Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26CbPv/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113200905.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom, v právnej veci žalobcu: AGROMIX

výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o., 094 09 Sedliská 367, IČO: 31 719 627, zast. spoločnosťou
NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava,
proti žalovaným: 1. K. X., R.. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XXX, zast. spoločnosťou ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA, JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, 2. MIVAGRO s.r.o.,
Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 45 274 045, zastúp. JUDr. Jurajom Birošom,
advokátom, Rázusova 1, 040 01 Košice v konaní o zdržanie sa nekalosúťažného konania a náhradu
primeraného zadosťučinenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2. rade je povinný na svoje náklady zverejniť na vstupných dverách pre zákazníkov
do svojej prevádzky na ulici Hronského 1205, Vranov nad Topľou vo výške 150 cm rovnopis tohto
rozsudku v priehľadnom euroobale veľkosti A4 spolu s nasledovným písomným ospravedlnením:
„OSPRAVEDLNENIE-K.X.,D.I.XXX,XXXXXI.aspoločnosťMIVAGRO s.r.o.sosídlomUl.Hronského
1205, 093 01 Vranov nad Topľou sa týmto ospravedlňujú spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná
spoločnosť, spol. s.r.o. so sídlom Sedliská 367, 094 09 Sedliská za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla
v dôsledku ich nekalosúťažného konania“, pričom ospravedlnenie bude vytlačené na bielom papieri

veľkostiA4čiernympísmomtypuTimesNewRomanoveľkostipísma36bodovpodobu30kalendárnych
dní a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2013 žalobca žiadal , aby súd: 1. uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť osobne sa ospravedlniť žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, 2. uložil

žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 EUR ako
primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, 3. uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a neroz-dielne na svoje náklady zverejniť tento rozsudok
1-krát v regionálnom periodiku v okrese pobytu žalovaného v 1. rade a sídla žalovaného v 2. rade a 1-
krát v regionálnom periodiku v kraji pobytu žalovaného v 1. rade a sídla žalovaného v 2. rade spolu s
nasledovným písomným ospravedlnením: „. X., D. I. XXX, XXX XX I. a spoločnosť MIVAGRO s.r.o., so
sídlom Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou sa týmto ospravedlňujú spoločnosti AGROMIX

výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Sedliská 367, 094 09 Sedliská za spôsobenú ujmu,
ktorá jej vznikla v dôsledku ich nekalosúťažného konania.“ a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, 4. žalovaný v 2. rade je povinný na svoje náklady zverejniť na hlavnom vchode do svojej
prevádzky na ulici Hronského 1205, Vranov nad Topľou tento rozsudok spolu s nasledovným písomnýmospravedlnením: „. X., D. I. XXX, XXX XX I. a spoločnosť MIVAGRO s.r.o., so sídlom Ul. Hronského
1205, 093 01 Vranov nad Topľou sa týmto ospravedlňujú spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná
spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Sedliská 367, 094 09 Sedliská za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla

v dôsledku ich nekalosúťažného konania.“ a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej
žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa okrem iného aj kúpou tovaru na
účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti

(veľkoobchod). Žalovaný v 1. rade je bývalým zamestnancom žalobcu, kde od 1.4.1996 do 31.1.2010
pôsobil na pozícii vedúceho obchodnej činnosti, keď mal okrem iného na starosti prevádzku dvoch
maloobchodných predajní žalobcu, a to predajne na Hronského 1205, Vranov nad Topľou a predajne
na čísle 367, Sedliská (okres Vranov nad Topľou). Uvedené predajne boli zamerané na predaj ovocia,
zeleniny a záhradkárskych potrieb. V rámci svojej pracovnej činnosti pre žalobcu ďalej žalovaný v 1.
rade uzatváral obchodné zmluvy s obchodnými partnermi žalobcu, disponoval zoznamom partnerov a

klientov žalobcu, mal prístup k účtovníctvu žalobcu, poznal nákupné a distribučné možnosti, cenové
stratégieaobchodnémaržežalobcu,t.j.malcelkovéknow-howvsúvislostisprevádzkovanímprevádzok
- predajní žalobcu. Žalovaný v 1. rade bol v danom čase a aj v súčasnosti je 20%-ným spoločníkom
spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o.. Žalovaný v 2. rade je obchodnou
spoločnosťou, ktorá rovnako ako žalobca podniká najmä v oblasti kúpy tovaru na účely jeho predaja

konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod). Jedinou
spoločníčkou a konateľkou spoločnosti MIVAGRO s.r.o. je pani X. X., ktorá je zároveň K. Ž. C. X. W.. V
závereroka2009nastaliviaceréskutočnosti,ktorésivdanomčasežalobcanespájalaktorýchvzájomná
súvislosť vyšla najavo až neskôr v roku
2010. Dňa 21.10.2010 bola žalobcovi doručená faktúra spoločnosti SIETTEX s.r.o., Budovateľská 1310,

093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 44 189 192, v ktorej žalobcovi bola fakturovaná reklamná tabuľa s
nápisom „Záhradkárske potreby“ a reklamná tabuľa tzv. áčko
na predaj jabĺk. Išlo o typovo aj obsahovo rovnaké reklamné tabule ako už žalobca používal v oboch
svojich predajniach, nebolo mu preto jasné, kto a prečo reklamné tabule objednal. Žalobca nemal
vedomosť o objednávke nových reklamných tabúľ a ani v danom čase nové nepotreboval. Až následným

preverovaním v spoločnosti SIETTEX žalobca zistil, že reklamné tabule boli objednané žalovaným v 1.
rade v priebehu septembra 2009. Dňa 30.11.2009 bolo žalobcovi doručené oznámenie od spoločnosti
AGRO-TRANS Slovakia s.r.o., Ondavská 923, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 454 800, ktorá
prenajímala žalobcovi nebytové priestory, kde bola umiestnená predajňa na Hronského ulici č. 1205 vo
Vranove nad Topľou. V tomto oznámení AGRO-TRANS ukončil nájom so žalobcom a vyzval ho, aby

k 31.12.2009 nebytový priestor vypratal. Napriek skutočnosti, že žalobca hradil nájom riadne a včas,
ukončenie nájmu nebolo zo strany AGRO-TRANS zdôvodnené. Aj keď bola predajňa zisková, z dôvodu
skončenia nájmu bol žalobca nútený zrušiť prevádzku predajne a nájsť si nové priestory. V súvislosti so
zrušením prevádzky žalobca z organizačných dôvodov ukončil aj pracovný pomer s pani H. I., vedúcou
predajne. Žalovaný v 2. rade bol zapísaný do obchodného registra dňa 11.12.2009. Dňa 31.1.2010 bol

ukončený pracovný pomer so žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade vrátil žalobcovi svoj služobný
mobil s vymazanými všetkými číslami a kontaktmi, vrátane kontaktov na všetkých obchodných partnerov
žalobcu. Vo februári 2010 žalobca zistil, že v priestoroch jeho bývalej predajne na Hronského ulici sa
nachádza už nová predajňa. Na prekvapenie žalobcu názov predajne bol Záhradkárske potreby, pred
predajňou bola umiestnená áčková reklamná tabuľa, obe presne tak, ako ich mal predtým žalobca. O to

viac bol prekvapený, keď zistil, že predajňu prevádzkuje žalovaný v 1. rade prostredníctvom spoločnosti
MIVAGRO s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je manželka žalovaného v 1. rade. O tom, že prevádzku
na Hronského ulici v skutočnosti zastrešuje žalovaný v 1. rade svedčí aj skladba obchodného mena
žalovaného v 2. rade - MIVAGRO s.r.o., ktoré navodzuje dojem, že sa má jednať o skratku „. a výstižne
popisuje osobu i druh činnosti. Uvedený záver taktiež podporuje skutočnosť, že pani X. (spoločníčka a

konateľka žalovaného v 2. rade) v danom čase podnikala a aj v súčasnosti podniká ako SZČO v oblasti
kaderníctva. Ako predavačka v predajni pracovala pani I., bývalá zamestnankyňa žalobcu. Žalovaný v 2.
rade tak podnikal na rovnakom mieste, za rovnakých podmienok a s rovnakým sortimentom ako predtým
žalobca. Žalobca následne zistil, že hovory na služobnom mobile žalovaného v 1. rade s číslom XXXX
XXX XXX, ktorý odovzdal žalobcovi po skončení pracovného pomeru, sú presmerované na iné telefónne

číslo. Po zisťovaní u mobilného operátora Orange, a.s. žalobca prišiel na to, že hovory nechal ešte
18.1.2010 presmerovať žalovaný v 1. rade na číslo XXXX XXX XXX. Toto číslo bolo a stále je vedené ako
mobilný kontakt na žalovaného v 2. rade. Podľa výpisu hovorov ako aj osobného pozorovania žalobca
prišiel na to, že žalovaný v 1. rade od skončenia pracovného pomeru u žalobcu zabezpečuje všetkypodnikateľské a organizačné aktivity žalovaného v 2. rade v súvislosti s prevádzkovaním predajne na
Hronského ulici. Na základe uvedeného žalobca mal za to, že žalovaní sa svojou činnosťou dopúšťajú
nekalosúťažného konania v zmysle ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pod pojmom „konanie v

hospodárskej súťaži“ sa podľa žalobcu
rozumie akékoľvek konanie, ktoré môže mať vplyv na hospodársku súťaž, a ktorým konajúca osoba
presadzuje svoje vlastné hospodárske záujmy a účelom alebo skutočným následkom jej konania je
získanie výhody v súťaži. Výhodou sa rozumie aj zlepšenie vlastných šancí na získanie zákazníkov na
úkor iných súťažiteľov a v konečnom dôsledku ich vytlačenie z pozícií na trhu. Takáto výhoda nemusí

byť realizovaná len vo forme priameho zisku. Predpokladom konania v hospodárskej súťaži je existencia
súťažného vzťahu najmenej dvoch
subjektov, ktorý má byť ovplyvnený. Žalobca a žalovaný v 2. rade sú hospodárskymi súťažiteľmi,
pôsobia na rovnakom trhu a v rovnakom čase a ich cieľom sú identické skupiny zákazníkov. Žalovaný
v 1. rade je bývalým vedúcim zamestnancom žalobcu a súčasne spoločníkom žalobcu a v súčasnosti
vykonáva pre žalovaného v 2. rade obdobné pracovné činnosti ako vykonával u žalobcu. Na základe

uvedeného konanie žalovaných napĺňa znaky konania v hospodárskej súťaži. Konanie, ktorým sa
súťažiteľ vo všeobecnosti snaží získať výhodu v konkurenčnom boji na úkor iných súťažiteľov, nie je
automaticky samo o sebe protiprávne. Aby bolo konanie charakterizované ako nekalosúťažné musí byť
v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, ktorými treba rozumieť porušenie pravidiel a zvyklostí,
ktoré sa dodržujú v konkurenčnom prostredí, a ktoré i samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce

podnikateľskej korektnosti. Žalobca vidí porušenie dobrých mravov súťaže v tom, že: a) žalovaný v 1.
rade ako zamestnanec žalobcu vopred úmyselne pripravoval podmienky na bezproblémové rozbehnutie
prevádzky žalovaného v 2. rade a to predovšetkým: 1. objednaním nových reklamných tabúl pre
žalovaného v 2. rade, ktoré objednal pod menom žalobcu, 2. presmerovaním hovorov zo služobného
mobilu žalobcu na číslo žalovaného v 2. rade, 3. podieľaním sa na skončení nájomnej zmluvy žalobcu,

pričom žalobca mal za to, že skutočným dôvodom skončenia nájmu zo strany AGRO-TRANS bola
dohodaprenajímateľasožalovanými,očomsvedčíajfakt,žesídloaprevádzkažalovanéhov2.radeboli
zapísané do živnostenského a obchodného registra už dňa 11.12.2009, t.j. ešte pred skončením nájmu
žalobcu, čomu nevyhnutne musel predchádzať súhlas spoločnosti AGRO-TRANS na zriadenie sídla a
prevádzky, b) žalovaný v 1. rade využil a poskytol všetky svoje znalosti, know-how a obchodné kontakty

na rozbehnutie predajne žalovaného v 2. rade, c) žalovaný v 2. rade na základe činnosti žalovaného
v 1. rade prevzal bez ďalších nákladov a podnikateľského rizika klientelu žalobcu, získal prístup k
cenovej ponuke, štruktúre tovaru, dodávateľom a obchodným partnerom žalobcu, čím plynulo nadviazal
podnikateľskú činnosť žalobcu bez jeho súhlasu. Žalovaný v 2. rade si dokonca uľahčil svoju pozíciu aj
tým, že okamžite prijal zaškolenú zamestnankyňu žalobcu, ktorý ju bol nútený z organizačných dôvodov

prepustiť, d) žalobca bez vlastného zavinenia prišiel konaním žalovaných o prosperujúcu prevádzku
odkiaľ ho vytlačil žalovaný v 2. rade. V tomto prípade teda žalovaný v 2. rade v súčinnosti so žalovaným
v 1. rade získal konkurenčnú výhodu a ľahký štart v podnikaní na úkor žalobcu. Takéto konanie nemožno
v žiadnom prípade chápať ako zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti a z tohto dôvodu je v jasnom
rozpore s dobrými mravmi súťaže. Je možné uzavrieť, že žalovaní v 1. a 2. rade nezískali svoje

