým že by odporcovia
vyplatili navrhovateľov. Žiadal aktualizovať cenu nehnuteľností, nakoľko posledný znalecký posudok
bol robený v r. 2007, aktualizáciu ceny navrhol urobiť iba dopytom na rôzne realitné kancelárie, ktoré
oznámia cenu spornej nehnuteľnosti, má za to, že cena musí byť určená ku dňu vyhlasovania rozsudku,
ceny nehnuteľnosti na trhu kolíšu, raz sú hore, raz dole, ďalší znalecký posudok by bol nákladný. Má
pripravené s odporkyňou v 2. rade peniaze na vyplatenie navrhovateľov aj na kompletnú rekonštrukciu
nehnuteľností a môžem to aj preukázať. Momentálne má v pláne zrekonštruovať nehnuteľnosť, aby
pripravil vstup do života pre jeho vnúčatá - 19- ročnú P. a 17-ročného E., ktoré sú deťmi navrhovateľa v 5.
rade, chce aby v tejto nehnuteľnosti bývali. V jednom z bytov býva Z. O., ktorý už nie je spoluvlastníkom
nehnuteľností a býva v byte bez súhlasu odporov, jeho deti tam raz bývajú, raz nebývajú. V druhom
byte žila do r. 2008 jeho dcéra s vnúčatami, avšak musel jej zabezpečiť bývanie v Bratislave, nakoľko
navrhovateľka v 2. rade sa jej vyhrážala zabitím, navrhovatelia jej vypínali vodu, telefón, a takéto
stresové prostredie nie je vhodné pre deti. Tretí byt v r. 2001 navrhovatelia zamkli, čím znemožnili ho
udržiavať, po tom čo tam padol strop ho odomkli a vyzerá ako po vojne. Sú tam dva nebytové priestory
v jednom je p. P. a v druhom bola záložňa, ale z dôvodu neochoty dohodnúť sa s navrhovateľom v 1.
rade priestory sú zamknuté, on k nim nemá prístup. Byt p. Č. je v dezolátnom stave, padol tam múr,
je nutné ho zbúrať. Žiadna kancelária Lackovič a syn v spornej nehnuteľnosti nikdy nebola, pokiaľ aj
kanceláriu mali, bolo to v byte a ani t.č. tam žiadna kancelária nie je. V nehnuteľnosti navrhovateľ v
1. rade a navrhovateľka v 2.rade nebývali a ani v súčasnosti nebývajú. Bol toho názoru, že je možné
nehnuteľnosť - teda dom rozdeliť pri vynaložení nákladov na stavebné úpravy. Dňa 24.10.2012 uviedol,
že posledná relevantná rekonštrukcia prebehla v r. 1992 a 1993, pri ktorej pomáhal navrhovateľ a on, išlo
o rekonštrukciu budovy v časti, kde sa nachádza byt, v ktorom bývala jeho dcéra a jej vtedajší manžel -
navrhovateľ v 5.rade, odvtedy žiadna rekonštrukcia zo strany navrhovateľov nebola vykonávaná. Má za
to, že nevykonávali ani bežné opravy a údržbu. On vykonal opravu strechy a rýn nad uvedeným bytom,
nepamätá si kedy to bolo. Do spoluvlastníctva s navrhovateľmi sa vôbec nehrnul, oni prosili jeho, aby
im poskytol pôžičku, lebo nemali z čoho vyplatiť sestru navrhovateľa p. Y., oni pripravovali zmluvu o
pôžičke, o budúcej zmluve aj kúpnu zmluvu. On je spoluvlastníkom od r. 1995. V r. 2006 - 2008 výrazne
stúpli ceny nehnuteľností a ceny pozemkov v historickom centre Trnavy a odvtedy nešli dole, myslí,
že išli trošku dole iba ceny bytov. Reálnosť posudku M.. Z. potvrdzujú aj sami navrhovatelia, nakoľko,
keď porovnáme výmeru ich bytu, o ktorom hovorili, že ho predajú za 80.000 eur a výmeru dvoch bytov
nachádzajúcich sa v spornej nehnuteľnosti (162 m2) je zrejmé, že cena je adekvátna. Na rozdiel od
navrhovateľa v 5. rade odporcovia majú peniaze v banke a on ich má niekde na streche. Z týchto účtov
môžu peniaze vybrať kedykoľvek, akurát by stratili polročné úroky, čo je možné si overiť v banke. Dňa
6.11.2012 uviedol, že navrhovatelia už 12 rokov zavádzajú súd, že majú pripravené finančné prostriedky
na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícke podiely. Urážajú a osočujú odporcov, ale aj súd, napr. že veci
nerozumie, navrhovateľ v 5.rade minule poučoval súd ako keby nevidel, resp. nečítal znalecký posudok.
Na pojednávaní dňa 3.10.2012 súd vyzval účastníkov na preukázanie solventnosti do 10 dní, odporcovia
pred pojednávaním 3.10.2012 riadne zdokladovali svoju solventnosť a pripravenosť vyplatiť náhradu
za spoluvlastnícke podiely navrhovateľov v prípade prikázania nehnuteľnosti odporcom. Navrhovatelia
do uvedeného pojednávania ani na pojednávaní nepredložili žiaden relevantný doklad, ale len torzo
neplatnej zmluvy o flexi pôžičke z r. 2010, keď uvádzali, že je z r. 2008, na sumu 110.000 eur, čím
zavádzali súd za účelom získania výhody pri posudzovaní komu má byť nehnuteľnosť prikázaná. Má za
to, že z uvedeného vyplýva, že sa navrhovatelia otázkou vyplatenia náhrady za spoluvlastnícke podiely
12 rokov nezaoberali, dovtedy nepreukázali žiadnym spôsobom svoju solventnosť, ako sa povie, ani
deravý groš. Súd im poskytol možnosť, aby do 3.11.2012 preukázali relevantne svoju solventnosť, čo

v termíne nesplnili. Uznal, že asi majú prostriedky a to navrhovateľka v 2. rade do výške 20.000 eur.
Sumu 50.000 eur na termínovanom vklade navrhovateľa v 5. rade považuje za jasnú pôžičku od jeho
terajšej svokry p. Z.. Na doklade nie je razítko ani podpis banky, aj preto ho nepovažuje za relevantný.
Čo sa týka zmluvy o flexi pôžičke, ktorú navrhovateľ v 5. rade predložil na pojednávaní, táto jeho ani
banku k ničomu neviaže, keď vyjde zo súdu môže ju zrušiť, alebo sa jeho manželka zle vyspí a túto
zmluvu zruší, jednoducho to nie sú peniaze na účte. Pokiaľ sa úver z takejto zmluvy nečerpá, tak sa nič
nedeje, týchto zmlúv môže predložiť koľko chce. Až po 6 mesiacoch od čerpania musí navrhovateľ v 5.
rade predložiť vklad do katastra, že na nehnuteľnosť, ktorou ručí, bola vykonaná plomba. Považuje za
nelogické, že navrhovateľ v 5. rade ktorý má podiel ?-ina vzhľadom k celku sa chce zaviazať pôžičkou
minimálne na 20 rokov na vyplatenie podielov za všetkých navrhovateľov, pri dnešnej situácii na trhu,
hoci ako sám uvádza, že v nehnuteľnosti chcú bývať navrhovatelia v 1. a 2. rade, a býva v nej jeho
brat Z., takže navrhovateľ v 5. rade by sa mohol nasťahovať len do 3. bytu, ktorý je v dezolátnom stave
a vyžaduje investíciu cca 150.000 eur, nakoľko treba potom zrekonštruovať celý byt vrátane strechy,
stropov, schodov atď.. Z pôvodného bytu by tam zostali len pôvodné múry. Čestnému slovu navrhovateľa
v 5. rade on, vzhľadom na jeho správanie sa k jeho deťom - vnúčatám odporcu v 1. rade, neverí. Od r.
1995, odkedy sa odporcovia stali spoluvlastníkmi neboli vykonávané na predmetných nehnuteľnostiach
žiadne rekonštrukčné práce ani neboli žiadne investície do nehnuteľností, ak boli nejaké minimálne
čiastky investované do údržby, tak tieto boli uhradené z nájomného. K dvom konaniam, ktoré spomínal
navrhovateľ v 5. rade chcel podotknúť, že to sem nepatrí, nedali si pozor na doklady, zmiešavali sa
peniaze súkromné a spoločnosti, peniaze vybral preto, že ho o to požiadal navrhovateľ v 1. rade na
vyplatenie exekúcií, ktoré voči nemu viedla jeho sestra p. Y., mali súdne spory trvajúce viac rokov, súd sa
priklonil k stanovisku navrhovateľov, hoci doposiaľ neprišlo k vyúčtovaniu tržieb za nájomné, ktoré žiadal
od navrhovateľa v 5. rade. Navrhovatelia sa stále motajú vo finančných sporoch s niekým, spätný prevod
zo syna Z. a jeho manželky na navrhovateľov 1. a 2. rade bol realizovaný z dôvodu, že Z. manželke
hrozila exekúcia a báli sa, že by prišli o sporné nehnuteľnosti. K tvrdeniam navrhovateľky v 2. rade
uviedol, že ona má 1-inu nehnuteľností v BSM a preto podľa neho suma 91.500 eur predstavuje pomernú
časť, ktorá pripadá na navrhovateľku v 2. rade, pre prípad ak by získali nehnuteľnosť do podielového
spoluvlastníctva navrhovatelia. Žiadal nehnuteľnosti v celosti prideliť odporcom, nakoľko majú eminentný
záujem nehnuteľnosť rekonštruovať pre potreby a štart do života ich vnúčeniec P. O. a E. O..
Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 2.12.2003 uviedla, že navrhovateľ v 5. rade sa presťahoval
k rodičom svojej druhej manželky do X. H., kde stavia rodinný dom. Odporkyňa má živnostenský
list a v spornej nehnuteľnosti by mohla podnikať, chce aby v nehnuteľnosti bývala jej dcéra a
vnúčatá a odporcovia by sa tam chceli tiež presťahovať. Nevie o tom, že by navrhovatelia niečo v
nehnuteľnosti od r. 1995 robili. Na pojednávaní dňa 1.7.2011 uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s vyjadrením odporcu v 1. rade, obaja odporcovia majú záujem odkúpiť od navrhovateľov druhú polovicu
nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť je a bola užívaná tak ako uviedol odporca v 1. rade. Nie je pravda, že
by bol byt zrekonštruovaný pred tým, ako sa do bytu nasťahovala ich dcéra, byt bol zrekonštruovaný
navrhovateľom v 5. rade a ich dcérou U. a aj odporcovia im s rekonštrukciou finančne pomohli.
Navrhovateľ v 5. rade odišiel od ich dcéry už v r. 1999 a rozvod bol v r. 2000, dcéra zostala bývať
s mal. deťmi v byte. Zatekala strecha a v jej byte netesnili okná, chceli jej pomôcť to zrekonštruovať,
vybavili to aj s pamiatkovým úradom, keď to opravili , navrhovatelia na nich zavolali políciu. Z výpovedí
navrhovateľov je zrejmé ako si podelili byty, avšak neuviedli čo má ona alebo jej manžel z toho, že majú
1 (nehnuteľností). Všetky nebytové priestory uzamkli navrhovatelia a odporcovia nemajú k nim prístup.
Keď navrhovateľ v 5. rade odišiel od ich dcéry v byte sa nachádzal nábytok, ktorí im dali odporcovia,
takže v byte sa nemôžu nachádzať jeho veci. Nie je pravda, že by odporcovia nezaplatili celú kúpnu
cenu nehnuteľností. Dňa 24.10.2012 uviedla, že celý život pracovala v banke a preto vie, že ak niekto
požiada o úver tak na druhý deň vie či ten úver dostal, preto má za to, že navrhovatelia úver nedostali a
to zrejme z dôvodu, že je potrebné dvojnásobné krytie úveru. Preto navrhovatelia nesúhlasia s reálnou
deľbou, potrebujú, aby im bola prikázaná celá nehnuteľnosť, keďže iba vtedy dostanú 180.000 eur úver,
keď poskytnú krytie vo výške 360.000 eur. Silne pochybuje, že banka by dala úver v prípade, ak by
jeden z dlžníkov nebol spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorou má byť realizované krytie. Na taký vysoký
úver musí byť aj určitý príjem. Dňa 6.11.2012 uviedla, že žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vypracovali odporcovia a predložili ju navrhovateľom dúfajúc, že sa s nimi mimosúdne
dohodnú, oni ju opísali a podali na súd pred nimi, čo sa dozvedeli až dodatočne a konanie o návrhu
odporcov bolo zastavené. Navrhovateľ v 1. rade sa pred 16. rokmi súdil so sestrou p. Y. o tú istú
nehnuteľnosť, o ktorú ide aj dnes a aj v tom konaní sľúbil, že ju vyplatí a tvrdil, že má peniaze, avšak
žiadne nemal a preto prišli za odporcami a prosili ich, aby im požičali peniaze na jej vyplatenie. Ona s
tým nesúhlasila, ale vzhľadom k tomu, že to chcel jej manžel a z lásky k ich dcére nakoniec súhlasila a

