Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212439
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212439.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na súd dňa 27. 09. 2012 žaloby, ktoré boli vedené pod spisovými značkami 12C/116/2012,
12C/124/2012 a 12C/125/2012. Vo všetkých týchto veciach sa domáhal na žalovanom zaplatenia

náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Uznesením zo dňa 20. 08. 2014 č. 12C/116/2012-26 súd uvedené veci 12C/116/2012, 12C/124/2012
a 12C/125/2012 spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod spisovou značkou 12C/116/2012, keďže
všetky sa týkajú tých istých účastníkov a právne a skutkovo spolu súvisia.

Žalobu vo veci 12C/116/2012 (pred spojením) odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi U. D.. Vec je
vedená u exekútora pod č. A. XXXX/XXXX. Súd vo veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému
bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 10/28/2009 (správne 28. 10.
2009 - pozn. súdu) a podal postupom podľa § 44 Ex. por. návrh na zmenu exekútora. Legitímne
očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a

teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, čo sa však
nestalo napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené
Ex. poriadkom resp. O. s. p. Súd mal podľa § 44 ods. 7 resp. ods. 8 Ex. por. rozhodnúť o návrhu na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Postup exekučného súdu preto
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Súd nevykonával vo veci také úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Preto
si uplatnil náhradu majetkovej škody 175,- eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočneuplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom (konkrétne ide o 70,-
eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému + 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému + 50,- eur na administráciu listín

a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom + 15,- eur na administratívne spracovanie textov
urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikčné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania = spolu uplatnených 175,- eur). Ďalej si uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch a to v sume 387,24 eur počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za
každýmesiacomeškanianazákladeaplikáciedoktrínyústavnéhosúdu, pretožesamotnékonštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,

vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na
žiadosť pozitívne nereagoval.

Žaloby vo veciach pôvodne vedených pod č. 12C/124/2012 a 12C/125/2012 odôvodnil tak isto ako vo

veci 12C/116/2012 s nasledovnými rozdielmi:

Vo veci 12C/124/2012 ide o dlžníka R. O. a vec je vedená u exekútora pod č. A. XXXX/XXXX. Mimo
rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 175,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy 387,24 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac

omeškania.

Vo veci 12C/125/2012 ide o dlžníka Q. Š. a vec je vedená u exekútora pod č. A. XXXX/XXXX. Mimo
rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 175,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy 387,24 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac

omeškania.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody

však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa písomne vyjadril tak, že žiada žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a

tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho
úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003
Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie
podaných žiadostí. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), kde je

potrebné vykonať pred rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu v lehote
ustanovenejzákonompovažovaťzazbytočnéprieťahy,atedazanesprávnyúradnýpostup.Tiežnemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (prieťahy v konaní), lebo
tu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní o disciplinárnom

previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z rozhodnutia
Ústavného súdu SR, ktorými by sa skonštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak
ani výšku škody. Požadovať na škode paušálne sumy je nesprávne a účelové. Pri uplatnení náhrady
nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by

sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal aj na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená. Žalobu preto žiadalzamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Napojednávaniesazástupcažalovanéhonedostavil,svojuneúčasťospravedlnil,apretosúdpojednával
v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami, spisov
1Er/1023/2005 a 1Er/605/2005 Okresného súdu Rimavská Sobota, ako aj záznamu o obsahu spisu,

žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutí zo spisu 1Er/1028/2005 Okresného súdu Rimavská Sobota
a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veciach
1Er/1023/2005, 1Er/605/2005 a 1Er/1028/2005 (nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote
30 dní) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák.

č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení v rozhodnom období, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu a teda aj ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy, teda v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§

115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O. s. p." O tomto boli účastníci poučení.

Zo spisu 1Er/1023/2005 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu

vedeného pod spis. zn. A. XXXX/XX a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod spis. zn. A.
XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba vo veci 12C/116/2012 súd zistil, že dňa 28. 07. 2005
žalobca ako oprávnený podal na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému U. D. pre vymoženie 6.300,- Sk s prísl. Dňom 28. 07. 2005 teda začalo exekučné
konanie podľa § 36 ods. 1 a 2 Ex. por. Exekučným titulom bola notárska zápisnica o uznaní právneho

záväzku a súhlase s exekúciou. Na žiadosť exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podanej na súd dňa 18. 08. 2005 bolo dňa 29. 09. 2005 pre neho vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Dňa 02. 11. 2009 bol podaný na súd návrh oprávneného (žalobcu) na zmenu
exekútora podľa § 44 ods. 8 Ex. por., kedy žiadal poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Listom zo dňa 13. 11. 2009 súd vyzval exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vyjadrenie sa k

návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Oznámenie exekútora bolo doručené súdu dňa 17. 12. 2009.
Uznesením zo dňa 01. 06. 2010 súd žiadosti oprávneného na zmenu exekútora došlej na súd 02. 11.
2009 vyhovel a vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Zo spisu 1Er/605/2005 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu

