Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/323/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218175
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113218175.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: J. Y., narodený

X.X.XXXX, bytom L. XXX/X, L., zastúpený advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, so sídlom Františkánska
5, Trnava, proti odporkyni: H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, B., zastúpenej advokátskou
kanceláriou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o
zaplatenie 3.114,84 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia vo výške 930,30 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho
zástupcu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 9.7.2013 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 3.114,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne od 20.6.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na
základe kúpnej a darovacej zmluvy nadobudol spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. B., a to: parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX
m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“

č. XXXX/X - vinice o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX a stavby rozostavaný rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pare. registra „C“ č. XXXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele
registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko v k.ú. B., obec B.,
okres V.. Spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou, bol nadobudnutý v tom
čase do BSM s odporkyňou (účastníci sú bývali manželia), a to v podiele 1/2-ica vzhľadom k celku.

Spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol darovacou zmluvou, bol vo výške 1/4-ina vzhľadom k celku.
V priebehu roku 2012 navrhovateľ previedol darovacou zmluvou spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-
iny vzhľadom k celku na svoju budúcu manželku p. H. Y. (v tom čase F.). Začiatkom roku 2013 došlo
k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi konania - navrhovateľom a odporkyňou, ktorí boli rozvedení
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 7.3.2011, sp. zn. 37C/1/2011, a to na základe dohody o
vyporiadaní BSM, v ktorej celý spoločný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (v BSM) prevzala
odporkyňa, čím zaniklo akékoľvek vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam.

Navrhovateľ však po rozvode manželstva s odporkyňou (rozsudok o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť dňa 26.3.2011), hoci bol stále spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol
predmetné nehnuteľnosti užívať. Tieto totiž v celosti využívala odporkyňa, spolu so svojimi rodičmi,
ktorým umožnila tiež nerušené užívanie, napriek nesúhlasu navrhovateľa. Výzvou zo dňa 10.6.2013požiadal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o zaplatenie náhrady za užívanie jeho
spoluvlastníckych podielov vo výške 170,- eur mesačne za 1/4-inu vzhľadom k celku. t.j. 340,- eur
za 1-icu vzhľadom k celku na predmetných nehnuteľnostiach, a to po dobu, kým bol spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností, avšak ich neužíval, t.j. od rozvodu manželstva až do prevodu týchto
spoluvlastníckych podielov. Odporkyňa odpovedala na výzvu prípisom zo dňa 18.6.2013, v ktorom
požadovanú náhradu odmietla uhradiť. Náhrada za užívanie spoluvlastníckych podielov navrhovateľa
bola vypočítaná porovnaním nájomného u nehnuteľností podobného typu a rozlohy v okrese V..
Navrhovateľ si návrhom uplatňuje náhradu za užívanie spoluvlastníckych podielov len za rok 2011, t. j.

od právoplatnosti rozvodového rozsudku - XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom v tom čase predstavoval
jeho spoluvlastnícky podiel spolu 1/2 vzhľadom k celku. Navrhovateľ si uplatňuje tiež úrok z omeškania
s účinnosťou od 20.6.2013 (výzva bola doručená dňom 12.6.2013 a odporkyňa mala lehotu 7 dní na
zaplatenie-úrokjeuplatňovanýododňanasledujúcehopouplynutí7dníoddoručenia)aždozaplatenia,
ktorý predstavuje 5.50 % p.a.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, výsluchom svedkov K. Y., F.
Y., C. X., H. Y., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre
okres V., obec B., kat. úz. B. zo dňa XX.X.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa X.X.XXXX, výzvou

navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX a pripojenou doručenkou, vyjadrením odporkyne zo dňa XX.X.XXXX,
rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37C/1/2011-41 zo dňa 7.3.2011, dohodou o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 22.1.2013, sobášnym listom navrhovateľa a H.
F., darovacou zmluvou zo dňa 24.5.2012, vyjadrením Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej
vnútornej správy zo dňa 12.3.2012, lustráciami z Registra priestupkov, rozkazom o uložení sankcie za

priestupok Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy sp. zn. A/2011/06957/456 zo
dňa 14.4.2011, rozkazom o uložení sankcie za priestupok Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej
vnútornej správy pr. č. 476/2011-A/2011/07081 zo dňa 20.4.2011, rozhodnutím Obvodného úradu
Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/07822, Pr. č. 770/2012 zo dňa
31.7.2012, uznesením Obvodného oddelenia policajného zboru Cífer ČVS: ORP-1448/CI-TT-2011 AM

zo dňa 27.6.2013 o vznesení obvinenia, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 37C/97/2012-83 zo
dňa 22.2.2013, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 37C/26/2013-61 zo dňa 21.3.2014, uznesením
Okresného súdu Trnava č. k. 27C/188/2012-46 zo dňa 14.3.2013, vyjadrením realitnej kancelárie K.
H. - K., s.r.o. zo dňa X.XX.XXXX, vyjadrením realitnej kancelárie Public & Business Services, s.r.o. zo
dňa 2.12.2014, potvrdením realitnej kancelárie reality L., s.r.o. zo dňa X.XX.XXXX, trestným rozkazom

Okresného súdu Trnava č. k. 2T/54/2014-211 zo dňa 17.10.2014, dokladmi o úhradách za energie (plyn,
rozhlas a TV, elektrina) v období roku 2011, oboznámením sa s obsahom pripojených priestupkových
spisov č. A/2011/07081, č. A/2011/06957, č. ObU-TT-OVVS3-2012/07822, ako aj oboznámením sa s
celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa domáhal náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1-ice na predmetných
nehnuteľnostiach odporkyňou za obdobie od XX.. (od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
účastníkov) do 31.12.2011, a to vo výške 3.114,84 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania, keď
výšku požadovanej náhrady stanovil ako 340 eur mesačne za 1-icu vzhľadom k celku na predmetných
nehnuteľnostiach.

Odporkyňa v konaní uviedla, že pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1/2, ktorý účastníci nadobudli do
BSM, ohľadom tohto podielu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM dňa 29.1.2013, ktorá vysporadúva
spoločný majetok, ako aj všetky nároky manželov. Navrhovateľ si v rámci vyporiadania BSM tento nárok
žiadnym spôsobom neuplatnil. Všetky spoločné nároky účastníkov boli pritom vyporiadané predmetnou

dohodou, čo je v dohode o vyporiadaní BSM uvedené. Čo sa týka náhrady za užívanie podielu
1 k celku na predmetných nehnuteľnostiach, ide o podiel, ktorý navrhovateľ získal darom od otca
odporkyne C. X., ktorý ho požiadal o vrátenie daru a to z dôvodu konfliktov medzi navrhovateľom
a odporkyňou od roku 2011. V súčasnosti je uvedený podiel ďalej prevedený na súčasnú manželku
navrhovateľa, pričom tento prevod bol odporkyňou napadnutý na súde žalobou, pretože odporkyňa

považuje predmetný prevod za neplatný, pretože nebola splnená podmienka prevodu spoluvlastníckeho
podielu na blízku osobu, konanie prebieha na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37C/26/2013.
Pokiaľ ide o konflikty medzi účastníkmi konania, tieto boli opakované a hrubé zo strany navrhovateľa,
niekoľkokrát boli riešené aj prostredníctvom polície. Navrhovateľ znepríjemňoval sústavne, spôsobomodporujúcim dobrým mravom a pravidlám slušnosti život rodine odporkyne, jej osobne, ako aj ich
spoločným deťom. Navrhovateľ použil aj fyzické násilie voči odporkyni, pričom bol za tento čin obvinený
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 z. SNR č. 372/1990 Zb., ktorého sa

dopustil dňa 24.2.2012 v čase o 8.00 hod., v rodinnom dome v B., v mieste jej trvalého bydliska, a to
tak, že fyzicky napadol odporkyňu tak, že jej vykrútil ruku a tým jej spôsobil ľahký úraz s dobou liečenia
10-14 dní. Ďalej sa navrhovateľ dopustil viacerých konaní odporujúcich pravidlám slušného správania a
dobrým mravom, a to voči vlastnému synovi, na ktorého podal krivé oznámenie, že berie drogy a užíva
alkoholické nápoje a na svoju dcéru podal krivé oznámenie o jej nevhodnom správaní, pričom útočil

na svoje vlastné deti klamlivými a urážlivými skutočnosťami, ktoré neboli nikdy potvrdené. Odporkyňa
poukazovala na to, že nevyhnutným predpokladom nároku na náhradu za užívanie spoluvlastníckych
podielov je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu, čo v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože odporkyňa a ani nikto
iný, neužíva časť priestoru špecifikovaných nehnuteľností, ktorý si navrhovateľ vymedzil. Odporkyňa
ani nikto iný neužíva spoločnú vec nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu, odporkyňa ani nikdy

neznemožňovala užívanie navrhovateľovi. Navrhovateľ si našiel priateľku, s ktorou je už v manželstve,
s ktorou býval a býva v inej nehnuteľností, neužívanie spoločnej veci je a bolo jeho rozhodnutím
a nie výsledkom reálneho znemožnenia užívania veci alebo užívaním veci odporkyňou v rozsahu
väčšom ako jej prináleží. Odporkyňa spoločné nehnuteľnosti ani neužívala v celosti, navrhovateľ si
vyčlenil priestor, ktorý nemohol byť užívaný, bol uzamknutý a navrhovateľ aj sporadicky kontroloval tento