peniaze im požičali. Oni ich tu už 12 rokov obviňujú z klamstva, hoci odporcovia ich ani raz neosočili. Z
peňazí, ktoré im požičali, iba 75 % vyplatili p. Y., zvyšok si nechali a p. Y. musela proti nim podať návrh
na exekúciu. Takýto istý scenár majú pripravený na odporcov, hrajú s nimi špinavú hru, predložili zmluvu
o pôžičke, aby im súd nehnuteľnosť pridelil, ale oni sa vôbec nechystajú odporcov vyplatiť. Dvanásť
rokov tvrdia, že majú peniaze na ich vyplatenie a na rekonštrukciu, ale v skutočnosti sa začali zaujímať
o pôžičku až posledný týždeň. Zmluvu o flexi hypotéke z r. 2010, ktorú predložili, z tejto vôbec nevyplýva
na aký účel bola uzavretá, teda, že sa vôbec týka tohto sporu, naviac úver nebol čerpaný a zmluva je
neúčinná. Uvedená zmluva bola určite na iný účel a preto predložili iba torzo tejto zmluvy. Navrhovateľ
v 5. rade spomínal svoje 2 deti - vnúčence odporcov, ktoré pripravil o šťastné a bezstarostné detstvo,
že budú po ňom dediť, avšak jeho správanie nasvedčuje tomu, že je možné, že ich aj vydedí. Dvanásť
rokov sa o vnúčatá starajú odporcovia a finančne ich podporujú, navrhovateľ v 5. rade platí iba súdom
určené slabé výživné, nekupuje im nič na sviatky, Vianoce, nevie čo sú prázdniny s deťmi. Navrhovatelia
tvrdia, že nehnuteľnosti chcú zrekonštruovať, avšak pred ňou, odporcom v 1.rade a súdnym znalcom
M.. Z. sa navrhovateľka v 2. rade vyjadrila, že nehnuteľnosti vysúdia za milión a predajú iba pozemok za
10.000.000 Sk. Navrhovateľ v 1. rade chce nehnuteľnosti zrejme skutočne na užívanie, ale ona si myslí,
že navrhovatelia v 2. a 5. rade mu ho nenechajú na hranie, ale ho chcú predať, vyjadrili sa dokonca, že
majú na nehnuteľnosti kupca. Má za to, že odporcovia vždy plnili súdom uložené povinnosti v snahe,
aby tento prípad čím skôr a spravodlivo skončil. Zdokladovali, že majú peniaze na vyplatenie aj na
rekonštrukciu, preto žiada, aby bol objekt pridelený odporcom.

Odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu dňa 1.7.2011 uviedli, že žiadajú zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo tak, aby boli sporné nehnuteľnosti v celosti prikázané do BSM odporcov,
ktorí zaplatia akúkoľvek súdom určenú sumu, keďže vedia preukázať že majú dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie protistrany. Reálna deľba nehnuteľností je možná a stále by bolo možné
reálne rozdelenie nehnuteľností, avšak navrhovatelia navrhovali rozdelenie nehnuteľností tak, že
by odporcovia nemali prístup na pozemok ani k inžinierskym sieťam. Odporcovia majú dôvodnú
pochybnosť, že navrhovatelia reálne disponujú finančnými prostriedkami v prípade ak by im bola
nehnuteľnosť prikázaná. Nechcú sa dostať do situácie, že v prípade ak sa vydá rozhodnutie, že sa
nehnuteľnosť prikáže navrhovateľom, odporcovia prídu o svoj podiel a navrhovatelia ich nevyplatia,
odporcovia chcú nehnuteľnosť pre svoje vnúčatá, ktoré sú aj vnúčatami navrhovateľov v 1. a 2. rade a
deťmi navrhovateľa v 5. rade. Stav budovy jednoznačne ukazuje na to, že je zdevastovaná, odporcovia
viackrát prejavili záujem voči navrhovateľom rekonštruovať budovu, na čo navrhovatelia pozitívne
nereagovali a z ich strany takýto návrh k odporcom neprišiel, čo nepriamo potvrdzuje ich pochybnosti
o solventnosti navrhovateľov vyplatiť odporcov. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí
byť toto vyporiadané v celom rozsahu, teda musí zaniknúť a v prípade, ak by bola nehnuteľnosť
prikázaná navrhovateľom, by nedošlo k úplnému zániku podielového spoluvlastníctva a mohol by
vzniknúť problém pri vyplácaní. Aj z tohto dôvodu majú odporcovia záujem, aby bola nehnuteľnosť
prikázaná odporcom. Na pojednávaní dňa 12.9.2012 uviedli, že akceptujú doplnok ZP znalca M.. Z. a v
prípade prikázania nehnuteľností obratom vyplatia navrhovateľov podľa ceny uvedenej v ZP, poukázali
na skutočnosť, že nežiadali o vypracovanie doplnku ZP. Dňa 24.10.2012 uviedli, že nehnuteľnosť je
potrebné považovať za reálne nedeliteľnú, nakoľko odporcovia si neželajú reálnu deľbu spôsobom, pri
ktorom by prevzali viac ako pripadá na nich toho času ich spoluvlastnícky podiel, keďže pod stavbou
vedú všetky inžinierske siete a na stavebnom pozemku chýbajú samostatné merače energií. Obe
sporové strany majú za to, že nehnuteľnosť je treba považovať za reálne nedeliteľnú. Odporcovia
dostatočne preukázali svoju solventnosť a to v priebehu konania aj ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ide
iba o časť ich prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Mali za to, že navrhovateľom nevznikol nárok na
náhradu za žiadne investície, nakoľko žiadne väčšie investície počas tohto súdneho konania neboli
navrhovateľmi do nehnuteľnosti investované. Keď niečo chceli odporcovia rekonštruovať ako poloviční
podieloví spoluvlastníci, tak s tým navrhovateľ v 1.rade nesúhlasil, volal na nich políciu a pod.. Pokiaľ
by prišlo k nejakým rekonštrukciám, tak by to erudovaná osoba, ako je súdny znalec, uviedla v
znaleckom posudku. Tvrdenia navrhovateľov sú nelogické, resp. si odporujú lebo pokiaľ tvrdia, že niečo
investovali do nehnuteľnosti, do jej rekonštrukcie, tak to automaticky musí zvýšiť jej cenu a oproti tomu
sú proti zvýšeniu ceny. Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, pričom
veľkosť spoluvlastníckeho podielu je vo veľkosti 1 vzhľadom k celku. V prípade ak by navrhovatelia
žiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru potrebujú súhlas odporcov, nakoľko nedisponujú väčšinou
spoluvlastníckych podielov na spornej nehnuteľnosti, čiže sami bez odporcov nemôžu rozhodnúť o
tom, že budú ručiť spornou nehnuteľnosťou a odporcovia im takýto súhlas nedajú, preto môžu získať
iba úver do výšky 16.000 eur, keďže nad túto sumu banky vyžadujú krytie nehnuteľnosťou a už

ide o hypotekárny úver. V takom prípade banka s navrhovateľmi nebude rokovať. Dňa 6.11.2012
odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že navrhovatelia nepreukázali svoju solventnosť
na vyplatenie odporcov. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal vôbec svoju solventnosť, navrhovateľka
v 2. rade ju preukázala iba v sume 20.000 eur, čo je nedostatočná výška, keďže podľa znaleckého
posudku je suma pripadajúca na jej podiel 91.500 eur. Jediný kto preukázal finančnú spôsobilosť
je navrhovateľ v 5. rade, aj to je otázne, nakoľko nemá momentálne finančné prostriedky na účte,
ale má uzatvorenú zmluvu o hypotekárnom úvere s bankou. Chcel by som poukázať na skutočnosť,
že termínovaný vklad v Slovenskej sporiteľni, a.s. navrhovateľa v 5. rade bol založený 30.10.2012,
v ktorý deň mu bola T. Z. vložená na tento termínový vklad suma 50.000 eur s dobou viazanosti
jeden mesiac a s dňom splatnosti 30.11.2012 a odporcovia majú za to, že sa nejedná o vlastné
zdroje navrhovateľa v 5. rade, ale že tieto boli účelovo vložené na tento termínovaný vklad za účelom
preukázania solventnosti. Nie je zrejmé za akým účelom bola predložená žiadosť o uzatvorenie zmluvy
o úvere z 2.11.2012, keď žiadateľom je Z. O., ktorý nie je účastníkom konania (príloha č.3 podania
navrhovateľov z 2.11.2012). Odporcovia sú najväčším spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, keď
vlastnia polovicu nehnuteľností, druhá polovica je rozdelená medzi navrhovateľov 1, 2 a 5, t.j. majú
menšie podiely ako odporcovia. Dvaja z navrhovateľov nepreukázali solventnosť. Odporcovia riadne a
včas preukázali svoju solventnosť, na ich strane je aj faktor veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Majú
dostatok prostriedkov na opravy a rekonštrukciu nehnuteľnosti, čo taktiež zdokladovali a nehnuteľnosti
by boli účelne využité, nakoľko chcú, aby tu bývali ich vnúčatá P. O. a E. O., deti navrhovateľa v 5. rade.
Odporcovia na rozdiel od navrhovateľov môžu preukazovať spoločné prostriedky, nakoľko sú manželia a
bezpodieloví spoluvlastníci, navrhovatelia naopak sú samostatné fyzické osoby so samostatnou právnou
subjektivitou z čoho vyplýva, že by nemali preukazovať spoločnú finančnú spôsobilosť, ale každý svoju
vlastnú solventnosť vo výške pripadajúcej na ich spoluvlastnícky podiel. V prospech odporcov svedčia
všetky zákonné podmienky ustanovené v § 142 ods. 1 O.z., t. j. veľkosť spoluvlastníckeho podielu, účel
využívania nehnuteľnosti ako aj ďalšie - finančná spôsobilosť na vyplatenie navrhovateľov. Majú za to,
že navrhovatelia počas celého súdneho konania úmyselne zaťažovali súd opakovanými listinami, ktoré
nemali právne relevantný význam pre toto konanie. Robili tak s úmyslom oddialiť rozhodnutie súdu,
nakoľko im vyhovuje status quo, nakoľko navrhovatelia majú reálne prístup k spornej nehnuteľnosti,
keďže odporcovia sa do spornej nehnuteľnosti v priebehu 12 rokov dostávajú len sporadicky. Obávajú
sa, že navrhovatelia svojimi tvrdeniami ako aj listinnými dôkazmi sa snažia presvedčiť súd o finančnej
pripravenosti, hoci odporcovia si myslia, že navrhovatelia nemajú dostatok finančných prostriedkov.
Odporcovia navrhujú riešenie, pri ktorom by sa ukončili spory oboch strán bez ďalších exekúcií, dražieb a
podobne, majú peniaze, vyplatia navrhovateľov, obe strany budú niečo mať, jedna strana nehnuteľnosti,
druhá strana peniaze, nikto nepríde ku škode. Majú však dôvodnú obavu, že ak by bola nehnuteľnosť
prikázaná navrhovateľom, znovu sa zopakuje situácia a budú ďalšie spory.

