Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201064
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115201064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.IvetouWildeovouvprávnejvecižalobcu:K.S.,R..XX.XX.XXXX,D.

Q. XXX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 p
r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 678,07 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

U r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi č. 8250782 dňa 12.4.2006
uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú

2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou predstavuje n e p r i j a t e ľ n z m l u v n ú p o d m i e n k u.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 457,20 Eur, na účet jeho právneho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 16.1.2015 sa domáhal určenia, že zmluvná podmienka v zmluve č. 8250782
uzavretej medzi účastníkmi dňa 12.4.2006 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach o tej
časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o

úvere spolu so všetkou administratívou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobu v tejto
časti odôvodnil tým, že žalovaný za uvedený poplatok mu neposkytol žiadne reálne plnenie, navyše je
neurčitý a poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ
17U 192/2010 z 3.5.2010.

Žalobca zároveň žiadal aj o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 678,07 Eur. Mal za to, že
úroky a poplatok v úverovej zmluve sú úžerné a preto neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“), navyše v zmluve nebolo uvedené RPMN a preto podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. je úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný z úveru zaplatil 1541,11 Eur, znamená to, že
uhradil žalovanému o 638,07 Eur viac. V žalobe poukázal na to, že dňa 12.4.2006 uzavrel so žalovaným
úverovú zmluvu, ktorou za úver vo výške 26.000 Sk zaplatil poplatok 19.000 Sk. Ten z predmetného
úveru predstavuje až 73,03% ročne.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania práva na určenie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky. Vyslovil názor o premlčateľnosti tohto práva, čo zdôvodnil tým, že v opačnom prípade by
bolo možné bez akéhokoľvek časového obmedzenia zneplatniť úverovú zmluvu a domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia a to aj potom, keď by sa premlčalo samotné právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, čo by viedlo k nestabilite právnych vzťahov. Prvýkrát právo na určenie neprijateľnostizmluvnejpodmienkybolo možnéuplatniťdeňpouzavretízmluvy,teda13.4.2006atrojročnápremlčacia
lehota tak uplynula 13.4.2009.

Žalovaný neuznal ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa neho nenastala žiadna z jeho
foriem v zmysle § 451 OZ. Navyše poukázal na prekážku res iudicata nakoľko plnením z predmetnej
úverovej zmluvy sa zaoberal rozhodcovský súd, ktorý rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. SR 2393/07
zo dňa 25.4.2007.

Žalovaný napokon namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, keďže podľa sídla žalovaného je
miestne príslušný na prejednanie veci Okresný súd Bratislava I. (§ 85 ods. 2 O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, výsluchom žalobcu, úverovou zmluvou
zo dňa 12.4.2006, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR 2393/07 zo dňa 25.4.2007,
všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, prehľadom o splátkach a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 12.4.2006 pod č. 8250782 úverovú zmluvu, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol
žalobcovi úver 26.000 Sk (863,04 Eur) za poplatok 19.000 Sk (630,68 Eur). Žalobca mal úver splatiť 9
mesačnýmisplátkamipo5.000Skpočnúc12májom2006,tedacelkovomalzaplatiť45.000Sk(1.493,73
Eur).

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalovaného v bode 13 uvádzajú nasledovné: „dlžník uznáva
dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do
dôvodu aj výšky tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou“.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v bode 17 všeobecných podmienok. Podľa nej všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (O.s.p.)

Spomínané všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú účastníkmi podpísané.

Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave
vydal rozsudok sp. zn. SR 2393/07 zo dňa 25.4.2007 na základe žaloby obchodnej spoločnosti
Pohotovosť s.r.o., ktorým zaviazal žalobcu (v spomínanom konaní žalovaného) na zaplatenie sumy
30.420 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 29.700 Sk od 10.2.2007 do zaplatenia
a trov konania vo výške 7.852 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ako vyplýva z odôvodnenia

citovaného rozhodnutia pohľadávku priznal na základe úverovej zmluvy citovanej v predchádzajúcej
časti rozsudku.

