Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/418/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213231971
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:1213231971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. S.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, N., proti odporcovi: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.
s., so sídlom Mlynské nivy 59/A, Bratislava, IČO: 35 829 141, v konaní o určenie, že vecné bremená
vznikli, o nahradenie prejavu vôle a zaplatenie sumy 28.596,- eur, o odvolaní navrhovateľa a odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/155/2013-926 zo dňa 12.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal
voči odporcovi určenia, že vecné bremená vznikli 26.2.2011, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým okresný súd nahradil vyhlásenie vôle odporcu, rozsudok okresného súdu z r u š u
j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal voči

odporcovi určenia, že vecné bremená uvedené v § 10 ods. 5 veta prvá a § 50 ods. 1 písm. e) veta
za druhou bodkočiarkou zákona č. 156/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení
zákonné číslo 293/2009 Z. z. vznikajúce na základe Stavebného povolenia č. j. OSP-6042/1675/2010-
TS-VL zo dňa 13.01.2011 na stavbu „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“ č. OSP-6042/1675/2010-
TS1-VL, vo vzťahu k pozemkom: Pozemok parcelné č. 15703 o výmere 1031 m2 parcela registra „C“,
druh pozemku: trvalé trávne porasty, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, vedený Okresným úradom

Ružomberok - katastrálny odbor pre obec Ružomberok, katastrálne územie F., vecné bremeno bude
zaťažovať predmetnú parcelu vo výmere 1031 m2. Pozemok parcelné č. 15728 o výmere 1917 m2
parcelaregistra„C“,druhpozemku:lesnépozemky,ktorýjezapísanýnaLVč.XXXXX,vedenýOkresným
úradom Ružomberok - katastrálny odbor pre obec Ružomberok, katastrálne územie F., vecné bremeno
bude zaťažovať predmetnú parcelu vo výmere 1917 m2, ktoré sa nachádzali v zastavanom území mesta
Ružomberok, ako pozemky určené na umiestnenie stavieb na účel uspokojovania voľnočasových a
rekreačných potrieb obyvateľstva (rekreácie), vznikli 26.02.2011, t. j. dňom právoplatnosti Stavebného

povolenia č. j. OSP-6042/1675/2010-TS-VL zo dňa 13.01.2011.

Súdnahradilvyhlásenievôleodporcu:Slovenskáelektrizačnáprenosovásústava,a.s.,Mlynskénivy59/
A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, že ako oprávnený z vecného bremena uzatvára s navrhovateľom
ako povinným z vecného bremena Zmluvu o zriadení vecného bremena podľa ustanovenia § 151n a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v nasledovnom znení:

Čl. I
Zmluvné strany1. Povinný z vecného bremena : Ing. S. Z., H. 4, XXX XX N., nar. XX. M. XXXX, Bankové spojenie: S., a.
s., N. č. účtu/Banka: XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej ako "Povinný") a 2. Oprávnený z vecného bremena :
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829

141, IČ DPH: SK2020261342, DIČ: 2020261342, Bankové spojenie: H. N. a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel SA vložka č. 2906/B (ďalej
ako „Oprávnený“), ktorého zastupuje Konzorcium ENERGOINVEST d.d., Sarajevo a VLB Leitungsbau
GmbH & Co KG, Klagenfurt, konajúce prostredníctvom podniku VLB Leitungsbau GmbH & Co KG v SR:
VLBLeitungsbauGmbH&CoKG,organizačnázložkaSlovensko,Národná680/19,01001Žilina,IČO45

723 567, DIČ: SK4020295158, Bankové spojenie: Z. Z. a. s., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, Organizačná
zložka podniku je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, vložka č. 10266/L, oddiel Po,
ktoré zastupuje Ing. Marián Kuchta, vedúci OZ ktoré zastupuje mandatár: ENERGICO s.r.o., Hálková
16, 831 03 Bratislava, IČO: 35 748 991, spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
BA I, vložka č.17560/B, oddiel Sro. Štatutárny orgán - konateľ: Ing. Juraj Koóš, B.. XX, XXX XX N. a
Mgr. Helena Koóšová, C. XX, XXX XX N.. Za spoločnosť koná a podpisuje každý konateľ samostatne.

„Zhotoviteľ stavby Vedenie 2x400kV pre TR Medzibrod“ („Oprávnený“ spolu s „Povinným“ ďalej ako
„Zmluvné strany“) uzatvárajú v zmysle ust. § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka túto zmluvu o zriadení
vecného bremena (ďalej len „Zmluva“).

Čl. II

Úvodné ustanovenia
1. Povinný - je výlučným a neobmedzeným vlastníkom nehnuteľností: Pozemok parcelné č. 15703 o
výmere 1031 m2 parcela registra „C“, druh pozemku: trvalé trávne porasty, ktorý je zapísaný na LV č.
XXXXX, vedený Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor pre obec Ružomberok, katastrálne
územieF.,vecnébremenobudezaťažovaťpredmetnúparceluvovýmere1031m2.Pozemokparcelnéč.

15728 o výmere 1917 m2 parcela registra „C“, druh pozemku: lesné pozemky, ktorý je zapísaný na LV č.
XXXXX, vedený Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor pre obec Ružomberok, katastrálne
územie F., vecné bremeno bude zaťažovať predmetnú parcelu vo výmere 1917 m2. (ďalej len „Povinné
nehnuteľnosti“).
2. Povinné nehnuteľnosti podľa § 43h ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a v zmysle všeobecne záväzného nariadenia
(VZN) o územnom pláne mesta Ružomberok č. 6/1996 zo dňa 18.12.1996, ktorým bola vyhlásená
záväzná časť územného plánu mesta Ružomberok a VZN o záväznej časti zmeny a doplnku č. 1
územného plánu mesta Ružomberok č. 8/2009 zo dňa 18.12.2009 boli v územnom pláne mesta
Ružomberok platnom do 16.03.2013 určené za stavebné pozemky. (Územnoplánovacia informácia

mesta Ružomberok č. UHA - 3092/1816/2011/Mi zo dňa 14.04.2011 - príloha č. 1).
3. Oprávnený je vlastníkom, prevádzkovateľom a užívateľom elektroenergetických zariadení, a to
líniových stavieb, ktorými sú dve súbežné 400 kV vedenia č. 461 a č. 494 postavené i na
Povinných nehnuteľnostiach na základe Stavebného povolenia č. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL zo dňa
13.01.2011, právoplatného dňa 26.02.2011 s plánovanou prevádzkou na obdobie do roku 2073, t. j. na

obdobie 60 rokov (ďalej len „Líniové stavby“).
4. Povinné nehnuteľnosti boli preklasifikované a v novom územnom pláne vymedzené funkčnou plochou
L1- lesná krajina - lesy hospodárske a to na základe stavebného povolenia uvedeného v Článku II
bode 3. tejto Zmluvy. Táto zmena klasifikácie povinných nehnuteľností bola následne premietnutá do
nového územného plánu (ÚPN) mesta Ružomberok v zmysle VZN č. 3/2012, ktorým sa vyhlasuje

záväzná časť Územného plánu mesta Ružomberok zo dňa 27.09.2012 s účinnosťou dňa 16.10.2012
a to tak, že pozemky zo stavebných pozemkov boli v novom územnom pláne vymedzené funkčnou
plochou L1- lesná krajina - lesy hospodárske. (Územnoplánovacia informácia mesta Ružomberok č.
UHA - 5272/3530/2013-ALI-JU zo dňa 12. 06. 2013 - príloha č. 2).
5. Zmluva sa uzatvára za účelom hmotnoprávneho titulu vo forme práva vyplývajúceho z vecného

bremena pre Oprávneného k Povinným nehnuteľnostiam, ktoré pred začatím územného konania a
tiež pred začatím stavebného konania boli nehnuteľnosťami v zastavanom území. Hmotnoprávny titul
Oprávneného k Povinným nehnuteľnostiam je zákonným predpokladom líniových stavieb uvedených v
Článku II bod 3. tejto Zmluvy.