Zo zmluvy o pôžičke, spísanej do notárskej zápisnice notára G.. G. A. NZ 340/94, N 401/94, v Trnave
dňa 9.12.1994, uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade ako veriteľmi a navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako
dlžníkmi vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade požičali bezúročne navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 862
450 Sk, ktorá mala byť vyplatená dlžníkom v lehote 3 dní od podpísania tejto zmluvy. Veritelia a dlžníci
sa dohodli na splácaní dlhu mesačnými splátkami po 50 000 Sk vždy do 15. teho toho ktorého mesiaca,
prvá splátka mala byť realizovaná 15.3.1995. Dlžníci vyhlásili, že požičanú sumu spolu so svojimi
finančnými prostriedkami, spolu v sume 1000 000 Sk použijú na vyplatenie spoluvlastníkov polovice
sporných nehnuteľností manželov M.. D. Y. a D. Y. rod. O.. Ďalej bolo dohodnuté, že zabezpečenie tejto
zmluvy bude vykonané vo forme uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej dlžníci ako vlastníci
sporných nehnuteľností, ktoré budú po ukončení sporu vlastniť v 3 titulom BSM a v 1 titulom podielového
spoluvlastníctva, predajú polovicu k celku veriteľom za dohodnutú kúpnu cenu 862 450 Sk. Zmluva o
budúcej kúpnej zmluve mala byť spísaná v osobitnej listine.

Z listu navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 14.3.1995, adresovaného notárovi G.. A. vyplýva, že ho
vzhľadom k tomu, že sa im nepodarilo zabezpečiť finančnú sumu na pokrytie ich pôžičky v sume 862 450
Sk voči odporcom, žiadajú o vyhotovenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej prenechávajú prepisom v rámci
kúpnej zmluvy jednu polovicu domu, ocenenú na základe posudku M.. H., ako vrátenie ich dlžnej čiastky
za čerpanú pôžičku v sume 862 450 Sk odporcom v 1. a 2. rade v zmysle zápisu o zmluve o pôžičke
a zmluve o budúcej kúpnej zmluve.

Z Kúpnej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice notára G.. G. A. NZ 67/95, N 82/95, v Trnave
dňa 31.3.1995, ktorej vklad bol SK Trnava povolený 5.4.1995 pod č. V 419/95, uzavretej medzi

navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi vyplýva,
že navrhovatelia v 1. a 2. rade predali odporcom v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel 1 vzhľadom
k celku na sporných nehnuteľnostiach do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“) za dohodnutú kúpnu cenu 862 450 Sk, ktorá zodpovedala zistenej cene nehnuteľností podľa
znaleckého posudku M.. D. H. zo dňa 21.10.1994, a ktorá kúpna cena bola kupujúcimi vyplatená vo
forme kompenzácie pôžičky vo výške 862 450 Sk poskytnutej predávajúcim na základe Zmluvy o pôžičke
zo dňa 9.12.1994 spísanej vo forme notárskej zápisnice Notárskeho úradu G.. G. A. pod č. NZ 340/1994,
N 401/94, túto pôžičku predávajúci kupujúcim nevrátili, takže dlžná suma 862 450 Sk sa kompenzuje
s dohodnutou kúpnou cenou.

Z pokladničnej zloženky Všeobecnej úverovej banky č. XXXXXX vyplýva, že odporkyňa v 2. rade zložila
v hotovosti v prospech účtu XXXXXXX-XXX/XXXX dňa 8.12.1994 sumu 862 450 Sk pod variabilným
symbolom XXXXX, konštantným symbolom XXXX.

Z vkladnej knižky VÚB a.s. č. vkladového účtu XXXXXXXXXX, v mene SKK, s názvom M.. E. O. vyplýva,
že dňa 9.12.1994 bola na ňu vložená suma 862 450 Sk, následne dňa 9.12.1994 vybratá suma 750
000 Sk.

Z Darovacej a kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.1998, ktorej vklad bol SK Trnava povolený 6.4.1998 pod č.
XXX/XX vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade ako darca a predávajúci, s navrhovateľom v 5. rade ako
obdarovaným a navrhovateľmi v 3. a 4. rade ako kupujúcimi, uzavreli zmluvu, ktorou navrhovateľ v
1. rade ako výlučný vlastník 1 sporných nehnuteľností daroval navrhovateľovi v 5. rade do výlučného
vlastníctva ? nehnuteľností vzhľadom k celku a ? nehnuteľností vzhľadom k celku predal kupujúcim
navrhovateľom v 3. a 4. rade do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohodnutá kúpna cena
bola 211 115 Sk a vychádzala zo znaleckého posudku D. I. č. XX/XXXX zo dňa 10.2.1998, v ktorom bola
zistená cena nehnuteľností sumou 1 688 925 Sk.

Z listiny Ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 31.7.2008 vyplýva, že právny zástupca
odporcov ponúkol navrhovateľom v 3. a 4. rade na odkúpenie spoluvlastnícky podiel odporcov vo
výške 1 vzhľadom k celku na sporných nehnuteľnostiach z titulu predkupného práva pri predaju
spoluvlastníckeho podielu, a to za cenu 7 500 000 Sk s tým, že pokiaľ o kúpu neprejavia záujem do 10
dní, odporcovia odpredajú svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe.

Z darovacej zmluvy zo dňa 12.3.2008 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 16.9.2008, uzavretej medzi
navrhovateľmi v 3. a 4. rade ako darcami a navrhovateľom v 1. rade ako obdarovaným vyplýva, že
darcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci ? sporných nehnuteľností darovali obdarovanému celý svoj
spoluvlastnícky podiel a obdarovaný dar s vďakou prijal.

Zo znaleckého posudku č. 4/2005 zo dňa 18.5.2006 M.. G. C., znalca z odboru geodézie, vyplýva, že
doterajšie posudzovanie reálnej deliteľnosti predmetných nehnuteľností bolo vykonávané len z pohľadu
stavby - domu. Tento dom sa nedá reálne rozdeliť, avšak pozemok je možné rozdeliť za predpokladu,
že plocha pozemku by sa rozdelila na dve rovnaké časti, pre navrhovateľov a odporcov, podľa výšky
spoluvlastníckych podielov navrhovateľov spolu v jednej polovici a pre odporcov v BSM v jednej polovici.
Podľa takéhoto rozdelenia by vždy pripadol celý dom označený v priloženom geometrickom nákrese
parc.č. XX/X jednej skupine účastníkov spolu, t.j. buď navrhovateľom alebo odporcom, čo znamená,
že by bolo nutné ďalšie finančné vyrovnanie, pretože ostávajúce stavby označené ako parc. č. XXX/
X, XXX/X a XXX/X predstavujú len malú časť hodnoty tohto domu. Zdôraznil, že ďalšie reálne reálne
delenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov navrhovateľov, t. j. polovica celého pozemku na ďalšie
tri časti, nie je účelné ani možné. Akékoľvek ďalšie delenie vlastníctva by bolo neúčelné. Napriek
týmto negatívnym okolnostiam navrhovaného reálneho rozdelenia, je toto vhodné za súčasného stavu
vzťahov účastníkov konania. Ďalej je vhodné aj z dôvodu, že na pozemku mimo domu parc. č. XXX/X
je možná polyfunkčná výstavby, keďže pozemok sa nachádza v strede mesta s dostatočnou výmerou a
šírkou pozemku na výstavbu. Pretože pozemok je situovaný do dvoch ulíc, je predpoklad, že aj budúca
zástavba bude orientovaná takýmto spôsobom, najmä čo sa týka zaradenia do obchodnej činnosti.
Na základe uvedených dôvodov a podmienok navrhol dve alternatívy riešenia reálnej deľby sporných
nehnuteľností, ktoré sú samostatne vyznačené na priložených geometrických nákresoch v mierke 1:250.
Podľa prvej alternatívy by sa súčasný pozemok rozdelil na dve výmerovo rovnaké časti a to parc.č. XXX/
X dom č.s. XXX o výmere 354 m2, parc. č. XXX/X dom, č. s. XXX o výmere 52 m2 a parc. č. XXX/X dvor o

výmere 175 m2, spolu 581 m2 ohraničené spojnicami bodov 4-5-6-8-9-10-7-25-40-21-4 a predpokladal,
že vlastníkmi uvedených nehnuteľností by sa stali navrhovatelia, keďže podľa ich tvrdenia majú určité
prednostné právo k domu č. s. XXX, druhej časti pozemku by sa stali vlastníkmi v BSM odporcovia a
to parc. č. XXX/X sklad o výmere 31 m2, parc. č. XXX/X garáž o výmere 21 m2, parc. č. XXX/X dvor
o výmere 433 m2 a parc. č. XXX/X dom b. č. o výmere 96 m2, spolu 581 m2, ohraničený pozemok
spojnicami lomových bodov 4-21-40-26-20-31-30-32-33-5001-1-2-3-4, pri takomto reálnom rozdelení
sporných nehnuteľností nie sú potrebné žiadne stavebné ani iné úpravy, ani finančné náklady. Podľa
druhej alternatívy by sa súčasný pozemok rozdelil na dve výmerovo rovnaké časti a to parc.č . XXX/
X dom č.s. XXX o výmere 354 m2 a parc.č. XXX/X dvor o výmere 227 m2, spolu 581 m2 ohraničený
pozemok spojnicami lomových bodov 6-8-9-35-41-36-37-38-39-3-4-5-6, spoluvlastníkmi by sa stali
navrhovatelia, druhá časť by pozostávala z parc.č.XXX/X dom č.s. XXX o výmere 42 m2, parc. č. XXX/X
sklad o výmere 31 m2, parc.č. XXX/X garáž o výmere 21 m2, parc.č. XXX/X dvor o výmere 391 m2 a parc.
č. XXX/X dom b. č. o výmere 96 m2, spolu 581 m2 ohraničený pozemok spojnicami lomových bodov
7-25-26-20-31-30-32-33-5001-1-2-39-38-37-36-41-35-10-7, vlastníkmi v celosti by sa stali odporcovia.
Pri tejto druhej alternatívy by však bolo nutné vytvoriť vchody pre peších na obidva pozemky z ulice
L. a na pozemok odporcov by sa musel vytvoriť širší vchod z D. P. medzi bodmi 2-39. Obe alternatívy
znalec považoval za principiálne riešenia, na realizáciu odporúčal I. alternatívu, ktorú považoval za
vhodnejšiu najmä z dôvodu, že sú vytvorené dva účelnejšie a rovnocenné pozemky pre budúcu
zástavbu. K prideleniu vlastníctva jedného alebo druhého novovytvoreného pozemku pre navrhovateľov
či odporcov sa nevyjadril s tým, že nevie zhodnotiť požiadavky navrhovateľov proti odporcom. Jednotlivé
časti stavieb - schátralý dom z ulice L., užívaný dom parc.č.XXX/X, sklad, garáž - na geometrických
nákresoch znalec označil parcelnými číslami len z dôvodu jednoduchej identifikácie týchto objektov. V
prípade vyhotovovania geometrického plánu k právoplatnému rozsudku budú jednotlivé časti označené
parcelnými číslami podľa potreby ich následných vlastníkov.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 21.12.2006 znalca M.. O. Z., znalca z odboru stavebníctvo,
pozemné stavby, stavebné konštrukcie, odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovaného znalcom na
základe obhliadky nehnuteľnosti, obsahu spisu a znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 18.5.2006 M..
G. C. (v ktorom znalec IP.. C. konštatoval, že dom sa nedá rozdeliť), vyplýva, že nehnuteľnosť s. č. XXX
na L. XX, na nároží ulíc L. a D. P., tzv. meštiansky dom - zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych
pamiatok v k. ú. X. (zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. XXX - zastavaná plocha dom, dvor o výmere 1162
m2), mesto Trnava, sa musí posudzovať ako celok. Rozdelenie pozemkov je možné iba na časti nie
identické, ale len rovnaké čo do výmery v m2 a kvality pozemku. V posudku určil všeobecnú hodnotu
rodinného domu - objekt č. 1 sumou z 1 974 226,88 Sk, rodinného domu - objekt č. 2 sumou 281 432,65
Sk, spolu 2 255 659,53 Sk, garáže sumou 56 869,96 Sk, skladu I sumou 35 811,22 SK, skladu II sumou
104 989,49 Sk, spolu drobné stavby 140 800,71 Sk, plotu I od D. P. sumou 25 212,31 Sk, plotu II od
suseda sumou 6 564,31 Sk, spolu ploty sumou 31 776,62 Sk, kanalizačnú prípojku na parc. č. XXX
sumou 31 435,81 Sk, kanalizačnú šachtu na parc. č. XXX sumou 7706,70 Sk, spevnené plochy I sumou
13 013,77 Sk, spolu vonkajšie úpravy 52 156,28 Sk, pozemky zastavaná plocha - XXX sumou 3 607
591,68 Sk, všeobecná hodnota všetko spolu 6 144 854,78 Sk, zaokrúhlene 6 100 000 Sk.

