Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 11, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110011638
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3110011638.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. mája 2015 v Trenčíne samosudcom

JUDr. Michalom Antalom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
J.. P. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., okres Z., bytom v Q. D., Y. O. a J. č. XX/X, okres Z., samostatne
zárobkovo činná osoba - K., t. č. na slobode

s a podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Trenčín zo dňa 18.10.2010 pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Tr. zákona a § 139 písmeno a)
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
ako XX.XX.XXXX Q. XX.XXambulancie S. X- J. n.o., dňa 12.12.2XX.XX o 14.04 hodine a následne
opakovane uvedeného dňa v čase asi o 18.30 hodine pri vyšetrení dieťaťa XX,Z. X.XX.XXXX, X.,
bytom v XXX/XXX.XX.XXXXnebrala do úvahy priebeh jeho ochorenia, ktorý poukazoval na možnosť
invazívneho bakteriálneho ochorenia - pleuropneumónie, podcenila tento jeho stav a nevykonala

všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby, predovšetkým nerozšírila vyšetrenia o tzv.
zápalové markery a nevyšetrila snímok hrudníka, na základe jednoznačného progresu ochorenia s
jeho alarmujúcimi príznakmi neodporučila pacientovi hospitalizáciu a komplexné vyšetrenie s cielenou
útočnou liečbou, v dôsledku čoho došlo dňa 13.12.2009 v čase o 8:30 hodine doma v mieste bydliska
k úmrtiu pacienta J.F., pričom príčinou jeho smrti bolo kardiorespiračné zlyhanie v dôsledku hnisavého
zápalu pľúc a pohrudnice, čím tak nebola zdravotná starostlivosť zo strany P. poskytnutá v súlade s
ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších
právnych predpisov, nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné úkony na správne určenie

choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu
osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku s a poškodená J.. N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., X.. Q. č. XXX/
X, okres Z. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 18. októbra 2010 pod č. k. 2Pv/465/10-15
obžalobu na J.. P. E., rodenú Y. pre trestný čin prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmenoa), písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Tr. zákona a § 139 písmeno a) Tr. zákona
na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a tak, ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Okresný súd Trenčín postupujúc podľa Tr. poriadku po preskúmaní podanej obžaloby z hľadiska jej
obsahu ako aj obsahu trestného spisu samosudcom dňa 24. novembra 2010 sp. zn. 4T/127/2010
(konanie vedené pôvodne pod touto spisovou značkou) vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú
za vinnú zo spáchania žalovaného prečinu na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe ako aj

v citovanom trestnom rozkaze a uložil jej podľa § 149 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 353 písm.
a) Tr. poriadku a § 36 písmena j) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona trest
odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ju podľa § 48 odsek
2 písmena a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a popritom
aj podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 353 odsek 2 písmena b) Tr. poriadku aj
trest zákazu činnosti vykonávať lekársku prax na 5 (päť) rokov. V časti spojeného adhézneho konania

s predmetným trestným konaním, t. j. konania o náhrade škody bola poškodená J.. N. F. podľa § 288
odsek 1 Tr. poriadku s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Z. obžalovaná v zákonom stanovenej osemdňovej lehote podala odpor (prostredníctvom vtedy
zvoleného obhajcu) proti vyššie uvedenému vydanému trestnému rozkazu, na ktorom zotrvala aj

na nariadenom hlavnom pojednávaní do okamihu, keď prokurátor predniesol podanú obžalobu.
Obžalovaná od samého počiatku trestného stíhania popierala svoju vinu a s možným konaním o
dohode o vine a treste s prokurátorom podľa Trestného poriadku nesúhlasila a na svojom stanovisku
o svojej nevine zotrvala aj na hlavnom pojednávaní potom, čo bola komplexne poučená súdom o
svojich procesných právach a možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 Tr. poriadku, v rámci ktorého

má možnosť obžalovaný vyhlásiť, že je nevinným či vinným alebo urobiť vyhlásenie o nepopretí
spáchania žalovaného skutku. Na podklade vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, na ich
viacerýchčiastkovýchtermínoch,okresnýsúddňa05.marca2013č.k.4T/127/2010-405opätovneuznal
obžalovanú za vinnú zo spáchania žalovaného skutku a opätovne jej boli uložené zhodné trestnoprávne
sankcie , keď predmetný trest zákazu činnosti jej bol uložený o jeden rok prísnejší a o náhrade škody

bolo taktiež rozhodnuté tak, ako v predtým vydanom trestnom rozkaze.

Krajský súd v Trenčíne, na podklade podaných odvolaní obžalovanej ako aj poškodenej, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 19. augusta 2013 potom, čo pripustil na návrh obžalovanej doplnenie
dokazovania (§§ 326 odsek 5 a 269 Tr. poriadku), čítaním častí podaných nových znaleckých posudkov,

ktoré predložila obžalovaná prostredníctvom novozvoleného obhajcu až v štádiu konania o odvolaní,
rozsudkom č. k. 23To/51/2013-468 obžalovanú podľa § 323 odsek 3 Tr. poriadku a § 285 písmena b)
Tr. poriadku právoplatne oslobodil spod obžaloby pre spáchanie žalovaného trestného činu prečinu na
skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe prokurátora okresnej prokuratúry, pretože skutok nie
je trestným činom. Poškodenú J.. N. F. s uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 288 odsek 3

Tr. poriadku odkázal na občianske súdne konanie. V písomných dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací
krajský súd odôvodňoval svoj procesný postup na verejnom zasadnutí v časti ním prijatého návrhu na
doplnenie dokazovania, keď jednak noví znalci, ktorí podali znalecké posudky predtým neboli poučení
podľa § 144 odsek 1 Tr. poriadku a procesné strany procesný postup krajského súdu
nenamietali. Krajský súd tiež vysvetľoval, prečo nepostupoval podľa § 144 odsek 2 Tr. poriadku.

Dňa 06. februára 2014 podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave proti vyššie
uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 písmena g)
Tr. poriadku v neprospech obžalovanej, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu má byť založený

na dôkazoch, ktoré neboli krajským súdom vykonané zákonným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave dňa 16. apríla 2014 sp. zn. 3Tdo/17/2014 na podklade
vyššie uvedeného podaného dovolania prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v
neprospech obžalovanej rozsudkom rozhodol tak, že vyslovil podľa § 386 odsek 1 Tr. poriadku to,

že Krajský súd v Trenčíne skutočne svojim nezákonným postupom v ustanovení §§ 322 odsek 3 veta
prvá, 285 písm. b), 295 odsek 2, 269, 2 odsek 14 Tr. poriadku (čo vyplýva podrobne z dôvodov
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave) v prospech obžalovanej túto spod
obžaloby oslobodil a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne podľa § 386 odsek 2 Tr. poriadkuzrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo na toto rozhodnutie nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad a súčasne podľa § 388 odsek 1 Tr. poriadku Krajskému súdu v
Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, na podklade vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v Bratislave na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. augusta 2014 č. k. 23To/74/2014-525
podľa § 321 odsek 1 písmena b), písmena c), písmena d) zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín
zo dňa 05. marca 2013 č. k. 4T/1272010-405 a následne podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vec

vrátil prvostupňovému Okresnému súdu Trenčín, aby ju v potrebnom rozsahu (v dôvodoch citovaného
rozhodnutia bližšie špecifikované) znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd Trenčín prihliadajúc na dôkazy, zákonným spôsobom pred ním už vykonané, čo
konštatovali, resp. nespochybnili tak odvolací ako aj dovolací súd, na čiastkových termínoch hlavného
pojednávania pred svojim meritórnym rozhodnutím zo dňa 05. marca 2013 potom, čo bolo doplnené

dokazovanie opätovne zákonným spôsobom okresným súdom, na hlavnom pojednávaní, v intenciách
naznačeného rozsahu v dôvodoch uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01. augusta 2014 č.
k. 23To/74/2014-525, dospel so zreteľom na ustanovenia §§ 2 ods. 19, 278 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku,
vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,

popritom neopomínajúc platnú zásadu trestného konania „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach
v prospech obvineného či obžalovaného" opätovne k zisteniu skutkového stavu veci tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, a ako sa aj konštatuje v podanej a prednesenej obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín.

Obžalovaná J.. P. E. poprela akékoľvek zavinenie na smrti maloletého J. F. a na svoju obhajobu na
hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku uviedla, že dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. nastúpila ako
N. v Q. Z. a tesne po štrnástej hodine prišla matka X-ročným XX,X na ambulanciu lD.J.ice prvej
pomoci so 4-ročným synčekom. Matka uviedla, že dieťaťu namerali teplotu 39,5 st. C a vzhľadom na
to, že nemali žiadne lieky vhodné od teploty, prišli na pohotovosť. Dieťa vyšetrila, odobrala anamnézu

rodinnú, osobnú, epidemiologickú, alergickú a liekovú. Potom vyšetrila dieťa auskultačne a posluchovo.
Dieťa bolo primerane vyvinuté, bolo hydratované, pokožka bola ružová, čistá, teplá. Dýchanie bolo čisté,
bez vedľajších fenoménov, bez stranovej diferenciácie, bez dyspnoe, bez tachypnoe, akcia srdiečka
bola 110. Nález bol v dutine ústnej, kde boli hrdlo a tonzily nastreknuté. Na základe toho určila diagnózu
- tonzilofaryngitida, ktorá môže byť vírusová alebo bakteriálna. Po väčšine dochádza k bakteriálnemu

zinfikovaniu, preto pristúpila k celkovému podaniu antibiotík, ktoré predpísala a odporučila matke
starostlivosť o teplotu. Všetko matke riadne vysvetlila, poučila ju o podávaní antibiotík, o antipyretickej
liečbe, o zrážaní teploty, o priebehu ochorení a v prípade, ak bude ochorenie primerane prebiehať,
kontrolu o 4 dni, prípadne ak by sa zdravotný stav dieťaťa zhoršil, môže prísť ihneď. Toto sa udialo
pri prvej návšteve u nej a vyšetrení. Po osemnástej hodine prišla pani F. so synom opäť a udávala,

že napriek jej pokynom, čo sa týka zrážania teploty, je teplota stále nad 39 st. C. Iné obtiaže matka
neudala. Ďalej uviedla, že dieťa opäť riadne vyšetrila, pokožka bola vlhká, ružová a bol tam nález s
miernyminspiračnýmdyspnoe,potenciovanéplačomdieťaťa,dýchaniečisté,bezvedľajšíchfenoménov,
bez stranovej diferenciácie a bez tachypnoe. Akcia srdca bola pravidelná, ozvy ohraničené. Vzhľadom
na to, že dieťa malo mierne inspiračný nádych a aj plakalo, čím sa to troška aj zhoršovalo, tak bol

rektálne sestričkou podaný Rektodelt a inhalácia adrenalínom. Pred týmto úkonom sa odmerala teplota
dieťaťu, ktorá bola pod 37 st. C. Dieťa bolo uplakané, ale keď začalo inhalovať, inhalátor si držalo
samé, ukľudnilo sa, prestalo plakať, spolupracovalo, komunikovalo, rozprávalo. Po tejto inhalácii sa stav
dieťaťa upravil, dieťa si už samé dýchalo, inspiračný nádych nebol počuteľný, dýchanie bolo čisté, bez
vedľajších fenoménov, bez stranovej diferenciácie, bez dyspnoe a tachypnoe. Prakticky sa stav dieťaťa

zlepšil. Na základe toho nepristúpila k ďalším vyšetreniam a k ďalšiemu riešeniu, len do liečby pridala
Fenistil kvapky a Diazepam. Matku opäť riadne poučila o priebehu ochorenia, o príznakoch choroby,
o liečbe, o starostlivosti o teplotu, o hydratácii, o zvlhčovaní prostredia a poučila ju tiež
o tom, že v prípade akýchkoľvek problémov sa môže obrátiť na pohotovosť, rýchlu sanitku alebo na
svojho lekára. Bola presvedčená, že dieťa môže zostať doma, v domácej starostlivosti, nakoľko matka

je učiteľka, pedagóg a že v prípade, ak by sa zhoršil zdravotný stav dieťaťa, matka si to všimne a
určite vyhľadá lekársku pomoc. V čase jej prvého, aj druhého vyšetrenia fyzikálny, auskultačný nález,
aj všetky parametre vitálnych funkcií nevykazovali život ohrozujúci stav, infekcia mala bežný priebeh
infektu horných dýchacích ciest, aj priebeh na ambulancii bol rovnaký a dieťa sa u nej zlepšilo. Ďalejuviedla, že má dlhoročnú prax. Ďalej uvádzala, že deti s pneumóniou sú bežnou praxou, s ktorou sa
stretáva aj na svojej ambulancii. Podľa štatistiky v priebehu roka asi 20 detí prejde lekárom prvej pomoci
s pneumóniou. Diagnóza na úrovni toho prvého kontaktu je založená jednak na klinickom stave, na

anamnéze, na fyzikálnom náleze, na sociálnej situácii a na základe všetkých týchto kritérií sa prakticky
nedalo predpokladať, že toto dieťa by mohlo mať tak rýchly priebeh s takým oligosymptomatickými
príznakmi, že dôjde až k takému fatálnemu zhoršeniu zdravotného stavu. Náhle úmrtie J. ju veľmi mrzí,
úprimne súcíti s rodinou, ale ako lekár, je presvedčená, že v danej chvíli urobila všetko, čo bolo potrebné
a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupovala správne a neurobila žiadnu chybu.

Rozdiel medzi oboma vyšetreniami bol taký, že pri druhej návšteve bol mierny inspiračný nádych, tzn.
že dieťa sa troška hlbšie nadychovalo, iný rozdiel tam nebol. Pri prvej návšteve teplotu nemerali, matka
povedala cez 39 st. C, tak údaj akceptovali a pri druhej návšteve teplotu merali a bola pod 37 st. C.
Inspiračný nádych malo dieťa pri plači, ťažšie sa nadychovalo. Rektálny čípok a inhalácie sa robia vtedy,
keď ide o laryngitídu, keď ide o zápalové ochorenie v horných dýchacích cestách v oblasti hrtana a

hlasiviek a dochádza k zúženiu a dieťaťu sa ťažšie nadychuje. Ide o horné dýchacie cesty a prakticky
tým, že podáme adrenalín, má adstringentné účinky a vlastne tou inhaláciou a Rektodelt na povolenie
opuchu. Je to bežná liečba, ktorú na lekárskej stanici prvej pomoci podávajú. Pokiaľ dieťa na to pekne
zareaguje, ďalšia liečba sa nerobí, je len rodič poučený.

Pri druhej návšteve nepočula, že by povedala matka, že dieťa chrčalo, že by doma ťažko dýchalo. Prišli
s tým, že nemôžu zraziť teplotu. Pri každej z týchto návštev bola vždy iná sestrička. Matka neudávala
žiadne problémy. To že dieťa dýcha troška s námahou, a teda dochádza tam k laryngitíde, dieťa
inhalovali. Bol to jej auskultačný, a teda pohľadový názor. Matka o tomto nič nehovorila. Rozprávala
však, že v minulosti bolo dieťa tiež na pohotovosti s laryngitídou, a že teda bolo nainhalované, že liečbu

dostalo. Matka nepovedala, ako jej dieťa doma dýchalo, nič. Pri laryngitíde je to bežná liečba, keď by tam
bol iný problém, tak dieťa sa nezlepší. Inhalácia bola podaná v dôsledku namáhavého dychu. Príznaky
zápalu pľúc a pohrudnice nenašla žiadne ani pri prvom, ani pri druhom vyšetrení. Bolo by to jednak počuť
auskultačne, teda pri posluchovom dýchaní, buď jedna strana je slabšie počuteľná, piskoty, vrzgoty,
chrapitus keby tam bol a jednak prejavy na dieťati - dieťa má kašeľ, bolí ho pri zápale pohrudnice,

bolí ho na strane postihnutej a ľahnúť si chce na tú stranu, na ktorej ho to bolí. Dieťa má úzkostný
výraz tváre, môže mať prešedlosť okolo úst, môže mať horúčavosť tváre, môže byť prešedlé celé, môžu
byť používané súhyby svalové na hrudníku. Takže tých príznakov je veľa, ktoré by ozrejmili, že dieťa
má väčšie problémy, ako len horné dýchacie cesty. Dieťa nekašľalo celý čas, čo bolo v ambulancii,
ani sa nesťažovalo, že by ho niečo bolelo. Ani matka to neudávala a príznaky prešedlosti, cyanózy,

akrocyanózy okolo úst neboli prítomné. Dieťa sa javilo ako s bežným infektom horných dýchacích ciest a
stakýmitoinfektamisabežnestretáva.Bežnetentopostup,akorobilatu,robíajnaambulancii.Priprvom
vyšetrení to bol bežný infekt, nevidela tam žiaden veľký nález. Pri druhom tam bolo mierne inspiračné
dyspnoe.Nevie,žebytoboloniečohroznezhoršené,jetobežnývývojochorenia,ktorýmôžebyť.Takpo
inhalácii, jej liečbe, dieťa zareagovalo. Samozrejme, keby dieťa nezareagovalo, tak by postupovala inak.

