Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Er/1013/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107210585
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Igor Laurenčík
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2107210585.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zastúpenej.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti
povinnej: G. V., nar. XX.XX.XXXX, C. V. XXXX/XX, XXX XX J., pre vymoženie 15.640,- Sk (519,15 €)
s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom,
Exekútorský úrad so sídlom v Hlohovci a o podanom návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora

a o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom
exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava nepriúšťa.

II. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6Er/1013/2008, súdnym exekútorom

JUDr. Ing. Romanom Liščákom, pod spis. zn. EX123/2007 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n
ú a exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnená j e p o v i n n á zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania vo
výške 49,52 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava, na základe žiadosti súdneho exekútora zo dňa 12.03.2007, návrhu oprávnenej
zo dňa 26.02.2007 a exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., č.k. SR 6850/06 zo dňa 13.12.2006, poverením zo dňa
16.04.2007 číslo 5207 047364, poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka (ďalej len

„exekútor“) vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenej sumu 15.640,-
Sk ( 519,15 €), s príslušenstvom + trovy exekúcie.

Oprávnená podaním zo dňa 06.12.2007 navrhla, aby súd rozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho
exekútora a zároveň navrhla poveriť vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava

Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Trnava Okresnému súdu Piešťany, pretože spĺňa
podmienky prechodu súdnictva v zmysle zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých iných
zákonov.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môžekedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa

vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Exekučný súd sa oboznámil so žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie
a exekučným titulom, Zmluvou o úvere č. 4240642 zo dňa 27.04.2006, všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, poverením pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že
návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora nemožno vyhovieť, pretože exekúciu je potrebné

vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške
15.640,-Sk(519,15€)spríslušenstvomztituluZmluvyoúvereuzatvorenejmedzižalobcomažalovanou
dňa 27.04.2006. Žalobcom poskytnutý úver mala žalovaná splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách.

Žalovaná svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy neplnila riadne a včas, v súlade s jej znením a
so znením splátkového kalendára dohodnutého na jej základe. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
úveru pred sporovými upomienkami s upozornením na možnosť uplatnenia si dohodnutého úroku z
omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé v akej výške bol povinnej poskytnutý úver, aké
lehoty a výška splátok boli dohodnuté, v akých sumách povinná splácala, aká bola stanovená výška
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) v úverovej zmluve, kedy došlo k omeškaniu dlžníka a pod.

Súd za účelom skúmania podmienok ďalšieho trvania exekúcie vyzval dňa 26.04.2010 právneho

zástupcu oprávnenej, aby doložil do spisu zmluvu o úvere zo dňa 27.04.2006 a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, na základe ktorých bol vydaný vykonávaný rozhodcovský rozsudok

Oprávnená podaním zo dňa 13.09.2010 doručila súdu Zmluvu o úvere č. 4240642 zo dňa 27.04.2006,
ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru k tejto zmluve.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „Exekučný poriadok“ ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej

len „ zákon o rozhodcovskom konaní“ ), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise;
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo;

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Citované zákonné ustanovenia ukladajú exekučnému súdu povinnosť preskúmavať exekučný titul, a
to nie len z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ale vzhľadom na skutočnosť,že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, aj z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu,
na základe ktorého je exekučný súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne

právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je teda povinný
preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. V zmysle uvedeného súd preskúmal predpoklady formálnej aj
materiálnej právoplatnosti exekučného titulu, vrátane spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom.

Po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
oprávnenej na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a predloženej
zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi, ako aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru, má súd
za preukázané nasledovné skutočnosti:

Oprávnená ako dodávateľka a povinná ako spotrebiteľka uzavreli dňa 27.04.2006 Zmluvu o úvere č.
4240642 Aplikáciou ustanovením § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka bola táto zmluva posúdená
ako spotrebiteľská zmluva. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na
predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť,
žesúdujezrozhodovacejčinnostiznáme,žeoprávnenávystupujevobdobnýchprípadochposkytovania

úverov opätovne. Oprávnená pri uzatváraní zmlúv o úvere, konala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvy uzatvárala s povinnými ako fyzickými osobami nepodnikateľmi. Na základe uvedených
skutočností mal súd za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je
potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na

dohodu zmluvných strán, ako právnu úpravu európskeho práva zameraného na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),

sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 2 zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v
znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2007,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka" ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha aj význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Súdny dvor (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira v bode 58 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné
informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky

obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné realizovať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Nakoľkorozhodcovskýrozsudokpriznalpohľadávku,ktorávzniklazospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,
vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorými bola do slovenského právneho poriadku implementovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny

súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť
rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom
a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré

vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou
viazaný.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje
demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný, čím zákonodarca reaguje na nesprávnu
aplikačnú prax. Rovnako sa tak stalo aj doplnením výpočtu neprijateľných podmienok s účinnosťou od
01.01.2008, odkedy Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku stanovuje v § 53 ods. 4 písm. r)
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Smernica Rady 93/13/EHS zahŕňa ustanovenie, v

