Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/394/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212990
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712212990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú

X. Ď., nar. X. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny P., dieťa rodičov U. Ď., nar. XX. X. XXXX, bytom T., K. XXXX/XX a U. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F., L.É. XXX/XX, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu F. O. X. pod sp.zn.: 8C/20/2003 - 22 zo dňa 26.5.2003, pokiaľ ním
bolo rozhodnuté o výživnom na maloletú X. Ď. tak, že toto výživné sa z v y š u j e zo strany otca U.
Ď. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2012, ktoré výživné je
splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2012 do 28.2.2013 v sume 501,66 eur je otec p o v i n n ý uhradiť
v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného na tom skutkovom základe, že od

posledného rozhodnutia vo veci došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.

V predmetnom návrhu, ako aj vo svojej výpovedi matka dieťaťa uviedla, že naposledy o výživnom
bolo rozhodnuté v rozvodovom konaní, a to v roku 2003. Od uvedeného času došlo k výraznej zmene
pomerov a už po dobu 10 rokov nepodala návrh na zvýšenie výživného. Maloletá X. v súčasnosti
navštevuje 9. ročník základnej školy, dieťa bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Zvýšené výdaje
súvsúvislostisjejzdravotnýmstavom,očommatkapredložilazdravotnúdokumentáciu,pričomuviedla,

že na lieky je potrebné doplácať okolo 20,- eur mesačne.

Matka je toho času vydatá, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, s ktorým je v súčasnosti na
materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok v sume 199,- eur mesačne. Spoločne s manželom
obývajú nájomný byt, kde náklady na domácnosť predstavujú okolo 300,- eur mesačne. Na týchto
nákladoch sa podieľa aj jej manžel, ktorého príjem predstavuje okolo 800,- eur mesačne. Má však ešte
ďalšie 2 vyživovacie povinnosti mimo manželstva. Matka ďalej uviedla, že dieťaťu hradí poistky vo výške

34,- eur mesačne. Dieťa sa venuje aj rôznym športovým činnostiam. Všetky poplatky týkajúce sa školy,
zakúpenia školských potrieb a pomôcok, ako aj mimoškolskej činnosti, hradí matka. Otec na dieťa okrem
stanoveného výživného ničím neprispieva.Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Z predložených
dokladov vyplýva, že približné náklady na dieťa predstavujú okolo 180,- eur, takže nie je mu známe, z
akých dôvodov od neho matka žiada výživné vo výške 225,- eur mesačne. Poukázal na svoje osobné a

majetkové pomery. Toho času je ženatý, z jeho manželstva maloleté deti nepochádzajú, jeho manželka
má 2 deti z predchádzajúceho manželstva a spoločne bývajú v domácnosti. Manželka otca dieťaťa je
zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom do 300,- eur. Rodina obýva nájomný byt, za ktorý sa
hradí 200,- eur mesačne. Otec je zamestnaný v H.-F. M. s priemerným mesačným zárobkom okolo
1.000,- eur. Iný príjem nemá. Spláca lízing vo výške 181,- eur mesačne, a to za auto, pričom auto je pre

neho nutnosťou, nakoľko denne dochádza do práce. Ďalej spláca pôžičku z Poštovej banky, ktorú zobral
za účelom rekonštrukcie bytu, vo výške 140,- eur mesačne a spláca pôžičku v nebankovke vo výške 52,-
eurmesačne,ktorúsizobralzaúčelomúhradypredchádzajúcichdlhov.Inúvyživovaciupovinnosťnemá.
Výživné hradí pravidelne vo výške 66,39 eur mesačne. Navyše na dieťa ničím neprispieva. Nezakupuje
mu v súčasnosti žiadne ošatenie, obuv, resp. veci väčšej hodnoty. S maloletou momentálne vôbec nemá
žiaden kontakt, nenavštevujú sa, a to hlavne po presťahovaní sa matky do F..

Kolízny opatrovník poukázal na výraznú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, žiadal vyhovieť
predmetnému návrhu a s poukazom na príjem otca navrhol zvýšiť toto výživné minimálne na sumu 150,-
eur mesačne.

Na poslednom pojednávaní splnomocnený zástupca matky uviedol, že predmetný návrh je dôvodný,
žiada, aby súd tomuto vyhovel s poukazom na výraznú zmenu pomerov na strane dieťaťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v F. O. X. pod sp.zn.: 8C/20/03 -22 zo dňa 26.5.2003 bolo
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, na čas po rozvode bola maloletá X. zverená do
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 2.000,- Sk. V čase
predchádzajúceho rozhodnutia príjem na strane matky predstavoval 3.968,- Sk, príjem na strane otca
činil 18.259,- Sk. Dieťa navštevovalo predškolské zariadenie.