Navrhovatelia s uvedeným znaleckým posudkom M.. Z. súhlasili, odporcovia boli názoru, že znalec
nesprávne stanovil hodnotu nehnuteľností, keď túto podľa ich názoru podhodnotil, žiadali pribratie
kontrolného znalca.

Z listiny Ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 31.7.2008 vyplýva, že právny zástupca
odporcov ponúkol navrhovateľom v 3. a 4. rade na odkúpenie spoluvlastnícky podiel odporcov vo
výške 1 vzhľadom k celku na sporných nehnuteľnostiach z titulu predkupného práva pri predaju
spoluvlastníckeho podielu, a to za cenu 7 500 000 Sk s tým, že pokiaľ o kúpu neprejavia záujem do 10
dní, odporcovia odpredajú svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe.

Zo záznamu z rokovania zo dňa 14.10.2009, o rokovaní právnych zástupcov sporových strán v dňoch
29.9.2009 a 14.10.2009 vyplýva, že zo strany navrhovateľov bol vznesený návrh na reálne rozdelenie
sporných nehnuteľností a zo strany odporcov protinávrh o inom reálnom rozdelení nehnuteľností, k
mimosúdnej dohode medzi stranami neprišlo.

Zo zámeru na obnovu meštianskeho domu č. XX na L. ul. v X. z marca 1991, vypracovaného Y.. Y.,
predloženého súdu iba v rozsahu strán 1,3,8,15 (na inom mieste zasa 1,3,5,7,8,12,13,14), okrem iného

vyplýva, že sa jedná o meštiansky dom na L. XX, s. p. XXX, ako vlastníci pamiatky a investori sú v
zámere uvedení navrhovatelia v 1. a 2. rade, zo stanoviska Ústavu pamiatkovej starostlivosti Bratislava
ma str. 15, k zámeru obnovy vyplýva, že zámer zohľadňuje skutočnosti, že ide o meštiansky barokový
dom vybudovaný na pôvodnej stredovekej parcele na prelome 17. a 18. storočia, v 19. a 20. storočí
čiastočne upravený, i napriek týmto čiastočným úpravám predstavuje hodnotný podklad remeselníckeho
domu z 18. storočia, a bude slúžiť ako podklad pre vypracovanie projektovej dokumentácie jeho obnovy.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 5.7.1992
vyplýva, že odporkyňa v 2. rade požičala navrhovateľovi v 1. rade sumu 30 000 Kčs na krytie výdajov
spojených s opravou strechy domu nad bytom na 1. poschodí, ktorý je v súčasnej dobe v rekonštrukcii,
užívacie právo k bytu má od 1.6.1991 navrhovateľ v 5. rade, od 4.1.1992 s manželkou W. O..

Z rozhodnutia Mesta Trnava zo dňa 30.10.2008 č. A.-XXXXX/XXBj vyplýva, že povolilo vlastníkovi
stavby: invest spol. s r. o. Trnava odstránenie časti stavby súp. č. XXX „Meštiansky dom“ v
rozsahu časť uličného krídla vo vzdialenosti 6 m od ľavého suseda + zbytky ľavej strany dvorového
krídla meštianskeho domu z nepálenej tehly za podmienok uvedených v rozhodnutí. Z rozhodnutia
Krajského stavebného úradu Trnava zo dňa 19.2.2009 zn. U.-A.-XXXXX/XX/Ve vyplýva, že odvolanie
navrhovateľov v 1. a 2. rade bolo zamietnuté a rozhodnutie stavebného úradu Mesto Trnava č. A.-
XXXXX/XXBj zo dňa 30.10.2008 potvrdené.

Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava zo dňa 8.2.2012 vyplýva, že zamietol odvolanie
navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade a potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 7.2.2012 zn. A.-
XXXX/XXXX/Zs, ktorým im nariadil ako vlastníkom stavby s. č. XXX na L. S.. J. X. odstrániť závadnú
časť objektu t.j. časť stavby od susedného objektu s. č. XXX po koniec podbránia objektu s. č. XXX v
rozsahu prízemného uličného krídla orientovaného do L. ul. s výnimkou múru uličnej fasády, ktorý musí
zostať zachovaný v origináli, vrátane prvkov plastickej výzdoby fasády.

Z listu navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 28.9.2009, adresovaného JUDr. Sopkovi vyplýva, že
navrhovatelia sú toho názoru, že nehnuteľnosť č. XXX, teda dom, dvor o výmere 1162 m2 sa nedajú
rozdeliť, ale táto nehnuteľnosť sa dá rozdeliť takto: 1. Nehnuteľnosť (v havarijnom stave, ktorá potrebuje
rekonštrukciu s nákladmi 170 000 eur) s dvorom (predná časť), 2. stavebný pozemok v zadnej časti
nehnuteľnosti o výmere 500 m2, navrhli mu rozdelenie tak, že nehnuteľnosť pod bodom 1 by pripadla
navrhovateľom a pod bodom 2 odporcom.

Dňa 2.8.2011 bol súdu doručený návrh odporcov na mimosúdne vyrovnanie medzi účastníkmi, v ktorom
odporcovia okrem iného navrhli najmä rozdelenie pozemku rovným dielom s tým, že navrhovateľom by
zostal aj dom a boli by zaviazaní zaplatiť odporcom 100 674 eur ako budúce výnosy a búracie náklady.
Navrhovateľ v 5. rade s týmto návrhom v podaní zo 7.12.2011 nesúhlasil, rovnako navrhovatelia v 1. a
2. rade ho v podaní zo dňa 13.12.2011 odmietli. Odporcovia v 1. a 2 rade v písomnom podaní uviedli,
že navrhovatelia im navrhli rozdeliť pozemky v pomere 56,71%:43,29%, rozdiel 13,42% v prospech
navrhovateľov, bez prístupu k inžinierskym sieťam a prístupu na pozemok. Aj v konaní vedenom na OS
Trnava pod sp. zn. 11C 40/93 navrhovatelia v 1. a 2. rade prehlásili na súde, že sú pripravený zaplatiť
žalobcom finančnú hodnotu 1 000 000 Sk za ich podiel do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok
bol vynesený 13.12.1994 a vyplatenie finančnej čiastky skončilo na exekúcii a finančnú čiastku splácali
minimálne 6 rokov do vynesenia rozsudku.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I. P. J. zo dňa 21.4.2009 vyplýva, že M.. U. O.,
nar. X.X.XXXX, je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s. č. XXXX.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 28.2.2012 č. k. 12C/218/2000-881 súd uložil ustanovenému
súdnemu znalcovi M.. O. Z., vypracovať doplnok k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 21.12.2006,
znalcovi uložil úlohu vypracovať doplnok k znaleckému posudku po novej obhliadke nehnuteľností pre
odstup času od vyhotovenia znaleckého posudku, pričom mal vychádzať zo znaleckého posudku č.
X/XXXX zo dňa 18.5.2006, vypracovaného znalcom z odboru geodézie M.. G. C. a v súlade s týmto
znaleckým posudkom určiť aktuálnu všeobecnú hodnotu celej nehnuteľnosti a samostatne hodnotu
novovzniknutých parciel v súlade so závermi znalca M.. C. a to osobitne v prípade prvej i druhej
navrhovanej alternatívy rozdelenia pozemkov.

Zo Znaleckého posudku Doplnok číslo 1 ku znaleckému posudku XX/XXXX zo dňa 31.5.2012 znalca
M.. O. Z.Z., znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že pri porovnaní
právnej dokumentácie so skutkovými stavom znalec zistil, že na kópii katastrálnej mapy sú zaevidované
stavby rodinný dom so súpisným číslom a rodinný dom bez súpisného čísla a ďalšie stavby tvoriace
príslušenstvo, pričom časť príslušenstva už fyzicky neexistuje. Skutkový stav bol zistený meraním a
je zakreslený v prílohe znaleckého posudku. Vymenoval jednotlivé stavby aj nehnuteľnosti v súlade s
dokladmi o vlastníctve: rodinný dom - meštiansky dom s.č. XXX, rodinný dom bez s.č., garáž, drobné
stavby, ploty, vonkajšie úpravy, pozemok parc. č. XXX. Stavby a nehnuteľnosti, ktoré nie sú vlastnícky
podložené neboli zistené. Všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov určil znalec sumou 366 000 eur.
Samostatnú hodnotu novovzniknutých pozemkov I. alternatíva, pri prvej časti pozemkov parc. č. XXX/X
dom s.č. XXX o výmere 354 m2, parc. č. XXX/X dom s. č. XXX o výmere 52 m2 , parc. č. XXX/X dvor o
výmere 175 m2, spolu o výmere 581 m2, určil sumou 128 325,47 eur, rovnakou sumou určil všeobecnú
hodnotu druhej časti pozemkov parc. č. XXX/X sklad o výmere 31 m2, parc.č XXX /. garáž o výmere 21
m2, parc. č. XXX/X dvor o výmere 433 m2, parc. č. XXX/X dom bez súpisného čísla o výmere 96 m2,
spolu o výmere 581 m2. Rovnakými sumami určil všeobecnú hodnotu novovzniknutých pozemkov podľa
II. alternatívy pri prvej a druhej časti pozemkov. Všeobecnú hodnotu určil takto: objekt č. 1 - rodinný dom
92 309,46 eur, objekt č. 2 - rodinný dom 6 755,68 eur, garáž 2 192,45 eur, sklad I 1 570,37 eur, sklad II
3 012,45 eur, plotu I od D. P. 689,01 eur, plot II od suseda 179,38 eur, prípojka vody 638,39 eur, prípojka
kanalizácie 1 238,05 eur, kanalizačná šachta 122,98 eur, spevnené plochy 355,56 eur, zastavaná plocha
- parc. č. XXX (1162 m2) 256 650,94 eur, spolu všeobecná hodnota 365 714,72 eur, zaokrúhlene
366 000 eur. Všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov určil znalec sumou 366 000 eur. Uviedol., že
všeobecnú hodnotu stavieb stanovil metódou polohovej diferenciácie a použitím kombinovanej metódy
na stanovenie všeobecnej hodnoty. Objekt je vlastníkmi využívaný formou prenájmu s dosahovaním
výnosu z nájomného len čiastočne. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z
dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Vzhľadom na umiestnenie objektov, ich stav
a možnosti využitia, všeobecná hodnota stanovená kombinovanou metódou objektívnejšie vystihuje ich
všeobecnú hodnotu v danom mieste a čase. Prílohou doplnku posudku je vyššie označený znalecký
posudok M.. C., internetové ponuky realitných kancelárií,4 situačné náčrty, fotografie nehnuteľností,
kópia katastrálnej mapy a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. X., vystavený SK X. dňa 23.5.2012,
podľa ktorého sú nehnuteľnosti parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1162 m2 a rodinný
dom (meštiansky dom) s. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, ktoré sú nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou
(národnou kultúrnou pamiatkou), v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, a to navrhovateľa
v 1. rade v podiele ? vzhľadom k celku, odporcov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v
podiele 1 vzhľadom k celku., navrhovateľov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele
1 vzhľadom k celku a navrhovateľa v 5. rade v podiele ? vzhľadom k celku.

Navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade uviedli, že považujú posudok za nezákonný, pretože prehliadka celej
nehnuteľnosti trvala 1 hodinu a prehliadka bytu navrhovateľa v 5. rade, od ktorého majú kľúče iba
odporcovia trvala pol hodinu v ich neprítomnosti (znalec nereagoval na ich pripomienky, že chcú byť aj
pri obhliadke tohto bytu, čím porušil ich vlastnícke právo, výkon práv, ktoré mu udelil súd a tiež marenie
výkonu úradného rozhodnutia pri spracovaní znaleckého posudku, nepriamu korupciu a z toho vyplýva
nepravdivý znalecký posudok), po jeho prehliadke znalec odišiel von z nehnuteľnosti a vrátil sa o 10
minút a pokračoval v miestnom šetrení.

Znalec M.. O. Z. vo výpovedi na pojednávaní dňa 12.9.2012 na námietku navrhovateľov ohľadom dĺžky
času a spôsobu vykonávania miestnej ohliadky a zamerania uviedol, že čas nemeral, je možné, že
ohliadka bytu užívaného odporcami trvala 30 minút a zvyšku objektu 1 hodinu, považuje tento čas
za dostatočný, počas miestneho šetrenia sa snažil stanoviť zhodnotenie alebo znehodnotenie stavu
objektu, na ktorý už robil znalecký posudok (ďalej „ZP“), preto proces bol kratší. Vonkajšie priestory,
prípojky a pod. riešil sám, nakoľko ohliadku vykonal vizuálne z ulice a aj zo susedného Múzea. Podstatné
zmeny mohli nastať v bytových priestoroch, kde každá sporová strana niečo užíva. Počas ohliadky
- šetrenia v priestoroch užívaných odporcami došlo k technickému problému, vybili sa mu baterky
na fotoaparáte, preto odišiel na chvíľu von. Jemu ako znalcovi boli sprístupnené všetky priestory za
účelom ohliadky. V minulosti pri obhliadke pred vypracovaním pôvodného znaleckého posudku jedna
strana nepustila druhú stranu do priestorov nimi užívaných a naopak a neboli voči tomu námietky, teraz
prebehla ohliadka rovnako a sú voči tomu námietky zo strany navrhovateľov. Myslí, že navrhovatelia
sa pri ohliadke dožadovali vstupu do priestorov užívaných odporcami a odporcovia im to neumožnili.
Navrhovateľ v 1. rade bol pri ohliadke v podkroví, v nebytových priestoroch aj v byte syna Z., bol

všade okrem bytu užívaného odporcami. Odporca v 1. rade nebol v podkroví na obhliadke. Odporcovia
neboli vpustení do priestorov, ktoré užívajú navrhovatelia, nespomína si, že by sa dožadovali tohto
prístupu. Na otázku aká je platnosť ZP, znalec uviedol, že ZP po jeho vypracovaní je platný stále, avšak
jednotlivé inštitúcie majú určené ako starý posudok akceptujú, banky akceptujú väčšinou 6 mesiacov
„starý“ posudok; znalecký posudok je platný ku dňu jeho vypracovania a v prípade jeho aktualizácie
sa určí, či došlo k zmene hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom k odstupu času. Doplnok k znaleckému
posudku je rovnocenný ako ZP, pretože je vypracovaný ako nový s doplňujúcimi údajmi, alebo ide o
aktualizáciu hodnoty. V našom prípade to bola aktualizácia hodnoty nehnuteľnosti na základe pokynu
súdu. Navrhovateľ v 5. rade vyjadril názor, že je možné ho vypracovať iba v prípade, ak bola v ZP
nejaká chyba, znalec uviedol, že postupoval presne podľa pokynu súdu, navrhovateľ v 5. rade sa opýtal
znalca či by znalec skočil do studne, ak by mu to súd prikázal a zároveň sa ospravedlnil za túto otázku,
znalec uviedol, že doplnkom pokračoval v miestnom šetrení, ktoré bolo otvorené v pôvodnom ZP.
Doplnok ZP je rovnocenný novému ZP, nie je medzi nimi rozdiel. Pri vypracovávaní doplnku dodržal
rovnaké metódy a postupy ako keby išlo o nový ZP, rozdiel tam nie je. Obsah nového ZP alebo doplnku
by bol rovnaký, rozdiel je len v názve a v tom, že sa pokračovalo v miestnom šetrení, ktoré bolo už
vykonané v pôvodnom ZP. Na otázku navrhovateľov ako vysvetlí znalec nárast ceny medzi pôvodným ZP
a doplnkom ZP o 81,19%, či sa za tých 6 rokov zmenila legislatíva, znalec uviedol, že odpoveď vyplýva
z písomného ZP, keď hodnota je ovplyvnená trhom, čo doložil výstupmi z realitných portálov, z čoho
stanovil jednotkové ceny použité v ZP. Nevie o tom, že by mal chybu v posudku. Na otázku navrhovateľa
v 5. rade, aby vysvetlil prečo je na rozdiel od vyhlášky č. 254/2010 Z.z., v ktorej sa pri koeficiente
povyšujúcich faktorov K?, ak sa nevyskytuje uvádza hodnota 1,0 a znalec v posudku na str. 33 uviedol
2,00, znalec odpovedal, že ide o preklep, preklep nie je v čísle, ale v slove, keď namiesto ,,nevyskytuje
sa“ má byť správne ,,vyskytuje sa“. Na ďalšiu otázku prečo sa rozhodol, že koeficient je 2,0, znalec
uviedol, že sú to faktory: zvýšený záujem o kúpu, obchodné polohy, výhodné využitie pozemku vzhľadom
na to, že ide o rohový pozemok. Na otázku navrhovateľa v 5. rade aby vysvetlil prečo zvýšil koeficient o
100%, keď pri porovnaní roku 2006 a 2012, je potrebné si uvedomiť, že tu bola kríza a že momentálne je
situácia taká, že ponuka prevyšuje dopyt, čoho dôkazom je aj samotný ZP, kde je založených 43 ponúk
na predaj, resp. prenájom a žiadna ponuka na kúpu, znalec odpovedal, že ponuky Realitných kancelárii
na kúpu do posudku nevkladal, to je logické, ponuky na predaj vkladal tie, ktoré nehnuteľnosti boli
obdobného charakteru ako predmetné nehnuteľnosti. Hodnoty, ktoré sú v ponukách odzrkadľujú cenu
na trhu. Reality významnú cenovú krízu nezaznamenali. Na otázku či sa mu zdá nárast sumy o 164 000
eur primeraný, znalec uviedol, že nárast jednotkovej ceny pozemku vyplýva zo záujmu o kúpu pozemkov
v centrálnej zóne, ktoré je ovplyvnené zvýšenou výstavbou byt. domov. Na otázku odporcov, či má vplyv
na cenu určenú ZP skutočnosť, že bol niekto prítomný pri obhliadke alebo nie, znalec uviedol, že to
nemá vplyv. Na otázku navrhovateľa v 1. rade, prečo znalec nezohľadnil viaceré listy, ktoré mu poslal a z
ktorých vyplývalo, že priestory na to, aby boli užívaniaschopné potrebujú renováciu aj s nákladom 50.000
eur a prečo tieto listy nezaložil do ZP, keď podľa názoru navrhovateľa v 1. rade mali byť zohľadnené,
keďže ich písali bývalí nájomcovia týchto priestorov, znalec uviedol, že sú založené v jeho spise, nevložil
ich do ZP, nakoľko usúdil, že to nie je potrebné, list laika o tom, čo v priestore funguje a čo nefunguje
nie je pre neho relevantný. Na ďalšiu jeho otázku ako mohol znalec určiť takúto cenu pozemku, keď
na ňom stojí kultúrna pamiatka, keď aj na KPÚ potvrdili, že tam bude stáť aj 100-200 rokov a nejde o
stavebný pozemok, znalec uviedol, že stavebný pozemok nie je ani jeden, je to zastavaná plocha, kde
pamiatková stavba neznehodnocuje jednotkovú cenu pozemku. Znalec uviedol, že pre súd už vyhotovil
desiatky ZP a mimo súdu stovky, nikdy nebol disciplinárne potrestaný, činnosť znalca vykonáva 7 rokov.

Rozsudkom OS Trnava zo dňa 24.11.2009 č. k. 26C/126/2005-266 v spojení s rozsudkom KS v
Trnave zo dňa 15.11.2010 č.k. 23Co/93/2010-311 bolo rozhodnuté, že odporca v 1. rade je povinný
zaplatiť navrhovateľom v 1. až. 5. rade sumu 7 825,79 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nakladanie s vybratým nájomným a spôsob jeho ďalšieho použitia
je nepochybne hospodárením so spoločnou vecou, v danom prípade odporca v 1. rade podľa výšky
jeho spoluvlastníckeho podielu 1 nemal väčšinu, na základe ktorej by mohol prehlasovať navrhovateľov
a v podstate sám rozhodnúť o tom ako naloží s peniazmi na bankovom účte, neuskutočnila sa žiadna
schôdza spoluvlastníkov nehnuteľnosti, predmetom ktorej by bolo hlasovanie o návrhu odporcu na
vybratie peňazí z účtu, odporca mal podľa § 139 ods. 2 O.z. najskôr iniciovať hlasovanie o návrhu na
výber peňazí z bankového účtu a až v prípade rovnosti hlasov podať návrh na súd. Odporca postupoval
v rozpore s citovaným ustanovením a prisvojil si sumu, ktorá mu nepatrila, čím sa bezdôvodne úmyselne
obohatil, keďže mal právo uskutočniť výber peňazí z účtu, avšak nie v takej výške ako to urobil,
preto ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľom časť výnosu z nehnuteľností pripadajúcu na jednotlivých

navrhovateľov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ktorú si odporca vybral zo spoločného účtu bez
právneho dôvodu, nakoľko presahovala jeho podiel na výnosoch podľa spoluvlastníckych podielov.