zmyslektoréhojetakéhodojednanieposudzovanéakonekalápodmienka.Vzmyslečl.3bod1smernice
v spojení s prílohou bod 1. písm. q) smernice, nekalou podmienkou je podmienka, ktorej zmyslom alebo
účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd podrobil prieskumu aj rozhodcovskú doložku dojednanú
v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej

medzi účastníkmi. Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená nasledovne: bod 17, všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922
761 so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu narozhodcovskomsúde,rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušnéhoprávnehopredpisu(zák.99/1963ZbObčianskysúdnyporiadok).Zmluvnéstranysadohodli,
že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súdu, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnená opakovane používa
v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Takáto rozhodcovská doložka teda nepredstavuje individuálne dojednanie, ktoré by mohla povinná pri
uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Práve naopak, takto vyjadrená rozhodcovská doložka splýva s ostatnými
ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy úvere a povinná nemá ani možnosť rozhodnúť sa, či s
doložkou súhlasí alebo nie, nakoľko má pri uzatváraní zmluvy len dve možnosti, a to podrobiť sa zmluve

ako celku so všetkými jej štandardnými podmienkami, alebo odmietnuť uzavretie takejto zmluvy ako
celku.
Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinností dodávateľa a spotrebiteľa,
pretože v danom prípade rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodca,
a nie súd. Ak je takáto rozhodcovská doložka súčasťou štandardných podmienok, vzniká riziko, že

spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si
rozhodcovský súd osobitne nevyjednal, t.j. výslovne si ho výslovne nevymienil - neželal.

Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa v

žiadnom smere nenapĺňa. Doložka je síce na jednej strane formulovaná tak, že spotrebiteľovi dáva
možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, avšak reálne táto možnosť ani nastať nemôže, pretože právo
výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom v zmysle tejto Doložky ako aj z povahy veci
jednoznačne svedčí veriteľovi - oprávnenému (žalobcovi), ktorý sa svojím žalobným návrhom domáha
svojich práv. Ten si následne môže vybrať nielen to, či chce spor riešiť prostredníctvom všeobecného

súdu alebo prostredníctvom rozhodcu, ale ak sa rozhodne pre rozhodcu, je výber konkrétneho rozhodcu
znova len a len jeho voľbou. V dôsledku čoho povinná síce má možnosť uplatniť svoje práva na
všeobecnom súde, ale zároveň je povinná podrobiť sa konaniu na rozhodcovskom súde, ak konanie
vyvolá dodávateľ. Pri takto formulovanej rozhodcovskej doložke je spotrebiteľ prinútený vždy - aj keď si
to výslovne neželá, aby spory zo zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, ak spor vyvolá

dodávateľ.

Takto formulovanú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vyhodnotil exekučný súd ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna

neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa
nezaväzuje. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na
prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle § 41 exekučného poriadku, a preto je výkon exekúcie na jeho podklade
neprípustný.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez návrhu.

Ako to vyplýva z vyššie citovaného dokazovania súd mal za preukázané, že v danom prípade bolo síce
vydanépoverenienavykonanieexekúcie,avšaksúdspoužitímzákonnýchustanovenízistili,žesamotný
výkon exekúcie prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a
preto súd exekúciu ako neprípustnú zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným prácnym predpisom. (Vyhláška MS
SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - ďalej len vyhláška).

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1, Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2, Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) Každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1, 2 Vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si podaním zo dňa 11.08.2010 vyčíslil trovy exekučného konania EX123/2007. V

predmetnom vyčíslení trov exekučného konania si exekútor uplatnil odmenu a náhrady hotových
výdavkov podľa § 14, § 15, a § 23 Vyhlášky sumou 49,52 € vrátane DPH.
Súd vyzval povereného exekútora za účelom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie na predloženie
exekútorského spisu výzvou zo dňa 05.06.2012, na ktorú exekútor reagoval podaním zo dňa,
28.06.2012, súčasťou ktorého bol aj priložený exekútorský spis EX123/2007.

Súd preskúmal vyčíslenie odmeny a náhrady hotových výdavkov v predloženom vyúčtovaní a nezistil ich
rozpor so zákonom a vyhláškou a vykonanými úkonmi a preto priznal právo na náhradu trov exekučného
konania súdnemu exekútorovi v uplatnenej výške 49,52 €.

Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V danom prípade súd rozhodol o náhrade trov exekútora tak, ako je to uvedené vo výroku III tohto

uznesenia a zaviazal na ich náhradu oprávnenú, keďže bolo potrebné exekúciu zastaviť pre zjavný
rozpor exekučného titulu so zákonom, pričom boli splnené zákonné podmienky na to, aby na ich úhradu
zaviazal oprávnenú.O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s tým, že v prípade
zastavenia konania, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na podpísanom
súde, písomne trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Z písomne podaného odvolania

musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí
byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.