priestor, avšak neužíval nehnuteľnosti nie preto, že by mu to odporkyňa znemožnila, ale zo svojich
subjektívnych dôvodov. Navrhovateľ odporkyňu ani nikdy nijakým spôsobom nevyzval k sprístupneniu
užívania spoločnej veci, pretože reálne z dôvodu nového vzťahu s jeho terajšou manželkou nemal
záujem na riadnom užívaní nehnuteľností. Odporkyňa navyše v predmetných nehnuteľnostiach bývala a
býva s deťmi, ktoré sú aj deťmi navrhovateľa, pričom sama s pomocou príbuzných financovala náklady

na prevádzkovanie nehnuteľností. Navrhovateľ sa nijakým spôsobom, v rozhodnom období, za ktoré
žiada náhradu, nepodieľal na úhradách za bývanie za plyn, vodu, elektrinu, daň z nehnuteľností, odvoz
smetí a iných poplatkov. Odporkyňa predložila v konaní doklady o úhradách za energie, ktoré hradila v
rozhodnom období (plyn, rozhlas a TV a elektrina). Nakoľko sa jedná o staršie nehnuteľnosti, odporkyňa
na nehnuteľnosti urobila nevyhnutné stavebné úpravy, a to výlučne zo svojich prostriedkov. Navrhovateľ

nešpecifikoval, z čoho vychádzal pri stanovovaní finančnej náhrady, ani ako dospel k celkovej výške
žalovanej sumy. Tvrdenie navrhovateľa, že nehnuteľnosti nemohol užívať nie je pravdivé a navrhovateľ
ho nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu 1-ice na predmetnej

nehnuteľnosti sa domáha z dôvodu, že nehnuteľnosť bol nútený opustiť po opakovaných psychických a
fyzických útokoch odporkyne a jej príbuzných. Odporkyni bola za tento útok aj udelená pokuta 30 eur.
Navrhovateľ nehnuteľnosť ani nemohol navštíviť, pretože vždy na neho bolo podané trestné oznámenie
na PZ v M.. Nakoniec bolo správanie odporkyne neúnosné, poškodzovalo dobré meno navrhovateľa,
preto to riešil cez Obvodný úrad v V., ktorý posledné oznámenie zo strany odporkyne a jej matky označil

za účelové. Pokiaľ ide o dohodu o vyporiadní BSM, v tejto dohode nie je zmienka o vyporiadní pred
podpisom dohody. Odporkyňa bola pritom viackrát písomne vyrozumená a požiadaná o náhradu za
užívanie počas spoluvlastníctva navrhovateľa. Je pravda, že otec odporkyne p. X. požiadal písomne
o vrátenie daru 1 nehnuteľnosti, pričom sa odvolával na hrubé porušenie dobrých mravov zo strany
navrhovateľa voči jeho rodine. Navrhovateľ má za to, že dobré mravy porušil p. X., nakoľko bolo voči

nemu vznesené obvinenie za ublíženie na zdraví, ktorého sa dopustil voči navrhovateľovi a bola tiež voči
nemu podaná obžaloba za uvedený trestný čin. Nie je pravda, že odporkyňa neužíva nehnuteľnosť v
celom rozsahu. Navrhovateľ si za asistencie polície uzamkol jednu miestnosť a pri opakovanej návšteve
už bola obývaná (dvere vypilované v pántoch). Nehnuteľnosť okrem odporkyne a detí užívajú od
decembra 2010 aj rodičia odporkyne, manželia X., a to aj napriek nesúhlasu navrhovateľa. V čase

núteného odchodu navrhovateľa bola nehnuteľnosť pred kolaudáciou, obývateľná v plnom rozsahu
na dlhé obdobie, preto navrhovateľ nesúhlasil s tým, že odporkyňa financuje rozsiahle a nevyhnutné
opravy. Za nevyhnutné nemožno považovať opravy ako úpravy terénu ako zámková dlažba, prerábanie
kúrenia po pár rokoch na podlahové a pod. Podľa navrhovateľa má odporkyňa finančný zisk na základe
poskytnutého bývania manželom X., pretože jej príjem nepokryje tieto výdavky. Navrhovateľ bol nútený

nehnuteľnosť opustiť pre útoky odporkyne a jej otca. Požaduje náhradu len za obdobie, kým bol
spoluvlastníkom riadne zapísaným v katastri. Sumu stanovil na základe cien na trhu s nehnuteľnosťami
v tom čase. Obdobie po spísaní darovacej zmluvy - náhrada za užívanie sa rieši v konaní na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27C/188/2012. Neplatnosť darovacej zmluvy sa rieši v konaní naOkresnom súde Trnava pod sp. zn. 37C/26/2013. Podľa navrhovateľa je dôvodné, aby si za týchto
okolností žiadal primeranú finančnú náhradu za neužívanie svojho podielu na nehnuteľnostiach, keď
dôvodom neužívania nehnuteľností navrhovateľom boli zlé vzťahy, účastníkov konania, ktoré boli už

pred rozvodom manželstva a útoky odporkyne a príslušníkov jej rodiny voči navrhovateľovi. V čase,
keď došlo k fyzickému útoku otca odporkyne, ktorý je predmetnom trestného konania, sa navrhovateľ
v nehnuteľnosti zdržiaval iba chvíľu, preto je nepredstaviteľné, že by sa tam mal zdržiavať trvalejšie.
Boli to aj verbálne útoky a užívanie nehnuteľnosti bolo sťažené tiež tým, že odporkyňa a príslušníci
jej rodiny zamkýnali niektoré miestnosti aj garáž. Odporkyňa zamykala špajzu, práčovňu, navrhovateľ

nemohol ísť do garáže. Keď si chcel spraviť ráno kávu, vypli mu konvicu, že neplatí elektriku, robili
mu zle. Po prisťahovaní rodičov odporkyne v decembri 2010 bolo dané navrhovateľovi najavo, že nie
je vítaný. V čase rozvodu manželstva dňa 26.3.2011 navrhovateľ už s odporkyňou nežil v spoločnej
domácnosti, už predtým asi 3 týždne pred rozvodom žil v podnájme s H. F.. Odporkyňa nehnuteľnosti v
rozhodnomobdobíod26.3.2011do31.12.2011užívala,bývalatam.Ideo5-izbovýrodinnýdom.Vjednej
izbe si spravili spálňu odporkyniny rodičia, druhá izba bola obývačka ako spoločná miestnosť, ďalšiu

izbu užívala odporkyňa ako spálňu, ďalšiu izbu užívali deti ako detskú izbu a v jednej izbe mal bývať
navrhovateľ. V tejto izbe bola posteľ, televízor, skrine, čo boli spoločné veci účastníkov a navrhovateľ
tam mal aj oblečenie. K domu patrí okrasná záhrada, kde je bazén, altánok, všetky tieto nehnuteľnosti
užívala odporkyňa. Požadovaná náhrada sa vzťahuje nielen na dom, ale na všetky nehnuteľnosti,
ako sú uvedené v návrhu. V dohode o BSM sa vyporiadaval iba majetok existujúci ku dňu dátumu

právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, v tejto dohode sa nevyporiadali ďalšie vzájomné nároky
účastníkov. Prípadné návštevy odporcu nie sú riadnym užívaním nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o zamknutú
izbu, dvere boli zamknuté len chvíľu kým navrhovateľ neodišiel, potom bolo rozbité sklo na dverách
a odrezané pánty. Odporkyňa užívala nehnuteľnosť v celom rozsahu a umožnila jej užívanie ďalším
osobám. V prípade, že by chcel nehnuteľnosť užívať navrhovateľ, hrozilo mu ublíženie na zdraví. Prístup

do nehnuteľnosti navrhovateľ mal iba hlavným chodom a všetky miestnosti v dome boli pozamykané
a bol od toho iba jeden kľúč, ktorý mali starí rodičia. Poštovú schránku si musel dať na bránu, lebo z
tej spoločnej mu brala poštu bývalá manželka. Navrhovateľ predložil situačný nákres domu obsahujúci
starú a novú časť, na ktorom sú označené červenou dvere, ktoré boli zamknuté. Navrhovateľ mohol ísť
do kuchyne, kávu si spraviť nemohol, pretože neplatil elektrinu. Mohol ísť do obývačky, televízor pozerať

nemohol, lebo tento zakúpil svokor. Vo svojej izbe mohol byť, ale nemohol si svietiť, pretože žiarovku mu
zobrala bývalá manželka. Prať si nemal kde, pretože práčovňa bola zamknutá. Navrhovateľ mal voľný
vstup na pozemky, len sa tam prešiel a odišiel, lebo tam nemohol nič robiť. Na 90 % bola na týchto
pozemkoch okrasná záhrada. Všetko na týchto pozemkoch spravil navrhovateľ, boli tam predtým vinice,
ktoré vyklčovali a navrhovateľ tam spravil okrasnú záhradu. V rozhodujúcom období od 26.3.2011 do

