Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22P/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115203355
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115203355.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:

F. J., nar. X.X.XXXX a F. J., nar. X.XX.XXXX, bytom ako otec, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka - M. J., nar.
X.X.XXXX, bytom U.. U. XX, K. a otca - F. J., nar. X.X.XXXX, bytom J. Q. XXXX/X, K., o úprave práv a
povinností rodičov k maloletým deťom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd s účinnosťou od 20.2.2015 z v e r u j e maloletého F. J., nar. X.X.XXXX a maloletého F. J., nar.
X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok.

II. Matka je p o v i n n á s účinnosťou od 20.2.2015 do 31.1.2016 platiť výživné na maloletého F. v sume
80 eur mesačne a na maloletého F. v sume 40 eur mesačne a s účinnosťou od 1.2.2016 je povinná
platiť výživné na maloletého F. v sume 100 eur mesačne a na maloletého F. v sume 60 eur mesačne,
ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

III. Nedoplatok matky na zročnom výživnom za obdobie od 20.2.2015 do 31.1.2016 na maloletého F. v

sume 905,71 eur sa povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok.

IV. Nedoplatok matky na zročnom výživnom za obdobie od 20.2.2015 do 31.1.2016 na maloletého F. v
sume 452,86 eur sa povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok.

V. Matka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým F. a maloletým F. každý nepárny kalendárny týždeň

v roku od piatka 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý kalendárny týždeň v roku v utorok od 16.00
hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v čase vianočných sviatkov každý nepárny
kalendárny rok v čase od 10.00 hod. dňa 24.12. do 10.00 hod. dňa 25.12. a každý párny kalendárny rok
v čase od 10.00 hod. dňa 25.12. do 10.00 hod. dňa 26.12., počas Veľkonočných sviatkov každý párny
kalendárny rok počas Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka si maloleté
deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska otca. Otec je povinný maloleté deti na
styk s matkou riadne pripraviť.

VI. Matka je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 64,56
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 64,56
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je rozhodovanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom F.
nar. X.X.XXXX a F. nar. X.XX.XXXX.

Súd vykonal vo veci dokazovanie na nariadenom pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov
konania, ktorí sa po vyhlásení a stručnom ústnom odôvodnení rozsudku vzdali práva podať voči nemu
odvolanie, čo potvrdili svojimi podpismi v zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.2.2016.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak je na pojednávaní

vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania,
uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1,2, 3 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1).
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná

starostlivosť v záujme dieťaťa (2). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť (5).

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju
splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné
plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom

právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Nakoľko sa účastníci konania po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, súd vypracoval
skrátený rozsudok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave. Podanie odvolania otcom, matkou a kolíznym opatrovníkom by však bolo
neúčinné, pretože sa odvolania proti tomuto rozsudku vzdali, čo potvrdili svojím podpisom v zápisnici
o pojednávaní zo dňa 2.2.2016.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.