podnikateľské postavenie pri vzniku spoločnosti MIVAGRO s.r.o. uplatením svojej vlastnej invencie,
šikovnosti, či aplikáciou nejakého zlepšovacieho návrhu, ale na úkor a za cenu zhoršenia súťažného
postavenia žalobcu. Tretím predpokladom aplikácie generálnej klauzuly nekalej súťaže je spôsobilosť
určitého konania privodiť ujmu iným súťažiteľom, prípadne spotrebiteľom. Aby bolo možné konanie
charakterizovať ako „spôsobilé privodiť ujmu“, nie

je nutné, aby k ujme aj skutočne došlo. Na naplnenie tohto predpokladu postačuje samotná možnosť
(potenciálnosť) vzniku ujmy a nie je potrebné, aby reálna ujma nastala. Je zrejmé, že zrušením
prevádzky predajne neprišiel žalobca len o zisk z predaja, ale aj o stálu klientelu, ktorá ďalej nakupuje
na zvyčajnom mieste, no už u žalovaného v 2. rade. Žalobcovi navyše vznikli náklady s vyprataním
priestorov predajne, presunom tovarov do iných prevádzok žalobcu a aj náklady na skončenie

pracovného pomeru pani I.. Ďalšími nákladmi žalobcu boli náklady spojené s otvorením novej predajne
v meste, kde začínal prakticky od nuly a bol neznámy pre nový okruh zákazníkov. Najväčšiu ujmu pre
žalobcu však predstavoval prepad jeho tržieb z približne 5,5 milióna Sk ročne na asi 1 milión ročne ku
kon-
cu októbra 2010, nakoľko nová prevádzka nebola ani zďaleka taká výnosná ako tá na Hronského

ulici, odkiaľ ho vytlačili žalovaní. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaní sa dopustili a
dopúšťajú konania, ktoré je konaním v hospodárskej súťaži, je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a
je spôsobilé privodiť ujmu. Mal tiež za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky nekalej súťaže
podľa § 44 ods. 1 obchodného zákonníka. Podľa žalobcu bol konaním žalovaných porušený zákaznekalej súťaže podľa obchodného zákonníka. Uvedené porušenie prinieslo žalovaným súťažnú výhodu
a zlepšenie ich súťažného postavenia na trhu na úkor žalobcu. Porušenie právnych predpisov zo strany
žalovaných tak má príčinný vzťah (kauzálny nexus) k hospodárskej súťaži. Poukázal na ust. § 53 a

§ 55 obchodného zákonníka.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 9.7.2013 uviedol, že nesúhlasí
s tvrdeniami žalobcu a považuje podanú žalobu ako aj nároky v nej uplatnené za neopodstatnené.
Žalovaný v 2. rade popiera, aby sa dopustil akéhokoľvek nekalosúťažného konania vo vzťahu k

žalobcovi a tvrdenia uvedené v žalobe považuje za vykonštruované a nepravdivé. Poukázal na to,
že žalobca mal uzavretú nájomnú zmluvu so spoločnosťou AGRO-TRANS Slovakia s.r.o. na dobu
určitú, t.j. do 31.12.2009. Nájomný vzťah žalobcu v žiadnom prípade nemohol ovplyvniť žalovaný v 2.
rade keďže bol uzavretý na dobu určitú a prenajímateľ sa rozhodol nepokračovať v nájomnom vzťahu
so žalobcom. Žalovaný v 2. rade akceptoval ponuku prenajímateľa AGRO-TRANS Slovakia s.r.o.
na uzavretie nájomnej zmluvy predmetných nebytových priestorov a dňa 15.12.2009 bola uzavretá

nájomná zmluva. Konanie žalovaného v 2. rade nie je v žiadnom prípade nekalou súťažou, nie je ani
v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pretože v trhovej ekonomike nie je možné nikoho obmedzovať
v slobode podnikania. Sloboda podnikania predstavuje jeden zo základných predpokladov existencie
hospodárstvazaloženéhonatrhovýchprincípochajegarantovanávÚstaveSlovenskejrepublikyvrámci
základných práv a slobôd v druhej hlave v piatom oddiele ako základné hospodárske právo. Tvrdenie

žalobcu, že žalovaný v 2. rade využil obchodné kontakty žalovaného v 1. rade, know-how na rozbehnutie
svojej prevádzky sú ničím nepodložené a žalovaný v 2. rade ich považuje za bezpredmetné. Žalobca
s pôvodným prenajímateľom riadne ukončil nájomný vzťah v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy a bolo
vecou slobodného rozhodnutia žalovaného v 2. rade, že začal svoju podnikateľskú činnosť v týchto
nebytových priestoroch. Žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom neporušil zákaz nekalej súťaže podľa

Obchodného zákonníka a do svojho podnikania investoval nemalé finančné prostriedky. Čo sa týka
výroby reklamných tabúľ spoločnosťou SIETTEX s.r.o. žalovaný v 2. rade si tieto reklamné tabule ako
aj iné reklamné služby objednal dňa
13.10.2010 a za tieto riadne zhotoviteľovi zaplatil, čo preukazujú dodacie listy a pokladničné doklady.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba je v celom rozsahu neopodstatnená, preto ju navrhuje v celom

rozsahu zamietnuť a žiada, aby súd priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania.

Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 8.7.2013 uviedol, že u žalobcu bol zamestnaný
od 1.4.1996 do 31.1.2010 ako vedúci obchodnej činnosti. Jeho hlavnou činnosťou okrem iného bolo
zabezpečovať predaj poľnohospodárskych výrobkov z vlastnej a nakúpenej produkcie, zabezpečovať

plynulé zásobovanie maloobchodných predajní v Sedliskách a vo Vranove nad Topľou ovocím a
zeleninou z vlastnej produkcie spoločnosti AGROMIX. Tovar záhradkárskeho a iného sortimentu
si objednávali vedúce predajní prevažne samy (v maloobchodnej predajni Vranov N.. I. a v
maloobchodnej predajni
Sedliská N.. Q.). Reklamnú činnosť v spoločnosti AGROMIX mal na starosti on, pričom každá

reklama bola konzultovaná s konateľom spoločnosti p. Vagaským. Podľa tvrdenia žalobcu spoločnosť
SIETTEX 21.10.2009 fakturovala reklamné tabule, ktoré si žalobca neobjednal. Uvedené reklamné
tabule objednával on pre maloobchodné predajne Sedliská a Vranov. Vzhľadom na to, že od 15.10.2009
do 8.1.2010 bol práceneschopný, nemal prehľad o daných skutočnostiach a požiadal spoločnosť
SIETTEX o vysvetlenie. Predmetné reklamné tabule spoločnosť AGROMIX neprebrala od spoločnosti

SIETTEX a tak spoločnosť SIETTEX dobropisovala dňa 22.3.2010 faktúry za tieto tabule a peniaze
spätne uhradila žalobcovi dňa 22.3.2010. Pravdepodobne si ich žalobca neprebral a uvedené reklamy
boli bezpredmetné. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že počas svojho pracovného pomeru v rámci
svojej pracovnej činnosti uzatváral obchodné zmluvy s obchodnými partnermi, nakoľko tieto uzatváral
a podpisoval výhradne konateľ spoločnosti p. Vagaský. Mobilný telefón s číslom XXXXXXXXXX ako

zamestnanec užíval od založenia spoločnosti. Bol to jeden z prvých mobilov vo firme AGROMIX.
Je pochopiteľné, že za takú dlho dobu sa v ňom nahromadilo okrem kontaktov na obchodných
partnerov aj kvantum telefónnych čísiel jeho priateľov a rodinných príslušníkov. Všetky kontakty spojené
s podnikaním spoločnosti AGROMIX, ktoré mal má aj konateľ spoločnosti. Preto ich považoval za
nepotrebné a vymazal ich. Urobil to aj z toho dôvodu, že p. Vagaský sám nevedel komu a kedy tento

mobil pridelí. Hovory boli presmerované z toho dôvodu, že služobný mobil od 18.1.2010 nepoužíval.
Mobilné telefóny v spoločnosti AGROMIX ako spoločníci mohli používať aj na súkromné účely. Mal
za to, že presmerovaním hovorov nepoškodil ani nijakým iným spôsobom nespôsobil ujmu žalobcovi.
NájomnúzmluvusospoločnosťouAGRO-TRANSuzatváralapodpisovalkonateľžalobcup.Vagaský,ono nej nemal prehľad. K poskytnutiu svojich znalostí, know-how a obchodných kontaktov na rozbehnutie
spoločností MIVAGRO uviedol, že všetky firmy, s ktorými spolupracovali maloobchodné predajne
žalobcu sú zverejnené a ich obchodní zástupcovia pravidelne navštevovali tieto predajne za účelom

získania objednávok od vedúcich predajní, ktoré s nimi komunikovali. Zamestnancom spoločnosti
MIVAGRO sa stal 1.2.2010. Toho času už menovaná spoločnosť prevádzkovala maloobchodnú
predajňu vo Vranove nad Topľou. Všetky tvrdenia žalobcu o nekalej činnosti žalovaného v 1. rade sú
účelové, nepodložené a boli aj predmetom trestného konania, ktoré bolo zastavené. K tvrdeniu žalobcu
týkajúceho sa prepadu tržieb uviedol, že od februára 2009 sú vzťahy medzi spoločníkmi spoločnosti

AGROMIX tak vážne naštrbené, že menšinoví
spoločníci požiadali súd o zrušenie účasti spoločnosti. Vzhľadom na tento spor spoločnosť AGROMIX od
roku 2009 vykazuje stále nižšie tržby, hodnota jej čistého imania sa znižuje a posledné roky je neustále v
strate. Od roku 2011 spoločnosť AGROMIX už neprevádzkuje žiadnu maloobchodnú predajňu a všetky
svoje obchodné aktivity prevádza na spoločnosť Boonex, s.r.o. so sídlom Merník 151, ktorej jedinou
spoločníčkou a konateľkou je Ing. Renáta Vagaská, MBA, dcéra konateľa spoločnosti.

Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 10.10.2013 uviedol, že žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení
potvrdil, že vykonával u žalobcu funkciu vedúceho obchodnej činnosti, pričom táto činnosť zahrňovala
v sebe aj riadenie obchodnej činnosti prevádzok žalobcu. Potvrdil aj to, že zabezpečoval predaj, nákup,
zásobovanie ako aj reklamnú činnosť žalobcu. Poukázal na to, že obrazové vyhotovenie žalovaným v 1.

rade objednanej reklamnej tabule z októbra 2009 sa zhoduje s dnešnou reklamnou tabuľou v prevádzke
žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade teda ešte pred založením spoločnosti MIVAGRO objednal
rovnakú reklamnú tabuľu ako používa žalovaný v 2. rade v súčasnosti. K presmerovaniu hovorov žalo-
vaným v 1. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade uvádza na svojej internetovej stránke ako oficiálny
kontakt mobilné číslo XXXXXXXXXX teda číslo, na ktoré presmeroval žalovaný v 1. rade všetky hovory

zo služobného mobilu žalobcu. Žalovaný v 1. rade to urobil v januári 2010, teda v čase, keď ešte bol
zamestnancom žalobcu, ktorého o tom neinformoval. Všetky hovory, ktoré smerovali na predmetný
služobný mobil žalobcu tak boli presmerované na oficiálny kontakt na žalovaného v 2. rade. Tvrdil, že
jednou z pracovných povinností žalovaného v 1. rade bolo zaistenie prenájmu priestorov prevádzky
žalobcu na Hronského ulici 1205 vo Vranove nad Topľou. Aj keď je pravdou, že samotnú nájomnú

zmluvu podpisoval konateľ žalobcu p. Vagaský samotné dojednanie nájmu bolo a aj sa uskutočňovalo
v réžii žalovaného v 1. rade. Túto skutočnosť preukazuje výpis z poštovej knihy žalobcu, kde pri
položke „Zmluva o nájme nebytových priestorov“ je uvedený podpis žalovaného v 1. rade. Žalobca mal
predmetné priestory prenajaté už od roku 2002 s tým, že pôvodne dohodnutá doba nájmu sa priebežne
predlžovala. Žalobca v danom čase nemal najmenší dôvod predpokladať, že nedôjde k opätovnému

predlženiu nájmu, keďže jeho prevádzka pôsobila v prenajatých priestoroch úspešne už 7 rokov. Za
predlženie nájmu bol zodpovedný žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade uzatvoril nájomnú zmluvu na
predmetné priestory už dňa 15.12.2009. Žalovaný v 2. rade nepredložil žiadne konkrétne argumenty,
ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Žalobca má za to, že žalovaný v 2. rade sa
spolupodieľal so žalovaným v 1. rade na vytlačení žalobcu z trhu s tým, že žalovaný v 2. rade následne

podniká za podmienok vytvorených žalobcom jeho dlhodobou obchodnou činnosťou. Poukazuje na to,
že jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v 2. rade je p. Ingrid Ivanová - K. Ž. C. X. W.. Napriek
tomu, že spoločnosť MIVAGRO bola zapísaná do obchodného registra len dňa 11.12.2009, už od
1.1.2010 bez problémovo podnikala v bývalých priestoroch žalobcu, s bývalou zamestnankyňou žalobcu
s tým, že predávala rovnaký resp. obdobný tovar, oslovovala rovnaký okruh zákazníkov a vychádzala z

obchodnej štruktúry a kontaktov žalobcu. Od 1.2.2010 je navyše zamestnancom žalovaného v 2. rade
aj žalovaný v 1. rade. Podľa informácii z internetovej stránky obchodného registra bol návrh na zápis
spoločnosti MIVAGRO doručený súdu 26.11.2009. Spoločnosť tak musela byť založená ešte pred týmto
dňom. Oznámenie o ukončení nájmu však bolo žalobcovi
doručené až dňa 30.11.2009. Žalovaný v 2. rade teda už v čase svojho založenia vedel, (skôr ako

samotný žalobca) že nájomná zmluva skončí žalobcovi dňom 31.12.2009. Žalobca je presvedčený, že
žalovaný v 2. rade mohol uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s prenajímateľom len na základe informácii od
žalovaného v 1. rade a v spolupráci s ním. Prenajímateľ nemal dôvod nepokračovať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom a riskovať nového nájomcu v podobe žalovaného v 2. rade bez toho, aby naňho žalovaný v
1.radevoprednepôsobil.Podľavedomostížalobcusažalovanýv2.radenemalakoinakdozvedieťresp.

