Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2011

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/1/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608200590
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2011:7608200590.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcov: 1/

Z. M., bytom A. E. - I., J. XXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Danicou Holkovou, Spišská Nová Ves,
Hviezdoslavova 7, 2/ N. Č., bytom M., G. XX, 3/ B. W., bytom Š.E. XXX, E., Č., t.č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníkom JUDr. Marekom Doričom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Michalovce,
proti žalovaným: 1/ T.. B. A. R.., bytom Č., O. XXX, O. 2/ W. A., bytom Č., Ř.Í., M. XX, 3/ T.. N. C.,
bytom C. F. C. XX, C., Č., 4/ Q. Z., bytom Č.. M. XX, Ř. F. O., 5/ B.. P. B., bytom Č., O. X, I. XXX/1,
všetci zastúpení Mgr. Miroslavom Fülöpom, Trieda 1. mája 63/30, Spišská Nová Ves, 6/ SR - Slovenský
pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, právne zast. advokátkou JUDr. Renátou Bačárovou, Jarková

2, Prešov, 7/ M.. M. C., bytom A. G. Z., A. X, 8/ T.. Š. C., bytom M., P. XX, 9/ Poľnohospodárskemu
družstvu "Čingov" Smižany, 10/ N. Š., bytom O., Š. XXXX/XX, 11/ Š. K., bytom A. E., J. XXX, 12/ L. I.,
bytom L., Y. XX, 13/ M. G., bytom A., E. XXX/XX, 14/ Q. O., bytom A. G. Z., Š. G. X/XX, 15/ O. K., bytom
A. E., C. XXX/XX, 16/ Q. K.Š., bytom Z. Č.. XX, 17/ C. Z., bytom A. E., Š. XX, 18/ N. O., bytom E.. X.
M. XX/X, A. G. Z., právne zast. advokátom JUDr. Romanom Zajacom, Sp. Nová Ves, Letná 80, 19/ Q.
Č., bytom T. XX, 20/ M. C.Á., rod. C., 21/ I. R., rod. C., 22/ Q. C., rod. C. - zast. správcom Slovenským
pozemkovým fondom Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosť parcela č. 929/2 - orná pôda o výmere 4396 m2, k.ú. A. E., vytvorená
Geometrickým plánom č. 141/2000, zo dňa 20.10.2000, patrí do dedičstva po neb. B. Š., ktorý zomrel
v B.G. XXXX a po neb. B. Š., rod. C., ktorá zomrela v B. XXXX.

Súd žalobu proti Š. K., nar. X.X.XXXX, zamieta.

Žalobcom a žalovaným súd navzájom náhradu trov konania nepriznáva.

Slovenská republika nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.6.1996 podala Z. M. na tunajší súd návrh na vrátenie pozemku a poľnohospodárskej pôdy vedľa
jej rodinného domu. Do konania následne vstúpili okrem pôvodnej žalobkyne ďalší traja žalobcovia,
ktorí zhodne žiadali, aby bolo určené, že do dedičstva po neb. B. Š. a po neb. B. Š., rod. C., patria
nehnuteľností KN 61/1 - záhrada o výmere 751 m2, KN 61/3 - iná plocha o výmere 751 m2, KN
60/02 - záhrada o výmere 216 m2, KN 61/3 - iná plocha o výmere 752 m2 a KN 63 - orná pôda o
výmere 21.058 m2, zapísané na LV 704 k.ú. Spišské Tomášovce pre každého v jednej polovici. Uviedli,

že na základe prídelovej listiny vydanej Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave, bol vydaný výmer o vlastníctve pôdy pridelenej v prospech ich právnych predchodcov -
starých rodičov žalobcov 1,2,3 a rodičov žalobkyne 4, B. Š. a B. Š.. Títo na základe prídelovej listiny,
zo dňa 19.3.1948, dostali do vlastníctva nehnuteľností - parcely mpč. 59,60 a 63, zapísané vo vlož.č. 10 a 24, k.ú. Hadušovce, a to každý v jednej polovici. Prídelová cena v sume 4.259,- Kčs bola
riadne zaplatená dňa 26.4.1950. Uvedené pozemky boli skonfiškované v zmysle Nariadenia č.104/45
Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov

a nepriateľov slovenského národa. Tieto nehnuteľností boli ich právnymi predchodcami užívané od
roku 1948 až do roku 1972 a po smrti boli užívané matkou žalobcov 1 - 3 a sestrou žalobkyne 4. Z
uvedených nehnuteľností bola iba parc. mpč. 61/B - dom a záhrada, teraz vedená ako parc. EN 372,
predmetom prejednania dedičstva po neb. B. a B. Š. a následne po neb. I. W.. Ostatné predmetom
prejednania neboli, pretože ich užívalo poľ. družstvo. Na nehnuteľností parc. č. 60/b, 60/a, 59, 63 a 61/b,

si uplatnili reštitučný nárok na Pozemkovom úrade v Spišskej Novej Vsi žalovaní 1-3, ako priami príbuzní
pôvodných vlastníkov Q. A., rod. K. a J. A. a vlastníctvo k nim im bolo zapísané.