31.12.2011 bol v predmetnej nehnuteľnosti asi 3-4x do mesiaca. Bol tam niekedy sám, alebo aj s terajšou
manželkou, niekedy tam boli aj obyvatelia domu. Keď tam prišiel skontroloval si izbu, nakoľko táto bola
viackrát otvorená. Izbu mal v dome uzamknutú až do času, keď odporkyňa a jej rodičia začali robiť
rekonštrukciu, vtedy tam prišiel a zbadal, že sú zvesené závesy, bolo to dňa 31.7.2012 a potom si už izbu
nemohol zamknúť, lebo všetko bolo presťahované, čiže po 31.7.2012 navrhovateľ už na nehnuteľnosti

nechodil. Postoj odporkyne, jej matky a dcéry voči navrhovateľovi je nepriateľský až nevraživý a takýto
bol aj v r. 2011. Navrhovateľovi nebola daná možnosť nerušene zotrvať na predmetnej nehnuteľnosti sa
užívať ju. Pri každom pokuse o užívanie nehnuteľnosti bol vystavovaný verbálnym až fyzickým útokom.
Každý pokus o užívanie nehnuteľnosti skončil predčasne ako krátka nevítaná návšteva.
Odporkyňa sa bránila tým, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nemohol užívať

predmetné nehnuteľnosti. V prípade, že mal dojem, že je mu bránené v užívaní týchto nehnuteľností,
mohol požiadať súd o ochranu svojich práv, tak ako mu to umožňuje zákon. Navrhovateľ dokonca sám
viackrát uviedol, že do nehnuteľnosti chodil opakovane, od nehnuteľnosti mal kľúče, chodil tam aj keď
neboli deti a odporkyňa doma, v nehnuteľnostiach mal aj svoje osobné veci. Navrhovateľ tiež užíval
garáž, čo dokazuje jeho konanie, keď dňa 6.6.2011 zobral z tejto garáže motorovú pílu, elektrickú pílu,

karbobrúsku, krovinorez, vŕtačku a iné hnuteľné veci. Sám navrhovateľ uviedol, že dňa 14.9.2011 bol
na nehnuteľnostiach opakovane, uzamkol si jednu miestnosť v žalovanom období, ktorú mal uzamknutú
cca 1 rok, do ktorej nemala odporkyňa prístup. Toto všetko dokazuje, že mu reálne bránené v užívaní
nehnuteľnosti nebolo, nehnuteľnosti užíval. Poukazovala na to, že podpísaním dohody o vyporiadaní
BSM považovali účastníci toto BSM za vyporiadané, preto neuznáva nárok navrhovateľa. Pokiaľ ide o

skutočnosť, či navrhovateľ mohol alebo nemohol nehnuteľnosti užívať, odporkyňa uviedla, že polícia
nebola privolaná z dôvodu, že by mu bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti, ale z dôvodu jeho vulgárneho
a agresívneho správania. Samotná táto skutočnosť dokazuje aj to, že navrhovateľ na nehnuteľnosti
chodil. Odporkyňa v rozhodnom období užívala predmetné nehnuteľnosti spolu s deťmi a svojimirodičmi, pričom navrhovateľ mal v nehnuteľnosti svoje veci a uzamknutú miestnosť. Navrhovateľ podľa
odporkyne v nehnuteľnosti po rozvode býval ešte do konca marca roku 2011. Priebežne od podania
rozvodového návrhu si sťahoval svoje veci. Koncom marca 2011 sa odsťahoval úplne. V období do

koncaroku2011navrhovateľnanehnuteľnostichodieval,približnerazalebo2-krátdomesiaca.Vužívaní
nehnuteľnosti mu odporkyňa nebránila. V rozhodnom období odporkyňa bývala v jednej izbe spolu s
dcérou,synmaljednuizbu,jednaizbabolazamknutá,tosatýkastaréhodomu.Predmetnánehnuteľnosť
je klasický štvorec plus prístavba, ktorú si postavili rodičia odporkyne. K domu patrí záhrada, bol tam
aj bazén, ktorý sa po 8 rokoch roztrhal, altánok nemali. Záhradu užívajú tým spôsobom, že ju kosia,

je tam aj malý kúsok, kde je niečo posadené, sú tam ovocné stromy, tuje. Rodičia odporkyne mali v
dome tiež izbu a obývačka bola spoločná. Nehnuteľnosť v období do konca roku 2011 užívali presne
tak, ako to tam bolo, keď navrhovateľ odišiel, nehnuteľnosť odporkyňa užívala v tom čase len bežným
spôsobom, nerobila tam žiadne zásahy. Rekonštrukcia starého domu prebehla až v roku 2013, 2014.
Návštevy navrhovateľa na nehnuteľnosti trvali tak 10 - 15 minút, prípadne keď odporkyňa nebola doma,
mohli trvať aj dlhšie, pretože navrhovateľ stihol vysťahovať skrine z izby. Odporkyňa uviedla, že užívala

celú nehnuteľnosť, okrem jednej izby, navrhovateľ mal tiež veci v garáži. Zamknutú izbu neužívala do
apríla r. 2012. V tento deň tam boli privolaní aj policajti. V izbe sa nevetralo a nekúrilo celý rok, bola
to stará izba, kde zomrela jej babka. Cez túto izbu išiel hlavný prívod plynu. Odporkyňa tiež vzniesla
námietku premlčania nároku navrhovateľa za obdobie od 26.3.2011 do 9.7.2011. Odporkyňa popierala,
že by izby v nehnuteľnosti boli pred navrhovateľom uzamknuté.

Odporkyňa považovala návrh navrhovateľa za zmätočný, pretože žiada náhradu za užívanie všetkých
nehnuteľností, pričom nedokázal preukázať reálne bránenie v užívaní nehnuteľností a pozemkov už
vôbec. Na predložené vyjadrenia realitných kancelárii podľa odporkyne nemožno prihliadať, nakoľko z
nichniejeznáme,akúvýškunájmubybolomožnépožadovaťsamostatnezaužívaniepozemkov,garáže

a rodinného domu. Taktiež nemali realitné kancelárie vedomosť o spotrebách energií v rodinnom dome,
pričomvýškunájmuuvádzalivrátaneenergií.Navrhovateľmaloddomukľúče,malneobmedzenýprístup
na všetky dotknuté nehnuteľnosti, užíval garáž. Jediný kto bránil užívaniu spoločnej nehnuteľnosti bol
práve navrhovateľ, ktorý si uzamkol najväčšiu miestnosť v dome a odporkyňa ani rodinní príslušníci
do tejto miestnosti nemali prístup. Navrhovateľ chodil do domu neobmedzene a mal možnosť v dome

aj prespávať. Je jeho slobodným rozhodnutím, že dobrovoľne zdieľal domácnosť so svojou súčasnou
manželkou, vtedajšou priateľkou. Navrhovateľ počas celého konania tvrdil, že všetky miestnosti v dome
boli pozamykané, avšak v konaní sa preukázalo, že jedinou miestnosťou, ktorá bola zamknutá bola
jeho miestnosť, pričom na väčšine miestností sa nenachádzali ani dvere. Svedkovia zhodne tvrdili, že
navrhovateľ sa odsťahoval z nehnuteľnosti až rok po rozvode a teda v žalovanom čase ešte býval

v danej nehnuteľnosti, pričom to, ako často a ako dlho v nej trávil čas bolo na jeho rozhodnutí.
Navrhovateľ sám uviedol, že na záhradu mal voľný vstup. Časť nehnuteľností, za ktoré žiada náhradu,
resp. za jej užívanie odporkyňou s ich spoločnými deťmi bola darovaná navrhovateľovi odporkyninými
rodičmi. Podaná žaloba je nielen šikanózna, ale najmä v rozpore s dobrými mravmi. Z podanej žaloby
a zo skutkového stavu je zrejmé, že polovica nehnuteľnosti bola v danom čase v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov a 1/4 sa nachádzala v podielovom spoluvlastníctve každého z účastníkov
konania. V žalobe uvádzané rozdelenie na fiktívnu polovicu nehnuteľnosti a z tejto polovice žiadaná
náhrada nie je objektívne možná nakoľko vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva prebehlo až
po žalovanom období. Ak by v čase vyporiadania BSM žiadal navrhovateľ od odporkyne náhradu za
užívanie predmetných nehnuteľností, neuviedol by že BSM je vyporiadané v celku, ale žiadal by náhradu

za užívanie minimálne podielu nachádzajúceho sa v BSM. Nemožno tvrdiť, že by odporkyňa užívala
nehnuteľnosti viac ako je jej výška spoluvlastníckeho podielu. Nehnuteľnosti neboli odporkyňou užívané
nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.

Svedok K. syn účastníkov konania vypovedal, že navrhovateľ býval v dome aj po rozvode manželstva

účastníkov, mal kľúče od domu. Navrhovateľa z domu nevyháňali. Navrhovateľ si nechal nejaké veci
doma, mal tam zamknutú izbu, kde mal uskladnené svoje veci. Nejaké veci, náradie mal tiež v garáži.
Navrhovateľ sa na nehnuteľnosť vracal do mesiaca niekoľkokrát. So svedkom sa nekontaktoval, nebolo
sa o čom rozprávať. Väčšinou si navrhovateľ prišiel pozrieť nehnuteľnosť alebo svoje veci. Potom čo
navrhovateľ odišiel z domu, býval v Trnave. Navrhovateľ nemal problém s tým, aby bol pustený do domu.

Pokiaľ by chcel navrhovateľ v dome bývať nebolo mu v tom bránené. Navrhovateľ mal možnosť prístupu
do každej miestnosti v dome, do špajze aj garáže, záhrady, celkovo do celej nehnuteľnosti. Na bráne
mal zriadenú vlastnú poštovú schránku.Svedkyňa F., dcéra účastníkov konania uviedla, že pred rozvodom navrhovateľ u nich býval, ale vzťah
rodičov nebol dobrý. Navrhovateľ sa odsťahoval postupne, asi rok po rozvode mal v dome ešte svoje
veci a chodieval tam. Svoje veci mal vo svojej izbe, ktorú si zamykal. Kľúč od tejto izby mal iba on. Mal

veci tiež v garáži alebo vonku. Keď prišiel mohol sa zdržiavať po celom dome. V období po rozvode v
dome bývala svedkyňa v izbe so svojou matkou, brat mal samostatnú izbu a babka s dedkom mali tiež
vlastnú izbu. Jedna izba bola zamknutá, kde mal veci navrhovateľ. Babka s dedkom si pristavovali k
domu novostavbu, kde bývali a ostatní bývali v starej časti. Navrhovateľ nechodieval za nimi - za deťmi,
chodil do domu, chodil si pre poštu a pre veci. Chodieval tam aj keď neboli doma, mal kľúče od domu.

