Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cbi/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230764
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112230764.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci navrhovateľa: OZETA NEO,

a.s., so sídlom Dopravná 2098/9, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 329 843, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857,
proti odporcovi v I. rade: SKKS, k. s., so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica
nad Váhom, IČO: 36 868 671, správca úpadcu: TSinvest s.r.o. v konkurze, so sídlom Hlavná 94, 911 05
Trenčín, IČO: 36 818 062, právne zastúpený: Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, 917
01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporcovi v II. rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že navrhovateľ je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške
502.626,59 eur z kúpnej zmluvy č. 1/2008 zo dňa 12.05.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2008,
zloženej z istiny vo výške 388.905,93 eur a úrokov z omeškania vo výške 113.720,66 eur, prihlásenej
do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 29R/2/2012 prihláškou č. 1,
na majetok úpadcu TSinvest s.r.o. v konkurze, so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO: 36 818 062,
ktorá je zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok pod číslom 6.

II. Navrhovateľovi súd priznáva náhradu trov konania 100 % . Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne
súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 16.11.2012 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha, určenia,
že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky, prihlásenej do konkurzného konania vedenom na Okresnom
súde Trenčín sp. zn. 29R/2/2012, voči úpadcovi TSinvest s.r.o., so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín,
IČO: 36 818 062, prihláškou pohľadávky poradové číslo 1, v zozname pohľadávok evidovanej pod
č. 6, ktorá je nesporná a oprávnená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, a to v časti
istiny v sume 388.905,93 eur a úrokov z omeškania v sume 113.720,66 eur. Navrhovateľ si zároveň

uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením sp.
zn. 29R/2/2012 zo dňa 27.07.2012 zverejneným dňa 02.08.2012 v Obchodnom vestníku č. 148/2012
rozhodol, že vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka TSinvest s.r.o., do funkcie správcu bol ustanovený
SKKS, k.s.. Navrhovateľ si v konkurznom konaní dlžníka vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. 29R/2/2012 prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 prihlásil pohľadávku v celkovej prihlásenej sume
570.578,86 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 458.905,93 eur a príslušenstva pohľadávky - úrok z
omeškania vo výške 113.720,66 eur a náklady z uplatnenia vo výške 6.952,27 eur. Dňa 19.10.2012

správca doručil žalobcovi oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 18.10.2012 a zaslal kópiu výpisu
zo zoznamu pohľadávok vyhotoveného dňa 18.10.2012 s vyznačením dôvodu popretia, ako aj kópiu
popretia pohľadávky veriteľom Slovenská sporiteľňa, teda informáciu o tom, že dňa 15.10.2012 správca
poprel časť pohľadávky žalobcu, a to úroky z omeškania vo výške 113.720,66 eur s odôvodnením,že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov omeškania úpadcu so zaplatením dlžnej sumy a dňa
17.10.2010 veriteľ ako odporca v II. rade poprel časť pohľadávky žalobcu, a to istinu v sume 388.905,93
eur a úroky z omeškania vo výške 113.720,66 eur s odôvodnením, že pohľadávka navrhovateľa je

premlčaná a nepreskúmateľná. Popretím prihlásených pohľadávok správcom, ako aj veriteľom vznikol
navrhovateľovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v tomto konaní. Navrhovateľ s popretím
časti svojej pohľadávky nesúhlasí. Dňa 12.05.2008 navrhovateľ ako predávajúci uzavrel s dlžníkom ako
kupujúcim v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka kúpnu zmluvu a dňa 16.05.2008 k nej dodatok
č. 1, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal previesť na dlžníka vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

zapísaným na Liste vlastníctva č. 2787 pre katastrálne územie Zlatovce, bližšie špecifikované v kúpnej
zmluve. Kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti bola účastníkmi dohodnutá dodatkom ku kúpnej
zmluve vo výške 2.569.428,40 eur s navýšením o sumu vo výške 464.714,86 eur, v prípade, že dlžníkovi
ako vlastníkovi nehnuteľnosti - emisného zdroja, ktorý sa nachádza v budove súp. č. 2848 na par. č.
334/4, Budova - Kotoľňa, v katastrálnom území Zlatovce, budú do konca roka 2009 pridelené emisné
kvóty CO2 na obdobie rokov 2008-2012 v objeme 5950 ton ročne v zmysle zákona č. 572/2004 Z. z. o

obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov. V prípade, že dlžníkovi budú pridelené
emisné kvóty CO2 v nižšom objeme, podľa dodatku sa kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti zvyšuje
o čiastku vypočítanú na základe vzorca: zvýšenie kúpnej ceny = (pridelené emisie - 9750) x 700. V
zmysle § 9 zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre
obchodovateľné obdobie 2008-2012 Ministerstvo životného prostredia SR pridelilo žalobcovi emisnú

kvótu oxidu uhličitého 29 500 ton pre obchodovateľné obdobie 2008/2012, o čom vydalo potvrdenie
dňa 02.06.2008. Z výpisu z účtu č. SK-120-103-0 emisných kvót Národného registra emisných kvót SR
(„ďalej len NREK“) vedeného Prima bankou Slovensko, a.s. vyplýva, že dlžník sa dňa 15.04.2009 stal
držiteľom pridelených kvót na základe vykonanej zmeny v NREK zo žalobcu na dlžníka. Z dokumentu
„Národný alokačný plán SR (2008-2012)“ zverejneného na stránke Ministerstva životného prostredia SR

je zrejmé, že na obchodovateľné obdobie 2008-2012 bola dlžníkovi pridelená emisná kvóta 29 500 t
CO2. Keďže dlžníkovi boli pridelené emisné kvóty na obdobie rokov 2008-2012 vo výške 29 500 ton,
čo ročne predstavuje 5 900 ton, čo je menej ako je stanovené v dodatku ku kúpnej zmluve, dodatok
kúpnej ceny po vykonaní prepočtu kúpnej ceny podľa dohodnutého vzorca predstavuje 458.905,93
eur. Okresný súd Trenčín v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 39Cb/24/2011 mal vyššie uvedené

skutočnosti za preukázané a rozsudkom dňa 05.03.2012 zaviazal dlžníka na zaplatenie navrhovateľom
uplatnenej pohľadávky, ktorú súd považoval za dôvodnú čo do dôvodu a výšky, na základe vykonaného
dokazovania. Účastníci predmetnej kúpnej zmluvy navrhovateľ ako predávajúci a úpadca ako kupujúci
sú podnikatelia. Ak ide o vzťah medzi podnikateľmi, ktorý vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou
činnosťou, jedná sa o obchodnoprávny vzťah. Posudzovanie premlčania práv z kúpnej zmluvy sa

spravuje Obchodným zákonníkom. Námietka odporcu v II. rade ohľadom premlčania časti pohľadávky
veriteľa - istiny vo výške 388.905,93 eur preto neobstojí. Popretie časti pohľadávky - úrokov z omeškania
vo výške 113.720,66 eur zo strany odporcov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Úpadca
sa stal dňom 15.04.2009 držiteľom pridelených kvót v Národnom registri emisných kvót SR. Dlžník bol
povinný zaplatiť navrhovateľovi doplatok kúpnej ceny v lehote 30 dní od pripísania emisných kvót v

jeho prospech, teda do dátumu 15.05.2009, kedy nastala splatnosť pohľadávky navrhovateľa. Úpadca
je teda v omeškaní so zaplatením doplatku kúpnej ceny už od 16.05.2009. Navrhovateľ si v prihláške
pohľadávky uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 02.11.2009 do dňa vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu dňa 05.03.2012 (vrátane), celkom vo výške 113.720,66 eur dôvodne.

