Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/142/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200812
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: Greenpeace Slovensko,
občianske združenie, Nám SNP 35, P.O.BOX 58, 814 99 Bratislava 1, zastúpený Mgr. Mariánom
Hrbáňom, advokátom, AK Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad jadrového
dozoru Slovenskej republiky, Bajkalská 27, P.O.BOX 24, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 39/2010 zo dňa 01.02.2010, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 39/2010 zo dňa 01.02.2010 a rozhodnutie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky zo dňa
14.12.2009 č. 325/2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žiadal zároveň priznať náhradu
trov konania žalobcovi.
Žalobca v žalobe uvádza, že žiadosťou zo dňa 02.12.2009 žalobca požiadal prvostupňový správny
orgán podľa ust. § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších
predpisov (ďalej iba zák. č. 211/2000 Z.z.) o sprístupnenie dokumentu „Predbežná bezpečnostná správa

JE Mochovce 3. a 4. blok“. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.12.2009 č.
325/2009 žalovaný prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií
zaevidovanej u žalovaného pod evidenčným č. 2819/130-107/2009 a nesprístupnil žalobcovi uvedený
dokument. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žalovaný rozhodnutím č. 39/2010 zo dňa
01.02.2010 zamietol podaný rozklad žalobcu proti prvostupňovému správnemu orgánu a potvrdil jeho
rozhodnutie.
Žalobcauvádza,žejeobčianskezdruženieakoneziskovámimovládnaorganizáciaochrancovživotného

prostredia. Ako medzinárodná organizácia sa zameriava hlavne na problémy celosvetového významu
ohrozujúce životné prostredie, ako aj ľudské zdravie. Okrem iných aktivít žalobca v oblasti energetiky
presadzuje takú podobu energetiky, ktorá by viedla k výraznému zníženiu spotreby zdrojov, obmedzila
dovozy energií zo zahraničia a súčasne neohrozovala našu planétu klimatickými zmenami a jadrovým
odpadom. V tejto súvislosti je snahou žalobcu vyvolať verejnú diskusiu o rizikách spojených s
prevádzkou jadrových elektrární, s jadrovými odpadmi a výrobou jadrových materiálov a možnostiach
ich zneužitia. Žalobca uvádza, že na to, aby mohol účinne a flexibilne dosahovať vyššie uvedené ciele

je nevyhnutné, aby disponoval relevantnými informáciami ohľadom jadrovej energetiky a jadrových
zariadení, ktoré sa týkajú záležitostí životného prostredia.
Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a je nesprávne právne posúdené. V
tejto časti žaloby poukazuje na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., pretože tento zákon neustanovujeosobitné náležitosti pre rozhodnutie o žiadosti o sprístupnení informácií, ako ani pre odvolanie
proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Podľa tohto ustanovenia pre náležitosti rozhodnutia o
sprístupnení informácií ako aj pre náležitosti rozkladu proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií sa

preto používajú príslušné ustanovenia Správneho poriadku a v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 53
Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca nemôže
tvrdiť, že rozhodnutie napadnuté rozkladom je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň, že
žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď napadnuté rozhodnutie odôvodnil ust. § 11 ods. 1 písm.
g/ zák. č. 211/2000 Z.z., takýmto záverom žalovaného žalobca nemôže súhlasiť. Žalobca poukazuje

na ust. § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. a zastáva názor, že argumentácia žalovaného v
napadnutomrozhodnutí,týkajúcasauvedenéhoustanovenia,žezavýkondozorujemožnépovažovaťaj
vydanie súhlasu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. f/ bodu 2 zák. č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej
energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba atómový zákon) nie je
správny.Žalobcapoukazujenato,žežalovanýsavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutianevysporiadal
so skutočnosťou týkajúcou sa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z., a to, že povinná osoba obmedzí

sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontrolu, dohľadu alebo
dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom
výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Žalovaný
sataktovprvostupňovomakoajvdruhostupňovomrozhodnutínevysporiadalstým,prečonepristúpiliba
k obmedzeniu sprístupnenia požadovanej informácie, ale bez odôvodnenia nesprístupnil požadované

informácie v celom rozsahu. V tejto časti žaloby poukazuje na ust. § 12 veta prvá zák. č. 211/2000 Z.z.,
pretože, podľa jeho názoru, z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ sa aj žalovaný domnieva,
že určité informácie v Predbežnej bezpečnostnej správe 3. a 4. bloku Elektrárne Mochovce nie je možné
sprístupniť, pretože to zákon zakazuje, mal tieto informácie vylúčiť a ostatné požadované informácie
mal žalobcovi sprístupniť.