Keď boli doma a on prišiel, veľakrát sa stalo, že volali políciu, niekedy len prišiel a chodil po dome a išiel
preč. Mohol tam aj prespať, ak by chcel, ale po rozvode už tam neprespával. Navrhovateľ mal tiež prístup
do garáže, pretože kľúčik od garáže bol vždy položený na chodbe na stolíku. Špajza sa nezamyká.
Navrhovateľovi bol umožnený prístup do záhrady a na dvor, záhrada nie je nijak ohraničená, takže tam
má prístup každý kto príde od domu.

Svedkyňa C., matka odporkyne uviedla, že do domu sa prisťahovali v decembri v roku 2010 pred
Vianocami. Vtedy sa účastníci ešte nerozvádzali, odporkyňa dala navrhovateľovi ešte šancu, že skúsia
spolu ďalej žiť, ale netrvalo to dlho, navrhovateľ začal chodiť znova za svojou priateľkou. Po rozvode
mal navrhovateľ prístup do nehnuteľnosti, býval tam, väčšinou chodil, keď neboli doma. Po rozvode
si navrhovateľ prišiel po svoje veci, odnášal si ich po troche, zobral si obedovú súpravu, paplón,

podušku. Svoje veci mal zamknuté vo svojej izbe. Navrhovateľ do nehnuteľnosti chodieval, pretože raz
našli otvorený byt, len bránka bola zamknutá. Niekedy keď bola svedkyňa doobeda doma, tak ju tam
navrhovateľ našiel, pochodil, popozeral, chodil po celom byte, mal možnosť byť všade, chodil aj po
dvore. Pokiaľ ide o pozemok, na tomto pozemku nerobil nič. Ak by chcel v dome prespať, alebo tam
bývať niekoľko dní, mohol to urobiť, nikto mu v tom nebránil. Situácia, že by navrhovateľovi bolo bránené

vstúpiť do domu nenastala, mohol tam kedykoľvek prísť, mal kľúče. Pred rozvodom navrhovateľ povolil,
že si môžu k domu pristaviť jednu izbu, obývačku a WC mali spoločné, kúpeľňa ešte nebola spravená.
Pristavovali so súhlasom navrhovateľa. Nasťahovali sa až keď mali účastníci finančné problémy, chceli
sa rozviesť, nasťahovali sa so súhlasom navrhovateľa. Bývali v prístavbe, v jednej izbe a užívali aj
spoločné priestory. Špajza ani garáž neboli zamknuté, navrhovateľ tam mohol chodiť kedy chcel. Svoju

izbu svedkyňa nemala zamknutú, navrhovateľ mal od všetkého kľúče, takže to nemalo význam. Raz
došlo k hádke medzi svedkyňou a navrhovateľom, keď navrhovateľ ukradol kľúče od kotolne, odkiaľ
chcel zobrať práčku, čo mu svedkyňa nedovolila. Pokiaľ ide o situáciu, keď si navrhovateľ zamykal izbu
za asistencie polície, navrhovateľovi vtedy povedali, nech nezamyká izbu, pretože je tam hlavný prívod
plynu, kam potrebovali prístup. Navrhovateľ si potom za asistencie polície izbu zamkol. V starej časti

domu v období od 03/2011 do 12/2011 boli dvere len v jednej izbe, ktorú mal navrhovateľ zamknutú.
Navrhovateľ mal všade prístup, aj do garáže aj na pozemky okolo domu. Navrhovateľ sa o nehnuteľnosti
inak nestaral, nič tam neurobil. V r. 2011 neuhrádzal náklady na domácnosť a na túto nehnuteľnosť,
všetko financovali oni starí rodičia spolu s dcérou.

Svedkyňa H.anželka navrhovateľa uviedla, že navrhovateľovi bolo odopreté a nebolo mu umožnené
bývaťvpredmetnejnehnuteľnosti.Odporkyňapriakejkoľveknávštevehneďkričala,abyzdomuvypadol,
že mu tam nič nepatrí. Svedkyňa bola tiež pri tom, keď odporkyňa navrhovateľa napadla, a to vtedy,
keď odporkyňa podala proti navrhovateľovi trestné oznámenie za to, že jej zobral veci z garáže. Bolo
to v roku, keď sa účastníci rozvádzali. Svedkyňa na nehnuteľnosť pravidelne s navrhovateľom chodila

ako doprovod, pretože svokor ho napadol a on tam nechcel ísť sám. Chodievali tam dosť často, pretože
tam mal aj poštu. Potom čo si navrhovateľ zriadil P.O.Box tam už nechodili, nakoľko sa tam už nemal
ani ako dostať, pretože odporkyňa vymenila zámky na dome. Potom čo sa účastníci v marci rozviedli,
od apríla býval navrhovateľ u svedkyne. S navrhovateľom sa poznali už predtým, robia spolu asi 10
rokov. Navrhovateľ sa aj chcel vrátiť domov, ale nemohol si tam oprať, navariť. Aj počas obdobia, keď

tam býval, stravoval sa v reštaurácii alebo u svedkyne, prípadne chodieval k otcovi. S navrhovateľom
uzatvorili manželstvo vo februári v r. 2013. Navrhovateľ chcel platiť čiastku za energie v predmetnej
nehnuteľnosti, do rozvodu platil elektrinu on, nakoľko mu boli strhávané nejaké čiastky. Platil aj úvery.
Potom mala byť uzatvorená nejaká dohoda, odporkyňa vypracovala nejaký papier, avšak nerátala to
na osoby, ale na rodiny, takže odporkyňa plus dve deti mali platiť takú istú čiastku ako navrhovateľ

sám. Takú istú čiastku mali platiť aj jej rodičia, ktorí boli dvaja. Svedkyňa bola prítomná pri incidente, na
základe ktorého navrhovateľka podala trestné oznámenie za to, že jej bola vykradnutá garáž. Svedkyňa
bola vtedy pred domom, navrhovateľ vošiel do domu, bolo odtiaľ počuť nadávanie odporkyne, potom aj
navrhovateľ zvyšoval hlas, vyšiel von k autu, priniesol nejaké veci, povedal, že odporkyňa mu nechcedať kľúče od garáže, že sa mu tam vysmieva a mala tam mať návštevu. Navrhovateľ dofajčil a vrátil sa
ku garáži a násilím ju otvoril. V tom vybehla odporkyňa v pyžame a sácala ho ramenom do ruky, ktorú
mal zlomenú. Navrhovateľ si zobral veci a odišiel. Svedkyňa bola s navrhovateľom na nehnuteľnosti asi

dvakrát, prvýkrát po rozvode, nakoľko navrhovateľ si nebol istý, či si bude môcť oprať veci z roboty, avšak
miestnosť kde bola práčka, bola zamknutá, preto si zobral veci a opral si ich u svedkyne. Druhýkrát si
tiež išiel niečo zobrať, boli to 5 min. návštevy. V čase po rozvode už boli s navrhovateľom partnermi.
Odporkyňa na nehnuteľnosti vymenila zámky, pretože raz keď tam prišli, navrhovateľ si otvoril bránku
ale hneď sa vrátil naspäť, že sa nedostane do vnútra a kľúče hneď aj vyhodil.

Z výpisu listu vlastníctva č. 748 pre okres V., obec B., kat. úz. B. zo dňa 24.2.2011 vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností: parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - vinice o výmere XXX
m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra
„C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavby rozostavaný rodinný dom

súp. č. XXX, postavený na pare. registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
mX a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX mX boli v X J. Y. nar. X.X.XXXX a H. Y. nar. XX.X.XXXX, ďalej v X J. Y. nar.
X.X.XXXX a v X H. Y. nar. XX.X.XXXX. V. nadobudnutia bola kúpna a darovacia zmluva, ktorých vklad
bol povolený pod č. V XXXX/XX právoplatným dňa XX.X.XXXX.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre okres V., obec B., kat. úz. B. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
vlastníkom nehnuteľností: parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela registra
„C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - vinice
o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavby rozostavaný
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pare. registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX mX a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, boli v X J. Y. nar. X.X.XXXX a H. Y. nar. XX.X.XXXX, titulom kúpnej
a darovacej zmluvy, ktorých vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX právoplatný dňa XX.X.XXXX, ďalej

v X H. F., nar. XX.X.XXXX titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V XXXX/XX,
právoplatný dňa XX.X.XXXX a v X H. Y. nar. XX.X.XXXX titulom kúpnej a darovacej zmluvy, ktorých
vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX právoplatný dňa XX.X.XXXX.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre okres V., obec B., kat. úz. B. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že

vlastníkom nehnuteľností: parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela registra
„C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - vinice
o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavby rozostavaný
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pare. registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX mX a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX bola v X H. Y. nar. XX.X.XXXX, titulom kúpnej a darovacej
zmluvy, ktorých vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX právoplatným dňa XX.X.XXXX a titulom dohody o
vyporiadaní L., ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V XXX/XX právoplatný dňa XX.X.XXXX, ďalej v X H.
F., nar. XX.X.XXXX titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX právoplatný dňa

XX.X.XXXX a v X H. Y. nar. XX.X.XXXX titulom kúpnej a darovacej zmluvy, ktorých vklad bol povolený
pod č. V XXXX/XX právoplatný dňa XX.X.XXXX.