Odporcovi v I. rade bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 25.02.2013 a odporca v I. rade sa k
podanému návrhu vyjadril podaním zo dňa 18.03.2013 v ktorom poukázal na vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu TSinvest, na prihlásenie pohľadávky zo strany navrhovateľa a dôvody jej popretia.
Poukázal na to, že podľa článku III. ods. 2 písm. c/ prvá veta Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve č.
1/2008 zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle čl. III ods. 1 kúpnej zmluvy bol kupujúci povinný uhradiť

predávajúcemu v lehote 30 dní od pripísania emisných kvót kupujúcemu na účet v centrálnom registri.
Podľa zmluvnej skratky (čl. III. ods. 1 cit. Dodatku) sa pod emisnými kvótami na účely zmluvy rozumejú
„pridelené emisné kvóty CO2 na obdobie rokov 2008-2012 v objeme 5950 ton ročne“ t. j. celkovo 29.750
ton. Veriteľ/navrhovateľ nepreukázal, že do vyhlásenia konkurzu došlo k pripísaniu emisných kvót v
uvedenom rozsahu na účet v centrálnom registri /odhliadnuc od skutočnosti, že zákon č. 572/2004

Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pojem „centrálny
register“ nepozná a k zisteniu, že by malo ísť o register kvót /§ 7 ods. 1 zákona/ by bolo možné
dospieť len výkladom z hľadiska kontrahentmi sledovaného účelu. I keby sa výkladom dotknutého
sporného zmluvného ustanovenia dospelo k záveru, že úpadca ako kupujúci bol povinný plniť ajčiastočne, a to pomerne k výške ročne pripísaných kvót, veriteľ/žalobca nepreukázal skutočnosť
pripísania časti emisných kvót do registra a túto skutočnosť nebolo možné zistiť ani zo správcovi
úpadcom predložených účtovných dokladov. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ nepreukázal

splnenie predpokladov omeškania úpadcu so zaplatením dlžnej sumy a z toho vyplývajúcich úrokov z
omeškania, nakoľko nepreukázal skutočnosť, že do vyhlásenia konkurzu došlo k pripísaniu emisných
kvót v uvedenom rozsahu na účet v centrálnom registri, za ktoré mal úpadca zaplatiť navrhovateľovi
doplatok dlžnej sumy. Uvedenú skutočnosť nebolo možné zistiť ani zo správcovi predložených úpadcom
účtovných dokladov. Odporca v I. rade postupujúc s odbornou starostlivosťou, poprel časť pohľadávky

navrhovateľa - úroky z omeškania, čo do výšky 113.720,66 eur, keďže navrhovateľ nepreukázal
pripísanie pridelených emisných kvót na účet v centrálnom registri a následné splnenie predpokladov
omeškania úpadcu so zaplatením dlžnej sumy. Zároveň poukázal na formálny nedostatok návrhu, a to
absenciu individualizovaného plnomocenstva na toto súdne konanie.

Odporcovi v II. rade bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 25.02.2013 a odporca v II. rade sa k

podanémunávrhuvyjadrilpodanímzodňa25.03.2013.OdporcavII.radepoukázalnato,žepohľadávka
navrhovateľa mala vzniknúť z kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 15.05.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2008, a to konkrétne z dôvodu
neuhradenia časti kúpnej ceny v súlade s čl. III. Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. Ako to vyplýva z príloh
prihlášky, úpadca a navrhovateľ ako predávajúci a úpadca ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka, čo je skonštatované i v samotnej zmluve a v odôvodnení rozsudku
sp. zn. 39Cb/24/2011-75 zo dňa 05.03.2012 a vyplýva aj z hmotného práva - § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Nakoľko predmetom kúpnej zmluvy bolo scudzenie nehnuteľností bližšie špecifikovaných v
samotnej kúpnej zmluve a Obchodný zákonník upravuje vo svojich ustanoveniach výlučne iba kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom je kúpa hnuteľných vecí, je nepochybné, že na predmetnú kúpnu zmluvu

je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko kúpna zmluva, predmetom ktorej
je nehnuteľnosť, je ako zmluvný typ upravená v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a
z toho vyplýva, že aj právne vzťahy vyplývajúce z predmetnej kúpnej zmluvy sa spravujú príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uvedené potvrdzuje aj vôľa účastníkov právneho úkonu
- kúpnej zmluvy - vyjadrená v samotnej kúpnej zmluve, že uzatvárajú ju v zmysle Občianskeho

zákonníka. Svedčí o tom aj judikát Najvyššieho súdu SR , ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v
súvislosti s interpretáciou ustanovenia § 261 ods. 6 uvádza, že obchodné záväzkové vzťahy v rámci
zmluvných typov upravených iba v Občianskom zákonníku vrátane premlčania sa spravujú Občianskym
zákonníkom (rozsudok NS SR z 27.10.2005 sp. zn. 3 Obdo 5/2005). V zmysle uvedeného je potrebné
vo vzťahu k premlčaniu na predmetné právne vzťahy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V

súladesčlánkomIII.Kúpnejzmluvybolasplatnosťčastikúpnejcenyvovýške464.714,86eurzmluvnými
stranami dohodnutá tak, že túto časť kúpnej ceny je povinný úpadca ako kupujúci uhradiť navrhovateľovi
ako predávajúcemu do 30 dní odo dňa pripísania emisných kvót kupujúcemu na účet v centrálnom
registri. Ako to vyplýva z prihlášky pohľadávky, ako i z návrhu, boli dňa 15.04.2009 pripísané kvóty na
účet úpadcu ako kupujúceho, pohľadávka veriteľa uplatnená veriteľom sa stala splatná dňa 15.05.2009.

Navrhovateľ sa svojho nároku domáhal v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 39Cb/24/2011,
pričom sa domáhal zaplatenia od úpadcu 70.000,- eur s príslušenstvom teda si uplatnil nižšiu sumu, než
bola výška pohľadávky z kúpnej zmluvy. Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 39Cb/24/2011-75 zo
dňa 05.03.2012 zaviazal úpadcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 70.000,- eur, pričom uplatnenie zvyšnej
časti pohľadávky nebolo navrhovateľom v prihláške do konkurzného konania úpadcu nijak preukázané.