Čl. III
Predmet zmluvy
Predmetom Zmluvy je zriadenie vecného bremena k povinným nehnuteľnostiam a určenie jeho rozsahu,
ak ďalej nie je uvedené inak.Čl. IV
Zriadenie vecného bremena

1. Povinný touto zmluvou zriaďuje in personam vecné bremeno v prospech Oprávneného, ako
vlastníka Líniových stavieb na Povinných nehnuteľnostiach, v rozsahu vyznačenom - zakreslenom v
geometrickom pláne č. 32616881-0252011 zo dňa 26.04.2012, ktorý bol vypracovaný firmou GEODET
- Ing. Ján Šága, súkromná geodetická kancelária, 987 01 Poltár a úradne overený Správou katastra
Ružomberok dňa 14.05.2012 pod číslom 174/2012 (ďalej len „Geometrický plán“) - príloha č. 3. Vecné

bremeno je zriadené podľa ustanovení § 151n a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov.
2. Obsahom vecného bremena je povinnosť Povinného strpieť výkon povolenej činnosti Oprávneného
podľa platnej právnej úpravy (v súčasnosti zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Oprávnený týmto prijíma práva zodpovedajúce
vecným bremenám v uvedenom rozsahu.

3. Z vecného bremena má Povinný tieto povinnosti:
a) trpieť umiestnenie líniových stavieb na Povinných nehnuteľnostiach v rozsahu Geometrického plánu
b) trpieť vstup a vjazd Oprávneného na Povinné nehnuteľnosti pri umiestnení, prevádzke, údržbe a
opravách Líniových stavieb
c) zdržať sa konania, ktoré by bránilo oprávnenému vo výkone jeho práv z vecného bremena podľa

tejto Zmluvy a platnej právnej úpravy (v súčasnosti zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
4. Povinný sa zaväzuje poskytnúť Oprávnenému nevyhnutnú súčinnosť pri výkone práv z vecného
bremena podľa tejto Zmluvy a platnej právnej úpravy (v súčasnosti zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

5. Oprávnený sa zaväzuje postupovať pri výkone práv z vecného bremena podľa tejto Zmluvy a platnej
právnej úpravy (v súčasnosti zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) s náležitou odbornou starostlivosťou a len v nevyhnutnom
rozsahu, nezaťažujúcom povinného nad potrebnú mieru. Oprávnený uvedie Povinné nehnuteľnosti po
každom vstupe alebo vjazde do pôvodného stavu, s ohľadom na účel vykonaný vstupom alebo vjazdom.

6. Vecné bremeno sa poskytuje odplatne. Výška odplaty je predmetom samostatnej dohody.
7. Povinný súhlasí, aby bolo vecné bremeno podľa tejto zmluvy zapísané v Katastri nehnuteľností v
prospech Oprávneného, ako vlastníka Líniovej stavby.

Čl. V.

Osobitné ustanovenia
1. Povinný súhlasí ( a tento súhlas sa považuje za súčasť Vecného bremena zriadeného touto Zmluvou,
ktoré je zriadené in personam) s tým, aby Oprávnený umožnil užívanie Povinných nehnuteľností aj tretím
osobám a to najmä zamestnancom a zmluvným partnerom bez obmedzenia, odplatne či bezplatne.
2. Povinný súhlasí s tým, že Oprávnený počas trvania vecného bremena na základe tejto Zmluvy je

oprávnený spracúvať v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, v znení
neskorších predpisov všetky osobné údaje, ktoré Povinný poskytne Oprávnenému v súvislosti so
zriadením Vecného bremena na základe tejto Zmluvy.
3. Povinný ako vlastník Povinných nehnuteľností (ako aj akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá
v budúcnosti nadobudne vlastnícke právo k Povinným nehnuteľnostiam alebo ich časti) je povinný strpieť

výkon práv zodpovedajúcich Vecnému bremenu v rozsahu podľa tejto Zmluvy.

Čl. VI.
Vklad do katastra, intabulačná doložka
Zmluvné strany doručia Okresnému úradu Ružomberok - katastrálny odbor návrh na vklad vecného

bremena, ktorého prílohou bude Geometrický plán. Návrh na vklad vecného bremena bude v tomto
znení: „Navrhujeme, aby Okresný úrad Ružomberok - katastrálny odbor v konaní povolil vklad vecného
bremena in personam na LV č. XXXXX v kat. úz. F., obec Ružomberok, okres Ružomberok
V časti A - Majetková podstata - bez zmien
V časti B - Vlastníci bez zmien

V časti C - Ťarchy sa zapisuje vecné bremeno v znení:
Vecné bremeno in personam podľa zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zák. č. 251/2012 Z. z.
o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prospech oprávneného z vecného bremena:
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava IČO: 35829141zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel SA vložka č. 2906/B, s obsahom
oprávnenínavýkonpovolenejčinnostipodľaplatnejprávnejúpravy(zákonč.251/2012Z.z.oenergetike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Územný rozsah vecného bremena je určený geometrickým

plánom č. 32616881-0252011 zo dňa 26. 04. 2012, ktorý bol vypracovaný firmou GEODET - Ing. Ján
Šága, súkromná geodetická kancelária, 987 01 Poltár a úradne overený Správou katastra Ružomberok
dňa 14. 05. 2012 pod číslom 174/2012, na parc. KN-C 15703 a KN-C 15728.“

Čl. VII.

Spoločné ustanovenia
1. Povinný vyhlasuje, že nie je obmedzený v nakladaní s Povinnými nehnuteľnosťami a súhlasí, aby
vecné bremeno podľa tejto Zmluvy bolo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech Oprávneného.
Povinný vyhlasuje, že oboznámil Oprávneného so všetkými právami a povinnosťami viaznucimi na
Povinných nehnuteľnostiach, inak zodpovedá za škodu tým spôsobenú.
2. Povinný sa zaväzuje, že po podpísaní tejto Zmluvy nevykoná žiaden taký úkon, ktorý by mohol byť

prekážkou zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa tejto Zmluvy, inak zodpovedá za
škodu tým spôsobenú.
3. Návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa tejto Zmluvy podá Oprávnený,
ktorý bude zároveň znášať náklady katastrálneho konania.
4. Oprávnený sa zaväzuje postupovať pri výkone práv z vecného bremena podľa tejto Zmluvy a zák.

č. 251/2012 Z. z. o energetike, s náležitou odbornou starostlivosťou a len v nevyhnutnom rozsahu,
nezaťažujúcom povinného nad potrebnú mieru. Oprávnený uvedie Povinné nehnuteľnosti po každom
vstupe do pôvodného stavu s ohľadom na účel zmeny vykonaný vstupom.

Čl. VIII.

Záverečné ustanovenia
1. Táto Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu Zmluvnými stranami.
2. Na nadobudnutie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu podľa tejto Zmluvy je potrebný vklad do
katastra nehnuteľností.
3. Zmluvné strany sú povinné poskytnúť si potrebnú súčinnosť pri odstraňovaní vád a nedostatkov

tejto Zmluvy po jej podpise a to tak, aby účel sledovaný touto Zmluvou zostal zachovaný. V prípade,
ak príslušný orgán na úseku katastra nehnuteľností katastrálne konanie o povolenie vkladu vecného
bremena na základe tejto Zmluvy pre akýkoľvek nedostatok alebo vadu preruší, sú Zmluvné strany
bezodkladne povinné vyvinúť maximálne úsilie smerujúce k odstráneniu takéhoto nedostatku.
4. Zmluva je vyhotovená v 6-tich rovnopisoch, z toho 2 vyhotovenia pre účely vkladu do katastra

nehnuteľností a po 2 vyhotovenia pre každú Zmluvnú stranu.
5. Prílohami tejto Zmluvy sú: Príloha č. 1 - Územnoplánovacia informácia mesta Ružomberok č. UHA -
3092/1816/2011/Mi zo dňa 14. 04. 2011 (fotokópia), Príloha č. 2 - Územnoplánovacia informácia mesta
Ružomberok č. UHA - 5272/3530/2013-ALI-JU zo dňa 12.06.2013 (fotokópia), Príloha č. 3 - Geometrický
plán č. 32616881-0252011 zo dňa 26.04.2012 (firma GEODET - Ing. Ján Šága) (fotokópia).