V priebehu konania žalobcovia zobrali svoj návrh týkajúci sa nehnuteľností KN 61/01- záhrada o výmere
751 m2, KN 61/3 - iná plocha o výmere 751 m2, KN 60/2 - záhrada o výmere 216 m2 a KN 61/2 -
záhrada o výmere 752 m2, zapísaných na LV č. 704 k.ú. Spišské Tomášovce, späť a žiadali v tejto časti

konanie zastaviť.

Uznesením 4C 1072/96 - 118, zo dňa 8.11.2002, súd konanie čiastočne zastavil, pričom uvedené
rozhodnutie bolo z dôvodu odvolania žalovaných potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach
12Co 218/03-147, zo dňa 20.10.2003.

Predmetom sporu ostala teda parc. č. KN 63 - orná pôda o výmere 21058 m2 v k.ú. Spišské Tomášovce,
zapísaná na LV 704, ktorú mali čiastočne užívať právni predchodcovia žalobcov. Žalobkyňa v 1.rade
všaknevedelapresneurčiťvakejvýmerebolapredmetnáparcelaužívanáaaničivteréneideocitovanú
parcelu. Vedela však určiť na mieste samom, o ktorú časť pozemku sa ma jednať.

Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol dňa 28.2.2005 rozsudkom 4C 1072/96-252 tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietol, účastníkom konania ani Slovenskej republike nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v 1. rade s tým že žiadala, aby odvolací
súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Podľa jej názoru bol súdom
nedostatočne zistený skutkový stav. Súd počas konania neidentifikoval, ktorým parcelám v súčasnosti
zodpovedajú parcely mpč. 59, 60 a 63, žiadala ustanoviť vo veci znalca, pretože parcely boli asi 3 x
číselne menené.

Proti rozhodnutiu o trovách konania podal odvolanie i právny zástupca žalovaných. Žiadal, aby mu boli
tieto priznané v nim vyčíslenej výške.

Uznesením4Co158/2005-281,zodňa28.2.2007,KrajskýsúdvKošiciachrozsudoksúduI.stupňazrušil

a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nariadil mu ujasniť predmet samotného konania, t.j. akej parcele v
súčasnosti zodpovedá parcela č. 63, k.ú. Sp. Tomášovce a to aj nariadením znaleckého dokazovania
a zamerať dokazovanie na preskúmanie skutočností, či po tom, čo boli pridelené prídelovou listinou
pozemky neb. právnym predchodcom žalobcov, nedošlo prípadne k ich vydržaniu, pokiaľ ich užívali
ako svoje v domnení, že im vlastnícky patria a to ešte za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka.

ZároveňnariadilsúduI.stupňaprioritnerozhodnúťoprocesnomnávrhužalobkynev1.rade,opristúpení
ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných.

Keďže v priebehu odvolacieho konania zomrela žalobkyňa v 4. rade, Q. Š., súd v konaní pokračoval s
jej dedičmi, M. M., B. Š. a N. O.. Títo však nesúhlasili s účasťou v predmetnom konaní v pozícii žalobcov

a každý za svoju osobu zobral svoj návrh späť a žiadali, aby bolo konanie voči nim zastavené.

Uznesením 4C 1072/96-35, zo dňa 3.12.2007, súd konanie vo vzťahu k týmto účastníkom konania
zastavil, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a v prevyšujúcej časti
konanie vylúčil na samostatné konanie, ktoré je v súčasnosti vedené pod sp. zn. 11C 1/2008.

Následne súd opakovane rozhodoval o procesných návrhoch žalobcov súvisiacich s úpravou petitu
žalobného návrhu i rozšírením okruhu účastníkov konania na strane žalovaných.Uznesením, zo dňa 19.7.2007 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpila Slovenská
republika - Slovenský pozemkový fond Bratislava .

Uznesením, zo dňa 15.12.2009 na návrh žalobkyne v 1. rade pripustil, aby do konania na strane
žalovaných pristúpili žalovaný Š. C., u ktorého bolo následne zistené, že tento je nebohým, a preto súd
pokračoval v konaní s jeho dedičmi M.. M. C. a T.. Š. C., Poľnohospodárske družstvo Čingov Smižany,
N. Š., Š. K., L. I., M. G., Q. O., O. K., Q. K. a C. Z..

Uznesením 11C 1/2008-93, zo dňa 2.2.2010, pripustil finálnu úpravu petitu žalobného návrhu zo strany
žalobcov 1-3 s tým, že predmetom ich návrhu je určenie, že nehnuteľnosť parc. č. 929/2 - orná pôda o
výmere 4396 m2, k.ú. Sp. Tomášovce, vytvorená geometrickým plánom č. 141/2000, zo dňa 20.10.2000,
patrí do dedičstva po neb. B. Š. a neb. B. Š., rod. C..

O poslednom procesnom návrhu žalobkyne v l. rade súd rozhodoval uznesením 11C 1/2008-234, zo dňa

22.3.2011, a pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili účastníci N. O., Q. Č. a účastníčky
M. C., rod. C., I. R., rod. C. a Q. C., rod. C., všetky tri zast. správcom Slovenským pozemkovým fondom
Bratislava.

Keďže v priebehu konania zomrela žalovaná Q. B. a následne i jej manžel T.. P. B. súd pokračoval ďalej

v konaní s ich dedičmi T.. N. C., Q. Z. a B.. P. B..