Žalobca uvádza, že zák. č. 211/2000 Z.z. výslovne neuvádza, že je vylúčené sprístupniť dokumentáciu,
ktorú povinnej osobe predložila osoba za účelom splnenia si svojej povinnosti, vyplývajúcej zo
zákona pre vydanie určitého druhu rozhodnutia. Pokiaľ ide o informácie v záležitostiach životného
prostredia Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v

Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006, dokonca priamo predpokladá, že verejnosti sa poskytne aj
aktuálna dokumentácia obsahujúce alebo pozostávajúca z týchto informácií a poukazuje na čl. 4
ods. 1 Aarhuského dohovoru. Podľa názoru žalobcu, v prípade Predbežnej bezpečnostnej správy
Jadrová elektráreň Mochovce 3. a 4. blok nejde o informáciu, ktorú by tretia osoba (v tomto prípade
Slovenské elektrárne, a.s.) nebola povinná žalovanému predložiť. Je síce pravdou, že realizovať stavbu

a prevádzkovať jadrovú elektráreň Mochovce sa rozhodla tretia osoba dobrovoľne, avšak pre splnenie
predpokladov na realizáciu tohto zámeru vyplýva pre túto tretiu osobu zo zákona a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov povinnosť predkladať žalovanému dokumentáciu jadrových zariadení
potrebnú k jednotlivým rozhodnutiam. Takýmto dokumentom, ktorý je tretia osoba povinná predložiť
žalovanému k písomnej žiadosti o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia, je aj Predbežná

bezpečnostná správa (§ 6 ods. 2 písm. h/ atómového zákona a príloha 1 bod B písm. a/ atómového
zákona a § 8 vyhlášky č. 58/2006 Z.z.).
V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberá aplikáciou Aarhuského dohovoru a vplyv Aarhuského dohovoru
na rozhodnutia správnych orgánov. Poukazuje na ustanovenie čl. 5 ods. 5, čl. 4ods. 1, ods. 4 a ods. 6
Aarhuského dohovoru, na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to najmä na čl. 8, čl.

10, narozhodnutiaEurópskehosúdupreľudsképráva.Ďalejuvádza,žejepresvedčený,žepožadované
informácie obsahujú dôležité fakty týkajúce sa bezpečnosti a ochrany verejnosti, ktoré môžu verejnosti
pomôcť lepšie sa rozhodnúť, nakoľko pre ich súkromný život výstavba a prevádzka tohto jadrového
zariadenia predstavuje ohrozenie, aký môže mať dopad prevádzkovanie takéhoto typu jadrového
zariadenia na ich zdravie a kvalitu života, ako aj rozhodnúť sa, či zotrvať v mieste svojho doterajšieho

bydliska. Žalobca ako mimovládna organizácia presadzujúca aktívne svojimi činnosťami ochranu
životného prostredia a podnecujúca verejné diskusie k ochrane životného prostredia, osobitne v tomto
prípade verejná diskusia k rizikám výstavby a prevádzky tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne
Mochovce, má základné právo na prístup k informáciám z dokumentu „Predbežná bezpečnostná správe
JE Mochovce 3. a 4. blok“, pretože tieto informácie je nevyhnutné poznať pre informovanú verejnú

diskusiuomožnýchnegatívnychdopadochprevádzkyjadrovejelektrárneMochovcenakvalituživotného
prostredia.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa zaoberal tým, že na prvej strane žaloby je označenie žalobcu ako
„GreenpeaceSlovensko,občianskezdruženie,zastúpenéMgr.V.F....“.Podľapodanejžalobyježalobca
zastúpený advokátkou Mgr. Máriou Kolíkovou, na základe plnomocenstva zo dňa 29.03.2010, avšak túto

