Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215179
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114215179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AnnouVargovouvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:

35807598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421
so sídlom Bratislava, Grösslingová 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR,IČO:00166073sosídlomBratislava,Župnénámestie13onáhraduškodyanemajetkovejujmytakto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanému náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného

súdu Vranov nad Topľou), ktorý zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom)
vznik škody na strane žalobcu, keď v exekučnej veci nevykazujúcej prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadujúcej si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, zamietol žiadosť o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej
zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd pritom nerešpektoval právne relevantný exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu, ako rovnocenného exekučného titulu zároveň zakladajúceho prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a tým porušil princíp právnej istoty. Z dôvodu nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny
a príslušenstvo v konkrétnych sumách a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu
vychádzajúcu z uplatňovanej istiny s príslušenstvom vo výške 20 %.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení vzniesol procesné

námietky a namietal pochybenia žalobcu spočívajúce v zmätočnosti jeho podania. Žalobca síce
uviedol časť dôkazov, predovšetkým odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Žalovaný
ďalej namietol, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetných
exekučných konaní, vznik skutočnej škody a majetkovej ujmy a vzniesol námietku premlčania vo
vzťahu ku uplatneným nárokom, pri ktorých došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pred 23.04.2009 (teda pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku). Žalovaný ďalej zdôraznil, že podmienkou úspešného uplatnenia
nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je existencia nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prvými dvoma. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Za nesprávny úradnýpostup žalobca považuje nevydanie rozhodnutia v zákonnej 15-dňovej lehote a tiež zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namieta tak dva nesprávne úradné postupy. K
žalobcomnamietanémupostupusúduzamietnutímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

je potrebné uviesť, že vnútroštátne súdy majú povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku (exekučný titul v predmetných exekučných konaniach) a preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. K nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu v nedodržaní 15-dňovej lehoty žalovaný uviedol, že zo samotnej dikcie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Z pohľadu žalovaného sa 15-dňová lehota týka prípadu,
keď súd poverenie vydá. V opačnom prípade 15-dňová lehota neplatí, pretože v prípade zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nezákonnému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že pre takéto
posúdenie je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o

opravnom prostriedku, a v danom prípade táto podmienka nepochybne splnená nie je. K prieťahom v
konaní žalovaný odkázal na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a v kontexte s tým poukázal na to, že
žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP, či právoplatné rozhodnutie US SR. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR,

sp.zn. 1ÚS 16/2002 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v Ústave, alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na

lehoty uvedené v zákone. K žalobcom vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že
uplatnená suma je len hypotetická, nezodpovedá kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je teda vyčíslená na základe nesprávnej právnej
úvahy. Záverom žalovaný akcentoval na aspekt prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu
s prihliadnutím na poškodenú osobu, pričom v tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a

predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V poslednom období všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä podnikateľská činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Praktiky žalobcu

sú verejnosťou vnímané negatívne, boli predmetom záujmu „Európskej komisie“, súdy konštatovali
porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov.
Súd vec prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým doručil predvolanie na súdne pojednávanie
riadne a včas, napriek tomu žalobca žiadal o odročenie pojednávania pre podanie návrhu na prerušenie

konania, ktoré v súlade ust. § 42 O.s.p. v zákonnej lehote nedoplnil originálom. Žalobca nepostupoval
v súlade s ust. § 119 O.s.p., nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie súdneho
pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní, navrhol vec prejednať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, písomným vyjadrením žalovaného,

spisovým materiálom Okresného súdu Humenné 21Er/628/2010, spisovým materiálom Okresného súdu
Prešov vedeného pod sp.zn. 13C/409/2012 a pôvodnou sp.zn. 12C/157/2012 na Okresnom súde
Humenné, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
V tomto konaní súd prejednáva právnu vec, ktorá pôvodne napadla Okresnému súdu Humenné dňa
27.09.2012 pod sp.zn. 12C/157/2012 a Okresný súd Humenné uznesením č.k. 12C/157/2012-7 dňa