Žalobca koncom septembra 2014 dostal výzvu od žalovaného na úhradu sumy 1.493,72 eur na základe
predmetnej úverovej zmluvy. Následne využil právnu pomoc Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

v Prešove, kde bol informovaný o tom, že úver preplatil a teda že žalovanému vzniklo bezdôvodné
obohatenie v sume 678,07 Eur. O tejto skutočnosti sa dozvedel v septembri 2014.

Nepochybne úverovú zmluvu zo dňa 12.4.2006 uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať za
spotrebiteľskúzmluvuvychádzajúczdefinícieuvedenejv§23aods.1zákonač.634/1992Zb.oochrane

spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( v danom prípade v znení účinnom od 1.4.2006
do 30.6.2006).

Podľa § 23 a ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.Podľa § 23 a ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 až 60 OZ).

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo

dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

V danom prípade žalovaný vzniesol tri námietky. Jedna sa týkala nedostatku miestnej príslušnosti súdu,
ktorá bola jednoznačne nedôvodná vzhľadom na to, že v danom prípade bola daná miestna príslušnosť
súdu na výber s poukazom na § 87 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu na

konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy. Ako už súd uviedol, nepochybne sporná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca
je v postavení spotrebiteľa, pričom má bydlisko v obvode tunajšieho súdu.

Ďalšia námietka sa týkala prekážky právoplatne rozsúdenej veci v rozhodcovskom konaní a v súvislosti

s ňou súd sa zaoberal preto posúdením platnosti rozhodcovskej doložky. Tá nepochybne nebola
individuálne dojednaná a navyše ani nespĺňala podmienku obligatórnej písomnej formy ako to vyplýva
zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2006.

Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami

o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a

označenie osôb , ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.
V danom prípade podľa názoru súdu nepochybne nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej
doložky. V § 4 ods. 2 sa výslovne uvádza, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
(aj vo forme rozhodcovskej doložky) obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Len
v prípade zmluvy uzavretej elektronicky postačuje uzavretie dohody vo vzájomne vymenených listoch,

čo však nie je tento prípad. Nepochybne nebola rozhodcovská doložka nahradená ani vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, keďže žiadne ústne konanie, ako to vyplýva z obsahu
rozhodcovského rozsudku, pred rozhodcom sa nerealizovalo.

Už len pre úplnosť súd poukazuje aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR I. US

3512/11 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého rozhodcovská doložka rozhodne nemôže byť platne uzavretá
len v obchodných podmienkach.Keďže rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, dôsledkom je nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda
jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, z právneho hľadiska sú

považované za neexistujúce (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/13). Preto prekážka res iudicata
nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.

Nedôvodná je aj ďalšia námietka žalovaného ohľadom premlčania práva na vyslovenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky.

Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčujú sa len majetkové práva, právo
na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodne nemožno považovať za majetkové právo.

Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná zo zákona (§ 53 ods. 4 OZ v znení účinnom od 1.4.2004)
a teda spotrebiteľ nemusí uplatňovať toto právo na súde, pretože súd je povinný o nej rozhodnúť
ex offo, ako to vyplýva aj z § 153 ods. 3 O.s.p. Tak, ako nepodlieha premlčaniu určenie absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, tak nepodlieha premlčaniu ani určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Argumentácia žalovaného je v tomto smere nesprávna. Premlčaniu podlieha len nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, žalovaný však pri tomto nároku námietku premlčania nevzniesol.

V danom prípade podľa bodu 13 VOP jedna tretina dohodnutého poplatku predstavuje úrok a dve tretiny
administratívny poplatok. V prípade danej úverovej zmluvy úrok činí 6.331,33 Sk s dobou splatnosti 9
mesiacov a poplatok 12.666,66 Sk, čo predstavuje 48,71% úveru.

Uvedený poplatok, ako vyplýva z VOP, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa
názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby

sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ 17U 192/2010 z 3.5.2010, v ktorom sa
konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné:
„Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...

Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala
vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že
uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť
vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo
a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná

podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho,
aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj
Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011. Pre úplnosť súd dodáva, že v obdobnej
veci už bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom, kedy tá istá zmluvná podmienka bola vyslovená za
neprijateľnú a to v rozsudku tohto súdu č.k. 11C/42/2012-46. Zo dňa 13.9.2013, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.8.2014. Navyše administratívny
poplatok v rozsahu takmer polovice poskytnutého úveru možno vyhodnotiť ako úžerný a preto neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ.