plnú moc podpísala p. F.. Podľa názoru žalovaného p. V. F. nie je štatutárnym orgánom, resp. osobou
splnomocnenou na takéto právne úkony, resp. plnomocenstvo advokátke neudelila oprávnená osoba
konať za občianske združenie, čiže za žalobcu a žiadal s ohľadom na to, konanie zastaviť.
Žalovaný zastáva názor, že napadnutým rozhodnutím v konaní postupoval správne a preto žiada, aby
súd žalobu zamietol. Žalobca svojím opačným názorom na súbeh nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre

nedostatok dôvodov a zároveň nesprávne právne posúdenie veci neopiera o žiaden konkrétny právny
predpis ani o žiaden konkrétny judikát, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobcov názor je správny a
opodstatnený. Žalovanému nie je zrejmé, čo mal ešte v konaní o nesprístupnení informácie skúmať a
aké skutkové a právne okolnosti mal ešte brať do úvahy pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000
Z.z.. V konaní o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií má povinná osoba povinnosť:
a/ skúmať, či požadovanú informáciu má alebo nemá k dispozícii,

b/ ak požadovanú informáciu má k dispozícii, tak má preskúmať, či neexistuje obmedzenie alebo zákaz
jej sprístupnenia,
c/ ak neexistuje právny základ na obmedzenie alebo nesprístupnenie požadovanej informácie, tak
správne kvalifikovať skutkový stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu a toto relevantné
ustanovenie použiť na nesprístupnenie informácie a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Žalovaný uvádza, že „Predbežnú bezpečnostnú správu 3. a 4. bloku JE Mochovce 3,4“ má k dispozícii.
Táto dokumentácia bola použitá v konaní o vydanie súhlasu na realizáciu zmien v predloženom rozsahu
v dokumente „Predbežná bezpečnostná správa 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce“ podľa § 4 ods. 2 písm.
f/ bod 2 atómového zákona. Uvedené konanie žalovaného je podľa § 31 ods. 16 atómového zákona
jednoznačne vymedzené a spadá pod explicitne určený rozsah výkonu štátneho dozoru vykonávaného

žalovaným. V danom prípade teda je potrebné konštatovať, že prvostupňový správny orgán a žalovaný
správne rozhodol, keď nesprístupnil informácie podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z.
Žalovaný vydal rozhodnutie č. 267/2008 o vydaní súhlasu s realizáciou zmien v Predbežnej
bezpečnostnej správe JE Mochovce 3. a 4. blok podľa § 4 ods. 2 písm. f/ atómového zákona, čo
znamená, že explicitne je uvedené v § 1 ods. 16 atómového zákona ako činnosť žalovaného ako

výkon štátneho dozoru. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa ďalej zaoberá a zaujíma stanovisko k
aplikácii § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 211/2000 Z.z., ktorú uvádza žalobca v žalobe a je potrebné
konštatovať, že túto úvahu žalobca podsúva súdu ako vlastnú úvahu a predpoklad o tom, že žalovaný
pravdepodobne zastával názor, že požadovaná dokumentácia bola správnemu orgánu odovzdaná
treťouosoboubezprávnejpovinnosti,apretobolomožnénajejnesprístupneniepoužiťtotoustanovenie,

avšak opak je pravdou, žalovaný nikdy v rozhodnutí uvedené ustanovenie neuvádza a nikdy ho ani
nemienil v rozhodnutí aplikovať. Žalovaný sa vyjadruje k ustanoveniam Aarhuského dohovoru, ktoré
uvádzal žalobca v žalobe, avšak poukazuje na to, že žalobca použil a najmä aplikoval vo svojej žalobe
čl. 2 ods. 3 a čl. 6 ods. 6 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ide o čl. 6 ods. 6 Aarhuského dohovoru
žalovaný zdôrazňuje tú skutočnosť, že práve toto ustanovenie je podľa názoru žalovaného ťažiskovým

ustanovením o tom, aký rozsah informácií o životnom prostredí má byť prístupný verejnosti a ani v tomto
ustanovenínemožnobadaťrelevantnýrámecnaposkytnutiepredbežnejbezpečnostnejsprávy.Naopak,
na získanie v Aarhuskom dohovore formulovaných a prístupných informácií o životnom prostredí vo
vzťahu k navrhovanej činnosti, možnosti vyjadriť sa k nim a možnosti ich pripomienkovať, slúži iný proces
podľa osobitného predpisu. Týmto iným procesom je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie

podľa zák. č. 24/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý je oddelený od samotného povoľovacieho
procesu jadrových zariadení. Uvedený proces bol začatý principiálne v júli 2008 a ukončený vydaním
záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, č. 395/2010-3.4/hp dňa 28.04.2010. Z
celého procesu posudzovania vplyvov jadrovej elektrárne Mochovce, 3. a 4. blok na životné prostredie,
ako aj zo samotného záverečného stanoviska vyplýva, že žalobca sa uvedeného procesu zúčastnil,

uplatnilknemupripomienkyatedamalmožnosťsadozvedieťinformácieoživotnomprostredívrozsahu,
v akom mu ich priznáva čl. 6 ods. 6 Aarhuského dohovoru.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 240 a nasl.
O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomu predchádzajúcemu v rozsahu dôvodov

uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictvepreskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon im zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia o
postupe správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknutých. Postupom správneho

orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby
sú preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v
správnom konaní, je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Súd s pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 02.12.2009 požiadal žalobca
žiadosťou o poskytnutie informácie podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o poskytnutie nasledovnej
informácie: „Žiadam o sprístupnenie dokumentu Predbežná bezpečnostná správa JE Mochovce 3. a 4.

blok, keďže sa na ňu investor v procese posudzovania vplyvov činnosti na životné prostredie odvoláva
ako na zdroj informácií, ktoré nemusí znova zverejňovať, keďže sú predmetom tejto správy a bez
prihliadnutia do tohto dokumentu nemáme ako zistiť odpovede na naše otázky a pripomienky vznesené
v tomto procese“. Ďalej sa tu nachádza e-mail E. A., ktorá žiada či bola zo strany žalovaného zaslaná
odpoveď na ich žiadosť poštou, keďže sa končí zákonná lehote. Žalovaný odpovedal e-mailom zo

dňa 11.12.2009, že žiadosť žalobcu bola zaevidovaná dňa 03.12.2009 pod ev. č. 2819/130-107/2009
a dodáva, že dňa 11.12.2009 bola odpoveď na túto žiadosť daná do podateľne žalovaného na jeho
odoslanie. Rozhodnutie žalovaného č. 325/2009, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti o poskytnutie
informácii. Táto žiadosť bola doručená žalobcovi dňa 16.12.2009, rozklad zo dňa 21.01.2010 proti
rozhodnutiu o nesprístupnení informácie č. 325/2009 zo dňa 14.12.2009. Ďalej sa nachádza v spise

vnútorný list č. 225/130-05/2010 zo dňa 26.01.2010, označený ako stanovisko k rozkladu proti
rozhodnutiu č. 325/2009 a postúpenie spisového materiálu.

V spise sa nachádza druhostupňový spis: rozhodnutie č. 39/2010, ktorým bol zamietnutý podaný rozklad
žalobcu proti rozhodnutiu č. 325/2009 zo dňa 14.12.2009 o nesprístupnení informácií a tento rozklad bol

vydaný dňa 01.02.2010. Rozklad bol doručený žalobcovi dňa 18.02.2010.

Podľa§31ods.1Atómovéhozákona,úradkontrolujedodržiavanietohtozákonaaostatnýchvšeobecne-
záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, ako aj dodržiavanie rozsahu a podmienok
uvedených v rozhodnutiach podľa § 4 a plnenie oprávnení na odstránenie nedostatkov vedených

protokolov (ďalej len „inšpekčná činnosť“). Inšpekčnú činnosť úrad vykonáva u držiteľov povolenia a
úschov, u ktorých je odôvodnený predpoklad, že využívajú jadrovú energiu na iné ako mierové účely
alebo neoprávnene využívajú jadrovú energiu, alebo u osôb, u ktorých je dôvodné podozrenie, že
porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú mierového využívania jadrovej
energie a ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad vykonáva kontrolu aj u osôb, u ktorých vzniklo

odôvodnené podozrenie z vykonávania činnosti v oblasti využívania jadrovej energie podľa tohto zákona
bez povolenia alebo súhlasu.