dostaťsaknájmupriestorovžalobcunežskrzepričinenímžalovanéhov1.rade. Poukázalajnato,žep.
Ivanováspoločníčkaakonateľkažalovanéhov2.radeodroku2002aždodnespodnikáakoživnostníčka
v oblasti kaderníctva a holičstva. Napriek tomu, že p. Ivanová podniká úplne v inej oblasti ako žalovaný v
2. rade nemala v roku 2010 žiadny problém rozbehnúť aj prevádzku spoločnosti MIVAGRO popri svojejpredchádzajúcej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že konaním žalovaných v 1.
a 2. rade bol porušený zákaz nekalej súťaže podľa Obchodného zákonníka. Toto porušenie prinieslo
žalovanému v 2. rade neoprávnenú súťažnú výhodu a zlepšenie jeho súťažného postavenia na trhu na

úkor žalobcu bez toho, aby žalovaný v 2. rade musel znášať náklady a riziko, ktoré sú bežne spojené so
začínajúcim podnikaním. Nakoľko je žalovaný v 1. rade osobne a majetkovo prepojený na žalovaného
v 2. rade, mal z ich spoločného konania taktiež prospech. Žalovaní v 1. a 2. rade
sa vo vzájomnej spolupráci podieľali na vytlačení žalobcu zo zabehnutej prevádzky a vedome sa vopred
pripravovalinajejprevzatie.Jenepravdepodobné,žebyžalovanýv2.radebezspoluprácesožalovaným

v 1. rade bol schopný tak rýchlo a hladko rozbehnúť novú predajňu. Žalovaný v 2. rade už od svojho
vznikukopírujepodnikateľskýmodelžalobcu.Ztýchtodôvodovkonaniežalovanýchnemožnopovažovať
za podnikateľsky korektné a je v priamom rozpore s pravidlami a zvyklosťami, ktoré sa dodržujú v
konkurenčnom prostredí. Žalovaný v 2. rade nezískal svoje podnikateľské postavenie uplatnením svojej
vlastnej obchodnej činnosti, invencie a aktivity, ale na úkor a za cenu zhoršenia súťažného postavenia
žalobcu.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 11.10.2013 uviedol, že nepodniká, nemá živnosť a okrem
toho, že je spoločníkom spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o. nie je nikde
inde ani spoločníkom spoločnosti. Tvrdil, že skutočnosti uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde.
Všetky reklamy osobne do výroby zadával on. Boli odsúhlasené konateľom žalobcu. Do istého času

s konateľom vychádzali dobre. K totožnosti spornej reklamy s reklamou žalobcu uviedol, že keď dáva
reklamu do výroby, nevyhotovuje grafický návrh, toto robí reklamná agentúra. A keď to urobili tak, že to
bolo podobné s reklamou žalobcu, nebolo to na základe vysloveného návrhu, alebo žiadosti žalovaného
v 2. rade. Reklamná agentúra asi postupovala tak, ako keby predala dvakrát ten istý tovar. Žiadal, aby
žalobca preukázal, že žiadal o predĺženie doby nájmu predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na to, že

vedel o tom, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú.

Právnyzástupcažalobcuvpodanídoručenomsúdudňa13.11.2013poukázalnaust. §41Obchodného
zákonníka. Uviedol, že za zneužitie účasti na hospodárskej súťaži je považovaná nekalá súťaž a
nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nekalej súťaže sa môže dopustiť akýkoľvek súťažiteľ,

teda aj osoba (fyzická či právnická), ktorá nemá oprávnenie k podnikaniu , nakoľko aj tieto osoby sa
môžu zúčastniť hospodárskej súťaže (resp. ju ovplyvňovať). Uvedené sa vzťahuje aj na žalovaného v
1. rade, keďže v rozhodnom
období pracoval najprv pre žalobcu a následne pre žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade priamo riadil
obchodnú prevádzku žalobcu, pričom u žalovaného v 2. rade vykonával obdobnú činnosť. Na základe

uvedeného ako aj na základe blízkeho vzťahu žalovaného v 1. rade k žalovanému v 2. rade mal žalobca
za to, že žalovaný v 1. rade je v tomto prípade súťažiteľom a preto sa mohol dopustiť nekalej súťaže.
Považuje za nesporné, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade konajú v hospodárskej súťaži a teda vo
všeobecnosti akákoľvek ich vzájomná interakcia v rámci súťaže a trhu bude konaním v hospodárskej
súťaži. Žalobca a žalovaný v 2. rade naďalej podnikajú, t.j. súťažia, v rámci mesta Vranov nad Topľou,

žalovaný v 2. rade stále na ulici Hronského a žalobca na novej prevádzke, ktorú otvoril potom, čo bol
nútený zrušiť svoju prevádzku na ulici Hronského. Tvrdil, že existencia rozporu s dobrými mravmi je
otázkou právnou a nie skutkovou. Konanie žalovaného v 1. rade došlo k porušeniu jeho povinností ako
zamestnanca v zmysle ust. §§ 81 a 82 Zákonníka práce, nakoľko konal v rozpore so záujmami žalobcu
ako zamestnávateľa a uprednostnil záujmy žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade nemôže tvrdiť,

že nemal vôbec žiadnu vedomosť ohľadom plánov žalovaného v 2. rade a skončením nájmu žalobcu.
Žalovaný v 2. rade zároveň nemôže namietať , že nijako nespolupracoval so žalovaným v 1. rade pred
otvorením svojej prevádzky. V dôsledku uvedených skutočností bol žalobca postavený pred situáciu ,
že tri týždne pred vianočnými sviatkami mu prenajímateľ oznámil, že má vypratať prenajaté priestory
do 31.12.2009. V danom časovom rámci žalobca nemal možnosť riešiť situáciu inak ako zrušením

prevádzky, nakoľko sa pôvodne spoliehal na vybavenie tejto veci žalovaným
v 1. rade. Je zrejmé, že žalovaní postupovali podľa vopred dohodnutého plánu s cieľom zabrániť
ďalšiemu podnikaniu žalobcu v danej oblasti a následne podnikať v tej istej prevádzke s rovnakým
sortimentom. Žalovaní pôsobili skryto a mimo rámca dobrých mravov t.j. nesúperili so žalobcom priamo
v súťaži na trhu ani cenou, ani kvalitou tovarov a služieb, alebo rozvojom a pokrokom vlastného biznisu.

Takéto konanie nezodpovedá poctivému, čestnému a svedomitému konaniu účastníkov súťaže v rámci
konkurenčného boja a preto je podľa názoru žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Podanie žaloby
nemôže byť vnímané ako snaha o obmedzenie slobody podnikania. Každý v rámci Slovenskej republiky
je oprávnený podnikať no je povinný voliť svoje konanie tak, aby bolo v súlade s dobrými mravmisúťaže. Ak žalovaný v 2. rade za pomoci žalovaného v 1. rade chcel začať prevádzku s predajom
záhradkárskych a poľnohospodárskych potrieb bez porušenia dobrých mravov súťaže, mohol tak urobiť
citlivejšie. Mohol si zazmluvniť priestor a predajňu otvoriť kdekoľvek v rámci Vranova nad Topľou, no

nie vytlačením žalobcu z doterajších priestorov. Konaním žalova-ných jednoznačne došlo k sťaženiu
súťažného postavenia žalobcu, ktorý prišiel hlavne o zisk z predaja a o stálu klientelu. Navyše mu vznikli
náklady spojené s ukončením nájmu a s otvorením novej predajne v inej časti mesta Vranov nad Topľou,
kde začínal prakticky od znova.

Štatutárna zástupkyňa žalovaného v 2. rade Ingrid Ivanová na pojednávaní dňa 22.11.2013 uviedla,
že od roku 2002 pracuje ako zárobkovo činná osoba v odbore kaderníčka. Medzi jej klientov patrila v
roku 2008 a 2009 aj pani Š.E., majiteľka nehnuteľnosti na Hronského 1205 vo Vranove nad Topľou. V
jeseni 2009 jej ponúkla túto nehnuteľnosť na prenájom. Vlastníčka nehnuteľnosti súhlasila s tým, aby
novozaložená firma MIVAGRO s.r.o., ktorej je jedinou spoločníčkou mala sídlo na ulici Hronského 1205
vo Vranove nad

Topľou. Založenie spoločnosti, ako aj voľba jej obchodného mena MIVAGRO s.r.o. boli jej slobodným
rozhodnutím, nikto ju k tomu nenútil. Firmu založila s tým, že v prenajatých priestoroch bude poskytovať
službykaderníctvoakozmetikaakoajmalopredajzáhradkárskych potrieb.Nazaloženiefirmy objednala
právne služby. Po uzatvorení zmluvy o prenájme od 1.1.2010 so správcom nehnuteľnosti firmou AGRO-
TRANS zháňala pracovnú silu na vedúcu maloobchodnej predajne. Predchádzajúci nájomca firma

AGROMIX uvoľnila priestory až okolo 7.1.2010, takže sa so spustením prevádzky neponáhľala. V tom
čase bola bez práce aj bývalá predavačka firmy AGROMIX N.. I., čo jej padlo vhod a zamestnala ju k
1.1.2010. Zároveň ju poverila funkciou vedúcej predajne a kompletným zásobovaním, lebo s tým mala
skúsenosti a celú prevádzku aj rozbehla. Keďže sa jej podarilo zamestnať takú skúsenú predavačku
ako je N.. I.Á., upustila na tejto prevádzke od poskytovania služieb kaderníctvo, kozmetika. Reklamné

predmety, reklamné tabule pre firmu MIVAGRO objednávala vo firme SIETTEX vo Vranove nad Topľou,
s čím jej pomáhal aj K. N.. X., ktorého zamestnala od 1.2.2010 ako technického pracovníka a poverila ho
riadením firmy. Objednané reklamy boli prevzaté a riadne zaplatené. Telefón firmy MIVAGRO s číslom
XXXX XXX XXX v mesiaci január 2010 často zapožičiavala manželovi, lebo nemal iný telefón. Po
1.2.2010 mu tento telefón odovzdala ako zamestnancovi. Zalo-ženie firmy MIVAGRO ako aj prenájom

priestorov na riadenie maloobchodnej prevádzky so sortimentom záhradkárskych potrieb ako aj výber
zamestnancov je jej slobodným rozhodnutím, na ktoré má právo pri slobode podnikania. Uviedla, že
dôvodom založenia spoločnosti bolo rozšírenie svojej činnosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu
prečo jej p. Š. ponúkla nájom nehnuteľnosti uviedla, že to bolo preto, lebo sa sťažovala, že v manželovej
firme existuje problém medzi spoločníkmi a asi jej chcela pomôcť. Tvrdila, že

vo veci vybavovania nájmu nebytových priestorov komunikovala len ona, nie manžel. Potvrdila, že o
predmetných veciach komunikovala s manželom, ktorý jej pomáhal pri spustení prevádzky od 1.1.2010.
Reklamné pútače objednal už manžel po 1.2.2010, väčšinou išlo o telefonickú objednávku, pričom
grafický návrh nedávali, robila to firma, ktorá robí reklamu.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 22.11.2013 uviedol, že nájomné zmluvy, prenajímanie pôdy a
ostatné rámcové zmluvy riešil konateľ žalobcu. Žalobca predložil výpis z poštovej knihy, podľa ktorej
prevzal nájomnú zmluvu. K tomu uviedol, že pošta bola doručovaná konateľovi a on ju prideľoval na
jednotlivé strediská. On už dostal podpísanú nájomnú zmluvu, aby ju dal na prevádzku. Nikdy neriešil
nájomnú zmluvu. Žalobca deklaroval jednu zmluvu z roku 2007, na ktorej bol jeho podpis. K tomu

uviedol, že to bola len dielčia zmluva, ktorá vyplýva z rámcovej zmluvy podpísanej konateľom. On riešil
len tú dielčiu zmluvu. Podmienky predĺženia nájomnej zmluvy nedojenával. Niekedy na začiatku, keď
žalobca začínal prenajímať tieto nehnuteľnosti, boli s konateľom za správcom nehnuteľnosti, nakoľko
žalobca mal záujem odkúpiť predmetnú nehnuteľnosť. To bolo ešte úplne na začiatku, keď majiteľom
nehnuteľnosti bol Zväz záhradkárov, ktorý predával túto nehnuteľnosť a oni sa zúčastnili výberového

