Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209774
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3714209774.7

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
I.1, t.č. bytom u starej matky , zastúpený opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov X.,
trvale bytom W., právne zastúpená JUDr. Zuzana Tomášová, AK Považská Bystrica a W. zamestnaný
KIA Motors s.r.o. Teplička nad Váhom, právne zastúpený JUDr. Dušan Divko, AK Považská Bystrica,
o návrhu starej matky X.j, bytom W., dôchodkyňa, právne zastúpená JUDr. Tomášovou, o zverenie

maloletého do náhradnej starostlivosti starej matky a o návrhu otca o zrušenie striedavej starostlivosti
nad maloletým a zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého I. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke X., ktorá bude maloletého
vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach namiesto rodičov maloletého.

Súd určuje výživné otcovi na maloletého Kristiána po 150,.- Eur mesačne od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky.

Súd určuje výživné matke na maloletého Kristiána po 150,.- Eur mesačne od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky.

Týmto rozsudkom súd mení rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 6P/46/2013-24, zo
dňa 5. augusta 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.12.2013.

Súd návrh otca z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Stará matka podala / 19.9.2014/ návrh, ktorým sa domáhala zrušenia striedavej starostlivosti nad
maloletým s tým, že žiadala, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti a to náhradnej z dôvodu,

že matka maloletého dieťaťa sa dlhodobo zdržuje v Anglicku a dieťa si vyžaduje trvalú starostlivosť u
starých rodičov.

V priebehu konania podal otec návrh / 7.10.2014 / o zrušenie rozhodnutia, ktorým bol maloletý zverený
do striedavej starostlivosti s tým, že o dieťa sa chce starať on.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom starej matky, otca, výsluchom matky maloletého, výsluchom
samotného maloletého , oboznámením sa znaleckým posudkom z odboru klinickej psychológie,
pripojeným spisom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 6P/46/2013 a zistil nasledovné :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 6P/46/2013-24 bol na základe dohody rodičov
maloletý Kristián zverený do striedavej starostlivosti rodičov tak, že dieťa bolo v striedavej starostlivosti

v tz. týždennom intervale. Výživné počas striedavej starostlivosti určené nebolo.V súčasnej dobe stará matka uviedla, že je to práve maloletý vnuk, ktorý požiadal, aby mohol bývať u
nich. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemá rád manželku otca, nerozumie si s ňou a chce ostať u
starých rodičov. Taktiež uviedla, že ani matka dieťaťa pravidelne nezabezpečuje starostlivosť o dieťa,

nakoľko táto dlhodobo žije a pracuje v zahraničí.

Otec dieťaťa s návrhom starej matky nesúhlasil, naopak on žiadal, aby bolo dieťa zverené do jeho
osobnej starostlivosti.

Matka dieťaťa súhlasila s tým, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti starej matky, nakoľko samé dieťa
to chce a ona sa o dieťa v súčasnej dobe nemôže pravidelne starať, nakoľko žije a pracuje v zahraničí.

Opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.

Stará matka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že je to práve dieťa, ktoré chce bývať u nej,

u starých rodičov s tým, že si rozumie s nimi a nechce ísť bývať k otcovi z dôvodu, že si nerozumie
s jeho manželkou. Ďalej stará matka uviedla, že je to práve chlapec, ktorý chce, aby zostal u nich a
preto je potrebné, aby sa súd oboznámil so stanoviskom maloletého, tento je v takom veku, že on už
vie posúdiť, kde chce žiť.