Žalovaní 1,2 s návrhom naďalej nesúhlasili. Zotrvali na svojich vyjadreniach, že majetok, ktorý je
predmetom tohto sporu, vrátane iných nehnuteľností, bol konfiškovaný ich právnym predchodcom,
vzhľadom k tomu, že otec bol Nemec. Keďže matka Nemkou nebola a proti rozhodnutiu podala

odvolanie, bolo z konfiškátu vyčlenené 10 ha pôdy a príslušné hospodárske budovy. Konštatovali, že
časť spornej parcely, im bola vrátená v rámci reštitúcii na základe rozhodnutia Pozemkového úradu
Spišská Nová Ves, a na základe toho boli zapísaní do LV ako jej vlastníci. Okrem toho boli zapísaní
ako vlastníci aj u ďalších parciel. Spochybňovali zároveň pravosť prídelovej listiny a výmeru vydaného
povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, pretože existujú dva exempláre

uvedených listín, pričom na základe jednej bola právnym predchodcom žalobcov daná do vlastníctva
poľnohospodárska pôda v k.ú. Sp. Tomášovce o celkovej výmere 0,3500 ha, označené ako parc. č. 59,
60 a 63 a na základe druhej iba parcely č. 60 a 63. Ďalej argumentovali tým, že žalobcovia nepreukázali
zaplatenie prídelovej ceny.

Zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu Bratislava namietala petit žalobného návrhu pretože
určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. starých rodičov žalobcov nie je správny.
Svoju námietku však bližšie nešpecifikovala. Zároveň namietala pasívnu legitimáciu pretože pôvodná
parcela č. 64, k.ú. Spišské Tomášovce vôbec nebola predmetom prídelu. Argumentovala, že matka
žalobcov si už v minulosti uplatnila vlastnícke právo k parcele 372 v k.ú. Sp. Tomášovce a táto bola

vytvorená z mpč. 59, ktorá sa však na originály výmeru nenachádza. Bolo to v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 6C 1045/1990. Následne bol vykonaný zápis na LV č.690 a bolo to prejednané
i v dedičských konaniach po neb. starých rodičov predchodcov. V súčasnosti sa zápis nachádza na LV
č.949 u parc. č.10059, kde sú zapísaní st. rodičia žalobcov na základe toho istého výmeru. Z parcely
mpč. 58 bola vytvorená parcela 376 a táto bola zapísaná na LV 25. Toto bolo vysporiadané darovacími

zmluvami a bolo predkladané v dedičských konania po neb. B. Š., neb. B. Š. a neb. I. W.. Čo sa týka
parcely 10064, neknihovanej parcely č. 203 tieto neboli predmetom prídelu. Uvádzala, že u žalobcov
neboli splnené podmienky vydržania, pretože jednou z podmienok je dobromyseľná držba, čo nebolo
splnené, keďže sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva žalobou a jednak boli predmetné
nehnuteľnosti prejednané i v dedičskom konaní. Doporučila žalobu vo vzťahu k SR- Slov pozemkovému

fondu, M. C., rod. C., I. R., rod. C. a Q. C., rod. C., zamietnuť.

Žalovaná M.. M. C. konštatovala, že sa dedičstvom po neb. otcovi nikdy nezaoberala, relevantne sa k
veci vyjadriť nevedela, relevantné vysvetlenie vo veci podá jej brat T.. C..

Žalovaný T.. Š. C. so žalobou nesúhlasil. Konštatoval, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
k.ú. Spišské Tomášovce - Hadušovce, zap. na LV č. 698, parc.č. 10065/1. Túto zdedil po neb. otcovi,
pričom polovicu daroval sestre. Parcelu neužívajú, pozemky obhospodaruje PD Smižany.Splnomoc. zástupca Poľnohospodárskeho družstva Čingov Smižany konštatoval, že v roku 1967
bola robená hospodárskotechnická príprava pozemkov v rámci ktorej mali byť vyčlenené hony, kde
hospodárilo PD. V tomto období už bola časť pozemkov družstva rozdelená na individuálne záhumienky

jednotlivých členov. V rámci týchto záhumienkov bola pôda označená ako „chmeľník“, na mape ako
„školské“, vyčlenená pre B. Š., pričom išlo o pozemky v k.ú. Spišské Tomášovce, parc.č. 960 o výmere
361 m2, parc.č. 962 o výmere 36 m2, a parc.č. 963 o výmere 3283 m2. Podľa mapy je na parc.č. 960
a 962 postavený rodinný dom žalobkyne v l. rade a záhrada, o čom svedčí aktuálny snímok z tohto
obdobia, a parc.č. 963 zodpovedá parcele, ktorá bola identifikovaná na ohliadke v lete 2010. PD sa

zároveň dohodlo s predchodcami žalobcov na tom, že na pozemku bola vyčlenená poľná cesta slúžiaca
ako príjazdová cesta k domu a pozemku. Presne vymedziť hranice užívania v teréne nevedel. On sám
nastúpil pracovať do PD v roku 1971 a v tomto období boli parcely užívané tak ako uviedol. Ostatné
skutočností sa dozvedel z písomností družstva. V závere uviedol, že PD bolo založené v roku 1948 a
išlo o jedno z prvých družstiev v okrese. Zostavovatelia hospodárskotechnickej úpravy pozemkov mali
v rukách pôvodné písomné podklady a z toho dôvodu bola pre B. Š. vyčlenená spomínaná pôda cca o

výmere 3680 m2. Parcely, ktoré boli takto vyčlenené, zodpovedajú i výmeru. Išlo však o užívacie vzťahy,
vlastnícke vzťahy sa v tomto neriešili.