konania (teda firma AGROMIX). Terajší vlastník uspel v predmetnom výberovom konaní a poskytol túto
nehnuteľnosť do prenájmu žalobcovi. Pavol Vagaský konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 17.1.2014
uviedol, že spoločnosť AGROMIX bola založená v roku 1996 Pavlom Vagaským s obchodným podielom
60%,Q. H.sobchodnýmpodielom20%aK.X.sobchodnýmpodielom 20%.Jejhlavnoupodnikateľskou
činnosťou bola poľnohospodárska činnosť a doplnková nepoľnohospodárska činnosť a to kamenárstvo

a obchodná činnosť. Obchodná činnosť od roku 1996 až do 2009 pozostávala z veľkoobchodných
činností a dvoch maloobchodných predajní Záhradné centrum Vranov na ul. Hronského a Farmársky
dom - Sedliská. Vedúci obchodnej činnosti K. X. od roku 1996 do 2009 zabezpečoval túto činnosť v
celom rozsahu. V Záhradnom centre na Hronského ul. vo Vranove nad Topľou boli priemerné tržby200 000 EUR a zisk predstavoval 15 000 EUR. Vedúcou predajne bola H. I.. Vo Farmárskom dome -
Sedliskábolipriemernétržby 100000EURaziskcca6000EUR.Veľkoobchodnáčinnosťpredstavovala
dodávku tovaru pre ŽSR, U.S.Steel Košice (napr. metly brezové, preglejky, dosky, mycie handry, uteráky

a iné). Medzi pracovné povinnosti žalovaného v 1. rade patrilo vyhľadávanie nových dodávateľov pre
maloobchodné predajne a vyjednávanie zmluvných a obchodných podmienok, veľkoobchodné zľavy,
termíny dodávok, stanovenie plánu tržieb a logistika tovaru. V septembri roku 2009 na náklady
spoločnosti AGROMIX dal p. X. vyhotoviť reklamné predmety pre spoločnosť MIVAGRO, a to identickú
áčkovú tabuľu na predaj jabĺk a čelný nápis predajne MIVAGRO - záhradné potreby. Pán Ivanov

komunikoval s majiteľom reklamnej agentúry, ktorý kopíroval identický grafický návrh AGROMIXU pre
MIVAGRO. V meste Vranov bola jediná spoločnosť, ktorá predávala dopestované ovocie, v okrese
Vranova nikto iný túto marketingovú stratégiu nevyužíval. Dňa 26.10.2009 bola zakladateľkou listinou
založená spoločnosť MIVAGRO so sídlom na ul. Hronského vo Vranove nad Topľou. Dňa 30.10.2009
bol vypovedaný nájom firme AGROMIX a následne bola daná výpoveď p. X.. V decembri 2009 došlo k
ukončeniu prevádzky AGROMIXU na Hronského ulici a k presťahovaniu tovaru do Farmárskeho domu

- Sedliská, pričom zaznamenali značné straty.
V januári 2010 došlo k zriadeniu prevádzky MIVAGRA, prevzatiu rovnakých zmluvných podmienok,
veľkoobchodných cien od predchádzajúcich dodávateľov žalobcu. V období od 18.1.2010 do 15.3.2010
boli presmerované hovory z mobilného telefónu žalobcu na spoločnosť MIVAGRO. Hovory, ktoré mali
ísť k žalobcovi, už nešli k nemu, ale do inej firmy. Vo februári 2010 došlo k presmerovaniu zmlúv a

dodávok so ŽSR z AGROMIXU na MIVAGRO, ktorý má úplne rovnaký sortiment predaja. Uviedol, že
z knihy delegovaných úloh jasne vyplýva aké činnosti vykonával žalovaný v 1. rade u žalobcu. Tvrdil,
že predmetná nehnuteľnosť bola nevyhovujúca pre zriadenie prevádzky kaderníctva. Zmluva medzi
prenajímateľom AGROTRANS zastúpeným p. Š. bola zo začiatku uzatváraná na dobu neurčitú. Neskôr
im vlastník dal na vedomie, že v dohľadnej dobe plánuje na tomto pozemku postaviť nový objekt, ktorý

by slúžil pre jeho potreby, preto sa dohodli, že v ďalšom období sa zmluva uzatvorí stále iba na rok a v
predstihu im dá vedieť, kedy majú predajňu uvoľniť. O tejto dohode vedela ekonómka, on ako konateľ a
p. X. ako vedúci obchodnej činnosti. Keď dostali výpoveď z nájmu, telefonicky sa zavolal p. Š. z akého
dôvodu majú vysťahovať predajňu. Priestory udržiavali v dobrom stave, na väčších opravách sa dohodli
a dojednaný nájom platili vždy v termíne. Mali za to, že okrem svojich aktivít nebol dôvod na výpoveď.

Neskôr zavolal p. Š., aby mu oznámil dôvod odstúpenia od zmluvy. Odpovedal, že p. Ivanov sa mu
sťažuje, ako s ním p. Vagaský vybabral a že on chce tú predajňu. Autorom tohto odlúčenia je spoločník
p. X.. Najväčší záujem na vypovedanie nájmu mal spoločník p. Ivanov pre svoje ďalšie podnikanie,
rafinovane cez svoju manželku a firmu MIVAGRO. Tvrdil, že všetky reklamné tabule žalovaného v 2.
rade boli identické s predchádzajúcimi reklamnými tabuľami žalobcu. Uviedol, že žalovaný v 1. rade

mu len predkladal zmluvy na podpis, bol prítomný pri všetkých jednaniach vo veciach zmlúv a vedel
o všetkých skutočnostiach. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade do kedy spoločnosť
AGROMIX prevádzkovala predajňu Farmársky dom v Sedliskách a komu ju potom predala odpovedal,
že presný dátum nevie, priestory mali prenajaté od lesov, bola vypovedaná zmluva a potom ju dali do
prenájmu p. Vagaskej, ktorá je jedinou spoločníčkou a konateľkou firmy Boonex, s.r.o.. Tovar z predajne

na Hronskej ulici bol po inventúre prevezený do predajne Farmársky dom v Sedliskách a neskôr po
otvorení novej predajne na Budovateľskej ul. vo Vranove časť tovaru bola prevezená aj tam. Potvrdil,
že žalobca toho času už nevlastní maloobchodné predajne. Bývalú predajňu v Sedliskách prevádzkuje
Ing. Vagaská. Predajňa na Budova-teľskej bola stratová, preto bola zavretá. Uviedol, že aj predajňa v
Sedliskách bola stratová.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 20.5.2014 poukázal na časový a skutkový priebeh celého
sporného konania žalovaných v 1. a 2. rade. Na jeseň 2009 p. Š. ako vlastníčka nehnuteľnosti, v ktorom
bola umiestnená prevádzka žalobcu ponúkla predmetnú nehnuteľnosť do nájmu p. Ivanovej údajne
pod dojmom zlých obchodných vzťahov medzi spoločníkmi spoločnosti AGROMIX. Žalobca mal za to,

že takéto vysvetlenie nemá žiadne opodstatnenie, keďže to nemá logiku a p. Š. nikdy tieto priestory
priamo neprenajímala, ale uskutočňovalo sa to prostredníctvom spoločnosti AGRO-TRANS Slovakia
s.r.o.. Dňa 15.10.2009 začala práceneschopnosť žalovaného v 1. rade, ktorá trvala do 8.1.2010. Dňa
26.10.2009 žalovaný v 1. rade telefonicky hovoril s p. Š., ktorý je konateľom a jediným spoločníkom
spoločnosti AGRO-TRANS. Hoci žalovaný v 1. rade najskôr uviedol, že s prenajímateľom nehnuteľnosti

v danom čase nekomunikoval, neskôr tvrdil, že sa nepamätá, či s ním komunikoval , z výpisu hovorov
zo služobného mobilu žalovaného v 1. rade vyplýva, že tento aktívne komunikoval so spoloč-
nosťou AGRO-TRANS (dňa 13.11.2009 - dvakrát). Dňa 26.11.2009 bol podaný návrh na zápis
spoločnosti MIVAGRO do obchodného registra. Žalobcovi bolo 30.11.2009 doručené oznámeniespoločnosti AGRO-TRANS o ukončení nájmu a výzva na vypratanie nehnuteľnosti. Dňa 10.12.2009
žalovaný v 1. rade dvakrát telefonicky kontaktoval p. H., ktorá je a bola v danom čase Ú. žalovaného v
X. W. . Žalovaný v 2. rade bol dňa 11.12.2009 zapísaný do obchodného registra a v tento deň žalovaný

v 1. rade opätovne telefonoval s p. H.. Dňa 15.12.2009 bola uzavretá nájomná zmluva medzi žalovaným
v 2. rade a spoločnosťou AGRO-TRANS. Dňa 16.12.2009 žalovaný v 1. rade dvakrát telefonoval s p.
Š.. Žalovaný v 1. rade dňa 18.12.2009 opäť telefonoval s p. Š. a dňa 24.12.2009 mu zaslal SMS správu.
Žalovanému v 2. rade dňa 1.1.2010 začal nájom priestorov bývalej prevádzky žalobcu. Konateľka
žalovaného v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že od tohto dátumu jej žalovaný v 1. rade pomáhal pri

spusteníprevádzky,pričomreklamuzabezpečovalažod1.2.2010.Podľapokladničnejknihypredloženej
žalovanýmv2.radevšakprvúreklamuodspoločnostiSIETTEXžalovanýv2.radeobjednaluž7.1.2010,
čo korešponduje s telefonátom žalovaného v 1. rade p. J. konateľovi
spoločnosti I. z toho istého dňa. Od 1.1.2010 prevádzkuje žalovaný v 2. rade v bývalých priestoroch
žalobcu svoju vlastnú predajňu s rovnakým sortimentom a rovnakými dodávateľmi ako žalobca.
Žalovaný v 2. rade úplne kopíruje obchodný model žalobcu. Žalobca bol nútený otvoriť novú prevádzku

na novej adrese, avšak táto už nedosahovala rovnaké obchodné výsledky. Dňa 18.1.2010 došlo k
presmerovaniu hovorov zo služobného mobilu žalovaného v 1. rade na mobilný telefón žalovaného v 2.
rade, ktoré trvalo do 16.3.2010. Dňa 31.1.2010 bol skončený pracovný pomer žalovaného v 1. rade u
žalobcu a odo dňa 1.2.2010 je žalovaný v 1. rade zamestnaný u žalovaného v 2. rade, kde vykonáva
rovnakú činnosť ako u žalobcu. Uvedené skutočnosti považuje žalobca za nesporné a preukázané a má

za to, že žalovaní v 1. a 2. rade konali a konajú v hospodárskej súťaži a je teda splnený prvý predpoklad
aplikácie generálnej klauzuly podľa ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Aj druhý predpoklad
generálnej klauzuly - konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže bol podľa žalobcu naplnený. Žalovaný
v 2. rade bol reálne založený so sídlom na Hronského ulici vo Vranove nad Topľou ešte predtým, než
žalobca zrušil svoju prevádzku na tejto adrese. Žalovaný v 1. rade aktívne v danom čase komunikoval s

prenajímateľom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade pomáhal rozbehnúť kompletnú prevádzku
žalovaného v 2. rade a to ešte v čase , keď bol ako zamestnanec žalobcu práceneschopný. Žalovaní v
1. a 2. rade nepostupovali v rámci zmysle a účelu súťaže. Žalovaný v 1. rade počas celého sporného
obdobia konal opakovane proti záujmom žalobcu ako svojho zamestnávateľa a vedome tak porušoval
svoje povinnosti zamestnanca. Zároveň konal aj v rozpore so záujmami obchodnej spoločnosti , ktorej je

spoločníkom. Žalovaný v 2. rade tiež nepostupoval v rámci bežných pravidiel súťaže , ale využil možnosti
zabehnutej prevádzky žalobcu. Žalobca mal za to, že konanie žalovaných malo všetky znaky dopredu
vedomého plánovaného a zákerného konania, pričom nešlo o zhodu nesúvisiacich okolností. Tretím
predpokladom aplikácie generálnej klauzuly nekalej súťaže je spôsobilosť určitého konania privodiť ujmu
iným súťažiteľom . Nie je priamo nutné, aby k ujme aj skutočne došlo. Konaním žalovaných jednoznačne

došloksťaženiusúťažnéhopostaveniužalobcu.Žalobcaprišielhlavneoziskzpredajaaostáluklientelu.
Bol nútený si otvoriť novú predajňu v inej časti mesta, kde začínal prakticky odznova.