V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia súd posúdil úverovú zmluvu v zmysle

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú príkladmo uvedené v § 4 ods. 2 a medzi nimi
pod písm. g/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov s tým, že ak nie je v zmluve uvedená,

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nepochybne v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedený povinný údaj o RPMN, preto úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný teda má nárok len na zaplatenie sumy poskytnutého úveru t.j.
863,04 eur, a keďže žalobca podľa zhodného vyjadrenia účastníkov zaplatil žalovanému sumu 1.541,11
Eur, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 678,07 eur (1541,11 - 863,04).

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V danom došlo k plneniu bez právneho dôvodu pokiaľ ide o sumu 678,07 Eur a preto bolo právne
dôvodné žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť.

Pre úplnosť (v prípade možnej neskoršej námietky premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia) súd poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.

3Co/89/2011-139 zo dňa 8.2.2012 o objektívnej desaťročnej premlčacej lehote v zmysle § 107 ods. 1,
2 OZ. Odvolací súd vyslovil záver o desaťročnej objektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď
k bezdôvodnému obohateniu došlo z dôvodu, že žalovaný (išlo o obdobný prípad a tú istú žalovanú
spoločnosť) ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a teda
bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.

V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca
uvádzať RPMN umožňujúca spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii
poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný dňa 12.4.2006 uzatvoril so
žalobcom úverovú zmluvu, pričom v zmluve neuviedol údaj o RPMN. Takéto dlhodobé ignorovanie
zákonnejpovinnostižalovanéhouvádzaťRPMNvzmluváchoúveresanedáhodnotiťinakakoúmyselné

konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V danom prípade teda
nepochybne neuplynula ani desaťročná objektívna premlčacia lehota, keďže len zmluva bola uzatvorená
v roku 2006 a neuplynula ani subjektívna dvojročná premlčacia lehota, keďže súd mal za preukázané,
že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v septembri 2014.

Úspešnému žalobcovi bola podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania predstavujúcich
trovy právneho zastúpenia vo výške 457,20 Eur. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby je 81,69 Eur,
keďže ide o spojené veci. Pri nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je odmena 64,54
Eur podľa § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. a pri nároku na zaplatenie 678 eur je 51,45 Eur podľa §
10 ods. 1 vyhlášky. S poukazom na § 13 ods. 3 sa tak odmena zvyšuje o 1/3 zo sumy 54,45 Eur, teda

o 17,15 Eur (64,54 + 17,15).
Vykonanéboli4úkonyprávnejslužby,atoprevzatieaprípravazastúpenia,podaniežalobyavyjadreniez
3.4.2015 a účasť na pojednávaní 16.9.2015. Odmena predstavuje 360,32 Eur vrátane režijného paušálu
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (4 x 81,69 + 4 x 8,39 ).
Priznaná bola aj náhrada za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, ktorú žalobca účtoval len v 1/5.

Súvisí s účasťou advokáta na pojednávaní zo Svidníka do Prešova a späť, čo je 5 polhodín po 13,98
eur. Uplatnená 1/5 zo sumy 39,90 Eur je 13,98 Eur.
Napokon súd priznal aj nárok na náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla
právneho zástupcu žalobcu Škoda Fabia, ktoré použil na cestu na pojednávanie 16.9.2015, opäť vrozsahu vyplatenia vo výške 1/5. Tieto cestovné výdavky boli priznané vo výške 6,70 Eur (1/5 zo
sumy 33,50 Eur) zo Svidníka do Prešova a späť ide o 134 km a 0,25/km, čo je 33,50 Eur. Základná
sadzba za 1 km jazdy je 0,183 Eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty je 0,06 Eur/km

(6,5+4,1+5=15,6:3=5,2/l/100km) 0,052l/km pri cene nafty 1,069 Eur/l.
K trovám konania vo výške 381 Eur (360,32 +13,98+6,70) bolo pripočítané aj 20% DPH podľa § 18 ods.
3 vyhlášky vo výške 76,20 Eur, takže úhrnne priznaná náhrada trov činí 457,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.