Žalovaná N. Š. uviedla, že sa k žalobe nevie kompetentne vyjadriť, nevie vymedziť parcelu, ktorá je jej
spoluvlastníctvom a ani nevie kto ju užíval v minulosti ani v súčasnosti.

Žalovaný Š. K. uviedol, že on nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, pôdu iba spolu
s ďalšími príbuznými užíva od roku 1993, pretože mu táto bola, ako náhradná, vyčlenená.

Žalovaný L. I. konštatoval, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. Spišské Tomášovce,

zapísaných na LV č.698, tieto získal po otcovi. Nehnuteľností stále patrili ich rodine, nebol to žiadny
konfiškát.

Žalovaná Q. O. konštatovala, že s L. I. sú vzdialená rodina. Svoj podiel na nehnuteľnostiach získala
titulom dedenia spolu so sestrou, Q. K..

Žalovaný O. K. sa stotožnil s výpoveďou L. I..

Žalovaná Q. Č. so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudla dedením po svojej matke a starej matke. Pamätala si, že spolu s mamou

chodili pracovať na roľu, nepamätala si však konkrétne miesto. S roľou susedil dom a dvor p. W.. Babka
podelila všetky deti, takže ďalšie časti pozemkov obrábali ďalší príslušníci ich rodiny.

Žalovaná N. O. konštatovala, že má vedomosť o parcelách v Hadušovciach aj keď je vlastníčkou
viacerých parciel. Tieto sa nachádzajú niekde pri cintoríne a boli obrábané jej starými rodičmi. V čase,

keď parcely zdedila po svojom otcovi, už ich užívalo PD Smižany, ktoré jej raz ročne dáva poukážky na
nákup tovaru z družstva. Pamätala si neb. I. W., ktorá bola jej spolužiačkou. Táto žila s matkou v malom
domčeku, ale či vlastnili nejaké pozemky uviesť nevedela.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v odvolacím súdom nariadenom smere a to výsluchom účastníkov

konania, svedkov, nariadením znaleckého dokazovania, listinnými dôkazmi, oboznámil sa s obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav:

Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislaveč.14908/48-III/B,zodňa19.3.1948,overenéhoMinisterstvomvnútraSR,Bratislava,súdzistil,

že B. Š. a manželke B. P.. C. boli pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v k.ú. Sp.
Tomášovce o celkovej výmere 0,3500 ha, v prídelovom pláne označené ako parc. č. 60,63.

Z konečného prídelového plánu s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom z konfiškovaných
pôdohospodárskych majetkov vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,

pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu Spišská Nová Ves, zo dňa 12.1.1950, súd zistil, že B. Š.
a manželke boli pridelené parcely č. 60,63 zapísané v mpč. 10 a 24 o celkovej výmere 3500 m2 za
prídelovú cenu 4250,- Kčs. Z uvedenej listiny je zrejmé, že z prídelovej ceny bola dňa 29.7.1948
zaplatená suma 800,- Kčs, zvyšok mal byť splatený v ročných splátkach.Z rozhodnutia Pozemkového úradu Spišská Nová Ves č.j. 23/91/6-MH, zo dňa 16.8.1994, súd zistil, že
žalovaným 1-3 bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. Hadušovce podľa KN Spišské

Tomášovce, a to vrátane parcely mpč. č. 63 roľa o výmere 21058 m2.

Z rozsudku tunajšieho súdu 6C 1045/90-10, zo dňa 19.2.1991 súd zistil, že týmto rozsudkom bolo
určené, že parcela EN 372-záhrada o výmere 770 m2 v k.ú. Sp. Tomášovce vytvorená z mpč. 59
zapísanej vo vl. 10, k.ú. Hadušovce patrí v 1-ici do dedičstva po neb. B. Š. a v 1-ici do dedičstva

po neb. B. Š., ktorým bola táto pridelená spoločne v roku 1948 na základe Prídelovej listiny vydanej
povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, zo dňa 19.3.1948.

Zdedičskéhospisuneb.B.Š.,zomr.X.X.XXXXsúdzistil,žerozhodnutímŠtátnehonotárstvavSp.Novej
Vsi D 526/72, zo dňa 26.10.1972, nadobudla vlastnícke právo k polovičného spoluvlastníckemu podielu
poručiteľa z rod. domu č.p. 244, postaveného na parcele EN 962, k.ú. Spišské Tomášovce, dcéra I. W..

Tu bolo konštatované, že vlastnícke vzťahy poručiteľa k stavebnému pozemku nie sú usporiadané. Z
uznesenia tunajšieho súdu D 1378/91 - 22, 1Not 9/93, zo dňa 5.4.1993 súd zistil, že nehnuteľnosti v k.ú.
Sp. Tomášovce, podľa rozsudku tunajšieho súdu 6C 1045/90 nadobúda I. W..

Z dedičského spisu po neb. B. Š., zomr. X.X.XXXX súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu D

1379/91-14, 1Not 10/93, zo dňa 5.4.1993 nadobudla dedičstvo po neb. jej dcéra I. W.. Išlo o
nehnuteľností v k.ú. Sp. Tomášovce, podľa rozsudku tunajšieho súdu 6C 1045/90 nadobúda I. W..