Podaním zo dňa 13.6.2014 žalobca upresnil svoj návrh a žiadal, aby súd uložil povinnosť: 1/ žalovaným,
aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 3 000 EUR

ako primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku ich
nekalosúťažného konania a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, 2/ žalovaným spoločne
a nerozdielne na svoje náklady zverejniť tento rozsudok jedenkrát v týždenníku „Vranovské
noviny“ vydávaného K.. Q. J., V. X/X, XXX XX C. R. T., evidenčné číslo publikácie E. XXXX/XX
spolu s nasledovným písomným ospravedlnením: „OSPRAVEDLNENIE - K. X., D. I. XXX, XXX XX I.

a spoločnosť MIVAGRO s.r.o., so sídlom Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou sa týmto
ospravedlňujú spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o. so sídlom Sedliská
367, 094 09 Sedliská za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku ich nekalosúťažného konania.“
oboje vo veľkosti písma 8,7 bodov a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, 3/ žalovanému
v 2. rade na svoje náklady zverejniť na vstupných dverách pre zákazníkov do svojej prevádzky na ul.

Hronského 1205, Vranov nad
Topľou vo výške 150 cm rovnopis tohto rozsudku v priehľadnom euroobale veľkosti A4 spolu s
nasledovným písomným ospravedlnením: „OSPRAVEDLNENIE - K. X., D. I. XXX, XXX XX I. a
spoločnosť MIVAGRO s.r.o., so sídlom Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou sa týmto
ospravedlňujú spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o. so sídlom Sedliská

367, 094 09 Sedliská za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku ich nekalosúťažného konania“,
pričom ospravedlnenie bude vytlačené na bielom papieri veľkosti A4 čiernym písmom typu Times New
Roman o veľkosti písma 36 bodov po dobu 30 kalendárnych dní, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26CbPv/1/2013 - 192 zo dňa 24.6.2014 pripustil zmenu návrhu
vo vyššie uvedenom znení.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 1.8.2014 uviedol, že medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade nejde o súťažný vzťah pretože žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade
nie sú vo vzťahu k žalobcovi súťažiteľmi a nie sú voči sebe v rovine súťažiteľov na relevantnom trhu,
pretože žalobca neprevádzkuje žiadnu maloobchodnú predajňu na trhu. Mal za to, že z toho pohľadu

nie je právne relevantné, či žalovaný v 1. rade bol zamestnancom žalobcu a neskôr sa zamestnal u
žalovaného v 2. rade, ktorého zakladateľom je jeho K., pretože nejde o osobu, ktorej činnosť smeruje
k dosiahnutiu hospodárskeho prospechu ako cieľového efektu súťažnej činnosti, čím sa rozumie najmä
zisk. K takémuto to právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č. Obo 239/2006
zo dňa 22.4.2008. Mal tiež za to, že ani ďalšia podmienka generálnej klauzuly a to konanie v rozpore
s dobrými mravmi súťaže nebola preukázaná zo strany žalobcu. Žalobca tvrdí, že žalovaní v 1. a 2.

rade na základe dopredu vedomého, plánovaného a zákerného konania si na úkor žalobcu zabezpečili
nebytové priestory na ul. Hronského vo Vranove nad Topľou, ktoré predtým na základe nájomnej zmluvy
prevádzkoval žalobca. Konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže zo strany žalovaných podľa žalobcu
spočívalo aj v tom, že využili jeho obchodné kontakty, zamestnali jeho bývalých zamestnancov a pôsobili
skryto a mimo rámca poctivej súťaže, keď na predmetnej adrese po ukončení nájmu zo strany žalobcu

žalovaný v 2. rade prevádzkuje maloobchodnú predajňu s tým istým sortimentom. S týmito tvrdeniami
žalobcu nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobca mal s prenajímateľom nehnuteľnosti uzavretú nájomnú
zmluvu na dobu určitú do 31.12.2009. Žalobca mal o tom vedomosti, že nájomná zmluva je uzavretá na
dobu určitú, pričom prenajímateľ mu listom doručeným dňa 30.11.2009 oznámil, že nemá záujem na
uzavretí nájomnej zmluvy na ďalšiu dobu. Napriek

tomu žalobca nevykonal žiadne kroky k obnoveniu nájomnej zmluvy a ani inak neprejavil záujem o ďalší
prenájom nebytových priestorov a účelovo tvrdí, že žalovaní v 1. a 2. rade ho z danej prevádzky vyhodili
a na úkor žalobcu si vopred zabezpečili vhodné priestory na podnikanie. Poukázal aj na to, že žalovaný
v 1. rade bol od 15.10.2009 do 8.1.2010 práceneschopný, preto nemohol za žalobcu riešenie ďalšieho
nájmuvybavovať.Uzatváranienájomnýchzmlúvbolovplnejkompetenciištatutárnehozástupcužalobcu

Pavla Vagaského. Na rozbehnutie prevádzky žalovaný v 2. rade zamestnal na pozíciu vedúcej predajne
od 1.1.2010 p. I., ktorá mala v danej oblasti dlhodobé kontakty a skúsenosti. Žalovaný v 1. rade sa stal
zamestnancom žalovaného v 2. rade až od 1.2.2010, kedy už prevádzka bola
rozbehnutá. Poukázal tiež na právny záver vyššie citovaného rozhodnutia NS SR, že právna náuka
rozlišuje medzi pojmom dobré mravy súťaže a pojmom dobré mravy vo všeobecnosti. Nie každé

porušenie zásad poctivého obchodného styku je konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pretože
musí ísť o také konanie, ktoré objektívne vylučuje, alebo v negatívnom slova zmysle mení funkciu
hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že po riadnom ukončení nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a
žalobcom žalovaný v 2. rade uzavrel na tieto nebytové priestory nájomnú zmluvu, nemožno považovať
za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže. V rámci relevantného trhu je vecou prenajímateľa s

kým a za akých podmienok uzavrie nájomnú zmluvu a takýto postup nie je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže. Tvrdil tiež , že žalobca nepreukázal ani ďalšie konania žalovaných v 1. a 2. rade v rozpore s
dobrými mravmi súťaže a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o zneužití obchodných kontaktov zo strany žalovaných v
1. a 2. rade .

Právny zástupca žalovaného v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 20.8.2014 uviedol, že žalobca
nepreukázal, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k nekalosúťažnému konaniu voči nemu. Poukázal
na to, že nájomná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou AGRO-TRANS bola uzavretá na dobu
určitú. Sám konateľ žalobcu uviedol vo svojej výpovedi dňa 17.1.2014, že sa dohodol s prenajímateľom

zastúpeným p. Š. na nájme predmetnej nehnuteľnosti na jeden rok. Spoločnosť AGRO-TRANS listom
dňa 20.11.2009 oznámila žalobcovi ukončenie nájmu a vyzvala ho na vypratanie priestorov, o čom p.
Vagaskývedel.Ukončenienájmuuplynutímdohodnutejdobyanáslednenepredlženiebolojednoznačne
na prenajímateľovi a na jeho slobodnej vôli. Ak by žalobca s prenajímateľom dohodol ďalšie trvanie
nájmu tak žalovaný v 2. rade by svoju prevádzku otvoril niekde inde a teda k žiadnemu nekalosúťažnému

konaniu by zo strán žalovaných nedošlo. Nemožno však obviňovať žalovaného v 1. rade za to, že
prenajímateľ sa slobodne rozhodol nepredlžiť nájom so žalobcom. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, aby žalovaný v 1. rade donútil spoločnosť AGRO-TRANS k nepredlženiu nájmu so
žalobcom a že toto rozhodnutie spoločnosti AGRO-TRANS nebolo slobodné, vážne resp. bolo urobenév tiesni, alebo pod nátlakom. Vzhľadom na výpoveď p. Vagaského na pojednávaní dňa 17.1.2014 je
nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že predlženie nájmu bolo v plnej kompetencii a zodpovednosti
žalovaného v 1. rade. Kópia nájomnej zmluvy musela byť žalovaným v 1. rade doručená na predmetnú

predajňu, aby bola k dispozícii kontrolným orgánom v súvislosti so zriadením predajne - prevádzky. O
predlžení nájmu žalovaný v 1. rade nemal prehľad. Po podaní výpovede z pracovného pomeru dňa
29.10.2009 žalovaným v 1. rade, žalobca nemal záujem na predlžení nájmu, pretože od 23.2.2009
nastali medzi spoločníkmi žalobcu nezhody, nakoľko majoritný spoločník p. Vagaský bez vedomia
menšinových spoločníkov upravil čl. 7 spoločenskej zmluvy v neprospech menšinových spoločníkov.

Vzájomné vzťahy sa tak na-
štrbili, že žalovaný v 1. rade ako aj druhý menšinový spoločník p. H. boli nútení podať výpoveď z
pracovného pomeru. Žalobca nevlastní a ani neprevádzkuje žiadnu maloobchodnú predajňu v meste
Vranov nad Topľou, ani v jeho blízkom okolí. K vymazaniu kontaktov v mobile a presmerovaniu hovorov
uviedol, že na stretnutí 18.1.2010 p. Vagaský nariadil mobilný telefón vypnúť a odovzdať ho p. Š.. V
kancelárii p. Š., kde bola prítomná aj p. H. ( E. ) sa opýtali žalovaného v 1. rade ako sa s ním majú

skontaktovať ak budú niečo potrebovať. Vtedy žalovaného v 1. rade napadlo presmerovať telefón
na manželkino číslo, lebo iný telefón nemal. Na zadnej strane vypol mobil resetom a odovzdal ho
p. Š.. Po odovzdaní telefónu bol žalovaný v 1. rade v nasledujúce dni aj v telefonickom kontakte
s p. Vagaským, ktorý mu volal na odovzdaný telefón, takže o presmerovaní musel vedieť, inak by
sa mu nedovolal. Kontakty z telefónu sa nevymazali ako to tvrdí žalobca. Vymazali sa iba údaje v

telefóne, ale nie na SIM karte. Všetky kontakty boli uložené na SIM karte. Dôkazom toho, že kontakty
vymazané neboli je aj tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný v 1. rade dňa 10.12.2009 telefonicky kontaktoval
s p. H., nakoľko dané telefónne číslo bolo súkromné číslo žalovaného v 1. rade, ktoré bolo uložené
v telefóne pod názvom H., teda žalobca ho spároval s výpisom hovorov od spoločnosti Orange.
Ak by kontakty boli vymazané, žalobca by nemohol predložiť výpisy hovorov s volanými číslami, ku

ktorým dopísal mená kontaktov. Pani H. je dlhoročnou priateľkou žalovaného v 1. rade a jeho K.,
preto nie je náhoda, že je E. p. Ivanovej a sú s ňou v kontakte. K objednávaniu reklamných tabúľ
uviedol, že počas trvania pracovného pomeru u žalobcu reklamné predmety za stredisko Obchodná
činnosť v spoločnosti AGROMIX objednával so súhlasom a schválením žalobcu žalovaný v 1. rade.
Spoločnosť AGROMIX bola vnútorne rozdelená do viacerých stredísk pričom každé stredisko malo

svojho vedúceho. Každý z vedúcich pracovníkov si zabezpečoval na svoju prevádzku reklamné
predmety a reklamy sám so súhlasom žalobcu. Z faktúry č. 20090270 od spoločnosti SIETTEX nie je
zrejmé o aké grafické tabule ide. Žalobca nepreukázal prefakturáciu reklamnej tabule zo žalobcu na
spoločnosť MIVAGRO. Spoločnosť MIVAGRO v tom čase ani neexistovala. Žalovaný v 2. rade nevlastní
identické reklamy ako žalobca čo bolo preukázané aj predloženou fotodokumentáciou. Žalovaný v

1. rade do ukončenia pracovného pomeru zo spoločnosti AGROMIX nevykonával žiadne obchodné
praktiky v prospech spoločnosti MIVAGRO. Nepresmeroval ani po odchode žiadne zmluvy a dodávky
zo ŽSR na MIVAGRO. Zmluvy spoločnosti AGROMIX uzatváral a podpisoval konateľ, objednávky
mohli podpisovať aj vedúci stredísk s vedomím a oboznámením konateľa. Zmluvy a dodávky tovaru,
ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a ŽSR počas pracovného pomeru žalovaného v 1. rade boli

riadne plnené. Žalobca nepreukázal objem obchodov uskutočnených so ŽSR a U.S.STEEL za roky
2008 a 2009. Podľa vedomosti žalovaného v 1. rade spolupráca s týmito firmami trvala do roku 2005.
Poukázal na to, že spoločnosť Železničná Spoločnosť Cargo Slovakia , a.s., Drieňová 24, Bratislava
nie je totožná so subjektom ŽSR, Klemensova 8, Bratislava. Žalovaný v 1. rade spolupracoval ako
podnikateľ so ŽSR ešte pred vznikom spoločnosti AGROMIX do roku 1996. Pod pojmom konanie v

hospodárskej súťaži sa rozumie akékoľvek konanie, ktoré môže mať vplyv na hospodársku súťaž a
ktorým konajúca osoba presadzuje svoje vlastné hospodárske záujmy a účelom, alebo skutočným
následkom jej konania je získanie výhody v súťaži. Hospodársku súťaž možno v súlade s teóriou a
praxou vymedziť ako súperenie subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty a
dosiahnuť tým hospodársky prospech. V hospodárskej súťaži musí existovať vzťah medzi účastníkmi

súťaže. Súťažný vzťah sa vytvára iba medzi tými podnikateľskými subjektmi, spotrebiteľmi a pod.,
ktorí navzájom súperia, snažia sa získať predstih pred inými, získať hospodársky prospech a pod.. Z
uvedeného možno vyvodiť, že medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom k hospodár-skej súťaži vôbec
nedošlo ani nedochádza. Táto skutočnosť je preukázaná aj tým, že nájomná zmluva medzi žalobcom a
spoločnosťou AGRO-TRANS bola uzavretá na dobu určitú a ukon-čenie nájmu bolo jedine v právomoci

prenajímateľa a nie žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade až po ukončení pracovného pomeru so
žalobcom uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným v 2. rade. Žalobca nevlastní a ani neprevádzkuje
žiadnu maloobchodnú predajňu vo Vranove nad Topľou ani v blízkom okolí. Spoločnosť AGROMIX
neprevádzkuje svoju veľkoobchod-nú činnosť obdobnú ako spoločnosť MIVAGRO, pretože všetky svojeaktivity presunula na spoločnosť Boonex, s.r.o., Merník 151, IČO: 46 025 103, pričom jej jedinou
spoločníčkou a konateľkou je dcéra konateľa žalobcu Ing. Renáta Vagaská. Spoločnosť MIVAGRO
spolu-pracuje s firmami, ktoré sú verejne dostupné a obchoduje s bežným tovarom, ktorý nepodlieha