Ale dieťasaukľudnilo,peknesitodržalosamé,rozprávaloanemaladôvodnaďalšievyšetrenia,pretože
antibiotickú liečbu malo, laryngitídu podchytila a ďalšia liečba nebola potrebná. Je pravda, že laryngitídu
nenapísala, ale jasne matke, aj s tým starším synom vysvetlila, že sú tam príznaky laryngitídy, opuchu.
Starší syn to aj v tom svojom vyjadrení napísal, že im o tom povedala. Priznáva, že urobila chybu, keď
nenapísala túto diagnózu. Matke vysvetlila, že keď jej sprchovaním nešla zraziť teplota, mohla skúsiť

zábal, lebo niekedy sprchujeme s tým, že dáme teplejšiu vodu a postupne ju schladzujeme a niekedy to
dieťa, keď je malé, tak má triašku, keď len troška ochladíme vodu a niekedy ten rodič nedokáže nechať
dieťa, aby sa triaslo. Vzhľadom na priebeh ochorenia, nepredpokladala, že bude potrebné odborné
vyšetrenie.

Spáchanie žalovaného skutku obžalovanou, aj napriek tomu, že obžalovaná poprela akýkoľvek podiel
svojej viny na smrti maloletého J. F., bolo preukazované jednak výpoveďou poškodenej a svedkyne J..
N. F., výpoveďou svedka H. F. a podporne aj výpoveďou svedka J. F., predovšetkým však kľúčovým
dôkazom, a to znaleckými posudkami vrátane výsluchov znalcov z odboru zdravotníctva farmácie,
odvetvia súdneho lekárstva a pediatrie, ktoré z každého uvedeného odboru zabezpečil orgán činný v

trestnomkonanívofázeprípravnéhokonaniaaobžalovanáprostredníctvomzvolenéhoobhajcuvkonaní
pred súdom pred 05. marcom 2013 a ďalej tiež podporne viacerými vykonanými listinnými dôkazmi, z
nich najpodstatnejšími sú zdravotné záznamy v súvislosti s osobou maloletého J. F., list o prehliadkemŕtveho maloletého, úmrtný list maloletého ako aj oznámenie o výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou.

Poškodená J.. N. F. ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedla, že tak ako už uvádzala aj vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní, chodila každú sobotu na angličtinu. Vo štvrtok mal J. v škôlke besiedku
a v piatok 11.12.2009 do škôlky J. nešiel. Zostal s manželom doma, pretože začal mať menšiu nádchu.
V sobotu ráno, t. j. 12.12.2009, keď sa malý J. zobudil, videla, že je iný, že nie je vo svojej koži, že niečo
na neho lezie, ale nebolo to podľa nej nič vážne. Odmerala mu teplotu, ktorú zvýšenú nemal a

dohodla sa s manželom, ktorý s ním zostal doma, že bude na neho dávať pozor a ona mu v priebehu
dopoludnia zatelefonujem s tým, že keby sa jeho zdravotný stav zhoršil, tak okamžite príde po ňu starší
syn autom a bude potom ďalej. Volala s manželom, bolo všetko akože v poriadku, zvýšenú teplotu nemal
a potom okolo obeda, po jej telefonáte povedal, že malý sa začal nejako ukladať, že nechcel už ani
obedovať a zaspal v obývačke na sedačke. Už vedela, že je zle, lebo ho už poznala ako matka, a že
takýmto spôsobom sa u neho prejavuje choroba, že bude asi chorý. Preto hneď telefonovala staršiemu

synovi H., aby po ňu prišiel do D. nad T. a zobral ju domov. Keď prišli domov, malý spal v obývačke na
sedačke a videla, že je už celý červený a po priložení ruky na čielko zistila, že má zvýšenú teplotu. Malý
sa medzitým zobudil, odmerala mu teplotu a jej hodnota bola väčšia než 39 st. C. Preto išla
zobrať lieky, ktoré by mu teplotu znížili. Mala sirup Nurofen, ale pozabudla na to, že lieky kontrolovala
ešte na jar v apríli a zistila, že liek už bol po záruke. Tak mu nedávala nič. Malého obliekli, sadli do auta

a starší syn H. ich zaviezol do nemocnice v Z. na pohotovosť, kde sa ohlásili na recepcii a zároveň ich
poslali ku dverám, kde sa vchádza na lekársku pohotovosť. Chvíľočku čakali, nikoho tam nebolo. Dvere
na ambulancii im pani. Bola to pani doktorka, čo vtedy ešte nevedela. Vošli dnu a táto sa ich pýtala, čo
ich trápi. Vysvetlila jej, že malý má zvýšenú teplotu, že mal trochu nádchu a pani doktorka sa spýtala, či
mu niečo od takej vysokej teploty dali. Povedala jej že nie, a že čo sa im stalo s tým liekom, ktorý mali

doma. Lekárka zareagovala tak, že povedala, že mala dať dieťaťu polovicu tabletky pre dospelých a či
takýto liek nemali. Prekvapilo ju to, pretože predtým jej nikto z lekárov nikdy neporadil, že môže dať
dieťaťu polovicu z dospeláckej tabletky. Lekárka povedala, že zloženie je také isté, len v tej tabletke pre
dospelých je toho účinného lieku väčšie množstvo ako pre deti. Potom lekárka začala malého vyšetrovať
a keď mu pozerala do hrdla, vtedy prišla sestrička. Popočúvala ho a išla vypisovať papiere. Povedala jej,

že má zapálené hrdlo. Lekárka predpisovala lieky a pýtala sa jej, či nie je J. na niečo alergický. Nevedela
jej uviesť názov toho lieku, na ktorý bol alergický z dôvodu, že na pohotovosť nechodili a u obvodnej
lekárky bol názov lieku napísaný na karte. Lekárka hovorila, že takéto veci by si mala pamätať. To bola
ich prvá návšteva na pohotovosti. Keď J. doviezli domov, H. išiel do D. nad T. po lieky, pretože v Z. bola
lekáreň zatvorená. Ďalej uviedla, že J. potom uložila, dala mu čaj a čakala, kedy príde starší syn H., aby

mohla teplotu, ktorú mal stále, začať zrážať dolu. To netrvalo dlho. Dala mu sirup Nurofen, ktorý starší
synH.kúpil,aktorýlekárkaodporučila.J.zaspal,teplotamudokoncakleslaa keďsazobudil,bolhladný.
Preto mu dala najesť. Pýtal si ešte druhýkrát, a tak mu povedala že teraz nie, že za chvíľočku, pretože
mu bude musieť dať druhé lieky, aby ho z toho nerozbolelo bruško. Tak sa aj stalo. Dala mu antibiotiká,
ale zase sa začal ukladať a teplota začala znova u neho stúpať. Vedela, že Nurofen mu dať nemôže,

že mu ho môže dať až po šiestich až ôsmich hodinách. Preto utekala k susede pre paralenový čípok,
ktorý mu dala. Teplota stále nešla u neho dole a tak na internetovej sieti zisťovala, ako sa robí správne
osprchovanie, aby klesla teplota. Najskôr začala primerane teplou vodou a stále pridávala studenú, až
napokon bola voda vlažná. Ale ani to mu nepomohlo. V tomto čase už začali i problémy s dýchaním u
neho. Začal chrčať a tak J. na pyžamko obliekli len bundu, zabalili ho do deky, posadili do auta a znova

sa vrátili na lekársku pohotovosť. Opäť sa ohlásili na recepcii. Po chvíli sa otvorili dvere a lekárka vyšla
a hneď medzi dverami lekárke povedala, prečo znova so synom prišli, že veľmi zle dýcha. Následne
lekárka volala sestričku. Keď vošli dnu, lekárka J. popočúvala, pozrela mu do hrdielka a povedala, že
dýchanie je zlé preto, lebo má opuchnuté príušné uzliny a aj jej ukázala, kde to má opuchnuté. Malý
už bol strašne nepokojný Bol veľmi uplakaný, taký precitlivený a precitlivelo reagoval na to, čo s ním

lekárka robila. V žiadnom prípade mu neubližovala, ale J. sa bál. Bál sa všetkého. Potom prišla iná
sestrička ako pri prvej návšteve, ktorej lekárka prikázala, aby J. odmerala teplotu. Ale keďže mu predtým
dala paralénový čípok a prišli z tepla do zimy, tak teplota mu klesla, čo povedala i sama lekárka, že to
tým môže byť. Zvýšenú teplotu nemal, ale bol strašne spotený. Celé pyžamko mal spotené. Popozerala
ho a kázala sestričke, aby mu dala čípok. Nevedela uviesť aký, ale zameraný na dýchanie a hlasivky

aby sa mu opuch zmenšil. A ešte povedala, aby mu dala vdýchnuť adrenalín na uvoľnenie dýchania.
Doslova povedala sestričke „Dajte mu ten čípok a dáme mu vdýchnuť adrenalín, aby nám sem ešte raz
nedobehli". Bolo vidieť, že vdychovanie na J. dobre pôsobilo, sám si držal trubičku a sám si ju aj prikladal
k nošteku, aby sa mu toho čo najviac dnu dostalo a aby sa mu lepšie dýchalo. Chrčanie pretrvávalo ajpočas návštevy a bolo počuteľné. Lekárka povedala, že im predpíše len nejaké kvapky od kašľu a niečo
na upokojenie, resp. na ukľudnenie, že to by mu malo pomôcť. Uviedla, že rozdiel pri prvej a druhej
návšteve bol diametrálne veľký, prvýkrát prišli s tým, že mal teplotu a druhýkrát s tým, že chrčal, doslova

chrčal, mal teplotu, teplota nešla zraziť a veľmi ťažko dýchal. Pani doktorka stanovila diagnózu angína
a príušné uzliny, nepamätala si, či angínu lekárka diagnostikovala pri prvom alebo druhom vyšetrení. A
pri určení diagnózy a keď napísala, že dýchanie je čisté, že nič nepočuje ale že nemala dôvod lekárke
neveriť.Lekárkajejvysvetlila,žeJ.máopuchnutémandle,žemáuzlinyadýchanieječisté.Nasprávanie
lekárky sa nesťažovala, vytkla jej spôsob sprchovania, že to urobila zle, že lepšie mu bolo dať zábal.

Taktiež povedala, že mu mohla dať od teploty, vzhľadom na jeho vek a hmotnosť, nie jeden ale jeden
a pol paralenového čípku. Doktorka sa nevyjadrila k tomu, kedy by malo dôjsť k zlepšeniu zdravotného
stavu, povedala len toľko, aby v pondelok išli na kontrolu k svojej doktorke. O tom, že v prípade zhoršenia
zdravotného stavu má vyhľadať lekársku pomoc, jej doktorka nepovedala, podpísala iba poučenie o
diagnóze. Keď sa vrátili z pohotovosti, syn H. šiel po lieky, ktoré mu predpísala pani doktorka, syna J.
prezliekla, uložila do postele, dala mu čaj a stále bol niekto z rodiny pri ňom. Malý sa nedokázal uložiť,

stále sa krútil a hľadal doslova najvýhodnejšiu polohu na to, aby sa mu dobre dýchalo. Nakoniec zaspal
a dýchanie bolo stále rovnaké, stále, stále chrčal. Okolo polnoci zistila, že má vysokú teplotu a dala
mu Paralén. Zasa zaspinkal a o pol šiestej sa zobudil, že je smädný. Dala mu čaj, chcel ísť na WC,
kde ho odniesla a už bol veľmi slabučký. To, že bol slabučký, pripisovala vysokej teplote, dýchanie bolo
stále rovnaké a stále bolo chrčivé. Nesťažoval sa na nič, bol len slabučký, malátny, ale dezorientovaný

nebol. Bol spotený, tak ho prezliekla, dala mu tričko a pančušky, pretože mal všetky pyžamká spotené
a uložila ho do svojej postele. Ľahla si k nemu, na chvíľku zaspala asi tak na hodinku a zobudila sa na
to, že J. nechrčí. Vyskočila, pozrela sa na neho a videla, že už je naozaj zle, že J. nedýcha. Začala ho
oživovať a na jej krik dobehol manžel a začal ho oživovať on. Dobehol aj syn H.. Zavolala záchranku,
manžel ho stále oživoval, robil mu masáž srdca a dýchanie Starší syn H. vybehol von, kde čakal sanitku a

záchranárov. Keď sa záchranárom nepodarilo dýchanie obnoviť, lekárka vyjadrila ako na možnú príčinu
podozrenie na prasaciu chrípku, nakoľko ochorenie malo veľmi rýchly priebeh.

Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v sobotu ráno pozeral brat J. v obývačke televízor
a bolo na ňom hneď vidieť, že nie je vo svojej koži. Ďalej uviedol, že mal ísť do práce, ale s matkou

sa dohodol, ktorá mala ísť na hodinu angličtiny, že mu zavolá, aby pre ňu prišiel. Okolo dvanástej až
trinástej hodiny mu matka volala, aby pre ňu prišiel. Keď prišli domov, tak bratovi odmerali teplotu, ktorú
mal vyššiu ako 38 st. C. Matka J. chcela podať Nurofen, ale tento bol záručnej dobe. Iný liek nemali, tak
brata obliekli a išli s ním na lekársku pohotovosť. Na pohotovosti im otvorila lekárka. Vošli dnu a matka
mu hovorila vopred, že aby išiel aj on do vnútra ambulancie. Lekárka brata popočúvala, pozrela mu do

hrdla a opýtala sa ich, čo mu vlastne je. Matka povedala, že má zvýšenú teplotu. Lekárka sa ďalej pýtala,
či mu dali niečo proti zvýšenej teplote a keď jej matka vysvetlila, že nie, lebo liek bol po záručnej dobe
tak lekárka povedala, že mu mali dať normálny liek pre dospelého, ale polovičnú dávku. Toto však vtedy
nevedeli, lebo všade na obaloch liekov je písané, že sa podáva od šiestich rokov. Lekárka predpísala
antibiotiká a povedala, že J. má angínu a poslala ich domov. V Ilave nebola otvorená lekáreň, preto išiel

do R. nad T. do nákupného centra TESCO. Tam mu v lekárni povedali, že predpísané lieky nemajú,
ale že majú iné, s tým istým zložením, ale s iným názvom. Zobral ešte aj sirup Nurofen a na to išiel
domov. Doma podali J. sirup a antibiotiká. Potom bolo vidieť, že keď zabrali antibiotiká, tak sa J.vi trochu
polepšilo a R. si pýtal jesť. Potom sa mu však jeho stav stále zhoršoval. Zase dostal vysoké teploty.
Nurofen mu však dať nemohli, pretože nebol ešte odstup času šiestich či ôsmich hodín od jeho podania.

Preto ho matka s otcom sprchovali vlažnou vodou a potom mu matka ešte dala paralénový čípok. J. mal
opäť vysokú teplotu a strašne začal chrčať, chrapčať, zle dýchal a ani sa nevedel poriadne nadýchnuť.
Tak ho obliekli a zase išli na lekársku pohotovosť. Zakaždým, keď sa J. šiel nadýchnuť, tak chrčal,
zachrapčal, čo bolo počuť. Bolo asi šesť či pol siedmej večer. Opäť otvorila lekárka dvere na ambulancii
a matka jej hneď povedala, že J. zle dýcha, že chrčí a má stále vysokú teplotu. Potom, po príchode

sestričky, lekárka povedala, aby J. zmerala teplotu. Zvýšenú teplotu mu vtedy sestrička nenamerala,
bola hodnoty 36,5 st. C a lekárka to vysvetľovala tým, že buď zabral čípok, ktorý mu predtým dali alebo
prechodom zo zimy do tepla mu teplota klesla. Matka vysvetľovala, že mu robí zábaly a lekárka hneď
na to povedala, že to nerobili dobre. Zase ho popočúvala, pozrela mu do hrdla a povedala, že dýchanie
je čisté, že to chrčanie ide od uzlín. Predtým ako mali odísť, tak povedala lekárka sestričke, aby mu dala

nejaký čípok na uvoľnenie hrdla a dýchať adrenalín, aby zase neprišli. Ako J. dýchal adrenalín, bolo na
ňom zjavne vidieť, že mu to robí dobre. Trubičku si sám držal, a chrčanie ustupovalo. Nechrapčal iba
vtedy, keď dýchal adrenalín. Lekárka iba povedala, že dýchanie je sťažené tým, že má zväčšené uzliny
a nič bližšie. Nevedel si spomenúť na podrobnejšie usmernenia lekárky. Potom ešte predpísala nejakélieky na hrdlo a išli domov. On sám bratovi J. žiadne lieky nepodával, nerozprával sa s ním. Bolo na ňom
vidieť, že mu nie je dobre, že je chorý, nesťažoval si však na nič. Matku s bratom J. zaviezol domov a
išiel opäť do nákupného centra TESCO do D. nad T. po ďalšie lieky. Po príchode domov lieky odovzdal

doma a išiel preč z domu a prišiel až v noci. To už J. spal vedľa matky v posteli. Ďalej uviedol, že
ráno sa zobudil na strašný krik a keď prišiel, tak už matka s otcom J. oživovali. Keď matka volala 112-
ku, hovorili jej presne čo má robiť a tiež, že posielajú záchranku. Uviedol, že išiel pred bytovku čakať
záchranku a po ich príchode ich zaviedol do bytu, kde mu však oznámili, aby šiel von, že ešte príde druhá
sanitka. Potom prišiel druhý tím, a tí J. oživovali. Lekárka, ktorá bola v záchranke vyjadrila podozrenie

na prasaciu chrípku, keďže to malo taký rýchly priebeh, a že J. pôjde na pitvu a aby zavolali na druhý
deň do Martina, či to je alebo nie je prasacia chrípka, aby vedeli urobiť ďalšie opatrenia.

Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v sobotu ráno bol J. nesvoj, nebol taký živý ako býval.
Nechcel sa hrať ako obvykle, utiahol sa do fotelky, bol mĺkvy a neodpovedal. Zvýšenú teplotu nemal.
Nesťažoval sa však na nič, ani nevravel, že by ho niečo bolelo. Nenaobedoval sa a zaspal. Ďalej uviedol,

že hneď volal manželke, ktorá asi behom hodiny prišla domov. J. chytila za čelo a zistila, že bude mať
zvýšenú teplotu. Preto mu ju zmerala. Problémy s dýchaním u J. si všimol medzi návštevami lekárskej
pohotovosti. J. mal dýchanie sťažené a pri každom nádychu chrčivé. Keď sa vrátili z druhého ošetrenia,
manželka mu povedala, že J. má angínu, že lekárka povedala, že je to angína a aj preto tak chrčí a z toho
sú aj zvýšené teploty, a že podávaním antibiotík, sirupu a čípku by to malo ustúpiť. Tiež mu povedala,

že mu dali aj čípok a nadýchať adrenalín, a že sa lekárka vyjadrila v tom zmysle, že „dajte mu nadýchať
adrenalín, aby nám sem druhýkrát alebo viackrát neprišli. A ešte ju lekárka okríkla, že mu mohla dať aj
polovičnú dávku Paralenu pre dospelých. J. bola z toho udivená, že vyšetrenie spočívalo iba vo vypočutí
fonendoskopom a pozretím do hrdla, a že žiadne iné vyšetrenia neboli, ani odber krvi, ani röntgen či iné.
Lekárke však dôverovali. Ďalej uviedol, že lieky J. podávala iba manželka a to aj okolo polnoci. On sám

spal v obývačke, lebo J. ležal vedľa manželky. Syna videl aj okolo piatej ráno, ktorý bol smädný, napil sa
čaju, bol ospalý, a unavený a nesťažoval si na nič, nedusil sa. Len dýchanie bolo rovnaké
a stále chrčivé. Potom sa zobudil na manželkin krik a potom začal syna sám oživovať dýchaním z úst do
úst a popritom mu dával aj masáž srdiečka. Manželka telefonovala na 112-ku. Starší syn H. išiel čakať
sanitku. Prvá sanitka prišla za nejakých 10 minút, medzitým im pani po telefóne radila čo robiť a ako

postupovať. Po ďalších 10 minútach prišla ďalšia sanitka.

Svedkyňa H. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola pri prvom vyšetrení maloletého J. F.. S
dieťatkom prišla mamička v sprievode staršieho súrodenca. Uviedla, že po jej príchode do ambulancie
začala pani doktorka dieťa vyšetrovať. Bola mu zmeraná teplota, pani doktorka ho popočúvala a prezrela

ústnu dutinu. Dýchacie ťažkosti dieťa nemalo. Nespomenula si na vtedy určenú diagnózu. Dieťatko bolo
pri vyšetrení plačlivé, z nošteka mu išiel sekrét a jedenkrát zo soplíkov zakašľalo. Malo zvýšenú teplotu.
Mamička udávala, že má zvýšenú teplotu. Dieťa bolo vyšetrené pani doktorkou a všetko bolo tak, ako
malo byť. Liečba bola zahájená a mamička bola pani doktorkou poučená o ďalšom postupe. Na presný
popis poučenia si však nespomenula. Vyšetrenie trvalo asi 10 minút.

Svedkyňa J. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prišla do nočnej služby, na nočnú dvanástku a o
pol siedmej prišlo dieťa na pohotovosť. Telefonicky ju zavolala pani doktorka, že majú pacienta, aby
prišla dole. Z novorodeneckého oddelenia prišla na detskú pohotovosť, kde sa dieťatko pripravovalo
na vyšetrenie. Lekárka ho vyšetrila. Po jej príchode ho pani doktorka počúvala a ona mu zmerala

teplotu. Dieťa bolo bez zvýšenej teploty. Pani doktorka naordinovala inhaláciu a podanie čípku Rektodelt.
Potom pani doktorka dieťa ešte popočúvala a poučila mamičku čo a ako ďalej, ako sa má zrážať
teplota. Mamička bola spokojná a táto sa ospravedlňovala, že tam prišla druhýkrát. Spokojná aj
odchádzala pritom podpísala ešte aj poučenie, že bola poučená o ďalšej liečbe a postupe. Poučenie
sa robí automaticky. Vždy sa matka poúča, a to tak, že v prípade zhoršenia sa môže obrátiť na

lekársku pohotovosť. Ďalej uviedla, že osobne si myslí, že najlepším lekárom je matka, keď vidí, že
sa dieťa zhoršuje, tak zavolá záchranku. K dieťaťu ešte uviedla, že bolo plačlivé, zahlienené a malo
soplík. Nič mimoriadne si však na dieťati nevšimla. Nekašľalo, ani sťažene nedýchalo. Namáhavé
dýchanie to nebolo, že by lapalo po dychu ani nevydávalo žiadne chrčivé zvuky. Nič také nebolo počuť.
Voľným uchom nie. Matka problémy s dýchaním neuvádzala. Dieťa pri inhalácii pekne spolupracovalo a

nechrčalo. Uviedla, že nepočúvala, čo rozprávala pani doktorka mamičke, že zapisovala príchod dieťaťa
do knihy a nič nepostrehla. K poučeniu sa vyjadrila, že majú formulku, ktorú mamička podpisuje,
ale nevedela sa vyjadriť, či si ju mamička podrobne prečítala.Svedkyňa J.. H. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou J.. E. sú kolegyne a túto
striedala v službe. Obžalovaná slúžila v sobotu a ona v nedeľu. Ten inkriminovaný víkend, keď prišla do
práce, tak jej obžalovaná povedala, že sa dopočula, že dieťa ktoré predtým vyšetrovala na pohotovosti,

neočakávane zomrelo a do toho ešte prišla J.. E., ktorá prišla s tou informáciou, aby si dali pozor aj
na seba aj na personál, že by mohlo ísť o prasaciu chrípku. Vyzeralo to tak, že ona bolo o tom viac-
menej presvedčená. Spoločne s obžalovanou prebrala, čo sa deň predtým stalo, ktorá jej povedala
ako dieťa vyšetrila a ako ten jeho klinický stav vyzeral a ako ho zaliečila. Nejaké väčšie výhrady k jej
postupu nemala. Počas tohto ich rozhovoru prišla pani F. pre úmrtný list, čo vypisovala obhliadajúca

lekárka. Rozprávali sa s pani F. a objasňovali situáciu. Neprišli na nič v tej chvíli, čo by nejako bolo
dôvodom na to, aby bola liečba nejako iná, alebo nesprávna v tej chvíli. Ďalej uviedla, že ona sama z
pozície vedúceho lekára pohotovosti už niekoľko rokov hlási každý týždeň pre regionálny úrad verejného
zdravotníctva akútne respiračné ochorenia a v rámci toho aj chrípkové ochorenia. Je to jedna z tých
kategórií, u ktorej sa hlásia počty a v tom čase už prebiehala prasacia chrípka od júna 2009. Keďže toto
sa udialo v decembri a ešte aj na podnet J.. E. a celkovo aj na priebeh, ktorý popísala obžalovaná, že to

prebehlo tak per akútne rýchlo s fatálnym a absolútne neočakávaným koncom, tak vtedy o tom
telefonicky informovali pracovisko C. pre dohľad do J.. Tam službukonajúcemu lekárovi povedali, že ide
o povinnú pitvu a tiež to, že majú podozrenie na prasaciu chrípku. Upozorňovali ich, aby túto skutočnosť
brali do úvahy a aj urobili virologické vyšetrenia na tento typ ochorenia. To bola z jej strany povinnosť aj
vzhľadom na to, že tie ochorenia je povinná hlásiť. Tieto skutočnosti nahlásila aj N.. J. J. R.., ktorá toto

mala na starosti na N. úrade verejného zdravotníctva v R. U. a vie o tom, že táto znova spätne volala
do J., aby si ujednotili postup. Termín pitvy dohovorili na druhý deň ráno. Po pitve maloletého hovorila s
lekárom, ktorý robil pitvu a ktorý jej povedal, že je tam podľa neho jednoznačne bakteriálna pneumónia,
čiže zápal pľúc a na otázku, či boli robené vyšetrenia aj na prasaciu chrípku, odpovedal jej, že na také
vyšetrenie dôvod nemal, pretože je tam jednoznačný nález a nie je to potrebné.

Svedkyňa N.. J. J., R.. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pacuje ako vedúca oddelenia D. na N.
úrade XX v R. U. a s obžalovanou majú profesionálny pracovný vzťah. Dňa 13.12.2009 o 13.30 hod.
Q. z lekárskej stanice prvej pomoci Nemocnice s poliklinikou vZ.hlásila úmrtie štvorročného
chlapca. Udávala, že prvé príznaky boli 12.12.2009 s teplotou 39,5, nádcha, dýchanie čisté. Rodičia

dieťaťa navštívili pohotovosť cca o 14-tej hodine. Lekárka diagnostikovala tonsilopharyngitis acuta a
nasadila liečbu Klabaxom. 12.12.2009 opakovane v ten deň zhruba o 18.30 hod. navštívili rodičia opäť
pohotovosť, kedy dýchanie bolo u dieťaťa namáhavé, dieťa bolo nekľudné, na pohotovosti inhalovalo,
po inhalácii sta stav zlepšil a dieťa bolo odoslané domov. 13.12.2009 ráno matka podávala dieťaťu
antibiotiká a od pani J.. U. bol hlásený o 8.30 hod. exitus. t. j. smrť dieťaťa. Privolaná záchranka nebola

resuscitáciou úspešná. Laboratórne odbery u dieťaťa neboli robené. Dieťa bolo odporučené na pitvu do
J.. Od 3.11. 2009 bolo hlavným hygienikom Y. republiky zavedené monitorovanie a okamžité hlásenie
ťažkých akútnych respiračných ochorení, takže pani J.. U., nakoľko mala pohotovosť, túto skutočnosť
hlásila. Svedkyňa uviedla, že následne 13.12.2009 hlásila na telefónnu linku, ktorá bola určená hlavným
hygienikom o pätnástej hodine. Z anamnézy zistila, že dieťa navštevovalo kolektív J. školy v W., rodina

bola zdravá, dieťa nemalo žiadne závažné základné ochorenie. 14.12. 2009 kontaktovala telefonicky A.
nemocnicu J., kde jej bola z patologicko-anatomického oddelenia udaná diagnóza. Základná diagnóza:
bakteriálny zápal pľúc, zápal pohrudnice. Dňa 11.06.2009 bola vyhlásená pandémia prasacej chrípky
a bolo zavedené monitorovania a okamžité hlásenie ťažkých akútnych respiračných ochorení. Z toho
dôvodu bol tento prípad hlásený.

Svedkyňa J.. J. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2009 pracovala na obvodnej ambulancii
v D. nad T. a popri tom na skrátený úväzok ako lekár záchrannej služby. Výjazd k maloletému J. F. bol
hlásený z krajského operačného strediska a časť ukončovania výjazdu na Q. D.. Bolo hlásené,
že 4-ročné dieťa nedýcha, nereaguje, je tam anamnéza 24-hodinového infektu dýchacích ciest, a že

posielajú tam najbližšiu osádku bez lekára, ktorá bola teda voľná, s popisom adresy. Po jeho nahlásení
celá osádka uvažovala o víruse prasacej chrípky, a to z toho dôvodu, že to v tom čase ešte nebolo
úmrtie, ale bola to porucha vedomia, porucha životných funkcií za veľmi krátky čas. Patrične použili
ochranné prostriedky, rukavice, nasadili si aj rúška na ústa s tým, že tak došli na adresu, kde už bola
posádka rýchlej zdravotnej pomoci, záchranár a vodič, ktorý dieťa uložené na zemi začínali resuscitovať,

predýchavať kyslíkom a masírovať. Hneď po príchode pokračovala v tejto resuscitácii ale s tým,
že zaistila dýchacie cesty intubáciou a napojila dieťa na ventilátor. Podarilo sa jej zaviesť aj venózny
(žilový) prístup - na krku dieťatka a podávali mu aj adrenalín. Resuscitácia pokračovala preto, lebo
nebol zistený presný časový údaj, kedy mohlo k zástave životných funkcií dôjsť. Dieťa už malo pri ichpríchode zaokrúhlené zrenice a bol tam spenený ružový sekrét a opuch vchodu do laryngu. Základnú
aj rozšírenú resuscitáciu zvládli, podarilo sa zabezpečiť dýchacie cesty aj venóznu linku. Resuscitovali
20-25 minút, ale bez žiadneho efektu keď nenaskočila žiadna akcia srdca. Neobnovilo sa dýchanie

a resuscitáciu ukončili asi 8.30 hod. Potom po rozhovore s matkou a oznámení, že dieťa je mŕtve,
matka povedala, že boli na pohotovosti, že dostal antibiotiká, že antibiotiká podávala matka o 05.30
hod. Matka udávala, že dieťa pilo, že niečo rozprávalo, že bolo slabé, antibiotiká prehĺtalo, a že sa jej
nezdalo, že by sa jeho stav od večera do rána nejako zhoršil. Ďalej uviedla, že si údaje od matky dieťaťa
poznačila, ktorá udávala, že o 7.40 hod. išla dieťa zobudiť, ale už nedýchalo, bolo bez akcie srdca,

hneď organizovali pomoc cez telefónnu linku pomoci. Po tejto resuscitácii bola matka upozornená, že
to možno bolo nejaké veľmi agresívne infekčné ochorenie s podozrením na prasaciu chrípku. Ústnou
formou informovala službukonajúcu lekárku J.. U., kde bola prítomná aj obžalovaná. Do zdravotnej
dokumentácie túto skutočnosť nevyznačila.