Z výzvy zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu náhrady za užívanie
jeho spoluvlastníckeho podielu od XX.X.XXXX, t. j. od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva až

do XX.X.XXXX kedy bola zavkladovaná dohoda o vyporiadaní L.. Vyčíslený nedoplatok vo výške 6.444
eur navrhovateľ žiadal uhradiť do 7 dní od doručenia výzvy. Z pripojenej doručenky do vlastných rúk
vyplýva, že predmetná výzva bola odporkyni doručená dňa 12.6.2013.

Zvyjadreniaodporkynezodňa18.6.2013adresovanéhonavrhovateľovivyplýva,žeodporkyňapovažuje

nárok navrhovateľa uplatnený výzvou zo dňa 10.6.2013 za neopodstatnený.Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37C/1/2011-41 zo dňa 7.3.2011 vyplýva, že manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené, pričom maloleté deti K., nar. XX.X.XXXX a F., nar. XX.X.XXXX boli
zverené do osobnej starostlivosti odporkyne. K. nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že
medzi účastníkmi konania bola uzatvorená predmetná dohoda, premetom ktorej bol aj príslušný
spoluvlastníckypodielnavyššieuvedenýchnehnuteľnostiach.Zčl.Y.bodXdohodyvyplýva,žeúčastníci
považujú podpísaním dohody svoje bezpodielové spoluvlastníctvo za vyporiadané.

Zo sobášneho listu H. úradu L. vyplýva, že navrhovateľ uzavrel manželstvo s H. F., nar. XX.X.XXXX
dňa XX.X.XXXX V L..

Z darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi darcom J. Y. a
obdarovanou H. F., predmetom zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu J. Y. X k nehnuteľnostiam

parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - vinice o výmere XXX m2, parcela
registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX, parcela registra „C“ č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby rozostavaný rodinný dom súp. č. XXX,
postavený na pare. registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a garáž

bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX mX v k. ú. B., obec B., okres V..

Z vyjadrenia S. úradu V., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že odporkyňa
bola uznaná vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. d) z. č. XXX/

XXXX Zb., za skutok, ktorý sa stal dňa XX.X.XXXX, pričom jej v rozkaznom konaní bola uložená pokuta.
K. nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX. Z K. priestupkov ďalej vyplýva, že pokuta bola uložená vo
výške XX eur, pričom skutok mal spočívať v konaní odporkyne, ktorá dňa XX.X.XXXX v čase o XX.XX
hod. v obci B. fyzicky napadla manžela J. Y. tak, že mu dala tri facky. N. potvrdzuje aj rozkaz o uložení
sankcie za priestupok S. úradu V., odbor všeobecnej vnútornej správy sp. č. A/XXXX/XXXXX/XXX zo

dňa XX.X.XXXX, právoplatný dňa XX.X.XXXX, ktorý je obsahom priestupkového spisu S. úradu V. č.
A/XXXX/XXXXX.

Z registra priestupkov vyplýva, že navrhovateľovi bola v rozkaznom konaní S. úradom V. uložená pokuta
vo výške XX eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. d) z. č. XXX/

XXXX Zb. za to, že dňa XX.X.XXXX v čase asi o X.XX hod. v rodinnom dome na ulici G. č. XX v B. fyzicky
napadol svoju bývalú manželku a to tak, že jej vykrútil ruku a tým jej podľa lekárskej správy spôsobil
ľahký úraz s predpokladanou dobou liečenia XX-XX dní. N. potvrdzuje aj rozkaz o uložení sankcie za
priestupok S. úradu V., odbor všeobecnej vnútornej správy pr. č. XXX/XXXX-A/XXXX/XXXXX zo dňa
XX.X.XXXX, právoplatný dňa XX.X.XXXX, ktorý je obsahom priestupkového spisu S. úradu V. č. A/

XXXX/XXXXX.

Z rozhodnutia S. úradu V., odboru všeobecnej vnútornej správy č. S.-TT-S Pr. č. XXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX vyplýva, že bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. X písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený J. Y. tým, že mal

dňa XX.X.XXXX asi o X.XX hod. prísť do domu v obci B. na ul. G. č. XX, kde mal vulgárne nadávať svojej
bývalej manželke H. Y. a mal sa k nej hrubo správať, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému
preukázané.

Z uznesenia S. oddelenia policajného zboru M. O.: S.-XXXX/CI-TT-XXXX AM zo dňa XX.X.XXXX

vyplýva, že bolo vznesené obvinenie C. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 V. zákona.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 2T/54/2014-211 zo dňa 17.10.2014 vyplýva, že C.
X. bol uznaný za vinného, že dňa XX.X.XXXX v čase medzi XX:XX hod. do XX:XX hod. v obci B. pred
rodinným domom na G. ulici č. XX fyzicky napadol svojho bývalého zaťa J. Y. tak, že ho zozadu udrel

rukou do oblasti pravého spánku následkom čoho J. Y. stratil rovnováhu a pri páde na zem si zlomil
ľavú ruku. X. J. Y. vstal, zavolal si sanitku a išiel do domu, kde ho C. X. opäť fyzicky napadol, a to tak,
že ho chytil a krk a začal ho škrtiť, v čom ho prerušila až jeho dcéra H. Y., čím poškodenému J. Y.,
nar. X.X.XXXX, bytom L., L. ulica č. XXX/X spôsobil trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej kostivľavo, pomliaždenie tváre vpravo a pomliaždenie prednej strany krku s dobou liečenia X-X týždňov, čím
spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § X5X ods. 1 V. zákona, za čo bol odsúdený na podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. J. trestný rozkaz nie je právoplatný.

Z uznesenia S. súdu V. č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že konanie v predmetnej
veci (sp. zn. XXC/XX/XXXX), v ktorej sa navrhovateľka H. F. proti odporcom: 1. H. Y. a 2. J. Y., domáha
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k ich spoločným
nehnuteľnostiam, bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného pred S. súdom V.

podsp.zn.XXC/XX/XXXXourčenieneplatnostidarovacejzmluvyzodňaXX.X.XXXXuzatvorenejmedzi
H. F. a J. Y.. N. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Z uznesenia S. súdu V. č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predmetné konanie sp.
zn. XXC/XX/XXXX o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi H.
Y. a J. Y., bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pred S. súdom V. pod sp.

zn. XC/XX/XXXX, v ktorom sa navrhovateľ C. X. domáha vrátenia daru (podielu X na predmetných
nehnuteľnostiach) proti J. Y.. N. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Z uznesenia S. súdu V. č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predmetné konanie
vo veci navrhovateľky H. Y., proti odporkyni H. Y. o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti, bolo

prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. XXC/XX/XXXX o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.

Z vyjadrenia realitnej kancelárie K. H. - K., s.r.o., so sídlom M. ulica XXXX/XX, V., A.: XX XXX
XXX zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že predpokladaná cena nájmu nehnuteľností, porovnateľných s

nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania, t. j. rodinného domu s úžitkovou plochou asi XXX mX s
pozemkomovýmereXXXXmX(ideoveľkýrodinnýdomsdvomakúpelňamiagarážou),nachádzajúcich
sa v katastrálnom území B., v období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, by bola asi XXX eur vrátane
energií.

Z vyjadrenia realitnej kancelárie J. & L. R., s.r.o., so sídlom P. XX, V., A.: XX XXX XXX zo dňa X.XX.XXXX
vyplýva, že cena nájmu obdobných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. v rozhodnom období od
XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX by bola do XXX eur vrátane energií.

Z potvrdenia realitnej kancelárie reality L., s.r.o., so sídlom R. XXXX/XX, V., A.: XX XXX XXX zo dňa

X.XX.XXXX vyplýva, že priemerná cena za prenájom novostavby dvojpodlažného rodinného domu s
celkovou výmerou pozemku XXX m2, pozostávajúceho zo X samostatných izieb, kompletne zariadenej
kuchyne, kúpeľne a toalety, bez garáže v roku XXXX bola XXX/XXX,- U. s energiami za mesiac.

J. konania je nárok navrhovateľa, ktorým sa domáha náhrady za užívanie svojich spoluvlastníckych

podielov na predmetných nehnuteľnostiach odporkyňou za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX,
pričom sa domáha zaplatenia sumy celkom X.XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX
% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia.

J.§123S.zákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

J. § X36 ods. 1 a X S. zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (X). R. je
podielové alebo bezpodielové. L. spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi (X).

J. § X37 ods. 1 S. zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

J. § 139 ods. X S. zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. J. rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

J. § 143 S. zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získanýchdedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

J.§144S.zákonníka,vecivbezpodielovomspoluvlastníctveužívajúobajamanželiaspoločne;spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je
nedôvodný. X. sa v konaní domáha náhrady za užívanie svojich spoluvlastníckych podielov odporkyňou
na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. B., obec B. okres V. a to: parcela
registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - vinice o výmere XXX m2, parcela registra
„C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX, parcela registra „C“ č.

XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavby rozostavaný rodinný dom súp. č.
XXX, postavený na pare. registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, a to za obdobie konkrétne od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, keď v tomto období
navrhovateľ spoločne s odporkyňou ako bezpodieloví spoluvlastníci vlastnili podiel X-ice vzhľadom k

celku na predmetných nehnuteľnostiach a okrem toho bol navrhovateľ výlučným vlastníkom podielu X
vzhľadom k celku na predmetných nehnuteľnostiach, pričom výlučnou vlastníčkou podielu poslednej X
vzhľadom k celku na predmetných nehnuteľnostiach bola odporkyňa. Y. zo stanovenej náhrady XXX,-
eur za X-icu vzhľadom k celku na predmetných nehnuteľnostiach za mesiac, navrhovateľ požadoval od
odporkyne za dané obdobie zaplatenie sumy celkom X.XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške X,XX % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia.

