Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/162/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113226237.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti odporcom: 1. R. U.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. X. XXX/XX, Y. X., 2. K. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O.,
t.č. obaja odporcovia na neznámom mieste, v konaní obaja zastúpení opatrovníkom: Y.. T. P., Z. C. U. L.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske
združenie, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený: JUDr. Patrik Podhorský, advokát,
Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie sumy 2.335,56 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 36Ro/214/2013-23 zo dňa 16.01.2014 sa z r u š u j e .

II. Návrh sa z a m i e t a .

III. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania v sume 388,85
eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.08.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2013, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2.335,56 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z
omeškania vo výške 4,025 % ročne z čiastkových súm tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná
pokuta spolu neprevýšia sumu 1.050,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma
tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.050,00 eur len 9,25 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 2.335,56 eura do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcami uzatvoril dňa 26.11.2010 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8100032517, na základe ktorej poskytol odporcom úver vo výške 1.050,00 eur. Poskytnutý
úver spolu s úrokom sa odporcovia zaviazali splatiť v 48 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo
výške 53,93 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti odporcov sa s
nimi navrhovateľ dohodol na odklade splátok č. 5,6,7 pôžičky a tieto sa odporcovia zaviazali splatiť ako
splátky č. 49,50,51. Odporcovia sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1,
napokon zaplatili len sumu 253,08 eura. Vzhľadom k tomu, že odporcovia boli v omeškaní s úhradou
splátky o viac ako 3 mesiace, bolo im doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení
práva bolo odporcom doručené dňa 09.11.2011. V súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo

k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 27.11.2011, kedy boli odporcovia povinní uhradiť
doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu odporcov voči navrhovateľovi predstavuje súčet
neuhradených splátok, t.j. sumu 2.335,56 eura. Nakoľko sa odporcovia dostali do omeškania s plnením
svojich povinností, navrhovateľovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1
zmluvy vo výške 0,065% denne a v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z
omeškania, pričom navrhovateľ si popri nároku na zmluvné pokuty uplatňuje aj úrok z omeškania tak,
aby neprevyšovali priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú pred vznikom omeškania o viac ako
10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z.. Napriek výzvam navrhovateľa nedošlo zo strany odporcov k splneniu ich záväzkov.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 36Ro/214/2013-23 dňa
16.01.2014, ktorý sa nepodarilo doručiť odporcom v 1. a 2. rade, preto ho súd vo výroku I. zrušil v súlade
s § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Nakoľko pobyt odporcov v 1. a 2. rade bol v konaní neznámy, súd im ustanovil opatrovníka a ďalej konal
s ním. Opatrovníkovi bol návrh s prílohami doručený, k tomuto sa nevyjadril.

Podaním zo dňa 18.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2014, oznámilo občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv odporcu. Na základe námietky
navrhovateľa rozhodoval o prípustnosti jeho vstupu do konania Okresný súd Trnava, ktorý uznesením
č.k. 14C/162/2014-61 zo dňa 27.03.2015 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo uvedeného občianskeho
združenia je prípustné; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 23.04.2015.

Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril v podaní zo dňa 14.01.2015, kde uviedol, že s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z.z. a zákona č. 129/2010 Z.z. jednoznačne
vyplýva, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho
zákonníka. Má za to, že odporcovia ako spotrebitelia niekoľkonásobne preplatili požičanú istinu úveru a
z tohto dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 OZ. Ďalej uviedol, že navrhovateľ si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za
poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Navrhovateľ
sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Vedľajší účastník ďalej
uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Odporcovia vrátili navrhovateľovi sumu 253,08 eura, tým zanikla povinnosť odporcov vrátiť finančné
prostriedky v tejto časti, pričom ostala povinnosť vrátiť iba rozdiel medzi 1.050,00 eur a 253,08 eura,
t.j. 796,92 eura. Vedľajší účastník namietol tiež samotný proces kontraktácie. Zmluvnú pokutu žiadal
vyhodnotiť a vyhlásiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záverom navrhol, aby súd návrh prevyšujúci
sumu 796,92 eura zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 12.08.2013, Pokusom o
zmier zo dňa 03.09.2012, Oznámením o zosplatnení zo dňa 06.11.2011, výpisom z obchodného
registra, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8100032527,
Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
fotokópiou závady, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.11.2010, Kartou klienta,
oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 18.12.2014, vyjadrením vedľajšieho
účastníka zo dňa 14.01.2015, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 14.01.2015, ako aj ostatným obsahom
spisu, prednesom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, keď pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky odporcov v 1. a 2. rade v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
OSP a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporcovia v 1. a 2. rade podpísali dňa 19.11.2010 Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č.
8100032517, na základe ktorej žiadosti žiadali navrhovateľa o poskytnutie úveru (úverového limitu) vo
výške 1.500,00 eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 70,01 %, ktorý úver chceli splácať v 48
mesačných splátkach vo výške 77,05 eura. Navrhovateľ podpísal žiadosť/zmluvu dňa 26.11.2010, s tým,
že úver (úverový limit) mal byť vo výške 1.050,00 eur, s výškou mesačnej splátky 53,93 eura a ročnou
úrokovou sadzbou vo výške 70,00 %. Odporcom bola vyplatená suma celkovo vo výške 792,34 eura, a
to dňa 26.11.2010, pričom odporcovia zaplatili navrhovateľovi sumu 253,06 eura.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu podpísania žiadosti), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu podpísania žiadosti), ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu podpísania žiadosti), dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom ku dňu podpísania žiadosti), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.

Niet pochybností o tom, že navrhovateľ v danej veci vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
formulárová žiadosť/zmluva ním bola vopred pripravená a odporcovia vystupovali ako spotrebitelia, ktorí
nemajú postavenie podnikateľa, a ktorí nemohli ovplyvniť podstatný obsah žiadosti/zmluvy, ani obsah
zmluvných dojednaní. Súd dospel k záveru, že zmluva, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a
odporcami má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a je preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v
rámci neho príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Súd následne skúmal, či medzi navrhovateľom a odporcami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru.

Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru vyplýva, že
odporcovia dňa 19.11.2010 v čl. 5. pod označením „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR
(vyplňte)“ uviedli, že žiadajú o poskytnutie čiastky úveru (úverový limit) vo výške 1.500,- eur s ročnou
úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,01%. V čl. 6. pod označením „Údaje o schválenom revolvingovom
úvere v EUR (nevypĺňajte)“ je navrhovateľom dňa 26.11.2010 ako schválená výška úverového limitu
uvedená suma 1.050,00 eur a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,00 %.

Z týchto skutočností tak mal súd za preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere, nakoľko odporcovia vo svojej žiadosti navrhovali uzavretie úverovej zmluvy s
výškou úveru (úverového limitu) 1.500,00 eur a výškou úrokovej sadzby 70,01% ročne, avšak bol
im poskytnutý úver resp. úverový limit v inej výške ako žiadali, pri inej výške úroku z úveru. Medzi
navrhovateľom a odporcami teda nedošlo k zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy
o úvere, a síce o výške poskytnutého úveru a o výške úrokovej sadzby. Zo skutočnosti, že navrhovateľ
dňa 26.11.2010 schválil úver v inej výške ako žiadali odporcovia, vyplýva, že s návrhom odporcov zo dňa
19.11.2010 nesúhlasil, ale tento návrh odmietol a urobil voči odporcom nový návrh, pretože jeho prejav
vôle obsahoval zmenu prijatého návrhu. V konaní pritom nebolo preukázané, že by odporcovia s týmto
novým návrhom súhlasili, keď ich podpis na zmluve je zo dňa 19.11.2010. Okrem toho treba poukázať
na skutočnosť, že odporcovia ako spotrebitelia nemohli ovplyvniť obsah takejto zmluvy relevantným
spôsobom, keď nemali v čase podpisu takejto zmluvy vedomosť, v akej výške im bude poskytnutý úver
a za akých podmienok. Týmto sa vopred vzdali svojich práv, pričom takýmto konaním bol jednoznačne
zvýhodnený navrhovateľ, ktorý si ako podnikateľský subjekt mohol takmer jednostranne určiť všetky
podstatné podmienky takéhoto záväzkového vzťahu.

Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcami
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko tu nedošlo ku zhode v prejavoch
vôle o podstatných náležitostiach zmluvy. Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom
úvere je neplatná, odporcovia sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor navrhovateľa bezdôvodne
obohatili, preto sú v zmysle § 457 OZ povinní navrhovateľovi vrátiť všetko, čo na základe tejto neplatnej
zmluvy dostali, nakoľko sumu 792,34 eura čerpali bez právneho dôvodu. Z Karty klienta (č.l. 17)

vyplýva, že odporcom bola suma 792,34 eura vyplatená dňa 26.11.2010. Návrh bol na súde podaný
dňa 30.09.2013.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa odporcovia premlčania dovolávali v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení
§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je
pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, boli v zmysle
§ 457 OZ povinní vydať si navzájom plnenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba, v rámci ktorej mal navrhovateľ právo žiadať od odporcov vydanie
bezdôvodného obohatenia súdnou cestou, začala v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynúť najneskôr dňa
27.11.2010 (keď 26.11.2010 odporcovia čerpali finančné prostriedky navrhovateľa) a uplynula dňa
27.11.2012 (utorok). Návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 30.09.2013. Pretože súd bol
povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom
na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie
nároku voči spotrebiteľom ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania
nároku navrhovateľa v celom rozsahu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh
ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria
príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa
premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Predmetom návrhu bola aj požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065%
dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle čl. 14 bodu 14.1 zmluvných dojednaní. Nakoľko však k
uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania v zmysle vyššie uvedeného vôbec
nedošlo, nemohlo dôjsť ani k uzavretiu písomnej dohody o zmluvnej pokute.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za
nedôvodný a preto ho vo výroku II. zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

O náhrade trov konania odporcov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1
OSP, keď plne úspešným odporcom vo výroku III. právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si
toto právo v konaní neuplatnili a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešných odporcov,
rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 142 ods. 1 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP,
keď vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania
v sume 388,85 eura.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania, v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom vedľajšieho
účastníka, a uznal ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 3 úkony právnej služby á 101,25 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14.01.2015, účasť na pojednávaní dňa 29.10.2015) podľa § 10 ods. 1
vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 303,75 eura,
- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 1x 8,04 eura (s poukazom na 1SprV/654/2014 došlo k
prevzatiu právneho zastúpenia v roku 2014), 2x 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j.
24,82 eura,
- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 29.10.2015 vlakom 2x 2,18 eura; t.j. 4,36 eura;
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 29.10.2015 za 4 polhodiny á 13,98 eura;
t.j. 55,92 eura,
teda celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 388,85 eura, ktorú náhradu trov konania je navrhovateľ
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka (§ 149 ods. 1 OSP).

Súd neuznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náklady na cestu osobným motorovým
vozidlom, nakoľko nepreukázal, že by mu takéto náklady skutočne vznikli, t.j. že by na cestu na
pojednávanie a späť bolo použité motorové vozidlo právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, nakoľko
vychádzajúc z Osvedčenia o evidencii vozidla, motorové vozidlo je vlastníctvom spoločnosti OREA
Consulting, spol. s r.o.., a preto súd uznal za opodstatnené iba cestovné náklady na cestu vlakom zistené
zo stránky cp.atlas.ak, vo výške 2,18 eur za jednu cestu.

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že
nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporcov a vystupoval na strane
odporcov, ktorým právo na náhradu trov konania vzniklo, nakoľko boli v konaní úspešní. Zároveň súd
považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené trovy,
keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa
v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za
akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním,
a to s poukazom na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 24 OSP, ako aj ustanovenie
§ 47 ods. 2 a 3 ÚSR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o
úkony smerujúce k ochrane práv odporcov, a síce prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
vyjadrenie vo veci samej s argumentáciou vzťahujúcou sa na prejednávaný prípad, ako aj účasť na
pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.