Znalec J.. A. T., R.., C. H.UK a MFN v XX/XXXX, ako J., predniesol na hlavnom pojednávaní znalecké

závery v zhode s podaným písomným znaleckým posudkom číslo 41/2010 z pitvy maloletého R.,
nachádzajúcom sa na č. l. 55-79 trestného spisu a uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti R. F.
bolo kardiorespiračné zlyhanie, tzn. zlyhanie činnosti srdca a dýchania v dôsledku hnisavého zápalu
pľúc a pohrudnice (hnisavej lobárnej pleuropneumónie), ktorý sa u menovaného vyvinul v dôsledku
rozšírenia sa infekcie z dýchacích ciest do pľúc. V danom prípade sa jednalo o smrť z chorobných

príčin. Pri vonkajšej obhliadke bolo zistené pošpinenie tváre na lícach a v okolí úst zvratkami, výrazné
splývavé sýtofialové mŕtvolné škvrny, ustúpený tonus očných gulí, lepkavé rohovky a spojivky, fialová
farbasliznicenaperách,známkyporesuscitáciinakrku,známkyporesuscitáciinahornýchkončatinách,
neprítomnosť iných chorobných a akýchkoľvek úrazových zmien na tele postihnutého. Pri vnútornej
obhliadke bola zistená neprítomnosť poškodenia na pokrývkach lebečných a skelete lebky, extrémny

opuch mozgu s hmotnosťou mozgu 1 450 g, s vytvorenými čelovými, spánkovými a záhlavovým
kužeľom, pasívne prekrvenie mäkkých blán mozgových, prítomnosť 5 ml skaleného hnisavo-fibrínového
výpotku v pravej pohrudničnej dutine, hnisavo-fibrínový povlak na popľúcnici pravých pľúc vzadu,
škvrnité pľúca s fialovými a červeno-ružovými škvrnami, zápalovo zmenené tkanivo pľúc (lobárna
pneumónia) prítomnosť drobných mechúrikov akútne rozdutého tkaniva pod popľúcnicou pravých pľúc,

tuhá a hutná konzistencia tkaniva pľúc so zníženým prevzdušnením pľúc, prítomnosť tekutej krvi v
cievach, prítomnosť spenenej opuchovej tekutiny v priedušnici a v prieduškách, akútna dilatácia pravej
predsiene a komory srdca, neprítomnosť vrodených srdcových chýb, počínajúca septická aktivácia
sleziny, pasívne prekrvenie orgánov brušne dutiny a neprítomnosť iných chorobných a akýchkoľvek
úrazových zmien na tkanivách a orgánoch. Ďalej pri pitve boli odobraté výkrojky z orgánov, tieto boli

spracované štandardnými histologickými technikami a tieto mikroskopické preparáty boli vyšetrované
v mikroskopoch CARL ZEISS NU 2 a JENALUMAR. Ďalej uviedol, že odobrali krv na toxikologické
vyšetrenie, kde sa vyšetrovala prítomnosť krvi po alkohole. Čo sa týka histologického vyšetrenia, presný
popis je na str. 9 posudku, kedy bol zistený edém, mierne pasívne prekrvenie arachnoidey. Ďalej detská
žľaza bola normálna štruktúram, v pľúcach bolo zistené, že v obraze dominovala obrovská kumulácia

polymorfonukleárov v alveolárnych priestoroch, ktorá miestami viedla až k deštrukcii alveolárnych stien,
čím mikroskopický obraz nadobúdal až charakter vytvárania počínajúceho ložiska abscesu. Na iných
miestach preparátov bolo v alveolach popri zápalovej nešpecifickej celulizácii aj množstvo erytrocytov,
tieto miestami vypĺňali tiež septálne kapiláry. Všade v alveolárnych priestoroch bol k celulárnej mase
primiešaný aj vyvláknený fibrín. V terminálnych bronchoch bol prítomný hnis, intersticiálne cievy boli

preplnené erytrocytmi s prímesou. V preparáte zachytená peura bola zhrubnutá, presiaknutá. Záver:
Obraz ťažkej, konfluentnej pneumónie v počínajúcej fáze tvorby intrapulmonálnych mikroabscesov, s
výraznou hemoragickou zložkou. Ďalej na srdci bola zreteľná štruktúra kardiomyocytov, usporiadanie
syncýtia zodpovedalo detskému veku, v jednom mieste boli kardiomyocyty zvlnené so zmazaným
priečnym pruhovaním, interstícium edematózne presiaknuté. Zápalové elementy neprítomné. Záver:

Veku primeraná štruktúra, bez zjavných zmien v zmysle zápalu a obraz terminálneho zlyhania činnosti
srdcového svalu. Ďalej vyšetrili pečeň, ale tam nález nebol podstatný, obličky a pankreas. Z celkového
vyhodnotenia mikroskopických vyšetrení bolo pre nich najdôležitejšie histologické vyšetrenie pľúc, kde
pri pitve boli detegované chorobné zmeny, ktoré zvýraznili ťažký splývajúci zápal pľúc (konfluentnú
lobárnu pneumóniu). Výrazne manifestovaná bola hemoragická zložka zápalových zmien pľúcneho

tkaniva, ktorá umožňovala znalcom vysloviť predpoklad o veľmi pravdepodobnom vírusovom pôvode
iniciálnych zápalových zmien v dýchacích cestách a na základe stupňa rozvoja zápalových zmien v
pľúcnom tkanive čo do chronošpecificity začiatok možno datovať približne na 48 hodín a viac hodín pred
smrťou dieťaťa, t. j. zápalové zmeny v tkanive pľúc prebiehali minimálne 48 hodín. Zhrnutím nálezovpri pitve zomrelého, ako aj výsledkov ďalších laboratórnych vyšetrení, osobitne mikroskopických, znalci
ustálili príčinu a okolnosti smrti nebohého J. F. tak, že išlo o zápal pľúc a pohrudnice, ktoré boli
chorobnými zmenami, ktoré vyústili k jeho smrti. Zápal pľúc je vo všeobecnosti a jasne popísaný

v posudku, kde je aj zmienka o možnom vyvolávateľovi hnisavého zápalu pľúc, ale vzhľadom na to,
že došlo k sekundárnemu poškodeniu odberu bakteriologického (došlo k sekundárnemu zlyhaniu),
vyšetrenie sa nedalo zopakovať a neboli potvrdené mikroskopické zapríčinenia toho hnisavého zápalu
pľúc. Čo sa týka priebehu zápalu pľúc, tradične v priebehu pneumónie sú rozlišované štyri štádiá.
Štádium zápalovej kongescie (prekrvenia), zápalového edému, obvykle sa vyvíja v priebehu prvých

24 hodín. Pľúca sú na reze veľmi vlhké, výrazne prekrvené. Pri histologickom vyšetrení je možné
zaznamenať dilatáciu kapilár s alveolárnym edémom, v ktorom sa nachádzalo neveľké množstvo
krvných buniek a Gramm pozitívnych baktérií. V štádiu červenej hepatizácie sú pľúca tuhé, nevzdušné,
na reze zreteľne červenej farby, pripomínajúce štruktúrou pečeň. Pri histologickom vyšetrení pretrváva
dilatácia kapilár a v alveolárnych priestoroch sa nachádza fibrín s početnými neutrofilnými leukocytmi.
Tieto zmeny sa môžu vyvinúť do 48 hodín. V treťom štádiu tzv. sivej hepatizácie je pľúcne tkanivo

nevzdušné a sivé, zmenu sfarbenia vyvoláva odkrvenie tkaniva, ktoré vznikne stlačením kapilár v
alveolárnych septách fibrínovými hmotami. Alveolárny exudát obsahuje veľké množstvo fibrínu, prímes
makrofágov a polymorfonukleárov. Pokiaľ sa v organizme vytvoria protilátky, ochorenie obvykle okolo
8. - 9. dňa trvania zápalového procesu obvykle prechádza do poslednej fázy - rezolúcie. V tejto fáze sa
pacientovi obvykle uľaví, dochádza k zníženiu teploty. Komplikácie lobárnej pneumónie nie sú zriedkavé,

bežnesavyvíjapleuritída(zápalpohrudniceapopľúcnice)-totoochoreniebolozistenéajupostihnutého
J.F..Vprípadochpneumokokovejpneumónievniektorýchprípadochsamôžekomplikovaťbakteriémiou
a metastatickými abscesmi na vzdialených miestach. Prognóza ochorenia a prognóza vyliečenia závisí
od veku dieťaťa, účinnosti liečby. Vo väčšine prípadov je dobrá. Stretávajú sa s prípadmi, kedy dieťa
zomrie na takéto ochorenie, ale je to veľmi zriedkavé. Z vyššie uvedených medicínskych poznatkov

pre prípad J. F. vyplýva, že u dieťaťa došlo k infekcii dýchacích ciest a pľúc, ktorá mohla byť
veľmi pravdepodobne vírusová, resp. aj primárne bakteriálna. V tkanive pľúc pomnožené baktérie a
splodiny ich metabolizmu spôsobili rozvoj prirodzenej zápalovej reakcie tkaniva, do ktorej spadal opuch
pľúc, vyplavenie červených krviniek (erytrocytov), bielych krviniek (leukocytov, neutrofilov) a fibrínu do
priestorupľúcnychalveolov.Takýmtospôsobomdošlokredukciiplochyzdravéhopľúcnehotkanivaatým

došlo k výraznému zníženiu procesu okysličovania krvi v pľúcach a tým pádom aj k rozvádzaniu krvi do
iných orgánov. Tkanivá a orgány postihnutého dieťaťa začali trpieť na nedostatočné okysličovanie, ktoré
bolo navyše zhoršované teplotou a kolovaním produktov bakteriálneho metabolizmu v krvi. Najcitlivejším
tkanivom ľudského organizmu na tento proces je tkanivo mozgovej kôry a samotného mozgu. V prípade
nedostatočného okysličovania dochádza k hypoxii mozgu, dochádza v ňom k spusteniu zložitých

biochemických reakcií, ktoré vedú k nasávaniu tekutiny z ciev do tkaniva mozgu. Tento proces sa
nazýva opuch mozgu a je obrannou reakciou na nedostatok kyslíka, resp. nadmerné podráždenie,
napr. pri úraze. Opuch mozgu je v danom prípade patofyziologický dej, pretože nasávaním tekutiny
z ciev do mozgu dochádza k zväčšovaniu sa mozgu v pevne uzatvorenej kostenej lebke, následne
dochádza k mechanickej kompresii prívodných ciev a k obmedzeniu prítoku okysličenej krvi do mozgu,

čím sa uzatvára tzv. bludný kruh. V prípade, že opuch mozgu nie je možné včas medicínsky korigovať,
presiahne tento stav, zlomový moment, a dochádza k tomu, že časť mozgového kmeňa, kedy sa
zväčšujúci mozog začína vtláčať do prirodzených otvorov v lebke, kde v týchto štruktúrach sú uložené
nervové regulačné centrá pre dýchanie a činnosť srdca. Vtláčaním sa kmeňa mozgu do veľkého
záhlavového otvoru dochádza najskôr k ich podráždeniu, čo vedie k zníženiu srdcovej frekvencie

a spomaleniu dýchania. Proces vyúsťuje do definitívneho zastavenia sa činnosti srdca a dýchania
pod obrazom kardiorespiračného zlyhania. Vyššie uvedenými procesmi, vzájomne sa podmieňujúcimi
chorobnými mechanizmami došlo podľa jednoznačnej mienky znalcov k smrti u poškodeného J. F.. K
vyvolaniu zvracania, pošpinenie tváre zvratkami, došlo práve v dôsledku podráždenia mozgu v rámci
opuchu mozgu, a to až v terminálnej fáze života dieťaťa. Ďalšie chorobné zmeny pri pitve nenašli.

Zhodnotenie diagnostických a terapeutických postupov ošetrujúcej lekárky, kde bolo dieťa opakovane
vyšetrené a lekárkou bola predpísaná istá forma liečby, nie je v primárnej kompetencii znalcov z odboru
zdravotníctvo, odvetvia súdneho lekárstva. Znalci túto časť znaleckého dokazovania preto odporučili
vykonať znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie pediatria (detské lekárstvo). Takíto znalci sú v danom
prípade spôsobilí detailne, objektívne pre orgány činné v trestnom konaní aj dostatočne relevantne

posúdiť a zhodnotiť jednotlivé fázy poskytovania liečebnej starostlivosti o dieťa. Iné okolnosti, ktoré by
mohli mať význam pre posúdenie orgánmi činnými v trestnom konaní, neboli pri pitve zomrelého dieťaťa
zistené.M. J.. A. T., R.. na hlavnom pojednávaní, na ktorom bolo doplňované dokazovanie potom, čo krajský
súd vec vrátil okresnému súdu na prejednanie v potrebnom rozsahu a meritórne rozhodnutie opätovne
zotrval na svojich záveroch aj prednesoch z hlavného pojednávania pred 05. marcom 2013. Na druhej

strane však v niektorých prednesených zisteniach a záveroch prof. J.. R. Y., D.., tiež A. sa stotožnil, aj
podstatnejšieho významu, keď pripustil možnosť, že v čase pred smrťou maloletého W. mohlo dôjsť
u neho k mikroaspirácii žalúdočného obsahu ako aj k asfyktickej príhode, ktorá však na druhej strane
inak sama o sebe by nemohla spôsobiť takýto následok, ale v kontexte s inou komplikáciou. Opätovne
potvrdil a zdôraznil, že pitva, ktorá bola u maloletého zosnulého nariadená a vykonaná - zákonne bola

pitvou zdravotnou a nie súdnou a preto iba v rozsahu toho, čo bolo požadované od subjektu, ktorý na
takúto pitvu v tom čase telo zosnulého maloletého odosielal. Taktiež opätovne potvrdil a zdôraznil, že
niektoré odobraté vzorky na ďalšie laboratórne skúmanie boli znehodnotené nešťastnou náhodou.

Znalec J.. H. X., R.., z odboru X/XXXX predniesol na hlavnom pojednávaní znalecké závery v
zhode s podaným písomným znaleckým posudkom číslo 8/2010 na zosnulého maloletého XX-XXX,

nachádzajúcom sa na č. l. 80-110 trestného spisu a na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že pri
opakovanom vyšetrení XX.XX.XXXX o 18.20 hod. službukonajúca lekárka J..
E. podcenila anamnestické údaje matky o sťaženom náhlom chrčivom dýchaní, o pretrvávajúcich
vysokých teplotách, nekľude dieťaťa. Anamnéza svedčila o tom, že zdravotný stav sa zhoršuje.
Službukonajúca lekárka aj v správe o ošetrení maloletého uviedla, že má dýchanie s námahou, ale

bez piskotov, celý je spotený, je veľmi nekľudný, postupne sťažene dýcha, nedá sa mu nadýchnuť.
Na základe sťaženého dýchania podala na ambulancii maloletému Rektodelt rektálne (kortikoid) a
inhalačne adrenalín. Tieto lieky sa podávajú na uvoľnenie obštrukcie v horných a dolných dýchacích
cestách, čo pravdepodobne lekárka predpokladala ale nezaznamenala v dokumentácii. Z dôvodov v
akomzdravotnomstavebolmaloletý,akúanamnézuudávalamatka,aleajakýpopisstavuzaznamenala

lekárka, bolo potrebné dieťa dôkladnejšie vyšetriť. Bolo potrebné rozšíriť vyšetrenia, pretože už to bolo
opakujúce sa, o niektoré tzv. zápalové markery a vyšetriť snímok hrudníka, v prípadne nemožnosti
previesť tieto vyšetrenia na lekárskej stanici prvej pomoci bolo potrebné maloletého odoslať na
pracovisko, kde tieto možnosti boli, aby sa stanovila presnejšia diagnóza a kde by sa previedla
kompletná diagnostika, následná a podľa potreby liečba. Priebeh ochorenia poukazoval na možnosť

invazívneho bakteriálneho ochorenia, ktorý mal rýchly priebeh. R. túto skutočnosť podcenila, prehliadla.
Postup X nebol v súlade so zákonom, nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony
na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby
alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. (ust. § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.) Pri prvom vyšetrení naR. prvej pomoci dňa

12.12.2009 o 14.04 hod. XX.XX postupovala pri diagnostike a liečbe ako je bežné na lekárskej
stanici prvej pomoci, pri bežnom infekte horných dýchacích ciest vrátane získavania anamnestických
údajov. Pri druhom vyšetrení, o štyri hodiny neskôr, službukonajúca lekárka už pri anamnéze matke o
zdravotnom stave svojho syna U.F. o sťaženom náhlom dýchaní, chrčivom dýchaní, nekľude, opakovane
vysokých teplotách si mala ešte viac upresniť anamnestické údaje. Bolo to predčasne narodené dieťa,

či nemalo opakované infekcie predchoroby, možnosť zníženej obranyschopnosti. V správe o vyšetrení
lekárka uviedla, že má dýchanie bez piskotov, ale s námahou, celý je spotený, veľmi je nekľudný,
postupne sťažene dýcha, nedá sa mu nadýchnuť. Tieto symptómy svedčili o tom, že prebieha ťažký
zápal dýchacích orgánov. Auskultačne dýchanie ešte mohlo byť bez vedľajších fenoménov, napr.
vrzgoty. Nie ja záznam o frekvencii dýchania, v tomto stave dieťaťa bolo treba spresniť diagnózu. Čiže

nevyhodnotila správne a svojím spôsobom podcenila zdravotný stav. Všetky tieto príznaky svedčili o
tom, že u nebohého J. išlo o ťažšiu infekciu, ktorú bolo potrebné riadne dodiagnostikovať a liečiť. Y.
lekárka pravdepodobne predpokladala možnosť ťažkej infekcie dýchacích ciest, keďže pri liečbe na
ambulancii použila rektálne kortikoidy a inhaláciu adrenalínom, lieky, ktoré sa používajú okrem iného
aj na uvoľnenie obštrukcie dýchacích ciest. Y. lekárka nezhodnotila správne klinický stav maloletého

J. F., už len na základe anamnézy, opakovaného vyšetrenia dieťaťa mala pri vyšetrení použiť niektoré
pomocné vyšetrovacie metódy a vyšetriť Rtg. pľúc (snímok z neho). Keďže tieto vyšetrenia neboli
prevedené, pravdepodobne pre nedostupnosť na lekárskej stanici prvej pomoci, nebola stanovená
správna diagnóza, bolo potrebné dieťa odoslať na hospitalizáciu na detské oddelenie. Diagnóza bola
tonzilitída, zápal mandlí, tak bola vedená v dokumentácii. Nebohý J. F. sa narodil predčasne v 35.

týždni tehotenstva, spontánne, záhlavím, s pôrodnou hmotnosťou 2 170 gramov a pôrodnou dĺžkou 44
cm. Popôrodný priebeh bol bez komplikácií, prekonal novorodeneckú žltačku, chudokrvnosť predčasne
narodených, hlienový výtok z oboch spojivkových vakov, mal podkožné krvácania na tvári a tele. Bol
prepustený na 18. deň z nedonoseneckého oddelenia, bol dojčený, riadne očkovaný, veľmi dobreprospieval, vyvíjal sa, ako 7 mesačný bol vyradený z ambulancie pre deti s nízkou pôrodnou
hmotnosťou pre primeraný psychomotorický vývoj. Prekonával iba bežné infekcie horných dýchacích
ciest a chudokrvnosť v prvom roku života. Psychomotorický vývin, zdravotný stav pred ochorením,

exitom bol dobrý. Pravdepodobne službukonajúca lekárka podcenila zdravotný stav maloletého dieťaťa,
nakoľko predtým nebol často chorý, neprekonal vážnejšie ochorenie, nebol nikde dispenzarizovaný na
odbornej ambulancii. Vzhľadom na priebeh ochorenia, opakované vyšetrenie v priebehu niekoľkých
hodín, klinický stav, anamnézu matky, v akom dieťa prišlo na ošetrenie mala službukonajúca lekárka
postupovať tak, aby vykonala všetky výkony, ktoré sú potrebné na stanovenie diagnózy a zabezpečenie

správnej starostlivosti, liečby. Q. nepostupovala správne. X. išlo o prudkú, invazívnu bakteriálnu infekciu
dýchacích orgánov, ako som sa ja neskôr dozvedel z pitevného nálezu, došlo k redukcii plochy zdravého
pľúcneho tkaniva, k hypoxii organizmu, stav bol ešte zhoršovaný vysokou teplotou, ktorá tiež prispieva k
opuchumozgu.Nemusíbyťanizápalpľúcadieťamôžeexitovaťnaopuchmozguprivysokejteplote,keď
sa to neustráži. Ťažký opuch mozgu spôsobil, že došlo ku kónusu (vtlačeniu) časti mozgového kmeňa -
mozgového mostu a predĺženej miechy do oblasti veľkého záhlavového otvoru v lebke, ktorý vyústil do

definitívneho zastavenia činnosti srdca a dýchania (kardiorespiračné zlyhanie).Včasnou hospitalizáciou
maloletého J. F., jeho komplexným vyšetrením, stanovením správnej diagnózy a následnou intenzívnou
liečbou boli predpoklady úspešnej liečby a tým zabrániť jeho úmrtiu.