Zo spisu 11C/40/1993 tun. súdu bolo zistené, že rozsudkom OS Trnava zo dňa 13.12.1994 č.k.
11C 40/93-162, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.12.1994 bolo zrušené spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. X. parc.č. XXX - zastavená plocha, dom, dvor o výmere
1162 m2 tak, že navrhovatelia v 1. a 2. rade (v uvedenom konaní vystupujúci v pozícii žalovaných)
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi celej tejto nehnuteľnosti, titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely
im bolo uložená zaplatiť D.Z. Y. a M.. D. Y., každému po 500 000 Sk. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v
uvedenom konaní mali za to, že nehnuteľnosti sa reálne rozdeliť nedajú a súhlasili zaplatiť D. Y. a M..
D. Y. za ich podiely 1 000 000 Sk, v čom sú zahrnuté aj investície vykonané D. a D. Y. na nehnuteľnosti.
V podaní zo dňa 9.4.1993 navrhovateľ v 1. rade uviedol, že nehnuteľnosť začali s manželkou opravovať
na základe ohlásených stavebných úprav, ktoré schválil Obvodný úrad Trnava a zabezpečili opravu
časti strechy, opravu nebytového priestoru obchodu a priľahlého skladu, opravu bytovej jednotky v ich
užívaní, spolu s manželkou a synmi vložili do opravy domu 192 237,90 Sk. V uvedenej veci bol súdom
ustanoveným znalcom I.. M.. I. podaný znalecký posudok XX/XX, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti sú
reálne deliteľné. Podľa kontrolného znaleckého posudku M.. N.. I. L. zo dňa 21.3.1994 reálne rozdelenie
nehnuteľností je podmienené vykonaním stavebných úprav, ktorých rozsahu musí určiť projektant a
povoliť stavebný úrad.

Zo spisu 17C/366/00 tun. súdu bolo zistené, že odporcovia v 1. a 2. rade podali dňa 17.11.2000
proti navrhovateľom v 1, až 5. rade žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam, v ktorej navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov k sporným
nehnuteľnostiam a nehnuteľnosti prikázať do BSM odporcov v 1. a 2. rade s povinnosťou výplaty
ustupujúcich spoluvlastníkov (spolu v sume 1 300 000 Sk). Uznesením OS Trnava zo dňa 22.11.2001
č.k. 17C/366/00-49 bolo konanie v predmetnej veci zastavené pre späťvzatie návrhu, keďže sa zistilo,
že predchádza konanie 12C 218/00. V spise sa nachádza znalecký posudok M.. D. H. č. XXX/XX o
zistenej cene nehnuteľnosti zo dňa 21.10.1994, vypracovaný na základe objednávky objednávateľa -
navrhovateľa v 1.rade za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa
v k. ú. X. na parc.č. XXX, z ktorého vyplýva, že znalec zistil cenu sporných nehnuteľností sumou 1 724
900 Sk a konštatoval, že v zmysle vlastníckych podielov, nie je nehnuteľnosť reálne deliteľná (ohľadom
reálnej deliteľnosti sa v posudku nachádza táto jediná veta bez bližšieho zdôvodnenia), v tom čase boli
podľa posudku spoluvlastníkmi navrhovateľ v 1. rade v podiele 1, D. Y. v 1-ine, navrhovatelia v 1. a 2.
rade v 1-ine a M.. D. Y. a D. Y. v 1-ine. Na 4. strane posudku sa uvádza, že 3 izby s predsienkou na
poschodí staršej časti obytno-prevádzkového objektu bol v čase ohliadky (5.10.1994) v rekonštrukcii. Z
posudku nevyplýva, že by vychádzal z iného ako aktuálneho technického stavu nehnuteľností ku dňu
ohliadky 5.10.1994.

Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 9.3.2010,
predloženej iba v časti (str, 1 a 4), vyplýva, že ju uzavreli VÚB a.s. a navrhovateľ v 5. rade so
spoludlžníčkou D. O., predmetom zmluvy bol úver bez skúmania účelu použitia, podľa Základných
podmienok úveru v prílohe malo ísť o celkovú čiastku úveru 110 312,13 eur. Túto zmluvu dňa 8.9.2010
navrhovateľ v 5. rade s D. O. vypovedali písomne listom, s okamžitou platnosťou s tým, že k čerpaniu
úveru nedošlo. Z potvrdenia VÚB zo dňa 22.10.2012 vyplýva, že uvedený úver je v stave ukončený -
nečerpaný.

Navrhovatelia predložili Zmluvu o vkladovom účte, uzavretú medzi Slovenskou sporiteľnou a.s.
a navrhovateľom v 5. rade dňa 30.10.2012, predmetom ktorej je zriadenie vkladového účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX v mene eur, s dobou viazanosti vkladu 1 mesiac. Podľa priloženého prevodného
príkazu zo dňa 30.10.2012 príkazca p. Z. previedla z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 50 000 eur so správou pre prijímajúcu banku: prevod na TV. Z predloženého
výpisu z účtu: Termínovaný vklad v Slovenskej sporiteľni zo dňa 30.10.2012 č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, s názvom účtu E. O. vyplýva, že dňa 30.10.2012 bola na uvedený účet pripísaná suma 50 000 eur.
Z potvrdenia Prima banky zo dňa 31.10.2012 vyplýva, že navrhovateľka v 2. rade má ku dňu 31.10.2012
v ich banke vedený vkladový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 20 073,89 eur. Zo žiadosti
o uzatvorenie zmluvy o úvere (hypotekárneho typu) XXXXXX zo dňa 2.11.2012, v ktorej je ako klient
označený pôvodný navrhovateľ v 3. rade Z. O. vyplýva, že požiadal o úver 35 000 eur na rekonštrukciu
bytu č. XX na X. poschodí s. č. XXXX v X., zapísaného na LV č. XXXX, ktorou nehnuteľnosťou má byť

úver aj zabezpečený. Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX zo dňa 5.11.2012, uzavretej medzi VÚB a.s. ako veriteľom a navrhovateľom v 5. rade a D. O. ako
dlžníkmi vyplýva, že banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkom úver bez skúmania účelu za podmienok
dohodnutých v zmluve, podľa prílohy Základné podmienky úveru reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX,
druh úveru je bezúčelová flexihypotéka, celková čiastka úveru 120 480 eur, predmet zabezpečenia
rodinný dom s. č. XX na parc. č. XX/X, zapísaný SK X. na LV č. XXX v k. ú. U.-Y., v bezpodielovom
spoluvlastníctve dlžníkov, parc. č. XX/X o výmere 155 m2 v podielovom spoluvlastníctve dlžníkov, a
parc.č. XX/X o výmere 2299 m2 vo vlastníctve navrhovateľa v 5. rade, obe, zapísané na LV č. XXX.

Odporcovia v 1. a 2. rade predložili výpisy z 5 rôznych účtov vo VÚB Banke, typ 36 mesačný flexivklad
ku dňu 31.12.2011, z toho 3 s názvom M.. A. U. (č účtov: XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX,
XXXXXXXXXX/XXXX) a 2 s názvom D. U. (č. účtov:XXXXXXXXXX/XXXX,XXXXXXXXXX/XXXX ), so
stavmi na účtoch k 30.12.2011 spolu v sume 369 675,64 eur s tým, že výpisy z termínovaných vkladov sa
na základe všeobecných obchodných podmienok bánk zasielajú raz ročne a to k poslednému dňu v roku.
Odporcovia predložili aj 5 Úradných bankových potvrdení VÚB a.s., zo dňa 16.10.2012, týkajúcich sa
termínovaných účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX (s názvom D. U.), XXXXXXXXXX/XXXX (s názvom M.. A.
U.), XXXXXXXXXX/XXXX (s názvom M.. A. U.), XXXXXXXXXX/XXXX (s názvom D. U.), XXXXXXXXXX/
XXXX (s názvom D.P. U.) ku dňu 16.10.2012, z ktorých taktiež vyplývalo, že odporcovia disponujú sumou
369 675,64 eur.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. X. z internetového portálu zo dňa 6.11.2012 vyplýva, že nehnuteľnosti
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1162 m2 a rodinný dom (meštiansky dom) s.
č. XXX, postavený na parc. č. XXX, ktoré sú nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou (národnou kultúrnou
pamiatkou), sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, a to navrhovateľa v 1. rade v podiele ?
vzhľadom k celku, odporcov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1 vzhľadom k
celku., navrhovateľov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1 vzhľadom k celku
a navrhovateľa v 5. rade v podiele ? vzhľadom k celku.

Z výpisu z Obchodného registra OS Trnava zo dňa 6.11.2012 obchodnej spoločnosti pod obchodným
menom: Lackovich a syn spol. s r.o., so sídlom: Múzejné nám. 1, Trnava, IČO: 18046975, vyplýva,
že spoločnosť bola do obchodného registra zapísaná 29.8.1991, jej spoločníčkou bola od 29.8.1991
do 18.11.1993 a od 7.11.1994 do 27.5.1998 M.. U. U., od 7.11.1994 do 27.5.1998 bol spoločníkom aj
pôvodný navrhovateľ v 3. rade, od začiatku sú spoločníkmi navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade, konateľmi
sú navrhovatelia v 2. a 5. rade, základné imanie je zapísané ešte v slovenských korunách v sume 316
000 Sk. Z Listín uložených v zbierke listín OS Trnava, zo dňa 6.11.2012 vyplýva, že uvedená obchodná
spoločnosť v zbierke listín nemá zatiaľ uložené žiadne listiny.

Už v podaní zo dňa 26.1.2002 navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že do rekonštrukčných prác v r.
1992-1994 vložili svoje úspory vo výške 1 000 000 Sk, byty synov v spornej nehnuteľnosti zrekonštruovali
nákladom 800 000 Sk a nebytové priestory nákladom 200 000 Sk. V podaní zo dňa 16.4.2002 uviedli,
že z pôžičky 862 450 Sk im odporcovia uhradili iba 750 000 Sk, z ďalšieho podania vyplýva, že
13.12.1994 obdržali vkladnú knižku s obnosom 750 000 Sk od M.. U. O. a zvyšná suma 112 450
Sk mala byť ako ich pôžička poskytnutá do spoločnosti Lackovich a syn s.r.o. a neskôr im vrátená,
čo však mala na polícii účtovníčka spoločnosti, ich bývalá nevesta M.. U. O. poprieť, ak táto suma
nebola zaevidovaná ako vstup do spoločnosti, jedná sa o bezdôvodné obohatenie, ktorého sa dopustili
odporcovia a osoba, ktorej sumu 862 450 Sk dňa 8.12.1994 poslali do Trnavy. Navrhovateľ v 1. rade
na pojednávaní dňa 11.2.2003 uviedol, že rekonštrukcia predmetnej nehnuteľnosti, ktorú hradil on
v sume 1 000 000 Sk nie je započítaná v znaleckom posudku M.. H., takto sa dohodol so svojou
sestrou, ďalej sa s ňou dohodol v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11C 40/1993,
že jej zaplatí za predaj spoluvlastníckeho podielu sumu 1 000 000 Sk. V podaní zo dňa 27.5.2009,
adresovanom odvolaciemu súdu navrhovateľ v 1. rade uviedol, že sa súd nezaoberal jeho tvrdeniami o
vynaložených nákladoch na rekonštrukciu domu, hradenú rodinou O., predložil niekoľko rukou písaných
nepodpísaných listín označených ako Rekonštrukčné výdavky spolu 1991-1999 materiál, výdavky v roku
1999 (nie je zrejmé z čoho pozostáva suma), 1998 (výdavky špecifikované iba sumami bez uvedenia
o aké výdavky ide, bez predloženia dokladov), 1997 (nie je zrejmé z čoho pozostáva suma výdavkov),
1996 (napr. do výdavkov zahrnul aj súdny poplatok za návrh v sume 19 140 Sk, ktorý bol vyrúbený
navrhovateľom v 1. a 2. rade v konaní vedenom na OS Trnava pod sp. zn. 30C 44/96, príjmový
doklad na doinkasovanie poistného je bez preukázania, že sa poistka vzťahuje na sporné nehnuteľnosti,