05.10.2012 spojil na spoločné konanie a rozhodnutie veci pod sp.zn. 12C/157/2012 až 12C/166/2012,
ďalej vedené pod sp.zn. 12C/157/2012.
Z dôvodu námietky zaujatosti podanej žalovaným bola predmetná právna vec prikázaná na rozhodnutie
Okresnému súdu Prešov, ďalej vedená pod spzn. 13C/409/2012, keď Okresný súd Prešov procesným
rozhodnutím sp.zn. 13C/409/2012-49 zo dňa 19.02.2014 vylúčil na samostatné konanie vec vedenú

pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 12C/157/2012 z dôvodu hospodárnosti. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 26.03.2014.
Zo spisového materiálu Okresného súdu Humenné v exekučnej právnej veci 21Er/628/2010 (EX
6353/10) proti povinnému Q. I. si žalobca uplatnil náhradu škody 965,84 Eur titulom majetkovej škody a193,17 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Z exekučného spisu súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
bola Okresnému súdu Humenné doručená 16.07.2010 a 21.07.2010 vyzýval súd oprávneného a
jeho právneho zástupcu, aby v lehote 10 dní doručil výšku reálne poskytnutého úveru s priamym

dôkazom na preukázanie akú sumu a akým spôsobom oprávnený poskytol povinnému reálne, koľko
dlžník reálne zaplatil, zmenku vystavenú 27.04.2009 na zmenkovú sumu a preukázanie dohodnutého
zmenkového úroku 0,25 % denne, tiež ho vyzval na vyjadrenie ohľadom rozdielu v dohodnutých
právach a povinnostiach zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Výzvu súd
adresoval aj Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. na doručenie

kópie rozhodcovského spisu. Oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. na výzvu súdu odpovedala
podaním z 10.09.2010, pričom súdu doručila len požadovanú zmenku. Okresný súd Humenné
uznesením zo dňa 17.06.2011 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol (uznesenie právoplatné 12.07.2011), pričom v odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal
vymoženia sumy exekučne na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je však neprijateľnou zmluvnou podmienkou odporujúcou ust. §

52 a násl. OZ, ako aj Smernice 93/13/EHS.
Je nepochybné, že dôvodom zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia bola neplatná
rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy, ktorá potom, ako ju súd podrobil súdnej kontrole
dospel k záveru, že táto je neplatná z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danom prípade
je tiež potrebné upriamiť pozornosť na postup oprávneného v exekučnom konaní, keď oprávnený si

nedôsledne splnil povinnosti v zmysle výzvy súdu a nevyjadril sa k skutočnostiam tak, ako ho súd vyzval
a v konečnom dôsledku nerešpektoval ani súdom poskytnutú lehotu na vyjadrenie.
Žalobca doručil Okresnému súdu Prešov znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., ktorý bol na tunajší súd doručený ku konaniu sp.zn. 13C 413/2012. V bode 2 Úvodnej časti

znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho konania, avšak nie je
v ňom bližšie špecifikované, akého súdneho konania. Nakoľko ide o všeobecný znalecký posudok a
nejedná sa o posudok, ktorý by bol vypracovaný na konkrétnu právnu vec, súd na neho neprihliadal.
Znalecký posudok bol spracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci
stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola spôsobená nesprávnymi

úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných
konaniach. Záver posudku je taký, že na základe nesprávneho úradného postupu súdov a zbytočnými
prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora, znalci vyčíslili majetkovú škodu pre
každý jednotlivý prípad vo výške 31,68 Eur. Pri výpočte tejto škody v konkrétnej právnej veci však z
tohto znalecký posudok nevychádzal. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o

všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa
navyše vyjadrujú k právnym otázkam čo im vôbec neprináleží.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutímo treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa

osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Prioritne súd vyhodnocoval vznesenú námietku premlčania žalovaným, proti nároku na náhradu škody
vzniknutom pred 23.04.2009 vo vzťahu k zamietaným žiadostiam o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pred týmto dátumom, avšak v tomto prípade boli všetky rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia až z roku 2010, preto nebolo možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania

a súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

Zo znenia zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. nepochybne vyplýva, že zákon
ukladásúdurozhodnúťv15-dňovejlehotelenvprípade,aknezistírozporexekučnéhotitulusozákonom.Naopak, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako k tomu došlo v predmetných konaniach.
Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1,2 cit. zák. umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné konania, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o

ktorej už vtedy právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ďalšou dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 psím. b/, c/ zákona
o rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z vysloveného názoru Ústavného súdu SR v uznesení II. ÚS 545/2010-15 zo dňa
09.12.2010 je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie.

