Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223225
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za
ktorú koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti odporcovi
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/238/2012-91 z 10. 12.

2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť mu škodu z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú mu pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, keď v exekučných veciach v lehote 15
dní od doručenia žiadosti písomne nepoveril exekútora na vykonanie exekúcie, resp. návrh na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Okresný súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami obidvoch účastníkov, úradným záznamom
z 13.11.2013 ohľadom lustrácie súdnych konaní, vedených na Okresnom súde Banská Bystrica od
augusta roku 2000, kedy bola zavedená elektronická podateľňa; zistil, že na Okresnom súde Banská
Bystrica nie je evidované žiadne živé ani právoplatne skončené exekučné konanie oprávneného -
navrhovateľa proti povinnému K. N., narodenému XX.XX.XXXX; v odpovedi navrhovateľovi na sťažnosť,
evidovanej pod Spr. 3045/2010, na prieťahy v konaní, vedenom u súdneho exekútora pod sp. zn.

EX/9641/2009, bolo konštatované, že takéto exekučné konanie na tomto súde vôbec nie je evidované;
okrem tejto sťažnosti nie je v správnom registri v rokoch 2009, 2010 a 2011 evidované žiadne iné
podanie, ktorým by spoločnosť navrhovateľa žiadala predsedu súdu o preskúmanie zákonného postupu
súdu, prípadne sťažnosti na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny úradný postup súdu v
exekučnom konaní proti uvedenému povinnému.
I keď navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená 30.09.2009 a exekučný súd o nej rozhodol 21.03.2012, už v dňoch

02.07.2009 a 23.09.2009 mal podať žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie
svojich práv márnym uplynutím času. Ďalšie žiadosti mal podať 13.112009, 25.02.2010, 30.08.2010,
23.11.2010 a 25.05.2011. Exekučné konanie však žiadnym spôsobom napriek opakovaným súdu
neidentifikoval.Súd vo veci vykonal dôkladnú lustráciu exekučného konania, ktoré navrhovateľ označil len menom a
dátumom narodenia (ktorý opakovane upravoval) povinného a číslom exekučného konania u súdneho
exekútora, avšak bezvýsledne. V snahe odstrániť nedostatky vyzýval navrhovateľa k presnej špecifikácii

čísla súdneho konania, aby mohol preskúmať nárok navrhovateľa na náhradu škody, ale tento napriek
poskytnutému dostatočnému priestoru nijako nereagoval.
Keďže navrhovateľ neosvedčil ani základné skutkové okolnosti tvrdenej náhrady škody, súd jeho návrh
ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O. s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude

vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom,
pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých
okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie.
Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými
úsekmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na

rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom
konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,
ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil
nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za

nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalodvolanie,súcviazanýrozsahomadôvodmi

odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi

domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej okresným súdom
ako exekučným súdom v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom, t.j. rozhodnutím o jeho
návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; navrhol vykonať
dokazovanie exekučným spisom okresného súdu, ktorého číslo nijako neidentifikoval; uviedol len meno
a dátum narodenia (ktorý upravoval) povinného a spisovú značku konania, vedeného pred exekútorom

(neuviedol ani meno tohto exekútora).
Priamo v návrhu na začatie konania vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov
okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že žiadneho sudcu okresného súdu nevylúčil.
Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie, obidvom účastníkom konania doručil
písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vyjadrenie odporcu

k návrhu doručil navrhovateľovi prostredníctvom pošty. Účastníkov na pojednávanie riadne predvolal a
na pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok.
Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu napádal vecnú správnosť rozhodnutia vo
veci samej len v bode 10 odvolania, rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť pre procesné chyby,
ktoré vymenoval bez toho, aby špecifikoval, v čom presne vidí namietané pochybenie. Nenamietal

konkrétne dôvody zamietnutia návrhu v prejednávanej veci; odvolanie (ani návrhy a ďalšie podania
navrhovateľa)vôbecnereagujenasituáciuvkonkrétnomkonaní,alejeproduktomhromadnýchtypových
podaní navrhovateľa na rôzne súdy Slovenskej republiky. V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu
predkladania enormného množstva typových odvolaní navrhovateľom na rôzne súdy, odvolacie dôvodynekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku
okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov, reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia
návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi Slovenskej republiky v obdobných veciach. V

odvolaní je viacero rozporov a protirečení (na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť sa vyjadriť
k vyjadreniu odporcu, na druhej strane, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
pretože odporca sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci nevyjadril).

Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky navrhovateľa je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že

odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.); pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami navrhovateľa, uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa. V plnom rozsahu sa
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne

v celom rozsahu odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu je v celom
rozsahu správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu
v exekučnom konaní (keďže žiadne exekučné konanie na okresnom súde ani neprebehlo).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej

odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného
sudcu riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že žiadneho sudcu okresného súdu Banská Bystrica z
prejednávaniaarozhodovaniavecinevylúčil.Iné(nové)dôvodyzaujatostizákonnéhosudcunavrhovateľ

v odvolaní neuviedol.
Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty

a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal
o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu nadriadený súd riadne rozhodol;
nesúhlas navrhovateľa s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania, pretože navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod, spočívajúci v tvrdení, že

rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na
vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli splnené
zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše zo spisu okresného súdu vyplýva, že
navrhovateľovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie odporcu k návrhu. K odňatiu možnosti navrhovateľa

konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len z
oboznámenia sa s vyjadreniami účastníkov, o ktorých mal navrhovateľ vedomosť, pretože mu boli
doručované. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal.
K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý

napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Týmto postupom okresného súdu nebol
navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia; postup okresného súdu
je plne odôvodnený hospodárnosťou konania. Navyše vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhunavrhovateľa na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol
pokračovať v konaní.
Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, keďže žiadne exekučné konanie na okresnom súde ani
neprebehlo.
Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,

ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden
z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu); v súlade so zásadou hospodárnosti
konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody
a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku.

Keďže navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik
škody,príčinnúsúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody,nevzniklomuprávona
náhradu škody ani nemajetkovej ujmy. Okresný súd správne právne odôvodnil, prečo návrhu nevyhovel,

keď neboli naplnené súčasne všetky zákonom určené podmienky, na základe ktorých dochádza k vzniku
zodpovednosti štátu na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu.

Odvolací súd, vychádzajúc z úvah a právnych záverov uvedených vyššie, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade

trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v
konaní, ale ak odporcovi trovy konania nevznikli, nebolo náhradu akých trov prisúdiť.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s §

142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však do doby rozhodnutia
odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo
spisu. Preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.