Prílohy tejto zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

V tomto konaní domáhal sa navrhovateľ voči odporcovi medzitýmnym rozsudkom 1. určenia,
že vecné bremená, ktoré vznikli na základe označeného stavebného povolenia pre predmetnú stavbu

vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa parcela č. CKN 15703 a parcela č. CKN 15728
v k. ú. F., ktoré sa nachádzali v zastavanom území mesta Ružomberok vznikli dňom 26.02.2011, t. j.
právoplatnosťou stavebného povolenia, 2. v ďalšom navrhovateľ sa domáhal nahradenia
vyhláseniavôleodporcu,žeakooprávnenýzvecnéhobremenauzatvárasnavrhovateľomakopovinným
z vecného bremena zmluvu o zriadení vecného bremena podľa ustanovenia § 151n a nasl. Občianskeho

zákonníka v uvedenom znení, 3. napokon v konečnom rozsudku navrhovateľ žiadal, aby súd uložil
odporcovi poskytnúť mu primeranú jednorazovú náhradu v sume 28.596 eur,- za vecné bremeno,
ktorá zodpovedá uplatneným oprávneniam odporcu a plošnému rozsahu uplatnených oprávnení a
tým obmedzením užívania povinných nehnuteľností. Súd posúdil uplatnené nároky navrhovateľa ako
nároky, ktorý každý jeden sám osebe môžu byť samostatným predmetom konania s tým, že v

každom prípade uplatnené nároky č. 1 a č. 2 nepredstavujú základ nároku č. 3, preto nemožno
o nich rozhodovať medzitýmnym rozsudkom. Vzhľadom na rozsah a charakter predmetu konania
vymedzeného navrhovateľom a pozostávajúceho z 3 častí - nárokov, súd mal za to, že je hospodárne
rozhodnúť najprv o prvých dvoch uplatnených nárokoch, nakoľko na základe tohto rozhodnutia budeprávny vzťah medzi účastníkmi konania vymedzený, čo v konečnom dôsledku je účelné z hľadiska
hospodárnosti konania vo veci rozhodovania o treťom uplatnenom nároku.

Súd mal v konaní preukázané a v konaní ani nebolo sporné, že odporca je držiteľom povolenia podľa
zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike. Na základe jeho žiadosti mesto Ružomberok svojím rozhodnutím
zo dňa 13.01.2011 pod č. j. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL, právoplatným dňom 26.02.2011 povolil
stavbu „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“ s tým, že jednalo sa o inžiniersku stavbu, ktorej
účelom boli diaľkové rozvody elektriny stožiare na pozemkoch parcela č. : líniová stavba v k. ú. F.,

Liptovská Osada, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod s plánovanou prevádzkou na obdobie 60 rokov, t. j. do
roku 2073. Ďalej bolo preukázané a nebolo v konaní sporné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k. ú. F., parcela č. CKN 15703 trvalé trávne porasty o výmere
1031 m2 a parcela č. CKN 15728 lesné pozemky o výmere 1917 m2. V zmysle geometrického plánu
GEODET - Ing. Ján Šága, Súkromná geodetická kancelária 987 01, Poltár č. 32616881-0252011 zo dňa
26.04.2012 bol vymedzený územný rozsah vecného bremena, okrem iných aj na označené pozemky

vo vlastníctve navrhovateľa s tým, že vecné bremeno oba pozemky bude zaťažovať v celom rozsahu.
Zároveň je nesporné, že táto stavba bola daná do užívania, a to na základe kolaudačného rozhodnutia
mesta Ružomberok. Doposiaľ právny vzťah medzi navrhovateľom - vlastníkom pozemkov a odporcom
- držiteľom povolenia, stavebníkom nebol usporiadaný, t. j. nedošlo k zápisu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu do KN, a to, či už vkladom na základe uzatvorenej zmluvy o zriadení vecného

bremena v prípade zmluvného vecného bremena, resp. záznamom na základe zákona (ust. § 10 ods.
1 písm. e/, ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike) v prípade zákonného vecného bremena a ani
k vyplateniu náhrady, resp. ceny za zriadené vecné bremeno.

Súd poukázal na ust. § 10 ods. 1 písm. e), ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z., ako aj §

139a ods. 8 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb.

Súd dospel k záveru, že v relevantnom čase prebiehajúceho stavebného konania dotknuté pozemky
vo vlastníctve navrhovateľa podľa územného plánu mesta Ružomberok sa nachádzali v zastavanom
území mesta Ružomberok, teda právny režim v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. e) v spojení s

ods. 5 uvedeného paragrafu zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike nemožno aplikovať a k obmedzeniu
vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemkom v jeho vlastníctve vybudovaním elektrického vedenia,
resp. elektroenergetických zariadení prenosovej sústavy odporcom mohlo dôjsť len na zmluvnom
základe.

Zo zákonnej dikcie (§ 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.) vyplýva povinnosť stavebníka v stavebnom
konanípreukázaťvlastníctvopozemkovalebo,žemákpozemkuinéprávopodľa§139ods.1citovaného
zákona.

K uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena medzi vlastníkom pozemkov, t. j. navrhovateľom a

držiteľom povolenia, t. j. odporcom doposiaľ nedošlo, hoci bolo povinnosťou stavebníka preukázať právo
k pozemku oprávňujúce ho zriadiť na ňom požadovanú stavbu, a to najneskôr do skončenia stavebného
konania-právoplatnosťstavebnéhopovoleniavydanéhomestomRužomberokdňom26.02.2011.Pokiaľ
navrhovateľ svojím uplatneným nárokom č. 2 uplatňoval nahradenie vyhlásenia vôle odporcu s tým, že
ako oprávnený z vecného bremena uzatvára s navrhovateľom ako povinným z vecného bremena zmluvu

o zriadení vecného bremena podľa ustanovenia § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, súd poukazuje
na ustanovenie § 161 ods. 3 O. s. p., ktoré zakotvuje možnosť súdu takto rozhodnúť.

Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, keď
to zákon výslovne umožňuje, resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným

ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom. V prípadoch, ak
ide o rozsudok o nahradení prejavu vôle, zmluva sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia
právoplatnostitohtorozsudku.Zneniepredmetnejzmluvymôžebyťuvedenépriamovovýrokurozsudku,
prípadne môže byť uvedené ako príloha rozsudku. V žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť
zmluvu určitého obsahu vedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo

ho zamietne, nemôže modifikovať obsah hlavnej zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí,
keď zmluva vytvára jednoliaty celok.Keďže v tomto prípade bola pre odporcu stanovená povinnosť k právnemu konaniu zákonným
ustanovením, a to povinnosť v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s ustanovením § 139 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb., t. z. nedošlo k preukázaniu práva stavebníka k pozemku v zmysle § 139 ods. 1

Stavebného zákona oprávňujúceho ho zriadiť na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa stavbu -
zriadenie elektrického vedenia, resp. elektroenergetického zariadenia, a preto možno konštatovať, že
návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu, ako bolo špecifikované v
petite návrhu, je dôvodný a z tohto dôvodu súd jeho návrhu v tejto časti uplatneného nároku č. 2 - vo veci
nahradenia vyhlásenia vôle odporcu, vyhovel. Súd konštatuje, že predložená zmluva o zriadení vecného

bremena navrhovateľom v nadväznosti na jej obsah predstavuje pre odporcu založenie existencie práva
v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 Stavebného zákona, t. j. splnenie povinnosti odporcu stanovenej v
citovanom zákonnom ustanovení. Túto povinnosť odporca nesplnil v čase do právoplatného skončenia
stavebnéhokonania,aninásledne,hocipredmetnástavbaužboladokoncaskolaudovaná.Osobitnesúd
poukazuje na ustanovenie článku IV. zmluvy o zriadení vecného bremena, kde súd nahradil vyhlásenie
vôle odporcu, ktorou povinný, t. j. navrhovateľ touto zmluvou zriadil in personam vecné bremeno

v prospech oprávneného, t. j. odporcu - držiteľa povolenia, vlastníka líniovej stavby na povinných
nehnuteľnostiach v rozsahu vyznačenom v predmetnom geometrickom pláne s poukazom na ust. § 151n
a nasl. Občianskeho zákonníka.

