Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114208196
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114208196.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletú Q. zast.

kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov Y. o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú Q. 1 do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. sumou 170,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.01.2013.

Zameškané výživné za obdobie od 01.01.2013 do 12.02.2015 vo výške 4.020,00 eur povoľuje súd otcovi
splácať v splátkach po 120,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej sa podaným návrhom domáhala určenia výkonu rodičovských práv a povinností rodičov

k maloletej z dôvodu, že s otcom maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Matka v konaní uviedla, že žiada maloletú Q. zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné
300 eur /resp. najmenej 200 eur/ mesačne od 1.1.2013 na tom základe, že maloletá pochádza zo vzťahu

s otcom, v spoločnej domácnosti s otcom nežijú od januára 2013. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi
a maloletou. Naposledy pracovala iba na dobu určitú v T. a od apríla 2014 je bez zamestnania. Poberá
iba rodinné prídavky a občas má brigádu. Rodičia sú na dôchodku, matka poberá dôchodok asi 300 eur
a otec ešte dôchodok nemá určený /do dôchodku iba nastúpil/, na domácnosť im prispieva pokiaľ má
peniaze. Otec na výživu maloletej neprispieva, od januára 2013 prispel sumou 400 eur. Maloletá chodí
do škôlky, za ktorú platí 50 eur mesačne. Maloletá nemá zvýšené výdavky v súvislosti zo zdravotným
stavom. Nie je evidovaná na úrade práce a využíva predĺženú materskú dovolenku do 6 rokov veku

dieťaťa, maloletá je v škôlke 8 hodín denne. Nikdy nemala uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú.
Má stredoškolské vzdelanie, vychovávateľka-opatrovateľka, vyššie odborné vzdelanie a prácu si hľadá.Otec bol ochotný platiť na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. Uviedol, že dosahuje zárobok asi
1900 eur mesačne. Z terajšieho vzťahu očakáva narodenie dieťaťa 24.2:2015, priateľka je t.č. na MD,
výšku jej materskej nepozná. Na maloletú od januára 2013 prispel, ak mal peniaze, ale sumu uviesť

nevie. Keď niečo potrebovala, kúpil to. Momentálne pracuje v A. žije tam sám, partnerka je na Slovensku.
Pôžičku si bral na zariadenie bytu, s matkou maloletej bývali v dome jej rodičov.

Kolízny opatrovník odporúčal zveriť do starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane jeho
možnostiam a schopnostiam a s prihliadnutím na vek a potreby maloletej.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti, pričom sa použijú primerane ustanovenia § 25, 26 Zák. o rodine.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Podľa § 62 Zák. o rodine plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa.

V súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá
sa o ňu riadne stará a otcovi určil primerané výživné. Matka nemá príjem, nie je evidovaná ako uchádzač

o zamestnanie, je na predĺženej materskej dovolenke, pričom maloletá navštevuje materskú škôlku
celodenne. Otec dosahuje príjem 1985 eur mesačne, z terajšieho vzťahu sa narodí dieťa. Na strane
matky je potrebné prihliadnuť na výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú, avšak je potrebné poukázať
na skutočnosť, že i matka má voči maloletej vyživovaciu povinnosť, a teda je povinná počínať si tak,
aby bola schopná si ju plniť. Maloletá navštevuje celodenne materskú škôlku, teda v tom čase matka

nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a má možnosť sa riadne zamestnať. Naviac býva v
domácnosti rodičov - dôchodcov, teda náklady na domácnosť neznáša sama a i v čase prípadného
ochorenia maloletej alebo viacsmennej práce má možnosť zabezpečiť si starostlivosť o maloletú.
Skutočnosť,žematkajebezzamestnania,nemôžebyťnaťarchupovinnejosoby,tedaotca,pokiaľmatka
nepreukázala relevantným spôsobom, že nemá možnosť sa zamestnať /zdravotné dôvody, nemožnosť

nájsť si zamestnanie/, pričom matka je svojvoľne na predĺženej materskej dovolenke a neposkytuje
celodennú osobnú starostlivosť maloletej. Matka, ako bolo uvedené, nezdieľa náklady na domácnosť
sama /resp. vôbec, keď rodičom prispieva na domácnosť len príležitostne/. Na strane otca je potrebné
prihliadnuť na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu v krátkom čase pribudne. Na strane maloletej nie
sú dané zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom alebo aktivitami. Obvyklá výška výživného

sa pohybuje v rozpätí 20- 30% príjmu povinnej osoby. Vzhľadom na vek maloletej má súd za to, že
výživné nie je možné priznať v požadovanej výške, keď otcovi v krátkom čase pribudne vyživovacia
povinnosť a na strane maloletej je predpoklad zvýšenia výživného zvyšovaním jej nákladov, nástupom
do školy, a teda určené výživné sa javí primerane jej veku, potrebám a s prihliadnutím na skutočnosť,
že voči maloletej má vyživovaciu povinnosť i matka. Pokiaľ aj matka zabezpečuje osobnú starostlivosť

o maloletú, túto nezabezpečuje celodenne, nepokrýva náklady na domácnosť rodičov a má možnosť
sa zamestnať, a teda si vyživovaciu povinnosť plniť. Potreby maloletej je potom možné pokryť určeným
výživným v spojení s vyživovacou povinnosťou matky. Neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali určenie požadovanej výšky výživného.

Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od ukončenia spolužitia rodičov v zmysle návrhu matky.
Zameškané výživné súd určil po odrátaní čiastky 400 eur, ktorú mal otec na výživu maloletej podľa
vyjadrenia matky uhradiť a povolil ho otcovi splácať tak, aby i vzhľadom na jeho výšku bolo toto
zameškané výživné splatené v lehote troch rokov.

Styk otca s maloletou súd neupravoval, nakoľko nebol predmetom konania. Pokiaľ otec vo svojom
písomnomvyjadrenížiadalupraviťnepravidelnýstykpodľajehomožností,tomutoniejemožnévyhovieť,
nakoľko by sa jednalo o nevykonateľné rozhodnutie. Otec pracuje v zahraničí, nevie uviesť konkrétne
obdobie na styk s maloletou a za danej situácie potom nie je možné styk upraviť. Toto rozhodnutie všaknebráni úprave styku /ak nedôjde k dohode rodičov/ v prípade, že pracovné povinnosti otca mu umožnia
pravidelné stretávanie sa s maloletou.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa

§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.