Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212640
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25; v zastúpení Fridrichom
Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO 00 166 073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde zo dňa 27. 09. 2012 domáhal uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť mu sumu 125 € z titulu majetkovej škody a sumu 330 € z titulu nemajetkovej
ujmy, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky
priznanej exekučným titulom, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, z dôvodu nesplnenia záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6192005 povinnou C. D. (Ex 11522/2008). Okresný súd v Rimavskej
Sobote bol povinný v exekučnom konaní rozhodnúť o následnej žiadosti súdneho exekútora, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd však rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí 6 mesiacov, t. j. po uplynutí
zákonnej lehoty. Prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby dosiahol vecný posun v exekučnom
konaní podávaním žiadosti o informácie o stave konania.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej

škody, predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že škodu by bolo možné vyčísliť len s
nepomernými ťažkosťami.
Žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže márnym uplynutím času došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu

konania pre stratu konania s povinným, neexistencia vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení
s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery
v právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, zánik už vytvorenýchpodnikateľskýchaktivít,hospodárskustratu,spôsobilaneistotuplánovanýchďalšíchrozhodnutí.Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR.
Žalobca podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však pozitívne nereagovala.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Žalovaná namietala zmätočnosť žalobných
návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu,nepreukázanienesprávnehoúradnéhopostupu,nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplnenie
podmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazochakoajneexistenciupríčinnejsúvislosti,priznania

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania prípadného nároku na
náhradu škody žalobcu.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Žalovaná požiadala o ospravedlnenie

neúčasti, z dôvodu zachovania hospodárnosti konania. Žalobca a jeho právny zástupca sa na súdne
pojednávanie, bez ospravedlnenia, nedostavili.
Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav
umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 16NcC/328/2012 zo dňa 11. 10. 2012; vyjadrením žalovanej; celým obsahom spisu ako aj
pripojeného spisu č. k. 20Er 3/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca si uplatňuje od žalovanej náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom

konaní, kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti, a pretože okresný súd v zákonnej
lehote 15 dní nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného
postupu vznikla žalobcovi škoda a zároveň si uplatnil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012): Ku
dňu podania návrhu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobenáorgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátuMinisterstvospravodlivostiSR,ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučný poriadok) platného v čase začatia exekúcie, v znení do 31. 05.
2010: Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 3 ods. 1 ObZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si uplatnil u žalovanej nárok na náhradu škody a
nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch, na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. O tejto

žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je nesporné, že lehota 6-ich mesiacov od jej podania už uplynula a
preto sa žalobca domáha uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu.

Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na

základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-
dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane žalobcu na základe
nesprávneho úradného postupu súdu.

Vpredmetnejexekučnejvecisúdzistil,ževkonaní,ktorébolovedenénatunajšomsúdepodčíslom20Er

3/2009 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 10. 12. 2008 a súdny exekútor podal žiadosť
o udelenie poverenia dňa 09. 01. 2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.. Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd dňa 15. 01. 2009 vydal poverenie pre súdneho exekútora.
Tvrdenie žalobcu, že od začatia konania do rozhodnutia exekučného súdu uplynulo viac ako 6 mesiacov

(konanie sp. zn. 20Er 3/2009) je zavádzajúce, žalobcom tvrdená nečinnosť exekučného súdu nebola
preukázaná. Naopak z pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že exekučný súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie v lehote 15 dní.
Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným
postupom, je potrebné preukázanie základných potrebných predpokladov, ktorými sú:

1. Porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívna, preto zavinenie nie je
pre vznik škody nevyhnutným predpokladom.

V posudzovanej veci žalobca nepreukázal už prvý predpoklad vzniku škody - tvrdený nesprávny úradný
postup, pričom súd existenciu ďalších predpokladov neskúmal. Zákon vyžaduje kumulatívne splnenie
všetkých predpokladov preto, ak čo len jeden z nich chýba, nemôže dôjsť ku vzniku škody.
V predmetnej veci žalobca namietal nedodržanie procesnej 15 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti

o udelenie poverenia s tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až po uplynutím zákonom stanovenej doby, po viac ako 6 mesiacoch. Ako to vyplýva z
exekučného spisu 20Er 3/2009 lehota na vydanie poverenia bola v danom prípade dodržaná, keďžežiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 09. 01. 2009 a poverenie
exekučný súd vydal dňa 15. 01. 2009.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania vzniku
zodpovednosti za škodu. Výšku škody a nemajetkovej ujmy už súd preto ďalej neskúmal.

S poukazom na uvedené, výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi predstavujúc účelovo
vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia. Nemožno prehliadnuť ani množstvo žalôb

rovnakého typu podaných žalobcom na súdoch v SR, bez preukázania legitímneho cieľa a hodnotového
výkladu práva.

Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti žalovanej za vznik škody nebol daný
žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším
atribútom zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky premlčania. Nebol taktiež dôvod na vydanie

medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. V
čase vyhlásenia rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným
prerokovaním nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého žalovanému, ktorý

bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z
dôvodu, že žalovaná náhradu trov konania nevyčíslila do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku,
v zmysle § 151 ods. 1 OSP, a z obsahu spisu nevyplývala, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.