H.účastníkovkonaniabolorozvedenérozsudkom S.súduV. č.k.XXC/X/XXXX-XXzodňaX.X.XXXX,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. J. od právoplatnosti rozsudku o rozvode si navrhovateľ
uplatňuje náhradu za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach. G.

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníci konania uzatvorili až dňa XX.X.XXXX. Na
základe tejto dohody, sa vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu X na predmetných nehnuteľnostiach,
ktorý predtým patril do L. účastníkov stala odporkyňa. Y. tejto dohody o vyporiadaní L. bol povolený pod V
XXX/XX,právoplatnýmdňaXX.X.XXXX.U.predtýmnavrhovateľdarovacouzmluvouzodňaXX.X.XXXX
previedol svoj spoluvlastnícky podiel X na predmetných nehnuteľnostiach na vtedajšiu priateľku H. F.,

teraz Y.. Predmetná darovacia zmluva bola zavkladovaná pod číslom vkladu V XXXX/XX, ktorý sa stal
právoplatným dňa XX.X.XXXX.

H. účastníkmi konania, resp. aj manželkou navrhovateľa H. Y. a otcom odporkyne C. X. prebiehajú
viaceré súdne konania a to: 1. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX konanie vo veci navrhovateľky H. F. proti

odporcom: 1. H. Y. a 2. J. Y., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. XXC/
XX/XXXX, 2. pod sp. zn.XXC/XX/XXXX konanie vo veci navrhovateľky H. Y., proti odporcom 1. H. Y.
a 2. J. Y., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktoré konanie bolo prerušené
do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XX/XXXX, 3. pod sp. zn. XC/XX/

XXXX konanie vo veci navrhovateľa C. X. proti odporcovi J. Y. o vrátenie daru 4. pod sp. zn. XXC/
XXX/XXXX konanie vo veci navrhovateľky H. Y., proti odporkyni H. Y. o zaplatenie náhrady za užívanie
nehnuteľnosti, ktoré konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. XXC/
XX/XXXX o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.

Po oboznámení sa s predmetom a stavom vyššie uvedených súdnych konaní mal súd za to, že nie je
prekážka, ktorá by mu bránila v tomto konaní konať a vo veci rozhodnúť. J. sa navrhovateľ domáha
náhrady za užívanie svojich spoluvlastníckych podielov len za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX,
v prebiehajúcich iných konaniach sa neriešia otázky, ktoré by mali význam pre rozhodnutie v tejto veci. J.
ide o konanie vo veci vedenej na S. súde V. pod sp. zn. XC/XX/XXXX v ktorom sa C. X. domáha vrátenia

daru - t. j. spoluvlastníckeho podielu X na predmetných nehnuteľnostiach, ktorého výlučným vlastníkom
v období za ktoré sa domáha náhrady bol navrhovateľ, súd nepovažoval za potrebné konanie prerušiť
do skončenia konania vo veci sp. zn. XC/XX/XXXX pretože má za to, že podľa podanej žaloby v konaní
sp. zn. XC/XX/XXXX darca požiadal o vrátenie daru až listom zo dňa XX.X.XXXX, žaloba bola podanádňa XX.X.XXXX, pričom v súlade s ustanovením § 630 S. zákonníka, odôvodnené domáhanie sa
vrátenia daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. K zániku darovacieho
vzťahu podľa § 630 S. zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči

obdarovanému (R XX/XXXX), t. j. obligačné účinky odvolania darovania nastávajú doručením prejavu
vôle darcu obdarovanému a zmluvný vzťah založený darovaním zaniká s účinkami ex nunc (t. j. od
teraz, bez spätnej platnosti). G. teda opätovne nadobúda vlastnícke právo k daru s účinkami doručenia
prejavu vôle obdarovanému. V. ak by aj žaloba darcu o vrátenie daru bola úspešná, darca by znovu
nadobudol vlastnícke právo k predmetu daru až s účinkami ex nunc, teda to nič nemení na skutočnosti,

že v rozhodnom období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX bol navrhovateľ výlučným vlastníkom podielu
X na predmetných nehnuteľnostiach so všetkými právami s tým spojenými, teda aj s právom vec užívať,
resp. žiadať náhradu za užívanie predmetných nehnuteľností.

R. sa preto zaoberal odôvodnenosťou nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní. X. si za
obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX uplatnil nárok na náhradu v sume X.XXX,XX eura spolu s

úrokomzomeškaniazaužívaniejehospoluvlastníckehopodieluX-icenapredmetnýchnehnuteľnostiach
odporkyňou. V tomto rozhodnom období, boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre okres V., obec
B., kat. úz. B. zo dňa XX.X.XXXX, a to parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2,
parcela registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č.
XXXX/X - vinice o výmere XXX mX, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a
stavby rozostavaný rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pare. registra „C“ č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, jednak v podiele X-ice v bezpodielovom
spoluvlastníctve J. Y. nar. X.X.XXXX a H. Y. nar. XX.X.XXXX, ďalej v X bol ich spoluvlastníkom J. Y.

nar. X.X.XXXX a v X H. Y. nar. XX.X.XXXX.

Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období bol navrhovateľ spoluvlastníkom podielu X na
predmetných nehnuteľnostiach a zároveň titulom bezpodielového spoluvlastníctva spolu s odporkyňou
vlastnil tiež X na predmetných nehnuteľnostiach. J. bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania

zaniklo dňa XX.X.XXXX, navrhovateľ mal za to, že týmto okamihom sa stal spoluvlastníkom na
predmetných nehnuteľnostiach v podiele 1. V. jeho záver však nebol správny, pretože napriek tomu,
že L. účastníkov zaniklo dňa XX.X.XXXX, navrhovateľ spoločne s odporkyňou boli až do vyporiadania
ich L. dohodou naďalej obaja vlastníkmi podielu X na predmetných nehnuteľnostiach v celosti, teda
zánikom L. účastníkov sa navrhovateľ nestal výlučným vlastníkom podielu ďalšej X-iny na predmetných

nehnuteľnostiach (X/X z X v L.). X. teda v rozhodnom období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX
nebol výlučným vlastníkom podielu X-ice na predmetných nehnuteľnostiach, ale bol jednak výlučným
vlastníkom podielu X-iny na predmetných nehnuteľnostiach a naďalej bol spoločne s odporkyňou v
celosti vlastníkom podielu X-ice na predmetných nehnuteľnostiach, a to až do vyporiadania L. účastníkov
na základe uzatvorenej dohody o vyporiadaní L..

J. spoluvlastníctvo je charakterizované spoluvlastníckym podielom, ktorý určuje mieru účasti
spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva. J. podielovom spoluvlastníctve
prislúchajú spoluvlastníkom len ideálne podiely, podielovým spoluvlastníkom neprislúcha žiadna reálna
časť spoločnej veci, ale každý zo spoluvlastníkov je spoluvlastníkom celej nerozdelenej veci a výška

podielu tu určuje mieru, v akej sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na vlastníckom práve k spoločnej
veci.

V prípade bezpodielového spoluvlastníctva nie je vzťah medzi spoluvlastníkmi určený žiadnym podielom
a každý z bezpodielových spoluvlastníkov je vlastníkom celej veci a súčasne je obmedzený rovnakým

vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka.

R. podiel je mierou účasti na vzťahu k spoločnej veci i pokiaľ ide o užívanie veci, preto tam, kde
spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve vôbec alebo aspoň v rozsahu
určenom jeho podielom na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej

náhrady. X. spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu, je daný priamo zákonom - vyplýva z ustanovenia § X37 ods. 1 S. zákonníka
a z ustanovenia § 123 S. zákonníka, t. j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci
podľa miery zodpovedajúcej jeho podielu.S. zákonník nemá žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy medzi manželmi k spoločnému
majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva. J. § 853 ods. X S. zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ
nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona,
ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. J. právne vzťahy týkajúce sa zaniknutého
a dosiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom
spoluvlastníctve (rovnako rozsudok X. súdu O. republiky sp. zb. XX M./XXXX/XXXX z XX.X.XXXX).

L.X.súdO.užvrozhodnutísp.zn.XCzXX/XX(M.XX/XXXX,publikovanompodRXX/XXXXB.súdnych
rozhodnutí a stanovísk) zaujal právny názor, že i po zániku L. zostáva až do jeho vyporiadania každý z
manželov vlastníkom celej veci obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého.

R. prax teda pripúšťa, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva

každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého.

Ak teda v zmysle vyššie uvedených právnych záverov boli tak navrhovateľ ako aj odporkyňa až
do vyporiadania svojho L. dohodou zo dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX,
právoplatným dňa XX.X.XXXX, obaja vlastníkmi celého podielu X na predmetných nehnuteľnostiach,

teda obaja boli oprávnení tento spoluvlastnícky podiel užívať v celom rozsahu, pričom bol každý
obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka, súd má za to,
že navrhovateľ sa nemôže od odporkyne domáhať náhrady za užívanie X-ice z tohto podielu X-ice
na predmetných nehnuteľnostiach, pretože v zmysle vyššie uvedeného bola odporkyňa oprávnená
užívať tento spoluvlastnícky podiel X-ice na predmetných nehnuteľnostiach v celom rozsahu ako

bezpodielová spoluvlastníčka tohto spoluvlastníckeho podielu, preto sa navrhovateľ nemôže domáhať
náhrady za užívanie „svojej X/X“ (X/X z X/X, ktorá patrila do L. účastníkov) odporkyňou na predmetných
nehnuteľnostiach, pretože odporkyňa bola až do vyporiadania L. účastníkov oprávnená užívať podiel X
na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý vlastnila spoločne s navrhovateľom v L. v celosti, teda mohla
ho využívať v celom rozsahu. V tejto časti bol teda nárok navrhovateľ na zaplatenie náhrady za užívanie

jeho spoluvlastníckeho podielu X na predmetných nehnuteľnostiach odporkyňou, ktorá X-na bola vlastne
X-cou z X/X-ice, ktorá patrila do L. účastníkov, neodôvodnený.

J. ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu X
na predmetných nehnuteľnostiach, ktorého bol výlučným vlastníkom, súd posúdil uplatnený nárok

navrhovateľa podľa § X37 ods. X S. zákonníka.

N. § X37 ods. 1 S. zákonníka upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov vymedzujúc rozsah, v akom
sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. F. zo spoluvlastníkov je v zmysle §
137 ods. 1 S. zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.

V prípade, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci, a jeden
alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu,
pretože právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. R.
podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž
podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho preto nie je možné

oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka,
resp. ostatných spoluvlastníkov. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej
veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady
vo forme peňažného plnenia. V. právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva,
takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovizato,ženeužívaspoločnúvecvrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielu,ideoprávny
vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v S. zákonníku upravený. A. o nárok, ktorý vyplýva z
ustanovenia § X37 ods. 1 S. zákonníka. N. nárok nemožno kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného

obohatenia.

X. spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu
teda jednoznačne vyplýva z ustanovenia § X37 ods. 1 S. zákonníka. E. nevyhnutným predpokladomje užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (prípadne ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho
(ich) spoluvlastníckeho podielu. X. veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

Z. v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. X. je
pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov, alebo z rozhodnutia väčšinového
spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. V. nárok teda nevzniká, ak spoluvlastník užíva len časť veci
v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému

spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to
užívaním zostávajúcej časti veci. G. pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie
je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou (z
uznesenia X. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X M. XXX/XXXX).

J. spoluvlastníka na náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu je nepochybne právom

majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 S.
zákonníka. S. v predmetnej veci vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa za obdobie
od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. J. návrh navrhovateľa bol podaný osobne na súde dňa X.X.XXXX,
vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby je zrejmé, že navrhovateľ podal svoj návrh včas a jeho nárok
za obdobie od XX.X.XXXX do X.X.XXXX nie je premlčaný, pretože na premlčanie nároku navrhovateľa

sa neuplatní dvojročná premlčacia doba ako pri premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
(§ X07 ods. 1 S. zákonníka) ale všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 S. zákonníka, pretože
ide o právo majetkovej povahy vyplývajúce z ustanovenia § 137 S. zákonníka. X. odporkyne o premlčaní
nároku navrhovateľa za obdobie od XX.X.XXXX do X.X.XXXX tak nebola dôvodná.

V predmetnej veci však nebolo zistené, že by sa odporkyňa užívaním spoločných nehnuteľností
podieľala na úžitkovej hodnote tejto hromadnej veci vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej
spoluvlastníckemu podielu a teda, že by bol nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za užívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu X-iny na predmetných nehnuteľnostiach dôvodný.

X. svoj nárok odôvodňoval tým, že nemohol predmetné nehnuteľnosti užívať, pretože ich od rozvodu
manželstva v celosti užívala odporkyňa, spolu so svojimi rodičmi, navrhovateľ bol nútený nehnuteľnosť
opustiť po opakovaných psychických a fyzických útokoch odporkyne a jej príbuzných, odporkyňa a
príslušníci jej rodiny zamkýnali niektoré miestnosti špajzu, práčovňu aj garáž. V prípade, že by chcel
navrhovateľ nehnuteľnosť užívať, hrozilo mu ublíženie na zdraví zo strany otca odporkyne. X. síce

mal voľný vstup na pozemky, ale nemohol tam nič robiť. X. nebola daná možnosť nerušene zotrvať
na predmetnej nehnuteľnosti a užívať ju. J. každom pokuse o užívanie nehnuteľnosti bol vystavovaný
verbálnym dokonca fyzickým útokom.

S. argumentovala tým, že všetky vzájomné nároky účastníkov boli vyporiadané v rámci dohody o

vyporiadaní L., ďalej tým, že medzi účastníkmi konania boli konflikty a išlo o opakované a hrubé útoky
zo strany navrhovateľa, ktoré boli niekoľkokrát riešené aj prostredníctvom polície. X. znepríjemňoval
sústavne, spôsobom odporujúcim dobrým mravom a pravidlám slušnosti život odporkyni a jej rodine,
použil tiež voči odporkyni fyzické násilie. S. poukazovala na to, že ani ona ani nikto iný neužíval spoločnú
nehnuteľnosť nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, odporkyňa ani nikdy neznemožňovala užívanie

nehnuteľnosti navrhovateľovi. X. si našiel priateľku, s ktorou v rozhodnej dobe býval v inej nehnuteľností,
neužívanie spoločnej veci preto bolo jeho rozhodnutím a nie výsledkom reálneho znemožnenia užívania
veci alebo užívaním veci odporkyňou v rozsahu väčšom ako jej prináleží. S. spoločné nehnuteľnosti ani
neužívalavcelosti,navrhovateľsivyčlenilpriestor,ktorýnemoholbyťužívanýnikýminým,boluzamknutý
a navrhovateľ aj sporadicky kontroloval tento priestor. S. v predmetných nehnuteľnostiach bývala

s deťmi navrhovateľa, pričom sama s pomocou príbuzných financovala náklady na prevádzkovanie
nehnuteľností. X. chodil na nehnuteľnosti opakovane, mal od nej kľúče, chodil tam aj keď neboli doma,
v nehnuteľnostiach mal aj svoje osobné veci. X. užíval garáž, pričom dňa X.X.XXXX si z nej zobral
motorovú pílu, elektrickú pílu, karbobrúsku, krovinorez, vŕtačku a iné hnuteľné veci. G. XX.X.XXXX bol
na nehnuteľnostiach opakovane a uzamkol si jednu miestnosť, ktorú mal uzamknutú cca X rok, do ktorej

nemala odporkyňa prístup. J. nebola volaná z dôvodu, že by bolo navrhovateľovi bránené v užívaní
nehnuteľnosti, ale z dôvodu jeho vulgárneho a agresívneho správania. V období do konca roku XXXX
navrhovateľ na nehnuteľnosti chodieval, približne raz alebo X-krát do mesiaca. V rozhodnom období
odporkyňa bývala v jednej izbe spolu s dcérou, syn mal jednu izbu, jedna izba bola navrhovateľomzamknutá, v prístavbe mali jednu izbu rodičia odporkyne. K domu patrí záhrada, bol tam aj bazén, ktorý
sa po X rokoch roztrhal, altánok nemali. B. užívajú tým spôsobom, že ju kosia, je tam aj malý kúsok,
kde je niečo posadené, sú tam ovocné stromy, tuje. E. miestnosťou, ktorá bola zamknutá bola izba

navrhovateľa, pričom na väčšine miestností sa nenachádzali ani dvere.

J. sa navrhovateľ v konaní domáha náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu odporkyňou,
bolo jeho úlohou v konaní preukázať, že odporkyňa ako druhá spoluvlastníčka predmetných
nehnuteľností, užívala túto vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čím navrhovateľovi

znemožnila užívanie veci a prisvojila si tak úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere, než zodpovedá
jej podielu. V rozhodnom období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX bola odporkyňa jednak výlučnou
vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu X na predmetných nehnuteľnostiach a jednak vlastnila titulom
L. spolu s navrhovateľom spoluvlastnícky podiel X na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý bola
oprávnená užívať v celom rozsahu. S. teda v rozhodnom období bola oprávnená užívať predmetné
nehnuteľnosti v rozsahu X/X -ín, pričom ide o ideálny podiel na celej predmetnej nehnuteľnosti, nie o

konkrétnu reálnu časť spoločnej veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa nehnuteľnosť
obývala spoločne so svojimi dvomi deťmi, ktoré sú tiež deťmi navrhovateľa a tiež so svojimi rodičmi, ktorí
sa tam nasťahovali ešte pred rozvodom manželstva účastníkov konania, teda s vedomím navrhovateľa,
ktorý sa voči tomuto postupu nebránil spôsobom, ktorý mu umožňuje ustanovenie § 139 ods. X S.
zákonníka, teda neobrátil sa na súd, aby rozhodol o tom, či rodičia odporkyne môžu bývať v predmetnej

nehnuteľnosti. J. má súd za to, že rodičia odporkyne bývali v predmetnej nehnuteľnosti sú súhlasom
navrhovateľa. S. uviedla, že pokiaľ ide o obývanie domu, bývala v jednej izbe spolu s dcérou, v druhej
izbe býval syn, tretiu najväčšiu izbu v dome mal uzamknutú navrhovateľ, spoločná bola obývačka a
v ďalšej izbe v prístavbe bývali rodičia odporkyne. S. tiež uviedla, že po odchode navrhovateľa zo
spoločnej domácnosti po rozvode manželstva účastníkov, nehnuteľnosť obývala v nezmenenom stave,