vedeného pod spis. zn. A. XXXX/XX a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod spis. zn. A.
XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba vo veci 12C/124/2012 súd zistil, že dňa 03. 05. 2005
žalobca ako oprávnený podal na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému R. O. pre vymoženie 5.400,- Sk s prísl. Dňom 03. 05. 2005 teda začalo exekučnékonanie podľa § 36 ods. 1 a 2 Ex. por. Exekučným titulom bola notárska zápisnica o uznaní právneho
záväzku a súhlase s exekúciou. Na žiadosť exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podanej na súd dňa 16. 05. 2005 bolo dňa 10. 06. 2005 pre neho vydané poverenie

na vykonanie exekúcie. Dňa 02. 11. 2009 bol podaný na súd návrh oprávneného (žalobcu) na zmenu
exekútora podľa § 44 ods. 8 Ex. por., kedy žiadal poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Listom zo dňa 11. 11. 2009 súd vyzval exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vyjadrenie sa k
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Oznámenie exekútora bolo doručené súdu dňa 21. 12. 2009.
Uznesením zo dňa 11. 06. 2010 súd žiadosti oprávneného na zmenu exekútora došlej na súd 02. 11.

2009 vyhovel a vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Zo spisu 1Er/1028/2005 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu
vedeného pod spis. zn. A. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba vo veci 12C/125/2012
súd zistil, že dňa 28. 07. 2005 žalobca ako oprávnený podal na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Q. Š. pre vymoženie 18.480,- Sk s prísl. Dňom 28. 07.

2005 teda začalo exekučné konanie podľa § 36 ods. 1 a 2 Ex. por. Exekučným titulom bola notárska
zápisnica o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Na žiadosť exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanej na súd dňa 18. 08. 2005 bolo dňa 29. 09. 2005 pre
neho vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 02. 11. 2009 bol podaný na súd návrh oprávneného
(žalobcu) na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8 Ex. por., kedy žiadal poveriť vykonaním exekúcie

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Listom zo dňa 13. 11. 2009 súd vyzval exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu
na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Oznámenie exekútora bolo doručené súdu
dňa 17. 12. 2009. Uznesením zo dňa 07. 06. 2010 súd žiadosti oprávneného na zmenu exekútora došlej
na súd 02. 11. 2009 vyhovel a vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 238 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Vo všetkých troch veciach exekučné konanie začalo pred 31. 08. 2005, a to v dňoch (1) 28. 08. 2005,
(2) 03. 05. 2005 a (3) 28. 07. 2005.

Podľa § 44 ods. 6 vety prvej Ex. por. v znení do 31. 08. 2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi.

Lehota 30 dní na rozhodnutie o žiadosti o zmene exekútora, na ktorú sa žalobca odvoláva, platí len v
konaniach, ktoré začali po 31. 08. 2005.

Ajkeďlehotanarozhodnutieožiadostizákonomstanovenánebola,súdbolpovinnýrozhodnúťožiadosti
bez zbytočných prieťahov. Je však známe z činnosti súdu, že práve podania žalobcu bolo problematické

vybavovať priebežne, keď tento podával často hromadné podania, ktorých vybavenie nie je možné naraz
a samozrejme súd musí vybavovať aj podania účastníkov iných konaní.

Súd pri rozhodovaní o žalobe prihliadol aj na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že
je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. II.ÚS 245/2013-17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom
inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov
v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám

posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu
vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť
vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného
hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, žepovinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva
do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v
primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o

súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. II ÚS 64/97.

Žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho postupu
exekučnéhosúdu,ktorýnerozhodolonávrhunazmenuvtvrdenejzákonomstanovenej30dňovejlehote.

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona, museli by byť
kumulatívne splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch),2/nesprávnyúradnýpostuporgánuštátua3/príčinnásúvislosťmedziškodouanesprávnym

úradným postupom.

Ako už bolo vyššie uvedené, zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o žiadosti o zmenu exekútora
nebola.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody 175,- eur, žalobca ničím nepreukázal, o aké konkrétne výdavky
na správu pohľadávky v týchto konkrétnych exekučných veciach by malo ísť, výdavky na udržiavanie a
správu informačného systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného
postupu, ale sú bežným výdavkom organizácií. Výdavok 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom nie je ani len jednoznačný (nie je zrejmé, aký súvis by mal byť medzi

tvrdeným neskorým rozhodnutím súdu o komunikáciou s pôvodným súdnym exekútorom), nieto ešte
preukázané (o aké listiny a o akú komunikáciu by malo ísť).

Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by
musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to

v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej
moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať
ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené

kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a
tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako
neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody

a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočným spôsobom identifikovaná a tiež nebolo dôvodu zaoberať sa ani námietkou premlčania,
lebo žalovaný ju vzniesol pre prípad, že by návrh na zmenu exekútora bol na súd podaný pred 23.
04. 2009, o čo v danom prípade nejde, lebo všetky boli podané neskôr. Keď žaloba bola zamietnutá
ako neodôvodnená, nie je dôvod ani na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1

zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovynevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené
kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a
tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako
neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.