Premlčacia doba, ktorá je v tomto prípade trojročná, uplynula dňa 16.05.2012. Vzhľadom k tomu, že
prihlásená pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy a ani úroky z omeškania
neboli uplatnené na súde najneskôr do uplynutia premlčacej doby, je pohľadávka v neuplatnenej výške
premlčaná. Z vyššie uvedených dôvodov sú úroky z omeškania nepreskúmateľné, nakoľko nie je jasné,
z akého základu sú uplatnené, kedy sa stali splatnými, v akej výške a kedy nastalo ich premlčanie.

Poukázal na stanovisko NS SR R 29/1983 a navrhol návrhu zamietnuť a odporcovi v II. rade priznať
náhradu trov konania.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti navrhovateľa postupom
podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal o odročenie pojednávania

z dôležitých dôvodov.

Právnyzástupcanavrhovateľanapojednávanípredniesolnávrhvsúladesjehopísomnýmvyhotovením.
Ďalej uviedol, že má za to, že ako istina, úroky ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky súvšetky po práve. Námietky vznesené odporcom v II. rade považuje za účelové a neopodstatnené s
poukazom na § 261 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/5/2005
považuje za zavádzajúce, v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39Cb/24/2011

konajúci súd konštatoval, že reálny nedoplatok, t. zn. výška istiny je v celkovej výške 458.905,93 eur,
t. zn. vo výške, v akej si istinu uplatnil aj do konkurzu úpadcu. V záverečnom návrhu uviedol, že
dôvody popretia prihlásenej pohľadávky boli všetky v konaní vyvrátené, prihlásená pohľadávka nie je
premlčaná. V otázkach spornosti zmluvy existuje medzi navrhovateľom aj úpadcom zhoda v interpretácii
sporného ustanovenia. Všetky otázky, ktoré zakladali spornosť a boli dôvodom popretia boli vyriešené

už v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 39Cb/24/2011, kde súd aj zadefinoval
výšku zostatku kúpnej ceny, ktorá predstavovala sumu 458.905,93 eur. Preto nie je v otázke prihlásenej
pohľadávky žiadna spornosť, a preto navrhol, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

OdporcavI.radenapojednávaníuviedol,žesavplnomrozsahupridržiavasvojhopísomnéhovyjadrenia
zodňa 18.03.2013.Ďalejuviedol,ženerozporujeto,ževuvedenomprípadedošlokprideleniuemisných

kvót, avšak z doterajšieho priebehu konania a navrhovateľom predložených listinných dôkazov nie je
zrejmé, kedy presne boli emisné kvóty a v akom objeme pripísané na účet vedený v centrálnom registri
emisných kvót. Má za to, že ide o rozhodnú skutočnosť, na základe ktorej sa až následne po pripísaní
týchto kvót na účet v centrálnom registri a neuhradení kúpnej ceny dostal úpadca do omeškania. Kedy
sa dostal do omeškania, tak to nie je zrejmé.

Odporca v II. rade na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného
vyjadrenia zo dňa 18.03.2013. V uvedenom prípade ide o premlčanú pohľadávku. Opakovane poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/5/2005, pričom v tomto prípade je potrebné aplikovať 3 ročnú
premlčaciu dobu, pričom následne pri jej aplikácii sú ako istina, tak aj úroky z omeškania premlčané.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov N.. Pavla L. a Ing. O. U. a oboznámením sa s obsahom
do spisu predložených listinných dôkazov.
Svedok Ing. L. L. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka predmetu konania, bol členom predstavenstva
navrhovateľa. Bol zodpovedný za predaj prebytočného majetku, v uvedenom prípade vyjednával

podmienky zmluvy. Z jeho pohľadu to bola štandardná kúpna zmluva, týkajúca sa niekoľkých
nehnuteľností. Predmetným článkom 3 dodatku sa riešila úprava kúpnej ceny. Kto tento článok
formuloval už nevie, pri uzatváraní celkového dodatku, ako aj pri uzatváraní iných zmlúv ide o
kooperáciu dvoch strán. Predmetný článok kúpnej zmluvy upravuje aký objem emisných kvót a aká
kúpna cena bude uhradená za predmetnú nehnuteľnosť, na základe toho keď sa kupujúci stane

majiteľom emisných kvót. Predmetná kúpna cena sa odvíjala od množstva pripísaných emisných kvót.
Emisné kvóty boli evidované v nejakom registri, ktorý evidoval tieto emisné kvóty, pričom išlo o tzv.
CO kredity, kde sa evidoval celkový objem CO kreditov. V zmluve používali pojem centrálny register,
čím sa označoval virtuálny účet, ktorý viedol register emisných kvót, na ktorom boli emisné kvóty
vedené, ktoré boli pridelené jednotlivým prevádzkovateľom. Každý vlastník emisného zdroja mal v

registri emisných kvót vlastný účet, na ktorý mu boli emisné kvóty pripisované. V zmluve používali
dva pojmy a to pojem pripísanie a pridelenie. Pridelenie predstavuje moment, kedy prostredníctvom
Ministerstva hospodárstva, ktoré prerozdeľovalo určitý objem emisných kvót rozhodlo, že tieto emisné
kvóty sú pridelené určitému subjektu. Pripísanie bol moment prevodu emisných kvót z centrálneho
účtu ministerstva na účet uvedeného subjektu konkrétneho prevádzkovateľa. V uvedenom prípade bol

rozhodným momentom pre zaplatenie príslušnej časti kúpnej ceny moment pripísania a následne v
zmysle uzatvorenej dohody uplynutie 30 dní od pripísania. Ten objem, ktorý bol uvedený v zmluve
mal byť pripísaný na účet TSinvest v registri emisných kvót. Ak sú subjektu pridelené emisné kvóty,
mali by mu byť aj pripísané, tento proces by mal byť automatický. Na začiatku to fungovalo tak, že
po pridelení bol celý objem kvót pripísaný na účet predmetného subjektu, nevie či tam potom nedošlo

k zmenám zákona. Podmienka pripísania bola myslená tak, že je splnená pripísaním prípustného
množstva, podmienka v zmysle zmluvy v zmysle vôle účastníkov bola splnená v momente pripísania
na účet alikvotných kvót za prvé obdobie, nakoľko tieto kvóty boli pridelené a ďalšie pripisovanie v
alikvotnom objeme už je len administratívny proces, už sa neuskutočňuje žiadna revízia. Tieto otázky
neboli riešené v pôvodnej kúpnej zmluve z toho dôvodu, aby následne nebol s uzatvorenou kúpnou

zmluvou nejaký problém na katastri. Platilo pravidlo, čím jednoduchšia zmluva, tým to na katastri ľahšie
prešlo. Asi preto sa tieto otázky riešili formou dodatku. Dodatok bol asi podpísaný v Bratislave, na bližšie
okolnosti podpisu Dodatku si nepamätá. V oblasti energetiky má slušné skúsenosti, nakoľko predával
pár podnikov. Predmetný dodatok formulovalo právne oddelenie, zmysel dodatku im uviedol.Bez toho, aby spoločnosť TSinvest získala emisné kvóty, nemohla využívať predmetné nehnuteľnosti,
ak chcela využívať kotolňu.

