Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2015

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 18Er/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415203205
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Jágerská Nociarová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415203205.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270,
Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Dr. Vl.
Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti povinnému: X. D.V., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. XXXX/XX, XXX
XX D. Š., zast. Mgr. Peter Mačaj, advokát, Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, vedenej pod sp.zn. EX
2475/15, súdnym exekútorom: JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad so sídlom 1. mája 1053, 952

01 Vráble, o vymoženie 594,03 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia, s.r.o.,
sp.zn. CS 631/2014 zo dňa 19.12.2014, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 594,03 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 594,03 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 20 Eur. Tunajší súd poveril dňa 14.04.2015 súdneho exekútora
JUDr. Anettu Demešovú, Exekútorský úrad so sídlom 1. mája 1053, 952 01 Vráble vykonaním exekúcie.

Súdny exekútor doručil súdu dňa 20.05.2015 námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojom
návrhu uviedol, že v predmetnej exekúcii existujú dôvody podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku, t.j. sú tu iné dôvody, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať. Povinný namieta najmä platnosť
rozhodcovskej doložky, ako aj porušenie spotrebiteľských práv pri rozhodovaní rozhodcovského súdu a
porušeniezásadyspravodlivéhokonania,keďneboladodržanárovnosťúčastníkovpredrozhodcovským
súdom. Povinný nepodpísal samostatnú rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská doložka bola dojednaná
iba vo všeobecných podmienkach Zmluvy o pripojení, teda nebola individuálne dojednaná, preto je
ako neprijateľná podmienka neplatná. Rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a jeho

rozhodnutie je preto nulitným právnym aktom, a ako také nemôže byť exekučným titulom. Na základe
vyššie uvedeného povinný navrhuje, aby súd rozhodol o podanej námietke tak, že tejto námietke
vyhovie, exekúciu zastaví a oprávneného zaviaže nahradiť povinnému trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 119,68 eur.

K námietkam povinného súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí

exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29.04.2015 a právny zástupca povinného odovzdal námietky
proti exekúcii na poštovú prepravu dňa 11.05.2015, t.j. námietky proti exekúcii boli podané v zákonnej
lehote.

Oprávnený sa k podaným námietkam povinného nevyjadril.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprístupná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom

titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa§41ods.2písm.d/Exekučnéhoporiadku,exekúciumožnovykonaťajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
exekučného titulu rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo
vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť
medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý
nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto
časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy

predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) platného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Opieraním sa o znenie vyššie uvedenej smernice (ktorá bola implementovaná do nášho právneho
poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník) sa nijako nepopiera

zásada, že smernica na rozdiel od nariadenia (ako právne akty orgánov Európskej únie), nemá priamu
právnu záväznosť; dôležitý je cieľ smernice a najmä kogentná povaha čl. 6 smernice Rady 93/13
EHS (čl. 51 rozsudku ASTURCOM). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM,
čl. 51 judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o

neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu, a to rozhodcovským
rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 594,03 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 594,03 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 20 Eur. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 23.12.2014. Rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na
rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb -č. zmluvy: 6801236 v bode 4.13 a v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy:
6801306 v bode 3.13 je uzavretá nasledovná rozhodcovská doložka:
„Strany zmluvy sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov

existujúcich,akoajzozmlúvuzavretýchmedzinimivbudúcnosti(tozn.všetkyzmluvnévzťahyvzniknuté
na základe zmluvy/zmlúv o pripojení a k nej/ním vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace
(vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto zmluvy/zmlúv), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských
súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu

obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Strany sa dohodli, že ukončenie
platnosti Zmluvy alebo dodatku k nej sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení
platnosti Zmluvy alebo dodatku k nej.“

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Právny vzťah medzi oprávneným v právnom postavení veriteľa a povinným v právnom postavení dlžníka
je vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 OZ, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je
okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v

postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah založený zmluvou
o úvere je vzťahom spotrebiteľským, súd pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská doložka nie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd mal riadne preukázané, a to predložením Dodatku k
zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy: 6801236 a Dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb - č. zmluvy: 6801306, že súčasťou ich obsahu je aj rozhodcovská doložka. Podľa

názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnározhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor

o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora
(C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený

výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva
povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského

rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a
podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany
náležitú pozornosť nevenoval.

Na záver súd konštatuje, že formulácia rozhodcovskej doložky uvedená vyššie a teda rozhodcovská
doložka poskytujúca zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo
zmluvyataktoispôsobuvyriešeniaprípadnéhosporu(spoukazomnamožnévystupovanievprípadnom
spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) nemožno považovať za
také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany

spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto
úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu
na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom

exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

Keďžerozhodcovskádoložka,nazákladektorejrozhodcovskýsúdzaložilsvojupríslušnosť,aktorámala
založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky

nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Súd preto námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie
ako aj o trovách právneho zastúpenia povinného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.