teda tak, ako keď tam býval navrhovateľ, nerobila na nej žiadne zmeny. J. ide o užívanie garáže, podľa
odporkyne ju užíval navrhovateľ, mal v nej svoje veci, mal tam prístup. J. patriace k domu užívali tým
spôsobom, že tam kosili trávu a v jednej časti mali niečo posadené, pričom navrhovateľ mal na tieto
pozemky voľný prístup. X. v konaní uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nemohol užívať predovšetkým
z dôvodu zlých vzťahov účastníkov konania. R. však uviedol, že v čase rozvodu manželstva žil už určitú

dobu v podnájme s H. F., teraz Y.. Je teda zrejmé, že navrhovateľ mal v rozhodnom období vážnu
známosť,pretojenepravdepodobné,žebymalskutočnýzáujempredmetnúnehnuteľnosťužívať,jednak
z dôvodu zlých vzťahov s odporkyňou a jej rodičmi, jednak z dôvodu, že v tom čase už žil so svojou
terajšou manželkou. Z predložených priestupkových spisov je zrejmé, že verbálnych a fyzických útokov
sanedopúšťalalenodporkyňaajejotecaleajsámnavrhovateľútočilnaodporkyňu.C.akoužbolovyššie

uvedené, rozhodujúce pre oprávnenosť nároku navrhovateľa je to, či odporkyňa v danej dobe užívala
predmetné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. v tom čase ideálneho podielu
X-ín. X. sám v konaní uviedol, že v rozhodnom období sa do predmetnej nehnuteľnosti opakovane
vracal, bol tam niekedy X-X-krát do mesiaca, mal kľúče od brány a domu, v dome mal uzamknutú jednu
miestnosť, v ktorej mal svoje veci. Z odôvodnenia rozhodnutia S. úradu V., odbor všeobecnej vnútornej

správy č. S.-TT-S zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že ešte do dňa XX.X.XXXX mal navrhovateľ stále v dome
uzamknutú jednu izbu, ktorá mala slúžiť výlučne pre jeho potreby. Y. to z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý
pred správnym orgánom uviedol, že dňa XX.X.XXXX prišiel do domu v B., aby si prevzal poštu, avšak
vtedy zbadal, že v izbe, ktorú si zamkol za asistencie polície chýba záclona, preto vošiel do domu,
prešiel do svojej izby, otvoril okno a zapálil si cigaretu. X. teda až do marca roku XXXX mal v dome

účastníkov uzamknutú jednu izbu. X. sa do domu v tomto období opakovane vracal, kontroloval túto
svoju izbu a veci v nej, mal poštovú schránku na bráne, podľa vyjadrenia odporkyne a svedkov, odnášal
si z domu postupne svoje veci. R. navrhovateľ uviedol, že sa mohol pohybovať po pozemku, avšak
nemohol na ňom nič robiť. X. tvrdil, že odporkyňa izby v dome pred ním uzamykala, avšak toto svoje
tvrdenie nepreukázal. R. K. Y. a F. Y., deti účastníkov konania uviedli, že navrhovateľovi nebolo bránené

v užívaní nehnuteľnosti, kedykoľvek tam mohol prísť a bývať tam, navrhovateľ mal kľúče od domu, mal
prístup na dvor a do záhrady, špajza a garáž pred ním neboli uzamykané, pričom obaja potvrdili, že
navrhovateľ mal v dome uzamknutú izbu kde mal svoje veci a že na predmetné nehnuteľnosti opakovane
chodieval. R. C. X., potvrdila, že navrhovateľ opakovane chodieval na predmetné nehnuteľnosti, že v
užívanínehnuteľnostimuniktonebránil,navrhovateľmalodvšetkéhokľúče.V.svedkyňaH.Y.,manželka

navrhovateľa potvrdila, že navrhovateľ niekedy aj spoločne s ňou chodil na predmetné nehnuteľnosti a to
aj opakovane, mal schránku na bráne, bola prítomná tiež pri tom, keď si navrhovateľ vybral veci z garáže.Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že navrhovateľ v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXXX
mal možnosť a aj užíval predmetné nehnuteľnosti, keď sa do tejto nehnuteľnosti nielen do domu, ale aj
na pozemok a do garáže opakovane vracal, chodil tam, mal kľúče od brány a domu, chodil tam nielen v

čase keď boli obyvatelia domu doma, ale aj vtedy, keď tam nikto nebol, chodil tam sám alebo spoločne
so svojou vtedajšou priateľkou. V dome mal uzamknutú najväčšiu izbu, v ktorej mal svoje veci. X. veci
mal tiež v garáži, ktoré si neskôr zobral. V danom období však v dome nebýval, príčinou boli jednak zlé
vzťahy v rodine ako aj to, že už v tom čase žil so svojou terajšou manželkou. X. hoci obmedzene, predsa
len týmto spôsobom predmetné nehnuteľnosti užíval. X. však nepreukázal, že by odporkyňa užívala

predmetné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, v tom čase predstavujúci X-iny.
V. bývala v spoločnej izbe so svojou dcérou a v ostatnom predmetné nehnuteľnosti užívala bežným
spôsobom. X. mal k dispozícii jednu izbu, mal kľúče od nehnuteľností, teda mu nič nebránilo, aby
sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu. X. odporkyňa predmetnú
nehnuteľnosť neužívala výlučne sama, ale bývali v nej aj deti navrhovateľa, ktoré boli rozsudkom o
rozvodemanželstvaúčastníkovkonaniazverenédoosobnejstarostlivostiodporkyne,pretomožnonárok

navrhovateľa, ktorý sa domáha náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu odporkyňou,
ktorá predmetné nehnuteľnosti obývala spolu s deťmi navrhovateľa a to v období do vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. X S. zákonníka, ktorému súd preto ani nemôže poskytnúť
právnu ochranu.

J. navrhovateľ argumentoval tým, že predmetné nehnuteľnosti nemohol užívať z dôvodu, že mu hrozili
fyzické útoky zo strany otca odporkyne, voči ktorému bola podaná obžaloba pre ublíženie na zdraví,
táto skutočnosť nie je pre danú vec rozhodujúca. Je zrejmé, že účastníci konania nemajú dobré
vzájomné vzťahy, majú medzi sebou množstvo súdnych sporov a obaja boli priestupkovo prejednávaní

a aj postihnutí. X. sa však mohol svojich práv domáhať postupom podľa § 139 ods. X S. zákonníka,
čo však neurobil. V predmetnej veci je rozhodujúca tá skutočnosť, že vykonaným dokazovaním,
keď dôkazné bremeno zaťažovalo v tomto smere navrhovateľa, nebolo zistené, že by sa odporkyňa
užívaním spoločných nehnuteľností podieľala na úžitkovej hodnote tejto veci vo väčšom rozsahu, než
zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu a teda, že by bol nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady

za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu X na predmetných nehnuteľnostiach dôvodný. X. preto
povinnosť odporkyne na náhradu voči navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi neužívajúcemu vec v rozsahu
jeho podielu.

J. sa navrhovateľ domáhal náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu X na predmetných

nehnuteľnostiach, pričom ako bolo vyššie uvedené, navrhovateľ v období od XX.X.XXXX do
XX.XX.XXXX nebol spoluvlastníkom X-ice, ale len X-iny, pričom bol tiež bezpodielovým spoluvlastníkom
X-ice rovnako ako odporkyňa, nárok na náhradu za užívanie 1. podielu X-iny na predmetných
nehnuteľnostiach navrhovateľ nemá, pretože odporkyňa bola oprávnená spoluvlastnícky podiel X-ice,
ktorý mali účastníci v L. užívať v celom rozsahu až do vyporiadania L. účastníkov dohodou, keďže správa

majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania spravuje ustanoveniami o L. a nárok na náhradu
za užívanie 2. podielu X-iny na predmetných nehnuteľnostiach, ktorého bol navrhovateľ výlučným
vlastníkom nie je dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by odporkyňa užívala predmetnú
nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a prisvojovala si tak úžitkovú hodnotu
nehnuteľností vo väčšej miere, než zodpovedá jej podielu. Y. na to, súd návrh navrhovateľa ako v celom

rozsahu nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § X42 ods. 1 S. súdneho poriadku (O.s.p.) a
v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. X. trov
konania odporkyne pozostáva z trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby: X. prevzatie a

príprava zastúpenia (§ X3a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) po XXX,XX eura, 2. účasť na konaní
pred súdom dňa XX.X.XXXX (§ X3a ods. X písm. d/ cit. vyhl.) po XXX,XX eura, 3. rokovanie s klientom
dňa XX.XX.XXXX (§ X3a ods. 1 písm. b/ cit. vyhl.) po XXX,XX eura, 4. účasť na konaní pred súdom dňa
XX.XX.XXXX (§ X3a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) po XXX,XX eura, 5. rokovanie s klientom dňa X.XX.XXXX

(§ 1Xa ods. 1 písm. b/ cit. vyhl.) po XXX,XX eura, 6. účasť na konaní pred súdom dňa XX.XX.XXXX
(§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) po XXX,XX eura. K tomu náhrada hotových výdavkov, t. j. šesťkrát
režijný paušál (§ 1X ods. 3 cit. vyhl.) po X,XX eura, t. j. 6x X,XX eura = XX,XX eura. M. teda náhrada
trov právneho zastúpenia predstavuje sumu XXX,XX eura (6 x XXX,XX eura= XXX,XX eura + XX,XXeura), + XX % G. v sume XXX,XX eura, teda náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu s G.
sumu XXX,XX eura. A. trovy konania odporkyne zo súdneho spisu nevyplývajú. Y. na uvedené zaviazal
súd v konaní neúspešného navrhovateľa, aby zaplatil odporkyni náhradu trov konania pozostávajúcich

z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (X60 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku). Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho
zástupcu odporkyne podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.