Obsahom vecného bremena v zmysle predmetnej zmluvy je povinnosť povinného strpieť výkon

povolenej činnosti oprávneného podľa platnej právnej úpravy, v súčasnosti je to zákon č. 251/2012
Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým,
že oprávnený tieto práva zodpovedajúce vecným bremenám v uvedenom rozsahu zmluvou prijíma,
konkrétne povinnosti z vecného bremena vyplývajúce pre povinného sú: po a) trpieť umiestnenie
líniových stavieb na povinných nehnuteľnostiach a rozsahu geometrického plánu, b) trpieť vstup a

vjazd oprávneného na povinné nehnuteľnosti pri umiestnení prevádzky, údržbe a opravách líniových
stavieb, po c) zdržať sa konania, ktoré by bránilo oprávnenému vo výkone jeho práv z vecného bremena
podľa tejto zmluvy a platnej právnej úpravy, čo v súčasnosti predstavuje zákon č. 251/2012 Z. z. o
energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu
takýmto spôsobom sú usporiadané pomery medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom líniovej stavby v

súlade so zákonom. Osobitne súd poukazuje, že vecné bremeno v zmysle obsahu predmetnej zmluvy,
kde súd nahradil vyhlásenie vôle odporcu, sa poskytuje odplatne, pričom výška odplaty je predmetom
samostatnej dohody.

K prvému nároku uplatňovanému navrhovateľom v tomto konaní voči odporcovi, ktorým sa domáhal

určenia, že vecné bremená uvedené v ust. § 10 ods. 5 veta prvá a § 10 ods. 1 písm. e) za druhou
bodkočiarkou zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike vznikajúce na základe stavebného povolenia č.
j. OSP-6042/1675/2010-TS-VL zo dňa 13.01.2011 na stavbu „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“
vo vzťahu k predmetným pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa vznikli dňom 26.02.2011, t. j. dňom
právoplatnosti označeného stavebného povolenia, súd v prvom rade poukazuje, že ide o návrh v zmysle

ust. § 80 písm. c) O. s. p.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia, t. j. hmotnoprávny stav, ktorého
existencia zakladá žalovateľnosť nároku, t. z. na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný
účastník právneho vzťahu či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide - v tomto prípade zriadenie, resp.

vznik vecného bremena a ďalšou podmienkou je existencia tzv. naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, ktorý bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo
ohrozené alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená čo do naliehavého právneho záujmu v prípadoch,
keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti v zmysle ust. § 80 písm. b) O. s. p., táto žaloba má

preventívny charakter, t. j. opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo, len
čo je porušenie subjektívneho práva dokonané možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu
škodlivých právnych následkov zo strany žalovaného. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže navrhovateľ si svojím druhým uplatneným
nárokom, ktorým sa domáhal nahradenia vyhlásenia vôle odporcu, že ako oprávnený z vecného

bremena uzatvára s navrhovateľom ako povinným z vecného bremena podľa ust. § 151n a nasl.
Občianskeho zákonníka zmluvu o zriadení vecného bremena, odstránil neistotu svojho právneho
postavenia, t. j. právoplatnosťou predmetného výroku rozsudku dochádza k uzatvoreniu zmluvy o
zriadení vecného bremena v takom znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a z tohtodôvodu určenie dátumu vzniku právneho vzťahu vecného bremena nie je opodstatnené, preto tento
nárok navrhovateľa (prvý uplatnený nárok) súd považoval za neopodstatnený, a preto v tejto časti návrh
zamietol. Naviac súd konštatuje, že zároveň tomuto nároku nebolo možné vyhovieť z dôvodu vecnej

neoprávnenosti, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku nedošlo k vzniku
vecného bremena na základe zákona s poukazom na ust. § 10 ods. 5 a § 10 ods. 1 písm.
e) za druhou bodkočiarkou zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, keďže v zastavanom území obce
tento právny režim vzniku zákonných vecných bremien nemožno použiť, v tomto prípade vecné bremená
môžu vzniknúť len na zmluvnom základe s poukazom na ust. § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 a § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

V prípade práva zodpovedajúceho vecného bremenu k nehnuteľnostiam zo zmluvy o zriadení
vecného bremena sa zapisuje do KN vkladom a týmto momentom dochádza k vzniku tohto práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. V žiadnom prípade právo zodpovedajúce vecnému bremenu

nevzniklo dňom právoplatnosti stavebného povolenia, t. j. dňom 26.02.2011 v nadväznosti na citovanú
právnu úpravu katastra nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, kde vyhlásenie vôle odporcu bolo nahradené
rozsudkom súdu, v tejto právnej veci vznikne až momentom vkladu do KN.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že v prípade uplatneného nároku navrhovateľa nejde o
novovzniknuté vecné bremeno na jeho pozemkoch, nakoľko na jeho pozemkoch viazlo zákonné vecné
bremeno od roku 1960. Či už z územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia vyplýva, že sa
jedná o novú stavbu, nie zmenu stavby ani o stavebné úpravy, čomu nasvedčuje obsah výrokov týchto
rozhodnutí. K námietke odporcu, že elektrická stavba je stavba vo verejnom záujme a je spojená s

vlastníctvom určitej nehnuteľnosti a je nemysliteľné zriadiť vecné bremeno in personam, nakoľko sa
to prieči právnej teórii a účelu verejnoprospešných stavieb, súd poukazuje, že v prípade zmluvných
vecných bremien je vecou účastníkov zmluvného vzťahu, aké vecné bremeno dojednajú, či sa jedná
o vecné bremeno in personam, alebo in rem. Súd poukázal na ústavnoprávnu ochranu základného
ľudského práva vlastniť majetok v zmysle článku 20 Ústavy SR.

V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku navrhovateľ, a to v celom rozsahu. Odvolanie
odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O. s. p.

Prvostupňový súd na pojednávaní dňa 27.02.2015 v uznesení rozhodol a vyhlásil dokazovanie za

skončené a pojednávanie odročil len za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 20.03.2015. Z pracovných
dôvodov však svoju účasť ospravedlnil a dňa 23.03.2015 požiadal o zaslanie zápisnice o tomto
pojednávaní. Dňa 25.03.2015 mu prvostupňový súd na základe jeho žiadosti o zaslanie zápisnice
doručil výzvu, aby sa v lehote do 5 dní vyjadril, či má z hľadiska účelnosti a hospodárnosti konania
námietky voči rozhodnutiu vo veci najprv čiastočným rozsudkom v časti určenia a v časti nahradenia

vôle odporcu. Zároveň s výzvou mu bola doručená zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.03.2015. Súd
v úvodnej časti zápisnice konštatoval, že bola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania,
a to aj napriek tomu, že podľa uznesenia súdu zo dňa 27. februára 2015 súd vyhlásil dokazovanie
za skončené a pojednávanie odročil na deň 20.marca 2015 len za účelom vyhlásenia rozsudku. To
znamená, že dôvod prípravy na pojednávanie nebol daný. V ďalšej časti zápisnice sú uvedené tri

uznesenia, a to, že súd bude pojednávať v neprítomnosti navrhovateľa, súd pokračuje v dokazovaní a
súdpojednávanieodročujenadeň9.apríla2015o11.00hod.vpojednávacejmiestnostič.dverí100Cza
účelom zabezpečenia vyjadrenia navrhovateľa k otázke vyhlásenia čiastočného rozsudku v časti určenia
a v časti nahradenia vyhlásenia vôle odporcu a opätovného predvolania účastníkov konania s tým, že
prítomná poverená zamestnankyňa odporcu berie termín na vedomie, písomne volaná nebude, volaný