Znalec J.. H. X., R.. na hlavnom pojednávaní, na ktorom bolo doplňované dokazovanie potom, čo

krajský súd vec vrátil okresnému súdu na prejednanie v potrebnom rozsahu a meritórne rozhodnutie
opätovne zotrval na svojich záveroch aj prednesoch z hlavného pojednávania pred 05. marcom 2013.
Aj on sa však na druhej strane v niektorých prednesených zisteniach a záveroch prof. J.. J. T., O..,
tiež znalca z A.sa stotožnil, aj podstatnejšieho významu, keď pripustil, že u maloletého mohlo ísť o
tzv. „atypickú pneumóniu", teda pneumóniu bez typických (vonkajších) príznakov. Kontroverzne, oproti

vysloveným názorom a záverov znalca J.. J. J., znalca tiež z odboru zdravotníctva, odvetvia pediatrie
prezentoval postoj, že obžalovaná mala rigorózne pristupovať k diagnostike ochorenia u maloletého
zosnulého, keď ani ňou nasadený liek Klabax podľa jeho názoru nemohol byť dostatočným uspokojením
sa s liečbou maloletého. Opätovne tiež zdôrazňoval potrebu následnej opätovnej kontroly maloletého
potom, čo mu bola nasadená inhalácia adrenalínom. So znalcom J.. J. J. sa tiež rozchádzal vo viacerých

vyslovovaných odborných záveroch, predovšetkým v určení príčiny smrti maloletého.

Znalec J.. Q. J., R.., na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok č.72/2012 a jeho písomný
doplnok vypracovali ako znalci U., s hlavným cieľom interpretovať prípad úmrtia dieťaťa W. v spojitosti
morfologickým nálezom a klinickej interpretácie vývoja jeho zdravotného stavu. Teda podal znalecký

posudok ako medziodborová znalecká organizácia hlavne v odvetviach súdneho lekárstva a v odvetví
pediatria. Znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 28.04.2012. Išlo o znalecký posudok, ktorý
bol vypracovaný na základe pokynov, ktoré prišli od obhajcu obžalovanej. Po analýze prípadu boli
podané odpovede na stanovené otázky, ktorých bolo celkovo 13. V úvode znaleckého
posudku vyjadrili istú núdzu vo faktografii podkladov, ktoré boli doručené. Odpovedali limitovane na

položené otázky, až do momentu, kým boli zo strany súdu sprístupnené histologické preparáty a bločky
z pitvy dieťaťa, ktoré nezávislým spôsobom ohodnotili jednak znalcami znaleckej organizácie, ale aj
odbornými konzultantmi z oblasti patologickej anatómie, ktorých si pre tento účel zvolili a vybrali. K
hlavným záverom znaleckého posudku uviedol, že tento sa týkal vykonanej morfologickej diagnostiky
vykonanej pri úmrtí dieťaťa J. F., kde hodnotili spôsob a proces vykonanej pitvy, ktorá bola nariadená

prehliadajúcim lekárom ako zdravotnícky výkon a následne bola prekvalifikovaná ako pitva podľa
Trestného poriadku s pribratím znalcov do konania. Skúmali jednotlivé pitevné nálezy makroskopické,
následne aj mikroskopické, hlavné závery, ktoré sa týkajú morfologickej diagnostiky sú také, že po
doplnení mikroskopického vyšetrenia vlastného a po doplnení ďalšieho vyšetrenia histologického,
mohli ako znalci konštatovať zhodu v základnej morfologickej diagnostike pľúc, teda potvrdili základnú

diagnózu hnisavého zápalu pľúc z tých preparátov, ktoré boli odobraté pri pitve. To bola základná vec,
ktorá bola podstatná v rámci morfologickej diagnostiky. Ďalej vo svojom znaleckom
posudku a v jeho doplnení konštatovali, že v danom prípade v rámci vykonania pitvy mohlo byť vykonané
aj virologické vyšetrenie, t.j. pitvajúci lekári mohli pátrať po možnej virologickej príčine, teda víruse, ktorý
mohol spustiť zdravotné ťažkosti dieťaťa s tým, že nebolo im zjavné z podkladov, prečo vlastne nebolo

vykonané virologické vyšetrenie. To bola v podstate prvá vec, kde nie sú celkom v zhode so znalcami,
ktorí vykonávali takéto vyšetrenie, pretože takéto vyšetrenie by mohlo byť vykonané. Ďalšia záležitosť,
ktorú stanovili, sa týkala toxikologického vyšetrenia Pri pitve nebol odobratý toxikologický materiál na
toxikologické vyšetrenie. V každom prípade však konštatovali, že napriek tomu, že nie je známy možnývyvolávateľ a spúšťač prvotných zdravotných ťažkostí, že po opätovnom prehodnotení mikroskopických
preparátov bolo možné konštatovať, že u dieťaťa bola základná diagnóza hnisavý zápal pľúc a v
nasledovnom znaleckom uvažovaní, dokazovaní, je alternatívne možný iný priebeh mechanizmu smrti

a vlastne dynamiky rozvoja zdravotného stavu dieťaťa, čo prakticky znamená, že dali do súvsťažnosti
morfologický nález s priebehom ochorenia, ktoré bolo dokumentované jednak v zdravotnej dokumentácii
J.. E. a taktiež aj vo svedeckých výpovediach. Teda priebeh poškodenia zdravia a priebeh vývoja
ochorenia sa snažili hodnotiť v súvsťažnosti s morfologickým nálezom. Hlavný záver znaleckého
dokazovania, vo vzťahu k morfologickej diagnóze je, že pri tom náleze na pľúcach, takých zápalových

zmenách na pľúcach, ktoré boli zistené a boli popísané v makroskopickej diagnostike v zápisnici z
pitvy, nemuselo nevyhnutne dieťa J. F. v čase, keď navštívilo lekársku stanicu prvej pomoci, byť v stave
respiračnej insuficiencie, čo prakticky znamená, že nemuselo byť bezpodmienečne v stave dychovej
tiesne, teda jeho priebeh ochorenia mohol byť aj taký, že dominantným príznakom poškodenia zdravia
nemusela byť dychová tieseň, pretože neboli v zdravotnej dokumentácii dokumentované nálezy, ktoré
by to jednoznačne potvrdzovali, namodranie slizníc, namodranie kože, zapojenie pomocných dýchacích

svalov, prípadne iné ďalšie počuteľné fenomény, ktoré by boli počuteľné nad pľúcami alebo aj bez
použitia fonendoskopu pri dýchaní dieťaťa. V globále konštatovali, že pri návšteve ambulancie J.. E.
nemuseli byť tieto príznaky dominantné a mechanizmus smrti J. F. vysvetlili, alebo sa pokúsili vysvetliť
tým, čo by zodpovedalo aj morfológii, skutočnosti, že nie na všetkých orgánoch, ktoré boli mikroskopicky
vyšetrené, boli zistené hypoxické zmeny, teda zmeny, ktoré sú podmienené neodkysličením krvi a

následne tkanív. Z toho vyplýva, že ak by dieťa od samého začiatku malo vývoj ochorenia taký, že by
bolo dychovo nedostatočné, zrejme by takýto dlhotrvajúci stav viedol k tomu, že by hypoxické zmeny boli
zistené napr. na pečeni, napr. na obličkách. Keďže bolo dominantné zistenie závažné hypoxické zmeny
v zmysle opuchu mozgu práve na mozgovom tkanive, vyjadrili alternatívny výklad úmrtia ako možnú
tzv. asfiktickú príhodu, t .j., že dieťa zomrelo v dôsledku akútneho uzáveru horných dýchacích ciest,

čo z pohľadu medicíny ako takej, je pomerne významný predpoklad, pretože išlo by o stav sufokácie,
ktorý by súvisel aj s hnisavým zápalom pľúc, pretože dýchacie cesty, či periférne alebo vzdialenejšie,
tie menšie, napokon aj tkanivo pľúc ako také a horné dýchacie cesty by v dôsledku existujúceho zápalu
pľúc vykazovali zvýšenú reaktivitu, to znamená, že pri istom type podnetu by horné cesty dýchacie toho
dieťaťa sa mohli náhle uzatvoriť a vytvoriť tak prekážku okysličovaniu pľúc, čím by došlo k úmrtiu za

okolností, ktoré sú veľmi podobné okolnostiam úmrtia, aké boli v tomto prípade. Ide totiž o to, že v
prípade dieťaťa nemuselo v dlhodobej perspektíve vykazovať známky dychovej nedostatočnosti, teda,
že ani pri pôsobení pani J.. E. z hľadiska forenznej medicíny nemuseli byť vytvorené také podmienky, na
jednoznačné stanovenie indikácie a diagnózy zápalu pľúc. V ambulancii lekára lekárskej stanice prvej
pomoci táto diagnóza nemusela byť rukolapná a zjavne zistiteľná. Pretože ak aj boli pri návštevách

lekárskej stanice konštatované poruchy dýchania, teda pri nádychu počuteľný piskot alebo fenomén,
ktorý poukazoval na zúženie horných dýchacích ciest, tak to mohlo byť práve, tento nález mohol
prekryť možnosť, sluchovým a posluchovým vyšetrením auskultačným, zistiť nález nad pľúcami. Čo je
vlastne istým spôsobom okolnosť, ktorá, keď hodnotíme poskytovanie zdravotnej starostlivosti J.. E., je
pomerne významná. Napriek tomuto, z hľadiska klinickej medicíny v ich znaleckom posudku aj v jeho

doplnku konštatovali postup non lege artis, tzn. postup nesprávne poskytovanej zdravotnej starostlivosti
J.. E. v tom, že pri druhej návšteve, kedy dieťa vykazovalo známky poruchy dýchania, aspoň teda
podľa toho, aké boli ďalšie postupy zvolené a bola mu poskytnutá nebulizačná liečba, tzn. liečba
inhalačná s použitím látok, ktoré rozširujú horné dýchacie cesty, dieťa podľa okolností zareagovalo na
túto liečbu, to znamená, že. zareagovalo istou epizódou zlepšenia zdravotného stavu. Na tento moment

malnastúpiťdiagnostickýprocesauskultačného(posluchového)vyšetrenianazistenieprávetohostavu,
ako vyzerajú tie periférnejšie cesty a pľúca a následne malo byť dieťa ponechané v ambulancii a v
priebehu niekoľkých ďalších minút, až hodín znovu odkontrolované, pretože takáto spastická príhoda
dýchacích ciest znamená kritické zúženie dýchacích ciest a môže sa opakovať. Pri druhej návšteve, za
daných okolností a práve zareagovaním na tú liečbu existovala aj možnosť, že dieťa mohlo byť odoslané

v tejto fáze do nemocničného zariadenia.

Znalec J.. Q. J., R.. na hlavnom pojednávaní, na ktorom bolo doplňované dokazovanie potom, čo krajský
súd vec vrátil okresnému súdu na prejednanie v potrebnom rozsahu a meritórne rozhodnutie aj on
opätovne zotrval na svojich záveroch aj prednesoch z hlavného pojednávania pred 05. marcom 2013.

Znalkyňa J.. N. Y., k znaleckému posudku č.XX/XXXX ako aj k jeho písomného doplnenia, ktorý
bol vypracovaný Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že záver znaleckého posudku súvisí s tým, že v
zdravotnej dokumentácii je uvedená diagnóza, ktorá nie je indikáciou na podanie inhalačnej liečby, teda,ak obžalovaná podávala inhalačnú liečbu, musela mať predpoklad, alebo bola tu príčina - iná diagnóza.
Z tohto pohľadu bola nedostatočne vedená zdravotná dokumentácia a bolo nedostatočné vyhodnotenie
zdravotného stavu, najmä pri druhej návšteve, čo podstatne zvýšilo možnosť náhleho zhoršenia

zdravotného stavu v domácom prostredí, ktoré napokon viedlo k smrti dieťaťa. Postup a diagnóza, ktorá
je uvedená v dokumentácii, nekorešpondujú. V dokumentácii je uvedená tonzilofaryngitída a toto nie je
diagnóza na podanie inhalačnej liečby. Ak tu bol dôvod na podanie inhalačnej liečby, tak tu bola prítomná
iná diagnóza a ak to v zdravotnej dokumentácii nie je, tak zdravotný stav nebol vyhodnotený správne. Ak
si pani doktorka myslela, že má dieťa inú diagnózu, mala tam zaznamenať svoj názor a svoju indikáciu,

ak to tak neurobila, postup nie je správny, čo je uvedené i v znaleckom posudku. Ak pani doktorka
hovorí o príznakoch inspiračné dyspnoe a matka uvádzala ťažkosti s dýchaním, že dieťa chrčalo, to
sú tiež rozdielne informácie. V lekárskej správe je zapísané sťažené dýchanie, ale nie je tam napísaný
inspiračný stridor. Pokiaľ príde dieťa druhýkrát a sú tu problémy jednak so zhoršením zdravotného stavu
a s neistou diagnózou, pretože tá diagnóza zrejme nebola istá, keď bola jedna zapísaná a druhá sa
liečila, tak treba zvažovať možnosť hospitalizácie, prípadne možnosť ďalších vyšetrení. V možnostiach

ošetrenia dieťaťa v ambulancii pohotovostnej služby sú diagnostické možnosti limitované a ak má lekár
podozrenie na ochorenie, ktoré nemôže svojimi prostriedkami diagnostikovať, tak je namieste odoslanie
do nemocnice, buď na konziliárne vyšetrenie alebo na hospitalizáciu.

Znalkyňa J.. N. Y. na hlavnom pojednávaní, na ktorom bolo doplňované dokazovanie potom, čo krajský

súd vec vrátil okresnému súdu na prejednanie v potrebnom rozsahu a meritórne rozhodnutie aj on
opätovne zotrval na svojich záveroch aj prednesoch z hlavného pojednávania pred 05. marcom 2013.

R.. J.. R. Y., D.. v konaní pred okresným súdom vypočutý ako znalec vo svojom písomnom vyhotovení
odborného posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva na

otázky obhajoby písomne odpovedal najmä nasledovné: Ako príčinu smrti maloletého vidí v askyktickej
príhode - dusenia zapríčineného vdýchnutím (aspiráciou) žalúdočného obsahu do dýchacích ciest pri
zvracaní. Aspirácia sprevádza zmenu vzdušnosti pľúc. Poznamenal, že príčinou pľúcneho zápalu mohla
byť tiež aspiračná bronchopneumónia. Ďalej uvádzal, že v danom prípade vzhľadom na pitvu, ako bola
vykonaná absentuje virologický a bakteriologický odber a teda aj podklad pre presné určenie zápalu

pľúc (pneumónia), jeho pôvod (agens) u maloletého poškodeného, čo je nedostatkom pre následné
ďalšie znalecké skúmanie z oblasti klinickej medicíny. Vidí zásadný rozdiel medzi virologickým a
bakteriologickým pôvodom pneumónie, keď pri bakteriologickom pôvode môže dôjsť aj k syndrómu
neočakávaného či náhleho úmrtia, ktorý môže nastať aj u jedinca bez prejavov ochorenia.

