Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Alžbeta Marková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2P/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916200276
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916200276.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľky - J.

W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. V. XX, t. č. Y. W., O.. O. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Evou Bornayovou,
advokátkou s miestom výkonu Rimavská Sobota, Fučíkova 15 proti odporcovi - Ľ. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. V. XX, zastúpeného JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou s miestom výkonu Rimavská
sobota, Daxnerova 2, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode - W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. K., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Rimavská Sobota takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky J. W.R. a odporcu Ľ. W., uzavreté dňa 01. 12. 2012, zapísané v knihe

manželstiev Matričného úradu Y. W., vo zväzku 19, ročník 2012, na strane 156, pod poradovým číslom
96, rozvádza.

Súd maloleté dieťa W. W., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. W. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného
minima, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc

právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletou W. W. neupravuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Súd právnej zástupkyni odporcu právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinnosti rodičov

k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je trvale hlboko rozvrátené a nie
je predpoklad jeho obnovenia.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní trvala na podanom návrhu v súlade s jeho písomným
vyhotovením. Vypovedala, že manželstvo účastníkov konania je hlboko rozvrátené z dôvodu požívania
alkoholických nápojov a psychotropných látok odporcom. Odporcova závislosť viedla k ochladnutiu
vzťahov medzi manželmi a navrhovateľka s odporcom v žiadnom prípade nemieni obnoviť manželské

spolužitie. Maloleté dieťa účastníkov konania navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky, vyživovaciu
povinnosť otca stanoviť v minimálnej výške a styk otca s dcérou neupravovať súdnou cestou, nakoľko
na styku sa vedia dohodnúť.Navrhovateľka sa pripojila k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že s odporcom v žiadnom
prípade nemieni obnoviť manželské spolužitie nakoľko pod vplyvom návykových látok ohrozoval nielen
ju ale aj ich maloleté dieťa. Navrhovateľka pracuje ako predajca a jej čistý mesačný príjem činí 400 €.

Mimo maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva ako aj príčinou jeho rozpadu
súhlasia. Odporca si je vedomý svojho konania a je ochotný danú situáciu riešiť. Odporca má silnú citovú
väzbu na svoju dcéru a nechce prísť o možnosť sa s ňou stretávať. Nemá námietky k zvereniu maloletej

na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a s navrhovanou výškou výživného.
Právna zástupkyňa si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 223,74 €.

Odporca s podaným návrhom súhlasil. Nepoprel príčinu rozpadu manželstva. Uviedol, že má záujem
svoju situáciu riešiť a sám sa dobrovoľne prihlásil na ústavnú liečbu, ktorú má v súčasnosti v štádiu
vybavovania. Odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom dávky v

hmotnej núdzi. Mimo maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a
vyživovaciu povinnosť otca vzhľadom na jeho sociálnu situáciu určiť v minimálnej výške.

Podľa §-u 23 Zákona o rodine

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelnéinformovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine

1)Rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásenímrozhodnutia,ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.

2)Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa

obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

4)Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodneazámerneneumožňujedruhémurodičovistyksmaloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa samé živiť;

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §-u 65 Zákona o rodine

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli

ich dohodu o výške výživného;

2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;

3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 Zákona o rodine1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;

2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa §-u 77 Zákona o rodine

1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 O.s.p., na základe ktorého účastníci konania

o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyne odporcu budú uhradené podľa § 15 ods. 2 zákona
číslo 327/2005 Z.z. v zmysle ktorého ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného

predpisu.

Súd vyhotovil rozsudok podľa ustanovenia §-u 157 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, ak je na pojednávaní
vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania,
uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.

Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003
Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o
nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7.

bežnéhokalendárnehoroka.Od01.07.2013bolavzmysleuvedenéhoupravenávýškaživotnéhominima
na sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30%
zo sumy 90,42 €).
Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa
zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť

výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené
dieťa podľa zákona o životnom minime.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa ho účastníci na pojednávaní výslovne
vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.