V súčasnosti maloletá navštevuje 9. ročník základnej školy a pripravuje sa na štúdium na strednej
škole. Otec na dieťa hradí pravidelne výživné vo výške 66,39 eur, na výživnom nemá žiaden dlh.
Nad rámec výživného na dieťa ničím neprispieva, v súčasnosti sa s dieťaťom nekontaktuje, a to aj
z toho dôvodu, že dieťa s matkou býva vo F.. Maloletá má zdravotné problémy, s čím sú zvýšené

náklady na zakúpenie liekov, v približnej hodnote okolo 12,- eur mesačne. Daná skutočnosť vyplýva aj
z predložených lekárskych správ, týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Matka dieťaťa je
toho času vydatá, a z jej manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, a teda na strane matky pribudla
vyživovacia povinnosť. Momentálne je s dieťaťom na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
vo výške 199,- eur. Iný príjem na strane maty nie je. Manžel matky dosahuje príjem okolo 800,- eur

mesačne. Má ešte dve vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho vzťahu. Rodina spoločne obýva byt,
za ktorý sa hradí 300,- eur mesačne. Na týchto nákladoch sa podieľa aj manžel matky. Všetky výdavky
v súvislosti so školou, ako aj mimoškolských činností, voľno-časových aktivít, hradí matka maloletého
dieťaťa.

Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento je ženatý, z jeho manželstva maloleté deti nepochádzajú.
Spoločne žije so svojou manželkou, ktorá vychováva dve maloleté deti z predchádzajúceho vzťahu.
Rodina obýva spoločne nájomný byt, za ktorý sa hradí 200,- eur mesačne. Manželka otca dieťaťa je
zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný zárobok do 300,- eur. Otec dieťaťa je zamestnaný v H.-F. M.
a podľa opisu mzdového listu za posledných 12 mesiacov, priemerný mesačný zárobok predstavuje v

čistom 1.029,73 eur. Otec spláca lízing za auto vo výške 181,- eur mesačne (podľa výpovede otca má
uhradiť ešte ďalších 45 splátok). Toto auto používa aj na dopravu do práce, nakoľko nemá pravidelné
spojenie z miesta trvalého bydliska na miesto výkonu práce. Ďalej spláca pôžičky, a to v Poštovej banke
vo výške 140,- eur mesačne, v nebankovke vo výške 52,- eur mesačne. Otec zároveň predložil zoznam
mesačných výdavkov.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd jednoznačne
preukázané, že ako na strane rodičov, tak aj na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene
pomerov. Výživné nebolo upravované už po dobu 10 rokov a od uvedeného času sa zmenil charakter
potrieb na strane maloletého dieťaťa. Maloletá už v súčasnosti navštevuje 9. ročník základnej školy,
pripravuje sa na štúdium na strednej škole. Zvýšené výdavky sú aj na zdravotný stav maloletej. Náklady

na lieky predstavujú okolo 20,- eur mesačne. Zmena pomerov nastala aj na strane otca, a matky
maloletého dieťaťa. Na strane matky pribudla vyživovacia povinnosť, jej súčasný príjem predstavuje
rodičovský príspevok, a to vo výške 199,- eur. V čase predchádzajúceho konania, vo veci rozvodu
manželstva, predstavoval jej príjem 3.968,- Sk. Taktiež došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca dieťaťa,
pričom v rámci predchádzajúceho konania jeho príjem predstavoval 18.259,- Sk a v súčasnosti jeho

priemerný mesačný zárobok činí 1.029,- eur. Počet vyživovacích povinností sa na strane otca nezmenil.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, a
to s poukazom na výraznú zmenu pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa. Na základe zistených
osobných a majetkových pomerov, ako na strane otca, tak aj na strane matky, súd toto výživné zvýšil zo

sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne, a to od 1.9.2012, t. j. od začiatku tohto školského
roku, tak ako to pôvodne žiadala matka vo svojom návrhu. Pri dosahovaní príjmu na strane otca 1.092,-
eur je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby hradil výživné na maloleté dieťa vo výške 150,- eur
mesačne, čo zodpovedá v súčasnosti ja potrebám maloletého dieťaťa. U maloletého dieťaťa nemožno
brať do úvahy len základné potreby, sú to aj potreby týkajúce sa bývania, nájomného, smeti, spotreby

vody, elektriny a pod. Ďalej sú to výdavky v súvislosti so zakúpením školských potrieb a pomôcok, ako
aj výdavky na mimoškolské aktivity. Ďalšou výraznou zložkou v súvislosti s výživným je doplatok za
lieky, ktorý momentálne činí okolo 20,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, súd zobral
do úvahy splátku lízingu za auto, ktoré činí 181,- eur mesačne, nakoľko toto auto potrebuje pre výkon
dopravy do svojej práce, aby ju mohol riadne vykonávať a tým dosahovať aj pravidelný príjem. Pokiaľ sa

týka ostatných výdavkov na strane otca v súvislosti s rôznymi pôžičkami v nebankových subjektoch, ako
aj z Poštovej banky a pod., v tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine,
podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Výživné má teda prednosť pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd zvýšil výživné na maloleté dieťa vo výške 150,- eur
mesačne, a to od 1.9.2012.

Zaostalévýživnéod1.9.2012do28.2.2013činí501,66eur(mesačnézaostalévýživnépredstavujú83,61
eur x 6 mesiacov = 501,66 eur).

Nakoľko v súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať výživným vo výške 225,-
eur mesačne, súd v tejto prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o
konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a

datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho
sa dovolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí,

ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.