žiadnemu tajomstvu a je ho možné kúpiť aj cez E-shop. Poukázal na § 41 Obchodného zákon-níka.
Mal za to, že pojem súťažiteľ zaviedol zákonodarca v tomto paragrafe ako legislatívnu skratku pre
osoby, ktoré sa zúčastňujú hospodárskej súťaže aj keď nie sú podnikateľmi (napr. aj nadácie, komory
podnikateľov,komoryslobodnýchpovolaní,aleajštát).Zákonodarcaprifyzickejosobevtomtoparagrafe
nemal na mysli fyzickú osobu zamestnanca, resp. fyzickú osobu ako takú čo je prípad žalovaného v 1.

rade, lebo žalovaný v 1. rade ako radový zames-tnanec sa hospodárskej súťaže nezúčastňoval, aby on
ako fyzická osoba dosiahol nejaký hos-podársky prospech a taktiež sa za týmto účelom nezdružoval
s osobami, ktoré by sa na hospo-dárskej súťaži zúčastňovali. Na základe uvedeného mal za to, že v
prípade žalovaného v 1. rade absentuje pasívna legitimácia a aj z toho dôvodu by mala byť žaloba
zamietnutá. Všetky aktivity spoločnosť AGROMIX presúva na spoločnosť Boonex, s.r.o., pričom z
účtovných závierok je zrejmé, že strata s spoločnosti AGROMIX je priamo úmerná zisku vo firme

Boonex. Danou žalobou ide žalobcovi iba o znemožnenie žalovaného v 1. rade v očiach verejnosti a
prenesenie zodpovednosti za úpadok spoločnosti AGROMIX na jeho osobu.

Podaním doručeným súdu dňa 21.8.2014 právny zástupca žalobcu poukázal na to, že konania podľa
ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka sa môže dopustiť každý teda fyzická aj právnická osoba,

rozhodný je len záujem danej osoby na výsledku súťaže - konkurenčného boja dvoch súťažiteľov -
prejavený konaním vykonaným v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Toto vyplýva aj z § 41 Obchodného
zákonníka, kde je súťažiteľ definovaný ako každá fyzická , alebo právnická osoba, ktorá sa zúčastňuje
na hospodárskej súťaži, aj keď nie je podnikateľom ( rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe 3 Cmo 1031,
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 29 Odo 486/2001 zo dňa 26.9.2001 a 32 Odo 1464/2006 zo dňa

15.1.2007 ). Súťažný vzťah nie je možné obmedzovať len na vzťah dvoch podnikateľských subjektov
s totožným predmetom činnosti. Súťažný vzťah môže byť daný už medzi osobou , alebo kolektívom
fyzických osôb pripravujúcich založenie nového podnikateľského subjektu a konkurujúcim subjektom,
t.j. pri vytváraní výhodných podmienok pre novovznikajúci subjekt na úkor už existujúceho súťažiteľa
( rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe 3 Cmo 36/92, 3 Cmo 1336/94 ), čo nastalo aj v tomto prípade.

Žalovaný v 1. rade ako zamestnanec a spoločník žalobcu postupoval vedome v prospech založenia a
rozbehnutia obchodnej spoločnosti MIVAGRO, čím konal v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu
a ovplyvňoval konkurenčné postavenia žalobcu a žalovaného v 2. rade.

Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 22.9.2014 uviedol, že z Dodatku č. 1/2009 k

Zakladateľskej listine spoločnosti IMI s.r.o. zo dňa 11.11.2009 jasne
vyplýva, že spoločnosť MIVAGRO bola pod pôvodným názvom IMI s.r.o. založená zakladateľskou
listinoueštedňa26.10.2009.Vtenistýdeňkomunikovalžalovanýv1.radesprenajímateľomasprávcom
nehnuteľnosti, kde mal žalobca svoju prevádzku. Uvedeným dodatkom bolo zmenené obchodné meno
žalovaného v 2. rade na MIVAGRO s.r.o.. Jediná spoločníčka spoločnosti a konateľka p. Ingrid

Ivanová zároveň vypracovala nové úplné znenie pôvodnej zakladateľskej listiny, ktoré odrážalo zmenu
obchodného mena. Ako sídlo je uvedená adresa bývalej prevádzky žalobcu. Uvedené preukazuje, že
obaja žalovaní viac ako dva mesiace pred skončením nájmu žalobcu vedeli, že žalobca nebude ďalej
nájomcom predmetných priestorov na Hronského ul. vo Vranove nad Topľou. To je viac ako mesiac pred
tým, ako bola žalobcovi doručená výzva na vypratanie priestorov. Vzhľadom na obmedzenú veľkosť

prenajatých priestorov nebolo možné, aby tam mali v tom istom čase prevádzku žalobca aj žalovaný v 2.
rade. Tieto skutočnosti opätovne potvrdzujú, že žalovaní konali vedome a plánovite a ich konanie bolo
namierené priamo proti žalobcovi za účelom zlepšenia súťažného postavenia žalovaného v 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že v odd. Sro vo vložke č. 2743/P je zapísaná
spoločnosť AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o., 094 09 Sedliská 367, IČO: 31 719
627, ktorej konateľom je Pavol Vagaský a spoločníkmi sú N. C., Q. H. O. K. X. (Ž. C. X. W.). Výpisom
z obchodného registra bol súdu preukázaný aj predmet činnosti spoločnosti. Spoločnosť bola zapísaná

do obchodného registra dňa 9.1.1996.

Z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že v odd. Sro vo vložke č. 22353/P je zapísaná
spoločnosť MIVAGRO s.r.o., Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 45 274 045, ktorejjediným spoločníkom a konateľom je Ingrid Ivanová, 094 09 Sedliská 213 (K. Ž. C. X. W.). Výpisom z
obchodného registra bol súdu preu-kázaný aj predmet činnosti spoločnosti. Spoločnosť bola zapísaná
do obchodného registra dňa 11.12.2009.

Z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že v odd. Sro vo vložke č. 23985/P je
zapísaná spoločnosť Boonex, s.r.o., 094 23 Merník 151, IČO: 46 025 103, ktorej jediným spoločníkom
a konateľom je Ing. Renáta Vagaská, MBA, 094 23 Merník 151 (A. J. Ž. N. C.). Výpisom z obchodného
registra bol súdu preukázaný aj predmet činnosti spoločnosti. Spoločnosť bola zapísaná do obchodného

registra dňa 2.2.2011.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a výpismi z obchodného registra mal súd preukázané,
že vyššie uvedené spoločnosti majú v určitej časti rovnaký predmet podnikania, teda vykonávajú
podnikateľskú činnosť v rovnakej oblasti, t.j. v oblasti veľkoobchodnej a maloobchodnej činnosti a v
sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu.

Žalovaný v 1. rade bol zamestnaný u žalobcu od 1.4.1996 do 31.1.2010. Na preukáza-nie tejto
skutočnosti bola súdu predložená aj pracovná zmluva z 1.4.1996. Žalovaný v 1. rade vykonával

funkciu vedúceho obchodnej činnosti. Jeho hlavnou činnosťou okrem iného bolo zabezpečovať predaj
poľnohospodárskych výrobkov z vlastnej a nakúpenej produkcie, zabez-pečovať plynulé zásobovanie
predajní v Sedliskách a vo Vranove nad Topľou.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a súdu bolo preukázané aj potvrdením Sociálnej poisťovne a

Pracovnou zmluvou zo dňa 29.1.2010, že K. X. bol zamestnaný u žalovaného v 2. rade od 1.2.2010.

Živnostenským listom mal súd preukázané, že K. X. od 2.12.1992 podnikal ako živnostník. Z výpisu zo
živnostenského registra vyplýva, že podnikateľskú činnosť ukončil 30.6.1996.

Zakladateľskou listinou z 26.10.2009 bolo súdu preukázané, že X. X. založila spoločnosť IMI s.r.o. (po
zmene obchodného mena MIVAGRO s.r.o.), so sídlom Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou.
Dodatkomč.1/2009kZakladateľskejlistinespoločnostiIMIs.r.o.zodňa11.11.2009malsúdpreukázané,
že došlo ním k zmene obchodného mena spoločnosti IMI s.r.o. na MIVAGRO s.r.o..
Z úplného znenia zakladateľskej listiny spoločnosti MIVAGRO s.r.o. súd zistil, že bolo vyhotovené Ingrid

Ivanovou dňa 11.11.2009.

Súhlasom vlastníka nehnuteľnosti so zriadením sídla obchodnej spoločnosti IMI s.r.o. zo dňa 26.10.2009
bolo súdu preukázané, že X.. Š. Ľ. ako vlastníčka nehnuteľnosti súhlasila so zápisom adresy svojej

nehnuteľnosti na Hronského ul. č. 1205 vo Vranove nad Topľou ako sídlom spoločnosti IMI s.r.o. do
obchodného registra.

Súhlasom vlastníka nehnuteľnosti so zriadením sídla obchodnej spoločnosti MIVAGRO s.r.o. zo dňa
11.11.2009 bolo súdu preukázané, že X.. Š.E. Ľ. ako vlastníčka nehnuteľnosti súhlasila so zápisom

adresy svojej nehnuteľnosti na Hronského ul. č. 1205 vo Vranove nad Topľou ako sídlom spoločnosti
MIVAGRO s.r.o. do obchodného registra.

Z oznámenia o zriadení prevádzky zo dňa 7.1.2010 súd zistil, že spoločnosť MIVAGRO oznámila
Obvodnému úradu Vranov nad Topľou, odboru živnostenského podnikania zriadenie prevádzkarne na

ul. Hronského 1205 vo Vranove nad Topľou.

Mesto Vranov nad Topľou stanoviskom zo dňa 15.1.2010 súhlasilo a povolilo činnosť maloobchodu
predajne záhradkárskych potrieb na Hronského ullici 1205 vo Vranove nad Topľou.

Nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom AGRO-TRANS Slovakia s.r.o. a nájomcom
MIVAGRO s.r.o. zo dňa 15.12.2009 bolo súdu preukázané, že nehnuteľnosť na Hronského ul. č. 1205
vo Vranove nad Topľou bola prenajatá žalovanému v 2. rade na dobu určitú od 1.1.2010 do 31.12.2010.Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.6.2002 mal súd preukázané, že AGRO-TRANS
Slovakia ako prenajímateľ prenajal žalobcovi nehnuteľnosť na Hronského ul. č. 1205 vo Vranove nad
Topľou na určitú dobu od 1.7.2002 do 1.7.2003.

Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.2002 bolo súdu preukázané, že
okrem iného došlo k predĺženiu doby nájmu do 31.12.2007.

Nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom AGRO-TRANS Slovakia s.r.o. a žalobcom ako

nájomcom zo dňa 15.12.2008 bolo súdu preukázané, že nehnuteľnosť na Hronského ul. č. 1205 vo
Vranove nad Topľou bola prenajatá žalobcovi na dobu určitú od 1.1.2009 do 31.12.2009.

Listom spoločnosti AGRO-TRANS Slovakia s.r.o. zo dňa 20.11.2009, doručeným žalobcovi dňa
30.11.2009 bolo súdu preukázané, že menovaná spoločnosť oznámila žalobcovi ukončenie nájmu
predmetnej nehnuteľnosti k 31.12.2009 a vyzvala ho na vypratanie a protokolárne odovzdanie

nehnuteľnosti.

Z vyjadrenia spoločnosti AGRO-TRANS Slovakia s.r.o. zo dňa 22.8.2014 súd zistil, že zmluvy o nájme
predmetných nehnuteľností uzatvárala so žalobcom na dobu určitú. Dňa 20.11.2009 oznámili žalobcovi,
žepodľanájomnejzmluvysadobanájmukončí31.12.2009.Nemalizáujemopredĺženienájmuazáujem

o jeho predĺženie neprejavil ani žalobca.

Na preukázanie presmerovania hovorov z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na číslo XXXX XXX
XXX v období od 18.1.2010 do 16.3.2010 predložil žalobca podrobný rozpis hovorov vyhotovený dňa

21.2.2010.

Na preukázanie toho s kým komunikoval žalovaný v 1. rade v období od októbra 2009 do januára 2010
prostredníctvom služobného mobilného telefónu od žalobcu, predložil žalobca podrobný výpis hovorov
za dotknuté obdobie.