Otec uviedol, že má vytvorené všetky podmienky k tomu, aby sa o dieťa staral, potvrdil však zároveň, že
jeho manželka sa s jeho synom nebaví z dôvodu, že v minulosti boli určité problémy v tom, čo kto mal
na koho povedať. Poukázal na to, že chlapec bol uňho päť rokov, päť rokov sa oňho riadne staral bez
problémov. Nikto mu nezakazoval chodiť k starým rodičom a podobne. V podstate takáto situácia bola
na základe dohody. Potvrdil, že vie o tom, že keď bol vypočúvaný maloletý pracovníkom úradu práce

sociálnych vecí a rodiny, týmto uviedol, že chce byť viacej u babky a chce, aby bola zrušená striedavá
starostlivosť. Uviedol však, že podľa jeho názoru všetko toto má dieťa nahovorené zo strany starej matky
a rozpráva tak, ako to chcela stará matka.

Na základe týchto skutočností potom sa súd skutočne stotožnil s názorom starej matky v tom, že treba

vypočuť maloletého, aby sa súd oboznámil aj s jeho stanoviskom. Tento bude mať 15 rokov, takže
jednoznačne už vie posúdiť dosah svojho rozhodnutia a svojej výpovede. V čase výsluchu bol žiakom 8.
ročníka, mal 13 rokov. Uviedol, že všetkému rozumie. Jednoznačne odmietol ísť bývať k otcovi, uviedol,
že chce bývať u starých rodičov, zvykol si u nich a je mu tam dobre. Prečo nechce chodiť k otcovi
zdôvodnil tým, že si nerozumie s jeho manželkou Katarínou. Je to aj z toho dôvodu, že je to práve ona,

ktorá mu zakazuje si brať rôzne veci od starých rodičov a podobne. Keď prinesie domov nejaké veci od
starých rodičov, resp. k otcovi od starých rodičov, ona ich vyhodí. U otca sa nudí, nikto si ho nevšíma
a cíti sa tam odstrčený. Naopak u starej matky mu je veľmi dobre, s dedom, ktorý je tiež dôchodca, sa
venujú rôznym prácam, všetko spoločne robia a veľmi si dobre rozumejú. Spolu sa aj s dedkom učí.
To, že chodí do M. do školy mu vôbec nevadí, je tam priamy spoj autobusom, za 15 minút je v škole.

Chodia s ním aj iné deti z Jasenice. Ďalej uviedol, že otca má rád, ale chce bývať u starých rodičov a je
to ochotný otcovi povedať aj do očí. V Jasenici má svoju izbu, bude tam mať televízor a cíti sa u starých
rodičov veľmi dobre . Ďalej uviedol, že u starých rodičov je nepretržite tri mesiace, pričom za celý čas
otec za ním neprišiel, ani sa mu neozval, dokonca mu ani telefonicky neozval.

K tomuto doplnil kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, že vyzýval otca, aby išiel za dieťaťom na
návštevu, aby ho pozrel, na čo otec uviedol, že nemá čas, lebo má robotu.

Na základe týchto skutočností a teda aj z dôvodu tvrdenia otca, že chlapec v podstate len memoruje to,
čo mu bolo nariadené zo strany starej matky, súd nariadil vykonanie znaleckého posudku, znalcom PhDr.

Andrejom Benkovičom, z odvetvia klinickej psychológie detí. Na základe tohto znaleckého posudku
mal potom súd za preukázané, že v súčasnej dobe maloletý pociťuje zo strany otca výrazne negatívny
postoj voči jeho osobe. Na základe týchto skutočností nie je striedavá starostlivosť v aktuálnej dobe
vhodná a je to sám maloletý, ktorý takúto striedavú starostlivosť odmieta. Znalec taktiež konštatoval,
že v súčasnej dobe matka maloletého uprednostňuje vo svojom živote vlastnú sebarealizáciu, pričom

