Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cpr/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216961
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113216961.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX
% ročne zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom neuhradenej hrubej mzdy,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie
- sumy XXX,XX Eur spolu s X,XX % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX
do zaplatenia titulom neuhradenej hrubej mzdy,
- sumy XXX,XX Eur spolu s X,XX % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX
do zaplatenia titulom neuhradenej mzdy za nadčasovú prácu a prácu vo sviatok za mesiac F. XXXX,
- sumy XXX,XX Eur spolu s X,XX % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX
do zaplatenia titulom neuhradenej mzdy za nadčasovú prácu za mesiac C. XXXX,
- sumy XXX,XX Eur spolu s X,XX % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX
do zaplatenia titulom neuhradenej mzdy za nadčasovú prácu a prácu vo sviatok za mesiac D. XXXX.
Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala v pracovnom pomere na dobu neurčitú,
a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Pracovný pomer s ňou bol ukončený v skúšobnej
dobe dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalobkyne jej žalovaný nezaplatil časť mzdy za mesiace F. XXXX až D.
XXXX, a to vo výške XXX,XX Eur, čo predstavuje čistú mzdu vo výške XXX,XX Eur. Žalobkyňa zároveň
tvrdila, že u žalovaného pracovala aj nadčasy a počas sviatkov a za tieto žiadala ďalšiu sumu, spolu
vo výške XXX,XX Eur. Zo všetkých týchto súm žiadala priznať aj úrok z omeškania, a to odo dňa, ktorý
nasleduje po dni, v ktorom sa jednotlivé jej nároky stali splatnými.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že všetky mzdové nároky žalovanej sú uhradené, o čom mali
svedčiť úhrady na jej účet a príjmové pokladničné doklady. Čo sa týka práce nadčas, túto žalovaný
popieral a taktiež uvádzal, že žalovaná nepracovala cez sviatky. Neuznával teda nároky žalovanej ani
v tejto časti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s pracovnou zmluvou zo
dňa XX.XX.XXXX, oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, výplatnými
páskami, oznámením Inšpektorátu práce o výsledku prešetrenia zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou zo dňa

XX.XX.XXXX, výsluchom svedkov, písomným vyjadrením svedkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento stav:

Žalobkyňa u žalovaného pracovala vo funkcii manažér v pracovnom pomere na dobu neurčitú, a to na
základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Pracovný pomer s ňou bol ukončený v skúšobnej dobe
dňa XX.XX.XXXX.

Podľa bodu 3 pracovnej zmluvy, zamestnanec nastupuje do zamestnania XX.XX.XXXX.

Podľa bodu 7 pracovnej zmluvy, za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá mzda XXX Eur
mesačne.

Žalobkyňa tvrdila, že do práce nastúpila už dňa XX.XX.XXXX.

Podľa výplatných pások za mesiac F. XXXX bola hrubá mzda žalobkyne XXX,XX Eur, čo v čistom
predstavovalo XXX,XX Eur. V mesiaci C. XXXX bola hrubá mzda žalobkyne XXX,XX Eur, čo v čistom
predstavovalo XXX,XX Eur. V tejto mzde je taktiež zahrnutý i nárok na náhradu mzdy za prácu vo sviatok
za 3 dni, teda 24 hodín. Náhrada mzdy za sviatok bola v hrubom XXX,XX Eur. V D.S. XXXX mala byť
hrubá mzda žalobkyne XXX,XX Eur, čo v čistom predstavovalo XXX,XX Eur, pričom v tejto mzde je
zarátaná náhrada mzdy za prácu vo sviatok za 1 deň vo výške XX,XX Eur v hrubom. Zároveň jej bola
preplatená nevyčerpaná dovolenka za 1,5 dňa v sume XX,XX Eur v hrubom.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na účet žalobkyne bola ako časť mzdy dňa XX.XX.XXXX vyplatená
suma XXX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XXX Eur a dňa XX.XX.XXXX suma XXX,XX Eur. Spolu jej tak
bola zaplatená suma XXX,XX Eur.

Keďže žalobkyni nebola mzda vyplatená riadne a včas, požiadala Inšpektorát práce o prešetrenie
situáciu u žalovaného. Inšpektorát práce svojom oznámením zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že
žalovaný síce predložil výdavkové pokladničné doklady na meno žalobkyne na sumu XXX,XX Eur zo dňa
XX.XX.XXXX a na sumu XXX,XX Eur zo dňa XX.XX.XXXX, avšak bez podpisu žalobkyne. Predloženými
výdavkovými pokladničnými dokladmi žalovaný nepreukázal splnenie povinnosti poskytnúť žalobkyni
mzdu za vykonanú prácu v mesiacoch F. a C. XXXX. Inšpektorát práce taktiež zistil, že žalovaný neviedol
evidenciu pracovného času práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej
pohotovosti zamestnanca. Žalovanému bolo nariadené odstrániť porušenie ihneď po ukončení výkonu
inšpekcie práce.

Žalobkyňa predložila vlastnú evidenciu odpracovaných hodín, a to od XX.XX.XXXX, kedy podľa nej
nastúpila do práce. V mesiaci F. tak podľa žalobkyne odpracovala XXX hodín, z toho 3 hodiny boli
práce počas štátneho sviatku dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur. Práce nadčas v mesiaci F. mali byť
v rozsahu XX hodín, a to v sume XXX,XX Eur. V mesiaci C. mala žalobkyňa odpracovať XXX hodín,
z čoho boli 2 dni víkendové a v týchto dňoch mala odpracovať XX hodín. Dňa XX.XX.XXXX podľa
žalobkyne odpracovala XX hodín. Celkovo mala v mesiaci C. žalobkyňa odpracovať nadčasy v rozsahu
XX hodín, a to v sume XXX,XX Eur. V mesiaci D. XXXX mala žalobkyňa odpracovať XX hodín práce
nadčas v sume XX,XX Eur. Dňa XX.XX.XXXX mala žalobkyňa odpracovať X hodín, za čo jej má patriť
XX,XX Eur. Žalobkyňa uviedla, že práce nadčas mali preukazovať výpovede svedkov, jej manžela a
spolupracovníčok.