U. N.. O. U. na pojednávaní uviedol, že v roku 2008 pôsobil v spoločnosti TSinvest, ako konateľ
spoločnosti, pričom uzatvorili kúpnu zmluvu na súbor nehnuteľností nachádzajúcich sa v areáli bývalého
podniku Ozeta. V uvedenom prípade zo strany predávajúceho došlo k návrhu, že zmluva bude doplnená
o dodatok s tým, že predmetom dodatku bude zmena kúpnej ceny, keď budú spoločnosti ako vlastníkovi
emisného zdroja pridelené emisné kvóty. Celú zmluvu vrátane predmetného dodatku vypracovala

protistrana, tzn. predávajúci, oni vypracovali aj ostatné záležitosti týkajúce sa katastra. Predmetný účet,
na ktorom boli vedené emisné kvóty obhospodarovala Dexia banka, to bol národný emisný register, kde
sa pripisoval objem kvót, fungovalo to, ako bankový účet, čo sa týka pridelenia kvót, pridelenie kvót
záležalo od Ministerstva životného prostredia, ako to presne fungovalo si presne nepamätá. Vie, že
najskôr museli byť kvóty cez ministerstvo pridelené a až následne došlo k ich pripísaniu. Nárok vznikol
až pripísaním na účet Dexie, ktorá viedla register emisných kvót, v zmysle uvedeného článku, pokiaľ

už bola nejaká časť pridelených emisných kvót pripísaná vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny, tzn.
podľa vôle účastníkov nárok vznikol pripísaním akéhokoľvek objemu. Pohľadávku správcom popretú vo
výške istiny 458.905,93 eur, úroku z omeškania 113.720,66 eur, náklady na uplatnenie 6.952,27 eur v
celkovej sume 579.578,86 eur v plnej výške uznáva, podľa predloženej časti zmluvy táto pohľadávka sa
mu javí ako dôvodná, ktorá nemala byť popretá. Emisné kvóty na účet úpadcu určite boli pripísané, kedy

presne si nepamätá, avšak mohlo to byť niekedy v prvej časti rokov 2009-2012. Boli splnené podmienky
na plnenie, kvóty boli pridelené, boli pripísané, má za to, že boli splnené podmienky. Kotolňa sa na
začiatku prevádzkovala. Dôvodom na uzatvorenie dodatku bolo, že s návrhom prišiel predávajúci, do
ničoho úpadca nebol tlačený, v tom čase im to prišlo ako výhodné pre obe strany, podmienku realizácie
jedného obchodu bola realizácia viacerých zmlúv. Medzi týmito zmluvami bola aj predmetná zmluva s

uvedeným dodatkom. O tom, kedy budú pripísané kvóty pri uzatvorení nemal informácie. K zaplateniu
kúpnej ceny nedošlo z dôvodu svetovej hospodárskej krízy, ktorá zmenila celé smerovanie podnikania,
celý podnikateľský plán spoločnosti, nedošlo len k nezaplateniu tejto kúpnej ceny, ale neboli uhrádzané
ani iné záväzky. Dodatok č. 1 bol podpísaný v lete, niekde v Bratislave pri železničnej stanici. V čase
podpisu Dodatku mal len približné informácie o objeme pridelených kvót. S navrhovateľom v roku 2011

viedol súdny spor preto, lebo keď sa tento projekt dostal do finančných ťažkostí, viedli súdny spor s
každým, kto od nich žiadal plnenie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov
a to: oznámenie o popretí pohľadávky z 18.10.2012, potvrdenie o pridelení emisných kvót oxidu

uhličitého pre obchodovateľné obdobie 2008-2012, žiadosť - odpoveď zo dňa 24.01.2012 Dexia banky,
uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 29R/2/2012-561, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.
k. 29R/2/2012-569, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 29R/2/2012-636, výpis zo zoznamu
pohľadávok číslo pohľadávky 6, výpis z Obchodného registra na navrhovateľa z 27.05.2014, výpis z
Obchodného registra na navrhovateľa z 15.07.2014, výpis z Obchodného registra na odporcu v II. rade

z 15.07.2012, výpis z Obchodného registra na odporcu v I. rade z 15.07.2014, výpis z Obchodného
registra na odporcu v II. rade z 22.9.2014, výpis z Obchodného registra na navrhovateľa z 23.09.2014,
výpis z Obchodného registra na odporcu v I. rade z 23.09.2014, výpis z Obchodného registra na
úpadcuz23.09.2014,výpiszozoznamupohľadávokčíslopohľadávky6,výpiszObchodnéhoregistrana
navrhovateľa z 18.11.2014, výpis z Obchodného registra na úpadcu z 18.11.2014, zo spisu Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2012: prihláška pohľadávky pod číslom 3, zo spisu Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 39Cb/24/2011: návrh na vydanie platobného rozkazu, kúpna zmluva č. 1/2008, dodatok číslo
1 ku kúpnej zmluve č. 1/2008, potvrdenie Ministerstva životného prostredia SR z 02.06.2008, výzva
na úhradu pohľadávky z 2.11.2009, platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 57Rob/657/2010,
odpor, žiadosť - odpoveď Dexia banky z 24.01.2012, výpis z účtu emisných kvót, národný alokačný

program na obdobie 2008-2012, rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/24/2011-76, rozhodnutie
Obvodného úradu Životného prostredia z 22.6.2011 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.
16Cob/120/2012-97.

Navrhovateľ a úpadca dňa 12.05.2008 uzavrel kúpnu zmluvu ku ktorej bol dňa 16.05.2008 uzatvorený

dodatok č. 1, týkajúci sa úpravy, navýšenia kúpnej ceny v závislosti od pridelenia a pripísania emisných
kvót na účet kupujúceho. Emisné kvóty boli pridelené navrhovateľovi a dňa 15.04.2009 boli následne
pripísané úpadcovi na účet vedený v národnom registri emisných kvót vedených Dexia bankou a to vo
výške 5 900 ton. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 39Cb/24/2011-76 zo dňa 05.03.2012 o návrhuo zaplatenie 70.000,- eur s príslušenstvom rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal nárok uplatnený
návrhom v celom rozsahu spolu s náhradou trov konania.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový

stav:

Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 29R/2/2012-561 zo dňa 10.04.2012 začal reštrukturalizačné
konanie voči dlžníkovi TSinvest, s.r.o.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku č. 72/2012
dňa 13.04.2012 a dňa 14.04.2012 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.