Z dedičského spisu po neb. I. W., zomr. XX.XX.XXXX, súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu D
2046/93-28, zo dňa 6.4.1995 nadobudli dedičstvo po neb. jej tri deti.

Z písomnosti predloženej zástupcom PD Čingov Smižany označenej ako „Pôda nečlenov Hadušovce“,
súd zistil, že B. Š. boli ako záhumienok pričlenené pozemky zapísané vo vložke 35, parc.č. 960 o výmere
361 m2, č. 962 o výmere 36 m2 a č. 963 o výmere 3283 m2, t.j. spolu o výmere 3680 m2. Podľa snímku
z mapy evidencie nehnuteľností, zo dňa 4.3.1966, išlo o nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu.

Zo zápisnice z ohliadky na mieste samom, zo dňa 29.6.2010, súd zistil, že žalobkyňa v l. rade na
ohliadke vymedzila v teréne pozemky, ktoré obrábali jej predchodcovia. V súčasnosti je časť pozemku
vykolíčkovaná, avšak jej otec s dedom užívali aj to, čo vykolíčkované nie je, a to parcelu až po hlavnú
cestu. V strede pozemku jej dedo spravil poľnú cestu, čím sa pozemok rozdelil na dve polovice.

Konštatovala, že pravá časť od vedľajšej cesty pri pohľade zozadu smerom k domu, a to asi 20 m
od cesty, nebola ich, táto im však v súčasnosti bola daná starostom obce do užívania. Oni užívali až
pozemok od tejto hranice a to v šírke cca 33 m, v dĺžke od cesty až po záhradu, pričom parcela bola
permanentne obrábaná, sadili tu plodiny, nikdy tu nebol pasienok. Pozemok nebol oplotený avšak druhú
hranicu tvoril hraničný kameň, ktorý je tam i v súčasnosti, a ktorý oni odstrániť nedovolili. Napravo bol

pozemok, ktorý obrábal sused Č., maximálne však do roku 1968. Naľavo za hranicou pozemku malo
role JRD Smižany. Pri hlavnej ceste boli vysadené jablone, jej predchodcovia užívali pozemky od jabloní
až po dom.

Svedkyňa Q. B. konštatovala, že ona sa presťahovala do Obce Sp. Tomášovce v roku 1961. S rodinou

žalobcov, resp. s ich rodičmi, sa poznala. Pozemky obrábal p. W., otec žalobcov so svokrom, pričom v
teréne ukázala, že ide o pás pozemku až k domu v šírke cca 50 m, ktorý bol užívaný až po vedľajšiu
cestu. Pôda bola riadne obrábaná, sadili tam zemiaky, jarec a to stále až doteraz. Neďaleko sa nachádza
cintorín, takže aj pri návšteve cintorína videli kto pozemky obrába.

Svedkyňa N. W. uviedla, že parcelu za domom žalobkyne v l. rade užívala jej stará matka Š., potom
rodina W. a teraz M.. Pamätala si, že roľa bola v strede, asi 3 m od cesty a kopírovala celý pas v šírke
domu, a to od domu až po cestu. Pamätala si to od obdobia kedy mala asi 10 rokov, t.j. od roku 1958,
minimálne do roku 1993.

Užívatelia tam pestovali plodiny, sadili zemiaky. Dom spredu bol riadne oplotený, ale či mala plot parcela
vzadu uviesť nevedela.Svedkyňa I. E. konštatovala, že ona je sestrou neb. B. W. - otca žalobcov, je nažive posledná z 8
súrodencov. Brat sa priženil do rodiny Š. v roku 1954, keď mala ona 14 rokov. Pamätala si, že spolu so
svokrom užívali už v tom období lúku za domom. Bola to lúka, ktorá licovala záhradu za domom až po

cestu. Na druhej strane od cintorína za cestou bola hlboká medza a ďalej nasledovala lúka, ktorá bola
užívaná. Po predložení snímky ukázala, že išlo o lúku pokračujúcu za domom a záhradou žalobkyne v
l. rade a to až po hlavnú cestu, pričom ľavá strana pri pohľade od lúky k domu hraničila so záhradou,
pravá strana s vedľajšou cestou, za ktorou bol cintorín. Pozemok nebol ohradený. Nachádzal sa tam iba
hraničný kameň vedľa zvaleného domu. Tento kameň určoval hranicu s vedľajším pozemkom smerom

vľavo pri pohľade od hlavnej cesty. Pozemky brat so svokrom riadne užívali, vždy tam niečo sadili, napr.
zemiaky, ktoré im aj ona chodila pomáhať zberať. Lúka bola obrábaná sústavne, nikdy neostala ladom.
Ona sa síce v roku 1964 odsťahovala z pôvodného bydliska v Mečedelovciach, avšak s bratom bola
stále v kontakte, rozprávali sa o tom čo pestuje, dával jej seno pre zajace, zemiaky, keď bola dobrá
úroda. Pamätala si, že brat užíval pozemky až do smrti, o združstevňovaní nič nevedela.