Faktúrou č. 20090270 zo dňa 21.10.2009 na sumu 160,03 EUR mal súd preukázané, že spoločnosť
SIETTEX s.r.o. vyúčtovala žalobcovi cenu za reklamno-informačnú tabuľu 200x60cm, za reklamno-
informačnú tabuľu AČKO 525x870cm obojstrannú, za magnetickú fóliu 15x45 a za reklamno-informačnú

tabuľu 80x120cm.

Dobropisom zo dňa 22.3.2010 na sumu 99,01 EUR mal súd preukázané, že spoločnosť SIETTEX
dobropisovala žalobcovi cenu za reklamno-informačnú tabuľu 200x60cm, za reklamno-informačnú

tabuľu AČKO 525x870cm obojstrannú.

Na preukázanie toho aké úkony vykonával a čo vybavoval pre žalobcu žalovaný v 1. rade, žalobca
predložil súdu výpis došlej pošty.

Na preukázanie prevzatia odberateľov žalobcu žalovaným v 1. rade, žalobca predložil súdu kúpne
zmluvy z roku 2013 uzavreté medzi Železnicami SR, IČO: 31 364 501 a žalovaným v 2. rade.
To, že žalobca pred rokom 2010 obchodoval so „železnicami“ žalobca preukazoval dodacím listom č.
37/10/2007 na ktorom ako odberateľ je uvedená spoločnosť ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ CARGO
SLOVAKIA, a.s., IČO: 35 914 921, súpis objednávok „ŽELEZNÍC CARGO“ za roky 2007 až 2009, súpis

objednávok „ŽELEZNÍC SR“ za roky 2006 až 2009, faktúry č. 20090005 a č. 20090039 a dodacie listy č.
1/01/2009 a č. 2/2/2009, v ktorých ako odberateľ je uvedená spoločnosť ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ
SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 914 939.

Žalovaný v 1. rade na preukázanie skutočnosti, že už ako živnostník obchodoval so „železnicami“,
predložil súdu faktúru č. 4/95, v ktorej ako odberateľ je uvedený Železnice SR, IČO: 31 364 501.Z predloženej fotodokumentácie súd zistil, že reklamné tabule žalobcu a žalovaného v 2. rade neboli
totožné, ale v niektorých znakoch sa podobali.

Na preukázanie dodávok reklamných tabúľ žalovaný v 2. rade predložil súdu dodací list a pokladničný
doklad zo dňa 13.10.2010, pokladničné doklady z 1.7.2010 a 8.7.2010 a výpis z pokladničnej knihy o
úhradách cien za reklamné služby, z ktorých vyplýva, že cena za reklamné tabule bola spoločnosťou
SIETTEX účtovaná dňa 19.1.2010.

Prevádzka žalobcu na Budovateľskej ulici vo Vranove nad Topľou bola podľa právneho zástupcu žalobcu
otvorená v marci 2010.

Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že pracovný pomer s pani I. bol ukončený dohodou s odchodným,
nakoľko menovaná uviedla, že ide do dôchodku, lebo má chorého otca, o ktorého sa musí starať.
Pracovný pomer skončila sai k 31.12.2009.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že pani I. nastúpila do zamestnania u žalovaného v 2.
rade dňa 15.1.2010.

Podľaust.§81písm.ZákonníkapráceZamestnanecjepovinnýnajmäa)pracovaťzodpovedneariadne,

plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri

dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť
riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením,
stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi

bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou,
najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie
písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke
alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Podľa ust. § 82 Zákonníka práce vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81
povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, b) utvárať priaznivé pracovné podmienky
a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať
zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa §

119a, d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na
uspokojovanie ich sociálnych potrieb, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej
disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom

v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa
konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa
zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

Podľa ust. § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej

súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú
činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú
však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži
zneužívať.

Podľa ust. § 42 Obchodného zákonníka zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné
konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nedovolené
obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.Podľa ust. § 44 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1

je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva
zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie,
f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného
prostredia.

Podľa ust. § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. § 54 Obchodného zákonníka právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby

odstránil závadný stav, môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba
oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie
sa konania alebo o odstránenie závadného stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších
oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto
ďalších osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako vedľajší účastníci.

Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú účinné aj pre
ďalších oprávnených.

Podľa ust. § 55 Obchodného zákonníka pri ústnych pojednávaniach v sporoch podľa predchádzajúcich
ustanovení môže byť rozhodnutím súdu na návrh alebo z úradnej moci vylúčená verejnosť, ak by

verejným prejednávaním došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva alebo verejného záujmu. Súd môže
účastníkovi,ktoréhonávrhusavyhovelo,priznaťvrozsudkuprávouverejniťrozsudoknatrovyúčastníka,
ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia.

Z ustanovenia § 41 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že účastníkom hospodárskej súťaže
môže byť aj fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom. Je teda zrejmé, že takáto osoba sa môže dopustiť
konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa
dopustili nekalosúťažného konania voči žalobcovi. Žalovaný v 1. rade a jediná spoločníčka a konateľka

žalovaného v 2. rade X. X. I. K., to znamená, že je nepravdepodobné, že by nekomunikovali spolu o
postavení K. X. v spoločnosti AGROMIX, o založení spoločnosti MIVAGRO a o prenájme nebytových
priestorov vhodných pre činnosť žalovaného v 2. rade. Práve naopak, tak Ingrid Ivanová, ako aj
Martin Ivanov uviedli, že od začiatku roku 2009 existovali problémy vo vzťahu medzi spoločníkmi
spoločnosti AGROMIX, ktorej minoritným spoločníkom bol žalovaný v 1. rade. Ingrid Ivanová na to

poukázala práve v súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti pre spoločnosť MIVAGRO po rozhovore s
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti p. Š., ktorá je jej dlhoročnou známou. To, že Martin Ivanov bol
práceneschopný neznamená, že nemohol spolupracovať a poskytnúť pomoc svojej K. pri založení
spoločnosti MIVAGRO a pomáhať pri rozbehnutí činnosti menovanej spoločnosti. Vzhľadom na ich K.
C. by to bolo nepochopiteľné, keby to neurobil. K. X. bol od roku 1996 do 31.1.2010 vedúcim obchodnej

činnosti žalobcu a zabezpečoval chod jeho dvoch maloobchodných predajní (na ul. Hronského vo
Vranove nad Topľou a v Sedliskách). Ako vedúci obchodnej činnosti musel mať vedomosti o všetkých
činnostiach týchto prevádzok, o dodávateľoch, obchodných partneroch, o cenovej politike žalobcu a
pod. a v rámci svojej činnosti musel aj uzatvárať zmluvy s obchodnými partnermi. Z výpisu hovorov
žalovaného v 1. rade zo služobného mobilného telefónu od žalobcu vyplýva, že v čase svojej

práceneschopnosti komunikoval s p. Š. - štatutárnym zástupcom spoločnosti AGRO-TRANS, ktorá bola
prenajímateľom nehnuteľnosti na Hronského ul. vo Vranove nad Topľou, kde mal do 31.12.2009 svoju
prevádzku žalobca. Je nepravdepodobné, že by sa tieto rozhovory netýkali aj prenájmu predmetnej
nehnuteľnosti. Nebol medzi účastníkmi konania sporné. Že v októbri 2009 dal žalovaný výpoveď
z pracovného pomeru u žalobcu. Dňa 18.1.2010 presmeroval žalovaný v 1. rade hovory z čísla

XXXXXXXXXX (služobný mobilný telefón žalovaného v 1. rade u žalobcu) na číslo XXXXXXXXXX, ktoré
je číslom žalovaného v 2. rade. Presmerovanie hovorov podľa súdu mohlo mať a malo význam pri
rozbehnutí prevádzky žalovaného v 2. rade, nakoľko sa ním umožnila a zjednodušila komunikácia medzi
žalovaným v druhom rade a jeho dodávateľmi, ktorí boli predtým dodávateľmi žalobcu.Nebolo však súdu preukázané, že by žalovaný objednal reklamné tabule začiatkom októbra 2009 pre
spoločnosť MIVAGRO, ktoré mali byť použité pre menovanú spoločnosť, nakoľko v čase vyúčtovania
ceny za reklamné tabule spoločnosťou SIETTEX (21.10.2009) spoločnosť MIVAGRO nebola ešte

založená (zakladateľská listina bola podpísaná 26.10.2009). Žalobca nepreukázal „prefakturáciu“ ceny
za tieto reklamné tabule spoločnosti MIVAGRO. Spoločnosť SIETTEX dobropisovala časť ceny za
reklamné tabule.
Dňa 26.10.2009 bola založená spoločnosť MIVAGRO s.r.o. (pôvodne s obchodným menom IMI s.r.o.).
Jej jedinou spoločníčkou a konateľkou bola a je Ingrid Ivanová - K. Ž. C. X. W.. Táto spoločnosť bola

zapísaná do obchodného registra dňa 11.12.2009. X.. Š. Ľ. ako vlastníčka nehnuteľnosti súhlasila so
zápisom adresy svojej nehnuteľnosti na Hronského ul. č. 1205 vo Vranove nad Topľou ako sídlom
spoločnosti IMI s.r.o. do obchodného registra. Dňa 11.11.2009 X.. Š. udelila takýto súhlas aj pre
spoločnosť MIVAGRO s.r.o.. Dňa 15.12.2009 bola uzavretá nájomná zmluva
medzi prenajímateľom AGRO-TRANS Slovakia s.r.o. a nájomcom MIVAGRO s.r.o., na základe ktorej
bola nehnuteľnosť na Hronského ul. č. 1205 vo Vranove nad Topľou prenajatá žalovanému v 2. rade

na dobu určitú od 1.1.2010 do 31.12.2010. X. X. uviedla, že
K.R.Ž. - žalovaný v1. rade jej od 1.1.2010 (v čase keď bol zamestnancom žalobcu) pomáhal
pri rozbehnutí činnosti spoločnosti MIVAGRO. Spoločnosť MIVAGRO využila kontakty žalobcu na
rozbehnutie obchodnej činnosti, začala podnikať v priestoroch kde mal prevádzku predtým žalobca a
zamestnal aj p. I., ktorá do 31.12.2009 bola zamestnaná u žalobcu v predajni na Hronského ul. vo

Vranove nad Topľou.
Čo sa týka veľkoobchodnej činnosti žalobcu a žalovaného v 1. rade, predložené dôkazy nepreukazujú
prevzatie odberateľov žalobcu žalovaným v 2. rade, nakoľko „IČO“ spoločností, pre ktoré dodávali tovar
sa nezhoduje.
Žalobca mal v prenájme predmetnú nehnuteľnosť od prenajímateľa - spoločnosti AGRO-TRANS od roku

2002 do 31.12.2009, pričom nedal prenajímateľovi dôvod na to, aby nedošlo k predĺženiu nájomnej
zmluvy.

Súd mal za to, že boli naplnené všetky tri znaky nekalej súťaže uvedené v ust. § 44 ods. 1
Obchodného zákonníka. Pod hospodárskou súťažou sa rozumie súperenie podnikateľských subjektov v

hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech. Konanie
vhospodárskejsúťažipredpokladáexistenciunajmenejdvochsúperiacichsubjektov,atedaajexistenciu
súťažného vzťahu. V súťažnom vzťahu môžu byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami,
aleajsúťažiteliasrozdielnymivýrobkamiaslužbami.Niejepodmienkou,abysúťažiteľbolpodnikateľom.
Nekalosúťažne konajúcim nemusí byť len ten, kto sa sám zúčastňuje hospodárskej súťaže, ale môže

byť ním aj tretia osoba, ktorá svojím konaním do tejto súťaže nekalosúťažne zasiahne. Aby bolo možné
hovoriťoúčastiosobynahospodárskejsúťaži,jepotrebnézdôvodniťzáujemnekalosúťažnekonajúceho
na úspechu jedného zo súťažiteľov na úkor druhého, teda na výsledku súťaže, t.j. konkurenčného
boja dvoch súťažiteľov, teda v danom prípade žalobcu a žalovaného v 2. rade. V tomto konkrétnom
prípade je jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade nekalosúťažne konal v záujme dosiahnutia

úspech žalovaného v 2. rade, ktorého jedinou spoločníčkou a konateľkou je jeho manželka. Konanie,
ktorým sa súťažiteľ vo všeobecnosti snaží získať výhodu v konkurenčnom boji na úkor iných súťažiteľov,
nie je automaticky samo o sebe protiprávne. Aby bolo konanie charakterizované ako nekalosúťažné
musí byť v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, ktorými treba rozumieť porušenie pravidiel
a zvyklostí, ktoré sa dodržujú v konkurenčnom prostredí, a ktoré i samotní súťažitelia považujú za

zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti. Porušenie dobrých mravov súťaže v danom prípade spočíva
v tom, že žalovaný v 1. rade ako zamestnanec žalobcu vopred úmyselne pripravoval podmienky
na bezproblémové rozbehnutie prevádzky žalovaného v 2. rade a to predovšetkým presmerovaním
hovorov zo služobného mobilu žalobcu na číslo žalovaného v 2. rade, podieľaním sa na skončení
nájomnej zmluvy žalobcu (skutočným dôvodom skončenia nájmu zo strany AGRO-TRANS bola

dohoda prenajímateľa so žalovanými, o čom svedčí aj fakt, že sídlo žalovaného v 2. rade bolo
uvedené v zakladateľskej listine o založení spoločnosti IMI s.r.o. už dňa 26.10.2009 a zapísané do
obchodného registra už dňa 11.12.2009, t.j. ešte pred skončením nájmu žalobcu, čomu nevyhnutne
musel predchádzať súhlas spoločnosti AGRO-TRANS na zriadenie sídla a prevádzky), nevykonaním
žiadneho úkonu v prospech predĺženia nájmu predmetných priestorov pre žalobcu. Žalovaný v 1.