k. 28R/2/2012-569 zo dňa 14.05.2012 Okresný súd Trenčín reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi
zastavil a zároveň vyhlásil na majetok dlžníka, konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený SKKS,
k.s.. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje
pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. 29R/2/2012
a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal
poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 148/2012 dňa 02.08.2012 a

účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku a to dňa 03.08.2012. Dňa 04.08.2012 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie
pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 17.09.2012. Od nasledujúceho dňa t. zn.
od 18.09.2012 začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok,
ktorá uplynula dňa 19.10.2012. Od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o popretí prihlásenej

pohľadávky správcom t. zn. od 20.10.2012 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá,
tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol
20.11.2012.
Prihláška pohľadávok č. 1 na uplatnenie pohľadávok v konkurze navrhovateľa došla súdu a žalovanému
ako správcovi dňa 20.08.2012 (posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 17.09.2012 t. zn. k

prihláseniupohľadávkydošlovzákonnejprihlasovacejlehote).Správcapoprelpohľadávkunavrhovateľa
dňa 15.10.2012 a iný veriteľa dňa 17.10.2012. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené
navrhovateľovi dňa 19.10.2012. Od nasledujúceho dňa od doručenia oznámenia o popretí prihlásenej
pohľadávky t. zn. od 20.10.2012 začala navrhovateľovi plynúť tridsaťdňová lehota na podanie určovacej
žaloby. Navrhovateľ podal určovací návrh na určenie popretej pohľadávky dňa 16.11.2012. Dňa

16.11.2012 sa začalo súdne konanie vyvolané konkurzom.
Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „ZoKR“).

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a
kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom
dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a
oddĺženie fyzickej osoby.

Podľa § 23 odsek 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.

Podľa § 24 odsek 1 ZoKR účastníkmi konkurzného konania sa dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí

spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 28 odsek 1 ZoKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje
prihláškou.

Podľa § 28 odsek 2 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí
byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise
veriteľ doručí prihlášku aj na súd.

Podľa § 28 ods. 3 ZoKR ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ

však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na
pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného
do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku podoručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní
v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

Podľa § 28 ods. 6 ZoKR doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva
rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Podľa § 29 ods.1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné
náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,
b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e) celková suma pohľadávky,
f) podpis.

Podľa § 29 ods.6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

Podľa§32ods.1ZoKRkaždúprihlásenúpohľadávkusprávcaporovnásúčtovnouainoudokumentáciou
úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné
šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 32 ods.2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ

prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

Podľa § 32 ods.9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 ods.15 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 32 ods.19 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa
odsekov 1 a je rozhodujúca povaha

účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa § 261 odsek 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave

II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak
tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo

dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Podľa § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne

predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o doplnení ďalších
zákonov pre päťročné obchodovateľné obdobie začínajúce sa 1. januára 2008 a pre každé nasledujúce

päťročné obchodovateľné obdobie ministerstvo na základe plánu (§ 8 ods. 10), v prípade účastníkov
schémy obchodovania prevádzkujúcich prevádzky podľa § 24 ods. 1 písm. a) na základe platného
plánu (§ 8 ods. 9), bezodplatne pridelí kvóty najneskôr 12 mesiacov pred začiatkom príslušného
obdobia všetkým povinným účastníkom schémy obchodovania a dobrovoľným účastníkom schémy
obchodovania; o pridelení kvót vydá účastníkom schémy obchodovania potvrdenie.

Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o doplnení ďalších
zákonov kvóty pridelené podľa odsekov 1, 2 a 4 zapisuje na pokyn ministerstva správca registra do
registra každoročne do 28. februára v roku v množstve rovnajúcom sa proporčnému podielu celkového
množstva pridelených kvót na príslušné obchodovateľné obdobie. Ak budú novému účastníkovi schémy

obchodovania pridelené kvóty po uvedenom termíne, zapíše sa ich proporčné množstvo v príslušnom
roku do registra do 30 dní odo dňa vydania potvrdenia o ich pridelení.

Podľa článku III. odsek 1 piata veta Dodatku č. 1 k zmluve o predaji nehnuteľností zo dňa (ďalej
len „zmluva“) zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak kupujúcemu ako vlastníkovi henuteľnosti -

emisného zdroja, ktorý sa nachádza v budove súp. č. 2848 na par. č. 33/4, Budova - Kotolňa, v k. ú.
Zlatovce (ďalej len „emisný zdroj“) budú do konca kalendárneho roka 2009 pridelené emisné kvóty CO2
na obdobie rokov 2008-2012 v objeme 5950 ton ročne (ďalej len „emisné kvóty“) v zmysle zákona č.
572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
noviel a predpisov, tak kúpna cena za budovu - súp. č. 2848 na par. č. 333/4, Budova - Kotolňa, v

k.ú. Zlatovce sa zvyšuje o 14.000.000, Sk (slovom štrnásť miliónov slovenských korún). V prípade, ak
kupujúcemu nebudú pridelené emisné kvóty CO2 na obdobie rokov 2008-2012 v objeme 5850 ton ročne,
ale v nižšom objeme, tak kúpna cena za budovu - súp. č. 2848 na parc. č. 333/4, Budova-Kotolňa, v k.
ú. Zlatovce sa zvyšuje o čiastku vypočítanú na základe vzorca zvýšenie kúpnej ceny (v Sk) = (pridelenéemisie - 9750) x 700, pričom pridelené emisie predstavujú celkový objem pridelených emisných kvót
CO2 (v tonách) na 5 ročné obdobie 2008-2012 na základe žiadosti podanej predávajúcim.

PodľačlánkuIIIodsek2písmenoc/zmluvyzvyšnúčasťkúpnejcenyvzmyslečl.III.ods.1kúpnejzmluvy,
je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu v lehote 30 dní od pripísania emisných kvót kupujúcemu na
účet v centrálnom registri. V prípade, ak kupujúcemu nebudú pridelené emisné kvóty na obdobie rokov
2008-2012 do konca kalendárneho roka 2009, kupujúci nie je povinný uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny
v zmysle tohto ods. tohto čl. kúpnej zmluvy.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:
Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu
navrhovateľa, odporcu v I. a odporcu v II. rade. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa je daná,
vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR. Pasívna
vecná legitimácia odporcu v I. rade je daná, vzhľadom k tomu, že odporca v I. rade má postavenie

správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR a pasívna vecná legitimácia odporcu v II. rade je daná,
vzhľadom k tomu, že odporca v II. rade má postavenie popierajúceho veriteľa podľa § 32 ods. 2 ZoKR.
Následne, po zistení, že aktívna legitimácia navrhovateľa a pasívna legitimácia odporcov je daná, súd
zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Navrhovateľ si v konkurznom konaní prihlásil svoje
pohľadávky prihláškou zo dňa 20.08.2012, t. zn. v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto

lehota uplynula dňa 17.09.2012), správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 15.10.2012 a veriteľ dňa
17.10.2012, pričom lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 17.10.2012, navrhovateľovi bolo
doručené oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok dňa 19.10.2012 a navrhovateľ podal určovaciu
žalobu na súde dňa 16.11.2012 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 20.11.2012). Pri prihlasovaní
pohľadávky navrhovateľom, pri popretí pohľadávky odporcom v I. rade, odporcom v II. rade, ako aj pri

podaní návrhu o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na
uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ si uplatnil teda prihlásil do konkurzu
svoju pohľadávku dôvodne. Navrhovateľ si prihlásil pohľadávku, ktorá predstavuje kúpnu cenu z kúpnej
zmluvy č. 1/2008 v znení jej Dodatku č. 1. Súd vzhľadom k charakteru uplatneného nároku, skúmal

platnosť uzatvorenej zmluvy, pričom zistil, že vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti zákonom predpísané pre uvedený zmluvný typ, bola uzatvorená platne, a následne
aj zmysel, vôľu zmluvných strán, ktorú uzatvoreným Dodatkom č. 1 chceli docieliť. Z uvedeného
dôvodu, súd v rámci vykonaného dokazovania vypočul ako svedkov obidvoch účastníkov zmluvy, t.
zn. ako účastníka na strane kupujúceho, tak aj na strane predávajúceho. Účastníci kúpnej zmluvy

sa predmetným Dodatkom dohodli na navýšení kúpnej ceny v závislosti od množstva pridelených
emisných kvót, nakoľko na predávanej nehnuteľnosti sa nachádzal emisný zdroj a to kotolňa. Na základe
uvedeného článku III. Dodatku č. 1 navrhovateľ vyčíslil doplatok kúpnej ceny na 458.905,93 eur, ktorý si
prihlásil do konkurzu vyššie uvedenou prihláškou a to na základe reálne prideleného množstva emisných
kvót v celkovej výške 29500 ton. Pridelenie emisných kvót, ani samotný výpočet doplatku kúpnej ceny,

jej správnosť, medzi účastníkmi konania sporná nebola. Sporným v konaní bol moment splatnosti kúpnej
ceny, vzhľadom na dojednanie v kúpnej zmluve (vzhľadom k dôvodom popretia úrokov z omeškania zo
strany odporcu v I. rade), splnenie náležitostí prihlášky a premlčanie resp. nepremlčanie uplatneného
nároku (vzhľadom k dôvodom popretia pohľadávky zo strany odporcu v II. rade).
Na zistenie dôvodnosti podanej žaloby t. zn. existencie prihlásenej a odporcami popretej pohľadávky,

navrhovateľ v konaní musel preukázať v rámci vykonaného dokazovania splatnosť kúpnej ceny, od
ktorej sa následne odvíjalo omeškanie úpadcu t. zn. kedy a v akom rozsahu sa kúpna cena v zmysle
vôle účastníkov zmluvy, stala splatná. Od jej splatnosti sa následne odvíjala výška úrokov z omeškania
a preukázaním splatnosti zároveň by bol vyvrátený dôvod popretia prihlásenej pohľadávky zo strany
odporcu v I. rade, ako aj čiastočne odporcu v II. rade.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v rámci predmetnej kúpnej zmluvy bola splatnosť
doplatku kúpnej ceny dojednaná nasledovne: „zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle čl. III. ods. 1 kúpnej
zmluvy, je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu v lehote 30 dní od pripísania emisných kvót
kupujúcemu na účet v centrálnom registri. V prípade, ak kupujúcemu nebudú pridelené emisné kvóty
na obdobie rokov 2008-2012 do konca kalendárneho roka 2009, kupujúci nie je povinný uhradiť

zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle tohto ods. tohto čl. kúpnej zmluvy.“ Nejednoznačnosť jazykového
prejavu tohto právneho úkonu bola spôsobená práve nedostatočným zadefinovaním pojmov pripísania
a pridelenia, s presným uvedením momentu, ktorý je pre splatnosť celej kúpnej ceny alebo prípadne
jej alikvotnej časti rozhodný, najmä vzhľadom k tej skutočnosti, že samotný zákon č. 572/2004 Z. z.o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov, neumožňoval v rozhodnom období
pripísanie jednorazovo celého prideleného množstva emisných kvót na účet subjektu, ktorému boli
emisné kvóty pridelené. K pripisovania pridelených emisných kvót dochádzalo postupne počas piatich

rokov. Z uvedeného dojednania však nebolo zrejmé, aká bola vôľa účastníkov pri uzatvorení tohto
dodatku, nakoľko na jednej strane dodatok hovorí o lehote 30 dní na zaplatenie doplatku kúpnej ceny
od pripísania emisných kvót, nehovorí o pripísaní celého množstva emisných kvót, avšak nehovorí
ani o pripísaní alikvotnej ročnej sadzby a následnej splatnosti kúpnej ceny vo vzťahu ku každému
pripísaniu samostatne. Preto postup navrhovateľa, ktorý si uplatnil nárok za zaplatenie kúpnej ceny

po pripísaní prvej alikvotnej časti emisných kvót na účet úpadcu, nie je priamo v rozpore s uvedeným
dojednaním. Dôvodnosť v konečnom dôsledku postupu navrhovateľa mal súd preukázaný aj ďalšími
vykonanými dôkazmi, ktoré navrhoval navrhovateľ na preukázanie ním tvrdených skutočností vykonať,
a to výsluchmi účastníkov predmetnej zmluvy.

Obaja účastníci zmluvy sa v rámci svojho výsluchu zhodli v tom, že k splneniu podmienok na zaplatenie

kúpnej ceny došlo momentom prvého resp. akéhokoľvek pripísania emisných kvót. Svedok Ing. Pavol
Petrík, ktorý uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu za stranu predávajúceho uviedol ako rozhodný
moment prvé pripísanie prvých emisných kvót a svedok Ing. Tomáš Smejkal, ktorý uzatváral predmetnú
zmluvu za stranu kupujúceho, t. j. za úpadcu, uviedol ako rozhodný moment, akékoľvek pripísanie
emisných kvót, ktorým vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Samotný Ing.Tomáš Smejkal, ktorý

je zároveň konateľom úpadcu, na pojednávaní vo vzťahu k uplatnenému nároku, výslovne súdu
uviedol, že uplatnenú pohľadávku ako dlžník uznáva, podľa predloženej kúpnej zmluvy sa mu javí
ako dôvodná, ktorá nemala byť popretá. Súd vždy pri posudzovaní jednotlivých právnych úkonov
účastníkov, posudzuje v prípade nejednoznačnosti týchto úkonov, vôľu účastníkov obchodnoprávnych
vzťahov, participujúcich na predmetnom právnom úkone. Obchodný zákonník v § 266 obsahuje osobitné

interpretačné pravidlá pre obchodnoprávne vzťahy. Kým Občiansky zákonník uprednostňuje jazykový
prejav pred vôľou strán, ktorá má doplňujúci, podporný význam (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
Obchodný zákonník ako rozhodujúce kritérium predpokladá a uprednostňuje práve význam vôle pred
samotným jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium, spočívajúce v úmysle konajúceho, ktorý
je prvoradý, ktorý však musí byť druhej strane známy. V uvedenom prípade v rámci vykonaného

