Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210604
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1513210604.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni:
D. J., trvale bytom A. XX, I., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou B. Patkovou,
zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 408 eur s príslušenstvom a odmenou 1,36
eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 1,36 eur.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 408 eur,
zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 408 eur od 30.7.2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy
408 eur od 13.10.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,36 eur a na náhradu trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 24.3.2009

na zmenkovú sumu 408 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 30.7.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu a ani
úroky.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporkyni tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu
na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporkyňa právo odpovedať na návrh nevyužila.

Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd
sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP).
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné,
súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán.
Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.
Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §
156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa v Bratislave dňa
24.3.2009 a ktorou sa zaviazala na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení 408
eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30.7.2009. Zmenka bola vystavená s doložkou

„bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je
zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej
nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie.

Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádo jednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s §
77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.
Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním

uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s..
Rozsudkomč.k.SR20925/09z29.6.2010rozhodcovskýsúdodporkyniuložilpovinnosť,abyspoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 408 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 408 eur od 30.7.2009
do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 408 eur od 13.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.7.2010 a dňa 29.7.2010 sa stal vykonateľným.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.
Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni
súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP).

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37Er/6881/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti
povinnej D. J., o udelenie poverenia pre 408 eur s príslušenstvom, súd zistil, že na základe
rozhodcovského rozsudku č. k. SR 20925/09 z 29.6.2010 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 37Er/6881/2010-9 z
20.1.2011, právoplatným 18.2.2011, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom
nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je ako neprijateľná zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve neplatná a pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná aj dohoda o zmenkovom
úroku 0,25 % denne.
Súd písomne informoval navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré zistil pri skúmaní podmienok konania.

Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata zo dňa 26.7.2013 poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo
16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.5.202, z ktorých vyplynulo, že exekučný súd
je nie len oprávnený ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný

v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie
orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé,
ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto
rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae. Poukázal aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011, ktorý ku rovnakým záverom dospel vo

vzťahu k exekučnému titulu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu.
Navrhovateľ usúdil, že tento záver nie je možné limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného
konania, preto nepovažoval za významné, či k nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný
súd alebo nie a mal za to, že v tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti
rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou.

Podľa navrhovateľa je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom
konaní proti povinnému ( v tomto konaní odporcovi), nulitným právnym aktom, nemôže preto zakladať
prekážku res iudicata a súd je povinný na nulitu prihliadať a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.
Súd s navrhovateľom súhlasí v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv
spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského

právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak
exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu
ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať
za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako bynebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec
znovu prejednať..
Nie je však možné súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú
skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu.
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou
platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených ( § 21 ods. 4 a § 40

ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho
jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy
ex offo. Táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ
poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v
ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry
potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že
spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40

ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul
v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je
rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom
čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu.
Navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len

tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená . Zmenka je dokonalý a nesporný
cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od
príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán nedoplní skutkovú
argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu a jeho priama
súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu.

Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť
rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku.
Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol podľa
judikatúry oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd , ktorý však v uznesení č. k.
37Er/6881/2010-9 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho
vecnú nesprávnosť.
Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného
súdu vychádzal.
Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo

znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei
iudicatae.
Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.
Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 20925/09 z 29.6.2010 už odporkyni právoplatne uložil
povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila 408 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 408

eur od 30.7.2009 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 408 eur od 13.10.2009 do zaplatenia. Ten
istý nárok si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní.
Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným
indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to,
že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ,
s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia
zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je
aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému
majiteľovi.

Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety
čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je
originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom
prvého majiteľa zmenky.Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 408
eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 408 eur od 30.7.2009 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo
sumy 408 eur od 13.10.2009 do zaplatenia znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný

v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.
Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 1,36 eur. Navrhovateľ ako
právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového
zákona právo postihom žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny zaviazal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporkyni. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, súd preto rozhodol tak,
že sa jej ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie
(článok 15 ods. 1 nariadenia).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..