Z Geometrického plánu č. 141/2000 vyhotoveného dňa 20.10.2000 geodetom B. R. súd zistil, že
žalobcovia žiadajú, aby súd určil, že do dedičstva po ich neb. právnych predchodcov patrí novovytvorená
parcela č. 929/2 o výmere 4396 m2, vytvorená z parciel č. 10063, 2003, 10064/1, 10064/2, 10065/1,
10058, 10059, 10061/1, 10061/2, 10061/3 a 10060/1 zapísaných na LV č. 704, 698, 619, 857, 848 a
949 v k.ú. Spišské Tomášovce.

Z LV č. 919 k.ú. Spišské Tomášovce súd zistil, že parcela č. 2003 o výmere 9111 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, ktorá tvorí časť novovytvorenej parcely č. 929/2 o výmere 4396 m2, na základe vyššie
citovaného geometrického plánu, je vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom správcom je Slovenský
pozemkový fond Bratislava.

Z LV č. 857 k.ú. Spišské Tomášovce súd zistil, že parcela č. 10064/1, o výmere 1120 m2 - orná pôda,
ktorá tvorí časť novovytvorenej parcely č. 929/2 o výmere 4396 m2, na základe vyššie citovaného
geometrického plánu, je vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom správcom je Slovenský pozemkový
fond Bratislava.

Z LV č. 698 k.ú. Spišské Tomášovce súd zistil, že parcela č. 10065/1, o výmere 8423 m2 - orná pôda,
ktorá tvorí časť novovytvorenej parcely č. 929/2 o výmere 4396 m2, na základe vyššie citovaného
geometrického plánu, je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných T.. C., PD Čingov Smižany, B. A.,
Q. Č., N. Š., N. O., L. I., M. G., Q. O., O. K., Q. K., C. Z., W. A., Q. B.C. a M.. M. C..

Z LV č. 848 k.ú. Spišské Tomášovce súd zistil, že parcela č.10058, o výmere 272 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, ktorá tvorí časť novovytvorenej parcely 929/2 o výmere 4396 m2, na základe vyššie
citovaného geometrického plánu, je v podielovom spoluvlastníctve M. C., I. C., Q. C.T., B. Š., pričom k
vlastníčkam 1-3 je správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava.

Z LV č. 949 k.ú. Spišské Tomášovce súd zistil, že parcela č. 10059, o výmere 571 m2 - záhrady, ktorá
tvoríčasťnovovytvorenejparcely929/2ovýmere4396m2,nazákladevyššiecitovanéhogeometrického
plánu, je vo vlastníctve neb. B. Š. a M., rod. C..

Z LV č. 704 k.ú. Spišské Tomášovce súd zistil, že parcela č. 10060/1 o výmere 588 m2 - záhrady,
10061/1 o výmere 429 m2 - záhrady, 10061/2 o výmere 462 m2 - záhrady, 10061/3 o výmere 475 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, 10063 o výmere 7283 m2 - orná pôda, 10064/2 o výmere 483 m2 - orná
pôda, ktorá tvorí časť novovytvorenej parcely 929/2 o výmere 4396 m2, na základe vyššie citovaného
geometrického plánu, je v podielovom spoluvlastníctve T.. B. A., neb. Q. B. a W. A..

Zo znaleckého posudku č. 13/2008 vypracovaného dňa 21.10.2008 znalcom v odbore geodézie a
kartografie Ing. Ladislavom Tichým súd zistil, že parcela mpč. 59 v k.ú. Hadušovce je identifikovaná
na parcelu registra E - KN 10059 o výmere 571 m2 - záhrada a je zapísaná na LV č. 949 v k.ú. Sp.
Tomášovce. Parcela mpč. 60 v k.ú. Hadušovce je identifikovaná na parcelu registra E - KN 10060/1

o výmere 588m2 - záhrada a je zapísaná na LV č. 704 v k.ú. Sp. Tomášovce. Parcela mpč. 63 v k.ú.
Hadušovce je identifikovaná na časť parcely registra E - KN č. 10063 o výmere 0,2341 ha - orná pôda
a je zapísaná na LV č. 704 v k.ú. Sp. Tomášovce.Z Notárskej zápisnice - darovacej zmluvy Nz 152/66, N 148/66, zo dňa 8.3.1966, registrovanej Štátnym
notárstvom v Sp. Novej Vsi dňa 16.3.1966 pod č. RI 150/1966 súd zistil, že B. Š., rod. C. darovala
svojej dcére I. W., rod. Š. podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. Hadušovce podľa EN k.ú. Sp.

Tomášovce, č. EN 960, 962 v 2/5-tinách (podľa pzkn. stavu zap.č. 29, k.ú. Hadušovce mpč. 58 v 2/5-
tinách). Išlo o starý drevený rodinný dom pred demoláciou č. 83 a dvor so záhradou.

Z darovacej zmluvy, zo dňa 7.6.1967, N 406/67 registrovanej Štátnym notárstvom v Sp. Novej Vsi dňa
7.3.1968, pod č. RI 96/68 súd zistil, že Q. C., rod. C. darovala svojej sestre, B. Š., rod. C., svoj podiel

na nehnuteľnosti zap. v k.ú. Hadušovce v zápisnici č. 29 mpč. 58, dom - popisné č. 15, dvor a záhradu
o výmere 193 štv. siah podľa B 1/b v 1/5-tine (podľa evidencie nehnuteľnosti č. EN 961, 962 a 960.