vzťah s maloletým I. je skôr o budúcich očakávaniach a plánoch, ktoré sa u matky a aj maloletého
rozvíjajú skôr v ich predstavách, než v reálnych kontúrach. Čo sa týka vzťahu otec- maloletý, vo vzťahu
otca maloletého došlo ku kríze, resp. oslabeniu vzťahovej väzby maloletého k otcovi, ktorú však otec
maloletého nedostatočne identifikoval. Nešlo o nejaké otvorené neprimerané správanie sa zo stranyotca alebo o členov otcovej rodiny voči maloletému. Skôr išlo o nepohodu maloletého, ktorú prežíval v
novej rodine otca a ktorú nedokázali spoločne s otcom vyriešiť, resp. o nej otvorene rozprávať. Maloletý
reagoval na to tým, že sa začal uzatvárať do seba, nekomunikoval. Podľa názoru znalca maloletý strádal

dostatok pozornosti zo strany otca, pričom vzťah s manželkou otca nemal takú kvalitu, ktorá by dokázala
nahradiť, resp. kompenzovať maloletým pociťovanú obrazne povedanú neprítomnosť otca. Na základe
všetkých zistených skutočností potom znalec doporučil zveriť maloletého Kristiána do starostlivosti starej
matky X.. I.n starú matku zaraduje medzi osoby jemu vzťahovo významné a ku ktorej má maloletý
vybudovanú citovú väzbu.

V priebehu konania stará matka uviedla, že žiada v prípade zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti, aby bolo zo strany otca určené výživné 150,- Eur a taktiež zo strany matky 150,-Eur, pričom
matka v súčasnej dobe prispieva výživným starej matke 200 až 400,- Eur mesačne, podľa potrieb.

Otec v priebehu konania uviedol, že v súčasnej dobe je situácia taká, že stará matka spolu s maloletým

I. v podstate nemôže bývať v rodinnom dome v obci W., nakoľko tento rodinný dom vlastní ich ďalšia
dcéra, ktorá uviedla, že si nepraje, aby v tomto rodinnom dome býval aj I..

Stará matka uviedla, že je pravdou, že má určité problémy s dcérou, teda nie matkou maloletého, ktorej
uvedený dom v minulosti darovali, skutočne táto v súčasnej dobe si neželá, aby Kristián býval v tomto

dome bez bližšieho vysvetlenia. Podnikajú už kroky, aby sa zrušila darovacia zmluva voči dcére, avšak
nakoľko vzťahy sú naozaj zlé, ona si prenajala byt v Považskej Bystrici, pričom predložila o tomto aj
zmluvu o nájme uvedeného bytu. K tomuto opatrovník uviedol, že o tejto situácii vedel, z tohto dôvodu
vykonali šetrenie aj v tomto byte, kde jednoznačne sú splnené všetky podmienky k tomu, aby tam mohla
v tomto byte stará matka s dieťaťom byť. Dieťa tam má všetko.

Otec k požiadavke starej matky platiť výživné 150,- Eur uviedol, že s týmto súhlasí, resp. súhlasí s tým,
aby bolo výživné určené na 150,- Eur, avšak on zásadne nesúhlasí s tým, aby bolo dieťa starej matke
zverené. Pracuje vo firme KIA Motors, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa otec dosahuje príjem
vo výške 1034,- Eur netto. Okrem maloletého I. má otec vyživovaciu povinnosť k štvorročnému dieťaťu

z terajšieho manželstva. Jeho manželka pracuje s príjmom 330,-Eur. Mesačné náklady má na elektriku
47,- Eur, hypotéku 143,- Eur, ktorú si zobral na rekonštrukciu domu, má 15-ročné auto. Okrem toho
platia 30,- Eur škôlku, stavebný úver 35,- Eur, poistku 35,-Eur. Ročne dáva za uhlie 600,- Eur. Majetok
väčšej hodnoty okrem domu nemá.