Podľa § 31 ods. 16 Atómového zákona, inšpekčná činnosť vykonávaná spôsobom a za podmienok
uvedených v ods. 1 až 15 a uplatňovanie právomocí úradu uvedených v § 4 ods. 1 písm. a/ až e/, j/, k/

a ods. 2 a 3 je výkon štátneho dozoru.
V zmysle uvedených ustanovení žalovaný je jediným štátnym orgánom Slovenskej republiky
zodpovedným za dozor nad dodržiavaním a zachovaním jadrovej bezpečnosti pri všetkých činnostiach
súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ bod 2, úrad ďalej vydáva súhlas na realizáciu zmien podľa § 2 písm. u/.

Podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo
informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľaosobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo
dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Podľa článku 2 bod 3 Aarhuského dohovoru, „informácia o životnom prostredí“ znamená akúkoľvek
informáciu v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme
a/ o stave zložiek životného prostredia, ako sú ovzdušie a atmosféra, voda, pôda, krajina, krajinné a
prírodné prostredie, biologická rôznorodosť a jej zložky, vrátane geneticky modifikovaných organizmov
a vzájomných vzťahov týchto zložiek;

b/ o činiteľoch, ako sú látky, energia, hluk a žiarenie a činnostiach a opatreniach, vrátane
administratívnych opatrení, dohôd v oblasti životného prostredia, politík, právnych predpisov, plánov a
programov, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť zložky životného prostredia v rozsahu písm. a/
a analýzy prínosov a nákladov a iných ekonomických analýz a odhadov používaných v rozhodovacom
procese o životnom prostredí;
c/ o stave zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, podmienkach života obyvateľstva, kultúrnych pamiatkach

a sídelných štruktúrach v rozsahu, v akom sú alebo môžu byť ovplyvnené stavom zložiek životného
prostredia alebo prostredníctvom týchto zložiek, činiteľmi, činnosťami alebo oprávneniami uvedenými
v písm. b/;

Podľa článku 6 bod 6 Aarhuského dohovoru, každá Strana požiada príslušné orgány verejnej moci,

aby na účely preskúmania poskytli zainteresovanej verejnosti na základe žiadosti, ak to vyžaduje
vnútroštátne právo, bezplatne a ihneď, ak je to možné, prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa
rozhodovacieho procesu uvedeného v tomto článku, ktoré sú dostupné počas účasti verejnosti, a to bez
ovplyvnenia práva Strany na odmietnutie zverejnenia určitej informácie podľa článku 4 ods. 3 a 4. Bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4, budú príslušné informácie obsahovať aspoň

a/ popis miesta činnosti a fyzikálnu a technickú charakteristiku navrhovanej činnosti vrátane odhadu
očakávaných rezíduí a emisií;
b/ popis významných vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie;
c/ popis uvažovaných opatrení na prevenciu a/alebo zmiernenie vplyvov vrátane vypúšťaných emisií;
d/ netechnické zhrnutie vyššie uvedeného;

e/ náčrt hlavných možností riešenia vypracovaných žiadateľom a
f/ hlavné správy a odporúčania, ktoré boli v súlade s vnútroštátnym právom postúpené orgánu verejnej
moci v čase, keď má byť zainteresovaná verejnosť informovaná v súlade s ods. 2.

Súd konštatuje, že žalovaný mal k dispozícii „Predbežnú bezpečnostnú správu JE Mochovce 3.4. blok“

z dôvodu podľa § 4 ods. 2 písm. f/ bod 2 atómového zákona. Podľa § 31 ods. 16 atómového zákona toto
konanie žalovaného je jednoznačne vymedzené a spadá pod presne určený rozsah výkonu štátneho
dozoru, ktorý žalovaný vykonáva. Súd ďalej konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade s § 11 ods. 1
písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. a preto súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Súd konštatuje, že „predbežná bezpečnostná správa“ je dokumentom povoľovacieho konania podľa

atómového zákona. Z uvedeného súdu vyplýva, že v danom prípade nie je možné aplikovať na
poskytnutie informácií čl. 2 bod 3 a čl. 6 bod 6 Aarhuského dohovoru. Posudzovanie vplyvu na životné
prostredie jadrových elektrární je potrebné v tomto prípade aplikovať zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal
náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.