D.. J.. J. T., O.. v konaní pred okresným súdom taktiež vypočutý ako znalec vo svojom písomnom
vyhotovení odborného posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatrie okrem iných
svojich odborných záveroch konštatoval, že obžalovaná postupovala ako pediater v rámci súčasných
poznatkov lege artis (v súlade so zákonom). Aj on vyslovil názor, že chýba podklad pre presnejšiu
diagnostiku príčinu smrti u maloletého. Nevylúčil, že mohlo ísť o neočakávané úmrtie, čo obžalovaná

nemohla predvídať. Maloletý poškodený dostal navyše antibiotikum. Taktiež mohlo ísť aj o atypickú
pneumóniu, teda bez typických príznakov - dušnosť, ...). Zápal pľúc bol príčinou smrti. Zápis obžalovanej
vzdravotnomzáznameneodpovedaltomu,čodiagnostikovala.Prevyvíjajúcísazápalpľúcbolnasadený
liek obžalovanou dostačujúci, ale už nie pre rozvinutý, kedy je nutné viac dávok či zmena liečby.
Obžalovaná mala svoje závery o diagnóze zmeniť pri druhom vyšetrení maloletého.

Znalec prof. J.. K. J., O.. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia anesteziológia a resuscitácia v
konaní pred okresným súdom vo výsluchu na hlavnom pojednávaní prezentoval svoje odborné závery
v súlade s obsahom svojho písomne vyhotoveného posudku č. 1/2013 na základe okruhu zadaných
otázok obžalovanej prostredníctvom zvoleného obhajcu. W. poukázal okrem iného aj na to, že maloletý

poškodený 2 hodiny a 15 minút pred smrťou sa napil čaju a boli mu podané lieky matkou., ktorá
neudávala, že dieťa bolo cyanotické alebo že by ho bolela hlava. Dieťa nemalo zvýšenú teplotu a
dokázalo sa bez problémov napiť. Možno predpokladať, že dieťa sa v udávanom čase pred smrťou
malo relatívne dobre. Podľa názoru znalca bezprostrednou príčinou smrti maloletého poškodeného
bolo udusenie následkom vdýchnutia obsahu žalúdka do dýchacích ciest následkom zvracania v

ranných hodinách dňa 13. decembra 2009 pri akútnom zápale horných dýchacích ciest a rozvíjajúcom
sa obojstrannom hnisavom zápale pľúc. Ďalej podľa názoru znalca jeho smrť nenastala v dôsledku
nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti obžalovanou. Dodal, že aspirácia je najčastejšou
príčinou tzv. syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa pre rýchlo sa rozvíjajúce patologické procesy, ktoré vovysokom percente končia napriek intenzívnej liečbe smrťou pacienta. V danom prípade na základe
výsledkov uskutočnenej pitvy maloletého zosnulého bol významne zachovaný pľúcny parenchým ľavých
pľúc a tiež aj zachovaný parenchým dolného laloka pravých pľúc sú dostatočným na zabezpečenie

minimálne bazálnej potreby dýchania. Chorobné zmeny na pľúcach maloletého v popisovanom rozsahu
s najväčšou pravdepodobnosťou nemohli samy o sebe kriticky ovplyvniť ventiláciu pľúc.

Znalec J.. J. J. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatrie v konaní pred okresným súdom vo
svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní tiež prezentoval svoje odborné závery v súlade s obsahom

ním podaného písomného znaleckého posudku na základe otázok obžalovanej prostredníctvom
zvoleného obhajcu. Okrem iného uviedol, že pravdepodobnou príčinou smrti maloletého bolo náhle
udusenie sa (asfyktická príhoda) a nesúhlasí so závermi o príčinách smrti v pneumónii. Aj on vyslovil
názor, že bez mikrobiologického, virologického a sériologického vyšetrenia nie je možné určiť pôvodcu
ochorenia, čo osobne považuje za rovnako dôležité ako pitvu. Priebeh ochorenia u maloletého
poškodeného je viac ako neobvyklý a jeho ďalší priebeh nepredvídateľný. Znalec vyslovil svoj názor,

že tým, že u maloletého zosnulého nebolo krátko po jeho smrti vykonané vyšetrenie na prítomnosť
vírusuAH1N1(tzv.prasaciachrípka),niejemožnévylúčiťprítomnosťtejtoinfekcie,ajnapriekznaleckým
záverom znaleckej organizácie forensic.sk v tejto otázke, a to aj napriek tomu, že rodinní príslušníci
maloletého poškodeného neboli infikovaní týmto vírusom, čo potvrdzuje aj ním pribratý konzultant J..
H. U., vedúci lekár K. epidemiológie N. úradu verejného zdravotníctva v Q. M.. Pacient postihnutý

týmto vírusom sa nemusí podľa metodických pokynov hneď hospitalizovať, pokiaľ to nevyžaduje jeho
klinický stav (konkrétnejšie však sám znalec neuvádza aký klinický stav má byť imperatívom pre
hospitalizáciupacientapritakejtodiagnóze).Podľanázoruznalcasmrťmaloletéhopoškodenéhonastala
v dôsledku jeho náhleho úmrtia, bez jeho zavinenia obžalovanou, ktorá nemohla predpokladať takýto
následok, čo znalec bližšie popisoval. Znalec pripustil, že hospitalizácia vzhľadom na odborný dohľad

nad pacientom a adekvátna zdravotnícka technika je vyššou pravdepodobnosťou či prevenciou pred
nezvratným následkom - smrťou pacienta, avšak v prípade obžalovanej dôvody na jej neodoslanie
dňa 12. decembra 2009 o 18.30 hod. boli natoľko jasné, že táto otázka je irelevantná. Znalec pritom
argumentoval aj štatisticky v prípadoch tzv. prasacej chrípky mortalitou (úmrtnosť) počas hospitalizácie.
Podľa jeho názoru ani vykonaná pitva u maloletého zosnulého nedokázala, že sa jedná o invazívne

bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Streptococcus. Napokon dodal, že o úspešnosti liečby
rozhodujú aj genetické predispozície pacienta, ktoré dnešná lekárska veda ovplyvniť nevie. Znalec na
hlavnom pojednávaní, oproti svojim písomným odborným záverom zmenil svoje vyjadrenie, že maloletý
zosnulý nebol rizikovým pacientom, vzhľadom na svoj vek a amnestické údaje o jeho osobe od jeho
narodenia.

D.. J.. J. U., R.. v konaní pred okresným súdom taktiež vypočutý ako znalec spochybňoval ako
príčinu úmrtia maloletého poškodeného v zápale pľúc. Poukazoval na to, že v danom prípade 65 %
zdravej masy pľúc bolo dostatočných na to, aby dieťa mohlo dýchať. Ako najpravdepodobnejšiu príčinu
smrti označil aspiráciu či mikroaspiráciu u maloletého poškodeného, ako súhrn nešťastných okolností,

ktoré obžalovaná nemohla predvídať. Podľa jeho názoru nebolo chybou, že obžalovaná maloletého
neodoslala na RTG pľúc. Výhradu však mal voči postupu obžalovanej, ktoré zle dokumentovala
v zdravotnom zázname, čo považuje za formálnu chybu.

Okresný súd, viazaný dôvodmi krajského súdu v zmysle Trestného poriadku v tom, ako má procesne

postupovať v rámci potrebného rozsahu opätovného prejednania veci, vykonal doplnenie dokazovania
v súlade s platným Trestným poriadkom, keď osoby, ktoré podávali svoje odborné závery k relevantným
(odborným) otázkam predmetného trestného konania, prostredníctvom obhajoby, ktoré nemali status
(postavenie) znalca na území Slovenskej republiky, tieto na hlavnom pojednávaní postupom podľa §
144 Tr. poriadku zložili predpísaný sľub, boli poučené o právach a povinnostiach v postavení znalca

v trestnom konaní a potom boli následne vykonané ich výsluchy procesnými stranami. V
rámci doplnenia dokazovania listinnými dôkazmi okresný súd prečítal podľa § 269 Tr.
poriadku aktuálny odpis z registra trestov na obžalovanú, aktuálnu správu z registra priestupkov na
obžalovanú,aktuálnusprávuopovestiobžalovanej,novédokumentytýkajúcesauplatnenéhonárokuna
náhradu škody poškodenou, prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu, vyjadrenie lekárky J.. G. H.

apríbalovýletákkliekuX..Okresnýsúdvšakneakceptovalniektorénávrhyobžalovanejprostredníctvom
novozvoleného obhajcu na doplnenie dokazovania. Opätovný výsluch svedkyne J.. J. E. nepovažoval
za potrebný. Táto svedkyňa bola už raz na hlavnom pojednávaní vypočutá, a to podrobne procesnými
stranami, bez porušenia ich práva na spravodlivý súdny proces, resp. jeho dodržania. Pritom obhajobaneuviedla žiaden vážny a tým aj relevantný dôvod na jej opätovný výsluch. Skutočnosť, že obžalovaná
medzičasom zmenila obhajcu nemôže byť sám o sebe dôvodom na opätovné vykonávanie dôkazu.
V tomto kontexte potom ani okresný súd nemohol akceptovať oboznámenie výpovede tejto svedkyne

potom, čo návrh na jej opätovný výsluch nebol súdom akceptovaný, hoci aj táto písomne uvádzala
skutočnosti pred notárskym úradom. Takto vykonaný dôkaz nemá oporu zákonného dôkazu podľa
Trestného poriadku. Napokon aj vykonanie tohto dôkazu, z pohľadu obhajoby, vzhľadom na všetky
vykonané dôkazy sa javí už bezpredmetným. Okresný súd tiež nemohol akceptovať ani doplnenie
dokazovania prečítaním písomného vyjadrenia J.. Q. U., O... Menovaný, ako vyplýva z obsahu trestného

spisu (č. l. 427-445), odmietol obhajobe urobiť znalecký posudok pre jeho pochybnosť o svojej
nezaujatosti, čo bližšie popisoval. Preto v tomto kontexte nebolo možné ani považovať akékoľvek jeho
vyjadrenia z hľadiska tak objektivity ako aj vierohodnosti za použiteľný, resp. aj zákonný
dôkaz v tomto trestnom konaní, a to ani v prípade, že krajský súd považoval vo svojich písomných
dôvodoch uznesenia za potrebný takýto dôkaz vykonať (strana 9 prvý odsek citovaného uznesenia
krajského súdu). Napokon okresný súd, aj napriek stanovisku krajského súdu v dôvodoch svojho

uznesenia (strana 9 druhý odsek) je toho názoru, že aj vzhľadom na preukázaný skutkový stav veci a
závery znaleckého skúmania pred súdom pred 05. marcom 2013, ktoré sú aj v podstatných otázkach
protichodné oproti záverom znaleckým záverom v rámci doplneného dokazovania, predovšetkým na
zhodujúci sa záver takmer všetkých znalcov, že absentuje elementárna - základná diagnostika, teda
presná príčina choroby maloletého zosnulého, ktorá nie je presne dostatočne určená a špecifikovaná,

nie je potom ani dostatočným podkladom pre ďalšie znalecké skúmanie a závery (z odboru klinickej
medicíny - pediatrie), ktorá má príčinu v tom, že pri vykonávaní pitvy maloletého zosnulého nebol
zabezpečený výsledok virologického a bakteriologického vyšetrenia, ktorý diagnosticky nedostatok už
nemožno v súčasnej dobe odstrániť, a teda zopakovať tieto odbery a diagnostiku, že táto skutočnosť má
rozhodujúci vplyv na to, že akékoľvek ďalšie nové znalecké skúmanie sa javí už bezpredmetným, hoci by

malo ísť aj o špecializované vedecké a odborné pracovisko alebo špecializované odborné pracovisko,
na základe vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a to aj s poukazom na zistenia
obhajoby o takomto pracovisku, čo novozvolený obhajca obžalovanej už signalizoval v odvolacom
konaní krajskému súdu (jeho list zo dňa 17. júla 2014 doručený Krajskému súdu v Trenčíne dňa 21.
júla 2014).

Z oboznámených listinných dôkazov ich prečítaním boli zistené tieto nasledovné skutočnosti:

Z oznámenia o výsledku šetrenia podania č. R. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka W., zo dňa 15.04.2010 (na č. l. 6-8 trestného spisu) vyplynulo, že ošetrujúca lekárka nevylúčila

možnosť, že sa jedná o bakteriálnu etiológiu ochorenia v jej iniciálnom štádiu. Stav dieťaťa sa v
priebehu niekoľkých hodín vyvíjal nepriaznivo - pretrvávali vysoké horúčky, napriek intenzívnej snahe
o ich zníženie a objavilo sa ťažké, chrčivé dýchanie potencované nekľudom dieťaťa. V náleze pri
opakovanom vyšetrení bolo dieťa už afebrilné, ale nekľudné, spotené, ťažko dýchalo, nedalo sa mu
nadýchnuť do tej miery, že sa lekárka rozhodla pre inhaláciu adrenalínu. Je zrejmé, že klinický stav

sa neupravoval, ale naopak - zhoršoval, a to aj napriek tomu, že lekárka v zdravotnej dokumentácii
zaznamenala úplne negatívny auskultačný (posluchový) nález na pľúcach. C. konštatoval, že už prvá
ordinácia antibiotika pripúšťala možnosť bakteriálnej infekcie, a že pre spresnenie etiológie (vírusové,
versus bakteriálne ochorenie) sa v súčasnosti rutinne vykonávajú viaceré vyšetrenia, resp. niektoré z
nich: 1. FW - vyšetrenie sedimentácie za prvú hodinu; 2. Vyšetrenie počtu bielych krviniek; 3. Pozitivita

markerov zápalu (C reaktívneho proteínu - CRP). Priebeh ochorenia signalizoval
pravdepodobnosť infekcie bakteriálneho pôvodu. Odporučenie RTG snímku hrudníka a ORL vyšetrenie
by malo byť rutinným pri teplotách u malých detí nad 38,5 st. C, ak je pri vyšetrení dieťaťa jeho klinický
nález minimálny. ÚDSZ zistil nedostatky pri výkone dohľadu: Priebeh ochorenia poukazoval na možnosť,
že išlo o invazívne bakteriálne ochorenie - pleuropneumóniu (zápal pľúc a pohrudnice,

ktoré môže mať veľmi rýchly priebeh s minimálnymi prejavmi a následnou vysokou úmrtnosťou. Pri
záveroch o vyšetrenia dohliadaný subjekt uvedenú možnosť nebral do úvahy. Jednoznačný progres
ochorenia s jeho alarmujúcimi príznakmi si vyžadoval hospitalizáciu a komplexné vyšetrenie s cielenou
útočnouliečbou.Dohliadanýmsubjektomhospitalizáciaudieťaťadoporučenánebola.Výkonomdohľadu
na mieste bolo zistené, že zdravotná starostlivosť J. F., nar. XXXX zo strany dohliadaného subjektu v

dohliadanom období nebola poskytnutá v súlade s ustanovením § 4 odsek 3 zákona č.
576/2004 Z. z., nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.Z Listu o prehliadke mŕtveho (na č. l. 9 trestného spisu) vyplýva, že miesto, dátum a čas úmrtia
J. F. je Z., XX.XX.XXXX o X.XX hod. R. lekármi J.. F. T. a J.. P. U., bolo dňa 13.12.2009 o 10.00

hod. v Z., ako príčina smrti podľa klinického nálezu určené respiračné zlyhanie, ktorému predchádzal
akútny infekt dýchacích ciest s prvotnou príčinou tonsylopharyngitis acuta. Záverečnou diagnózou podľa
vykonanej pitvy J.. A. T., R.., C. pracovisko J., zo dňa 14.12.2009, bolo respiračné zlyhanie v dôsledku
zápalu pľúc a pri zápale pohrudnice vpravo, pričom prvotnou príčinou bol zápal pľúc a pohrudnice a
išlo o úmrtie z chorobných príčin.

Z rodného listu Matričného úradu v Z., vydaného dňa XX.XX.XXXX (na č. l. 10 trestného spisu) vyplýva,
že v knihe narodení vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX je zapísané
narodenie J. F. dňa XX.XX.XXXX v Z., rodné číslo XXXXXX/XXXX, rodičia J. F. a J.. N. F..

Z úmrtného listu Matričného úradu v Z., vydaného dňa XX.XX.XXXX (na č. l. 11 trestného spisu) vyplýva,

že v knihe úmrtí vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX je zapísané úmrtie J. F.
dňa XX.XX.XXXX v Z., naposledy bytom Z., X.. Q. XXX/X.