Ďalej k namietaným prieťahom v predmetných exekučných konaniach v tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že zo spisu nevyplýva, žeby v predmetných exekučných konaniach došlo k sťažnostiam na
prieťahy v konaní, disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti, k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.

Ako na to poukazuje dôvodová správa k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 01.01.2013,
pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v
súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v I. stupni zásadne okresné

súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť
aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov
dopustil napr. Najvyšší súd SR, jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je
zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdom konaní sú oprávnené iba
zákonom poverené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť

súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a s účinnosťou od 01.01.2013. Žalobca
si tak nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a súdu nepreukázal, kedy a
ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní. Len
na ilustráciu súd poukazuje na posudzovanie otázky zbytočných prieťahov v rozhodnutí Ústavného súdu

SR IV. US 606/2012 týkajúce sa s ťažnosti žalobcu v obdobnej veci, keď žiadosť o vydanie poverenia
bola podaná 15.08.2011, súd vyzýval na predloženie rozhodcovskej zmluvy výzvou z 16.04.2012 a
tá bola predložená 04.05.2012. Uznesením zo dňa 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá, napriek tomu Ústavný súd vyslovil závery, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ

(žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, neprimerane zaťažoval súd v rovnakom
čase väčším počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na
strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je
ústavné a akceptovateľné.

V danej právnej veci má súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadostiach o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie konal, úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané
v súlade s exekučným poriadkom. Ako už súd uviedol, 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Súd nemal v konaní preukázané
žiadne prieťahy v exekučnom konaní, nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z

predpokladov na vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a jeho
tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky zavinením súdu je nesprávne.Žalobca nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá
je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca sa mohol so svojim nárokom obrátiť na civilný
súd, teda prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktoré by podrobilo prísnej súdnej kontrole samotný

základ uplatneného nároku. V neposlednom rade žalobca by musel súdu jednoznačne preukázať, že
aj v prípade vydania poverenia by došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky, čo by preukazoval len
veľmi ťažko. Ani nárok na nemajetkovú ujmu nepovažoval súd za dôvodný, nepostačuje paušálne
vyčíslenie nemajetkovej ujmy stanovené žalobcom vo všetkých konaniach na 20 % z nevymoženej istiny
s príslušenstvom, dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné náležite zdôvodniť. Znalecký

posudok je ako dôkaz v konaní neakceptovateľný.

Nakoľko neboli splnené základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobnej pri
výkone verejnej moci, ktoré musia byť splnené kumulatívne, keďže predovšetkým nebola splnená
podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci s poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne

nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody a ani samotný vznik škody, resp. ujmy. Je nadbytočné a nepotrebné v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskehosúdnehokonaniaskúmaťexistenciuaprípadnúvýškuškodyanemajetkovej
ujmy pokiaľ nie je splnený už i len jeden predpoklad vyvodenia zodpovednosti za škodu, pretože by
to nemalo vplyv na výsledok súdneho konania. Pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným

titulom, nemohol sa v rámci exekúcie vôbec domôcť nároku od povinného z rozhodcovského rozsudku
ako nulitného aktu v exekučnom konaní a nemôže s ním spájať vznik akejkoľvek škody, či nemajetkovej
ujmy pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie podľa zásady „na nepráve nemožno stavať právo“.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca doručoval súdu návrh na prerušenie konania dňa 02.04.2015, tento však v origináli tak, ako
mu to ukladá ust. § 42 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 dní nedoplnil podaním originálnym a neurobil tak ani do
termínu súdneho pojednávania dňa 07.04.2015, preto súd na podanie žalobcu neprihliadal.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď náhrada trov konania by
prináležala úspešnému žalovanému, ten si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.