Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200420
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti B. E., C. Q. Č.. XXX, zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou,
Šafárikova 8, Rožňava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2562-OR
zo dňa 10.02.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2562-OR zo dňa 10.02.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 2562-OR zo dňa 10.02.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona
NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 520/2014-ŠTE uzavretej dňa 14.10.2014

medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a B. E. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie Q., obec Q.Á., okres Rožňava, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to
záhrady o výmere 579 m2 na pozemku parcelného čísla XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
248 m2 na pozemku parcelného čísla XXX a rodinný dom postavený na parcele č. XXX so súpisným
číslom XXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podala návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 520/2014-
ŠTE uzavretej dňa 14.10.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a účastníkom B. E. ako
záložcom zastúpeným na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 01.10.20012 ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom. Dospel k záveru, že
dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom B. E. a
splnomocnencom ProHelp v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca splnomocniteľa ako

dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka
záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad
záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Neplatnosť právneho úkonu
videl odporca aj v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára),kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník
konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, čo spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania
zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá

má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Záujem zástupcu
je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
neprípustné.Zobsahudohodyosplnomocnenínevyplýva,žebysplnomocnenecmalnazákladedohody
poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má
podľa dohody obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložná
zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom
úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne
väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy pri výške poskytnutého úveru 500,-
eur spolu s bližšie neoznačeným príslušenstvom, čím sa výrazne zasahuje do práv povinného, čo je v
rozpore s dobrými mravmi, a preto je záložná zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný

právny úkon. V závere odôvodnenia poukázal odporca na skutočnosť, že pod identifikačným číslom
organizácie je v evidencii MV SR, sekcia verejnej správy vedená iná spoločnosť a to DSS Nestor
o.z., pričom sa nedá zistiť, ktorá z dvoch spoločností - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
alebo DSS Nestor o.z. mala v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva právnu subjektivitu.
Uvedený údaj nebolo možné zistiť ani z navrhovateľkou predložených dodatočných dokladov (vyjadrenie

zo dňa 02.02.2015, výpis z registra organizácii Štatistického úradu SR, Úplné znenie stavov združenia
DSS Nestor o.z.), čo spôsobuje v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatnosť záložnej
zmluvy pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 06.03.2015, v ktorom

žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú
slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, podľa ktorého
navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť
sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá

záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá
za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý

je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny
úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho
úkonu zákon. Záver správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky
a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva považoval za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v

poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného poplatku, nekonal by
správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná
číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia
odporcu však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere
spoľahlivo zistil skutkový stav. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé, prečo správny orgán

uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pred
ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon pre rozpor s pravidlami
poctivého obchodného styku, za situácie, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka tzv. absolútnym obchodom, preto špeciálna právna úprava má prednosť pred aplikáciou
všeobecného ustanovenia. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci,

riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne
právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 09.04.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom

rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil
sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.Na pojednávaní súdu dňa 04.05.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 27.04.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť

na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní
súdu nebol prítomný odporca, u ktorého bolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom
20.04.2015, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p.
aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.

Zástupkyňa účastníčky konania na pojednávaní uviedla, že dohoda o splnomocnení je absolútne
neplatným právnym úkonom, pretože išlo o predtlačený formulár, účastníčka konania teda nemala
žiadnu možnosť výberu zástupcu, ktorého by splnomocnila zastupovaním vo veci. Účastníčka konania
dodala, že si nespomína, že by niekedy dohodu o splnomocnení podpísala. Ak aj takýto doklad
podpísala, tak zrejme preto, že tento doklad bol súčasťou balíka ostatných dokladov, ktoré bolo potrebné
podpísať v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom B. E. zmluvu o
úvere č. 705802162 zo dňa 01.10.2012. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 01.10.2012
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k

nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
B. E. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 14.10.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 520/2014-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú

na základe zmluvy o úvere č. 705802162 zo dňa 01.10.2012, najmä na zabezpečenie istiny vo výške
500,- eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a
zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho

zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom B. E. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu.Dohodaoplnomocenstvejedvojstrannýmprávnymúkonom,naktorýsatiežvzťahujúpožiadavky

platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je
splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej
zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o
právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom
splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre

zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby
Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia,
že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctvedlžníka,ktorébudúbližšiešpecifikovanénalistevlastníctvakudňuuzatvoreniazáložnej
zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody

o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude
zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka
je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie

uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad
záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľky je potrebné uviesť, že ani tieto námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, pretože neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva vyplýva aj zo skutočnosti, že táto zmluva sa nesporne prieči dobrým mravom, ak
jej uzavretím sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom (bez toho,
aby ku dňu jej uzavretia bola výška tejto pohľadávky jednoznačne určená s ohľadom na skutočnosť, že

účastníčka konania čiastočne svoje záväzky plnila) oproti hodnote založených nehnuteľností, ktorá je
nepomerne vyššia než hodnota poskytnutého úveru s príslušenstvom.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov

v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.