Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207744
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614207744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti
žalovanej: C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. O. E., Y. XXX/X, štátna občianka, zast. JUDr. Andrej

Cifra, advokát, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, IČO: 42
176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 208,91
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 06. 11. 2014
č. k. 12C/119/2014 - 68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 16,96 Eur na účet
právneho zástupcu žalovanej JUDr. Andrea Cifru, vedený v Z. V., a.s., G., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXXX, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovane trovy
odvolacieho konania vo výške 16,96 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andrea

Cifru, vedený v Z. V., a.s., G., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 208,91 spolu
s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 190,57 Eur od 20. 05. 2014 do zaplatenia zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 50,33 Eur na účet právneho
zástupcu žalovanej. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
vo výške 83,88 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Na základe vykonaného

dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná s poukazom na to,
že Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23. 12. 2008 je spotrebiteľskou zmluvou, preto sa
na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona č.
258/2001 Z. z. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že uvedený úver v zmysle § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona,

keď neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, obsahuje lehotu splatnosti danú 54
mesiacmi po poskytnutí úveru. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.257,19 Eur, na ktorý uhradila
sumu 3.248,06 Eur, a teda ustálil, že žalobca nemá právo na zaplatenie žalovanej sumy. Poukázal nato, že významom písmena g/ v § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške
a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia
úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je úlohou dodávateľa,
aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného)
časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ zmluva

o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru obsahuje uvedením čísla 54 mesiacov po
poskytnutí úveru, a to bez toho, aby táto bola následne časovo individualizovaná pre konkrétnu zmluvu
o úvere, prvostupňový súd konštatoval, že zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru neobsahuje. Absencia akejkoľvek náležitosti stanovenej v § 4 ods. 2 pod písm. a/, b/ až j/, k/ a
l/ robí spotrebiteľský úver (za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná) bezúročným
a bez poplatkov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., úspešnými účastníkmi v

konaní boli žalovaná a vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, ktorým súd priznal náhradu
trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal,
že v čase uzavretia úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. vtedy platného

sa vyžadovalo dohodnutie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nesúhlasí s tým, že v úverovej
zmluve nebola dohodnutá konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Úverová zmluva obsahovala
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá bola žalovanej zrejmá z údajov o počte a termínoch
splátok úveru ako aj z údaju o lehote splatnosti. Údaj o počte splátok je uvedený v zmluve v bode
36 a lehota splatnosti - 54 mesiacov po poskytnutí úveru v bode 44. Poukázal na to, že v predmetnej

zmluve je obsiahnutý bod 44, ktorý odkazuje o tri riadky nižšie na text, v ktorom je uvedené, že: „Klient
je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom
bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od
dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové
číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný

deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.“. Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že i keď
nebol v úverovej zmluve výslovne uvedený presný deň konečnej splatnosti úveru, tak v predmetnej
zmluve bol celkom jednoznačne uvedený spôsob jej určenia, spotrebiteľovi v tomto prípade teda nerobilo
problém odvodiť si týmto spôsobom na základe údajov obsiahnutých v úverovej zmluve konkrétny dátum
konečnej splatnosti úveru. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. výslovne neuvádza, že by mala

byť konečná splatnosť úveru v úverovej zmluve stanovená konkrétnym dátumom. Ďalej uvádza, že má
za to, že zmluva má náležitosti v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i/, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s poukazom na to, že mesačná splátka je uvedená v sume
1.920,- Sk, 63,73 Eur, počet splátok 54, termíny splátok sú v zmluve vyjadrené odkazom na znenie
zmluvy o pár riadkov nižšie. Výška úroku je uvedená v úverových zmluvných podmienkach v hlave V.

§ 1. Namietal rozhodnutie súdu aj v časti náhrady trov konania, poukázal na to, že súd vyčíslil trovy za
vedľajšie účastníctvo a právne zastúpenie tomu istému advokátovi. Súd pri priznaní trov vedľajšiemu
účastníkovimalskúmaťichúčelnosť,akbolvjednejosobeprávnyzástupcažalovanejaprávnyzástupca
vedľajšieho účastníka, nie sú trovy priznané jednému z nich účelne vynaložené. Jeden právny zástupca
si za rovnaké vyjadrenie a názor uplatňuje dvakrát trovy právneho zastúpenia. Poukázal na naplnenie

cieľa občianskeho združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, pričom občianske združenie na ochranu
spotrebiteľa by malo byť schopné hájiť práva spotrebiteľa samo a nie nechať sa zastupovať advokátom.
Poukázal na to, že všetky združenia na ochranu spotrebiteľov sú zastupované právnymi zástupcami,
najmä z dôvodu účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatňujú. Má za to, že vedľajší
účastník účelne nevynaložil trovy právneho zastúpenia. Podal písomne len jeden úkon, a to vstup do

konania a zúčastnil sa na pojednávaní v rovnakej osobe ako právny zástupca žalovanej. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli,
že argumentáciu žalobcu ohľadom dojednania konečnej splatnosti považujú aj vzhľadom na ustálenú

rozhodovaciu prax súdov za bezpredmetnú a odvolanie žalobcu za skôr účelové ako účelné. Dojednanie
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru iba počtom mesiacov považujú aj naďalej za neurčité, keďže
zákon vyžaduje určenie konečnej splatnosti presným, konkrétnym dátumom. Vo vzťahu k výške, počtu a
termínov splátok poukázali na to, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch,resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky)
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere už pri podpise zmluvy. Spotrebiteľ má už pri podpise
zmluvy vedieť, aká pomerná časť každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na