Čo sa týka matky, táto pracuje v zahraničí, jednoznačne má súd za preukázané, že táto má také finančné
prostriedky, aby 150,- Eur platiť mohla, s čím aj súhlasila prostredníctvom právnej zástupkyne. Stará
matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 314,- Eur.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveri, sa môže
stať len fyzická osoba, s trvalým pobytom na území SR, ktorá má schopnosti na právne úkony v plnom
rozsahu,osobnépredpoklady,najmäzdravotné,osobnostnéamorálneaspôsobomsvojhoživota,života

osôb,ktorésňoužijúvdomácnostizaručuje,žebudenáhradnúosobnústarostlivosťvykonávaťvzáujme
maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v
akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa vpodstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa§45ods.6Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťavykonávajúprávaapovinnostivyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby

súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1/ nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1,veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že maloletý Kristián bol zverený do striedavej
starostlivosti rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktorý nadobudol právoplatnosť v roku
2013 v decembri. Striedavá starostlivosť sa mala vykonávať v týždenných intervaloch. Už pri nariadení
striedavej starostlivosti išlo v podstate o dohodu rodičov, ktorú súd schválil, avšak skutočne podľa názoru
súdu táto striedavá starostlivosť vôbec nefungovala, resp. striedavá starostlivosť nebola realizovaná zo

strany matky tak, že matka by sa obtýždeň starala výlučne o dieťa. Túto funkciu zastupovala v podstate
stará matka matky, takže dieťa namiesto k svojej matke chodievalo k starej matke. Aj týmto spôsobom
sa teda nejaké väzby medzi maloletým Kristiánom a jeho matkou narušili. Striedavá starostlivosť podľa
tvrdenia otca fungovala v podstate aj pred rozhodnutím súdu o striedavej starostlivosti, nakoľko 5 rokov
chlapec býval u otca bez akýchkoľvek problémov. V súčasnej dobe však maloletý prestal akceptovať

skutočnosť, že by mal týždeň bývať u starej matky, resp. u svojej matky a týždeň u otca. Otca začal
odmietať z dôvodu, že si nerozumie s jeho manželkou. V dôsledku týchto skutočností sám maloletý
nabádal svoju starú matku, aby si podala návrh na zverenie do starostlivosti Kristiána, aby teda nemusel
I. chodievať a byť u otca. Napriek tomu, že manžel starej matky nie je biologickým starým otcom I., s
týmtosiveľmidobrerozumie,voláhodedoasámKristiánnapojednávaníuviedol,žemujeveľmidobreu

starých rodičov, teda u babky , má vytvorené všetky podmienky u nich, rozumie si s dedkom a chce ostať
u nich. Naopak uviedol, že on nechce bývať u otca, nakoľko si nerozumie s jeho manželkou. Vzhľadom
k tomu, že otec namietal tvrdenie maloletého, súd dal vypracovať znalecký posudok. Závery znaleckého
posudku, ktoré sú uvedené vyššie , zodpovedajú vyšetreniu dieťaťa. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť,
že dieťa v súčasnej dobe dosahuje vek 14 rokov. V zmysle európskej judikatúry súd pred rozhodnutím o

právach dieťaťa sa má oboznámiť s názorom dieťaťa. Jednoznačne celkový postoj maloletého je taký,
že nechce ísť bývať k otcovi, chce bývať so starou matkou a teda súd tento názor, ktorý bol podopretý
a potvrdený znaleckým posudkom, ale aj samotným vyhlásením opatrovníka, ktorý vykonal podrobné
šetrenie osvojil a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a teda maloletého
zveril do tzv. náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá v podstate starostlivosť o maloletého

zabezpečuje už niekoľko rokov namiesto matky maloletého.

Čo sa týka výživného, súd potom upravil výživné zo strany rodičov tak, že zaviazal oboch rodičov k
rovnakej sume po 150,- Eur , takže mal. I. bude poberať celkové výživné 300,- Eur, čo vzhľadom navek dieťaťa a jeho potreby je postačujúca čiastka. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd neakceptoval návrh otca o zverenie maloletého Kristiána do
jeho osobnej starostlivosti a jeho návrh z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosledujeamusíbyťpodpísanéadatované.Podanietrebadoložiťpotrebnýmpočtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.