bude navrhovateľ, zároveň bude mu zaslaná zápisnica z dnešného pojednávania s výzvou na vyjadrenie
k vyhláseniu čiastočného rozsudku. Nakoľko obsah uznesení a výzvy sa vo vzťahu k uzneseniu zo
dňa 27. februára 2015 o skončení dokazovania a o odročení pojednávania len za účelom vyhlásenia
rozsudku považoval za zmätočný, požiadal písomne súd o oznámenie dôvodov postupu súdu. Súd mu
elektronickou poštou dňa 08.04.2015 okrem iného oznámil, že dospel k záveru o dôvodnosti vyhlásiť

najprv čiastočný rozsudok v časti určenia a v časti nahradenia vyhlásenia vôle odporcu. Zároveň mu
súd oznámil, že je potrebné dať priestor účastníkom vyjadriť sa k tomuto procesnému postupu. Z tohto
dôvodu súd vyhlásil uznesenie o pokračovaní v dokazovaní. Zároveň mu oznámil, že keďže nebol
prítomný na pojednávaní, nemal možnosť sa k veci vyjadriť, súd pojednávanie odročil, aby mu nebolaodňatá možnosť konať pred súdom. Poukazuje aj na skutočnosť, že v právnej veci vedenej pod č. k.
7C/24/2014 na pojednávaní konanom dňa 07.05.2015 Okresný súd Ružomberok dal podnet na konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu aj v právnej veci. Na pojednávaní

vedenom pod č. k. 7C/24/2014 bol navrhovateľkou predložený návrh na zmenu petitu v danej právnej
veci. Súd následne vec posúdil tak, že dohoda o mimosúdne riešenie je možná, a preto uznesením
dal možnosť odročením pojednávania pokračovať v mimosúdnom riešení sporu. Nakoľko ide o toho
istého odporcu a otázka, ktorá sa v danom konaní rieši, môže mať význam pre rozhodnutie súdu v
súdenej veci, navrhol súdu, aby konanie prerušil do doby, ktorú určil súd na mimosúdne riešenie veci

pod č. k. 7C/24/2014. Zároveň poukázal aj na hospodárnosť konania. Je toho názoru, že opačný prípad
by bol kontraproduktívny, a to vzhľadom k právu na primeranú dĺžku súdneho konania, tak aj k právu
na predvídateľné rozhodnutie a jednotný náhľad súdu na rovnaký právny problém, teda vzhľadom k
viacerým aspektom práva na spravodlivý proces. Zároveň tieto okolnosti oznámil aj odporcovi. Tento
skutkový a právny stav prvostupňový súd prehliada a v odvolaním napadnutom rozhodnutí neuvádza.
Súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní konanom 12.05.2015, návrh navrhovateľa na prerušenie

konania zamietol a odôvodnil to tým, že nie je daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd vec
prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia tvrdí, že
prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy, poukázal pritom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Ak
by bolo pravdivé tvrdenie prvostupňového súdu, že prihliadol na obsah spisu 7C/24/2014, tak by musel
zistiť, že na pojednávaní dňa 20. marca 2015, kde nebol prítomný, prijal uznesenie, ktorým rozhodol o

pokračovaní v dokazovaní a pojednávanie odročil, aby mal možnosť sa k jeho rozhodnutiu vyjadriť, a aby
mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Túto skutkovú okolnosť prehliadol, a týmto postupom
súdu mu ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom. Má za to, že súd prvého stupňa
nesprávne posúdil jeho návrh na prerušenie konania, keď uznesením rozhodol, že návrh zamieta. Táto
okolnosť je predmetom samostatného konania. Ak súd tvrdí, že sa oboznámil s obsahom spisov a tieto

skutočnosti prehliadol, a nezisťoval, či došlo k naplneniu ním vydaného uznesenia o tom, aby mu nebola
odňatá možnosť konať pred súdom, tak podľa jeho názoru tento stav možno hodnotiť tak, že takého
konanie súdu má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe uvedených
skutkových okolností možno hodnotiť, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto, aby odvolací

súd napadnutý čiastočný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku aj odporca z dôvodu, že okresný súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že je držiteľom povolenia na prenos elektriny

na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2005E0137. Jeho práva a povinnosti
sú definované v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike. Jednou z jeho základných povinností je
v zmysle § 28 ods. 2 písm. a) Zákona o energetike zabezpečiť dlhodobo spoľahlivé, bezpečné a
účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného
prostredia, z čoho vyplýva potreba starať sa o technické zariadenia vo vlastníctve odporcu. Odporca za

účelom zvýšenia bezpečnosti prevádzkovania „Vedenia 2 x 200 kV v trase Ružomberok - Medzibrod“
pristúpil k stavebnej úprave predmetného vedenia, ktorá mala obnoviť stavbu z roku 1960, postavenú
za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny. Za týmto účelom a
predovšetkým z dôvodu zmeny trasy v niektorých úsekoch vedenia požiadal príslušný stavebný úrad
- Mesto Ružomberok o rozhodnutie o umiestnení stavby. Následne bola stavba povolená Stavebným

povolením č. j. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL zo dňa 13.01.2011. Stavba bola stavebným povolením
povolená ako celok, pričom stavebný úrad pri podmienkach pre uskutočnenie stavby jasne uviedol,
že stavba bude umiestnená v existujúcom koridore pôvodného vedenia s odvolaním sa na ust. §
56 písm. g) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebné povolenie ďalej určovalo len podmienky uskutočnenia
stavby pre úseky vedenia, ktoré budú realizované v novej trase. Stavba „Vedenie 2 x 400 kV pre

TR Medzibrod“ bola povolená do užívania kolaudačným rozhodnutím Mesta Ružomberok zo dňa
30.05.2014, ktoré konštatovalo, že podmienky určené v stavebnom povolení stavby boli dodržané.
Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom
území obce F., parcelné číslo 15703 a 15728. Obidve uvedené parcely sa nachádzajú v ochrannom
pásme vedenia 2 x 400 kV v celom rozsahu, rovnako ako sa nachádzali v ochrannom pásme vedenia

2 x 200 kV. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ bol účastníkom územného, stavebného, ako aj
kolaudačného konania a v týchto konaniach nevzniesol žiadne námietky či pripomienky. Prvostupňový
súd na základe vykonaného dôkazu - oboznámenie sa so stavebným povolením stavby zo dňa
13.01.2011 zistil nesprávny skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďkonštatuje, že sa jedná o novú stavbu, nie zmenu stavby ani o stavebné úpravy, čomu nasvedčuje
obsah výrokov týchto rozhodnutí. S takýmto konštatovaním súdu sa odporca nestotožňuje z dôvodu
úplného rozporu s odôvodnením povolenia stavby a následného určenia podmienok realizácie stavby v

stavebnom povolení. Stavebné povolenie určilo pre uskutočnenie stavby podmienky rozdelené do dvoch
kategórií, a to v prípade nezmenenej trasy s odkazom na § 56 písm. g) Stavebného zákona a v prípade
zmeny trasy osobitné podmienky. Súd sa k prvej kategórii podmienok stavby, teda odkaz na § 56 písm.
g) Stavebného zákona absolútne nevyjadril a toto ustanovenie nevzal do úvahy, čo spôsobilo nesprávne
zistenie skutkového stavu veci. Práve z tohto ustanovenia vychádzal aj stavebný úrad pri kolaudácii

stavby. Súd vychádzal jedine z konštatovania uvádzanom v stavebnom povolení, že stavba „Vedenie
2 x 400 kV pre TR Medzibrod“ bude umiestnená v existujúcom koridore vedenia 2 x 200 kV, ktoré
bude v rámci nového vedenia odstránené, a to bez ohľadu na vnímanie tohto konštatovania v širších
súvislostiach. K úplnému odstráneniu pôvodného vedenia nikdy nedošlo. Obnova vedenia sa vykonáva
postupnou výmenou jednotlivých komponentov elektroenergetickej stavby za nové. To znamená, že
nikdynedôjdekzánikupôvodnéhovedeniajejúplnoudemontážou,atedaanikzánikuvecnéhobremena

viažuceho sa na dotknutý pozemok z titulu pôvodnej stavby. Súd teda mylne uvádza, že je nepochybné,
že pôvodné vedenie bolo odstránené ako celok a na základe stavebného povolenia bolo postavené
nové vedenie ako celok. Takéto konštatovanie by malo význam, ak by došlo k odstráneniu pôvodnej
stavby na základe povolenia na odstránenie stavby a postavení novej stavby na základe stavebného
povolenia. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s uskutočnením stavebných úprav vedenia podľa

§ 56 písm. g) Stavebného zákona. Poukazuje predovšetkým na komentár k § 56 písm. g) Stavebného
zákona, ktorý definuje pojem stavebné úpravy elektrických vedení. Nie je možné sa domnievať, že ide
o novú stavbu, a teda o nové obmedzenie pozemkov navrhovateľa.

Súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v tvrdení, že ide o nové zaťaženie pozemkov

navrhovateľa a má byť zriadené nové vecné bremeno. Odporca predložil súdu dôkaz - rozhodnutie o
prípustnosti stavby vedenie 2 x 200 kV, zn. Výst. 1588/99-Va/1960, vydané Stredoslovenským krajským
národným výborom, odbor výstavby Banská Bystrica zo dňa 14.11.1960 a uviedol vtedajšiu právnu
úpravu elektrizačného zákona, ktorá ustanovovala v § 22 ods. 3 vznik zákonných vecných bremien v
rozsahuvýkonuoprávneníenergetickéhopodnikumomentompovoleniastavby.Zánikvecnéhobremena

sa viazal na zrušenie vedenia. Ďalej odporca citoval prechodné ustanovenia v nahradzujúcich zákonoch
- zákon č. 70/1998 Zb. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. a zákon č. 656/2004 Z. z. o
energetike, ktoré v súvislosti s už vzniknutými vecnými bremenami v § 42 ods. 2 uvádzali, že oprávnenia
k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto
zákona, zostávajú nedotknuté. Odporca mal usporiadané právne vzťahy k pozemkom navrhovateľa

z titulu umiestnenia stavby - vedenia 2 x 200 kV, formou zákonného vecného bremena vzniknutého
momentom povolenia stavby, t. j. 14.11.1960. Nasledovné právne úpravy nahrádzajúce elektrizačný
zákon upravovali kontinuitu aplikácie pôvodnej právnej úpravy, a teda zachovanie zákonného vecného
bremena a oprávnení s tým súvisiacich v prospech odporcu od roku 1960 po súčasnosť. Súd neuvádza
vo svojom odôvodnení, kedy malo podľa jeho názoru dôjsť k zániku vecného bremena viaznuceho na

pozemkochnavrhovateľa.Keďžeelektrizačnýzákonuvádzalzánikvecnéhobremenazrušenímvedenia,
má odporca za to, že tento moment nenastal a k zániku vecného bremena nedošlo. Z rovnakého
úsudku vychádzal stavebný úrad. Stavebný úrad zároveň vychádzal z oprávnení stavebníka k cudzím
pozemkom v nezmenenej trase vedenia z titulu zákonných vecných bremien, inak by stavbu nepovolil.

Odvolateľ ďalej nesúhlasí s tvrdením súdu, že ide o zastavané územie. Otázku zastavaného či
nezastavaného územia obce v súvislosti s predmetným sporom je treba posúdiť komplexne, a teda
aj s ohľadom na konanie stavebného úradu, s ohľadom na list vlastníctva navrhovateľa. Ak by išlo
o pozemky v zastavanom území obce, stavebný úrad by stavbu nepovolil za podmienok, za ktorých
ju povolil, ale podmieňoval by povolenie stavby uzatvorením zmluvných vzťahov odporcu s vlastníkmi

stavbou dotknutých pozemkov. Územný plán rieši priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia,
avšak nerieši konkrétne využitie jednotlivých parciel. Na takéto posúdenie je príslušný stavebný úrad.
To potvrdzuje aj list Mesta Ružomberok - Odpoveď na žiadosť o územno-plánovaciu informáciu zo dňa
14.11.2014. Súd predložený dôkaz nezobral do úvahy a nevysporiadal sa ani s údajmi vyplývajúcimi
z listu vlastníctva navrhovateľa čo do údajov o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce.

Kataster nehnuteľností podľa § 7 písm. b) Katastrálneho zákona obsahuje aj údaje o príslušnosti
pozemkov k zastavanému územiu obce. Súd nielenže nesprávne posúdil predložené dôkazy, ale
vychádzal len z definície zastavaného územia obce Stavebným zákonom a nezohľadnil aj právnu úpravu
Katastrálneho zákona zaručujúcu domnienku hodnovernosti zapísaných údajov v katastri nehnuteľností,atoajnapriekviacnásobnémuupozorňovaniunatútoskutočnosťzostranyodporcu.Zároveňjepotrebné
zohľadniť aj ten fakt, že stavby sa môžu uskutočňovať podľa § 54 Stavebného zákona iba podľa
stavebnéhopovoleniaalebonazákladeohláseniastavebnémuúradu.Stavebnýúradbytedarozhodoval

o prípadnom povolení stavby na pozemku navrhovateľa, pričom by musel zohľadniť existujúce ochranné
pásmo elektroenergetickej stavby a prípadne špeciálnu výnimku pri jej povoľovaní.

Pokiaľ súd nahradil vyhlásenie vôle odporcu, podľa názoru odporcu prvostupňový súd nemal takto
procesne postupovať. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím

v zmysle § 161 ods. 3 O. s. p. len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje. Z uvedených
dôvodov preto súd mal zamietnuť v celom rozsahu nahradenie vyhlásenia vôle odporcu, keďže zákonné
vecné bremeno in rem nemožno nahradiť zmluvným vecným bremenom in personam.

Odporca má ďalej za to, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je dostatočné, keď súd sa
nevyjadril k aplikácii ustanovení uvedených v § 56 písm. g) Stavebného zákona, ani neuvádza, kedy

malopodľajehonázorudôjsťkzánikuvecnéhobremena.Zároveňsavôbecnevysporiadalsargumentmi
a dôkazmi odporcu, že v danom prípade sa dotknuté pozemky nenachádzajú v zastavanom území obce.
Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje porušenie základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov odvolateľ žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ a odporca sa k odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolaní navrhovateľa
a odporcu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa o určenie, že vecné
bremená vznikli 26.2.2011 zamietol, potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. a vo výroku, ktorým
nahradil prejav vôle odporcu, napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na úvod odvolací súd udáva, že právo podať odvolanie voči rozsudku prináleží len tomu účastníkovi,
ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Pokiaľ potom navrhovateľ uvádza, že podáva
odvolanie proti rozsudku celkom, navrhovateľ je oprávneným účastníkom na podanie odvolania len voči
výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh v časti, v ktorej sa domáhal voči
odporcovi určenia, že vecné bremená špecifikované v žalobe vznikli 26.02.2011. Navrhovateľ nie je

subjektívne oprávnený a jeho odvolanie nie je prípustné voči výroku, ktorým okresný súd vyhovel jeho
návrhu, keď nahradil vyhlásenie vôle odporcu. Preto odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa
preskúmal rozsudok iba vo vzťahu k výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o určenie
vzniku vecných bremien. Rovnako tak na základe odvolania odporcu bol rozsudok preskúmaný vo
vzťahu k výroku, v ktorom bol odporca neúspešným, t. j. ktorým nahradil vyhlásenie vôle odporcu.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o

výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňovéhosúdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa
domáhal voči odporcovi určenia, že vecné bremená špecifikované vo výroku prvostupňového rozsudku
vznikli dňa 26.02.2011, navrhovateľ neuviedol v odvolaní žiadne konkrétne odvolacie námietky vo
vzťahu k vecnej správnosti tohto výroku. Všetky jeho námietky sú procesného charakteru. Poukazuje
na skutočnosti, ktoré spôsobili odňatie možnosti konať mu ako účastníkovi pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Odvolacísúdvzmysleuvedenéhonezistil,žebypostupomokresnéhosúduvkonaníbolanavrhovateľovi
odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keď súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie

môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu. Vychádzajúc z obsahu spisu, odvolací súd konštatuje, že
navrhovateľ sa opakovane nezúčastňoval pojednávaní nariadených okresným súdom, pričom dôvody,
pre ktoré ospravedlňoval svoju neprítomnosť, nebolo možné hodnotiť ako dôležité dôvody (napr.
pracovná zaneprázdnenosť). Navrhovateľ sa teda nezúčastňoval pojednávaní z vlastného rozhodnutia.
Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na

pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník však realizovať iba za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené
procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ sa pojednávaní
nezúčastňoval z vlastného rozhodnutia. Tým si sám zmaril možnosť realizovať na pojednávaní svoje
procesné oprávnenia, napr. vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na

poučenia súdu, ktoré sa realizujú vo vzťahu k prítomným účastníkom.

Súd v priebehu konania vyhlasuje viaceré uznesenia, ktorými sa upravuje iba priebeh konania. Takéto
uznesenia nemajú priamy vplyv na subjektívne oprávnenia a povinnosti účastníkov. Medzi takéto
uznesenia patrí aj uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, ako aj uznesenie o odročení

pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku. Aj po vyhlásení takýchto uznesení súd nie je nimi viazaný
a môže kedykoľvek nariadiť dokazovanie, potom ho znova ukončiť, ako aj nevyhlásiť rozsudok a
pokračovať v konaní. Postupom súdu namietaným navrhovateľom okresný súd nepochybil, rovnako tak
nedošlo ani k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, keď v dôsledku vyhlásenia uznesenia,
že súd bude pokračovať v dokazovaní (aj keď následne už dôkazy nevykonával), a keď napriek

vyhláseniu uznesenia o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku k vyhláseniu rozsudku
nedošlo, ale až následne (po vykonaní úkonov prvostupňového súdu), neboli zmarené žiadne práva
navrhovateľa ako účastníka konania konať pred súdom.

Odňatie možnosti účastníka konať pred súdom nespôsobuje ani zamietnutie jeho návrhu na prerušenie

konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania okresný súd rozhodol osobitným uznesením
vydaným pod č. k. 3C/155/2013-920 zo dňa 12.05.2015. Krajský súd v Žiline uznesením pod sp. zn.
11Co/419/2015 zo dňa 15.03.2016 napadnuté uznesenie potvrdil a konštatoval vecnú správnosť tohto
rozhodnutia. Nie je preto dôvodné, keď o tejto otázke existuje samostatné rozhodnutie, aby sa odvolací
súd v tomto rozhodnutí venoval dôvodom vecnej správnosti takéto postupu okresného súdu.

Hoci navrhovateľ namieta, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bližšie tieto odvolacie námietky
nekonkretizoval, a preto ich ani nie je možné podrobiť odvolaciemu prieskumu.Pokiaľ okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal voči odporcovi určenia, že
vecné bremená špecifikované vo výroku prvostupňového rozsudku vznikli 26.02.2011, odvolací súd sa

v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti a na toto odôvodnenie
poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., pričom nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery
okresného súdu.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdvýrokrozsudkuokresnéhosúdu,ktorýmzamietolnávrhnavrhovateľa

v časti, v ktorej sa domáhal voči odporcovi určenia, že vecné bremená špecifikované vo výroku
prvostupňového rozhodnutia vznikli 26.02.2011, potvrdil.

Odvolací súd došiel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým nahradil vyhlásenie
vôle odporcu, je založené na nesprávnom posúdení veci, preto rozsudok okresného súdu v tejto časti
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Hoci viaceré čiastkové závery okresného súdu vo vzťahu k napadnutému výroku boli správne, odvolací
súd sa stotožnil s odvolacími námietkami odporcu, že nebolo prípustné v danom právnom vzťahu
nahrádzať prejav vôle odporcu a zároveň, že odporuje účelu a zmyslu zriadenia vecného bremena na
nehnuteľnostiach navrhovateľa v prospech využívania stavby energetického zariadenia jeho zriadenie

in personam.

Okresný súd nahradil prejav vôle odporcu, opierajúc sa o ust. § 161 ods. 3 O. s. p.

Okresný súd v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 161 ods.3 O. s. p. správne uviedol, že prejav

vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v tých prípadoch, keď to
zákon výslovne umožňuje, resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným
ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená právnym úkonom. S uvedeným sa možno
stotožniť. Citované ust. § 161 ods. 3 O. s. p. je však ustanovením procesného charakteru. Uvedené
procesné ustanovenie môže byť však aplikované iba v prípade, keď existuje hmotnoprávna povinnosť

subjektu uzatvoriť zmluvu, či už vyplývajúca zo zákona alebo zo zmluvy. V danom prípade to však
konštatovať nemožno.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením okresného súdu, že v tomto prípade bola pre odporcu
stanovená povinnosť k právnemu konaniu zákonným ustanovením, a to povinnosť v zmysle § 58 ods.

2 v spojení s ust. § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.

Na účely zdôvodnenia tohto záveru odvolací súd bližšie analyzoval právny vzťah navrhovateľa a
odporcu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd ako okresný, tak aj odvolací nie je viazaný
právnou kvalifikáciou uvedenou účastníkom v žalobe. Pre súd je záväzné len vymedzenie skutkových

okolnosti, na základe ktorých si účastník nárok uplatňuje a petit žaloby. V danom prípade, vychádzajúc
z celého predmetu konania, hoci doposiaľ bolo rozhodnuté iba čiastkovým rozsudkom, aj pre prípad, že
prejav vôle odporcu nie je možné nahradiť, súd musí zisťovať, či navrhovateľ má voči odporcovi nárok
na poskytnutie náhrady z titulu zriadenia stavby na pozemku navrhovateľa.

Pre definovanie právneho vzťahu medzi účastníkmi je podstatné, či zo strany odporcu bola na
pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa zriadená nová stavba označená vo vydanom stavebnom
povolení ako „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“ alebo išlo iba o stavebné úpravy pôvodne zriadenej
stavby „Vedenie 2 x 200 kV č. V272 a V273“.

Okresný súd sa nevysporiadal dostatočne s tvrdením navrhovateľa, že už pri zriadení pôvodnej stavby
Vedenia 2 x 200 kV č. V272 a V273 došlo v roku 1960 k vzniku vecného bremena in rem na pozemkoch
navrhovateľa zo zákona a prípadným jeho trvaním ku dňu vydania súdneho rozhodnutia. Je úlohou
okresného súdu, aby sa vysporiadal s obranou odporcu, či vydaním stavebného povolenia zo dňa
13.1.2011,tentopôvodnýprávnyvzťahtrvá,zmenilsaalebozanikol.Pokiaľbyišloibaostavebnéúpravy

pôvodnej stavby, je predpoklad trvania založeného právneho vzťahu zriadením stavby v r. 1960 a vzniku
vecného bremena in rem zo zákona.Pokiaľ však okresný súd dospel k záveru, že v prípade stavby odporcu povolenej na pozemkoch
navrhovateľa ako Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod sa jedná o novú originálnu stavbu, odvolací
súd považuje záver okresného súdu za predčasný, vychádzajúci z neúplne zisteného skutkového stavu

veci, v dôsledku čoho je potom právne posúdenie predčasné.

V tomto smere za dôvodnú odvolací súd považuje námietku odvolateľa, že súd sa nevysporiadal s
možnou aplikáciou ust. § 56 písm. g) Stavebného zákona a že v prípade tejto povolenej stavby ide iba
o uskutočnenie stavebných úprav vedenia.