ostatné doklady bez preukázania, že ide o náklady práve na sporné nehnuteľnosti), 1995 (iba z faktúry
Energoservisu s.r.o. zo dňa 19.6.1995 na sumu 292,10 Sk je zrejmé, že sú navrhovateľovi v 1. rade
faktúrované práce za vypracovanie kalkulácie a ocenenie stav. prác - úprav na obytnom dome na
D. P.. v X., z ostatných dokladov nie je zrejmé či ide o investície týkajúce sa spornej nehnuteľnosti,
čo sa týka aj dokladov v Ďalej uvedených rokoch), 1994 (do výdavkov zahrnul aj platbu notárovi v
sume 16 760 Sk za notárske zápisnice P. XXX,XXX, P. XXX,XXX/XXXX a platbu v sume 3800 Sk za
znalecký posudok M.. H.), 1993, 1992, 1991 s číselnými údajmi o výdavkoch, ktoré podľa zhrnutia
predstavujú za roky 1991-1999 sumu 1 064 920,60 Sk, predložil väčšie množstvo faktúr, pokladničných
dokladov, dodacích listov a pod.. Predložil aj oznámenie Obvodného úradu životného prostredia Trnava,
z ktorého vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade a bývalí spoluvlastníci sporných nehnuteľností
manželia Y. 8.4.1991 ohlásili stavebné úpravy a udržovacie práce na meštianskom dome, ktoré sa
týkajú obnovenia vnútorných omietok vonkajších fasád, uskutočnenie dostatočnej hydroizolácie muriva,
výmena podláh doskových a tehlových za keramickú dlažbu, uskutočnenie drobných murárskych prác
(priečky), obklad a výmena WC, vane a umývadiel, výmena atypických okien a dverí, rekonštrukcia
elektroinštalácií a zdravotechniky, proti uskutočneniu stavebnej úpravy a udržovacích prác v uvedenom
rozsahu nemal úrad námietok. Tieto tvrdenia navrhovateľov súd posúdil ako návrh na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, ktorým sa domáhali od odporcov zaplatenia sumy 1
064 920,60 Sk titulom investícii do sporných nehnuteľností a sumy 112 450 Sk titulom doplatku kúpnej
ceny za sporné nehnuteľnosti.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej len „O.z.“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium
duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia
nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Občiansky zákonník v § 142 ods. 1
upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje
ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/prikázanie veci za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré je pre
súd záväzné (viď R 1/89, Rc 54/73, Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 169/95, sp.zn.
2 M Cdo 3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd
prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy
(§ 142 ods. 1 O.z.) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri
reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia
prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť
spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť
podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému
vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska
účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto
prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).
Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou
veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Zohľadňovanie veľkosti
podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému rozdeleniu veci; preto pri konkrétnom konečnom
rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej novovzniknutej veci i veci nachádzajúcej sa na
nej napr. stavby. Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených
vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Určujúcim hľadiskom

pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo
vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo
cestou po cudzom pozemku. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou,
súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k
stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania, či údržby alebo opravy. Pokiaľ
pre zachovanie prístupu k stavbe, alebo na pozemok sú potrebné stavebné úpravy, súd si vždy zadováži
príslušné vyjadrenie stavebného úradu na zistenie možnosti realizácie stavebných úprav z hľadiska
stavebných predpisov.

V predmetnej veci súd po vykonaní navrhovaného dokazovania prišiel k záveru, že za zhodné a
preukázané je možné považovať skutkové tvrdenia účastníkov o okruhu spoluvlastníkov sporných
nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozsudku (ktorými sú navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade a
odporcovia v 1. a 2. rade), o výške ich spoluvlastníckych podielov v sporných nehnuteľnostiach
(navrhovateľ v 1. rade podiel ? vzhľadom k celku, odporcovia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví
spoluvlastníci v podiel 1 vzhľadom k celku, navrhovatelia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci
podiel 1 vzhľadom k celku a navrhovateľ v 5. rade podiel ? vzhľadom k celku) a ich tvrdenia, že
nemienia zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k sporným nehnuteľnostiam a želajú si jeho zrušenie a
vyporiadanie, o ktorom sa však nevedia dohodnúť mimosúdne.

Sporným zostalo to, či sú alebo nie sú sporné nehnuteľnosti reálne deliteľné spôsobmi aké navrhol vo
svojom znaleckom posudku znalec M.. C.. Odporcovia mali za to, že sporné nehnuteľnosti sú reálne
deliteľné spôsobmi uvedenými v jeho znaleckom posudku, navrhovatelia dlho tvrdili, že nehnuteľnosti nie
sú reálne deliteľné, potom naopak tvrdili, že nehnuteľnosti síce sú reálne deliteľné, avšak iným spôsobom
ako navrhuje znalec, na preukázanie tohto svojho tvrdenia žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhovali,
obe sporové strany na túto otázku menili názor (v podstate sa dá povedať, že pred súdom tvrdili reálnu
nedeliteľnosť a pri mimosúdnych návrhoch sa pokúšali aj o reálnu deľbu, avšak neprišli k zhode).
Vzhľadom k tomu, že znalec navrhol reálne rozdelenie nehnuteľností spôsobom, podľa ktorého by
pamiatková stavba, ktorá nie je reálne deliteľná, pripadla spolu s polovicou pozemku jednej sporovej
strane a druhá polovica pozemku by pripadla druhej sporovej strane, bolo zrejmé, že aby súd mohol
pristúpiť k reálnej deľbe podľa prvej alternatívy znaleckého posudku M.. C., ktorá sa znalcovi i súdu javila
účelnejšia bolo potrebné: 1. najprv zistiť solventnosť oboch sporových strán, keďže v prípade znalcom
navrhnutej prvej alternatívy reálnej deľby by minimálne 1 sporová strana musela preukázať, že disponuje
minimálne sumou 54.531,89 eur na vyplatenie protistrany na vyrovnanie podielov (vychádzajúc z
aktuálneho doplnku posudku M.. Z.), 2. až v prípade preukázania takejto solventnosti aspoň jednou
zo sporových strán a zároveň jej záujmu o reálnu deľbu spôsobom, pri ktorom by jej pripadlo viac ako
vlastní t. č. s povinnosťou výplaty druhej sporovej strany, by bolo z dôvodu hospodárnosti možné dať
vyhotoviť geometrický plán (v spise sa nachádzajú iba geometrické nákresy vyhotovené znalcom M..
C.), s čím by boli spojené vysoké náklady, ktoré v prípade nepreukázania solventnosti ani na jednej zo
sporových strán v uvedenom rozsahu alebo nezáujme o takýto spôsob deľby, by nebolo nutné vynaložiť
a sporné nehnuteľnosti by boli považované za reálne nedeliteľné a pristúpilo by sa k druhej možnosti
vyporiadania. Rovnako prikázanie celých nehnuteľností jednej sporovej strane predpokladá preukázanie
solventnosti minimálne v rozsahu 183 000 eur aspoň jednou sporovou stranou.

Súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac ako žiadajú, na druhej strane však zákon
taxatívne ustanovuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich
poradie, pričom prvé je reálne rozdelenie nehnuteľností (iba v prípade ak súd ustáli, že nie je možné,
nastupuje druhá možnosť - prikázanie nehnuteľností za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom). V predmetnej veci súdom ustanovený znalec M.. C. v znaleckom posudku navrhol pre
reálnu nedeliteľnosť pamiatkovo chránenej stavby (kultúrnej pamiatky) 2 alternatívy reálneho rozdelenia,
obe však nepomerné k veľkosti pôvodných podielov spoluvlastníkov, z čoho by vyplývala vysoká
výplatová povinnosť ostatným čiastočne ustupujúcim spoluvlastníkom. Na základe toho súd prišiel k
záveru, že vykonanie ďalšieho dokazovania je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (hoci účastníci v
konkrétnom štádiu konania už vykonanie ďalšieho dokazovania nenavrhovali a podľa § 120 ods. 1 O. s.
p. súd môže iba výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ich vykonanie je podmienené
nevyhnutnosťou ich vykonania pre rozhodnutie vo veci), konkrétne mal súd za to, že je potrebné
preukázanie solventnosti na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov, a v
prípade preukázania dostatočnej solventnosti a záujmu niektorej zo sporových strán o reálne rozdelenie
podľa alternatív v znaleckom posudku M.. C., by totiž bolo potrebné aj vyhotovenie geometrického

plánu, na základe ktorého dochádza k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a ktorý sa stáva
súčasťou rozsudku. Ide teda o dôkazy, ktorých vykonanie bolo nevyhnutné v súvislosti s právnym
posúdením veci pri aplikácii predpisu kogentnej povahy. Na základe uvedeného súd vyzval účastníkov
konania na preukázanie ich solventnosti relevantným spôsobom (vkladná knižka, výpis z bankového
účtu a pod.) a uložil im záväzne sa vyjadriť, či v prípade reálnej deľby sporných nehnuteľností podľa I.
alternatívy znaleckého posudku M.. C. súhlasia s prikázaním pamiatkovej stavby a polovice pozemku
do ich výlučného vlastníctva, resp. spoluvlastníctva a s kým (potrebné presne uviesť) s povinnosťou
výplaty ostatných spoluvlastníkov na vyrovnanie ich podielov, keďže by išlo v prípade takéhoto reálneho
rozdelenia o výrazný nepomer k veľkosti pôvodných podielov.

Obe sporové strany vzácne zhodne uviedli, že nemajú záujem o takýto spôsob deľby a nie sú ochotné
prevziať pri reálnej deľbe ani podľa jednej z alternatív viac ako vlastnia t.č. s povinnosťou výplaty druhej
sporovej strany, preto súd prišiel k záveru, že sporné nehnuteľnosti je potrebné považovať za reálne
nedeliteľné, avšak z dôvodov vyššie uvedených a nie z dôvodov tvrdených navrhovateľmi t. j. že otázka
možnosti reálnej deľby bola záväzne vyriešená v inom súdnom konaní s inými - predchádzajúcimi
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, alebo preto, že reálna deľba je možná len v pomere 50%:50%,
s ktorými sa súd nestotožnil.

Súd teda pristúpil k druhej možnosti vyporiadania, ktorou je prikázanie veci za náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, pri ktorej je potrebné prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na
účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

V predmetnej veci majú najväčší spoluvlastnícky podiel odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí ako bezpodieloví
spoluvlastníci vlastnia sporné nehnuteľnosti v podiele 1 vzhľadom k celku, druhým najväčším podielovým
spoluvlastníkom je navrhovateľ v 1. rade, ktorý ako výlučný vlastník vlastní spoluvlastnícky podiel ?
vzhľadom k celku a spolu s navrhovateľkou v 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci vlastnia 1 vzhľadom
k celku, najmenší spoluvlastnícky podiel vlastní navrhovateľ v 5. rade, a to ? vzhľadom k celku.

Ani jeden z účastníkov konania vo veci samej nie je odkázaný na bývanie v sporných nehnuteľnostiach,
bytovú otázku majú všetci vyriešenú iným spôsobom (navrhovatelia v 1. a 2. rade vlastnia v X. byt,
navrhovateľ v 5. rade vlastní dom v X. H., U. - Y., odporcovia v 1. a 2. rade vlastnia dom na H., všetci
v uvedených nehnuteľnostiach aktuálne bývajú). Navrhovatelia tvrdia, že sú bytostne odkázaný na
bývanie v sporných nehnuteľnostiach a chcú v sporných nehnuteľnostiach bývať aj podnikať v rámci
obchodnej spoločnosti Lackovich a syn s.r.o.. Čo sa týka podnikania, vzhľadom na dlhoročné nevyvíjanie
podnikateľskej činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti, nesledovanie ani minimálnych zákonných
povinností súvisiacich s podnikaním (napr. nezosúladenie stavu zápisu obchodnej spoločnosti v
obchodnom registri s príslušnými predpismi) i s prihliadnutím na vek a zdravotný stav navrhovateľov
v 1. a 2. rade a bydlisko i pracovisko navrhovateľa v 5. rade vo vzdialenom mieste, sa súdu toto ich
tvrdenie javí ako účelové.