Zo zdravotnéhozáznamuQ.spoliklinikouZ.,n.o.zodňaXX.XX.XXXX(nač.l.132-135trestnéhospisu)
vyplýva, žeXX.XX.XXXXbola J.. P. E., ktorá v sprievode matky vyšetrila dňa XX.XX.XXXX maloletého

R. pod poradovými číslami XXXX. Prvýkrát pod číslom vyšetrenia J.dňa XX.XX.XXXX o 14.04 hod. pod
poradovým číslo XXX/min., kde sa ako ochorenie uvádzajú od rána teplota 39,5 st. C, nádcha, nedali nič
od teploty, lebo doma mali preexpirovaný Nurofen. Alergie: niečo ako Amoxiklav, ale matka nevie presne.
ĎalW. uvádza: O - pokožka čistá, turgor prítomný, dú. Tonzily nastreknuté, krk bpn (bez patologického
nálezu), dýchanie čisté, bvf, srdce -akcia pravidelná, ozvy ohraničené, fr. 110/min. Záver:

Tonsilopharyngitis ac., Liečba Klabax sir. 2x6 ml, antipyretiká, kontrola v stredu u OL, Diagnóza J 03.9
nešpecifikovaný akútny zápal mandlí. Predpísané lieky Klabax. Druhé vyšetrenie pod číslom vyšetrenia
XXXX dňa XX.XX.XXXX o 18.34 hod. pod poradovým číslomD.. Doplnený je predchádzajúci záznam:
podľa matky zhoršený, asi pred 2 a pol hodinou podaný Nurofen sir. (sirup) 5 ml, a asi
pred hodinou podali čípok á 10 mg. Rektálne aj sprchovali a teplota stále vysoká okolo 39,1 st.C /váži

asi 15 kg/. Dýchanie s námahou ale bez piskotov, krk drobné uzliny obojstranne, dlú. oropatjnryx aj
tonzily červené. Odmeraná teplota 36,9 st.C, celý je spotený. Je veľmi nekľudný, postupne sťažene
dýcha, nedá sa mu nadýchnuť, vhodné N. rec. podaný a inhalácia Adrenalínom. Matka poučená ohľadne
teploty: lieky, zábaly. Doporučené pridať Diazepam, Fenistil, Pamykon, ostatné ďalej. Diagnóza: J 03.9
nešpecifikovaný akútny zápal mandlí. Predpísané lieky: Klabax, Diazepam, Pamykon.

ZúradnéhozáznamuvyšetrovateľaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruTrenčín,Odborkriminálnej
polície zo dňa XX.XX.XXXX (na č. l. 138 trestného spisu) vyplynulo, že vykonaným šetrením bolo v S.
Dr. J. prevádzka HM W. D. nad T. zistené, že liek Klabax nebol v tejto nemocnici XX.XX.XXXX vydaný z
dôvodu, že nebol na sklade, ale bola vydaná náhrada lieku a to Klacid. Liek Klacid bol vydaný na jeden

recept a predaný spolu so sirupom Nurofen v čase 14.47 hod. Tieto zistenia sa zhodovali s výpoveďou
svedka H. F.. Tieto skutočnosti vyplynuli taktiež zo pokladničného bločku S. Dr. J., D. nad T. (na č. l.
139 trestného spisu).

Z výzvy na mimosúdne riešenie náhrady škody zo dňa 07.09.2010 (na č. l. 148-149 trestného spisu)

vyplynulo, že prostredníctvom právneho zástupcu si poškodení J.. F., J. F. a H. F.
žiadajú Q. Z. n.o., Z. podľa § 449 OZ nahradiť škodu vo výške XXX,XX € a podľa § 13 Občianskeho
zákonníka zaplať nemajetkovú ujmu vo výške XXX.XXX,- €. Zo špecifikácie uplatnenej náhrady škody
zo dňa 01.03.2012 (na č. l. 256 trestného spisu) vyplýva, že náhradu škody podľa priloženej špecifikácie
vo výške XXX,XX € ako i výšku nemajetkovej ujmy v sume XXX.XXX,- €, si poškodená J.. N. F. uplatnila

už dňa 08.10.2010.

Z písomného stanoviska k vypracovaným znaleckým posudkom J.. J. U., O.., XXX-XXX I. Q. N. (na č.
l. 186-204 trestného spisu) vyplynulo, že H. P. E. postupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
v súlade s medicínskou praxou a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedošlo k zanedbaniu

povinností. Jediné, čo byT.E. vytkol je to, že pri druhej vizite nepreklasifikovala v písomnom zázname
z vyšetrenia diagnózu z tonzilofaryngitídy na akútnu laryngitídu. Z poskytnutých liečebných výkonov
ale vyplýva, že predpokladala diagnózu laryngitídy a odpoveď pacienta na v ambulancii poskytnutú
liečbu, bola v súlade s očakávaním - pacientov stav sa zlepšil. Vyjadril predpoklad, že ak by saklinický stav Q. F. nebol po podanej liečbe zlepšil (úľava pri dýchaní, nemal horúčku), bola by J.. E.
zabezpečila ďalšie vyšetrenie, resp. hospitalizáciu. Následný vývin pri klinickom obraze opísanom v
predloženej dokumentácii nemohla predpokladať. Podľa jeho názoru išlo o nešťastnú zhodu okolností,

keď aj s prihliadnutím na nepriaznivú epidemiologickú situáciu (pandemický chrípkový vírus H1N1) na
Slovensku v decembri 2009, zosnulý J. F. s vysokou pravdepodobnosťou podľahol na nečakane rýchlo
prebiehajúcu chrípkovú encefalitídu komplikovanú aj súbežnou (bakteriálnou alebo vírusovou) prevažne
pravostrannou pleuropneumóniou.

V preklade odborného článku (na č. l. 234-244 trestného spisu) sa popisuje podrobnejšie chorobnosť a
úmrtnosť na detskej jednotke intenzívnej starostlivosti spojená s chrípkou A.

Zo stanoviska k znaleckým posudkom J.. H. H., primára X. pre XX.XX.XXXXFN Q., zo dňa 28.02.2012
(na č. l. 297-299 trestného spisu) vyplynul záver, že po komplexnom preštudovaní dostupnej
dokumentácie klinický vývoj a priebeh choroby nesvedčí jednoznačne a nespochybniteľne pre

smrť v dôsledku kardiorespiračného zlyhania pri zápale pľúc, že nie je možno zaujať stanovisko,
že by hospitalizácia jednoznačne a nespochybniteľne zabránila úmrtiu dieťaťa, že nie je možno
zaujať stanovisko, že lekárka jednoznačne a nespochybniteľne pochybila v poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, a že lekárka sa jednoznačne dopustila formálnych chýb vo vedení dokumentácie (chýbanie
času vyšetrenia pri druhej návšteve, chýbanie diagnózy zápalu hlasiviek, rozsah objektívneho nálezu).

Z písomného vyjadrenia Q. G. H. vyplynulo, že príčinou smrti maloletého poškodeného bolo
pravdepodobne kardiorespiračné zlyhanie v dôsledku aspirácie žalúdočného obsahu v dôsledku
gastroesophageálneho refluxu s možným reflexným laryngospazmom. Nevylúčila ani možnú sprievodnú
reflexnú vagovú zástavu srdca. Vyslovila tiež úvahy o správnosti voľby antibiotika, keď pritom poukázala

na to, že u maloletého poškodeného nebola indikovaná urgentná hospitalizácia. Obžalovaná pri voľbe
medzi hospitalizáciou /(alibizmus) a domácim liečením (zodpovednosť) nemohla predpokladať, že
maloletý poškodený ráno aspiruje žalúdočný obsah.

Z predložených listín poškodenou J.. N. F. prostredníctvom splnomocneného zástupcu na hlavnom

pojednávaní vyplývajú skutočnosti, ktoré majú byť podkladom pre priznanie uplatňovaného nároku na
náhradu škody.

Zo zabezpečených aktuálnych správ na osobu obžalovanej vyplýva, že táto je doposiaľ všestranne
bezúhonnou osobou, bez poznatkov o jej negatívnom chovaní sa na verejnosti.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov spôsobom a v
rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené súdom so zreteľom na ustanovenia § 2
odsek 19, § 278 odsek 1, odsek 2 Tr. poriadku, vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade
s § 2 odsek 12 Tr. poriadku, t. j. jednotlivo avo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá

z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala s konštatovaním, že potom, ako už procesné
strany, po vykonaní doplneného dokazovania, keď odvolací krajský súd vrátil okresnému súdu vec na
opätovné prejednanie v potrebnom rozsahu a opätovné meritórne rozhodnutie, nemali ďalšie relevantné
návrhy na doplnenie dokazovania a jeho doplnenie už ani súd nepovažoval za potrebné, dospel
okresný súd k tomu, že v danom prípade možno opätovne konštatovať, že bolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná a súčasne aj to, že tohto žalovaného skutku sa dopustila
obžalovaná J.. XX. E.. K uvedenému konštatovaniu však je potrebné poukázať na dôležitý, v danom
prípade správne vyslovený názor krajského súdu v dôvodoch svojho rozhodnutia - rozsudok zo dňa 19.
augusta 2013 č. k. 23To/51/2013-468, strana 6, tretí odsek odspodu, kde sa konštatuje, že predmetná
trestná vec je z hľadiska dokazovania a rozhodovania mimoriadne obtiažna ani nie tak po skutkovej

stránke, ako po stránke odbornej klasifikácie (medicínskej) zisteného skutkového stavu veci (konanie
či opomenutie obžalovanej a príčina smrti maloletého poškodeného), pretože až po takejto odbornej
klasifikácii (záveroch) môže súd pristúpiť k právnemu posúdeniu žalovaného skutku podľa Trestného
zákona účinného v čase spáchania žalovaného skutku (t. j. prítomnosť obligatórnych formálnych znakov
žalovanejskutkovejpodstatytrestnéhočinučiinéhodoúvahyprichádzajúc,vrátanemateriálnehoznaku,

resp. korektívu, t. j. stupňa nebezpečnosti konania či opomenutia obžalovanou).

Obžalovanej obrana, spočívajúca v tom, že až do meritórneho rozhodnutia súdu pokladala svoj odborný
postup a prístup lekára, ktorý prezentovala od prípravného konania, za celkom správny s maximálnoudávkou svojej odbornej pomoci, bola vyvrátená vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní, a to
výpoveďou svedkyne a poškodenej J.. N. F., výpoveďou svedka H.
F., ktorí v konaní opakovane tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom vypovedali bez

podstatných rozporov a podporne tiež výpoveďou svedka J. F.. O vierohodnosti týchto dôkazov súd
nemal najmenších pochybností. Rovnako tak nemal súd takéto pochybnosti ani o ďalších vykonaných
kľúčových dôkazoch, ktorými boli znalecké posudky z odboru zdravotníctva a farmácie, odbor súdneho
lekárstvaapediatrie,ktorébolizabezpečenéužvofázeprípravnéhokonaniaorgánmičinnýmivtrestnom
konaní, a ktoré prezentovali na hlavnom pojednávaní opakovane znalci J.. A. T., R.. a J.. H. X., R..

Práve závery týchto znaleckých posudkov, ktoré sú bez výrazných rozporov jasné a zrozumiteľné v
podstatných bodoch (rozvíjajúce sa ochorenie - pneumónia u maloletého, zjavne nesprávna
diagnostika obžalovanej navyše s formálnym pochybením pri jej písomnom hodnotení v zdravotnom
zázname) ako aj obšírne verbálne vyjadrenia menovaných znalcov na hlavnom pojednávaní, keď obaja
znalci boli pritom oboznámení aj s obsahmi stanovísk lekárov (J.. J. U., O.., J.. H. H., J..
Q. H.) vrátane odborného článku, ktoré ako listinné dôkazy predložila obžalovaná prostredníctvom

zvoleného obhajcu, ako aj nevyhnutná účasť týchto dvoch znalcov a ich nevyhnutná konfrontácia s
odbornými závermi ostatných vypočúvaných znalcov, ktorých zabezpečila obžalovaná prostredníctvom
zvoleného obhajcu, a ktorí v konaní prednášali svoje odborné závery, nepochybne naďalej aj napriek
prezentovaným záverom znalcov v prospech obžalovanej, ktorí boli pribratí až v štádiu odvolacieho
konania preukazujú skutkové tvrdenia v obžalobe. Je pritom potrebné poukázať na to, že títo znalci

vo svojich vyjadreniach o správnosti postupu obžalovanej ako lekára zabiehali až do oblasti, ktorá
neprináleží ich hodnoteniu a vyslovovaniu záverov, pretože ide o otázku právnu, ktorú môže hodnotiť
iba konajúci súd, ktorý pritom nie je viazaný pri hodnotení dôkazov a priori závermi iba jedného
znalca. Navyše nie je možné z hľadiska odbornosti, pri posudzovaní znaleckých posudkov hodnotiť ich
objektivitu postavenú výlučne na osobe (či už fyzickej alebo právnickej), a súd musí postupovať vždy

v intenciách platného Trestného poriadku, a teda vykonané dôkazy vyhodnocovať jednak jednotlivo,
vrátane ich objektivity (tiež vierohodnosti) a vo vzájomnej súhrne. Pokiaľ ide o opakujúcu sa namietanú
nezákonnosť dôkazu vo vzťahu k týmto dvom znaleckým posudkom obžalovanou, špecifikovanú
prostredníctvom obhajcu, okresný súd nepokladal a ani nepokladá takéto námietky za relevantné.
Hoci J. vykonal v rámci výkonu svojej služby na pracovisku Y., a to bez porušenia ustanovenia § 48

ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, táto namietaná skutočnosť nemá za
následok jeho vylúčenie z pôsobenia znalca v danom prípade. A keďže vo veci nevypovedal ani raz
ako svedok a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho pôsobenie znalca v danom
prípade v zmysle § 144 Tr. por., je potom činnosť tohto znalca plne zákonná a zákonný tým aj
podaný znalecký posudok, na ktorom tento znalec mal účasť. Akékoľvek ďalšie právne názory, ktoré

boli v súvislosti s týmito námietkami obhajcom obžalovanej prezentované po celú dobu konania sú
neakceptovateľné. Preto okresný súd na začiatku štádia hlavného pojednávania (pred 05. marcom
2013)nemalžiadendôvodnapribratienovýchznalcovnapodkladenávrhuobžalovanejprostredníctvom
zvoleného obhajcu. V tejto súvislosti obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu, potom čo
okresný súd takémuto jej návrhu nevyhovel, vzniesla námietku zaujatosti voči samosudcovi, o ktorej

sa však nerozhodovalo so zreteľom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por., keďže takáto námietka
mala základ výlučne v namietanom procesnom postupe súdu. Okresný súd tiež v konaní odmietol
vykonať obžalovanou prostredníctvom zvoleného obhajcu navrhovaný dôkaz výsluchom svedka J.,
pretože nešlo o svedka ku skutkovým okolnostiam, ale o osobu, ktorá iba zaujala svoje subjektívne
(písomné) stanovisko lekára vo vzťahu k prejednávanému prípadu a k znaleckému dokazovaniu z

prípravného konania. Naopak okresný súd potom, čo obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu
predložila ňou zadaný znalecký posudok znaleckej organizácie A. pripustil doplnenie dokazovania o
sprístupnenie uchovaných histologických preparátov zosnulého maloletého, čo malo byť podkladom
pre čo najobjektívnejšie závery tejto znaleckej organizácie, ako aj pre náležité objasnenie skutkového
stavu veci, s prihliadnutím na zachovanie práva na obhajobu obžalovanej osoby, keď už obžalovaná

predložila takýto dôkaz. Závery tohto znaleckého posudku, vykonaného na hlavnom pojednávaní, za
účastiznalcovJ.,prostredníctvomznalcaz odvetviasúdneholekárstvaJ.aznalkynezodvetviapediatrie
J. však nie sú v podstatnom rozpore so závermi predtým vykonaných oboch znaleckých posudkov.
Práve naopak. Okresný súd však pritom dospel k tomu, že závery, predovšetkým znalca z odvetvia
pediatrie, J. sú presvedčivejšie. Nemožno tiež opomenúť dôležitú skutočnosť, že posudok znaleckej

organizácie A..sk s ohľadom na sprístupnenie histologických preparátov zomrelého maloletého vylúčil
infekciu chrípkovým vírusom H1N1 - tzv. prasacej chrípky, ktorý bol jedným z obhajobných argumentov
obžalovanej. Táto skutočnosť je logicky podporovaná aj tým, že osoby, ktoré prišli do priameho, resp.
bezprostredného kontaktu neboli takýmto vírusom infikované. Diskutabilným sa v tomto smere javiaprednášané závery znalca J.. Rovnako tak nemožno opomenúť ďalšiu skutočnosť, na ktorú bolo týmto
znaleckým posudkom, resp. znalkyňou J. poukázané, že podanie inhalačnej liečby obžalovanou nebolo
v súlade s konštatovanou diagnostikou a pokiaľ k nej došlo, nebol dodržaný čas odborného dohľadu

po jej podaní (cca 2-3 hod.). Rovnako tak ani znalecký posudok znaleckej organizácie A..sk vrátane
výsluchu oboch znalcov tejto organizácie na hlavnom pojednávaní nie sú dôkazom, ktorý možno
hodnotiť v konečnom dôsledku ako nevierohodný dôkaz a svojim obsahom tak prispel k rozšíreniu
okruhu dôkazov, ktoré podporujú pravdivosť skutkových tvrdení v žalovanom skutku, ku ktorým patria
tiež viaceré zabezpečené a vykonané listinné dôkazy, a to predovšetkým zdravotné záznamy, list o