dokazovania súd zistil, že vôľou účastníkov predmetného právneho úkonu bolo, vymedziť splatnosť
kúpnej ceny k momentu prvého pripísania emisných kvót na účet kupujúceho. Od uvedeného momentu
začala plynúť kupujúcemu 30 dňová lehota ako lehota na dobrovoľné plnenie zmluvnej povinnosti,
uplynutím ktorej sa pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny stala splatnou. Vzhľadom k obojstranne
zhodnému vyhláseniu účastníkov zmluvy, súd na toto vyhlásenie prihliadol a v zmysle uvedeného

vyhlásenia vyhodnotil aj samotné sporné dojednanie, a to tak, že kúpna cena na základe uzatvoreného
dodatku sa stala splatnou uplynutím 30 dňa od prvého pripísania emisných kvót na účet kupujúceho,
t. zn. úpadcu. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k pripísaniu
emisných kvót v prvej alikvotnej časti a to vo výške 5 900 ton došlo dňa 15.04.2009, úpadca
sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny uplynutím 30 dňa, t. zn. od 16.05.2009. Odporca

v I. rade poprel prihlásenú pohľadávku vzhľadom k nejednoznačnosti predmetného ustanovenia
zmluvy, ktorého nejednoznačnosť sa podarilo odstrániť a skutočnú vôľu zmluvných strán, ktorá
korešpondovala s tvrdením navrhovateľa, sa výsluchom účastníkov zmluvy a ich zhodnými tvrdeniami
podarilo navrhovateľovi preukázať. Práve týmito výsluchmi a následne listinnými dôkazmi mal súd
preukázané, že úpadca sa dostal do omeškania dňa 16.05.2009. K pripísaniu emisných kvót, na ktoré

poukazoval odporca v I. rade, a to tak, že z listinných dôkazov predložených k prihláške pohľadávky
táto skutočnosť nie je zrejmá, súd uvádza, že v rámci dokazovania bolo oboznámené aj vyjadrenie
Prima banky, a.s. z 25.01.2012, ktoré bolo adresované tunajšiemu súdu k sp. zn. 39Cb/24/2011, z
ktorého vyplýva, že k zmene v Národnom registri emisných kvót došlo dňa 15.04.2009 a to pripísaním
emisnýchkvótzprevádzkovateľaOZETANEO,a.s.naspoločnosťúpadcu.Rovnakozpripojenéhospisu

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/24/2011 súd v rámci dokazovania vykonal dôkaz listinou na č. l.
64 a to výpisom z účtu emisných kvót, ktorý bol vedený na úpadcu, pričom začiatkom vedenia tohto účtu
bol deň 15.04.2009. Z uvedených listinných dôkazov, súd mal dostatočne preukázané, kedy k pripísaniu
predmetných emisných kvót v alikvotnej časti úpadcovi prvýkrát došlo. Z pripojenej prihlášky pohľadávky
súd zistil, že predmetná prihláška tento listinný dôkaz, ktorý by pripísanie emisných kvót odôvodňoval

neobsahoval, preto v čase prieskumu prihlásenej pohľadávky sa správcovi mohla uvedená pohľadávka v
popretej výške javiť ako sporná. Táto spornosť však v rámci vykonaného dokazovania bola odstránená,
čím zároveň bola preukázaná aj dôvodnosť prihlásenej pohľadávky a nedôvodnosť popretia zo strany
odporcu v I. rade.Odporca v II. rade poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko podľa odporcu
v II. rade z prihlášky pohľadávky nie je zrejmý právny dôvod vzniku pohľadávky a je v časti premlčaná.

K dôvodom popretia zo strany odporcu v II. rade súd uvádza, že pohľadávka navrhovateľa v časti istiny
a jej príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a právny dôvod vzniku tejto pohľadávky je v prihláške
pohľadávky riadne a dostatočne špecifikovaný. Právny dôvod vzniku pohľadávky je označený a to ako
kúpna zmluva zo dňa 12.05.2008 v spojení s Dodatkom č. I. Úroky z omeškania sú označené výškou
percenta ročných úrokov, z ktorých je zrejmé, že ide o zákonný úrok a je k nim pripojený výpočet výšky

úroku z omeškania. V prípade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, je právny dôvod vzniku
označený ako rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/24/2011 zo dňa 05.03.2012 (uvedené súd
uvádza len na úplnosť, nakoľko táto časť nebolo ani jedným z odporcov popretá). Takto označený právny
dôvod vzniku pohľadávky súd považuje za dostatočný a v súlade s § 29 ZoKR upravujúcim minimálne
požiadavky na obsah prihlášky, preto popretie pohľadávky zo strany odporcu v II. rade z uvedeného
dôvodu považuje súd za nedôvodné.

Ďalším dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky bolo tvrdené premlčanie časti uplatneného nároku
z dôvodu uplynutia premlčacej doby v trvaní troch rokov. Odporca v II. rade pri popretí pohľadávky
navrhovateľa uviedol, že v zmysle priložených príloh k prihláške pohľadávky boli dňa 15.04.2009
pripísané emisné kvóty na účet úpadcu v centrálnom registri, pohľadávka sa teda stala splatnou
dňa 15.04.2009. Vzhľadom k tomu, že časť pohľadávky nebola uplatnená na súde do uplynutia

premlčacej doby, je v tejto výške premlčaná, pričom z uvedeného dôvodu sú premlčané aj úroky z
omeškania, nakoľko nie je zrejmé, z akej istiny sú uplatnené a kedy nastalo ich premlčanie. Vo svojom
ďalšom vyjadrení, po podaní návrhu, odporca v II. rade poukazoval na to, že v uvedenom prípade, je
potrebné posudzovať premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a na rozdiel od popretia
uviedol, že pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou dňa 15.05.2009. Súd k tomuto dôvodu popretia

pohľadávky odporcom v II. rade uvádza, že právny vzťah medzi úpadcom a navrhovateľom vznikol
medzi dvoma podnikateľmi, a preto sa tento právny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka
spravuje Obchodným zákonníkom. Zmluvný typ, ktorý medzi sebou uvedené subjekty uzatvorili, nie je
Obchodným zákonníkom upravený, preto v zmysle § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, sa použije na
tento zmluvný typ úprava Občianskeho zákonníka, pričom ostatné inštitúty t. zn. aj úprava premlčania,

sa bude spravovať opäť Obchodným zákonníkom. V uvedenom prípade ide úpravu tzv. absolútnych
neobchodov, kedy dochádza ku kombinovanému záväzkovému režimu, kedy sa osobitná úprava
záväzkových vzťahov použije v prípade podnikateľských subjektov aj pri aplikácii týchto neobchodných
zmlúv. V zmysle uvedeného je podľa názoru súdu uplatnenie trojročnej premlčacej doby na uvedený
prípad vylúčené. Obchodný zákonník upravuje premlčanie komplexne, nie je potrebné použitie žiadnej