Samotná skutočnosť, že stavebný úrad v stavebnom povolení uviedol pojem „stavba“ a nie „stavebná
úprava“, neznamená, že sa jedná o stavbu a nie stavebnú úpravu.

V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na vykonávacie predpisy, a to vyhlášku č. 85/1976 Zb.
prijatú na vykonanie ustanovení Stavebného zákona, ktorá v § 1 ods. 1 bližšie upravuje pojem stavby,

pričom v odseku 3 § 1 tejto vyhlášky sú upravené zmeny dokončených stavieb, za ktoré sa považujú
stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

Ust.§56písm.g)zákonač.50/1976Zb.upravuje,žestavebnépovolenieaniohláseniesanevyžadujepri
stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa. Samotný

Stavebný zákon tak uvažuje o úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, keď v prípade,
že sa mení ich trasa, ako sa stalo v prejednávanej veci, je potrebné stavebné povolenie a pri takých
úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa, stavebné povolenie
ani ohlásenie sa nevyžaduje.

Vychádzajúc zo stavebného povolenia, a to ako z jeho výrokovej, aj obsahovej časti, odvolací súd došiel
k záveru, že otázku, či ide o novozriadenú stavbu alebo o stavebnú úpravu už existujúcej stavby, vyriešiť
nemožno. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť príslušný spis týkajúci sa prebiehajúceho správneho
konania, v ktorom bolo stavebné povolenie vydané a zaoberať sa aj dokumentáciou, na ktoré stavebné
povolenieodkazuje.Niejevylúčené,ževyvstanepotrebapribraťnavyriešenieodbornýchotázokznalca.

Pre prípad, že dôjde okresný súd k záveru, že sa jedná o novú stavbu, odvolací súd konštatuje, že nie
je prípustné nahradenie prejavu vôle odporcu v požadovanom obsahu.

Za predpokladu, že by súd došiel k záveru, že ide o novú stavbu, vychádzajúc zo záveru, že pozemok

navrhovateľa sa v čase zriadenia stavby nachádzal v zastavanom území obce, okresný súd správne
čiastkovo konštatoval, že na zriadenie stavby sa vzťahuje režim § 58 ods. 2 s poukazom na ust. §
139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. V zásade potom možno konštatovať, že bolo povinnosťou stavebníka,
teda odporcu v priebehu stavebného konania pred vydaním stavebného povolenia preukázať, že je
vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú

stavbu. Takýmto právom sa rozumie aj právo vyplývajúce z vecného bremena. Tieto skutočnosti však
boli relevantné v stavebnom konaní. Stavebné konanie je osobitným druhom správneho konania a
rozhodovanie v stavebnom konaní patrí do právomoci stavebného úradu. Súd v súdnom konaní mimo
konania podľa piatej časti O. s. p., nemôže posudzovať splnenie podmienok v zmysle ust. § 58 ods.
2 zákona č. 50/1976 Zb., a toto ustanovenie preto nemôže byť ani dôvodom pre nahradenie prejavu

vôle odporcu.

V danej veci prebehlo stavebné konanie, ktorého účastníkom bol alebo mal byť aj odporca. Bolo preto
na stavebnom úrade, aby sa vyporiadal s tým, či stavebník je vlastníkom pozemku alebo má k pozemku
iné právo. Dodržania tohto postupu sa mohol domáhať aj navrhovateľ ako účastník konania, a to

prostriedkami v správnom konaní alebo žalobou podľa piatej časti O. s. p. Uvedené však neurobil a súd
nemôže nahrádzať činnosti, ktoré patria do právomoci správneho orgánu.

Týmvšakniesúdotknutéobčianskoprávnenárokynavrhovateľa.Zapredpokladu,žesúddôjdekzáveru,
že ide o novú stavbu a predchádzajúci vzťah medzi účastníkmi zanikol, možno z občianskoprávneho

hľadiska konštatovať, že odporca zriadil stavbu na cudzom pozemku a na jej zriadenie nemal
zodpovedajúci občianskoprávny titul (vlastnícke právo, právo k cudzej veci). Pokiaľ však k zriadeniu
vecného bremena nedôjde na základe slobodného prejavu vôle oboch účastníkov a zároveň nedošlo k
vyvlastneniu podľa zákona č. 50/1976 Zb., vznikajú navrhovateľovi ako vlastníkovi pozemku, na ktoromje zriadená neoprávnená stavba (neoprávnená nie zo stavebného, ale z občianskoprávneho hľadiska),
nároky vyplývajúce z ust. § 135c Občianskeho zákonníka - ,,stavba na cudzom pozemku“, v rámci
ktorého ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena za

náhradu.

V tejto súvislosti odvolací súd opakuje už konštatované, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou
nároku zo strany navrhovateľa, dôležité je opísanie rozhodujúcich skutočností. Ak sa teda preukáže
tvrdenienavrhovateľa,žeodporcazriadilnovústavbunajehopozemku,kuktorejnemáobčianskoprávny

titul, je potrebné postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia. Citované ustanovenie patrí tiež medzi
ustanovenia, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a súd
preto nie je presným vymedzením petitu viazaný.

Pre určenie ďalších práv a povinností účastníkov je relevantné, či sa dotknuté pozemky navrhovateľa
nachádzajú v zastavanom území obce, pretože ako okresný súd správne vec kvalifikoval, v prípade,

že sa stavba elektrického vedenia nachádza mimo zastavaného územia obce, je potrebné aplikovať
ust.§10 ods. 1 písm. e), ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, kdežto v prípade, keď sa pozemky
nachádzajú v zastavanom území obce, je potrebné postupovať podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
s poukazom na ust. § 139 ods. 1 uvedeného zákona.

Pokiaľ okresný súd konštatoval, že pozemky navrhovateľa sa v rozhodnom čase, teda v čase zriadenia
stavby alebo stavebnej úpravy nachádzali v zastavanom území obce, jeho záver je správny a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Pokiaľ ide o príslušnosť pozemku k zastavanému alebo nezastavanému územiu obce, hoc sa tento

údaj uvádza v katastri a vzťahuje sa naň zásada hodnovernosti a pravdivosti údajov katastra, to platí
len dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Pre určenie, či ide o zastavané územie, je rozhodujúci územný
plán obce. Definíciu zastavaného územia obce, ako to okresný súd správne uviedol, obsahuje ust. §
139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. Zastavané územie obce tvorí aj územie v katastrálnom území obce,
ktoré obsahuje súbor pozemkov, ktoré podľa schváleného územného plánu obce alebo schváleného

územného plánu zóny sú určené na umiestnenie stavieb, na účel uspokojovania voľnočasových a
rekreačných potrieb obyvateľstva. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že v čase zriadenia stavby alebo
stavebnej úpravy na pozemku navrhovateľa práve územným plánom Mesta Ružomberok boli citované
pozemky určené na umiestnenie rekreačných stavieb. Z uvedeného možno vyvodiť jednoznačný záver,
že išlo o pozemky v zastavanom území obce, ktorým je nielen súvisle zastavané územie obce, ale

aj územie určené na zastavanie (§ 11 ods. 5 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb.). To nič nemení na tom
(vychádzajúc z odvolacích námietok odporcu), že aj z dôvodov zriadenia pôvodného vedenia existovali
na dotknutých pozemkoch ochranné pásma, pre ktoré nemuselo prípadne dôjsť k vydaniu stavebného
povolenia na predmetné pozemky, v konkrétnom prípade to však nie je predmetom tohto konania.

Z vyššie uvedeného dôvodu nesprávneho a zatiaľ predčasného posúdenia veci pristúpil odvolací súd
k zrušeniu výroku rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej nahradil prejav vôle odporcu.

Povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní bude zamerať sa na riešenie zásadnej otázky, či v
prípade stavebnej činnosti realizovanej zo strany odporcu ide o novú stavbu alebo o stavebnú úpravu.

Od vyriešenia tejto otázky sa bude odvíjať ďalší postup okresného súdu v konaní. Prvostupňový súd
zároveň rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.