Z Notárskej zápisnice - darovacej zmluvy Nz 131/66, N 131/66, zo dňa 8.3.1966, registrovanej Štátnym
notárstvom v Sp. Novej Vsi dňa 9.3.1966, pod č. RI 125/1966 súd zistil, že I. R., rod. C. a M.P. C., rod.
C. darovali svojej sestre B. Š., rod. C. svoje podiely na nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. Hadušovce

podľa EN k.ú. Sp. Tomášovce, č. EN 960, 961, 962 v 2/5-tinách (podľa pzkn. stavu zap.č. 29, k.ú.
Hadušovce mpč. 58 v 2/5-tinách). Išlo o starý drevený rodinný dom pred demoláciou č. 83 a dvor so
záhradou.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo,

ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. l, 2 citovaného Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne,
kto ju drží oprávnene (§145) a nepretržite tri roky., ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu

dobu predchodcu.

Podľa § 80 písm.c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo okrem iného
najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vydržania je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Nakoľko právnym následkom vydržania je
nadobudnutie vlastníctva priamo zo zákona treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé
obdobia platnosti právnych predpisov, ktoré vydržanie upravovali odlišne.

Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti bez vkladu vlastníctva do pozemkovej knihy ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov
ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne
ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastníctvo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, kto už na
začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť patrí inému.

Podobné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stanovil aj Občiansky zákonník č.
141/1950 Zb. v § 115 a 116 ods. l v spojení s ust. § 145. Podľa týchto ustanovení vlastníctvo nadobudol
ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom za oprávneného držiteľa sa považoval
ten, kto bol so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný v tom, že mu vec patrí., v pochybnostiach

sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Jeho dobromyseľnosť mohla založiť skutočnosť, ktorá mohla
v ňom vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľností. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti
v oboch uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel iba v tom, že obyčajové právo vyžadovalo
dobromyseľnosť pri vstupe do držby a podľa Obč. zákonníka č. 141/50 Zb. bola potrebná počas
celého priebehu vydržacej doby. Pritom tak podľa Obyčajového ako aj podľa Občianskeho zákonníka

č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si
započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu, pričom odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do
užívania JRD, neprerušilo plynutie vydržacej doby. Podľa prechodného (intertemporálneho) ustanovenia
§ 566 Stredného Občianskeho zákonníka č.141/50 Zb. vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred
1.1.1951 sa skončila najneskôr uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom

z r. 1950, počítanej od 1.1.1951. V praxi to teda znamená, že pokiaľ vydržacia doba začala plynúť pred
1.1.1951, došlo k nadobudnutiu vlastníctva najneskôr 1.1.1961.Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu a z výsledkov vykonaného
dokazovania mal preukázané, že právnym predchodcom žalobcov boli na základe výmeru o vlastníctve
pôdyvydanéhoPovereníctvompôdohospodárstvaapozemkovejreformyvBratislave,zodňa19.3.1948,

a konečného prídelového plánu s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom z konfiškovaných
pôdohospodárskych majetkov vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,
pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu Spišská Nová Ves, zo dňa 12.1.1950, pridelené parcely č.
60,63 zapísané
v mpč. 10 a 24 o celkovej výmere 3500 m2 za prídelovú cenu 4250,- Kčs. Títo sa následne chopili držby

a užívania parciel, ktoré sa nachádzali za ich rodinným domom a záhradou v dobrej viere, pretože im
pripadalo prirodzené, že im boli výmerom pridelené parcely práve v blízkosti ich nehnuteľnosti, aj keď
podľa znaleckého posudku č. 13/2008 vypracovaného dňa 21.10.2008 znalcom v odbore geodézie a
kartografie Ing. Ladislavom Tichým tomu tak bolo iba čiastočne. Dobromyseľne ich užívali od prídelu,
obhospodarovali ich, realizovali svoje vlastnícke práva v domnení, že im výkon tohto práva patrí. Za celé
obdobie neboli v užívaní nikým a ničím rušení, nikto ich práva nespochybňoval, v užívaní im nebránil.

Takto užívali nehnuteľnosti po dobu dlhšiu ako 10 rokov, a to od pridelenia, pričom z výpovede svedkyne
I. E. vyplýva, že tomu takto bolo už v roku 1954 a následne až do ich smrti v roku 1972, čo potvrdzujú vo
svojich svedeckých výpovediach svedkyne Q. B. a N. W.. V užívaní ďalej pokračovali rodičia žalobcov, a
to až do ich vnesenia do JRD, resp. aj po tomto období ako družstvom pridelený záhumienok, čo potvrdil
i pracovník PD Čingov Smižany, T.. A. a potvrdzujú to i nim predložené písomností. Až v roku 1994,

rok po smrti matky žalobcov I. W. rod. Š., bola pôda vyčlenená na užívanie Š.E. K.. Súd bol teda toho
názoru, že ešte starí rodičia žalobcov splnili podmienky na vydržanie sporných nehnuteľností podľa, v
tom období, platného a účinného Stredného občianskeho zákonníka, pretože nehnuteľností užívali v
domnení, že im tieto boli výmerom riadne pridelené, užívali ich dobromyseľne po dobu dlhšiu ako 10
rokov, preto súd konštatuje, že najneskôr k 1.1.1964 boli splnené podmienky vydržania vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam, a preto žalobe vyhovel.