prehliadke mŕtveho maloletého, úmrtný list maloletého ako aj oznámenie o výsledku šetrenia Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tieto uvedené dôkazy sú dôkazmi, ktoré na seba nadväzujú,
resp. sa dopĺňajú, podporujú a vytvárajú tak ucelený a logický reťazec dôkazov, bez relevantných
pochybností preukazujúci spáchanie žalovaného skutku obžalovanou, a to aj paradoxne dôkazmi, ktoré
inak svedčili v prospech obžalovanej pri právnom posudzovaní žalovaného skutku ako trestného činu.
Ide predovšetkým o zabezpečené odborné vyjadrenia lekárov, ako dôkazy vykonané pred okresným

súdom v režime znaleckého dokazovania. Odborné závery, prezentované v doplňovanom znaleckom
dokazovaní o tom, že priebeh rozvíjajúceho sa ochorenia u maloletého mal atypický priebeh s poukazom
na popis a zistenia obžalovanej, ktoré uviedla v zdravotnom zázname v inkriminovanej dobe, sú podľa
okresného súdu spochybňované naopak skutočnosťou, že pokiaľ obžalovaná sa dopustila viacerých
chýb, najmä preukázanej chyby pri dokumentovaní v inkriminovanej dobe, nie je možné potom ani

relevantne prijať záver o atypickom priebehu ochorenia u poškodeného maloletého. Pritom je logické, že
obžalovaná sa potom bránila v kontexte toho, čo uvádzala vo svojom písomnom zázname pri ošetrovaní
poškodeného maloletého v inkriminovanej dobe. Pokiaľ ide o ďalšie vykonané dôkazy na hlavnom
pojednávaní (pred 05. marcom 2013), a to výpovede svedkov J. išlo o dôkazy, ktoré výlučne popisovali
skutkový stav, ktorý nastal až momentom smrti maloletého a neprispeli ničím podstatným na obranu

obžalovanej. Rovnako súd vyhodnotil výpovede ďalších dvoch svedkov, oboch zdravotných sestier, H.
T. a J. H., keď najmä svedkyňa J., ktorá bola prítomná pri ošetrovaní opakovanej návšteve obsahom
svojej výpovede nevyvrátila, resp. nespochybnila vierohodnosť tvrdení svedkyne a poškodenej J.
o skutkových okolnostiach, resp. priebehu vyšetrenia pri opakovanej návšteve. Totiž svedkyňa J. H.
nebola prítomná v ambulancii od samého počiatku od vstupu matky s maloletým dieťaťom a druhým

synom H.. Navyše výpoveď svedkyne J. pôsobila aj rozporuplne, keď na jednej strane svedkyňa
uvádzala podrobnosti o priebehu poučenia matky obžalovanou o ďalšej liečbe a neskôr uvádzala,
že nepostrehla to, čo vôbec obžalovaná matke hovorí, pretože zapisovala údaje o ošetrení do knihy.
Pokiaľ ide o písomné stanoviská dvoch lekárov, ktoré vrátane odborného článku a jeho prekladu z
anglického do slovenského jazyka predložila obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu, nejde o

také dôkazy, ktoré by mali mať a napokon mali podstatný vplyv na dôkazný stav veci. Išlo o subjektívne
vyjadrenia osôb, hoci s odborným vzdelaním, avšak bez postavenia znalca (v tom čase), vo všeobecnej
a hypotetickej rovine a bez relevantných poznatkov daného prípadu. Uvedené okresný súd musí
konštatovať aj napriek vykonanému doplnenému dokazovaniu, najmä pokiaľ ide o znalecké posudky
z odboru zdravotníctva a všetkých odborov, ktoré zabezpečila obhajoba v rámci odvolacieho konania.

Pokiaľ aj takmer všetci títo znalci (predovšetkým znalci z oblasti klinickej medicíny) obšírne vyjadrovali
svoj názor, že obžalovaná ako lekár pri svojom odbornom postupe zásadným spôsobom nepochybila,
keď maloletému zosnulému mala naopak naordinovať liek Klabax, ktorý je širokospektrálne antibiotikum,
naordinovať podpornú - inhalačnú liečbu, čo malo práve pôsobiť naopak pozitívne k liečbe maloletého
zomrelého, vzhľadom na následok, ktorý napokon u maloletého poškodeného v skutočnosti nastal -

smrť, však možno považovať výlučne už len za špekulácie či hypotézy, hoci ide o odborné názory.
Ich závery nie sú také, z ktorých by bolo možné relevantne konštatovať, že nielen diagnostika, ale
aj nasadená liečba obžalovanou bola konformná s účinnou liečbou preukázaného sa rozvíjajúceho
ochorenia u maloletého (pneumónia - zápal pľúc). Je nespochybniteľným faktom, že obžalovaná pri
opakovanom vyšetrení v inkriminovanom čase ako službukonajúci lekár na lekárskej stanici prvej

pomoci v Q., n. o. v Z. pochybila pri postupe a určovaní diagnózy (ochorenia) maloletého J. keď
navyše ani ňou určenú nesprávnu diagnózu správne nezaznamenala do zdravotnej dokumentácie a
uviedla inú, taktiež nesprávnu diagnózu, keď navyše realizovala aj nie celkom správnu liečbu, resp.
cielenú a účinnú, čo ostatne napr. potvrdzovali aj niektorí odborní lekári, ktorých zabezpečila obhajoba,
v rámci svojich znaleckých prednesov na hlavnom pojednávaní (viď napr. R.). Vyjadrenia znalcov,

ktorí boli vypočúvaní v rámci doplnenia dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktorí pochybenia
obžalovanej bagatelizovali až ospravedlňovali, nemožno v žiadnom prípade akceptovať. Správne
popísaná diagnostika je elementárnym základom pre správne vedenie ďalšej liečby a jej prípadnú
verifikáciu. Obžalovaná, ak aj pristúpila k inhalačnej liečbe, nebol u nej dodržaný odborný dohľad určitýčas (cca 2-3 hodiny) po jej podaní. Obžalovaná, aj napriek svojej dlhoročnej odbornej praxi pediatra
(detský lekár) podcenila, či prehliadla anamnestické údaje o aktuálnom zdravotnom stave maloletého
udávanou matkou, ktorá mu robila sprievod za účasti ďalšieho svojho syna, ako aj to, že sťažené

dýchanie tak, ako ho matka aj druhý jej syn popisoval, bolo zreteľné počuť voľným uchom, teda aj bez
prípadného použitia odborného prístroja - fonendoskopu. Celý stav v konečnom dôsledku nepokladala
za tak rigorózny (vážny), že si vyžaduje ďalšiu odbornú diagnostiku na vyššom pracovisku (nemocnica),
či v súčinnosti s ním, prinajmenšom ani konzílium (poradu) s iným lekárom akoukoľvek formou, hoci
nebola v časovej tiesni a bez takejto možnosti a mala si byť vedomá, že tomu tak byť dôvodne môže, aj

vzhľadom na opakované vyhľadanie lekárskej pomoci v krátkom časovom rozpätí. Obžalovaná, právom
záverečnej reči dňa 05. marca 2013 na hlavnom pojednávaní poukazovala na úroveň vzdelania matky
maloletého, ktorá bola poučovaná aj o spôsobe ako postupovať pri ošetrovaní maloletého v domácom
prostredí, avšak túto skutočnosť mala obžalovaná mať práve sama na zreteli v inkriminovanej dobe
a vzhľadom na uvedené preto mala pokladať opätovné vyhľadanie lekárskej pomoci za jasný signál
o vážnejšom zdravotnom stave u maloletého než ten, ktorý vyhodnotila u neho (okrem iného tiež

nie správne) pri prvom vyhľadaní lekárskej pomoci, ktorý stav nezodpovedá opätovnému odoslaniu
maloletého poškodeného iba do domáceho ošetrenia bez odborného dohľadu (lekár či zdravotná
sestra) a potreby nasadenia medicínskej techniky . Ak sa obžalovaná bránila, hoci nedôvodne, ako
bolo preukázané, že v inkriminovanej dobe bolo pandemické obdobie nebezpečnej, život ohrozujúcej
tzv. prasacej chrípky (vírus H1N1) s fulminantným (rýchlym) priebehom, spôsobujúca popri inom aj

respiračné (dýchacie) problémy, už len táto skutočnosť mala byť rovnako dostatočnou výstrahou na
ďalšiu odbornú diagnostiku (odber krvi na vyšetrenie relevantných markerov, RTG snímok, atď.) či rýchle
odoslanie na hospitalizáciu, resp. jej doporučenie. Obžalovaná s vedomím, že ide o maloletého pacienta
- dieťa, u ktorých ochorenia mávajú nebezpečný a nebezpečne fulminantný (rýchly) priebeh,
mala dostatok času aj podkladov preto, aby účinne pomohla maloletému a a zabránila tak následku,

ktorý mu skutočne hrozil, a ktorý aj fakticky nastal, vzhľadom na skutočné, život ohrozujúce ochorenie (o
to viac u detí), ktoré u neho prepuklo. Naopak, k riešeniu jeho zdravotného stavu nezaujala dostatočne
adekvátny postoj a bez hlbšieho, avšak akútne si vyžadujúceho záujmu, o čom svedčí aj jej verbálna
poznámka - pri dávaní pokynu zdravotnej sestre na inhaláciu. Ak obžalovaná právom záverečnej
reči vyčítala lekárom, ktorí vykonávali pitvu, že neurobili potrebné vyšetrenia na určenie príčiny smrti

maloletého, tak súd pokladá za podstatné zdôrazniť, že obdobné vyšetrenia mali byť vykonané práve
na podnet obžalovanej, počas života maloletého a odvrátiť tak následok, ktorý u neho nastal - smrť.
Podstatným je tiež preukázaná skutočnosť, že obžalovaná nebola objektívne v stave, ktorý jej bránil
tomu, aby svoju povinnosť Y. vykonávala tak, ako sa vyžaduje od jej postavenia nielen na podklade
zákona, ale aj na podklade svojho povolania, resp. poslania. Rovnako tak nebola preukázaná žiadna

skutočnosť, že by smrť u maloletého nastala zavinením inou osobou, a to aj v súvislosti s nesprávnym
postupom pri domácom ošetrovaní, ktoré zabezpečovali rodinní príslušníci, najmä matka. Obžalovaná
tým ako nesprávne, v rozpore s ustálenými medicínskymi postupmi popisovanými predovšetkým v
pôvodnom znaleckom posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatria a aj v rozpore so
zákonom, t. j. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení v inkriminovanom čase účinne neprispela

k zábrane rozvíjajúceho sa nebezpečného ochorenia u maloletého.

Vyššie uvedené preukázané skutočnosti však aj napriek tomu pri právnom posúdení žalovaného skutku,
aj po konštatovaní, že tento sa stal, a že sa tohto dopustila obžalovaná, nie sú dostatočnými pre
relevantné posúdenie miery zavinenia, resp. zisteniu rozhodujúceho podielu viny obžalovanej na smrti

poškodeného maloletého. Totiž pre nezvratné a nespochybniteľné
konštatovanie naplnenia objektívnej stránky žalovaného trestného činu prečinu musí byť daná príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím obžalovanej. Pokiaľ aj v čase prvého
meritórneho rozhodovania okresného súdu, či už trestným rozkazom alebo rozsudkom dňa 05. marca
2013 pre takéto konštatovanie o preukázanej jednoznačnej príčinnej súvislosti konania (či

opomenutia) s následkom u maloletého poškodeného - smrťou takýto kauzálny nexus bol,
a to na podklade vtedy vykonaného okruhu dôkazov, potom čo pred okresným súdom bolo vykonané
doplnené dokazovanie, sa konštatovanie o jeho naplnení už stráca. Podstatnou okolnosťou, ktorá nie je
v zásadnom rozpore so žiadnymi závermi či názormi všetkých znalcov, predovšetkým znalcov z odboru
súdneho lekárstva je skutočnosť, že v danom prípade absentuje skutočne základný preukázaný fakt,

a to, o aké konkrétnejšie ochorenie u maloletého poškodeného išlo. Určenie tohto faktu, na čom sa
zhodli prakticky všetci znalci (J.. zásadne neoponoval, že rozsah jeho skúmania bol obmedzený avšak
bez rozporu s platnou legislatívou, keďže bola vykonaná iba zdravotná pitva) je predpokladom pre
ďalšie konkrétnejšie znalecké závery z oblasti klinickej medicíny, ktoré by boli relevantnou oporou, resp.podkladom pre jednoznačné posúdenie spochybneného kauzálneho nexu u obžalovanej s následkom,
ktorý nastal u poškodeného maloletého. Totiž aj keď konanie, resp. opomenutie obžalovanej ako osoby,
ktorá je povinná odvracať akýkoľvek hroziaci škodlivý následok na zdraví, ako aj skutočnosť, že osoby,

ktoré vykonávali dohľad nad maloletým v domácom ošetrení nepochybili bolo preukázané, nemožno na
podklade doterajšieho vykonaného dokazovania (v odbornej rovine) na druhej strane bezpečne vylúčiť
fakt, že smrť u maloletého poškodeného mohla nastať aj v dôsledku inej okolnosti, na ktorej vznik
nemohla obžalovaná v žiadnom prípade participovať, resp. mať vinu. Súd v tomto smere poukazuje
na prípadne vyslovenú príčinu smrti viacerými znalcami v danom prípade u maloletého poškodeného

spočívajúcej v tzv. „syndróme náhlej smrti", ktorá môže nastať v určitom prípade aj u zdravého
jedinca (viď závery M.). Teda v danom prípade mohlo ísť práve o túto skutočnosť, resp. nemožno
bez rozumových pochybností vylúčiť, aj vzhľadom na popisovaný (priaznivejší) klinický stav maloletého
poškodeného potom, čo sa vrátil z druhého vyšetrenia u obžalovanej, že bezprostrednou príčinou
smrti bolo náhle a neočakávané udusenie - asfyktická príhoda. Toto udusenie tak ako uvádzali znalci
mohlonastaťprivracaní,zvratkamiajmechanizmomaspirácie.Takútomožnúalternatívubezprostrednej

príčiny smrti, na ktorej podiel viny mať obžalovaná nemôže, napokon pri odbornej konfrontácii pripustili
aj pôvodne pribratí znalci. Základná zásada trestného konania, vyplývajúca z Trestného poriadku, t. j.
„in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného" sa premieta do každej
zložky, ktorá je predmetom rozhodovania, teda aj v otázke posúdenia naplnenia kauzálneho nexu -
príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovanej, či jej opomenutím a následkom v danom prípade -

smrťou, ktorá nastala u maloletého J. Aj napriek vyššie uvedeným konštatovaniam o preukázaných
pochybeniach obžalovanej ako lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nebolo nepochybne
preukázané, že toto malo rozhodujúci vplyv na následok, teda smrť u maloletého poškodeného.
Pre na naplnenie akejkoľvek skutkovej podstaty trestného činu podľa Trestného zákona sa vyžaduje
kumulatívne (súčasné) naplnenie všetkých štyroch formálnych znakov a v prípade prečinu aj materiálny

korektív. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania absentuje nezvratne preukázaná
skutočnosť naplnenia objektívnej stránky (konanie či opomenutie obžalovanej v príčinnej súvislosti
s následkom - smrťou poškodeného maloletého) a aj keby boli ostatné tri formálne znaky (subjekt -
osoba obžalovanej z hľadiska veku a vylúčenia nepríčetnosti, subjektívna stránka - zavinenie, objekt
- záujem chránený skutkovou podstatou trestného činu) a materiálny korektív -

stupeň nebezpečnosti konania či opomenutia naplnený, musí okresný súd v danom prípade na podklade
doterajšieho vykonaného dokazovania konštatovať, že žalovaný skutok nie je trestným činom.

Okresný súd ďalej dodáva, že žalovaný skutok bol obžalobou pôvodne kvalifikovaný aj ako naplnenie
ďalšieho kvalifikačného momentu podľa ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1

písm. a) Tr. zákona. Súd však konanie obžalovanej by takto právne posúdiť nemohol, pretože v danom
prípade nie je zachovaný kauzálny nexus vo vzťahu k veku poškodeného maloletého, pretože ide o
prípad nedbanlivostného zanedbania povinnosti obžalovanej ako lekára vo vzťahu k poškodenému, keď
povolanie a poslanie lekára sa viaže na ochranu zdravia bez rozdielu veku.

Pretookresnýsúdobžalovanú,podľa§285písmenab) Tr.poriadkumuselspodobžaloby,prespáchanie
žalovaného trestného činu prečinu, na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe a tak, ako je
aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, oslobodiť.

S predmetným trestným konaním konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, spojené bolo.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaná bola spod obžaloby oslobodená, musel súd procesne postupovať
výlučne podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku a poškodenú J. s uplatneným nárokom na náhradu škody
odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia,

doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.