úrokyaakáčasťbudepripísanánaúhradupoplatkov.Predmetnázmluvaneobsahuježiadnedojednanie,
z ktorého by uvedené bolo zrejmé. Dojednania o obligatórnych náležitostiach, ako je napr. „výška, počet,
termíny, ...“, majú byť súčasťou hlavnej časti úverovej zmluvy. Dojednanie obligatórnych náležitostí
formou neurčitých odkazov na viaceré dokumenty, ktoré sú navyše ťažko čitateľné, nemožno považovať
za platné. Obligatórne náležitosti majú byť zásadne súčasťou hlavnej (lícnej) časti úverovej zmluvy.

Poukázali na to, že žalovaná podpisom nepristúpila k všeobecným obchodným podmienkam, čo zvyšuje
pochybnosť o tom, že bola s nimi oboznámená. Vo vzťahu k trovám konania uviedli, že vedľajší účastník
a žalovaná nemôžu byť sankcionovaní nepriznaním náhrady trov. Poukázali na to, že aj v takejto, z
pohľadu žalobcu skutkovo a právne zdanlivo relatívne nenáročnej veci (nakoľko obdobné spoločnosti
ako žalobca majú tendenciu iniciatívne mimo súdneho konania manipulovať žalovaných dlžníkov a v
súdnom konaní zastierať relevantné skutočnosti potrebné k objektívnemu posúdeniu veci a rozhodnutiu

súdu), je nutné sa zúčastňovať aj pojednávaní osobne. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v
súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorý predpokladá situáciu, že advokát
poskytne právne zastúpenie v jednom konaní viac ako jednému účastníkovi konania, Navrhli, aby
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a zaviazal žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaná si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške

16,96 Eur a vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 16,96 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa

§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový súd vec správne skutkovo a
právne posúdil. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu

vyplývajúcemu z obsahu doložených listín nachádzajúcich sa v súdnom spise a je odôvodnené v
súlade s ustanovením § 157 O. s. p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol
v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy stanovil pod písmenami

a/ až f/ obligatórne náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať (okrem
všeobecných náležitostí), aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola platným právnym úkonom.

Odsek 3 § 4 citovaného ustanovenia stanovuje určité výnimky, kedy aj pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, a to za predpokladu, že bol poskytnutý

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Odsek 3 § 4 citovaného zákona zároveň stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru
a bezpoplatkovosti úveru v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti odseku
2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/. Takouto výnimkou však nie je nedodržanie uvedenia konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom absenciu

týchto vymenovaných podstatných náležitostí v zmluve o úvere v danom prípade prvostupňový súd
považoval za rozhodujúcu skutočnosť pre právny záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch), pričom odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd v tejto časti

náležite objasnil myšlienkovú líniu, na základe ktorej dospel k záveru, že zmluva o úvere v súdenej
veci neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, s ktorým záverom sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Rovnako, pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to,
že spotrebiteľ už pri podpise zmluvy musí byť informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výškea ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy
o úvere (čomu zodpovedá povinnosť v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.
z.), odvolací súd poukazuje na to, že nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky

nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je
svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať
v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo.
Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že Úverovú zmluvu uzavretá medzi

účastníkmi dňa 23. 12. 2008 je potrebné z dôvodu absencie obsahových náležitostí podľa § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 toho istého zákona považovať za zmluvu,
na základe ktorej bol poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkov. Keďže žalovaná na základe úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi celkovo zaplatila čiastku prevyšujúcu sumu poskytnutého úveru,
prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Z týchto
dôvodov preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

Rovnako z dôvodu vecnej správnosti súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu aj v časti náhrady
trov konania. Úspešnými účastníkmi konania boli žalovaná a vedľajší účastník vystupujúci na strane
žalovanej. Úkony vedľajšieho účastníka v konaní s prihliadnutím na obsah týchto úkonov je nevyhnutné

posúdiťakoúkonyúčelné,ktoréprávneposúdenievykonalajprvostupňovýsúd,keďpriznalnáhradutrov
konania jednak žalovanej, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v súlade s ustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k rozsudku prvostupňového súdu v časti
náhrady trov konania nemožno považovať za dôvodné; odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový
súd pri priznaní náhrady trov konania dôsledne postupoval v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Súd náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia priznal žalovanej vo výške 50 % zo základnej sadzby tarifnej odmeny a vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi rovnako vo výške 50 % zo základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10
ods. 1 citovanej vyhlášky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešnými účastníkmi odvolacieho konania bola žalovaná a vedľajší
účastník vystupujúci na strane žalovanej, ktorí si uplatnili trovy právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej pomoci, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, odvolací súd postupujúc podľa

§ 13 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal trovy konania žalovanej vo výške 16,96 Eur a
vedľajšiemu účastníkovi vo výške 16,96 Eur, keďže tieto trovy konania považoval odvolací súd za trovy
potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva s prihliadnutím na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.