Žalovaní l, 2 síce spochybňovali pravosť výmeru, ale svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali.
Súd si vyžiadal originál výmeru zo Štátneho archívu Ministerstva vnútra SR v Levoči, pobočka Spišská
Nová Ves. Z uvedeného zistil, že v archíve sa nachádza výmer totožný s tým, ktorý bol predložený do

spisu, a na základe ktorého boli právnym predchodcom žalobcov do vlastníctva pridelené nehnuteľnosti
v k.ú. Sp. Tomášovce, parc. č. 60 a 63 o celkovej výmere 0,3500 ha. Vzhľadom na uvedené skutočností
súd vychádzal z ustanovenia §134 O.s.p. keďže výmer a prídelová listina sú verejnou listinou, u
ktorej zákon predpokladá pravdivosť toho čo sa v nej osvedčuje, resp. potvrdzuje, a keďže v konaní
nebol preukázaný opak, považoval predmetné listiny za pravé. Čo sa týka zaplatenia prídelovej ceny

žalobcovia tvrdili, že táto bola ešte dňa 26.4.1950 riadne zaplatená, doklad o tom však pre odstup
času predložiť nedokázali. Súd však vychádzal z obsahu samotného výmeru, z ktorého je zrejmé, že
z prídelovej ceny bola dňa 29.7.1948 zaplatená suma 800,- Kčs, a zvyšok mal byť splatený v 14-tich
ročných splátkach po 303,- Kčs. V prípade nedodržania zaplatenia prídelovej ceny však táto skutočnosť
nespôsobila neplatnosť prídelu, ale splátky mali byť v zmysle § 28 Zák. č. 90/1947 Sb. vymáhané

exekučne. Z uvedených príčin súd teda považoval túto námietku za nedôvodnú.

Čo sa týka námietok Slovenského pozemkového fondu Bratislava o nemožnosti vydržať parcely vo
vlastníctve fyzických osôb i čo sa týka prídelovej listiny, ktorá podľa ich názoru nespĺňala náležitostí na
riadny zápis, súd tieto považoval za irelevantné poukazujúc na vyššie uvedené skutočností. Námietku

nedobromyseľnosti držby parciel zapísaných na LV č. 848, k.ú. Sp. Tomášovce súd taktiež považoval
za nedôvodnú pretože skutočnosť, že Q. C., rod. C. dňa X.X.XXXX, I. R.Á., rod. C. a M. C., rod. C. dňa
8.3.1966 previedli časť nehnuteľností v k.ú. Sp. Tomášovce parcela EN 960, 961 a 962 na svoju sestru
B. Š., rod. C. a táto svoj spoluvlastnícky podiel na parcelách EN 960 a 962 na dcéru I. W., rod. Š.Ň. dňa
8.3.1966 potvrdzujú tvrdenie žalobcov o potrebe zosúladenia právneho stavu so stavom faktickým, t.j.

potrebu písomného prevodu nehnuteľností na ich užívateľov po tom, čo tieto boli už v minulosti B. Š.,
rod. C. neformálne sestrami darované.

Uznesením tunajšieho súdu 11C 1/2008-82, zo dňa 15.12.2009 súd pripustil, aby do konania na strane
žalovaných vstúpili ďalší účastníci konania, vrátane Š. K., A.. E., J. XXX, vzhľadom k tomu, že tento

figuroval ako spoluvlastník nehnuteľností zapísaných v k.ú. Spišské Tomášovce, na LV č. 698. Tento
žalovaný nebol bližšie identifikovaný dátumom narodenia, resp. rodným číslom. Po aktualizácii LV č. 698
sa zistilo, že Š. K., ktorému svedčilo vlastnícke právo na predmetnom LV, je nebohý, jeho spoluvlastníckypodiel zdedili dedičky Q. Č. a N. O.. Žalobcami označený Š.E. K., nar. X.X.XXXX, bol teda označený
ako žalovaný nesprávne, a preto súd žalobu voči jeho osobe zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že žalobcovia
náhradu trov konania neuplatnili, súd im ju nepriznal. Zároveň nepriznal ani náhradu trov konania
žalovanému Štefanovi Bartošovi, nar. 1.9.1963, voči ktorému bola žaloba zamietnutá, pretože tento
náhradu trov konania nepožadoval.

Zároveň súd nepriznal Slovenskej republike právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia JUDr. Danice Holkovej, pretože táto bola ustanovená ako bezplatná právna
zástupkyňa žalobkyni v l. rade vzhľadom k tomu, že u nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle ustanovenia § 150 O.s.p.. Súd ďalej nepriznal Slovenskej republike ani právo na náhradu
trov znaleckého dokazovania vyúčtovaného znalcom Ing. Ladislavom Tichým za vypracovaný znalecký
posudok, v sume 236,53 Eur ako aj trovy za jeho účasť na ohliadke na mieste samom v sume 26,02

Eur, t.j. spolu 262,55 Eur, pretože bol toho názoru, že konanie malo výnimočný charakter, žalobcovia
rozširovali okruh žalovaných účastníkov až v priebehu samotného konania, teda sa žiadnym spôsobom
pred podaním návrhu ani v priebehu konania nepokúsili o úpravu majetkových práv k predmetným
nehnuteľnostiam dohodou ako aj z toho dôvodu, že majetkové, sociálne a zárobkove pomery niektorých
žalovaných účastníkov by boli zaviazaním k úhrade trov Slovenskej republiky neprimerane finančne

dotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.