rade využil a poskytol všetky svoje znalosti, know-how a obchodné kontakty na rozbehnutie predajne
žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade na základe činnosti žalovaného v 1. rade prevzal bez ďalších
nákladov a podnikateľského rizi-ka klientelu žalobcu, získal prístup k cenovej ponuke, štruktúre tovaru, dodávateľom a obchodným
partnerom žalobcu, čím plynulo nadviazal podnikateľskú činnosť žalobcu bez jeho súhlasu. Žalobca bez
vlastného zavinenia prišiel konaním žalovaných o prosperujúcu prevádzku odkiaľ ho vytlačil žalovaný

v 2. rade. V tomto prípade teda žalovaný v 2. rade v súčinnosti so žalovaným v 1. rade získal
konkurenčnú výhodu a ľahký štart v podnikaní na úkor žalobcu. Takéto konanie nemožno v žiadnom
prípade chápať ako zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti a z tohto dôvodu je v jasnom rozpore s
dobrými mravmi súťaže. Je možné uzavrieť, že žalovaní v 1. a 2. rade nezískali svoje podnikateľské
postavenie pri vzniku spoločnosti MIVAGRO s.r.o. uplatením svojej vlastnej invencie, šikovnosti, či

aplikáciou nejakého zlepšovacieho návrhu, ale na úkor a za cenu zhoršenia súťažného postavenia
žalobcu. Tretím predpokladom aplikácie generálnej klauzuly nekalej súťaže je spôsobilosť
určitého konania privodiť ujmu iným súťažiteľom, prípadne spotrebiteľom. Aby bolo možné konanie
charakterizovať ako „spôsobilé privodiť ujmu“, nie je nutné, aby k ujme aj skutočne došlo. Na naplnenie
tohto predpokladu postačuje samotná možnosť (potenciálnosť) vzniku ujmy a nie je potrebné, aby reálna
ujma nastala. Je zrejmé, že zrušením prevádzky predajne neprišiel žalobca len o zisk z predaja, ale aj

o stálu klientelu, ktorá ďalej nakupuje na zvyčajnom mieste, no už u žalovaného v 2. rade. Žalobcovi
navyše vznikli náklady s vyprataním priestorov predajne, presunom tovarov do iných prevádzok žalobcu
a náklady spojené s otvorením novej predajne v meste. Podľa žalobcu najväčšiu ujmu pre neho
predstavoval prepad tržieb z približne 5,5 milióna Sk ročne na asi 1 milión Sk ročne ku koncu októbra
2010, nakoľko nová prevádzka nebola ani zďaleka taká výnosná ako tá na Hronského ulici, odkiaľ ho

vytlačili žalovaní. Tento prepad zisku však nebol súdu preukázaný účtovnými dokladmi. Na základe
vyššie uvedeného súd mal za to, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dopustili a dopúšťajú konania, ktoré je
konaním v hospodárskej súťaži, je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu.
Uvedené konanie prinieslo žalovaným súťažnú výhodu a zlepšenie ich súťažného postavenia na trhu
na úkor žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd obranu žalovaných v 1. a 2. rade považoval len za účelovú. Ingrid
Ivanová - jediná spoločníčka a konateľka žalovaného v 2. rade aj pred založením spoločnosti MIVAGRO,
s.r.o. aj v súčasnosti podniká ako fyzická osoba s hlavným predmetom činnosti - kaderníctvo, pričom
súd mal za to, že bez reálnej účasti a pričinenia žalovaného v 1. rade a bez jeho skúseností a vedomostí

by zrejme nedokázala rozbehnúť činnosť žalovaného v 2. rade.

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne na svoje náklady zverejniť tento
rozsudok jedenkrát v týždenníku „. R. vydávaného Mgr. Q. J., V. X/X, XXX XX C. R. T., E. Č. N. E.
XXXX/XX spolu s nasledovným písomným ospravedlnením: „OSPRAVEDLNENIE - K. X., bytom I. XXX,

XXX XX I. a spoločnosť MIVAGRO s.r.o., so sídlom Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou
sa týmto ospravedlňujú spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o. so sídlom
Sedliská 367, 094 09 Sedliská za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku ich nekalosúťažného
konania.“ oboje vo veľkosti písma 8,7 bodov a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému v 2. rade na svoje náklady zverejniť na vstupných dverách pre

zákazníkov do svojej prevádzky na ul. Hronského 1205, Vranov nad Topľou vo výške 150 cm rovnopis
tohto rozsudku v priehľadnom euroobale veľkosti A4 spolu s nasledovným písomným ospravedlnením:
„OSPRAVEDLNENIE - K. X., D. I. XXX,
XXX XX I. a spoločnosť MIVAGRO s.r.o., so sídlom Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou
sa týmto ospravedlňujú spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o. so sídlom

Sedliská 367, 094 09 Sedliská za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku ich nekalosúťažného
konania“, pričom ospravedlnenie bude vytlačené na
bielom papieri veľkosti A4 čiernym písmom typu Times New Roman o veľkosti písma 36 bodov po dobu
30 kalendárnych dní, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým
v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých
možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne; môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie
peňažnejsumy.Zadosťučinenieposkytnutépoškodenémusúťažiteľovimusíbyťprimerané.Primeranosť

poskytnutého zadosťučinenia sa bude zrejme vzťahovať nielen na výber formy zadosťučinenia, ale aj
na určenie rozsahu zadosťučinenia.
Nárok na primerané zadosťučinenie je obsahom § 53 Obchodného zákonníka ako nárok, ktorý môže
byť poskytnutý aj v peniazoch. Ide o tzv. satisfakčný nárok, ktorého cieľom je kompenzácia nemajetkovejujmy z dôvodu nekalosúťažného konania. Primerané zadosťučinenie (v peňažnej forme) možno
prirovnať k pokute, ktorá priamo zasahuje majetok rušiteľa. Nemožno si ju však zamieňať s náhradou
škody. Pokým primerané zadosťučinenie nahrádza nemajetkovú ujmu, náhrada škody nahrádza ujmu

majetkovú (reálne zmenšenie majetku poškodeného, ušlý zisk a pod.). Príkladom nemajetkovej ujmy
je poškodenie jedinečnosti, sebaúcty, rozlišovacej spôsobilosti, strata prestíže a najmä dobrej povesti.
Dobrá povesť v prípade právnickej osoby vzniká dňom jej vzniku a trvá dovtedy, kým ju táto osoba na
základe určitých skutočností nestratí. Dobrú povesť je možné charakterizovať ako súhrn nehmotných
hodnôt, ktoré z hľadiska externého pohľadu neprispievajú k záporným pocitom a vnímaniu subjektu. K

strate dobrej povesti môže dôjsť vlastným konaním, alebo konaním
tretích osôb. Z hľadiska rozsahu primeraného zadosťučinenia sa vychádza z rozsahu a formy
spôsobenej nemateriálnej ujmy tak, aby sa naplnil význam pojmu „primeranosť“. Primeranosť
zadosťučinenia,ktorúpredstavujetiežprimeranosťvýškypeňažnejformyzadosťučinenia,jenevyhnutné
posudzovať v závislosti na konkrétnych podmienkach každého jednotlivého prípadu. Rozsah zníženia
dobrej povesti nie je úmerný rozsahu zníženia predaja. Rozsah nemajetkovej ujmy nie je úmerný

rozsahu poklesu predaja, alebo obratu žalobcu, tým nie je vyjadrený rozsah zníženia dobrej povesti
žalobcu. Vstup ďalšieho konkurenta na trh, ak je úspešný, nevyhnutne so sebou prinesie zníženie
predaja, alebo obratu, ak je dopyt určitým spôsobom limitovaný. To však neznamená zásah do dobrej
povesti konkurujúceho subjektu a vznik ujmy nemateriálnej, ale zníženie ziskov a ujmu materiálnej
povahy. Primerané zadosťučinenie môže byť poskytnuté v peniazoch, ako aj v inej forme. Voľba formy

zadosťučinenia závisí na žalobcovi, ale spočíva na ňom aj bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
k opodstatnenosti a oprávnenosti voľby. Peňažná forma primeraného zadosťučinenia nastupuje po
vyčerpanímožnostinepeňažnejsatisfakcie.Ktomu,abysúdmoholkonanímnekalejsúťažepríslušnému
účastníkovi priznať právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch, musí byť v konaní preukázané, že
tento účastník utrpel v súvislosti s konaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu,

alebo takého druhu, že nestačí vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až potom
možno hodnotiť, aká suma, požadovaná na zaplatenie ako zadosťučinenie, je primeraná na vyrovnanie
vzniknutej nemateriálnej ujmy.
Je nepochybné, že nekalosúťažným konaním žalovaných v 1. a 2. rade vznikla žalobcovi aj nemajetková
ujma. Tým, že žalovaný v 2. rade s pomocou žalovaného v 1. rade

otvoril prevádzku na mieste bývalej prevádzky žalobcu s podobným označením prevádzky a podobnými
reklamnými tabuľami, poškodil jedinečnosť a rozlišovaciu spôsobilosť žalobcu. Bývalí zákazníci žalobcu,
ktorí po 31.12.2009 prišli nakúpiť do predmetnej predajne, ako priemerní spotrebitelia nemohli bez
ďalšieho zistiť, že nakupujú u nového predajcu a nie u
žalobcu. Dokonca aj pani I. a K. X., bývalí zamestnanci žalobcu pracovali u žalovaného v 2. rade. Aj v

očiach dodávateľov žalobcu bola poškodená jeho reputácia, keďže v jeho bývalej predajni, jeho bývalí
zamestnanci vykonávali činnosť pre nový subjekt.

S prihliadnutím na rozsah a spôsobilosť vzniknutej nemajetkovej ujmy zasiahnuť do práv a oprávnených
záujmov a podnikateľskej sféry žalobcu súd dospel k záveru, že ospravedlnenie zo strany žalovaných v

1. a 2. rade a jeho zverejnenie na vstupných dverách do prevádzky žalovaného v 2. rade je primeraným
zadosťučinením za žalobcovi spôsobenú nemajetkovú ujmu nekalosúťažným konaním žalovaných v 1.
a 2. rade.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd mal za to, že

žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade na svoje
náklady zverejniť na vstupných dverách pre zákazníkov do svojej prevádzky na ul. Hronského 1205,
Vranov nad Topľou vo výške 150 cm rovnopis tohto rozsudku v priehľadnom euroobale veľkosti A4
spolu s nasledovným písomným ospravedlnením: „OSPRAVEDLNENIE - K. X., D. I. XXX, XXX XX
I. a spoločnosť MIVAGRO s.r.o., so sídlom Ul. Hronského 1205, 093 01 Vranov nad Topľou sa týmto

ospravedlňujú spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o. so sídlom Sedliská
367, 094 09 Sedliská za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku ich nekalosúťažného konania“,
pričom ospravedlnenie bude vytlačené na bielom papieri veľkosti A4 čiernym písmom typu Times New
Roman o veľkosti písma 36 bodov po dobu 30 kalendárnych dní, a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Spoukazomnato,žežalobcaužneprevádzkujemaloobchodnúpredajňuvoVranovenadTopľou,pričom
to nebolo zapríčinené len nekalosúťažným konaním žalovaných, ale aj rozpormi medzi spoločníkmi
žalobcu, súd mal za to, že nárok na zverejnenie rozsudku s ospravedlnením v týždenníku „.C. R. je nad
rámec rozsahu primeraného zadosťučinenia, a preto je nárok žalobcu v uvedenej časti je nedôvodný.Žalobca tiež žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi

sumu 3 000 EUR ako primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v
dôsledku ich nekalosúťažného konania a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca nepredložil, ani neuviedol súdu žiaden dôkaz na preukázanie a zdôvodnenie vzniku
nemajetkovej ujmy, za ktorú by mal dostať peňažnú náhradu a nepreukázal súdu ani výšku požadovanej

peňažnej náhrady.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

K tomu, aby súd mohol konaním nekalej súťaže príslušnému účastníkovi priznať právo na primerané
zadosťučinenie v peniazoch, musí byť v konaní preukázané, že tento účastník utrpel v súvislosti s
konaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu, alebo takého druhu, že nestačí
vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel aj k záveru, že žalobca nepreukázal, že utrpel v
súvislosti s konaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu, alebo takého druhu, že
nestačívyrovnanieprimeranýmzadosťučinenímvnepeňažnejforme.Nepreukázalsúduanineodôvodnil
výšku požadovanej peňažnej náhrady.
Súd teda mal za to, že nárok žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovaným, aby spoločne a

nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 3 000 EUR je nedôvodný.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust,. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, žalobcom uplatnený nárok, výsledky vykonaného dokazovania a
dôvody rozhodnutia, ako aj na ust. § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. súd účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods.1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).