Naopak rodové a citové väzby k sporným nehnuteľnostiach svedčia v predmetnej veci výlučne v
prospech navrhovateľov, keď navrhovatelia v 1. a 5. rade sa v nehnuteľnosti narodili, vyrástli v nej,
všetci navrhovatelia v spornej nehnuteľnosti určitý čas bývali a napriek tomu, že majú iným spôsobom
vyriešenú bytovú otázku, ich skutočný záujem o bývanie v nehnuteľnosti po jej rekonštrukcii možno
minimálne u navrhovateľov v 1. a 2. rade predpokladať. V ich prospech svedčí i skutočnosť, že rodina
navrhovateľov v spornej nehnuteľnosti býva už niekoľko generácií.

Násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom v predmetnej veci
účastníkmi nebolo tvrdené.

Z vykonaného dokazovania sa však podáva, že navrhovatelia (najmä navrhovatelia v 1. a 2.
rade) nemajú celkom realistický pohľad na otázku ich finančných možností nehnuteľnosti riadne
udržiavať a rekonštruovať do stavu zodpovedajúcemu skutočnosti, že sa jedná o národnú kultúrnu
pamiatku, čomu napovedá okrem terajšieho havarijného stavu meštianskeho domu (za ktorý minimálne
čiastočne navrhovatelia zodpovedajú), aj nutnosť prevodu polovice nehnuteľností na odporcov z
dôvodu prebiehajúcej exekúcie voči navrhovateľom v 1. a 2. rade na základe návrhu predchádzajúcich
spoluvlastníkov nehnuteľností z dôvodu nevyplatenia im navrhovateľmi v 1. a 2. rade náhrady za ich
spoluvlastnícke podiely, ďalej tomu svedčí aj skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a 2. rade neuniesli

dôkazné bremeno v otázke preukázania ich solventnosti na vyplatenie primeranej náhrady ustupujúcim
spoluvlastníkom (solventnosť preukázala navrhovateľka v 2. rade iba do výšky 20 073,89 eur),
nehovoriac o predpokladaných mimoriadne vysokých prostriedkoch na z dôvodu havarijného stavu
nevyhnutnú rekonštrukciu nehnuteľností, na ktorú by podľa názoru súdu nepostačovali prostriedky z
predaja bytu navrhovateľov v 1. a 2. rade (o ktorom uviedli, že by ho za týmto účelom predali), nehovoriac
o nie celkom uveriteľnom pláne navrhovateľov v 1. a 2. rade v ich veku a zdravotnom stave predať
byt a ešte pred rekonštrukciou sa nasťahovať do 2-izbového bytu ich syna Z. v meštianskom dome,
ktorý tu žije s 2 deťmi. Navrhovateľom v 5. rade preukazovanú solventnosť (v snahe preukázať ju
za všetkých navrhovateľov, keď pominieme solventnosť navrhovateľky v 2. rade do výšky 20 073,89
eur) možno považovať za dôvodne spochybnenú, keď výhrady odporcov týkajúce sa skutočnosti, že
spoludlžníčkou úveru sa má stať manželka navrhovateľa v 5. rade možno považovať za dôvodné,
keďže manželka nepatrí do okruhu spoluvlastníkov a svoje rozhodnutie týkajúce sa čerpania úveru
môže zmeniť. Taktiež založenie vkladového účtu a v rovnaký deň vloženie sumy 50 000 eur na
účet treťou osobou až po výzve na preukázanie solventnosti zo strany súdu nemožno považovať za
preukázanie solventnosti porovnateľným spôsobom ako je preukázanie dlhodobo uložených finančných
prostriedkov. Naopak odporcovia preukázali svoju solventnosť vo výške dvojnásobne prevyšujúcej
všeobecnú hodnotu podielov navrhovateľov podľa aktuálneho znaleckého posudku, z čoho je zrejmé, že
odporcovia jednoznačne disponujú prostriedkami na vyplatenie navrhovateľov i na ďalšiu rekonštrukciu
nehnuteľností.

Nemožno dôvodne popierať, že pravdepodobnosť pravdivosti tvrdenia odporcov, že nehnuteľnosti chcú
použiť na zabezpečenie bývania a štartu do života ich vnúčat O. - detí navrhovateľa v 5. rade a tiež
vnúčat navrhovateľov v 1. a 2. rade je vysoká s poukazom na to, že v sporných nehnuteľnostiach vnúčatá
vyrástli a finančné možnosti odporcom dovoľujú takto sa o ne postarať, naviac v takomto prípade by
bolo naplnené aj želanie rodiny navrhovateľov, aby nehnuteľnosti zostali v rodine.

Taktiež sa javí ako vhodnejšie riešenie nevytvárať nové podielové spoluvlastníctvo medzi osobami
rozdielnych generácií ale nehnuteľnosť v celosti radšej prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, najmä ak v konaní bola preukázaná reálna nedeliteľnosť meštianskeho domu.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd prišiel k záveru, že pre účelné využitie veci je
vhodnejšie prikázanie celej veci odporcom do ich BSM za primeranú náhradu navrhovateľom.

Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je
príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorá by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti
od druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia, konštrukcie, údržby a veku,
výmery, kultúry pozemku a jeho bonity, ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase existujúcu situáciu
na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by
bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou
a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti. Len všeobecná cena nehnuteľnosti zistená v rozhodnom čase (§ 154 ods. 1 O. s. p.) je
rozhodujúcou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

Pri určení všeobecnej ceny veci súd vychádzal najmä zo Znaleckého posudku Doplnok číslo 1 ku
znaleckému posudku XX/XXXX zo dňa 31.5.2012 znalca M.. O. Z., ktorý spĺňal všetky vyššie uvedené
kritériá, preto za všeobecnú cenu veci súd považoval sumu 366 000 eur, a preto uložil odporcom v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely
takto: navrhovateľovi v 1. rade v sume 45 750 eur, navrhovateľom v 1. a 2. rade v sume 91 500 eur a
navrhovateľovi v 5. rade v sume 45 750 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď primeranú
cenu určil zodpovedajúcim podielom z celej ceny veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať
spoluvlastnícky podiel.

Na základe uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam ich prikázaním odporcom v 1. a 2. rade do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za náhradu navrhovateľom tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

V rámci zrušenia spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na
základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 OSP) alebo vzájomného návrhu (§ 97 ods. 1, § 98 OSP). Pokiaľ
návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený a nebol podaný ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom
slova zmysle nemožno vykonať. O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej
sumy z dôvodu širšieho vyporiadania, však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, a
nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je to z toho dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia
náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým
pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym
procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom na základe zisteného skutkového stavu veci.

V predmetnej veci bol navrhovateľmi podaný návrh na vyporiadanie v širšom slova zmysle, ktorým sa
domáhali od odporcov zaplatenia sumy 1 064 920,60 Sk titulom investícií navrhovateľov do rekonštrukcie
sporných nehnuteľností a sumy 112 450 Sk titulom doplatku kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade zaplatili navrhovateľom
v 1. a 2. rade riadne celú kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti (preukázané kúpnou zmluvou spísanou
do notárskej zápisnice, bankovou zloženkou a vkladnou knižkou a tiež zhodnými tvrdeniami účastníkov,
i keď navrhovateľov v 1. a 2. rade iba v úvode konania, keď neskoršie zmenené tvrdenia navrhovateľov
súd považoval za účelové, keďže uviedli, že 13.12.1994 obdržali vkladnú knižku s obnosom 750 000
Sk od M.. U. O. a zvyšná suma 112 450 Sk mala byť ako ich pôžička poskytnutá do spoločnosti
Lackovich a syn s.r.o. a neskôr im vrátená, otázku zaúčtovania uvedenej sumy pôžičky v spoločnosti súd
nepovažoval za relevantnú pre posudzovanie zaplatenia kúpnej zmluvy). Ďalej mal súd za preukázané,
a to tvrdeniami odporcov a pripojeným spisovým materiálom sp. zn.11C/40/1993 tun. súdu (v ktorom
sami navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že nehnuteľnosť začali opravovať na základe ohlásených
stavebných úprav, ktoré schválil Obvodný úrad Trnava a zabezpečili opravu časti strechy, opravu
nebytového priestoru obchodu a priľahlého skladu, opravu bytovej jednotky v ich užívaní, a spolu so
synmi vložili do opravy domu 192 237,90 Sk a tiež z oznámenia Obvodného úradu životného prostredia
Trnava vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade a bývalí spoluvlastníci sporných nehnuteľností manželia
Y. už dňa 8.4.1991 ohlásili stavebné úpravy a udržovacie práce na meštianskom dome, ktoré sa
týkajú obnovenia vnútorných omietok vonkajších fasád, uskutočnenie dostatočnej hydroizolácie muriva,
výmena podláh doskových a tehlových za keramickú dlažbu, uskutočnenie drobných murárskych prác
(priečky), obklad a výmena WC, vane a umývadiel, výmena atypických okien a dverí, rekonštrukcia
elektroinštalácií a zdravotechniky, proti uskutočneniu stavebnej úpravy a udržovacích prác v uvedenom
rozsahu nemal úrad námietok.), že posledná relevantná rekonštrukcia sporných nehnuteľností spadá do
obdobia predchádzajúceho vzniku spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade k sporným nehnuteľnostiam
(teda toto majetkové právo nevzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového
spoluvlastníctva k veci a preto zrušením podielového spoluvlastníctva nie je žiaden zo spoluvlastníkov z
tohto dôvodu dotknutý), tvrdenie navrhovateľov, že rekonštrukcia prebiehala až do r. 1999 súd považoval
za účelové a nimi nepreukázané a preinvestovanie sumy 1 000 000 Sk taktiež za nepreukázané, keď
dôkazy predložené navrhovateľmi prinvestovanie sumy nepreukazovali v žiadnej výške, navrhovatelia
neurobili žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé aké práce presne a kedy previedli, kým,
aká bola hodnota týchto prác a pod.. Svoje tvrdenia spochybnili samotní navrhovatelia keď uviedli,
že cena rekonštrukčných prác nebola zohľadnená v znaleckom posudku M.. H., ani pri vyporiadaní
spoluvlastníctva s predchádzajúcimi spoluvlastníkmi nehnuteľností, z čoho vyplýva, že ak aj takéto
právo vzniklo, vzniklo pred tým ako sa stali spoluvlastníkmi odporcovia a nemohlo vzniknúť voči nim. Aj
navrhovateľ v 5. rade uviedol, že rekonštrukcia prebiehala v r. 1991-1995.

Rozhodnutie o trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 O. s. p. vyhradil samostatnému rozhodnutiu
po právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko v predmetnej veci ide o zložitý prípad, vystupuje v nej
väčší počet účastníkov konania, keď účasť niektorých z nich už skončila vo veci samej právoplatným
zastavením konania, avšak stále trvá v časti o trovách konania, účasť zostávajúcich je tu stále vo veci
samej aj v časti o trovách konania a v predmetnej veci bude potrebné rozhodovať podľa § 146 O.s.p.
a aj podľa iných ustanovení o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z. z. v znení nesk. predpisov); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.