Tvrdenia žalobkyne ohľadom jej práce nadčas potvrdzoval jej manžel. Vypočuté svedkyne sa nevedeli
bližšie vyjadriť k príchodom a odchodom žalobkyne z práce. Svedkyňa S. uviedla, že žalobkyňa bola
niekedy v práci celý deň, niekedy pár hodín a bližšie to nesledovala.

Žalovaný poprel, že zamestnanci v jeho firme vykonávali prácu nadčas. Uviedol, že v gastronómii je
vždy veľa práce a pre neho bol rozhodujúci výsledok, nie čas, ktorý jednotliví zamestnanci strávili v
práci. Uviedol, že žalobkyňa, vzhľadom na charakter jej práce, nemusela chodiť do práce ráno na ôsmu,
ak bola deň predtým na stretnutí s klientom dlhšie. Potvrdil, že žalobkyňa bola prítomná na akcii dňa
XX.XX.XXXX, ale nebola tam pracovne. Na posledné pojednávanie sa už žalovaný nedostavil, poštu
nepreberal a súd pri doručovaní vychádzal z fikcie doručenia.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 118 ods. 1 zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 122 ods. 1 zákonníka práce, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a
mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu
vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Podľa § 122 ods. 2 zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní
náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina
náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne
zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období
po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie
náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 134 ods. 1 zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená pracovná zmluva na dobu
neurčitú, pričom pracovný pomer žalobkyne bol ukončený v skúšobnej dobe. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že časť mzdy vo výške XXX,XX Eur, bola po dobe splatnosti zaslaná žalobkyni na jej účet.

Žalovaný tvrdil, že prostredníctvom príjmových pokladničných dokladov vyplatil žalobkyni aj zostávajúcu
časť jej mzdy. Súd však vychádzal z toho, že príjmové pokladničné doklady nijako nepreukazujú,
že mzda žalobkyni vyplatená bola, čo konštatoval aj Inšpektorát práce. Súd teda priznal žalobkyni
zostávajúcu časť nevyplatenej mzdy za mesiace F., C. a D.. Podľa opisu mzdového listu, ktorý predložila
žalobkyňa, je zrejmé, že v mesiacoch C. a D. jej do tejto mzdy bola zahrnutá aj práca vo sviatok, a to
v C. za 3 dni a v D. za 1 deň. Aj keď súd nebral do úvahy rozpis dochádzky zo strany žalobkyne, je
zrejmé, že v C. pracovala vo sviatok alebo cez víkend práve 3 dni a v D. 1 deň. Súd teda zamietol nároky
žalobkyne vo vzťahu k náhrade mzdy za prácu vo sviatok, keďže tieto boli zahrnuté už do sumy, ktorá
jej bola súdom priznaná, resp. žalovaným čiastočne vyplatená.

Podľa súdu žalobkyňa náležite nepreukázala, že by pracovala nadčas. Za takýto dôkaz súd nepovažoval
ňou vyhotovenú evidenciu dochádzky. Práce nadčas nepotvrdili ani svedkovia, bývalí zamestnanci
žalovaného. Jediný svedok, ktorý potvrdzoval prácu nadčas, bol manžel žalobkyne, pričom súd jeho
výpoveď nebral do úvahy, a to vzhľadom na blízky vzťah k žalobkyni. Súd teda zamietol nároky žalobkyne
vo vzťahu k práci nadčas, keďže vôbec nebolo preukázané, či k práci nadčas dochádzalo a ak áno, v
akom rozsahu.

Čo sa týka samotného vzniku pracovného pomeru, súd vychádzal z toho, že tento vznikol v súlade s
pracovnou zmluvou a tvrdenia žalobkyne o skoršom vzniku pracovného pomeru už od XX.XX.XXXX sú
účelové a absolútne nelogické. Je zrejmé, že ak zamestnanec uzatvára pracovný pomer, podstatnou
náležitosťou pracovnej zmluvy je deň nástupu do práce. Pokiaľ by teda žalobkyňa nastúpila do práce už

XX.XX.XXXX, nebol dôvod uzatvárať pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce XX.XX.XXXX. Pokiaľ
s tým žalobkyňa súhlasila, bola si vedomá, že jej prípadné nároky z pracovnoprávneho vzťahu budú
preukázateľné predovšetkým od uzatvorenia pracovnej zmluvy. Keďže ani jeden z týchto dátumov nie
je začiatkom mesiaca, súd nevidí logiku v konaní účastníkov, prečo by uzatvárali pracovnú zmluvu s
iným dňom nástupu do práce, než aký skutočne bol. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa si neuplatňuje
mzdu za riadnu prácu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pri nárokoch na mzdu zotrváva na mzde, ktorú
jej priznal žalovaný v opise mzdového listu. Za tieto dni však požaduje náhradu za prácu nadčas resp.
prácu vo sviatok, čo je podľa súdu taktiež prinajmenšom nelogické.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd priznal žalobkyni časť jej nároku, ktorý považoval za preukázaný.
Vo zvyšku žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Keďže v predmetnom konaní boli obaja účastníci úspešní len čiastočne, súd náhradu trov konania
nepriznal ani jednému z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.