inej právnej úpravy a premlčaciu dobu upravuje na uvedený prípad štvrťročnú, so začiatkom plynutia
pri práve na plnenie záväzku, od jeho splatnosti, pričom splatnosťou záväzku sa zároveň uvedené
právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Odporca v II. rade v rámci svojho
popretia poukázal na to, že premlčacia doba začala plynúť od 15.04.2009, a to od doby, kedy boli
pripísané emisné kvóty na účet úpadcu. Medzi účastníkmi však v rámci kúpnej zmluvy bolo výslovne

dohodnuté zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny v lehote 30 dní od pripísania emisných kvót, t. zn. táto
lehota začala plynúť od pripísania emisných kvót t. zn. od 15.04.2009 a uplynula tridsiatym dňom t.
zn. 15.05.2009, pričom úpadca sa dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny dňa 16.05.2009.
Vzhľadom k uvedenej zmluvnej úprave, súd má za to, že odporca v II. rade nestanovil začiatok plynutia
premlčacej doby v popretí pohľadávky správne. Premlčacia doba začala plynúť dňa 16.05.2009 a

bez uskutočnenia akéhokoľvek úkonu by uplynula dňa 16.05.2013. Počas uvedenej doby navrhovateľ
uplatnil časť svojho nároku súdnou cestou a to podanou žalobou zo dňa 21.06.2010. Toto konanie bolo
vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39Cb/24/2011 a navrhovateľ bol v ňom plne úspešný.
Zvyšok svojho nároku si navrhovateľ prihlásil do konkurzu úpadcu a to prihláškou zo dňa 20.08.2012.
V tejto súvislosti súd poukazuje na § 28 ods. 6 ZoKR, v zmysle ktorého, doručenie prihlášky správcovi

má pre plynutie premlčacej lehoty rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde, t. zn. podaním
predmetnej prihlášky, navrhovateľovi prestala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenému nároku,
podanieprihláškybolouskutočnenévpriebehupremlčacejdoby,pretouplatnenýnárokniejepremlčaný.
V súvislosti s námietkou premlčania odporca v II. rade poukázal aj na nepreskúmateľnosť úrokov z
omeškania, poukázal na to, že nie je jasné z akej istiny sú uplatnené a kedy nastalo ich premlčanie.

Úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania
je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením svojho peňažného záväzku a jeho
podstata spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia tiež stanovené
percento tej časti peňažného dlhu s ktorou je v omeškaní. Preto v dôsledku omeškania nevzniká medziúčastníkmi nový, nejaký ďalší záväzkový vzťah, dochádza iba k zmene v obsahu práv a povinností
dlžníka, spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež
záväzok vedľajší (akcesorický). Otázku premlčania úrokov z omeškania už riešil a zaoberal sa ňou aj

Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 1Cdo 157/2009, s ktorým rozhodnutím sa súd stotožňuje a z ktorého
uvádza, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v
dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť,
či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah,
nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Povinnosť platiť úroky z omeškania

nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol
v omeškaní so splnením svojho záväzku, týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a
jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa neuhradením peňažného
záväzku v lehote splatnosti t. zn. dňa 15.05.2009, sa od 16.05.2009 dostal do omeškania, pričom v
uvedený deň mu vznikol nárok na úroky z omeškania, ktorý by sa bol premlčal v premlčacej dobe
štvorročnej v trvaní od 16.05.2009 do 16.05.2013, avšak vzhľadom k tomu, že v uvedenom období došlo

zo strany navrhovateľa k uplatneniu tohto nároku a to prihlásením pohľadávky do konkurzu, ku ktorému
došlo, čo súd opakovane zdôrazňuje počas plynutia premlčacej doby a to dňa 20.08.2012, ani tento
uplatnený nárok nie je premlčaný.
Záverom súd uvádza, že napriek ozrejmeniu priebehu plynutia predmetnej premlčacej doby v uvedenej
veci, má súd za to, že popierajúci veriteľ, nemá právo na popretie prihlásenej pohľadávky z takéhoto

dôvodu. Námietka premlčania v zmysle zákonnej úpravy patrí dlžníkovi. Zákon neumožňuje inej osobe,
odlišnejoddlžníkavzniesťtakútonámietku.Súdvtejtosúvislostipoukazujena§388ods.1Obchodného
zákonníka, v rámci ktorého je vymedzené, že „...ak povinná strana namietne premlčanie“. Samotný
popierajúci veriteľ nie je v žiadnom právnom vzťahu s dlžníkom, ani sám nie je povinnou stranou,
preto ani takáto námietka premlčania popierajúcemu veriteľovi nepatrí. Napriek uvedenému, z vyššie

uvedených dôvodov, aj keby súd pripustil, že môže vzniesť takúto námietku aj popierajúci veriteľ t. zn.
odporca v II. rade, aj tak je potrebné ju považovať za nedôvodnú.
K úplnosti súd uvádza, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 16.05.2009, pričom navrhovateľ
si vyčíslil úrok z omeškania od 02.11.2009 t. zn. od neskoršieho obdobia ako bolo medzi účastníkmi
zmluvné dohodnuté do dňa vyhlásenia konkurzu t. j. 03.08.2012. Navrhovateľ si v rámci predmetnej

premlčacej doby zákonne konformným spôsobom (v zákonnej výške) vzhľadom k prebiehajúcemu
konkurzu na úpadcu, dlžníka uplatnil voči nemu svoju pohľadávku aj v časti úrokov z omeškania, preto
ani táto námietka, ak by súd pripustil že patrí odporcovi v II. rade, zo strany odporcu v II. rade nie je
dôvodná.
K poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 5/2005 súd uvádza, že sa k jeho záverom

nepriklonil, z dôvodov vyššie uvedených. Súd poukazuje na to, že do 31.01.2004, t. zn. aj právny vzťah,
ktorý bol predmetom uvedeného rozhodnutia, bola úprava § 261 ods. 5 (resp. 6) Obchodného zákonníka
iná, kde bol výslovne uvedený odkaz iba na Občiansky zákonník.
K výroku rozsudku a petitu navrhovateľa, ktorým sa okrem samotného určenia popretej pohľadávky
domáhalurčenia,žepohľadávkanavrhovateľajenespornáaoprávnenásúduvádza,žesúdvovýrokovej

časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je sporná resp. nesporná, či oprávnená, pretože nespornosť
a zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu v zmysle § 32 odsek 19 ZoKR. Preto
súd osobitne nespornosť a oprávnenosť pohľadávky vo výroku rozsudku neuviedol.

Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 odsek 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p., a
to tak že, navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal 100 % náhradu trov konania,
potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech.
Po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.